Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2024

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5Pc/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624204187
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6624204187.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec pred sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v právnej veci navrhovateľa – povinného

z výživného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XX, XXX XX D., štátny občan SR a osoby
oprávnenej z výživného: E. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX E., t.č. bytom: F. XX,
XXX XX E., štátny občan SR, o návrhu o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa – povinného z výživného A. B., nar. XX.XX.XXXX
voči plnoletému dieťaťu – oprávnenej z výživného E. B. B., nar. XX.XX.XXXX určenú Rozsudkom
Okresného súdu Lučenec, č.k. XX/XX/XXXX-XX zo dňa 25.11.2016 vo výške 100,-Eur mesačne, počnúc
dňom 01.09.2024.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ - otec plnoletého dieťaťa a povinný z výživného sa svojím návrhom doručeným
tunajšiemusúdudňa02.09.2024domáhalzrušeniavýživnéhonaplnoletédieťa-oprávnenejzvýživného
E. B. B., nar. XX.XX.XXXX, vo výške XXX,-XXX mesačne, určeného Rozsudkom Okresného súdu
Lučenec,
č.k. XX/XX/XXXX-XX zo dňa 25.11.2016. Svoj návrh odôvodnil plnoletosťou oprávnenej z výživného,
ako aj schopnosťou samostatne sa živiť.

2. Vyživovacia povinnosť povinného bola určená Rozsudkom Okresného súdu č.k. XXX/XXX/XXXX-XX
zo dňa 24.10.2003, právoplatným a vykonateľným
dňa 30.10.2003 vo výške 50,- Eur mesačne od 01.11.2003.

3. Rozsudkom OS Lučenec, č.k. XX/XX/XXXX-XX zo dňa 25.11.2016, súd menil Rozsudok Okresného
súdu Lučenec, č.k. XXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 24.10.2003
vo výroku o výživnom tak, že výživné bolo navrhovateľovi na oprávnenú z výživného zvýšené zo sumy

50,-Eur na sumu 100,-Eur mesačne.
4. Z lustrácie v Sociálnej poisťovne zo dňa 02.09.2024 má súd za preukázané, že povinný z výživného
v období od 02.09.2015 do 31.03.2024 bol zamestnaný v spoločnosti D.K.C., s.r.o., IČO: 31 571 727 a
následne od 18.04.2024 v spoločnosti ARONIA s.r.o., IČO: 47 374 519, kde pracovný pomer trvá. Nie
je poberateľom iných dávok sociálneho poistenia.

5. Z písomného vyjadrenia oprávnenej z výživného zo dňa 23.09.2024 má tunajší súd za

preukázané, že s podaným návrhom povinného z výživného súhlasí, nakoľko od 01.07.2024 je riadne
zamestnaná vo funkcii starší referent – poverený príslušník na OOPZ Ružinov – východ, Bratislava II
a je schopná sa sama živiť (č.l. 18 spisu).6. Na pojednávaní dňa 26.11.2024 bol osobne prítomný len povinný z výživného, ktorý na predmetnom
návrhu naďalej trval. Oprávnená z výživného E. B. B., nar. XX.XX.XXXX sa na pojednávanie nedostavila,
avšak ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní a súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti

vzhľadom k tomu, že je zaneprázdnená a má školské povinnosti. Preto súd v zmysle § 180 CSP v spojení
s § 2ods. 1 CMP nariadil pojednávanie
v neprítomnosti oprávnenej z výživného.

7. V zmysle § 9 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z., je

nezaopatreným dieťaťom dieťa:
a/ do skončenia povinnej školskej dochádzky
b/ po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak
1. sústavne sa pripravuje na povolenie
2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2sa nemôže sústavne
pripravovať na povolanie, alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, alebo

3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie, alebo
je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.

8. Podľa § 10 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z., sústavná príprava na povolanie je
štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky, alebo štúdium na vysokej škole do

získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.

9. Trvanie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je podľa § 62 ods. 1 ZoR limitované do času, kedy je
dieťa schopné sa samo živiť. Schopnosť dieťaťa samo
sa živiť je nutné definovať tak, že touto je pri zohľadnení realizácie práva podľa čl. 35

ods. 1 Ústavy SR, t.j. po absolvovaní prípravy na budúce povolanie, nadobudnutie schopnosti dieťaťa
vlastnou prácou si zabezpečovať prostriedky
na krytie jeho životných potrieb. Časový okamih nadobudnutia schopnosti živiť
sa dieťaťom nie je možné spájať s dosiahnutím určitého veku, napr. plnoletosti (rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČSR sp.zn. XXX XX/XX G. dňa 06.05.1967, publikované pod R 100/67), ani s vekovou hranicou

25 rokov, do kedy môže byť dieťa posudzované ako nezaopatrené dieťa podľa § 3 Zákona č. 600/2003
Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení, resp. do ktorého veku môže byť dieťa spoločne posudzované s rodičmi
pre posúdenie nároku na dávku v hmotnej núdzi podľa Zákona č. 417/2013 Z.z. o
pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (inak by dieťa, ktoré riadne pokračuje

v príprave na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole po nadobudnutí veku 25 rokov života nemalo
už právo na výživu od rodičov,
čo výkladovo nemožno pripustiť). Aj keď teda dosiahne dieťa plnoletosť (či iný vyšší vek), avšak sa ďalej
pripravuje na budúce povolanie štúdiom, príp. ďalším štúdiom, nie je zásadne ešte schopné samo sa
živiť. Pokiaľ dieťa úspešne ukončí svoju prípravu na budúce povolanie a nepokračuje v tejto ďalším

štúdiom, je možné zásadne vychádzať z toho, že týmto získalo aj potenciál (schopnosť) samo sa živiť.
ZoR v § 62 ods. 1 hovorí o „schopnosti“ dieťaťa živiť sa samé (a nie
o schopnosti a súčasne aj možnosti, ako tieto pojmy kumulatívne používa ZoR v iných ustanoveniach),
je možné aj v prípade, že sa dieťaťu nepodarí následne hneď po ukončení štúdia (prípravy na budúce
povolanie) zamestnať

(či už zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov), vychádzať z toho, že schopnosť samo sa
živiť nadobudlo a vyživovacia povinnosť rodiča k nemu zanikla. Podľa názoru súdu na uvedenom
závere nemôže nič meniť ani konkrétne nastavenie systému sociálnych dávok, keďže toto nastavenie
schopnosť dieťaťa samo sa živiť, ako bola táto vyššie definovaná, nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť.
Súd ešte raz zdôrazňuje schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť

samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Ako okolnosť, keď
trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým
potrebných predpokladov
na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila
záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného

štúdia toho istého stupňa (pojem sústavná príprava na povolanie si pre svoje potreby definujú viaceré
zákony, čo môže byť
presúdurčitýmnávodom).Vovšeobecnostisavychádzazdefinitívnehozískaniapredpokladovnavýkon
povolania, pričom vždy je potrebné prihliadnuťna individuálne okolnosti každého prípadu. Na jednej strane treba zohľadniť záujem dieťaťa vo vzťahu k
jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej
strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu

rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja dieťaťa k práci.

10. Teleologický výklad § 62 ods. 1 ZoR je zásadne postavený na myšlienke človeka plne zodpovedného
za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery
objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia“. Záleží spravidla len na ňom

(na jeho usilovnosti), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade
nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé dieťa. Zmyslom a účelom je, že pokiaľ je dieťa už
objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu
pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa
živiť (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 13. marca 2013, sp. zn. I.ÚS 2306/12).

11. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že v danom prípade došlo na strane oprávnenej
z výživného - plnoletého dieťaťa k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zrušenie
vyživovacej povinnosť zo strany navrhovateľa. Za podstatnú zmenu pomerov a schopnosti dieťaťa sa
živiť v tomto prípade súd vzhliadol skutočnosť, že oprávnená z výživného je od 01.07.2024 riadne
zamestnaná vo funkcii starší referent – poverený príslušník na OOPZ Ružinov – východ, Bratislava II,

čím získala schopnosť z vlastných zdrojov
si zaobstarať a uspokojovať svoje životné potreby.
Súdpoukazujenato,žeplnoletédieťa–oprávnenázvýživnéhovosvojompísomnomvyjadrenísúhlasila
s návrhom. Súd kladie akcent na to,
že je na rozhodnutí každého plnoletého dieťaťa, či bude po skončení štúdia „brigádovať“, bude

zamestnané, začne podnikať alebo sa zaeviduje ako nezamestnané, jeho zákonné právo na výživné
mu zanikne.

12. V zmysle § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Uvedené deklaruje, že vyživovacia povinnosť

vzniká zo zákona, nie je na to potrebné výslovné rozhodnutie súdu.
Podľa názoru súdu takýmto istým spôsobom (zo zákona) vyživovacia povinnosť aj zaniká. Z dôvodu
právnej istoty však spravidla sa strany sporu dožadujú vyslovenia dátumu vzniku alebo zániku
vyživovacej povinnosti v rozhodnutí súdu. Ustanovenie § 78 ZoR rešpektuje
dispozičný princíp a princíp oficiality. Pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia o vyživovacej povinnosti

voči plnoletému sa vyžaduje aktivita (ide výlučne o návrhové konanie) zo strany povinných osôb. Pri
maloletom dieťati je možná zmena aj v konaní začatom bez návrhu. Pokiaľ teda nie je uvedené priamo
v Zákone o rodine, že výživné je možné zrušiť len od podania návrhu (najskôr týmto dňom), je potrebné
vychádzať
zo všeobecného predpisu, a to § 231 CSP, v ktorom je uvedené, že rozsudok ukladajúci povinnosť plniť

v budúcnosti splatné dávky alebo splátky, možno
na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie
trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná
od času, kedy nastala podstatná zmena pomerov (nie od podania návrhu). Pokiaľ teda nastala zmena
pomerov aj pred podaním návrhu na zrušenie výživného,

za rozhodujúci čas zániku vyživovacej povinnosti by mala byť posudzovaná stála zmena pomerov, ktorá
odôvodňuje zmenu predchádzajúceho rozhodnutia alebo dohody. Pokiaľ sa týka podmienky zániku
vyživovacej povinnosti, v tomto prípade súd ho datoval od 01.11.2023, v mesiaci od podania návrhu na
súd na návrh oprávneného z výživného.
Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV.ÚS

473/2012 zo dňa 18.09.2012, kde Ústavný súd SR riešil podobnú vec, pričom poukázal na vzájomný
vzťah vtedy účinného § 163 ods. 1 OSP (bol nahradený § 231 CSP a § 77 ods. 1 a § 78
ods. 1 ZoR. Ústavný súd konštatoval, že § 163 ods. 1 OSP vymedzuje okamih, od
ktorého pri absencii osobitnej právnej úpravy možno zmeniť rozhodnutie súdu v dôsledku
zmeny pomerov. Výklad § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 ZoR pripúšťa aj takú interpretačnú alternatívu, že §

77 ods. 1 a § 78 ods. 1 ZoR obsahujú osobitnú úpravu doby,
na ktorú možno uplatniť zmenu pôvodného rozhodnutia v prípade, ak sa navrhuje zrušenie, prípadne
zníženie vyživovacej povinnosti. Z uvedeného potom vyplýva, že právna úprava, ktorá danú situáciuupravuje, je obsiahnutá v § 231 CSP (§ 136 ods. 1 OSP za jeho účinnosti). Rovnaký
záver vyplýva tiež z uznesenia Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 1146/07 zo dňa 07.06.2007.

13. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.

14.Nazáversúdkonštatuje,ževykonanýmdokazovanímmázapreukázané,žedošlokzmenepomerov
na strane plnoletého dieťaťa – oprávnenej z výživného, ktorá je od 01.07.2024 riadne zamestnaná a je
schopná samostatne sa živiť,
čím zanikli hmotnoprávne podmienky pre plnenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa – povinného z
výživného voči plnoletému dieťaťu – oprávnenej
z výživného v zmysle § 62 ZoR. Návrh o zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa bol preto

podaný dôvodne, nakoľko len samotným naplnením hmotnoprávnych podmienok pre zánik vyživovacej
povinnosti právna povinnosť určená rozhodnutím súdu nezaniká. Z vyššie uvedených dôvodov súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom zrušil súdom určenú vyživovaciu
povinnosť navrhovateľa voči plnoletej dcére ku dňu 01.09.2024.

15. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

16. V mimosporovom konaní, a teda aj v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb, súd rozhoduje
o nároku na náhradu trov konania iba na návrh, pričom platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania (§52 CMP). Nakoľko takýto návrh nebol podaný, súdu neostávalo nič
iné, iba rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Civilný mimosporový poriadok v zásade iný výrok o trovách konania nepripúšťa. Z tejto zásady existujú
zákonné výnimky, ktoré sa však nevzťahujú na daný prípad.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní
rozhodne Krajský súd Žilina.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Podľa § 364 CSP, rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia

a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 44 ods. 1 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 376 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže

oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá
povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,

g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.