Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/94/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424206729
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1424206729.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: PATRIOT GROUP, s.r.o., so sídlom Kpt.
Jaroša 29, Trenčín, IČO: 45 407 657, zastúpeného: AK KONCOVÁ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom
Kpt. Jaroša 29, Trenčín, proti žalovaným: X/ M. Š., G.. XX.XX.XXXX, K. V. G. Z. XXXX, K., X/ L. Š. -
A., G.. XX.XX.XXXX, K. V. G. Z. XXXX, K., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 25. júla 2024, č.k. 25C/44/2024 - 60, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia, podaný bez podania žaloby vo veci samej, ktorým žiadal žalovaným 1/ a 2/ uložiť povinnosť
zdržať sa zverejňovania nepravdivých, hanlivých a urážlivých výrokov o žalobcovi a jeho podnikateľskej
činnosti, zdržať sa používania a zverejňovania obchodného mena žalobcu v negatívnom zmysle, a to
na verejne prístupných internetových stránkach, sociálnych sieťach, mediálnych kanáloch ako aj vo
vykonávaní akýchkoľvek iných aktivít poškodzujúcich dobrú povesť či obchodné meno žalobcu a tiež,
aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zmazať všetky nepravdivé, hanlivé a urážlivé výroky o

žalobcovi a jeho podnikateľskej činnosti zverejnené na verejne prístupných internetových stránkach,
sociálnych sieťach a mediálnych kanáloch. Žalovaným právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Poukázal na to, že žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že prijal dňa 20.11.2020 splnomocnenie
spoločnosti KENE Servis s.r.o., so sídlom Bojnická 24, 831 04 Bratislava, IČO: 46 184 597, a
to v súvislosti s uzatváraním splátkových kalendárov vo veci ich pohľadávok. Na základe tohto

plnomocenstva došlo dňa 22.11.2023 k uzavretiu Dohody č. 23222023, podľa ktorej sa žalovaný 1/
zaviazal splniť svoj záväzok voči uvedenej spoločnosti, a to v prípade ak ho nesplní dlžník - spoločnosť
Transtuff, s.r.o. Žalovaný 1/ tento záväzok nesplnil a popri nároku spoločnosti KENE Servis s.r.o.
vznikol aj nárok žalobcu v dôsledku porušenia dohody na zaplatenie nákladov spojených s vymáhaním
pohľadávky a s tým súvisiace trovy, a to vo výške 30% z pohľadávky veriteľa t. j. spoločnosti KENE
Serviss.r.o.Žalovaný1/bolotejtoskutočnostiupovedomenýpredžalobnouvýzvou,naktorúnereagoval.

Na základe uvedeného došlo k postúpeniu veci na dojednaného rozhodcu ad hoc a dňa 30.04.2024
bol vydaný rozsudok sp. zn. R 23/2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2024. Podľa žalobcu
sa v rámci rozhodcovského konania žalobca, resp. konajúci rozhodca riadne vysporiadal v dostatočnej
miere so všetkými predkladanými námietkami. Čo sa týka tvrdenia o údajnom falšovaní podpisu, žalobca
uviedol, že zo strany žalovaného 1/ bol zároveň podaný návrh na vykonanie znaleckého dokazovania,
ktorývšaknebolvykonanýnakoľkožalovaný1/odmietalzaplatiťstýmsúvisiacenáklady.Uvedenépodľa

žalobcu nasvedčuje tomu, že by sa znaleckým dokazovaním potvrdilo, že dohodu podpísal žalovaný
1/, čo zároveň potvrdzujú 2 svedecké výpovede a kamerový záznam. V prospech žalobcu bola dňa10.06.2024 začatá exekúcia, ktorá je vedená pod sp. zn. 405EX 197/24. Zo strany žalovaných 1/ a 2/
maloprísťkšíreniuazverejňovaniunepravdivýchinformáciívsúvislostisobchodnoučinnosťoužalobcu.
Žalobca ďalej uviedol, že spolu s jeho zamestnancom, ktorý bol prítomný pri podpise predmetnej

dohody, podali dňa 21.03.2023 oznámenie o skutočnostiach odôvodňujúcich podozrenie zo spáchania
trestnej činnosti, ktoré bolo doplnené podaním zo dňa 23.04.2024 o nové skutočnosti. Toto doplnenie
trestného oznámenia bolo odovzdané na priestupkové konanie. Uvedené konanie bolo kvalifikované
ako priestupok podľa §49 ods. 1 písm. a), písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov. Podľa žalobcu boli do priestupkového konania doplnené ďalšie informácie spolu

so žiadosťou o opätovné prekvalifikovanie skutku ako trestného činu. Spomínaný zamestnanec žalobcu
bol zo strany žalovaných 1/ a 2/ a ďalších osôb opakovane atakovaný a vydieraný. Ochrany svojich práv
sa domáha v samostatnom konaní, pričom so žalobcom z dôvodu obáv o seba a svoju rodinu ukončil
pracovný pomer. Vyššie uvedené doplnenie žalobca podľa svojich slov realizoval najmä s ohľadom na
opakované urážanie, ohováranie a znevažovanie práce žalobcu prostredníctvom uverejnených recenzií
v rámci internetového prehliadača Google a portálov modrykonik.sk a azet.sk. Žalobca mal byť v

súvislosti s ďalšími subjektami označený ako organizovaná skupina. Túto informáciu mali žalovaní
adresovať z e-mailu T..sk priamo na e-mail Q..sk. V rámci facebookovej skupiny "Š.O. Q. O. žalovaná
2/ okrem uverejneného príspevku v sekcii komentárov obdobne vykresľovala tam uvedené subjekty
a žalobcu ako organizovanú skupinu. Podľa žalobcu je zverejňovanie takýchto nepravdivých údajov
spôsobilé značnou mierou ohroziť vážnosť žalobcu a poškodiť ho v jeho podnikaní. Žalovaní 1/ a 2/

podľa žalobcu aj naďalej zverejňujú klamlivé údaje, čím naďalej poškodzujú jeho obchodné meno a
rovnako aj zamestnancov spoločnosti. Žalobca ďalej tvrdil, že dňa 16.06.2024 bola zverejnená reportáž
v relácii "Občan za dverami", ktorá mala byť výsledkom aktivít žalovaných 1/ a 2/ (žalovaný 1/ v relácii
vystupoval), pričom žalobca bol v relácii vykreslený ako podvodná úžernícka spoločnosť. Žalovaní 1/
a 2/ podľa žalobcu uvádzajú klamlivé, vymyslené, negatívne recenzie v komentároch pod príspevkami

na facebookovej stránke profilu "U. za V.", na YouTube kanáli "A. O. W." v sekcii komentárov pod
videom s názvom "Dokedy budeme tolerovať úžeru? O. W. G. Z. O. !" ako aj na facebookovom profile
spoločnosti žalobcu. Uvádzajú, že konanie žalobcu je podvodné či neopodstatnené, členov spoločnosti
považujú za podvodníkov a označujú ich ako osoby, s ktorými netreba nič podpisovať. V komentároch
k videu na YouTube kanále "A. O. W." sa nachádza nasledovné vyjadrenie žalovaného 1/ : "Mám

osobnú skúsenosť! Patriot Group ma vymáhal za FA, ktoré neboli opodstatnené (nevykonaná oprava na
vozidle) prišiel za mnou zamestnanec Patriot Group menom M. C., uisťoval ma slovne že podpisujem
neuznanie dlhu len ma prosí aby som podpísal však to je neuznanie tak bolo aj v záhlaví dokumentu,
lebo cestuje z diaľky a musí to mať podpísané pre zamestnávateľa.. vystihol ma v práci v časovej tiesni..z
neuznania dlhu ako bolo na dokumente je nakoniec uznanie dlhu, v krátkom čase som mal bloknutý

celý majetok nielen firemný ale aj súkromný! Teraz vás majú v hrsti a môžu úžerovat..! Ľudia buďte
v strehu!!!". Žalobca uviedol, že aj dané tvrdenie žalovaného 1/ je klamlivé, nakoľko dokument, ktorý
žalovaný 1/ podpísal bol vyjadrením neuznania dlhu a žalobca ho nikde nepoužil ako "uznanie dlhu"
a žiadnym spôsobom ním nemanipuloval. To že išlo o "neuznanie dlhu" pritom vyplýva zo samotnej
dohody ako aj rozhodcovského rozsudku. Žalovaní 1/ a 2/ zrejme predpokladali, že splateniu záväzku sa

vyhnú, keďže takýmto spôsobom sa správajú opakovane, minimálne žalovaná 2/, ktorá bola oddlžená
vyhlásením konkurzu. Podľa žalobcu by neodkladné opatrenie v danom prípade konzumovalo vec samu
a definitívne vyriešilo vzťah žalobcu so žalovanými 1/ a 2/. Žalobca má za to, že v dôsledku konania
žalovaných 1/ a 2/ sa znižuje spoločenský status žalobcu, nakoľko takéto konanie žalovaných 1/ a 2/
je spôsobilé u verejnosti vyvolať negatívne domnienky, ktoré sú okrem iného spôsobilé znížiť dopyt po

službách žalobcu. Správanie žalovaných 1/ a 2/, ktoré spočíva v neprimeranom hodnotiacom úsudku,
má difamačný charakter, ktorý negatívne ovplyvňuje dobrú povesť právnickej osoby. Šírením takýchto
informácií dochádza k zneužívaniu a neoprávnenému používaniu obchodného mena žalobcu. Správanie
žalovaných 1/ a 2/ je podľa žalobcu objektívne spôsobilé vyvolať negatívne dôsledky, čo považuje za
dôvod na súdny zásah, nakoľko občianskoprávna ochrana dobrej povesti je založená na objektívnom

princípe. Žalobca na základe vyššie uvedeného považuje za osvedčený jeho záujem na nariadení
neodkladného opatrenia. Má za to, že uvedené zásahy žalovaných 1/ a 2/ ohrozujú a narušujú hodnoty,
ktoré utvárajú dobrú povesť žalobcu z pohľadu tretích osôb. Neoprávnené zásahy žalovaných 1/ a 2/
sú preto z pohľadu žalobcu spôsobilé očierniť žalobcu a povedomie o vykonávaní jeho aktivít v očiach
verejnosti.

3. Na základe tvrdení žalobcu a obsahu ním predložených listín, vychádzajúc najmä z ust. § 324 ods.
1, 3 a § 325 ods. 1,2 C.s.p., dospel prvoinštančný súd k záveru, že na nariadenie neodkladného
opatrenia na základe návrhu žalobcu nie sú splnené podmienky. Zdôraznil, že pre rozhodnutie súdu oneodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (skutkový
a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Preto
sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase použiteľného práva. Neodkladné

opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery
účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho
úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu
a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený

v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti. Pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom
prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho
vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi.

Žalobca teda musí osvedčiť, že bez okamžitej, hoci i len dočasnej, úpravy právnych pomerov by bolo
jeho právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie len dočasnú povahu, jeho
nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom
na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný
rozsah. Neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu,

preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. Poukázal na to, že inštitút neodkladného opatrenia má mimoriadny charakter, čo znamená,
že neodkladné opatrenie môže byť nariadené iba v prípade, ak sú splnené prísne formálne zákonné
predpoklady pre jeho nariadenie, t. j. osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych
pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. V tejto súvislosti konštatoval, že žalobca neosvedčil

objektívnym spôsobom potrebu neodkladnej úpravy pomerov, teda okamžitého a naliehavého riešenia
situácie spôsobom, akým sa úpravy pomerov domáha. Nakoľko sa žalobca domáhal neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., bol povinný zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s
osobitným dôrazom na prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby. V nadväznosti na
uvedené mal súd prvej inštancie za to, že ak by nariadil neodkladné opatrenie v zmysle navrhovaného

petitu, neprimerane by zasiahol do práv žalovaných 1/a 2/ vzhľadom na skutočnosť, že žalobca
okrem iného žiada, aby sa žalovaní 1/ a 2/ zdržali používania a zverejňovania obchodného mena
žalobcu v negatívnom zmysle, a to na verejne prístupných internetových stránkach, sociálnych sieťach,
mediálnych kanáloch ako aj vo vykonávaní akýchkoľvek iných aktivít poškodzujúcich dobrú povesť či
obchodné meno žalobcu. Nariadením takto vágne formulovaného uznesenia o neodkladnom opatrení

by žalovaných 1/ a 2/ zbavil možnosti ochrany akýchkoľvek práv (nielen vyplývajúcich z aktuálneho
predmetu sporu medzi sporovými stranami) voči žalobcovi aj do budúcnosti. Mal za to, že nariadením
neodkladného opatrenia v žalobcom požadovanom rozsahu by nepochybne došlo k neprimeranému
zásahu do práv žalovaných 1/ a 2/. Požadovanie zdržania sa používania a zverejňovania obchodného
mena žalobcu v negatívnom zmysle, a to na verejne prístupných internetových stránkach, sociálnych

sieťach, mediálnych kanáloch ako aj vo vykonávaní akýchkoľvek iných aktivít poškodzujúcich dobrú
povesť či obchodné meno žalobcu, je podľa súdu prvej inštancie teda neprimerané, neurčité a v
konečnom dôsledku aj nevykonateľné. V tejto súvislosti zdôraznil, že v rámci dispozičného princípu je
súd vždy viazaný návrhom a nesmie ho prekročiť ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť.
Z predložených dôkazov však navyše nemal osvedčené, že všetky žalobcom napadnuté tvrdenia

pochádzajú priamo od žalovaných 1/a 2/. Na základe uvedeného uzavrel, že žalobca neosvedčil
dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu, a preto bolo potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnuť. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., avšak nakoľko žalovaným 1/
a 2/ žiadne trovy nevznikli, náhradu trov konania im nepriznal.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáha, aby súd uložil žalovanému 1/ a 2/ zdržať sa
zverejňovania nepravdivých, hanlivých a urážlivých výrokov o žalobcovi a jeho podnikateľskej činnosti,
zdržať sa používania a zverejňovania obchodného mena žalobcu v negatívnom zmysle, a to naverejne prístupných internetových stránkach, sociálnych sieťach, mediálnych kanáloch ako aj vo
vykonávaní akýchkoľvek iných aktivít poškodzujúcich dobrú povesť či obchodné meno žalobcu. Zároveň
sa domáha, aby súd uložil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť zmazať všetky nepravdivé,

hanlivé a urážlivé výroky o žalobcovi a jeho podnikateľskej činnosti zverejnené na verejne prístupných
internetových stránkach, sociálnych sieťach a mediálnych kanáloch. Svoj návrh odôvodnil okrem
iného tým, že žalovaní 1/ a 2/ opakovane o ňom zverejňujú klamlivé údaje a vymyslené negatívne
recenzie, čím poškodzujú dobrú povesť spoločnosti, ako aj zamestnancov spoločnosti, a v dôsledku
konania žalovaných sa znižuje spoločenský status právnickej osoby, nakoľko rozsah publikovania v

takejto miere je spôsobilý u verejnosti vyvolať negatívne domnienky, ktoré sú v konečnom dôsledku
objektívne spôsobilé okrem iného znížiť aj dopyt po službách žalobcu. Podľa názoru žalobcu boli na
nariadenie neodkladného opatrenia splnené všetky formálne ako aj obsahové náležitosti a konajúci
súd sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami. Samotný súd v bode 13. napadnutého
uznesenia konštatuje, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia
je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť

bezodkladnejúpravyprávnehovzťahumedzinimi,pričomosvedčenienarozdieloddokázaniaznamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti. Predložením dôkazov, ktoré boli priložené k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia riadne osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Potreba
naliehavosti bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi sporovými stranami je daná existenciou

sústavného a dlhotrvajúceho a neprimeraného útoku žalovaných 1/ a 2/ na neho a jeho bývalého
zamestnanca, ktorý bol podrobne opísaný v návrhu na nariadenia predbežného opatrenia. Bývalý
zamestnanec žalobcu M. C. sa práve v dôsledku pôsobenia žalovaných 1/ a 2/ rozhodol u neho
ukončiť pracovný pomer. Žalobca má za to, že zverejňovanie nepravdivých údajov v rozsahu v akom
to vykonávajú žalovaný 1/ a 2/ je spôsobilé značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov

a rovnako ho poškodiť najmä v jeho podnikaní. Konajúci súd v bode 15. odôvodnenia napadnutého
uznesenia okrem iného uviedol, že ak by nariadil neodkladné opatrenie v zmysle navrhovaného petitu,
neprimerane by zasiahol do práv žalovaných 1/ a 2/, pričom vydaním takto vágne formulovaného
uznesenia o neodkladnom opatrení by žalovaných 1/ a 2/ zbavil možnosti ochrany akýchkoľvek
práv (nielen vyplývajúcich z aktuálneho predmetu sporu medzi sporovými stranami) voči žalobcovi

aj do budúcnosti, pričom požadovanie zdržania sa používania a zverejňovania obchodného mena
žalobcu v negatívnom zmysle, a to na verejne prístupných internetových stránkach, sociálnych sieťach,
mediálnych kanáloch ako aj vo vykonávaní akýchkoľvek iných aktivít poškodzujúcich dobrú povesť či
obchodné meno žalobcu, je neprimerané, neurčité a v konečnom dôsledku aj nevykonateľné. V tejto
súvislosti uviedol, že pri formulovaní petitu v predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

vychádzal práve z rozsiahlej protiprávnej činnosti žalovaných 1/ a 2/, ktorej sa opakovane na internete
dopúšťajú a cieľom takejto formulácie bolo obsiahnuť všetky oblasti, v ktorých žalovaní 1/ a 2/ uvádzali
nepravdivé údaje o žalobcovi a zamedziť tak vzniku negatívnych domnienok o podnikaní žalobcu. Má
za to, že je to práve konanie žalovaných 1/ a 2 spočívajúce v sústavne sa opakujúcich nepravdivých
informáciách zverejňovaných v krátkych časových intervaloch, ktoré neprimerane zasahuje do práv

žalobcu a je spôsobilé spôsobiť žalobcovi nemalé škody, preto nemôže požívať právnu ochranu. V
dôsledku konania žalovaných 1/ a 2/ sa znižuje aj spoločenský status právnickej osoby, nakoľko rozsah
publikovania v takejto miere je spôsobilý u verejnosti vyvolať negatívne domnienky, ktoré sú objektívne
spôsobilé znížiť dopyt po jeho službách. V nadväznosti na konštatovanie súdu prvej inštancie, že nemal
osvedčené, že všetky žalobcom napadnuté tvrdenia pochádzajú priamo od žalovaných 1/ a 2/, uviedol,

že existenciu tvrdení žalovaných riadne osvedčil. Je jednoznačné, že predmetné tvrdenia žalovaných
1/ a 2/ začali bezprostredne po uplatňovaní si práv žalobcu z riadne uzatvorenej Dohody č. 23222023
(ďalej len "dohoda"), v zmysle ktorej sa žalovaný 1/ zaviazal splniť svoj záväzok voči spoločnosti KENE
Servis s.r.o., a to v prípade ak ho nesplní sám dlžník t.j. spoločnosť Transtuff, s.r.o. V súvislosti s
konaním žalovaných 1/ a 2/ bolo podané aj oznámenie o skutočnostiach odôvodňujúcich podozrenie

zo spáchania trestnej činnosti, pričom z výpovede žalovaných 1/ a 2/ v tejto súvislosti vyplýva, že
potvrdili existenciu svojich vyjadrení voči žalobcovi. Má preto za to, že dôvodnosť podaného návrhu na
nariadenia neodkladného opatrenia je daná, pričom je daná aj potreba bezodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami sporu, keď jeho porušené práva možno efektívne chrániť práve neodkladným opatrením,
a preto súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil neprípustnosť neodkladného opatrenia z dôvodov

uvádzaných v podanom návrhu. S poukazom na uvedené žiadal odvolaniu vyhovieť.

5. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a podanému odvolaniu
žiadali napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedli, že napadnuté uznesenie považujú zavecne správne v celom rozsahu. Na doplnenie poukázali na to, že žalovaný 1/ okrem toho, čo vytkol
Mestský súd žalobcovi, nie je pasívne legitimovaný, pretože na žiadnych internetových stránkach o
žalobcovi neuvádzal žiadne skutočnosti na žiadnych fórach, recenziách, ani internetových stránkach.

Je pravda, že žalovaný 1/ vystúpil v relácii Občan za dverami, ktorú odvysielala Slovenská televízia
a rozhlas, ale obsah relácie a dramaturgie bola na Slovenskej televízii a rozhlas. Jeho vyjadrenia v
danej relácii a vyjadrenia žalovanej 2/ v rámci verejne dostupných internetových fór sú založené na
konkrétnychskutkovýchokolnostiach,majúskutkovýzákladaidevýlučneohodnotiaceúsudkyzaložené
na skutkových okolnostiach, ktoré sú pravdivé. Uviedli, že činnosť žalobcu skutočne považujú za činnosť

za hranou zákona, pretože protiprávne poskytuje služby vymáhania pohľadávok, pričom podrobne
opísali skutočnosti a dôvody, pre ktoré sú o tom presvedčení. Uviedli tiež, že podanie predmetného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vnímajú ako snahu zastrašiť alebo odstrašiť ich od toho,
aby sa domáhali ochrany práv žalovaného 1/ voči žalobcovi. Na Mestský súd Bratislava IV boli proti nim
podané celkovo tri účelové návrhy na nariadenie neodkladných opatrení (sp. zn. 2C/58/2024 - návrh
zamestnanca žalobcu p. C. - právoplatne skončené, sp. zn. 25C/44/2024 - predmetný návrh žalobcu a

sp.zn.68C/17/2024-návrhadvokátkyžalobcuB..K.C.),čímichchcúzastrašiťazaťažiťichpovinnosťou
reagovať na tieto návrhy, a to v rovine časovej a materiálnej. V prípade všetkých týchto okolností by
nariadenie neodkladného opatrenia vnímali aj ako neprimeraný zásah do ich práva na slobodu prejavu a
šírenie informácií, ktorý nie je v demokratickej spoločnosti odôvodnený. Nemajú záujem šíriť o žalobcovi
žiadneďalšieinformácie.Žalovaný1/saprotikonaniužalobcubránivsporevedenomnaOkresnomsúde

Banská Bystrica pod sp. zn. 68Cr/4/2024, kde namieta okrem iného aj absenciu právomoci rozhodcu
pre neplatnosť rozhodcovskej doložky a nezákonnosť a nulitu rozhodcovského rozsudku z viacerých
dôvodov.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného

odvolania podľa § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §
378 ods. 1 v spojení s § 329 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnuté
uznesenie je vecne správne.

7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností

potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanierozhodujúcichskutočnostíodôvodňujúcichnevyhnutnosťpotrebyneodkladnejúpravy pomerov
medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Vzhľadom na podstatu, účel a zmysel inštitútu
neodkladného opatrenia sa pre účely rozhodnutia o návrhu na jeho nariadenie dokazovanie zásadne
nevykonáva a za dostatočné (preto) treba považovať osvedčenie rozhodujúcich skutočností, ktoré

zakladajú splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to minimálne do tej miery, že
možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, nakoľko pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení. Súd je pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia viazaný opisomrozhodujúcich skutočností navrhovateľa neodkladného opatrenia a v tejto súvislosti musí mať na zreteli
aj účel, ktorý sa má podľa návrhu nariadením neodkladného opatrenia dosiahnuť. Predpokladom na
nariadenie neodkladného opatrenia je pritom aj jeho materiálna vykonateľnosť a rovnako rešpektovanie

zásady, že neodkladné opatrenie neobmedzuje povinnú osobu nad rozsah nevyhnutný na naplnenie
jeho účelu.

13. V danej veci žalobca žiadal žalovaným uložiť povinnosť zdržať sa zverejňovania nepravdivých,
hanlivých a urážlivých výrokov o ňom a jeho podnikateľskej činnosti, zdržať sa používania a

zverejňovania obchodného mena žalobcu v negatívnom zmysle, a to na verejne prístupných
internetových stránkach, sociálnych sieťach, mediálnych kanáloch ako aj vo vykonávaní akýchkoľvek
iných aktivít poškodzujúcich dobrú povesť či obchodné meno žalobcu, ako aj povinnosť zmazať všetky
nepravdivé, hanlivé a urážlivé výroky o žalobcovi a jeho podnikateľskej činnosti zverejnené na verejne
prístupných internetových stránkach, sociálnych sieťach a mediálnych kanáloch.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že na nariadenie
neodkladného opatrenia nie sú splnené predpoklady. Správne totiž prvoinštančný súd na základe tvrdení
žalobcu a predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia
v znení požadovanom zo strany žalobcu, ktorým je súd viazaný, by vzhľadom na okolnosti danej
veci neprimerane zasiahlo do práv žalovaných 1/ a 2/ a rovnako by išlo nad rámec účelu, ktorý

žalobca návrhom sleduje (zamedziť ďalšiemu šíreniu výrokov žalovaných, ktoré žalobca špecifikoval
iba v odôvodnení svojho návrhu). Na doplnenie odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že
neodkladným opatrením nie je možné povinnej osobe uložiť do budúcnosti časovo neobmedzenú
povinnosť zdržať sa zverejňovania akýchkoľvek bližšie nekonkretizovaných výrokov o navrhovateľovi
neodkladného opatrenia, ktoré tento považuje za negatívne, hanlivé, či poškodzujúce jeho povesť,

naviac prostredníctvom akýchkoľvek bližšie nešpecifikovaných komunikačných prostriedkov. Rovnako
sa však odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcom navrhované neodkladné
opatrenie by bolo materiálne nevykonateľné, keďže z jeho obsahu (ktorým je súd viazaný) nevyplýva,
zverejňovania akých konkrétnych výrokov sa majú žalovaní zdržať; a za tohto stavu by nebolo možné
vôbec posúdiť, či je zo strany žalovaných neodkladné opatrenie rešpektované. Nevykonateľnosť

navrhovaného neodkladného opatrenia je pritom samostatným dôvodom na zamietnutie návrhu na jeho
nariadenie.

15. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namieta, že boli na nariadenie neodkladného opatrenia splnené
všetky formálne ako aj obsahové náležitosti a konajúci súd sa nevysporiadal so všetkými relevantnými

skutočnosťami, odvolací súd považuje túto jeho námietku za neopodstatnenú. Ako už totiž bolo
uvedené vyššie, nariadeniu neodkladného opatrenia v danej veci bráni nevykonateľnosť navrhovaného
neodkladného opatrenia, avšak tiež to, že vyhovením návrhu žalobcu by došlo k neprimeranému zásahu
do práv žalovaných nad mieru nevyhnutnú na naplnenie účelu neodkladného opatrenia, pričom ani
čiastočné vyhovenie návrhu tu neprichádza do úvahy vzhľadom na požadovaný obsah neodkladného

opatrenia.

16. Pokiaľ žalobca v odvolaní v súvislosti s otázkou vykonateľnosti navrhovaného neodkladného
opatrenia poukazujú na to, že pri formulovaní petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vychádzal práve z rozsiahlej protiprávnej činnosti žalovaných 1/ a 2/, ktorej sa opakovane na internete

dopúšťajúacieľomtakejtoformulácieboloobsiahnuťvšetkyoblasti,vktorýchoňomuvádzalinepravdivé
údaje a zamedziť tak vzniku negatívnych domnienok o jeho podnikaní, pričom je to práve konanie
žalovaných 1/ a 2 spočívajúce v sústavne sa opakujúcich nepravdivých informáciách zverejňovaných
v krátkych časových intervaloch, ktoré neprimerane zasahuje do jeho práv a je spôsobilé spôsobiť
žalobcovi nemalé škody, a preto nemôže požívať právnu ochranu, ani táto námietka nie je dôvodná.

Z listín predložených žalobcom na osvedčenie splnenia predpokladov pre nariadenie požadovaného
neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobca má celkom presnú vedomosť o konkrétnom obsahu
výrokov, ktoré podľa jeho tvrdenia uviedli žalovaní, a preto je nesporné, že mu žiadna prekážka
nebránila tieto konkrétne výroky uviesť aj v znení požadovaného neodkladného opatrenia. Okrem
toho, že neuvedenie konkrétnych výrokov o žalobcovi, ktorých sa majú žalovaní zdržať, spôsobuje

nevykonateľnosť neodkladného opatrenia, však má absencia týchto konkrétnych výrokov za následok aj
nemožnosť pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení hoci len predbežne posúdiť, či je vzhľadom
na obsah tvrdených výrokov nariadenie neodkladného opatrenia v navrhnutom znení na mieste. Anitáto argumentácia žalobcu v odvolaní, podľa ktorej ním špecifikovaná formulácia obsahu neodkladného
opatrenia nebráni jeho nariadeniu, preto nemôže obstáť.

17. Napokon, bez významu z hľadiska správnosti napadnutého uznesenia, je argumentácia žalobcu
v odvolaní týkajúca sa osvedčenia naliehavej potreby bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi
sporovými stranami, keď bez ohľadu na splnenie tejto podmienky, požadované neodkladné opatrenie
nebolo možné nariadiť z dôvodov už uvedených, teda pre materiálnu nevykonateľnosť navrhovaného
neodkladného opatrenia a tiež z dôvodu, že jeho nariadením by došlo k neprípustnému zásahu do práv

žalovaných nad mieru nevyhnutnú na naplnenie účelu neodkladného opatrenia.

18.Odvolacísúdpreto,keďsastotožnilsozáveromsúduprvejinštancie,ženanariadenienavrhovaného
neodkladného opatrenia v danej veci neboli splnené podmienky, napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie preto podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, 2
C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., avšak úspešným žalovaným 1/ a 2 náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, keď im žiadne trovy nevznikli.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).