Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28CoCsp/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117223434
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2117223434.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.

Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcu: A. A. A., nar. XX.XX.XXXX, adresa B.
C. XXX, zastúpeného advokátkou: Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, so sídlom SNP 10, Hlohovec,
proti žalovanému: UNIQA pojišťovna, a.s., so sídlom Evropská 810/136, Vokovice, 160 00 Praha 6, IČO:
49240480, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z
inéhočlenskéhoštátu,sídloKrasovského3986/15,Bratislava-mestskáčasťPetržalka,IČO:53812948,
zastúpenému splnomocnencom: PRK Partners s.r.o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, Bratislava, IČO:
35 978 643, o zaplatenie 10.461,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti vyhovujúcemu

výroku I. a výroku III. o trovách konania rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 19Csp/49/2021-39 zo
dňa 4. mája 2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 19Csp/49/2021 – 85
zo dňa 23.01.2024, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. m e n í tak, že žalobu v tejto
časti z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho

konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

- 19 -
28CoCsp/6/2024
28CoCsp/6/2024-
2117223434
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 10.461,-eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.461,-eur od 19.04.2018 do
zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. vo zvyšku konanie

zastavil a výrokom III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1, 3 a 4, § 517 ods. 1, 2, § 563, § 788 ods. 1
až 4, § 806 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako i ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. a vecne tým, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci prvýkrát rozsudkom č. k. 19Csp/202/2017-115
zo dňa 20.03.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k 11Co/216/2019-171 zo dňa
24.07.2020 a to tak, že prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.461,-

eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.461,-eur od 19.04.2018 do zaplatenia, všetko
do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, druhým výrokom vo zvyšku konanie zastavil a tretím
výrokom rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na základe dovolania
žalovaného, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 9Cdo/73/2021 zo dňa 27.10.2021rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/216/2019 zo dňa 24.07.2020 a rozsudok Okresného
súdu Trnava sp. zn. 19Csp/202/2017 zo dňa 20.03.2019 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Z uznesenia najvyššieho súdu vyplýva záver, že súdy nižších inštancií nepostupovali správne,

keď vychádzali zo záveru, že dojednaná poistná suma je zaručeným plnením, ktoré má byť poskytnuté
poistenému v prípade odcudzenia vozidla, a teda maximálnej škody, pričom sa vôbec nezaoberali tým,
ako bolo právo na poistné plnenie dohodnuté v poistných podmienkach, čím sa odchýlili od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, podľa ktorej je pri posúdení nároku na poistné plnenie potrebné
vychádzať v zmysle § 806 OZ z poistných podmienok.

3. Po zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie dovolacím súdom, mal súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 19.05.2014 poistnú
zmluvu Auto & Voľnosť KASKO - havarijné poistenie vozidla, predmetom poistenia bolo motorové
vozidlo Škoda Superb, 3T, pričom v zmysle neoddeliteľnej prílohy č. 1 bolo dojednané aj doplnkové
poistenie GAP finančnej straty na poistnú sumu 25.667,- eur so začiatkom poistenia dňa 19.05.2014

a koncom 14.05.2018. Poistné bolo vyrubené vo výške 449,- eur ročne pri poistení KASKO a poistné
finančnej straty GAP bolo určené v sume 143,74 eura. Po vzniku poistnej udalosti - odcudzení predmetu
poistenia dňa 19.12.2016, bola žalobcovi zo strany žalovaného vyplatená suma z havarijného poistenia
vo výške 10.847,79 eura znížená o kompenzované dlžné poistné vo výške 139,21 eura a poistné plnenie
z doplnkového poistenia finančnej straty GAP vo výške 4.219,- eur. Pri výpočte poistného plnenia z

doplnkového poistenia finančnej straty GAP žalovaný vychádzal z trhovej hodnoty vozidla pri vstupe do
poistenia s DPH 15.206,- eur. Vo veci bolo spornou otázkou, či suma z ktorej vychádzal žalovaný pri
výpočte poistného plnenia - výšky škody z doplnkového poistenia GAP, ktoré určil vo výške 15.206,-eur
je správna, teda či žalovaný vyplatil poistné plnenie v súlade s uzavretou poistnou zmluvou.

4. Súd prvej inštancie dôvodil, že z § 788 ods. 2 OZ vyplýva, že určenie poistnej sumy prestavuje
jednu z najdôležitejších náležitostí poistnej zmluvy, pričom však legálna definícia poistnej sumy nie je
v OZ zakotvená. Obsahové vymedzenie pojmu ,,poistná suma“ je preto spravidla súčasťou poistných
podmienok. Poistná suma pritom vo všeobecnosti určuje výšku finančného záväzku poisťovne v
prípade poistnej udalosti a vo väčšine prípadov predstavuje základnú veličinu od ktorej sa odvíja výška

poistného, ktoré je poistník povinný platiť poisťovni za poskytovanú poistnú ochranu. V danej veci z
dokumentu ,,Návrh Auto & Voľnosť - KASKO, Havarijné poistenie vozidla zo dňa 19.05.2014 vyplýva,
že zmluvné strany sa dohodli na poistnej sume 25.667,- eur a poistnej hodnote vozidla 25.667,- eur
(faktúra). Zo Všeobecných poistných podmienok pre poistenie Kasko 2010 vyplýva, že: ,,Poistná
hodnota je hodnota predmetu poistenia, rozhodujúca pre určenie výšky poistného. Poistnou hodnotou

sa rozumie nová hodnota predmetu poistenia vrátane DPH v čase uzatvorenia poistnej zmluvy, platná
v danom mieste.“ ,,Poistná suma je určená v poistnej zmluve ako najvyššia hranica poistného plnenia
pre každý predmet poistenia za jedno poistné obdobie.“ Súd zohľadnil výpoveď zástupcu žalovaného na
pojednávaní dňa 20.03.2019, z ktorej vyplýva, že všeobecne sa výška poistnej sumy určuje tak, že ak
sa vozidlo nekupuje nové, tak sa nevie získať informácia, aká je cenníková cena vozidla, a preto sa tieto

údaje doťahujú zo systému registra poisťovne, ktorý má k dispozícii, kde automobilky zverejňujú cenníky
vozidiel. V zmysle poistných podmienok má poistnú sumu určiť poistník, za predpokladu, že ju neurčí on,
dotiahne sa zo systému. Pri úplne novom vozidle príde záujemca o poistenie, zdokladuje kúpnu cenu,
táto suma predstavuje poistnú sumu a zároveň pre finančné krytie je to aj trhová hodnota pre doplnkové
poistenie finančnej straty v čase vstupu do poistenia. Súd mal z vyjadrenia zástupcu žalovaného za to,

že pri uzavretí poistnej zmluvy poistiteľ - žalovaný zisťuje hodnotu vozidla - trhovú hodnotu vozidla. Pri
novom osobnom motorovom vozidle kúpna cena predstavuje poistnú sumu a zároveň aj trhovú hodnotu
vozidla pre doplnkové poistenie finančnej straty. V prípade, ak sa nejedná o nové vozidlo, cenníkovú
cenu má určiť záujemca o poistenie a v prípade ak ju neurčí, doťahuje sa zo systému. Žalovaný teda
pri uzavretí poistnej zmluvy zisťuje trhovú hodnotu vozidla, ktorá je zároveň poistnou sumou, teda

veličina označená ,,Poistná suma“ rovná sa ,,Trhová hodnota vozidla“, pričom sa jedná o trhovú hodnotu
vozidla v zmysle definície vo Všeobecných poistných podmienkach pre doplnkové poistenie finančnej
straty - GAP k havarijnému posteniu Auto & Voľnosť - KASKO, keďže je to najnižšia cena, ktorú malo
vozidlo v čase dojednania DP-FS, t.j. za ktorú bolo možné kúpiť vozidlo rovnakých parametrov (veku,
stupňa opotrebenia, iného znehodnotenia a pod.) v danom mieste a v čase dojednania DP-FS. V danom

prípade v návrhu poistnej zmluvy, ako ani v samotnej poistke a doplnkovom poistení nebola uvedená
žiadna iná suma, ktorá by mala byť východiskovou pre stanovenie výšky poistného plnenia v prípade
poistnej udalosti. Žalovaný, keďže tvrdí, že trhová hodnota vozidla pri vstupe do poistenia nie je vpredmetnej zmluve uvedená, v konaní žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo v danom prípade nebola
vôbec zisťovaná. Uviedol iba, že v zmysle poistných podmienok je uvedený spôsob ako ju vypočítať.

5. Súd mal za nepochybné, že i v prípade uzavretia predmetnej poistnej zmluvy žalovaný zisťoval trhovú
hodnotu vozidla, a táto je uvedená pod údajom poistná suma a poistná hodnota vozidla, keď ako vyplýva
z dokumentu ,,Návrh Auto & Voľnosť - KASKO, Havarijné poistenie vozidla zo dňa 19.05.2014, v návrhu
je uvedená veličina označená poistná suma a veličina poistná hodnota vozidla, pri oboch veličinách je
uvedená rovnaká suma 25.667,- eur. Pri veličine ,,poistná hodnota vozidla je krížikom označená faktúra,

čo potvrdzuje tak tvrdenie zástupcu žalovaného v konaní, že pri uzatváraní poistnej zmluvy sa zisťuje
trhová hodnota vozidla, ako i tvrdenie žalobcu, ktoré nebolo v konaní sporné, a to, že kúpna cena vozidla
bola približne 24.000,- eur, vozidlo bolo prerobené na vyššiu radu, ktorú skutočnosť zdokladoval pri
uzatváranízmluvy.Keďžežalovanýpriuzavretízmluvynedoťahovalúdajezaúčelomzisteniacenníkovej
ceny vozidla (tak ako postupuje v prípade uzavretia poistnej zmluvy, ak sa nejedná o nové vozidlo),
je zrejmé, že túto tzv. cenníkovú cenu (trhovú hodnotu vozidla v čase dojednania zmluvy) určil podľa

dostupných údajov a listín poskytnutých žalobcom ako poistníkom. Určenie výšky poistnej sumy 25.667,-
eur sa teda odvíjalo od dôkazov predložených žalobcom ako poistníkom, teda výška poistnej sumy
nebola určená náhodne. I s poukazom na to, že žalobca ako poistník bol v tomto zmluvnom vzťahu
spotrebiteľom, teda vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, ktorým bol žalovaný
ako poistiteľ, mal žalovaný takúto trhovú hodnotu poisteného vozidla zahrnúť aj do poistnej zmluvy, i keď

takýto údaj nie je obligatórnou náležitosťou zmluvy v zmysle OZ.

6.Keďžepodstatoudoplnkovéhopoisteniafinančnejstraty-GAPkhavarijnémuposteniuAuto&Voľnosť
- KASKO je, že v prípade poistnej udalosti poisťovňa poistenému doplatí hodnotu vozidla v čase vstupu
do poistenia, čo potvrdil i samotný zástupca žalovaného, trhová hodnota vozidla v čase vstupu do

poistenia je najpodstatnejším údajom pre poistníka, nakoľko podľa všeobecných poistných podmienok
je to jeden zo základných údajov/parametrov pre výpočet poistného plnenia v prípade poistnej udalosti.
Prieči sa podstate poistnej zmluvy, aby poistiteľ - žalovaný mohol dodatočne jednostranne, teda bez
súhlasu a vedomia druhej zmluvnej strany poistníka - spotrebiteľa, určiť výšku trhovej hodnoty vozidla
v čase vstupu do poistenia, ktorý údaj je základným údajom pre výpočet poistného plnenia - finančnej

straty, údaj známy a zistiteľný v čase uzavretia poistnej zmluvy. Postup žalovaného, kedy v poistnej
zmluve uvádza výšku poistnej sumy iba ako veličinu pre výpočet poistného, pričom výška plnenia v
prípade poistnej udalosti je v čase uzavretia poistnej zmluvy pre poisteného úplne neznámym údajom,
je absolútne zavádzajúcim konaním, v rozpore s očakávaným výsledkom, keď žalobca sa dôvodne
domnieval, že v prípade poistnej udalosti a uzavretia doplnkového poistenia GAP mu bude vyplatená

suma do výšky 25.667,- eur, nakoľko iná suma v návrhu poistnej zmluvy ani v poistke uvedená nebola.
Zo strany žalovaného zostalo nezodpovedané, prečo stanovil poistnú sumu na 25.667,- eur, keď od
samého začiatku vedel, že do takejto výšky absolútne nemieni plniť v prípade poistnej udalosti. Je to
žalovaný, ktorý poukázal na oddiel II, článok 3 ods. 1 VPP a tvrdil, že poistná suma je dôležitá na určenie
maximálneho možného poistného plnenia.

7. Súd mal za to, že v danom prípade bola trhová hodnota vozidla pri vstupe do poistenia určená, a
to vo výške 25.667,- eur, z ktorej mal žalovaný vychádzať pri výpočte poistného plnenia. Vzhľadom
na uvedené súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovaným - znalecké dokazovanie za účelom
zistenia trhovej hodnoty vozidla v čase vstupu do poistenia, nakoľko bolo účelné. Súd žalobe vyhovel

a uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 10.461,- eur ako rozdiel medzi poistnou sumou a výškou
vyplateného poistného plnenia žalovaným (25.667,- eur mínus 10.847,79 eura mínus 4.219,- eur =
10.600,21 eura) poníženú o dlžné poistné vo výške 139,21 eura, keď žalobca akceptoval zníženie
poistného plnenia o sumu 139,21 eura ako dlžného poistného (10.600,21 eura mínus 139,21 eura =
10.461,- eur). Pretože žalovaný nezaplatil pohľadávku žalobcu na základe výzvy zo dňa 06.11.2017,

ani následne po doručení žaloby dňa 17.04.2018, dostal sa dňom 19.04.2018 do omeškania s plnením
peňažného dlhu, keď mal splniť dlh nasledujúci deň, t.j. 18.04.2018. Žalobcovi teda vzniklo právo na úrok
z omeškania, preto súd i v tejto časti žalobe vyhovel, keď výška základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky ku dňu 19.04.2018 bola 0,00 %.

8. Vzhľadom na späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
10.461,- eur od 17.11.2017 do 18.04.2018 (vrátane), súd konanie v tejto časti so súhlasom žalovaného
zastavil.9. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a v spore plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

10. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia v rozsahu jeho výrokov I. a III. odvolanie z dôvodov, že nový prvostupňový rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/,
h/ CSP). Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil tak, že žalobu zamietne
a žalovanému prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. Žalovaný v prvom rade poukázal na znenie všeobecných poistných podmienok, a to

článku 4, ods. 1 VPP – GAP podľa ktorého platí, že: „Poistným plnením z tohto DP-FS je finančná strata,
ktorá sa rovná rozdielu medzi: trhovou hodnotou poisteného vozidla v čase dojednania tohto DP-FS
(článok 1 – Úvodné ustanovenia a doplnenie VPP-KASKO, ods. 6 týchto VPP) a poistným plnením zo
základného poistenia (podľa VPP-KASKO, oddiel II – Poistenie materiálnej škody, článok 4 – Rozsah
poistného plnenia, ods. 3, písm. a) a hodnoty použiteľných zvyškov vozidla stanovenej pri poistnom

plnení zo základného poistenia (podľa predchádzajúceho bodu) pričom výška poistného plnenia z tohto
DP-FS nemôže presiahnuť sumu 30 000 eur.“ V zmysle článku 1 ods. 6 VPP – GAP potom platí, že:
„Trhová hodnota poisteného vozidla v čase dojednania tohto DP-FS je najnižšia cena, ktorú malo vozidlo
v čase dojednania DP-FS, t.j. za ktorú bolo možné kúpiť vozidlo rovnakých parametrov (veku, stupňa
opotrebenia, iného znehodnotenia a pod.) v danom mieste a v čase dojednania DP-FS.“ V zmysle

oddielu II, článku 3 ods. 2 VPP sa pritom poistnou sumou rozumie: „suma určená v poistnej zmluve ako
najvyššia hranica poistného plnenia pre každý predmet poistenia za jedno poistné obdobie.“ Žalovaný
uvádzal, že v rámci jedného poistného obdobia môže dôjsť k viacerým poistným udalostiam, za ktoré
môže spolu vzniknúť poistenému škoda prevyšujúca výšku trhovej hodnoty vozidla, teda prevyšujúca
výšku maximálnej škody na predmete poistenia. Napríklad v priebehu jedného poistného obdobia môže

dôjsť k trom poistným udalostiam, kedy pri každej z nich vznikne na predmete poistenia škoda vo výške
50 % trhovej hodnoty predmetu poistenia. V takom prípade by poistenému vznikla škoda spolu vo
výške 150 % trhovej hodnoty predmetu poistenia. Je preto pochopiteľné, že poistná suma dohodnutá
v poistnej zmluve môže prevyšovať trhovú hodnotu vozidla, a teda výšku maximálnej možnej škody
na vozidle spôsobenej jednou poistnou udalosťou. Tieto pojmy tak rozhodne nemožno zamieňať a ich

hodnoty zvyčajne nie sú rovnaké. Súd vykresľuje žalovaného ako nekorektného poistiteľa, ktorý má
v úmysle zavádzať spotrebiteľov (poistených) a na ich úkor získavať finančný prospech. To však nie
je pravdou. Záver súdu je nesprávny, pretože je založený na nesprávnom výklade VPP – GAP (resp.
nezohľadnení VPP – GAP) a nepochopení mechanizmu poistenia ako takého. Žalovaný pri uzatváraní
poistnej zmluvy nevie, či dôjde alebo nedôjde k poistnej udalosti, resp. ku koľkým poistným udalostiam

dôjde počas trvania poistnej zmluvy (t.j. za jedno poistné obdobie). Žalovaný trvá na tom, že v čase
uzatváraniapoistnejzmluvypredpokladal,žežalobcovimôžebyťposkytnutépoistnéplnenieaždovýšky
poistnej sumy, t.j. 25.667,- eur, bol vždy pripravený a ochotný poskytnúť žalobcovi poistné plnenie v
zmysle poistných podmienok. Ak by boli naplnené predpoklady, že by mal žalobcovi za jedno poistné
obdobie poskytnúť poistné plnenie až do výšky poistnej sumy, nepochybne by tak bol urobil. Vzhľadom

na konkrétne okolnosti však žalobcovi vznikol iba nárok na poistné plnenie vo výške zodpovedajúcej
trhovej hodnote vozidla v čase vstupu do poistenia. Podstatným však v konaní je, že rozhodujúcim
údajom pre určenie výšky poistného plnenia z titulu doplnkového poistenia, je trhová hodnota vozidla v
čase vstupu do poistenia, ako je definovaná vyššie.

11. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nerešpektoval právne názory najvyššieho súdu, ktorý
vo svojom uznesení uviedol, že „Poistná suma vyjadruje maximálnu výšku plnenia, ktorú poisťovňa
poskytne v prípade poistnej udalosti, teda predstavuje iba horné ohraničenie poistného plnenia zo strany
poisťovne v prípade poistnej udalosti; v konkrétnom prípade sa výška poistného plnenia zo strany
poisťovne určuje v závislosti od rozsahu následkov poistnej udalosti (rozsah poškodenia poistenej veci

pri poistení majetku, rozsah škody spôsobenej zodpovednou osobou v rámci poistenia zodpovednosti
za škodu a pod.). Poistná suma predstavuje maximálnu výšku poistného plnenia, ktorú poisťovňa vyplatí
v prípade poistnej udalosti. Dohodnutá poistná suma len maximalizuje výšku plnenia poisťovne, sama
však nerozhoduje o určení výšky plnenia, pretože výška plnenia sa určuje podľa kritérií obsiahnutýchv poistnej zmluve, resp. v poistných podmienkach.“ Podľa Najvyššieho súdu tak okresný súd a krajský
súd „nepostupovali správne, keď vychádzali zo záveru, že dojednaná poistná suma je zaručeným
plnením, ktoré má byť poskytnuté poistenému v prípade odcudzenia vozidla. Opomenuli aplikovať ďalšie

rozhodujúce ustanovenia § 788 ods. 3 a 4 a najmä § 806 OZ. Svoje rozhodnutie o dôvodnosti žalobcom
uplatňovaného nároku na doplatenie poistného plnenia opreli výlučne o právne závery, že žalobcovi
vznikol nárok na poistné plnenie vo výške dohodnutej poistnej sumy, pričom sa vôbec nezaoberali
tým, ako bolo právo na poistné plnenie dohodnuté v poistných podmienkach, čím sa odchýlili od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, podľa ktorej je pri posúdení nároku na poistné plnenie

potrebné vychádzať z § 806 OZ a z poistných podmienok.“ Zo záverov najvyššieho súdu vyplýva, že
žalovaný postupoval správne, keď pri vyčísľovaní výšky poistného plnenia z titulu doplnkového poistenia
vychádzal z trhovej hodnoty vozidla v čase uzatvorenia doplnkového poistenia a nie z poistnej sumy.
Ak by preto súdy boli aplikovali § 788 ods. 3 a 4 a § 806 OZ spolu s príslušnými ustanoveniami VPP –
GAP, museli by dôjsť k záveru, že žalobcom uplatňovaný nárok je v celom rozsahu nedôvodný a žaloba
má byť zamietnutá.

12. Napriek tomu súd prvej inštancie rozhodol v novom rozsudku rovnako ako pôvodným rozsudkom (t.j.
nezaoberal sa tým, ako bolo právo na poistné plnenie dohodnuté v poistných podmienkach a nezohľadnil
príslušné ustanovenia VPP – GAP), čím sa odklonil od právneho názoru najvyššieho súdu, ktorým
bol viazaný (§ 455 CSP). Súd sa ustanoveniami § 788 ods. 3 a 4 a § 806 OZ a ich dopadom na

posudzovanú vec nijako nezaoberal. Naopak, tieto ustanovenia neaplikoval ani po jasnej inštrukcii zo
strany dovolacieho súdu. Súd sa nezaoberal ani tým, ako bolo právo na poistné plnenie dohodnuté
vo VPP - GAP, ktoré sú podľa najvyššieho súdu smerodajné pri určovaní výšky poistného plnenia a
podľa ktorých je pre výpočet výšky poistného plnenia z titulu doplnkového poistenia rozhodujúca trhová
hodnota vozidla (a nie poistná suma). Súd prvej inštancie tiež odôvodnil nový rozsudok rovnako ako

pôvodný napriek tomu, že najvyšší súd jasne uzavrel, že okresný súd a aj krajský súd nepostupovali
v tejto veci správne. Súd ani neuviedol žiadne nové dôvody, ktorými by odôvodnil správnosť svojich
záverov.

13. K tvrdeniu súdu, že (údajne) zistenou trhovou hodnotou vozidla má byť v poistnej zmluve uvedená

poistnásuma,pretomalžalovanýprivýpočtepoistnéhoplneniavychádzaťztohtočíslažalovanýuviedol,
že mu nie je zrejmé, na základe akých dôkazov dospel súd k záveru, že žalovaný pri uzavretí poistnej
zmluvy zisťoval trhovú hodnotu vozidla. Žalovaný totižto od začiatku tvrdí, že trhovú hodnotu vozidiel
(ak sa nejedná o nové vozidlo) pri vstupe vozidla do poistenia neskúma. Uvedené nie je možné ani
z praktického hľadiska. Proces uzatvárania poistných zmlúv na ojazdené vozidlá by sa tým neúmerne

predĺžil a predražil. Žalovaný na pojednávaní zrozumiteľne vysvetlil, že poistná suma a poistná hodnota
sa rovná trhovej hodnote vozidla len v prípade poistenia nového vozidla. V danom prípade však išlo o
ojazdené vozidlo, preto je nepochopiteľné, ako môže súd dedukovať, že poistná suma a poistná hodnota
uvedená v poistnej zmluve sa má rovnať trhovej hodnote vozidla.

14. Nie je pravdivé ani tvrdenie súdu, že žalovaný nevysvetlil, prečo v čase uzatvárania poistnej zmluvy
nezisťoval trhovú hodnotu vozidla. Toto tvrdenie je založené len na subjektívnych, ničím nepodložených
úvahách súdu prvej inštancie. Žalovaný uviedol, že by nebolo ekonomické (a predražovalo by to cenu
poistných služieb) zisťovať trhovú hodnotu vozidla pri každej jednej poistnej zmluve. Žalovaný uzatvára
veľké množstvo poistných zmlúv, avšak len pri zlomku z nich dôjde k odcudzeniu vozidla, v dôsledku

čoho sa tak len pri zlomku poistných zmlúv stáva relevantné zisťovať výšku trhovej hodnoty poisteného
vozidla.

15. Žalobca bol s VPP a VPP – GAP oboznámený, mal možnosť si ich pred uzatvorením poistenia
preštudovať. Ak tak urobil (resp. keby tak bol urobil), muselo by mu byť zrejmé, že pri jazdenom vozidle

mu z doplnkového poistenia nikdy nebude poskytnuté poistné plnenie rovnajúce sa hodnote nového
vozidla. Ak sa žalobca s VPP a VPP – GAP neoboznámil, ide o pochybenie zo strany žalobcu, ktoré
nemôže ísť na úkor žalovaného. Havarijné poistenie kryje riziko iba do trhovej ceny vozidla v čase
škodovej udalosti. Keďže vozidlo (v zásade) postupne stráca na svojej trhovej hodnote, v dôsledku
čoho poistené vozidlo má v čase vstupu do poistenia inú trhovú hodnotu ako v čase škodovej udalosti.

Vzhľadom na pomerne nepriaznivé dôsledky tohto javu poisťovne prišli s konceptom doplnkového
poistenia finančnej straty – tzv. poistenie GAP. Účelom tohto poistenia tak je poistiť riziko spojené s
postupným znižovaním trhovej hodnoty poisteného vozidla. Je preto spravodlivé, ak sú podmienky
poistenia GAP nastavené tak, že poistné plnenie zodpovedá finančnej strate vzniknutej počas dobypoistenia (keďže v danom období poistený platí poistiteľovi dojednané poistné, za čo poistiteľ znáša
riziko vzniku finančnej straty na strane poisteného). Potom však v prípade, že poistenie finančnej straty
sa uzatvára vo vzťahu k ojazdenému vozidlu, predmetom poistenia nemôže byť finančná strata, ktorá

vznikla mimo existenciu poistného vzťahu (t.j. počas obdobia od prvého predaja vozidla až po moment
uzatvorenia poistnej zmluvy). Uvedené by totižto znamenalo, že poistiteľ by mal znášať aj riziko za vznik
finančnej straty, ktorá vznikla mimo doby trvania poistenia. Uvedené odporuje základným princípom
spravodlivého usporiadania zmluvných vzťahov.

16. Zvýšená ochrana spotrebiteľa pritom nemôže vo svojich dôsledkoch znamenať porušovanie práv
iných účastníkov zmluvných vzťahov. Záver súdu o tom, že výška plnenia v prípade poistnej udalosti
je v čase uzavretia poistnej zmluvy pre poisteného úplne neznámym údajom, je nesprávny. Žalobca
totižto mal možnosť v čase pred uzatvorením poistnej zmluvy utvoriť si dostatočne exaktnú predstavu
o výške prípadného poistného plnenia z doplnkového poistenia, t. j. o výške trhovej hodnoty vozidla v
čase vstupu do poistenia.

17. Žalovaný trval na tom, že výšku trhovej hodnoty vozidla v čase vstupu do poistenia určil v správne.
Túto sumu žalobca ani žiadnym relevantným dôkazom nenamietal, keďže jednak ani netvrdil vlastnú
predstavu o výške trhovej hodnoty vozidla v čase vstupu do poistenia a ani o tejto skutočnosti nepredložil
žiaden dôkaz. Žalovaný navrhol vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia trhovej hodnoty

vozidla v čase vstupu do poistenia, a to napriek tej skutočnosti, že takýto dôkaz mal navrhnúť sám
žalobca. Súd však tomuto návrhu nevyhovel, a to napriek tomu, že podľa dojednaných VPP – GAP je
údaj o výške trhovej hodnoty vozidla v čase vstupu do poistenia základným a nevyhnutným údajom pre
výpočet poistného plnenia z doplnkového poistenia GAP.

18. Žalovaný teda zhrnul, že nárok žalobcu na doplatenie poistného plnenia z titulu doplnkového
poistenia nie je dôvodný, a preto súd nesprávne rozhodol, keď žalobcovi toto poistné plnenie priznal.
Súd sa dopustil porušenia § 455 CSP, keď nerešpektoval právne názory a inštrukcie najvyššieho súdu
a tento svoj postup ani nijako neodôvodnil a len zopakoval závery z pôvodného rozsudku a dojednania
VPP - GAP odignoroval. Súd ani nevykonal navrhnuté dokazovanie, ktorým mala byť bez akýchkoľvek

pochybností zistená trhová hodnota vozidla v čase vstupu do poistenia, čo je informácia podstatná pre
správne rozhodnutie vo veci.

19. Žalobca samostatný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného podal písomné
vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s ním nesúhlasí, považuje ho za nedôvodné, účelové a navrhuje

odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Dôvodil, že pri
uzatváraní poistnej zmluvy so žalovaným mu bolo zo strany žalovaného prezentované, že hodnota
vozidla pre poistenie GAP je rovnaká, ako poistná hodnota vozidla uvedená v návrhu zmluvy, a to
konkrétne suma 25.667,- eur. Táto suma bola žalobcovi prezentovaná ako suma, ktorá bude ako
poistné plnenie vyplatená napr. aj v prípade, ak bude vozidlo počas doby poistenia odcudzené. Z tejto

sumy vypočítal žalovaný žalobcovi aj sumu poistenia GAP, čo vyplýva z predloženej prílohy k poistke
č.3006010261. Ak by bol zástupca žalovaného žalobcovi oznámil, akým spôsobom bude určovať tzv.
trhovú cenu vozidla v zmysle čl. 1 ods. 6 VPP- GAP, nebol by žalobca do takto nevýhodného zmluvného
vzťahu so žalovaným vstúpil. Žalovaný v tomto prípade nepostupoval s odbornou starostlivosťou a
žalobcovi žiadnym spôsobom neoznámil, že poistná suma vozidla je odlišná od tzv. trhovej ceny vozidla,

resp. ani žalobcovi žiadnym právne relevantným spôsobom neozrejmil spôsob určenia tejto sumy a
už vôbec žiadnym preukázateľným spôsobom žalobcovi tzv. trhovú hodnotu vozidla neoznámil. Súd
správne ustálil, že konanie žalovaného bolo zavádzajúce. Trhová hodnota vozidla nebola v zmluve jasne
dohodnutá, a preto je potrebné vychádzať z poistnej sumy. Ak žalovaný tvrdí, že už v čase uzatvorenia
poistnej zmluvy vedel v zmysle VPP určiť hodnotu vozidla, mal túto hodnotu v zmluve uviesť, a tak

jednoznačne žalobcovi oznámiť aj výšku prípadného poistného plnenia. Bez toho nie je v reálnej moci
priemerného spotrebiteľa vedieť v zmysle VPP vypočítať trhovú hodnotu vozidla, vzhľadom k tomu,
že nedisponuje odbornými informáciami a cenníkmi, ktoré sú podkladom k určeniu trhovej ceny - ako
na pojednávaní uvádzal právny zástupca žalovaného. Práve žalovaný, ktorý má konať s odbornou
starostlivosťou a mal k dispozícii všetky potrebné podklady od žalobcu, mal v poistnej zmluve trhovú

hodnotuvozidlauviesť,resp.jednoznačnýmspôsobomoznámiťkonkrétnuvýškutrhovejhodnotyvozidla
žalobcovi. Súd sa správne vysporiadal aj s názorom dovolacieho súdu, správne aplikoval príslušné
právne predpisy a dospel na základe vykonaného dokazovania k správnemu záveru. Žalovaný trhovú
hodnotu vozidla neurčil správne a žalobcovi nevyplatil poistné plnenie v rozsahu, v akom mu patrí.20. Žalovaný podal k vyjadreniu žalobcu písomné vyjadrenie (replika) a uviedol, že v celom rozsahu trvá
na podanom odvolaní a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a III. zmenil tak,

že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zopakoval,
že súd vec opätovne nesprávne právne posúdil, keď neaplikoval § 788 ods. 3, ods. 4 a § 806 OZ a pri
posudzovaní nároku žalobcu na poistné plnenie z titulu doplnkového poistenia nevychádzal zo spôsobu
výpočtu uvedeného vo VPP a VPP – GAP. Súd postupoval v rozpore s právnym názorom a inštrukciami
najvyššieho súdu, s týmto sa nijako nevysporiadal, čím sa dopustil porušenia § 455, ako aj § 220 CSP.

Súd arbitrárne vyložil obsah VPP a VPP – GAP vrátane poistnej zmluvy v rozpore s ich jednoznačným
jazykovým znením (§ 35 ods. 2 OZ). Súd jasným a zreteľným ustanoveniam poistnej zmluvy pripisuje
význam, ktorý nekorešponduje dohodnutému zneniu, ani prejavenej vôli zmluvných strán. Súd uzavrel,
že žalovaný pri uzavretí poistnej zmluvy zisťuje trhovú hodnotu vozidla, ktorá je zároveň poistnou sumou,
teda veličina označená ,,poistná suma“ rovná sa ,,trhová hodnota vozidla,“ a to napriek tomu, že vo VPP
resp. VPP – GAP sú tieto veličiny definované inak, pričom je pre každú z nich stanovený iný spôsob

výpočtu. Súd nezohľadnil rozdiel medzi poistnou sumou, poistnou hodnotou vozidla a trhovou hodnotou
vozidla. Žalovaný v zmysle platných právnych predpisov nie je povinný v poistnej zmluve uviesť presnú
sumu trhovej hodnoty vozidla, a preto je nepochybne postačujúce uviesť v poistnej zmluve len spôsob jej
výpočtu. Uvedené je opodstatnené aj z dôvodu, že poisťovateľ ani poistník a poistený v čase uzavretia
poistnej zmluvy nevedeli a nemohli vedieť, či dôjde k odcudzeniu vozidla. K odcudzeniu predmetu

poistenia dochádza len v malej časti prípadov. Zistenie trhovej hodnoty predmetu poistenia (najmä ak ide
o osobitne upravenú vec) si vyžaduje dodatočné náklady, a preto uvádzanie trhovej hodnoty predmetu
poistenia v každej poistnej zmluve by predlžovalo kontraktačný proces a zvyšovalo cenu poistenia.
Záver súdu, že trhová hodnota vozidla bola pri vstupe do poistenia určená vo výške 25.667,- eur, z
ktorej mal žalovaný vychádzať pri výpočte poistného plnenia, je preto nesprávny, bez racionálneho

odôvodnenia, obchádzajúci samotný účel poistenia (zabezpečiť garanciu toho, že hodnota majetku
poisteného po skončení poistenia bude rovnaká, ako pri vstupe do poistenia) a bezdôvodne smerujúci
k obohateniu poisteného na úkor poistiteľa. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení uvádza, že pri uzatváraní
doplnkového poistenia mu bolo zo strany žalovanej prezentované, že trhová hodnota vozidla v čase
vstupu do doplnkového poistenia sa pre účely doplnkového poistenia rovná sume 25.667,- eur a že v

prípade odcudzenia vozidla bude žalobcovi poskytnuté poistné plnenie vo výške tejto sumy, tak tieto jeho
vyjadreniastálezostávajúlenvrovinetvrdení,žalobcaichnijakonepreukázal,nepredložilžiadnedôkazy
na ich preukázanie. Ide výlučne o účelové tvrdenia žalobcu, ktoré si bez primeraného odôvodnenia
osvojil aj súd prvej inštancie bez podrobenia akejkoľvek racionálnej kritike pravdivosti a účelovosti
tohto tvrdenia. Tieto tvrdenia nie sú pravdivé, bez primeraných dôvodov vykresľujú žalovaného ako

nekorektného poistiteľa, ktorý má v úmysle zavádzať spotrebiteľov (poistených) a na ich úkor získavať
finančný prospech. To však nie je pravdou. Žalovaný (ani jeho obchodný zástupca) sa v tomto duchu
nikdy nevyjadril. Rovnako nie je ničím preukázané tvrdenie žalobcu vo vyjadrení, že žalovaný neoznámil,
akým spôsobom sa bude v prípade poistnej udalosti určovať trhová hodnota vozidla v čase vstupu do
doplnkového poistenia. Toto tvrdenie je v priamom rozpore s poistnou zmluvou, kde žalobca svojim

podpisom potvrdzuje, že bol oboznámený s obsahom VPP a VPP – GAP a že s ním súhlasí. VPP a
VPP – GAP pritom spôsob výpočtu trhovej hodnoty vozidla v čase vstupu do doplnkového poistenia,
ako aj výšky poistného plnenia obsahujú, a to v jasnej a zrozumiteľnej forme, ktorej by bežný spotrebiteľ
mal porozumieť.

21. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

22. Opravným uznesením č. k. 19Csp/49/2021 – 85 zo dňa 23.01.2024 opravil súd prvej inštancie
označenie žalovaného v záhlavní napadnutého rozsudku, ako aj označenie sídla advokátky žalobcu.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.02.2024.

23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie v napadnutých častiach vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané

odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovýmstavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne

5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné,
v dôsledku čoho bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. podľa
§ 388 CSP zmeniť.

24. Pretože výrok II. rozsudku o zastavení konania vo zvyšku (na základe späťvzatia žaloby o zaplatenie

úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.461 eur od 17.11.2017 do 18.04.2018 vrátane)
nebol napadnutý odvolaním žiadnej zo sporových strán, je v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie
právoplatný a nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

25. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaného

dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu
v časti o zaplatenie poistného plnenia z doplnkového poistenia finančnej straty GAP (uzavretého
k havarijnému poisteniu) vo výške 10.461 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.461
eur od 19.04.2018 do zaplatenia vyhovel, keď dospel k záveru, že žalovaný žalobcovi nevyplatil poistné
plnenie v súlade s uzavretou poistnou zmluvou, pretože pri výpočte poistného plnenia z doplnkového

poistenia finančnej straty GAP nesprávne vychádzal z trhovej hodnoty vozidla pri vstupe do poistenia
s DPH vo výške 15.206 eur, nakoľko súd mal za to, že v poistnej zmluve je trhová hodnota vozidla
uvedená pod údajom poistná suma a poistná hodnota vozidla, ktoré obe veličiny boli uvedené vo
výške 25.667 eur, keď mal súd za to, že žalovaný pri uzavretí poistnej zmluvy zisťoval trhovú hodnotu
vozidla,čovyplývalozodkazunafaktúrupredloženúžalobcom,pričompodstatoudoplnkovéhopoistenia

finančnej straty GAP k havarijnému poisteniu Auto & Voľnosť – KASKO je, že v prípade poistnej udalosti
poisťovňa poistenému doplatí hodnotu vozidla v čase vstupu do poistenia, ktorá bola v danom prípade
určená vo výške 25.667 eur a z ktorej mal žalovaný vychádzať pri výpočte poistného plnenia. Súd
prvej inštancie zaujal právne stanovisko, že trhová hodnota vozidla v čase vstupu do poistenia je
najpodstatnejším údajom pre poistníka – spotrebiteľa, pretože podľa všeobecných poistných podmienok

je to jeden zo základných údajov pre výpočet poistného plnenia v prípade poistnej udalosti, preto sa
prieči podstate poistnej zmluvy, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, aby mohol dodávateľ – žalovaný
dodatočne jednostranne určiť výšku trhovej hodnoty vozidla v čase vstupu do poistenia a výšku poistnej
sumy uvádza v poistnej zmluve iba ako veličinu pre výpočet poistného, pričom výška plnenia v prípade
poistnejudalostijevčaseuzavretiapoistnejzmluvyprepoistenéhoneznámymúdajom.Pretosažalobca

dôvodne domnieval, že v prípade poistnej udalosti mu bude vyplatená suma do výšky 25.667 eur,
nakoľko iná suma v návrhu poistnej zmluvy ani v poistke uvedená nebola.

26. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na
nesprávnom právnom výklade všeobecných poistných podmienok pre doplnkové poistenie finančnej

straty – GAP k havarijnému poisteniu Auto & Voľnosť – KASKO účinných od 01.09.2011 (ďalej len „VPP
– GAP“), resp. ich nezohľadnení a nepochopení mechanizmu poistenia ako takého. Súd nesprávne
stotožňuje pojmy poistná suma a trhová hodnota vozidla, pretože v zmysle všeobecných poistných
podmienok pre poistenie KASKO – 2010 účinných od 01.07.2010 (ďalej len „VPP - KASKO“) poistná
suma je najvyššou hranicou poistného plnenia za jedno poistné obdobie, pričom v rámci jedného

poistného obdobia môže dôjsť k viacerým škodám na predmete poistenia, teda poistná suma je
maximálna škoda, ktorá môže byť v rámci poistného obdobia uhradená na danom predmete poistenia.
Žalovaný pri uzatváraní poistnej zmluvy nevie, či dôjde alebo nedôjde k poistnej udalosti, resp. ku koľkým
poistnýmudalostiamdôjdepočastrvaniapoistnejzmluvy(t.j.zajednopoistnéobdobie),pričomžalovaný
v čase uzatvárania poistnej zmluvy predpokladal, že žalobcovi môže byť poskytnuté poistné plnenie

celkom až do výšky 25.667 eur. Rozhodujúcim údajom pre určenie výšky poistného plnenia z titulu
doplnkového poistenia je však trhová hodnota vozidla v čase vstupu do poistenia. Žalovaný mal za to, že
súdprvejinštancienerešpektovalprávnynázornajvyššiehosúduvyjadrenývjehozrušujúcomuznesení,
že sa súdy nižších inštancií vôbec nezaoberali tým, ako bolo právo na poistné plnenie dohodnuté
v poistných podmienkach, čím sa odchýlili od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, podľa

ktorej je pri posúdení nároku na poistné plnenie potrebné vychádzať z § 806 OZ a poistných podmienok.
Na základe uvedeného postupoval žalovaný správne, keď pri vyčísľovaní výšky poistného plnenia z titulu
doplnkového poistenia vychádzal z trhovej hodnoty vozidla v čase uzavretia doplnkového poistenia
a nie z poistnej sumy, preto je žalobcom uplatňovaný nárok v celom rozsahu nedôvodný. Súd prvejinštancie sa ustanoveniami § 788 ods. 3, 4 a § 806 OZ a ich dopadom na posudzovanú vec nezaoberal
a nevyhodnotil, ako bolo právo na poistné plnenie dohodnuté vo VPP – GAP, ktoré sú podľa najvyššieho
súdu smerodajné pri určovaní výšky poistného plnenia. Súd sa tak neprípustne odklonil od právneho

názorunajvyššiehosúduasvojnovýrozsudokodôvodnilrovnakoakopôvodný.Žalovanývysvetľoval,že
poistná suma a poistná hodnota vozidla sa rovná trhovej hodnote vozidla len pri nových vozidlách, avšak
pri ojazdenom vozidle, čo bol aj daný prípad, je rozhodujúca trhová hodnota vozidla pri vstupe vozidla
do poistenia. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah havarijného poistenia a doplnkového poistenia finančnej
straty platí, že havarijné poistenie kryje riziko iba do trhovej ceny vozidla v čase škodovej udalosti.

Keďže však vozidlo postupne stráca na trhovej hodnote, v dôsledku čoho má vozidlo v čase vstupu do
poistenia inú trhovú hodnotu ako v čase škodovej udalosti, kryje doplnkové poistenie finančnej straty
riziko spojené so znižovaným trhovej hodnoty poisteného vozidla. Poistné plnenie zodpovedá finančnej
strate vzniknutej počas doby poistenia, avšak v prípade, že sa doplnkové poistenie GAP uzatvára
na ojazdené vozidlo, nemôže byť predmetom poistenia finančná strata, ktorá vznikla mimo existenciu
poistného vzťahu. Žalobca si pred uzatvorením poistnej zmluvy mohol urobiť exaktnú predstavu o výške

prípadného poistného plnenia z doplnkového poistenia. Navyše žalobca ani netvrdil vlastnú predstavu
o výške trhovej hodnoty vozidla v čase vstupu do poistenia a ani o tejto skutočnosti nepredložil žiaden
dôkaz, pričom súd dokazovanie v tomto smere navrhnuté žalovaným zamietol.

27. Súd prvej inštancie v predmetnej právnej veci prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom č. k.

19Csp/202/2017 – 115 zo dňa 20.03.2019, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave
č. k. 11Co/216/2019-171 zo dňa 24.07.2020. Na základe dovolania žalovaného Najvyšší súd SR ako
súd dovolací uznesením sp. zn. 9Cdo/73/2021 zo dňa 27.10.2021 tieto rozsudky nižších inštancií zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, keď súd prvej inštancie rozhodol vo veci opätovne
napadnutým rozsudkom.

28. Dovolací súd vo svojom uznesení konštatoval (ods. 21.3., 22., 24., 25. a 26.), pričom jeho právnym
názorom sú tak súd prvej inštancie ako aj odvolací súd viazaní (§ 455 CSP), že výška poistného
plnenia poisťovne v prípade poistnej udalosti závisí predovšetkým od toho, aká škoda bola na majetku
poisteného spôsobená, či došlo len k poškodeniu majetku, alebo k jeho zničeniu, k jeho strate alebo

odcudzeniu. Určená poistná suma predstavuje maximálnu výšku plnenia poisťovateľa v dohodnutom
poistnom období. Konkrétne plnenie poisťovne závisí od rozsahu škody spôsobenej na poistenej veci.
Ak je rozsah škody menší ako poistná suma, poisťovateľ poskytne plnenie v celom rozsahu škody. Ak
je rozsah zistenej škody väčší ako dohodnutá poistná suma, poisťovňa plní len do výšky tejto sumy.
V súlade s odškodňovacou zásadou vo všeobecnosti platí, že poistná suma predstavuje v prevažnej

väčšine prípadov maximálny rozsah plnenia poisťovateľa v rámci dohodnutého poistného obdobia
a nemá povahu paušálne určenej výšky plnenia. Takúto povahu môže mať poistná suma iba vtedy,
ak by to bolo zmluvnými stranami výslovne dohodnuté. Vychádzajúc zo záverov rozhodovacej praxe
najvyššieho súdu, ako aj odbornej literatúry možno uzavrieť, že všeobecná právna úprava poistenia ako
právneho pomeru založeného poistnou zmluvou, ktorou sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom

rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a poistenec platiť poistné (§
788 a nasl. OZ) i osobitná úprava poistenia majetku (§ 806 a nasl. OZ) predpokladá, že podrobnejšia
úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistných
podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné podmienky ustanovujú okrem iného, ako má
byť určená výška plnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu, zničeniu,

odcudzeniu, prípadne strate poistenej veci. Ide o plnenie na základe poistnej zmluvy, nie o náhradu
škody,apretopreplneniepoisťovateľaplatiajedineustanoveniazmluvnýchpodmienok.Určeniepoistnej
sumy predstavuje jednu z najdôležitejších náležitostí poistnej zmluvy (§ 788 ods. 2 písm. a/ OZ).
Poistná suma vo všeobecnosti určuje výšku finančného záväzku poisťovne v prípade poistnej udalosti
a vo väčšine prípadov predstavuje základnú veličinu, od ktorej sa odvíja výška poistného. Poistná

suma vyjadruje maximálnu výšku plnenia, ktoré poisťovňa poskytne v prípade poistnej udalosti, teda
predstavuje iba horné ohraničenie poistného plnenia zo strany poisťovne v prípade poistnej udalosti;
v konkrétnom prípade sa výška poistného plnenia zo strany poisťovne určuje v závislosti od rozsahu
následkov poistnej udalosti (rozsah poškodenia poistenej veci pri poistení majetku, rozsah škody
spôsobenej zodpovednou osobou v rámci poistenia zodpovednosti za škodu a pod.). Poistná suma

predstavuje maximálnu výšku poistného plnenia, ktorú poisťovňa vyplatí v prípade poistnej udalosti.
Dohodnutá poistná suma len maximalizuje výšku plnenia poisťovne, sama však nerozhoduje o určení
výšky plnenia, pretože výška plnenia sa určuje podľa kritérií obsiahnutých v poistnej zmluve, resp.
v poistných podmienkach. Súdy nižších inštancií nepostupovali správne, keď vychádzali zo záveru,že dojednaná poistná suma je zaručeným plnením, ktoré má byť poskytnuté poistenému v prípade
odcudzenia vozidla a teda maximálnej škody. Súdy nižších inštancií síce správne identifikovali predmet
konania ako nárok na poistné plnenie, tento však posúdili len z hľadiska ustanovení § 788 ods. 1,

2 OZ a opomenuli aplikovať ďalšie rozhodujúce ustanovenia § 788 ods. 3, 4 a najmä § 806 OZ.
Svoje rozhodnutia opreli výlučne o právny záver, že žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie vo
výške dohodnutej poistnej sumy, pričom sa vôbec nezaoberali tým, ako bolo právo na poistné plnenie
dohodnuté v poistných podmienkach, čím sa odchýlili od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, podľa ktorej je pri posúdení nároku na poistné plnenie potrebné vychádzať v zmysle § 806 OZ

z poistných podmienok.

29. Podľa § 788 ods. 1, 2 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné (ods. 1). Poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného,

jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je
dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa
a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera
poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri
predčasnom ukončení poistenia (ods. 2).

30. Podľa § 788 ods. 3, 4 OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa
(poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred
uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené (ods. 3). V poistnej zmluve sa
možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno

odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného (ods. 4).

31. Podľa § 806 OZ, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške
určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

32. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že dňa 19.05.2014 uzavreli žalobca
ako poistník a zároveň poistený na jednej strane a žalovaný ako poisťovateľ na strane druhej zmluvu
o havarijnom poistení vozidla – Auto & Voľnosť KASKO, a to vozidla žalobcu zn. Škoda Superb, 3T,
rok výroby 2012, najazdených 80.932 km, so začiatkom poistenia 19.05.2014 na dobu neurčitú s tým,
že v zmluve sa uvádza údaj o poistnej sume 25.667 eur a poistnej hodnote vozidla stanovenej podľa

faktúry vo výške 25.667 eur, so spoluúčasťou žalobcu 0 % a ročným poistným 449 eur. Podľa bodu
13 zmluvy o havarijnom poistení, uzavreli zmluvné strany zároveň dohodu o poistení finančnej straty
– GAP s ročným poistným 143,74 eur. Podľa zhodného tvrdenia sporových strán malo byť poistenie
finančnej straty dojednané na dobu určitú od 19.05.2014 do 14.5.2018. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
boli jednak VPP – KASKO, ako aj VPP – GAP. Poistník svojim podpisom na zmluve potvrdzuje, že bol

oboznámený s VPP, prevzal ich a súhlasí s nimi. K poistnej udalosti – odcudzeniu vozidla, došlo dňa
19.12.2016.

33. Podľa oddielu II Poistenie materiálnej škody čl. 1 bod 1. VPP – KASKO (účinných od 01.07.2010,
na č. l. 53 pôvodného spisu sp. zn. 19Csp/202/2017), je predmetom poistenia vozidlo, jeho časti

a príslušenstvo tvoriace povinnú a štandardnú výbavu určené v poistnej zmluve. Podľa čl. 2 oddielu
II. VPP – KASKO, poistným nebezpečím môže byť jedno alebo viacero z nasledovných nebezpečí:
a) havária vozidla, b) zrážka alebo stret vozidla so zverou, c) poškodenie alebo zničenie vozidla
pri jeho parkovaní, d) poškodenie káblov, hadíc, obkladov alebo izolačných materiálov na vozidle
spôsobených ohryzením alebo prehryznutím hlodavcami, e) poškodenie alebo zničenie zasklenia

vozidla, f) vandalizmus, g) živelná udalosť, h) krádež (odcudzenie), i) lúpež, j) činnosť pracovného
stroja, k) lom stroja, l) iné, v poistnej zmluve neuvedené nebezpečie; v dôsledku ktorých dôjde ku
vzniku škody na predmete poistenia. Podľa čl. 3 oddielu II. VPP – KASKO, poistná hodnota je hodnota
predmetu poistenia, rozhodujúca pre určenie výšky poistného. Poistnou hodnotou sa rozumie nová
hodnota predmetu poistenia vrátane DPH v čase uzatvorenia poistnej zmluvy, platná v danom mieste

(bod 1.). Poistná suma je určená v poistnej zmluve ako najvyššia hranica poistného plnenia pre každý
predmet poistenia za jedno poistné obdobie (bod 2.). Poistnú sumu stanovuje na vlastnú zodpovednosť
poistník a musí zodpovedať poistnej hodnote (bod 3.).34. Rozsah poistného plnenia zo zmluvy o havarijnom poistení potom upravuje článok 4 oddielu II VPP
– KASKO, pričom podľa bodu 1. vzniká právo na poistné plnenie, ak došlo k poškodeniu alebo zničeniu
predmetu poistenia; bod 2. upravuje rozsah poistného plnenia v prípade, ak došlo k čiastočnej škode

a bod 3. upravuje rozsah poistného plnenia v prípade, že dôjde k zničeniu alebo odcudzeniu veci,
pričom je to buď suma zodpovedajúca trhovej cene vozidla v čase poistnej udalosti znížená o hodnotu
použiteľných zvyškov vozidla a dojednanú spoluúčasť, alebo je možné vecné plnenie (len v prípade
odcudzenia vozidla). Podľa bodu 4. čl. 5 oddielu II VPP – KASKO (Definícia pojmov), trhová hodnota
je najnižšia cena, za ktorú možno predmet rovnakých parametrov (veku, stupňa opotrebenia, iného

znehodnotenia a pod.) kúpiť v danom mieste a v čase vzniku škody.

35. K uzatvorenému havarijnému poisteniu uzavreli strany aj doplnkové poistenie finančnej straty – GAP,
ktoré sa spravuje Všeobecnými poistnými podmienkami pre doplnkové poistenie finančnej straty – GAP
k havarijnému poisteniu AUTO & Voľnosť – KASKO (predložené VPP – GAP účinné od 01.09.2011
na č. l. 11 pôvodného spisu sp. zn. 19Csp/202/2017). Tieto definujú predmet poistenia v čl. 2 tak, že

predmetomDP–FSjefinančnástrata,ktorávzniklapoistenémuvprípade,akdošlokpoistnejudalostizo
základnéhopoisteniapodľaVPP–KASKOaztejtopoistnejudalostibolopoistenémuposkytnutépoistné
plnenie v zmysle VPP – KASKO, oddiel II. Poistenie materiálnej škody, článok 4 – Rozsah poistného
plnenia, ods. 3 písm. a). V spojení s vyššie uvedeným znením uvedeného článku VPP – KASKO to
teda znamená, že sa poistenie finančnej straty vzťahuje len na poistnú udalosť, ktorou je zničenie alebo

odcudzenie vozidla. Ďalej čl. 3 VPP – GAP upravuje, že výška poistného pre DP – FS sa určuje z poistnej
sumy pre základné poistenie vozidla. Podľa čl. 1 bod. 1 VPP – GAP, základným poistením pre účely
DP – FS sa rozumie poistný produkt AUTO & Voľnosť KASKO, ktorý zahŕňa poistnú ochranu predmetu
poistenia (vozidlo) voči nebezpečiam uvedeným vo VPP – KASKO, oddiel II – Poistenie materiálnej
škody, článok 2 – Poistné nebezpečia, ods. 1, písm. a) až i). Podľa čl. 4. Rozsah poistného plnenia z DP

– FS bod. 1 VPP – GAP, poistným plnením z tohto DP – FS je finančná strata, ktorá sa rovná rozdielu
medzi a) trhovou hodnotou poisteného vozidla v čase dojednania tohto DP – FS (čl. 1 ods. 6 VPP –
GAP) a poistným plnením zo základného poistenia (podľa VPP – KASKO, oddiel II, čl. 4, ods. 3 písm.
a/) a c) hodnoty použiteľných zvyškov vozidla stanovenej pri poistnom plnení zo základného poistenia.
Podľa čl. 1 bod. 6 VPP – GAP, trhová hodnota poisteného vozidla v čase dojednania tohto DP – FS je

najnižšia cena, ktorú malo vozidlo v čase dojednania DP – FS, t. j. za ktorú bolo možné kúpiť vozidlo
rovnakých parametrov (veku, stupňa opotrebenia, iného znehodnotenia a pod.) v danom mieste a v čas
dojednania DP – FS. Na určenie trhovej hodnoty poisteného vozidla v čase dojednania tohto DP – FS
poistiteľ používa bežne dostupné cenníky, napr. Cenník ojazdených vozidiel, ktorý vydáva Agentúra Auto
Data, s. r. o., Bratislava; v prípade ak bolo DP – FS dojednané pre úplne nové vozidlo priamo v predajni

autorizovaného predajcu vozidiel na území Slovenskej republiky je trhová hodnota poisteného vozidla
v čase dojednania tohto DP – FS rovná sume, uvedenej na faktúre od autorizovaného predajcu.

36. Vo všeobecnosti platí, že účelom poistenia je najmä zabezpečiť prostredníctvom poistného plnenia
finančné prostriedky, ktoré slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti. Poistná zmluva

ako zmluvný typ má však svoje špecifiká. Hoci patrí medzi synalagmatické zmluvy, poistné zmluvy
sa už kvôli podstate poistenia od týchto zmlúv odlišujú napr. tým, že poistník nemá v čase uzavretia
zmluvy žiadnu istotu, či za svoje poistné dostane počas trvania zmluvy nejakú protihodnotu a ak táto
protihodnota poskytnutá bude, v mnohých prípadoch nevie, v akej výške, pretože to závisí od výšky
škody spôsobenej poistením krytou udalosťou. Poskytovaná poistná ochrana má totiž latentný charakter

a materializuje sa iba v prípade, ak dôjde k dohodnutej poistnej udalosti.

37. Podstatné náležitosti poistnej zmluvy sú zákonom ustanovené požiadavky na minimálne obsahové
vymedzenie príslušnej zmluvy, ktoré zabezpečí, že zmluva bude identifikovateľná ako zmluvný typ
a bude aspoň v základných črtách ako právny úkon určitá. Požiadavky na minimálne obsahové

náležitosti poistnej zmluvy obsahuje ust. § 788 ods. 2 OZ.

38. Určitou osobitosťou právnej úpravy poistnej zmluvy sú poistné podmienky, ktorých postavenie
je jedinečné, pretože obdobnú úpravu nepozná žiadna iná typová zmluva upravená v Občianskom
zákonníku. Podľa platnej právnej úpravy sú poistné podmienky tvorené jednotlivými poisťovňami

a podliehajú oznamovacej povinnosti. Poistné podmienky tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy,
musia však byť splnené podmienky uvedené v § 788 ods. 3 OZ, a to, že poistná zmluva sa musí
odvolávať na poistné podmienky a zároveň poistné podmienky musia byť k poistnej zmluve pripojené
alebo musia byť pred uzavretím poistnej zmluvy budúcemu poistníkovi oznámené. Ust. § 788 ods. 4 OZprísne reguluje možnosti odklonu od ustanovení poistných podmienok, v poistnej zmluve sa totiž možno
od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených, v iných prípadoch sa možno odchýliť
len pokiaľ je to na prospech poisteného.

39. Jednou z najdôležitejších náležitostí poistnej zmluvy (§ 788 ods. 2 OZ) je uvedenie poistnej sumy.
Samotné obsahové vymedzenie pojmu poistná suma býva spravidla súčasťou poistných podmienok.
Poistná suma vo všeobecnosti určuje výšku finančného záväzku poisťovne v prípade poistnej udalosti
a vo väčšine prípadov predstavuje základnú veličinu, od ktorej sa odvíja výška poistného, ktoré je

poistník povinný platiť poisťovni za poskytnutú poistnú ochranu. Pre poistenie majetku je typické, že
výška poistnej sumy závisí od hodnoty poistenej veci, vtedy by mala poistná suma zodpovedať tzv.
poistnej hodnote veci a z hľadiska praxe je v týchto prípadoch výška poistnej sumy v rukách poistníka.
Od výšky poistnej sumy sa odvíja aj výška poistného, ktoré je poistník povinný platiť, pretože poistná
suma zakladá dôvodný predpoklad najvyššej možnej výplaty poistného plnenia. Poistná suma teda
predstavuje maximálnu výšku poistného plnenia, ktoré poisťovňa vyplatí v prípade poistnej udalosti

za jedno poistné obdobie. Dohodnutá poistná suma však len maximalizuje výšku plnenia poisťovne,
sama nerozhoduje o určení výšky plnenia, pretože výška plnenia sa určuje podľa kritérií obsiahnutých
v poistnej zmluve, resp. v poistných podmienkach. Tým sa charakter poistnej sumy v poistení majetku
výrazne odlišuje od charakteru poistnej sumy napr. v poistení osôb, kde je spravidla výška poistnej sumy
totožná s výškou poistného plnenia.

40. Poistná hodnota potom vyjadruje hodnotu predmetu poistenia v reálnom čase. Poistná hodnota
je peňažným vyjadrením poistného záujmu, teda vyjadrením toho, čo by musel poistený vynaložiť
vprípadetotálnejškody.Poistnáhodnotatedapredstavujenajvyššiumožnúmajetkovúujmu,ktorámôže
v dôsledku poistnej udalosti nastať.

41. Poistné plnenie vždy závisí najmä od rozsahu následkov spôsobených poistnou udalosťou na
poistenej veci. Napriek tomu, že účelom poistenia majetku je predovšetkým reparovať škody vzniknuté
na poistenom majetku, rozsah práva na poistné plnenie nie je totožný s právom na náhradu škody.
Vo všeobecnosti pri poistení majetku platí zásada, že poistné plnenie sa odvíja od výšky nákladov,

ktoré je potrebné vynaložiť na opravu poškodenej veci alebo na znovuobstaranie zničenej, stratenej
alebo odcudzenej veci. V konkrétnom prípade sa výška poistného plnenia určuje v závislosti od rozsahu
následkov poistnej udalosti – rozsah poškodenia poistenej veci pri poškodení majetku.

42. Úlohou škodového poistenia (akým je aj havarijné poistenie a súvisiace doplnkové poistenie

finančnej straty v danom prípade) je najmä poskytnúť poistné plnenie, ktoré zabezpečí klientovi finančné
prostriedky potrebné na odstránenie škody, ktorá nastala v dôsledku vzniknutej poistnej udalosti, avšak
nekopíruje rozsah vzniknutej majetkovej ujmy. Tento druh poistenia je typický najmä pre poistenie
majetku. V tomto prípade sa výška poistného plnenia odvíja od rozsahu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, čím sa zohľadňuje konkrétny dopad poistnej udalosti na predmet poistenia. Výška poistného

sa odvíja od hodnoty poisteného majetku, pričom hodnota poistenej veci zároveň vymedzuje rozsah
maximálnej škody, ktorá môže poistenému vzniknúť v dôsledku poškodenia poistenej veci. Pri škodovom
poistení teda poskytuje poistiteľ poistné plnenie, ktoré v dohodnutom rozsahu vyrovnáva úbytok majetku
vzniknutý v dôsledku poistnej udalosti.

43. Všeobecné právne vymedzenie poistenia majetku je obsiahnuté v § 790 OZ, podľa ktorého možno
poistiť majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom
vzniknú. Obsah poistenia následne vymedzuje § 806 OZ, podľa ktorého z poistenia majetku má poistený
právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná
udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. Poistenie majetku je svojou povahou vždy škodovým

poistením, preto sa výška poistného plnenia bude vždy odvíjať od rozsahu škody, ktorá na poistenom
majetku vznikne v dôsledku poistnej udalosti. Občiansky zákonník pritom žiadnym spôsobom neurčuje,
akým spôsobom sa určí výška poistného plnenia. Stanovenie výšky poistného plnenia je vždy obsahom
konkrétnej poistnej zmluvy, resp. poistných podmienok. Základnými faktormi, ktoré determinujú výšku
poistného plnenia sú predovšetkým rozsah následkov poistnej udalosti a výška poistnej sumy.

44. V danom prípade bolo medzi zmluvnými stranami uzatvorené ako základné poistenie havarijné
poistenie KASKO, ktoré sa spravovalo poistnou zmluvou zo dňa 19.05.2014, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou boli VPP – KASKO. Predmetom poistenia bolo vozidlo žalobcu, ktoré bolo na základetohto havarijného poistenia poistené pre prípad jeho poškodenia, zničenia alebo odcudzenia v zmysle
dohodnutého rozsahu poistenia uvedeného v oddiele II čl. 4 VPP – KASKO v spojení s vymedzením
poistných nebezpečí v oddiele II čl. 2 VPP – KASKO. VPP – KASKO upravujú aj pojmy poistná

hodnota veci a poistná suma (oddiel II. čl. 3) s tým, že poistná hodnota je hodnotou predmetu poistenia
rozhodujúca pre určenie výšky poistného a je ňou nová hodnota predmetu poistenia v čase uzatvorenia
poistnejzmluvyvdanommieste.Poistnásumajenajvyššiahranicapoistnéhoplneniaprekaždýpredmet
poistenia za jedno poistné obdobie, pričom ju stanovuje na vlastnú zodpovednosť poistník a musí
zodpovedať poistnej hodnote. So zreteľom na túto definíciu pojmov, je potom nutné vykladať a aplikovať

pojmy poistná hodnota a poistná suma uvedené v poistnej zmluve zo dňa 19.05.2014, ktorá zmluva je
predovšetkým zmluvou o havarijnom poistení vozidla. Pre účely tohto havarijného poistenia bola potom
v zmluve dohodnutá poistná suma 25.667 eur a poistná hodnota vozidla rovnako na 25.667 eur. Zmluva
o havarijnom poistení bola pritom uzavretá na dobu neurčitú, pričom sa vzťahovala na rôznorodé poistné
nebezpečia ako havária vozidla, stret so zverou, poškodenie vozidla pri parkovaní, poškodenia káblov,
poškodenia zasklenia vozidla, vandalizmus, živelná udalosť, krádež vozidla (odcudzenie) a iné. Z toho

vyplýva, že bola dôvodná obrana žalovaného v spore, že pri havarijnom poistení môže v rámci jedného
poistného obdobia dôjsť k viacerým poistným udalostiam (napr. poškodenie vozidla pri parkovaní,
stret so zverou, havária vozidla a i.), ktoré sa však spolu maximálne odškodňujú len do výšky škody
dosahujúcej výšku poistnej sumy dohodnutej v poistnej zmluve. So zreteľom na uvedené sa v zmluve
o havarijnom poistení určuje aj výška poistnej hodnoty vozidla, ktorá sa v danom prípade podľa VPP –

KASKO určuje z novej hodnoty predmetu poistenia a z ktorej sa potom určuje výška poistného.

45. S takto nastavenými parametrami zmluvy o havarijnom poistení, sa v nej strany v bode 13. dohodli
aj na doplnkovom poistení finančnej straty - GAP, ktorého podmietky však zmluva o havarijnom poistení
už bližšie neupravuje, a toto poistenie sa v celom rozsahu spravuje VPP – GAP. Z týchto VPP – GAP,

podľa ustanovení citovaných už vyššie, možno vyvodiť, že predmetom tohto doplnkového poistenia
finančnej straty k havarijnému poisteniu je finančná strata, ktorá sa vzťahuje len na poistnú udalosť,
ktorou je zničenie alebo odcudzenie vozidla (čl. 2 VPP – GAP v spojení s oddielom II. čl. 4 bod. 3 písm.
a) VPP – KASKO) a predstavuje rozdiel medzi trhovou hodnotou poisteného vozidla v čase dojednania
tohto doplnkového poistenia a poistným plnením z havarijného poistenia. Z havarijného poistenia pritom

vyplýva, že pre prípad odcudzenia vozidla sa poskytuje poistné plnenie v sume zodpovedajúcej trhovej
hodnote vozidla v čase poistnej udalosti. A podľa čl. 1 bod. 6 predstavuje trhovú hodnotu vozidla v čase
dojednania doplnkového poistenia finančnej straty, najnižšia cena za ktorú bolo možné kúpiť vozidlo
rovnakýchparametrov(veku,stupňaopotrebenia,inéhoznehodnoteniaapod.),vdanommiesteavčase
dojednania doplnkového poistenia finančnej straty. Vo VPP – GAP bolo ďalej uvedené, že na určenie

trhovej hodnoty poisteného vozidla v čase dojednania tohto DP – FS poistiteľ používa bežne dostupné
cenníky , napr. Cenník ojazdených vozidiel agentúry Auto DATA s. r. o. a v prípade, že ide o úplne nové
vozidlo, predstavuje trhovú hodnotu vozidla v čase dojednania DP – FS suma uvedená na faktúre od
autorizovaného predajcu. V zmysle ustanovení VPP – GAP pre daný konkrétny prípad, kedy predmetom
poistenia nesporne bolo ojazdené vozidlo rok výroby 2012 s najazdenými 80.932 km, predstavoval

dohodnutý rozsah poistného plnenia, a teda poistenú finančnú stratu, rozdiel medzi trhovou hodnotou
vozidla v čase dojednania doplnkového poistenia finančnej straty (t. j. najnižšia cena za ktorú bolo možné
kúpiť vozidlo rovnakých parametrov v danom mieste a čase) a trhovou hodnotou tohto vozidla v čase
poistnej udalosti (čl. 2, čl. 4 bod 1. písm. a) a b), čl. 1 bod 6. VPP – GAP v spojení s čl. 4 bod 3 písm.
a) oddielu II. VPP – KASKO). VPP – GAP potom v čl. 3 odkazuje pre účely stanovenia poistného na

VPP – KASKO a upravuje, že výška poistného tohto doplnkového poistenia finančnej straty sa určuje
z poistnej sumy pre základné (t. j. havarijné) poistenie vozidla.

46. Na základe uvedeného výkladu poistnej zmluvy zo dňa 19.05.2014 a príslušných citovaných
ustanovení VPP – KASKO a VPP – GAP dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne

vo vzájomných súvislostiach právne vyložil pojmy poistnej zmluvy v znení všeobecných poistných
podmienok, a to tak VPP – KASKO ako aj VPP – GAP, keď dospel k záveru, že veličina označená
ako poistná suma v zmluve o havarijnom poistení sa rovná trhovej hodnote vozidla pre účely VPP –
GAP keď mal za to, že v prípade poistnej udalosti doplatí poisťovňa na základe doplnkového poistenia
finančnej straty poistenému hodnotu vozidla v čase vstupu do poistenia, pričom mal za to, že pokiaľ

v čase uzavretia zmluvy iný údaj o trhovej hodnote vozidla v čase vstupu do poistenia uvedený nie je,
musí byť týmto údajom jedine údaj o výške poistnej sumy. Takýto právny výklad vykonaný súdom prvej
inštancie však nezodpovedá ustanoveniam všeobecných poistných podmienok pre doplnkové poistenie
finančnej straty – GAP k havarijnému poisteniu Auto & Voľnosť - KASKO.47. Súd prvej inštancie opomenul aplikovať právny názor dovolacieho súdu vyslovený na prejednávanú
vec, a teda že poistná suma predstavuje maximálnu výšku plnenia, ktoré poisťovňa poskytne pre

prípad poistnej udalosti, pričom však v konkrétnom prípade sa výška poistného plnenia zo strany
poisťovne určuje v závislosti od rozsahu následkov poistnej udalosti (tu odcudzenie vozidla), pričom
dohodnutá poistná suma len maximalizuje výšku plnenia poisťovne, sama však nerozhoduje o určení
výšky plnenia, pretože výška plnenia sa určuje podľa kritérií obsiahnutých v poistnej zmluve, resp.
v poistných podmienkach. V danom prípade VPP – GAP pre prípad ojazdeného vozidla upravovali

rozsah poistného plnenia z tohto doplnkového poistenia k havarijnému poisteniu, ako rozdiel trhovej
hodnoty vozidla v čase dojednania doplnkového poistenia a trhovej hodnoty vozidla v čase škodovej
udalosti a nie ako uzavrel súd prvej inštancie, že by malo ísť o rozdiel medzi hodnotou úplne nového
vozidla a trhovou hodnotou vozidla v čase škodovej udalosti. Žalobca si bol pri uzatváraní zmluvy
nepochybne vedomý, že poisťuje ojazdené vozidlo, preto od neho nebolo ani obozretné očakávať, že
mu pre prípad odcudzenia tohto ojazdeného vozidla poisťovňa zaplatí hodnotu nového vozidla. Ako

totiž uviedol dovolací súd, v súlade s odškodňovacou zásadou vo všeobecnosti platí, že poistná suma
predstavuje maximálny rozsah plnenia poisťovateľa v rámci dohodnutého poistného obdobia a nemá
povahu paušálne určenej výšky plnenia. Takýto povahu (tzv. zaručeného plnenia) môže mať poistná
suma len vtedy, ak to bolo zmluvnými stranami výslovne dohodnuté (napr. zvyčajne pri poistení osôb).

48. V danom prípade predstavuje doplnkové poistenie finančnej straty druh majetkového poistenia,
pritom vo VPP – GAP tvoriacich neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy zo dňa 19.05.2014 nebolo
dohodnuté poistné plnenie v rozsahu dojednanej poistnej sumy, ale bolo určito a zrozumiteľne
dojednané v čl. 4 bod 1. VPP – GAP. Súd prvej inštancie teda vo svojom novom rozhodnutí opakovane
dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že dojednaná poistná suma v zmluve o havarijnom poistení je

zaručeným plnením, ktoré má byť poskytnuté žalobcovi v prípade odcudzenia vozidla, a teda maximálnej
škody. Súd prvej inštancie nevyložil ustanovenia poistnej zmluvy v spojení s VPP – GAP a VPP –
KASKO tvoriacimi jej neoddeliteľnú súčasť v zmysle § 788 ods. 3 a 4 OZ a v súlade s ust. § 806
OZ. V zmysle poistných podmienok VPP – GAP pre doplnkové poistenie majetku – vozidla žalobcu
poisteného havarijným poistením pre prípad jeho odcudzenia totiž vyplývalo, že poistné plnenie sa

poskytuje vo výške finančnej straty predstavujúcej rozdiel medzi trhovou hodnotou vozidla pri vstupe do
poistenia a trhovou hodnotou vozidla v čase poistnej udalosti. V takomto rozsahu žalovaný žalobcovi aj
plnenie reálne poskytol, pričom žalobca sa v spore nebránil tým, že by trhová hodnota vozidla v čase
dojednania tohto DP – FS stanovená v danom prípade žalovaným na 15.206 eur mala byť iná, ani
nenavrhoval za účelom vyvrátenia tejto skutočnosti vykonať nejaké dokazovanie.

49. Obrana žalobcu v tomto smere spočívala jedine v tom, že ustanovenie čl. 1 bod 6. VPP – GAP, podľa
ktorého trhová hodnota poisteného vozidla v čase dojednania tohto DP – FS je najnižšia cena, ktorú
malo vozidlo v čase dojednania DP – FS t. j. za ktorú bolo možné kúpiť vozidlo rovnakých parametrov
(veku, stupňa opotrebenia, iného znehodnotenia a pod.) v danom mieste a v čase dojednania DP – FS;

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neplatná, pričom obdobnú podmienku už určil za
neprijateľnú Okresný súd Bratislava II. v konaní pod sp. zn. 10C/217/2012. K tomu je potrebné uviesť,
že v zmysle § 228 CSP je rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II subjektívne záväzné výlučne len
pre strany sporového konania vedeného na danom súde pod sp. zn. 10C/217/2012 a nie je záväzné pre

rozhodovanie súdu v danej právnej veci.

50. Ďalej je potrebné uviesť, že poistná zmluva nepochybne patrí do kategórie spotrebiteľských zmlúv.
Avšak použitie režimu neprijateľných zmluvných podmienok je vylúčené, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú

vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne (ust. § 53 ods. 1 OZ). Keďže predmet zmluvy a cena sú
vždy súčasťou nákupného správania a rozhodnutia spotrebiteľa o obstaraní určitého produktu, sú
najviditeľnejšie a najviac komunikované informácie, preto posudzovanie týchto základných zložiek
(hlavný predmet plnenia a primeranosť ceny) je vylúčené spod pôsobnosti spotrebiteľskej ochrany.
Nemožno teda hodnotiť vyváženosť postavenia zmluvných strán vo vzťahu k vymedzeniu predmetu

plnenia a ani hodnotiť primeranosť ceny, ktorú má spotrebiteľ uhradiť za obstaranie zvoleného produktu.
Znamená to, že v rámci poistnej zmluvy, resp. poistných podmienok nie sú predmetom skúmania
(posudzovania primeranosti) tie zmluvné ustanovenia, ktoré definujú hlavný predmet poistenia, ďalej
napr. rozsah poistných rizík, výluky alebo obmedzenia poistného plnenia, pretože tieto ustanoveniavymedzujú predmet zmluvy. Aj v danom prípade preto ustanovenia zmluvných podmienok VPP – GAP,
ktoré definujú hlavný predmet poistenia, ktorým bola finančná strata, definovaná v čl. 4 bod. 1 v spojení
s čl. 1 bod. 6 VPP – GAP a v spojení s čl. 4 ods. 3 písm. a) VPP – KASKO, sú ustanoveniami

zmluvytýkajúcimisahlavnéhopredmetupoistenia,ktorépodrežimneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok
v dôsledku ust. § 53 ods. 1 OZ nespadajú. Odvolací súd má pritom za to, že znenie týchto článkov, a teda
aj čl. 1 bod. 6 je vyjadrené dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne tak, aby spotrebiteľ v čase uzatvárania
danej zmluvy vedel zistiť, ako bol dojednaný rozsah poistného plnenia pre doplnkové poistenie finančnej
straty k havarijnému poisteniu.

51. Pokiaľ súd prvej inštancie i žalobca dôvodili v podstate tým, že pre neuvedenie konkrétnej trhovej
hodnoty vozidla v čase dojednania poistenia finančnej straty, bola výška poistného plnenia v prípade
poistnej udalosti v čase uzavretia poistnej zmluvy pre poisteného úplne neznámym údajom, čo je
zavádzajúcim konaním, v rozpore s očakávaným výsledkom, tak je potrebné uviesť, že takáto výška
poistného plnenia by v čase uzavretia poistnej zmluvy nebola pre poisteného známa ani pri uvedení

údaja o trhovej hodnote vozidla v čase uzavretia zmluvy, pretože stále by nebol v čase uzavretia
tejto zmluvy známy druhý podstatný údaj, z ktorého sa určovala výška poistného plnenia doplnkového
poistenia finančnej straty, a to trhová hodnota veci v čase poistnej udalosti určovaná podľa čl. 4 bod 1.
písm. b) VVP – GAP v spojení s čl. 4 bod. 3 písm. a) a čl. 5 bod 4. VPP – KASKO, kde táto hodnota
z logických dôvodov (nebolo známe či vôbec a kedy k poistnej udalosti dôjde) rovnako nie je v zmluve

exaktne stanovená.

52. Hoci presný údaj o trhovej hodnote vozidla v čase dojednania DP – FS priamo v zmluve uvedený
nie je, zmluva obsahuje v čl. 1 bod. 6 VPP GAP jednoznačný a zrozumiteľný mechanizmus určenia
tejto trhovej hodnoty vozidla, teda spôsob určenia trhovej hodnoty vozidla v čase dojednania DP – FS

bol spotrebiteľovi zrejmý, nebol pred ním poisťovateľom zatajený a nebol ponechaný ani na následné
svojvoľné rozhodnutie poisťovateľa. Vysvetlenie mechanizmu určenia trhovej hodnoty vozidla vo VPP –
GAP pritom zodpovedá požiadavke zrozumiteľnosti ustanovení spotrebiteľskej zmluvy.

53. Žiada sa dodať, že účelom poistenia majetku je zabezpečiť poistenému finančné krytie v prípade

vzniku poistnej udalosti na poistenej veci. V súlade s účelom poistenia a odškodňovacou zásadou
spomínanou i dovolacím súdom je, že poistený dostane pre prípad poistnej udalosti poistné plnenie
zodpovedajúce hodnote poisteného majetku v čase poistnej udalosti. Tomu zodpovedá účel havarijného
poistenia, keď aj v danom prípade sa v zmysle VPP – KASKO žalobcovi poskytovalo poistné plnenie
vo výške sumy zodpovedajúcej trhovej hodnote vozidla v čase poistnej udalosti. Na základe poistného

produktudoplnkovéhopoisteniafinančnejstratyGAP,sapotompoistenémudoplatilrozdielmedzisumou
poistnéhoplneniazhavarijnéhopoisteniaatrhovouhodnotouvozidlavčaseuzavretiazmluvyoDP–FS.
Ani z tohto hľadiska nie je preto možné konštatovať nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa – žalobcu, keď mu nebolo poskytnuté poistné plnenie do ceny úplne
nového vozidla, ktorým poistený v čase uzavretia poistnej zmluvy navyše ani nedisponoval, ale poistné

plnenie poskytnuté z havarijného poistenia bolo navýšené do trhovej hodnoty vozidla v čase uzavretia
zmluvy. Tým mu bolo poskytnuté finančné krytie zodpovedajúce hodnote jeho majetku počas trvania
daného poistného vzťahu. Preto neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že zmluva bola pre neho nevýhodná
a pokiaľ by vedel, že sa nebude plniť do výšky poistnej sumy 25.667 eur, tak by takto nevýhodnú
zmluvu neuzavrel. Treba zohľadniť aj okolnosť, že ak poisťovňa prijme do poistenia určitú vec, z pohľadu

rozsahu berie na seba riziko škôd spôsobených poistením krytou udalosťou, preto aj v danom prípade
dohodnutá výška poistného pre doplnkové poistenie finančnej straty zohľadňuje rozsah rizika, ktoré na
seba poisťovňa poistnou zmluvou prebrala.

54. Pokiaľ žalobca v spore uvádzal, že bol zástupcom poisťovne pri uzatváraní zmluvy uvedený do

omylu,pretožemumalobyťtvrdené,žepoistnéplneniesapreprípadDP–FSposkytnedopoistnejsumy
uvedenej v zmluve o havarijnom poistení vo výške 25.667,- eur, tak ohľadom tohto svojho skutkového
tvrdenia o uvedení ho do omylu žalobca neuniesol nielen bremeno tvrdenia ohľadom pravdivého
opísania rozhodujúcich skutočností, ktoré mali spôsobiť omyl na jeho strane, ale neuniesol ani bremeno
dôkazu, keďže nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov na preukázanie tejto skutočnosti.

55. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo
vyhovujúcom výroku I. vo veci samej podľa § 388 CSP zmenil tak, že nedôvodnú žalobu žalobcu v tejto
časti zamietol.56. Podľa § 396 ods. 1, 2 a 3 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie (ods. 1). Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu

trov konania na súde prvej inštancie (ods. 2).

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. O náhrade trov konania, t. j. prvoinštančného a odvolacieho rozhodol odvolací súd v súlade s § 262

ods. 1 CSP, podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na celkový výsledok
konania priznal v celom rozsahu úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania voči v spore
neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

59. O výške náhrady trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

60. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

- 2 -

28CoCsp/6/2024
28CoCsp/6/2024-
2117223434
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).