Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. október 2023

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: SK-3C/40/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612202184
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tvrdíková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2023:8612202184.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2

SK-3C/40/2012

Okresný súd Bardejov, sudca JUDr. Mária Tvrdíková, v právnej veci žalobcov 1. A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., 2. A. B., F. G.. nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E.,
obaja zastúpení advokátom Mgr. Matúšom Mackom, Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, 3. A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX H., I. F., zastúpený žalobcom v 1. rade a 4. A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. XXX, XXX XX D., proti žalovaným 1. J. K., F. B., nar. X.X.XXXX, bytom Part. Kmiťa 236/11,
089 01 Svidník, zastúpená advokátom JUDr. Ing. Adriánom Cupákom, Dr. Goldbergera 249/1, 089 01
Svidník, 2. J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX E. M. a 3. H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
H. XXX, XXX XX H., o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

16
SK-3C/40/2012

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcoviav1.až4.rade sú povinní nahradiťžalovanýmv1.až3.rade trovy konaniavrozsahu
100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

15
SK-3C/40/2012

1. Pôvodný žalobca N. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E. sa podanou žalobou doručenou
súdu dňa 4.3.2012 domáhal voči žalovanej v 1. rade vydania daru, ktorý bol predmetom Darovacej
zmluvy zo dňa 19.9.2006 a to spoluvlastnícky podiel k 3 rodinného domu sup. č. XXX, postaveného na

parcele č. KN 295, a 3 podielu k parcele č. KN 295 – zastavané plochy a nádvoria vo výmere 754 m2,
ktoré sú zapísané na LV č. XXX k.ú. E. pod B 1.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.9.2006 daroval darovacou zmluvou žalovanej, svojej dcére,
3/4-ový spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnom majetku popísanom v článku I. tejto darovacej zmluvy,a to konkrétne 3/4 rodinného domu s.č. XXX, postaveného na parcele č. KN 295, zapísaného na liste
vlastníctveč.497,katastrálneúzemieE.podB1a3/4parcelyč.KN295-zastavanéplochyanádvoriavo
výmere 754 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie E. pod B 1. Žalovaná sa v tejto

zmluve zaviazala, že z vďačnosti darcovi, svojmu otcovi, poskytne právo na doživotné užívanie všetkých
nehnuteľností, ktoré jej daroval, a to bezplatne. Ďalej sa zaviazala v prípade potreby poskytnúť darcovi
pomoc v chorobe, starobe, zabezpečiť mu potrebné lekárske ošetrenie, odvoz, prípadne doprovod k
lekárovi, obstarať nákupy a iné bežné potreby a v prípade smrti mu má vystrojiť dôstojný pohreb.
Žalovaná však žalobcovi pomoc v chorobe a starobe dlhodobo neposkytuje a začiatkom roka 2011, keď

žalobca potreboval lekárske ošetrenie, lebo spadol na schodoch a rozbil si hlavu, tak na pohotovosť ho
odviezla a potom aj priviezla manželka jeho vnuka. Približne o dva týždne na to sa žalobcov zdravotný
stav zhoršil natoľko, že ho musela z domu odviezť sanitka. Následne bol hospitalizovaný vo Svidníckej
nemocnici. Počas tej doby sa oňho žalovaná nezaujímala, aj keď žalobca pri podpise darovacej zmluvy
mal za to, že práve v ťažkých chvíľach mu žalovaná bude pomáhať a starať sa oňho. Pri prepúšťaní
z nemocnice bol zdravotný stav žalobcu uspokojivý, ale nie tak dobrý, aby sa mohol starať o seba

úplne sám. Z toho dôvodu mu jeho vnuk, Jaroslav Dzvinčuk ml., ponúkol, že sa oňho postará a žalobca
to prijal, nakoľko žalovaná nejavila nijaký záujem na tom, aby tak učinila ona. Približne týždeň na
to žalobca skolaboval a jeho vnuk mu poskytnutím okamžitej prvej predlekárskej pomoci s veľkou
pravdepodobnosťou zachránil život, lebo po príchode záchranky bolo konštatované, že zdravotný stav
žalobcujezlýajepotrebnýokamžitýprevozdonemocnice.Nazákladejehomomentálnehozdravotného

stavu bolo dokonca potrebné žalobcu preniesť do sanitky v špeciálnej plachte, lebo pri bežnom prenose
by bol s najväčšou pravdepodobnosťou skolaboval a bol by ohrozený jeho život. Žalobcov vnuk ihneď
obehal susedov a tí prišli pomôcť s prenosom do sanitky, aby mohol byť žalobca urýchlene prevezený
do nemocnice. Žalovaná vtedy na všetko iba prihliadala a nijako sa nesnažila pomôcť, ale naopak
ešte žalobcovmu vnukovi pred sanitármi a susedmi vynadala, že je „pekná sviňa“, a že žalobcu vzal k

sebe iba preto, aby „zgegol“. Po príchode z nemocnice sa žalobcov stav zlepšoval, a to dokonca tak,
že sa susedia a aj iní ľudia, ktorí žalobcu poznajú vyjadrili, že akoby omladol. Žalobca žije so svojim
vnukom, vnukovou manželkou a ich dcérami v spoločnej domácnosti už vyše roka a za celú tú dobu
sa žalovaná nezaujímala o to, ako žije, neposkytuje mu pomoc v chorobe a starobe, nezabezpečuje
mu potrebné lekárske ošetrenie, odvoz, prípadne doprovod k lekárovi, neobstaráva mu nákupy a ani

iné bežné potreby. Na súdnych pojednávaniach ohľadom iných vecí sa opakovane vyjadrila, že vnuk
žalobcu so žalobcom manipuluje, žalobca sa ho bojí a že keď žalobcov vnuk s rodinou niekam idú
a nechajú žalobcu doma samého, tak ten hneď uteká k nej do bytu a keď sa naopak vracajú domov,
tak žalobca „uteká hore dobre si nohy nepoláme“, aby jeho vnuk nevedel, že u nej bol, a to, že žalobca
chce zrušiť predmetnú darovaciu zmluvu je len preto, že ho na to nahovoril jeho vnuk. To však nie

je pravda, nakoľko podľa vyjadrenia žalobcu vnuk žalobcu nikdy nijako žalobcovi nebránil v styku so
žalovanou a ani mu nikdy nič nezakazoval, neprikazoval a ani naňho nevyvíjal žiaden nátlak. Dokazuje
to aj tá skutočnosť, že pred pár rokmi sa už žalobca domáhal vrátenia daru. Bol však neúspešný a v tej
dobe už pár rokov mal s jeho vnukom rozvrátene vzťahy na základe konania žalovanej, ktorá predtým
manipulovala so žalobcom tak, že ten sa rozhádal s celou rodinou, vzal na svoje meno niekoľko pôžičiek,

ktoré na vlastné potreby minula žalovaná a tie dodnes žalobca spláca, aj keď tak mala robiť žalovaná,
nakoľko to sľúbila. Tá však okrem toho ešte brala žalobcovi celý dôchodok. Domnienka žalovanej, že
žalobca sa svojho vnuka, s ktorým žije v spoločnej domácnosti bojí a že jeho vnuk s ním manipuluje
dokazuje, že žalovaná aj napriek tomu, že ak by táto skutočnosť bola pravdivá žalobcu necháva na
pospas osudu. Ďalej sa žalovaná vyjadrila, že sa o žalobcu nemôže starať, lebo, žalobcu v byte jeho

vnuk zamyká, a tak nemá k nemu žiaden prístup. To sa prieči s tvrdením, že žalobca k nej hneď ako
jeho vnuk odíde z domu uteká. Tým pádom je v styku so žalobcom a ak by chcela, mohla kedykoľvek
žalobcu presťahovať k sebe. Tá to však ani len nenavrhla. Všetky tvrdenia žalovanej, že ona by sa
aj o žalobcu starala, ale je jej zo strany vnuka žalobcu bránené tak konať je lož, nakoľko nikdy nijako
neprejavila žiadnym spôsobom vôľu tak konať. Naopak jej tento stav vyhovuje, nakoľko sa manipuláciou

so žalobcom dostala k nehnuteľnému majetku, ktorý sa teraz snaží speňažiť a povinnosti, ktoré jej z
darovacej zmluvy vyplývajú za ňu plní niekto iný. Ďalej žalobcovi bráni v slobodnom pohybe po celej časti
nehnuteľnosti,ajkeďmánatopodľadarovacejzmluvyprávo.DokazujetoajspisORPZvoSvidníku,keď
v období júl až október 2009 boli opakovane volaní policajti na adresu, kde žalobca býva. Žalobca má
za to, že týmto správaním sa dopustila voči nemu veľkého nevďaku. Žalovaná sa v posledných rokoch

dopustila opakovane fyzického násilia voči žalobcovmu vnukovi, čo dokazujú právoplatné rozhodnutia
Okresného úradu vo Svidníku, odbor všeobecnej vnútornej správy. Ďalej sa žalovaná voči žalobcovmu
vnukovi dopúšťa trestného činu krádeže, za ktorý je v súčasnej dobe trestné stíhaná. Táto vec je stále
v štádiu riešenia. Žalobca až do doby, kým ho vnuk vzal bývať do svojej domácnosti býval v pivnici ovýmere3x4metra,kdenebolapustenáelektrinaatopenievnejbolourobenédodatočneaboloneúčinné.
Žalobca si v nej zabezpečoval kúrenie sporákom na drevo. Vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav bolo
preňho veľmi obtiažné si nosiť drevo do tejto miestnosti, nakoľko prístup k nej vedie cez jedno vonkajšie

a stúpajúce a cez druhé vnútorné a klesajúce schodisko a žalobca má značné problémy pri chôdzi po
schodoch aj sám a nie to ešte s ďalšou záťažou. Žalobca značný čas žil v podmienkach absolútne
nevyhovujúcich jeho veku a zdravotnému stavu. Podľa názoru žalobcu boli zo strany žalovanej hrubo
porušené podmienky darovacej zmluvy, boli z jej strany hrubo porušené dobré mravy a žalovaná sa
pokúša predmet daru predať, aj napriek tomu, že žalobca má právo na doživotné užívanie všetkých

nehnuteľností, ktoré žalovanej daroval.

3. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Svidník, sp. zn. 3C/40/2012 – 101 dňa 25.2.2014
a to tak, že žaloba bola zamietnutá. Proti tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie a Krajský súd
v Prešove uznesením sp. zn. 7Co/151/2014 – 127 zo dňa 23.10.2014 predmetný rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

4. Z oznámenia o úmrtí, zapísané v matrike mesta Svidník vo zväzku 14, ročník 2016 na str. 60 pod
poradovým číslom 86 je zrejmé, že žalobca N. B., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. XXX/XX,
XXX XX E. zomrel dňa XX.X.XXXX.

5. Z uznesenia Okresného súdu Svidník sp. zn. 3C/40/2012 – 225 zo dňa 8.12.2017 je zrejmé, že súd
pokračuje v predmetnom konaní s právnymi nástupcami žalobcu N. B. a to žalobcami v 1. až 4. rade,
ktorí zotrvali na podanej žalobe a žalovanými v druhom a treťom rade, ktorí na žalobe netrvali.

6. Súd doplnil dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

7. Darovacou zmluvou zo dňa 19.9.2006, ktorej vklad bol povolený pod V 653/06 Vasiľ Dzvinčuk daroval
svojej dcére J. K., F. B. svoj podiel 3/4 k rodinnému domu súp. číslo XXX, postaveného na parcele č.
KN 295, ako aj k parcele č. KN 295 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 754 m2, zapísaných na
LV č. XXX k. ú. E. pod B 1.

8. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX k.ú. E., obec Svidník je zrejmé, že žalovaná J. K., F. B., nar.
X.X.XXXX je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 3 a tiež spoluvlastníkom je A. B., nar. XX.X.XXXX
v podiele 1, a to k rodinnému domu sup. č. XXX, postaveného na parcele č. KN 295 ako aj zastavané
plochy a nádvoria vo výške 754 m2.

9. Z vyšetrovacieho spisu OO PZ Svidník pod. ČVS:ORP-381/SK-SK-2009 súd zistil, že dňa 12.9.2009
podal A. B., nar. XX.X.XXXX, trestné oznámenie, ktoré podal na svojho starého otca N. B., nar.
X.XX.XXXX a na strýka J. B.. OO PZ Svidník a uznesením zo dňa 12.9.2009 bolo začal trestné stíhanie
proti N. B., nar. X.XX.XXXX za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr.

zákona. Trestným rozkazom zo dňa 26.11.2009 pod č. k. 2T/174/2009-38 bol obvinený N. B., nar.
X.XX.XXXX uznaný za vinného, že dňa 2.9.2009 sa v garáži rodinného domu na ul. C. D. vyhrážal
svojmu vnukovi A. B. a to slovami „puste ma nech ho zabijem, nech ma zavrú a budem mať svätý pokoj“
ktoré viac krát zopakoval, čím u poškodeného A. B. vzbudil dôvodnú obavu z uskutočnenia vyhrážky.
Voči trestnému rozkazu podal odpor obžalovaný N. B., nar. X.XX.XXXX. Spis bol následne uznesením

Okresného súdu Svidník zo dňa 21.1.2010 pod č. k. 2T/174/09-46 postúpený Obvodnému úradu Svidník
na priestupkové konanie, pričom uvedené uznesenie Okresného súdu Svidník nadobudlo právoplatnosť
dňa 16.3.2010.

10. Z priestupkového spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru Svidník pod ORP-P-491/PP-2-

SK-2009 bolo zistené, že na útvar Policajného zboru bolo oznámené dňa 12.9.2009 J. B., nar.
XX.XX.XXXX, spáchanie priestupku proti Občianskemu spolunažívaniu z ktorého je podozrivá J. K.,
nar. X.X.XXXX tým, že dňa 11.9.2009 vo večerných hodinách znemožnila vstup do rodinného domu na
ulici C. D. spoluvlastníkovi uvedeného domu N. B., nar. X.XX.XXXX. Spis bol podľa § 60 ods. 3 písm.
d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch predložený dňa 16.9.2009 Obvodnému úradu, odboru

všeobecnej vnútornej správy Svidník, ako podnet na začatie konania o priestupku.

11. Z priestupkového spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru Svidník pod ORP-P-497/PP-2-
SK-2009 bolo zistené, že na útvar Policajného zboru bolo oznámené dňa 12.9.2009 A. B., nar.XX.X.XXXX, spáchanie priestupku proti majetku z ktorého je podozrivý J. B., nar. XX.XX.XXXX tým, že
dňa12.9.2009poškodilzámokzn.Fabnagarážovýchdveráchnarodinnomdomenaul.PartizánaKmiťa
236/11, čím spôsobil pre A. B. a J. K. škodu vo výške 10 eura, ktorá nie je krytá poistením. Spis bol podľa

§ 60 ods. 3 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch predložený dňa 8.10.2009 Obvodnému
úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy Svidník, ako podnet na začatie konania o priestupku.

12. Z priestupkového spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru Svidník pod ORP-P-499/PP-2-
SK-2009 bolo zistené, že na útvar Policajného zboru bolo oznámené dňa 12.9.2009 A. B., nar.

XX.X.XXXX a J. K., nar. X.X.XXXX, spáchanie priestupku proti majetku z ktorého je podozrivý J. B., nar.
XX.XX.XXXX tým, že dňa 12.9.2009 došlo k poškodeniu dverí v rodinnom dome na ul. Partizána Kmiťa
236/11, čím spôsobil pre A. B. a J. K. škodu vo výške 50 eura, ktorá nie je krytá poistením. Spis bol podľa
§ 60 ods. 3 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch predložený dňa 9.10.2009 Obvodnému
úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy Svidník, ako podnet na začatie konania o priestupku.

13. Z priestupkového spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru Svidník pod ORP-P-232/PP-2-
SK-2010 bolo zistené, že na útvar Policajného zboru bolo oznámené dňa 5.5.20010 A. B., nar.
XX.X.XXXX, spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu z ktorého je podozrivá J. K., nar.
X.X.XXXX tým, že už dlhšiu dobu robí schválnosti A. B., nar. 26.9.198 v uvedenom rodinnom dome na ul.
Partizána Kmiťa 236/11. Spis bol podľa § 60 ods. 3 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

predložený dňa 28.5.2010 Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy Svidník, ako podnet
na začatie konania o priestupku.

14.SúdzistilzospisuOkresnéhosúduSvidník,sp.zn.7C/29/2009,žežaloboupodanoudňa2.4.2009sa
žalobca N. B., nar. X.XX.XXXX, domáhal voči žalovanej J. K., F. B., nar. X.X.XXXX, vydania daru, ktorý

bol predmetom darovacej zmluvy zo dňa 19.9.2006. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 10.8.2009
pod č. k. 7C/29/2009-32 tak, že žalobu zamietol a trovy konania žalovanej zo strany žalobcu nepriznal.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.2.2010.

15. Žalobca N. B. uviedol, že trvá na uvedenej žalobe o vrátenie daru, pričom uviedol, že predmetnú

darovaciu zmluvu podpísal na Správe katastra vo Svidníku, nevedel ani ako ju podpísal. Dodal, že
v čase podpisu predmetnej darovacej zmluvy boli vzťahy medzi ním a jeho dcérou J. K. dobré, dcéra už
bývala v uvedenom rodinnom dome už v roku 2005. Podotkol, že vzťahy sa s jeho dcérou zhoršili, keď
zistil, že nemá na účte v E., G., peniaze. Uvedené zistil vtedy, keď išiel jeho syn J. B. s ním do sporiteľne
a v sporiteľni mu to povedali. Následne keď sa vrátil domov, žiadal od svojej dcéry, aby mu vrátila

bankomatovú kartu. Dodal, že celý spor vznikol kvôli tomu, že J. K., jeho dcéra mu z bankomatovej
karty vyberala dôchodok, ktorý mu tam prichádzal. Potvrdil, že pokiaľ sa týka uvedeného dôchodku,
tento aj v súčasnej dobe mu ide na účet, má bankomatovú kartu, dôchodok má zhruba 320-330 eura,
pričom 200 eura mesačne dáva na domácnosť svojmu vnukovi A. B., ktorý sa o neho stará a ktorý ho
aj zastupuje. S tým, že keď niečo potrebuje, tak mu všetko kúpia, aj oblečenie. Pokiaľ sa týka uvedenej

žalobyovráteniedaru,takuviedol,ženávrhnasúdmupísaljehovnukA.B.,ktorýhovoveciajzastupuje
pred súdom. Pokiaľ sa týka danej veci uviedol, že všetci a to on, jeho vnuk A. B. s rodinou ako aj žalovaná
jeho dcéra J. K. s rodinou, všetci obývajú dom na ulici Part. Kmiťa 236/11 vo Svidníku. Pokiaľ sa týka
jeho bývania, tak niekedy býval v suteréne v prízemnej časti rodinného domu, avšak od určitého času
býva už pri svojom vnukovi A. B., ktorý obýva vrchné poschodie rodinného domu a to zhruba vyše roka.

K uvedenému dodal, že keď býval v suteréne rodinného domu od roku 2009, tak sa o seba staral sám,
uviedol, že jeho dcéra sa o neho nestarala a keď býval v suteréne rodinného domu, musel si všetko robiť
sám a to topiť, variť. Nákupy mu robili dcéry žalovanej J. K. a to jeho vnučky. Ohľadne spôsobu, ako
žalovaná zasahuje svojim správaním voči nemu uviedol, že zhruba viac ako pred rokom, bol na dialýze,
keďže má zničené obličky, prišiel domov a nemohol sa dostať do domu, pričom do uvedeného domu

je len jeden vchod, uviedol že zavolal políciu, a žalovaná ho následne pustila do domu. Uviedol, že
žalovaná a to jeho dcéra ho nikdy fyzicky nenapadla, ani mu nikdy vulgárne nenadávala, neurážala ho,
neutrhala mu na cti, a nedopustila sa ani trestného činu voči jeho osobe. Potvrdil, že uvedenú darovaciu
zmluvu chce zrušiť z dôvodu, že chce rozdeliť dom tak, aby bolo všetkým rovnako rozdelené.

16. Zástupca žalobcu A. B. ml., uviedol, že v celom rozsahu trvá na uvedenej žalobe, s tým, že bolo
preukázané, že žalovaná sa dopustila porušenia dobrých mravov a to nie len voči žalobcovi ale aj voči
jeho vnukovi A. B. ml, ktorý sa už tri roky o žalobcu spolu s manželkou stará a žalobca býva v ich
domácnosti. Uviedol, že z dokazovania vyplynulo, že žalobca žil minimálne od roku 2009 v izbe, ktorása nachádza v pivničných priestoroch rodinného domu o výmere 3x4 metra. Minimálne 2 roky v tejto
izbe nepustila žalovaná elektrinu, nebolo v nej zabezpečené kúrenie a voda v nej bola žalobcovi pustená
len z toho dôvodu, že za vodu, ktorá bola dodávaná do celého domu a tým pádom aj do izby, ktorú

užíval žalobca, platil jeho vnuk. Aj napriek tejto skutočnosti sa minimálne raz stalo, že žalovaná od
žalobcu prišla žiadať peniaze za elektrinu, vodu a plyn v sume 100 eura, aj keď plyn a elektrinu žalobca
nemal možnosť využívať a za vodu platil žalobcov vnuk. Žalovaná si navyše na meno žalobcu vzala
množstvo pôžičiek, ktoré žalobca neskôr musel splácať a z dôchodku mu tým pádom zostávalo už len
niekoľko desiatok eur a z tých musel potom vyžiť. Žalobca sa minimálne od roku 2009 nemohol slobodne

pohybovať po nehnuteľnosti, aj napriek tomu, že podľa darovacej zmluvy má na to neobmedzené právo.
Žalovaná neposkytovala žalobcovi minimálne od roku 2009 žiadnu opateru, pomoc v chorobe a starobe,
nezabezpečuje mu potrebné lekárske ošetrenie, odvoz, prípadne doprovod k lekárovi, neobstaráva mu
žiadne nákupy a ani iné bežné potreby aj napriek tomu, že žalobca je minimálne od roku 2009 na takúto
pomoc bytostne odkázaný, nakoľko je už deväť rokov dialyzovaný, je v pokročilom veku a aj keď nie je
ešte imobilný, a má ešte obstojnú silu v rukách, tak máva v prevažnej dobe značné problémy hlavne

pri chôdzi, keď musí prejsť vzdialenosť nad 100 metrov. Je preňho nepredstaviteľné, aby si sám zašiel
nakúpiť, nakoľko najbližšia predajňa potravín je približne kilometer vzdialená. Žalobca vzhľadom na svoj
zdravotný stav, to že približne pred pol rokom prekonal rakovinu obličky, ktorú mu museli vyoperovať,
je v pokročilom veku, má závažné problémy pri chôdzi, takmer pravidelne mu po dialýze býva zle, až
na omdletie (opakovane sa stáva, že z dialýzy ho rovno prevezú na interné oddelenie a tam zotrvá

par dní) a podobne, je plne odkázaný na pomoc inej osoby. Túto starostlivosť by mu mala na základe
darovacej zmluvy poskytovať žalovaná, ale tej ide zjavne len o finančný prospech z predaja daru a čo
bude so žalobcom ju nezaujíma. Žalovaná opakovane fyzicky napadla vnuka žalobcu A. B. ml. (zástupcu
žalobcu), dvakrát jej to bolo aj preukázané. Žalobca tieto jej skutky vnímal ako vlastnú ujmu, nakoľko
žalovaná fyzicky napadla jeho vnuka, ktorý, ako jediný z celej rodiny, aj napriek skutočnosti, že v istom

období mali značne rozvrátené vzťahy, sa o neho stará už od roku 2010. Dodal, že žalovaná mala aj so
svojimi dcérami rozvrátené vzťahy. Taktiež uviedol, že svedok H. B. zámerne klamal. Poukázal na to,
že žalobca bol v roku 2009 vo veľmi zlom psychickom stave, ktorý bol zapríčinený priamo správaním
žalovanej, s tým, že sa žalobca dozvedel, že jeho dcéra žalovaná J. K. sa snaží uvedený dom predať.
Dodal, že v súčasnej dobe žalobca a žalovaná spolu vychádzajú dobre, ale to len z toho dôvodu,

že o žalobcu je príkladne postarané zo strany jeho vnuka A. B. ml. spolu s manželkou a žalovaná si
uvedomuje, že nakoľko prebieha súd, nesmie sa správať voči žalobcovi zle, nakoľko by si tým priťažila.
Keď žalovaná vyhrala prvý spor o vrátenie daru a mala pocit, že viac sa v tejto veci konať nebude, so
žalobcom začala jednať ako s osobou, ktorá je jej na príťaž, zamkla pred ním všetky izby s výnimkou
jednej pivničnej, kde prespával a takmer okamžite po právoplatnom rozsudku v neprospech žalobcu

sa pokúsila a vlastne stále pokúša predmet daru predať a tým pádom sa aj takto zbaviť žalobcu a
povinností, ktoré jej vyplývajú z darovacej zmluvy. Dodal, že žalobca ani nevedel, že podpísal darovaciu
zmluvu, ktorá je predmetom sporu, nakoľko ho jeho dcéra uviedla do omylu a zobrala ho na úrady „niečo
podpísať“. Vzhľadom na vykonané dokazovanie navrhol žalobe vyhovieť.

17.Žalovanánavrhlažalobuzamietnuťstým,žepokiaľsatýkažalobcutaktentojejeotec,jehozástupca
je jej synovec. Uviedla, že tvrdenie zástupcu žalobcu je všetko klamstvo. Pokiaľ sa týka minulosti,
uviedla, že zástupca žalobcu udal, že v minulosti problémy neboli, ale ona udáva, že v minulosti v tomto
rodinnom dome nebývala, až od roku 2005, s tým, že v tom rodinnom dome býval A. B. E., jej brat
a otec zástupcu žalobcu a bol problém medzi nimi a jej otcom, pretože otec býval v suteréne domu.

Otec si v suteréne zvykol v tom prízemí, tam mal pokoj a tam chcel bývať. Poukázala na to, že keď tam
nebývala, tak otec sa jej sťažoval, že keď robili krstiny, ani ho nezavolali, nechali ho v suteréne. Neskôr
jej ďalší brat H. B. zobral otca bývať do Ladomírovej, pričom uvedené jej rozprával otec a nevie ako
dlho tam otec býval. Keď býval v dome vôbec sa o neho nestarali, býval v suteréne, topil si s drevom,
tak platil polovičku vody a plynu. Uviedla, že existujú doklady o tom, že bolo trestné stíhanie ohľadne

správania A. B., a to že jej otec a to žalobca N. B. napádal A. B. mladšieho. Pokiaľ sa týka ohľadne
vymieňania zámkov v minulosti, ako uvádzal jej otec a to žalobca, tak keď prišli policajti, tak dvere už
boli odomknuté, vtedy sa vymieňali zámky na dverách, preto sa otec nemohol dostať do bytu. Pričom
uviedla, že mala kľúče vo dverách a záhadne jej zmizli všetky kľúče od dverí aj od garáže. Uviedla, že
o otca bolo stále postarané, s tým, že keď tam bývali, bývala s nim jej dcéra N., tak žalobca nemôže

povedať, že o neho nebolo postarané. Poukázala na to, že ona voči otcovi nič nemá, vychádzajú spolu
dobre, keď nie je A. B. ml. doma, tak otec chodí často ku nej dole, ona mu robí kávu, narodil sa jej vnuk,
zavolala otca, aby išiel vypiť, tak prišiel. Pokiaľ sa týka danej veci žaloby o vrátenie daru, tak príčinou
podanej žaloby je vnuk jej otca A. B. ml., ktorému povedala, že kúpi aj tu zvyšnú 1 domu, tak následnebola podaná žaloba o vrátenie daru. Uviedla, že jej otec chodí na dialýzu, nikdy poriadne nejedol, spraví
mu kávu keď je u nej, ostrihá ho, keď potrebuje. Dodala, že voči svojmu otcovi sa nijako neprevinila,
nemá vedomosť o tom, aby mu nejako ublížila, je mu vďačná za jeho obetavosť a podporu vo svojom

živote. Nikdy ju neopustil, keď jej bolo najhoršie a stále jej podal pomocnú ruku a preto si ho váži aj
naďalej, ak by potreboval pomoc, tak mu pomôže. Dodala, že je pripravená mu aj naďalej pomáhať, tak
ako vtedy, keď mu bolo zdravotne najhoršie a nik nebol ochotný sa o neho postarať ani jeho vnuk, ktorý
ho vo veci zastupuje. Tvrdila, že o otca začali prejavovať záujem až vtedy, keď bol podaný návrh na
vyriešenie spoluvlastníckych vzťahov, pričom dôvod obetavosti A. B. ml. je ten, aby získal celý dom do

svojho vlastníctva, bez ohľadu na to, že týmto konaním by rozdelil celú rodinu.

18. Svedok A. B. st. (teraz žalovaný v 4. rade) v postavení svedka uviedol, že pokiaľ neprišla jeho sestra
žalovaná J. K. bývať so svojou rodinou do rodinného domu, nemal žiaden konflikt s otcom a ani so
svojim synom A. B. ml, ktorý v uvedenom rodinnom dome býva. Dodal, že jeho otec a to žalobca N.
B. mu v minulosti stále sľuboval, že uvedený rodinný dom bude jeho s tým, že žil v tom, že uvedený

rodinný dom je jeho a nestaral sa, či je nejaká darovacia zmluva. Keď sa jeho sestra a to žalovaná J. K.
nasťahovala do uvedeného rodinného domu, až vtedy zistil, že je vlastníkom v podiele 1 rodinného domu
po mame a že 3 rodinného domu boli darované jeho sestre, žalovanej J. K. a až vtedy sa začali hádky.
Dodal, že v uvedenom rodinnom dome vyrastal, odsťahoval sa z neho v roku 2006 do D. a A. B. ml. so
svojou rodinou ostal bývať v uvedenom rodinnom dome, ktorého on je v 1 podielovým spoluvlastníkom.

Dodal, že keď sa dozvedel o darovacej zmluve, tak bol na otca nazlostený, ale potom, keď sa v roku
2011 presťahoval otec k jeho synovi na horné poschodie rodinného domu, tak s otcom sa opäť začali
navštevovať a normálne spolu komunikujú. Uviedol, že vzťahy medzi jeho otcom N. B. a J. K. sa
urovnali, rozprávajú sa riadne. Potvrdil, že jeho otec a to žalobca N. B. je veľmi dobrý človek, je veľmi
manipulovateľný a dá sa spracovať.

19. Svedkyňa B. B., F. O. uviedla, že je manželkou A. B. E., s tým, že pokiaľ sa týka uzavretej darovacej
zmluvy v roku 2006, tak dovtedy bývali aj oni v uvedenom rodinnom dome a následne keď bola
uzatvorenáuvedenádarovaciazmluvavznikliproblémystým,žespolusosvojimmanželomsanásledne
odsťahovali do Kružľovej, kde bývajú doposiaľ. Dodala, že so žalovanou J. K. sa od vtedy nestretávajú,
hnevajú sa.

20. Svedkyňa A. B., F. G. (teraz žalobkyňa v 2.rade) uviedla, že je manželkou A. B. ml. (teraz žalobca
v 1. rade), a v uvedenom rodinnom dome býva od septembra 2009. Neskôr sa za A. B. ml. vydala. Pokiaľ
sa týka vzťahov medzi žalobcom a žalovanou, tak v minulosti veľmi medzi sebou žalobca a žalovaná
nekomunikovali, nakoľko žalobca N. B. býval v pivnici, žalovaná J. K. obývala strednú časť rodinného

domu a ona s rodinou bývali úplne na vrchu. Dodala, že keď sa do uvedeného rodinného domu
nasťahovala v roku 2009, tak podľa nej sa žalobca N. B. mohol pohybovať len v tej izbe ktorú obýval,
pričom ostatné izby boli zamknuté. Uviedla, že k ním na horné poschodie nechodil N. B., pretože v tom
čase mal s jej manželom A. B. J., nedorozumenia. Neskôr sa už začali aj rozprávať.

21. Svedok H. B. (teraz žalovaný v 3. rade) uviedol, že je synom žalobcu N. B. s tým, že predmet sporu
mu je známy a to, že jeho otec žalobca žiada od jeho sestry vrátenie 3 rodinného domu, ktorý jej dal,
pričom zvyšná 1 bola daná jeho bratovi A. B. a on nedostal z uvedeného rodinného domu žiadny podiel.
Potvrdil, že vedel, že bola uzavretá darovacia zmluva, sestra J. K. mu ju dala prečítať, bol tam prítomný
aj jeho otec. Doplnil, že v roku 2006 keď sa jeho brat A. B. odsťahoval z uvedeného rodinného domu do

obce D., tak v tomto rodinnom dome už bola nasťahovaná žalovaná J. K. s tým, že A. B. st. jeho brat,
vypol vodu nie len jej, ale aj otcovi N. B., ktorý tam býval. Následne, aby prívod vody bol zapnutý, išiel
na vodárne a uvedené zabezpečil on. Potvrdil, že má vedomosť o tom, že jeho otec N. B. bol zadržaný
policajnými orgánmi z dôvodu, že A. B. J., podal naňho trestné oznámenie. Pokiaľ sa týka toho, že otec
býval v suteréne rodinného domu tak uviedol, že otec chcel bývať sám, bol tam spokojný, varil si sám.

Dodal, že býval otec pred tým na prvom poschodí s jeho bratom J., avšak sám sa neskôr odsťahoval
na prízemie uvedeného rodinného domu. Potvrdil, že nebol nikdy svedkom, aby sa sťažoval jeho otec
N. B. na nejaké negatívne správanie so strany svojej dcéry J. K.. Nevie o tom, aby sa k otcovi správala
zle, chodila s ním do nemocnice, keď potreboval. Uviedol, že predmetná žaloba bola podaná z toho
dôvodu, že sa asi nemôžu dohodnúť na užívaní uvedenej nehnuteľnosti. O ďalších skutočnostiach, ktoré

sa týkajú vzťahov v rodine sa nevedel vyjadriť, pretože jeho od malička vychovával strýko v Ladomirovej.

22. Dňa 22.7.2012 na základe trestného oznámenia A. B. (žalobca v 1. rade) bolo uznesením ČVS:
ORP-242/SK-SK-211 začaté trestné stíhanie za prečin krádeže podľa § 212, ods. 1 Tr. Zákona natom skutkovom základe, že doposiaľ nestotožnená osoba vystupujúca pod menom J. K. zo Svidníka si
neoprávnene urobila prípojku na vodovodné potrubie A. B., nar. XX.X.XXXX v pivničných priestoroch
rodinného domu na ul. Partizána Kmiťa č. 236/11 vo Svidníku a takto neoprávnene odobrala vodu

v objeme 273 m3, čím mu vznikla škoda vo výške 680,- Eur. Predmetné trestné stíhanie bolo zastavené
uznesením OR PZ, obvodné oddelenie vo Svidníku, ČVS: ORP-242/SK-SK-2011 zo dňa 11.11.2012,
lebo tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

23. Z oznámenia mesta Svidník zo dňa 14.8.2014 č. 1104/2014/V je zrejmé, že sa začalo konanie podľa

§ 88 ods. 1 písm. b/ a § 88 a/ stavebného zákona o odstránení resp. o dodatočnom povolení stavby:
„garáž“ na pozemkoch a priľahlých stavbách KNC 295, KNC 294/2 a KNC 294/1 v k.ú. mesta Svidník
stavebníka A. B. (žalobca v 1. rade), ul. C. D. XXX/XX, E., postavenej bez stavebného povolenia.

24.ZuzneseniaOkresnejprokuratúryzodňa13.6.2012č.PV342/11-8jezrejmé,žeprokurátorOkresnej
prokuratúry vo Svidníku zrušil uznesenie obvodného oddelenia PZ vo Svidníku č. ORP-242/SK-SK-2011

zo dňa 31.5.2012, ktorým bolo vznesené obvinenie J. K. (žalovaná v 1. rade) pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. e/ Tr. Zákona, ktorého sa mala dopustiť tým, že dňa 21.2.2011 v čase o 17.30 hod.
v spoločných pivničných priestoroch rodinného domu č. 263/11 na ul. Partizána Kmiťa vo Svidníku bez
súhlasu majiteľa A. B. rozpojila na spojke jeho vodovodné potrubie a následne na uvedenom mieste
si urobila vodovodnú prípojku do svojho bytu, kde odoberá vodu až doposiaľ, pričom z odôvodnenia

tohto rozhodnutia vyplynulo, že poškodený aj obvinená bývajú v bytoch v obytnom dome v podielovom
spoluvlastníctve, pričom jednu štvrtinu z celku má vlastniť otec poškodeného a brat obvinenej A. B. starší
a zvyšný podiel má byť vo vlastníctve obvinenej. Z vykonaného dokazovania nie je celkom zrejmé, kto
platí vodné a stočné a z výpovedí možno usudzovať, že v minulosti sa voda do oboch bytov odberala
z jedného miesta, že spory ohľadom platenia vodného a stočného trvajú najmenej od roku 2009 a súvisia

zrejme so spormi týkajúcimi sa užívania spoločnej nehnuteľnosti, nakoľko podľa vyjadrenia obvinenej
A. B. mladší v skutočnosti užíva väčšiu časť nehnuteľnosti, než aká zodpovedá jeho spoluvlastníckemu
podielu.

25. Zo spisu Okresného súdu Svidník, sp. zn. 7C/77/2010 je zrejmé, že žalobca v prvom rade podal

žalobu proti žalovanej v prvom rade a žiadal, aby súd vydal príkaz žalovanej na splnenie záväzkov
vyplývajúcich z dohody zo dňa 18.6.2009, v ktorej sa zaviazala, že vykoná úkony najneskôr do
31.12.2009. Predmetnú žalobu žalobca zobral späť na prvom pojednávaní dňa 6.7.2010. Uznesenie sp.
zn. 7C/77/2010 – 28 zo dňa 6.7.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 4.8.2010.

26. Zástupca žalovanej v prvom rade v písomnom podaní zo dňa 13.2.2017 uviedol, že je to práve
žalobca v prvom rade, ktorého správanie je také, ktoré hrubo porušuje dobré mravy. Poukázal na to,
že v liste, ktorý adresoval žalovanej uviedol, že v zmysle dedičského konania 5D/90/2016 a závete
po poručiteľovi N. B. sa stal dedičom všetkého jeho majetku a de jure spoluvlastníkom podielu, ktorý
v súčasnosti užíva a z toho dôvodu ju vyzval, aby najneskôr do 20.12.2016 dala dom do pôvodného

stavu a vypratala ho a v prípade, že tak neurobí, podá žalobu o vypratanie domu na súd. V ďalšom
liste zo dňa 10.12.2016 ju opätovne žiadal o vydanie nehnuteľnosti – daru, pričom tak konal bez
akéhokoľvek právneho dôvodu, len na základe vymysleného právneho úkonu – osvedčenia o dedičskom
konaní, pričom z uznesenia OS Svidník zo dňa 28.6.2016, sp. zn. 5D/90/2016 – 20 je zrejmé, že
konanie sa vo veci zastavuje z dôvodu, že poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty. Žalobca

v prvom rade neustále poukazuje na splnomocnenie, ktorým ho nebohý N. B. splnomocnil na „všetky
právne úkony a rozhodnutia pre prípad, ak ich z dôvodu zdravotného stavu, prípadne iných okolností
nebude môcť vykonávať sám alebo ich výkon bude v jeho neprospech. Môže za neho preberať všetky
druhy písomností, finančné zásielky a nakladať s jeho majetkom. Má hlavne právo rozhodnúť za neho
o prípadnej liečbe, lekárskych zákrokoch, návštevách, prevozoch, informovaní ďalších osôb o jeho

zdravotnom stave a podobne. Ak by došlo k jeho úmrtiu v nemocnici, prípadne v inom zariadení, tak
jeho vnuk nech je ako jediný informovaný o tejto skutočnosti a jeho pozostatky ako aj úmrtný list nech
sú vydané výhradne jemu, prípadne osobe, ktorú na tento účel poverí. Zároveň má ako jediný právo
rozhodnúť o tom, ako sa naloží s jeho pozostatkami, o pohrebe a veciach s tým súvisiacich“. Na základe
zistení má však dôvodné pochybnosti o pravosti podpisu N. B. na tomto splnomocnení. Poukázala

na to, že mestský úrad vo Svidníku vo svojej odpovedi na jeho žiadosť o sprístupnenie informácií
uviedol, že matričný úrad osvedčuje zhodu odpisu alebo kópie listiny s predloženou listinou, alebo
pravosť podpisu na listine osvedčovacou doložkou, odtlačkom okrúhlej úradnej pečiatky so štátnym
znakom a podpisom zamestnanca matričného úradu, ktorý osvedčenie vykonal. Odtlačok okrúhlejpečiatky ako jedna zo základných zložiek, ktorá preukazuje pravosť podpisu v splnomocnení úplne
absentuje a ostatné údaje na osvedčovacej pečiatke sú nečitateľné. Týmto splnomocnením sa vnuk
žalobcu domáha zastupovania žalobcu v celom konaní, aj keď zo splnomocnenia to vôbec nevyplýva.

Z uvedeného vyplýva, že na podanej žalobe ma eminentný záujem vnuk žalobcu (teraz žalobca v 1.
rade), ktorý v mene žalobcu vykonáva na základe spochybneného splnomocnenia právne úkony. Tieto
právne úkony v žiadnom prípade nie sú prejavom vôle žalobcu, ale jeho vnuka, ktorý sa v rozpore so
zákonom domáha nehnuteľnosti daru.

27. Na pojednávaní konanom dňa 23.1.2020 bola pripustená úprava petitu nasledovne: Určuje, že
nehnuteľnosti 3 rodinného domu s. č. XXX, postaveného na parc. č. KN C 295 a 3 nehnuteľnosti parc. č.
KN C 295 k. ú. E., obec Svidník, okres Svidník vedené na LV č. XXX pod B1 zapísané Okresným úradom
Svidník, katastrálnym odborom patria do dedičstva po poručiteľovi N. B., F. B., nar.XX.XX.XXXX, ktorý
zomrel dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom Part. Kmiťa 236/11, 089 01 Svidník.

28. Svedok P. F. vo svojej výpovedi uviedol, že v čase, keď nebohý N. B. býval v pivnici, tak bol
sebestačný, vedel si aj navariť, nakoľko na vojne pracoval ako kuchár a vedel sa o seba postarať sám.
Návštevy u nebohého vykonával až do jeho smrti. Následne sa o nebohého začal starať žalobca v prvom
rade ale z akého dôvodu to bolo nevedel, pretože sa mu o tom nebohý N. B. nezmienil. Má vedomosť
o tom, že žalovaná v prvom rade a žalobca v prvom rade sa neznášali. Vedel, že to bolo ohľadom časti

rodinného domu, ktorú nebohý daroval svojej dcére a žalobca v prvom rade chcel, aby bola jeho.

29. Svedkyňa Q. D. vo svojej výpovedi uviedla, že nebohého N. B. navštevovala asi 4 x do týždňa.
Medzi nebohým a žalovanou v prvom rade bol výborný vzťah. Nebohý otec žalovanej robil všetko pre to,
aby ju dostal naspäť do Svidníka, keď bola vydaná v Malackách. Podarilo sa mu to a ona sa vrátila, keď

sa vydala druhýkrát za p. K.. Sám nebohý jej ponúkol, že jej daruje rodinný dom, z ktorého však už 1 mal
najstarší brat. Vzťahy sa začali narúšať vtedy, keď žalovaná v 1. rade mala pri sebe dve dcéry, ktoré už
boli staršie a vtedy býval s nimi v spoločnej domácnosti aj J. B. (žalovaný v 2. rade), ktorý sa mal okolo
jednej z nich a preto ho žalovaná v 1. rade vyhodila z rodinného domu a v tom čase aj nebohý N. B.
išiel bývať do Ladomirovej. Nebohý N. B. bol ťažký diabetik. Ona pracuje ako zdravotná sestra a všimla

si, že už asi 4 roky pred smrťou sa u neho začala prejavovať demencia. Vie, že žalobca v prvom rade
zamedzil žalovanej v prvom rade prístup k otcovi, keď bol hospitalizovaný v nemocnici, avšak aj napriek
tomu sa žalovaná v prvom rade k nemu dostala a má vedomosť o tom, že jej otec umrel v čase, keď
tam žalovaná v 1. rade pri ňom bola. Vzťahy medzi žalobcom v prvom rade a žalovanou v prvom rade
neboli dobré, nakoľko si navzájom robili prieky, ohovárali sa a všetci susedia sa na tom bavili. Podľa

nej, keby bol nebohý N. B. pri zdravom rozume, nikdy by nikoho z rodiny nevydedil a ani by nežiadal
od žalovanej v prvom rade vrátenie daru.

30. Žalobcovia v prvom a druhom rade vo svojom záverečnom vyjadrení zo dňa 20.9.2023 uviedli, že
žalovanáv1.radesavdarovacejzmluvezaviazala,žesazvďačnostipostaráodarcu–svojhovlastného

otca. Ten však minimálne od roku 2009 ostal odkázaný sám na seba aj napriek tomu, že bol bytostne
odkázaný na pomoc, nakoľko vzhľadom na jeho vek a hlavne zdravotný stav nebol si sám schopný
zabezpečiť základné životné potreby. Bol dlhodobo dialyzovaný, mal cukrovku, mal problémy s chôdzou
ato,žebolodkázanýnapomocdruhejosoby,potvrdzujefakt,žemubolaopakovanepriznanácelodenná
opatera ÚPSVaR. Prvýkrát bola ako opatrujúca osoba práve žalovaná v prvom rade. Tá sa však tohto

opatrovaniavzdala,nakoľkotobolopreňuneekonomické,pretožesivzalanamenosvojhootcaniekoľko
veľkých pôžičiek od nebankových subjektov, čo aj sama na súdnom konaní priznala. Je však pravda,
že darca mal v tom čase navarené, vyprané a bolo o neho primerane postarané. Na splácanie pôžičiek
však šiel takmer celý darcov dôchodok, ostávalo mu z neho približne 80,- Eur a keďže žalovaná v 1.
rade od otca vymámila nehnuteľný majetok a tento zároveň potreboval značnú finančnú sumu na lieky

a podobne, stal sa pre ňu príťažou. Vzdala sa opatrovania a následne sa odsťahovala z domu a otca zo
dňa na deň nechala napospas osudu. V tom čase mal ešte pri sebe syna J. B. a dcéry žalovanej N. a R.,
ktoré mu zabezpečovali potrebné nákupy a podobne. V tej dobe žalovaná mala spory ako s dcérami, tak
aj so svojim bratom J. a kvôli tomu aj so svojim otcom. V roku 2009 došlo k vysťahovaniu J. B. a bol mu
zakázaný vstup do nehnuteľnosti uznesením OS Svidník zo dňa 26.11.2009, sp. zn. 6C/159/2009. V tom

čase sa nebohý N. B. odsťahoval k svojmu synovi do Ladomirovej, ktorý sa časom vrátil naspäť. Na
prelome rokov 2009/2010 sa do bytu vrátil aj žalobca v 1. rade so svojou manželkou – žalobkyňou v 2.
rade a v tom čase mal so svojim dedom rozvrátené vzťahy, ktoré sa po čase upravili. Spolu s manželkou
začali dedovi pomáhať, robili mu nákupy, vozili ho k lekárovi a podobne. Žalovaná v 1. rade ho ani raznenavštívila, nezaujímala sa o neho. Nakoľko sa jeho zdravotný stav zhoršil, zobrali ho z pivnice bývať
na druhé poschodie. Odvtedy sa o neho starali až do jeho smrti v roku 2016. Dedovi bola priznaná
celodennástarostlivosťazačalasaonehostaraťjehomanželka.Podohovoresdedompodalpredmetnú

žalobu a žalovaná ani po obdŕžaní žaloby nejako výrazne svoje správanie nezmenila. Stále robila prieky
a o deda sa nezaujímala. Pár mesiacov pred smrťou nebohý N. B. spísal závet a majetok odkázal jemu.

31. Žalovaná v prvom rade vo svojom záverečnom vyjadrení zo dňa 28.9.2023 uviedla, že od počiatku
celého konania je zrejmé, že podanou žalobou sa vnuk poručiteľa N. B. A. B. ml. (žalobca v 1. rade)

nezákonným spôsobom domáha nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti- rodinnému domu.
Od počiatku je sporné, či už podaná žaloba je prejavom vôle nebohého N. B. alebo jeho vnuka A. B.
ml. Tento sa neštítil použiť v konaní splnomocnenie, o ktorom je možné pochybovať o jeho pravosti.
O tom, že sa jedná o snahu žalobcu v 1. rade získať spornú nehnuteľnosť svedčia aj ďalšie okolnosti
a to hlavne skutočnosť, že dňa 3.5.2010 podal žalobu, v ktorej sa domáhal, aby žalovaná v 1. rade
splnila záväzok z dohody o rozdelení spoluvlastníckych podielov. Žalovaná v 1.rade však takúto dohodu

nikdy nepodpísala a preto žalobca zobral svoju žalobu späť. Žalobca v prvom rade sa opakovane snažil
nezákonne získať rodinný dom, pričom neváhal vedome klamať a zavádzať. Ona sa voči nemu vždy
správala vhodne, ba práve naopak, bolo preukázané, že žalobca v 1. rade je ten, kto sa voči nej správa
nevhodne a opakovane nedôvodne voči jej osobe podáva žaloby a iné podania. Poukázala aj na to, že
samotný žalobca v prvom rade podal na svojho deda N. B. trestné oznámenia.

32. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

33. Podľa § 628 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak
je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri
darovaní. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

34. Podľa § 629 Občianskeho zákonníka, darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých
vie. Ak má vec vady, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť.

35. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

36. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

37. Účelom citovaného ust. § 630 Občianskeho zákonníka nie je len postihnúť porušenie právnych
povinností,ktorýchsplnenia,resp.nárokovzozodpovednostizaichnesplneniesamožnodomáhaťinými

prostriedkami právnej ochrany, ale umožniť vyvodenie zodpovednosti za porušenie morálnych pravidiel
správania sa ako súhrnu určitých etických a kultúrnych noriem spoločnosti všeobecne uznávaných.
Vrátenie daru pri splnení podmienok zákonom stanovených je v podstate sankciou obdarovaného za
jehosprávaniesavočidarcovispôsobomhruboporušujúcimtietomorálnepravidlá.Akékoľveknevhodné
správanie sa obdarovaného ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom

vrátenia daru je len také správanie obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho
prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Toto negatívne správanie sa musí
prejavovať objektívne, nestačí len subjektívny pocit a úsudok darcu.

38. Pri posudzovaní, či určité správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých

mravov, je potrebné vychádzať z princípu vzájomnosti, To znamená, že je potrebné vziať do úvahy
a hodnotiť aj správanie sa darcu v tom zmysle, či sa nespráva k obdarovanému v rozpore s dobrými
mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu
alebo členom jeho rodiny (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 103/2002; zo súdnej praxe č.
5/2004).

39.Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,ženebohýN.B.ažalovanáv1.radeuzatvorilidarovaciu
zmluvu dňa 19.9.2006, na základe ktorej žalovaná v 1. rade nadobudla spoluvlastnícky podiel 3 v dome
č. súpisné 236, postaveného na parcele č. KN 295 a k parcele č. 295 – zastavané plochy a nádvoria vovýmere 754 m2, vedených na LV č. XXX, k.ú. E.. Nebohý N. B. sa neplatnosti darovacej zmluvy domáhal
už aj žalobou podanou dňa 2.4.2009, vedenou na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 7C/29/2009.
Žaloba bola zmietnutá a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.2.2010. Opätovne nebohý N. B. podal

žalobu dňa 20.3.2012, pričom ako dôvod vrátenia daru uviedol, že žalovaná v 1. rade mu dlhodobo
neposkytuje pomoc v chorobe, starobe a túto pomoc mu poskytuje jeho vnuk žalobca v 1. rade, s ktorým
žije už vyše roka v spoločnej domácnosti, pričom za celú túto dobu sa žalovaná v 1. rade o neho
nezaujímala, neposkytuje mu pomoc a nezabezpečuje mu potrebné lekárske ošetrenia.

40. K zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 OZ dochádza na základe jednostranného právneho úkonu
darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojim správaním k darcovi alebo členom
jeho rodiny, Hrubým porušením dobrých mravov sa tu rozumie ich porušenie značnej intenzity, alebo ich
sústavné porušovanie. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné
správanie obdarovaného, alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom
na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide

buď o porušenie značnej intenzity, alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci
darcovi, alebo jeho príbuzným.

41. Súd vo veci zistil, že žalovaná v 1. rade mala s nebohým otcom dobrý vzťah. Samotný nebohý pred
súdom potvrdil v čase keď žil, že vzťahy medzi nimi sú dobré, žalovaná v 1. rade mu nikdy fyzicky

neublížila, ani mu nenadávala a neutrhla mu na cti. Bolo preukázané, že pokiaľ by v čase, keď nebohý N.
B. žil, potreboval pomoc od žalovanej v 1.rade, táto by mu ju poskytla. Nakoľko nebohý N. B. sa podanou
žalobou domáhala vrátenia daru aj z dôvodu nevhodného sa správania žalovanej voči jeho vnukovi
(teraz žalobcovi v 1. rade), tak k tomu súd uvádza, že vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané,
že vzťahy medzi vnukom (žalobcom v 1. rade) a žalovanou v 1. rade sa začali zhoršovať po tom, keď

nebohý N. B. previedol na žalovanú v 1. rade 3 spornej nehnuteľnosti, pričom otec jeho vnuka, teda syn
nebohého N. B. vlastnil túto nehnuteľnosť v podiele 1. Sám A. B. vo svojej výpovedi uviedol, že otec mu
tvrdil, že rodinný dom bude jeho a keď sa dozvedel, že 3 rodinného domu daroval žalovanej v 1. rade,
nazlostil sa a odvtedy začali hádky, pričom z rodinného domu sa odsťahoval v roku 2006. Svedčí o tom
najmä vyšetrovací spis OO PZ Svidník pod ČVS: ORP-381/SK-SK-2009. Ďalšie vyšetrované priestupky

v rodine účastníkov konania dokazujú, že vzťahy medzi nimi sa zhoršovali, pričom podiel na tom mali
obaja, ako žalobca v 1. rade, tak aj žalovaná v 1.rade. Nemožno tvrdiť, že iba žalovaná v 1. rade sa
k žalobcovi v 1. rade správala v rozpore s dobrými mravmi. Súd má za to, že konanie žalobcu v 1. rade
smeroval vždy k tomu, aby sa stal vlastníkom celého rodinného domu, o čom svedčí aj spis OS Svidník,
sp. zn. 7C/77/2010, z ktorého vyplýva, že žalobca v 1. rade podal žalobu proti žalovanej v 1. rade,

pričomsaopieralodohoduzodňa18.6.2009,oktorejžalovanáv1.radeuviedla,žejunikdynepodpísala
a následne túto žalobu zobral späť. Preto súd posúdil správanie žalovanej v 1. rade voči žalobcovi v 1.
rade ako skutočnosť, z ktorého nemožno vyvodiť nárok na vrátenie daru, pretože jej správanie vzhľadom
na okolnosti daného prípadu, keď sa ich vzťahy zhoršili po tom, ako nebohý N. B. uzatvoril darovaciu
zmluvu nemožno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Z uvedených dôvodov preto súd

žalobu ako nedôvodnú zamietol.

47. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa
pomeru úspechu strán konania. Žalovaní boli v konaní úspešný v celom rozsahu a preto im súd priznal
nárok na plnú náhradu trov konania (100 %).

48. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

2SK-3C/40/2012

P O U Č E N I E :

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od .doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. ..........................................

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
(§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi
vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.

Vo Svidníku dňa 17. októbra 2023

JUDr. Mária Tvrdíková
sudca