Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122468264
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viktória Špyrková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6122468264.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 14C/14/2023

Okresný súd Banská Bystrica v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Viktóriou Špyrkovou v spore
žalobkyne A. B. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX, XXX XX C., zast. B. D. E., so sídlom Horná 54, 974 01
Banská Bystrica, IČO:42 186 307, proti žalovanej B. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. H. XXXXX/
X, XXX XX G. G., zast. SUCHÝ & PARTNERS s. r. o. so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica,

IČO:52 826 791, o zaplatenie 809,94 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

2 14C/14/2023

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 809,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 809,94 Eur od 16. 09. 2021 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, a to na účet jej právnej
zástupkyne v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia prvostupňového súdu o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

6 14C/14/2023

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 16. 11. 2022 domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 809,94 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 809,94 Eur od 16. 09. 2021 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnila tým, že od žalovanej kúpila nehnuteľnosť – 1-izbový byt nachádzajúci sa v Banskej
Bystrici, a to na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 02. 12. 2019. Nakoľko žalovaná v danom čase nemala
zabezpečené iné bývanie, so žalobkyňou sa dohodli, že žalovaná je oprávnená byt užívať do 01. 03.
2020, resp. do dňa odovzdania, pričom podľa bodu 7.2 Kúpnej zmluvy bola žalovaná oprávnená užívať
bytdodňajehoodovzdaniažalobkynilenzanákladysúvisiacesužívanímbytu.Zmluvnéstranyzatakéto

náklady považovali zálohy za dodávku elektrickej energie a plynu, mesačný predpis úhrady za byt, ktorý
pozostáva z príspevku vlastníka do fondu opráv a údržby, poplatku za správu a záloh za služby spojené
s užívaním bytu a taktiež vyúčtovanie za dodávku elektrickej energie a plynu a vyúčtovanie služieb
spojených s užívaním bytu ku dňu odovzdania bytu. Žalovaná sa z bytu odsťahovala a byt odovzdala doužívania žalobkyni dňa 16. 11. 2020. Žalobkyňa zistila, že žalovaná neuhrádzala v roku 2020 predpísané
mesačné platby pre Spoločenstvo vlastníkov bytov (ďalej len ako „SVB“) napriek tomu, že byt užívala
a zaviazala sa tak aj v kúpnej zmluve. Následne bolo žalobkyni doručené vyúčtovanie za mesiace január

–november2020sdlžnousumou809,94Eur,ktorúžalobkyňažiadalaodžalovanejuhradiť,atoemailom
zodňa03.09.2021,kedyjejzaslalavyúčtovanieažiadalauhradiťdlžnúsumunajneskôrdo15.09.2021.

2. K žalobe priložila žalobkyňa Kúpnu zmluvu zo dňa 02. 12. 2019, Výzvu na úhradu dlžného nájomného
za byt adresovanú žalobkyni zo strany SVB Budúcnosť dňa 01. 10. 2020, Preberací protokol k bytu zo

dňa 16. 11. 2020 podpísaný žalobkyňou aj žalovanou, email predsedníčky SVB adresovaný žalobkyni
dňa 01. 08. 2021 spolu s faktúrou č. I. vystavenú žalobkyni SVB dňa 19. 07. 2021, email žalobkyne
adresovaný žalovanej zo dňa 03. 09. 2021 a email žalobkyne adresovaný žalovanej dňa 14. 11. 2022.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 01. 12. 2022 platobný rozkaz, ktorým
žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor,

v ktorom namietala žalovaný nárok žalobkyne. Podľa žalovanej si zmluvné strany v kúpnej zmluve
dohodli, že žalovaná je povinná uhrádzať náklady za užívanie bytu len do 01. 03. 2020 s tým, že ak
bude byt užívať po tomto dátume, bude povinná podľa bodu 7.4 kúpnej zmluvy platiť žalobkyni zmluvnú
pokutu vo výške 30,- Eur za každý kalendárny deň omeškania odo dňa 01. 03. 2020. Žalovaná pritom
uhradila predpísanú mesačnú platbu na účet spoločenstva vo výške 100,74 Eur dňa 13. 12. 2019 za

mesiac január 2020 a dňa 15. 01. 2020 za mesiac február 2020. Žalovaná rovnako riadne a včas uhradila
aj zmluvnú pokutu podľa bodu 7.4 kúpnej zmluvy v celkovej výške 7 830,- Eur za 265 dní omeškania
s odovzdaním bytu. K týmto svojim tvrdeniam predložila doklady o úhradách.

4. K odporu žalovanej proti platobnému rozkazu sa písomne vyjadrila žalobkyňa dňa 06. 03. 2023.

Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovanej, že by si so žalovanou dohodla úhradu nákladov za
užívanie bytu len do 01. 03. 2020 s tým, že ak bude byt užívať po tomto dátume, bude žalovaná
povinná podľa bodu 7.4 kúpnej zmluvy platiť len zmluvnú pokutu. Toto tvrdenie podľa žalobkyne nie
je pravdivé a je zavádzajúce. Žalovaná podľa žalobkyne zjavne prikladá textu zmluvu iný význam ako
má a ako bol dohodnutý, pričom ani jazykovým, ani logickým výkladom nemožno dospieť k záveru,

ktorý prezentuje žalovaná. Zo zmluvy nevyplýva, že v prípade, ak bude byt odovzdaný kupujúcej po 01.
03. 2020, tak žalovaná ako predávajúca môže byt užívať len za zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta bola
dojednaná ako sankcia za oneskorenie s odovzdaním bytu a nekonzumuje nárok žalobkyne na úhradu
nákladov súvisiacich s užívaním bytu. Nárok žalobkyne na zmluvnú pokutu a nárok na úhradu nákladov
súvisiacich s užívaním bytu sú dva rôzne nároky, pričom splnením jedného nároku nezaniká aj druhý

nárok. Žalobkyňa pritom poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 10. 2009 sp. zn.
2MObdo/3/2009. Žalovaná neuhradila predpísané zálohové platby za mesiace marec – november 2020.
Žalobkyňa poukázala na to, že touto žalobou nežiada ani zmluvnú pokutu a ani nájomné, iba sumu,
ktorú musela uhradiť za žalovanú SVB za obdobie užívania bytu žalovanou.

5. V písomnom vyjadrení zo dňa 23. 03. 2023 žalovaná opätovne namietla výklad kúpnej zmluvy zo
strany žalobkyne. Podľa žalovanej si zmluvné strany stanovili deň odovzdania bytu jednoznačne na
01. 03. 2020, pričom sa dohodli, že žalovaná bude užívať do tohto konkrétne stanoveného dňa byt za
náklady súvisiace s jeho užívaním. Zo žiadneho ustanovenia kúpnej zmluvy podľa žalovanej nevyplýva,
že ak sa žalovaná dostane do omeškania s odovzdaním bytu, bude naďalej hradiť náklady spojené

s užívaním bytu. Pre prípad omeškania sa s odovzdaním bytu si zmluvné strany dohodli len povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 30,- Eur za každý kalendárny deň omeškania odo dňa stanoveného
dňa odovzdania, teda 01. 03. 2020. Žalovaná nepokladala za sporné, že nárok na zmluvnú pokutu
a nárok na úhradu nákladov súvisiacich s užívaním bytu, sú dva rôzne nároky a súhlasila s tým, že
zmluvná pokuta nekonzumuje nárok na úhradu nákladov. Mala však za to, že žalobkyni zo zmluvy

vyplýva len nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a nie nárok na úhradu nákladov spojených s užívaním
bytu. Sporné ustanovenia zmluvy si žalovaná v pozícií predávajúcej vyložila tak, že v prípade omeškania
s odovzdaním bude žalobkyni v pozícií kupujúcej hradiť zmluvnú pokutu, ktorá jej plne pokryje náklady
spojené s užívaním bytu. Práve z tohto dôvodu sa podľa žalovanej so žalobkyňou pri uzatváraní kúpnej
zmluvy nedohodli na tom, že v prípade omeškania bude hradiť aj náklady spojené s užívaním bytu,

aj zmluvnú pokutu. Poukázala na skutočnosť, že hradenie zmluvnej pokuty žalovanú vyšlo na sumu
približne 900,- Eur/mesiac v závislosti od počtu dní v danom mesiaci, v ktorom sa omeškala, pričom
predpísanézálohovéplatbybyžalobkyňuvyšlilennasumupribližne100,-Eur/mesiac.Vzhľadomktomu,že žalobkyni bola zo strany žalovanej uhradená neporovnateľne vyššia sumu z titulu zmluvnej pokuty,
žalovaná považovala konanie žalobkyne za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

6. Na pojednávaní dňa 24. 01. 2024 žalobkyňa k námietke dobrých mravov uviedla, že túto považuje
za účelovú, nakoľko žalovaná vedela o tom, čo zmluva obsahuje. Dokonca návrh zmluvy bol žalobkyni
predložený zo strany realitného agenta žalovanej. Medzi stranami potom ešte prebiehala komunikácia,
v ktorej si dohodli konečné znenie ustanovení. Pri vzájomných rokovaniach bola dokonca najskôr výška
zmluvnej pokuty navrhnutá na 100,- Eur, ale nakoniec sa strany dohodli na výške 30,- Eur. Nebolo to

dojednanie, ktoré by bolo nejakým spôsobom prehliadnuté, ale o tomto ustanovení strany komunikovali.
Žalobkyňa si uplatnila náhradu za užívanie bytu v tej výške podľa vyúčtovania, ako bolo dohodnuté podľa
zmluvy, a teda buď v podobe mesačných platieb, ale nakoľko došlo k vyúčtovaniu, žalobkyňa si uplatnila
žalobou to, čo vyplýva z vyúčtovania a nie mesačné preddavkové platby.

7. Podľa výpovede žalobkyne ju žalovaná kontaktovala dňa 01.03.2020 s tým, že potrebuje užívať byt

o pár týždňov dlhšie, lebo si potrebuje dokončiť nové bývanie. Súhlasila s tým, že bude platiť zmluvnú
pokutu, hoci sa to predlžovalo nakoniec o mesiace. Podľa žalovanej to bolo pre ňu jednoduchšie,
ako hľadať si nové bývanie. Žalobkyni povedala, že jej to developer preplatí. Keďže mali dojednané,
že všetky náklady spojené s užívaním bytu bude uhrádzať žalovaná, brala to žalobkyňa automaticky
a neprepisovala platby SVB ani energie. Problém nastal až dňa 01.10.2020, kedy žalobkyni bola

doručená výzva SVB na úhradu dlžných platieb za užívanie bytu, ktoré od nej žiadali ako od vlastníka
bytu. Keď kontaktovala žalovanú, tá uviedla, že s tým nemá problém a uhradí to. Žalobkyňa jej poslala
aj výzvu od SVB aj vyúčtovanie služieb. Niekoľkokrát s ňou o tom hovorila telefonicky aj osobne. Aj
pri preberaní bytu jej sľúbila, že to uhradí. Nakoniec žalobkyňa poukázala na to, že s úhradou energií
žalovaná nemala problém, ale s platbami SVB už áno.

8. Žalovaná na pojednávaní namietala, že odsek 7.2 článku VII kúpnej zmluvy by nemal byť vykladaný
reštriktívne tak, ako si ho vykladá žalobkyňa, ale mal by byť vyložený systematicky z kontextu celého
článku VII kúpnej zmluvy. Z tohto článku podľa názoru žalovanej jednoznačne vyplýva, že termín
odovzdania bytu bol dohodnutý najneskôr do 01. 03. 2020. Ustanovenia článku VII kúpnej zmluvy

konkretizujú alebo dovysvetľujú proces tohto odovzdania a nejaké organizačné skutočnosti ohľadom
tohto odovzdania. Povinnosť, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou, a to záväzok žalovanej
odovzdať byt v termíne od 01. 03. 2020 až do novembra 2020 bola splnená. Od 01. 03. 2020 do reálneho
odovzdania bytu dňa 16. 11. 2020 nemala žalovaná v zmysle zmluvy zmluvnú povinnosť náklady za
užívanie bytu uhradiť. Zároveň podotkla, že výzva zo strany SVB bola žalobkyni doručená dňa 01. 10.

2020 s termínom splatnosti 05. 10. 2020 a k odovzdaniu bytu došlo až dňa 16. 11. 2020. Žalovanej
nebolo zrejmé, prečo sa žalobkyňa ani nezmienila o tom, že na byte by mali byť nejaké nedoplatky
aneriešilatoužvčase,keďpodpisovalasožalovanoupreberacíprotokoloodovzdaníbytu.Kprvejvýzve
na zaplatenie nedoplatkov došlo až niekedy v septembri 2021. Žalovaná teda zo správania žalobkyne
vôbec neusudzovala, že by mala mať ešte takúto povinnosť platiť náklady za užívanie bytu. Uviedla,

že k celej situácii došlo tak, že si kúpila holobyt, ktorý potrebovala dokončiť za peniaze nadobudnuté
z predaja predmetnej nehnuteľnosti. Všetko však meškalo kvôli korone. Nemohla sa nasťahovať do
svojho nového bytu a nechcela si hľadať nájom na mesiac, na dva. Radšej platila zmluvnú pokutu 900
Eur mesačne.

9. Vychádzajúc z vyjadrení a výpovedí strán sporu súd nepovažoval za sporné, že strany sporu uzavreli
medzi sebou dňa 02. 12. 2019 zmluvu, predmetom ktorej bol primárne prevod vlastníckeho práva k bytu
č. XX vo vchode č. XX na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na ulici J. v Banskej Bystrici a ďalšie
práva a povinnosti strán. Nesporným bola aj skutočnosť, že k odovzdaniu bytu žalovanou žalobkyni
došlo dňa 16. 11. 2020, dokedy žalovaná predmetný byt užívala. Sporným bolo iba právne posúdenie

dojednania článku VII Kúpnej zmluvy a vznik povinnosti žalovanej uhradiť žalobkyni náhradu za užívanie
bytu v žalovanej výške.

10. Súd preto preskúmal dojednania zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou ako predávajúcou
a žalobkyňou ako kupujúcou dňa 02. 12. 2019. Primárnym predmetom zmluvy bol predaj a kúpa

vyššie špecifikovaného bytu (ďalej len ako „predmetný byt“), pričom v článku VII tejto zmluvy s názvom
„Odovzdanie nehnuteľnosti“ si zmluvné strany dojednali nasledovné:„7.1 Zmluvné strany sa vzájomne dohodli, že predmet kúpy je predávajúci oprávnený užívať až do
01.03.2020, pričom kupujúci sa nebude do tohto termínu domáhať práva vstupu ani práva užívania
predmetu kúpy. Kupujúci sa zaväzuje, že do dňa odovzdania predmetu kúpy neprihlási na predmet kúpy

žiadnu osobu na prechodný ani na trvalý pobyt.

7.2 Predávajúci je oprávnený užívať predmet kúpy do dňa jeho odovzdania kupujúcemu len za náklady
súvisiace s užívaním predmetu kúpy. Zmluvné strany za takéto náklady považujú zálohy za dodávku
elektrickej energie a plynu, mesačný predpis úhrady za byt, ktorý pozostáva z príspevku vlastníka

do fondu opráv a údržby, poplatku za správu a záloh za služby spojené s užívaním bytu a taktiež
vyúčtovanie za dodávku elektrickej energie a plynu a vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu ku
dňu odovzdania predmetu kúpy.

7.3 Predávajúci sa zaväzuje predmet kúpy odovzdať kupujúcemu najneskôr dňa 01.03.2020 v
technickom stave v akom sa predmet kúpy nachádzal v čase podpisu zmluvy a kupujúci sa zaväzuje

premet kúpy najneskôr v tento deň prevziať. Odovzdanie a prevzatie predmetu kúpy zmluvné strany
uskutočnia písomne formou „Protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu" s uvedením aktuálneho stavu
meračov energií.

7.4 V prípade, že sa predávajúci dostane do omeškania s odovzdaním predmetu kúpy podľa bodu 7.

1 zmluvy, zaväzuje sa uhradiť kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 30 eur (slovom: tridsať eur) za
každý kalendárny deň omeškania sa odo dňa 01.03.2020. Zmluvná pokuta je splatná do desiatich (10)
dní od doručenia ich vyúčtovania predávajúcemu (za doručenú sa považuje aj zásielka neprevzatá v
odbernej lehote). “

11. Podľa § 35 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len ako „OZ“), právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia,
alenajmätiežpodľavôletoho,ktoprávnyúkonurobil,aktátovôľaniejevrozporesjazykovýmprejavom.

12. Právny úkon (v tomto prípade zmluvné dojednanie o užívaní bytu po jeho predaji) je potrebné

vykladať primárne podľa jeho jazykového vyjadrenia, ale aj podľa zamýšľanej vôle účastníkov úkonu.
V prípade pochybností o obsahu zmluvy sa pritom obsah zmluvy vykladá na ťarchu toho, kto text
zmluvy navrhol. Z citovaných zmluvných dojednaní je zrejmé, že zmluvné strany si nedojednali iba
predaj a kúpu predmetnej nehnuteľnosti, ale aj jej ďalšie užívanie žalovanou až do jej odovzdania.
Za kľúčové súd považoval prvé vety článkov 7.1 a 7.2 zmluvy. Z citovaných článkov je zrejmé, že

žalovaná bola na základe vzájomnej dohody oprávnená riadne užívať predmetný byt do 01.03.2020.
Gramatickým výkladom slov „predmet kúpy je predávajúci oprávnený užívať do 01.03.2020“ nemožno
dôjsť k inému výkladu, ako že žalovaná predmetný byt oprávnene užívala len do 01.03.2020. Nespornou
bola skutočnosť, že žalovaná užívala predmetnú nehnuteľnosť aj po tomto dátume (od 01.03.2020 do
16.11.2020). Po tomto dátume užívala byt bez právneho titulu. Súdu počas konania nebola predložená

iná písomná nájomná zmluva ani zápisnica o jej uzatvorení v zmysle § 686 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

13. V článku 7.2 si zmluvné strany dojednali, že „predávajúci je oprávnený užívať predmet kúpy do dňa
jeho odovzdania kupujúcemu len za náklady súvisiace s užívaním predmetu kúpy.“ Je teda zrejmé, že

užívanie bytu podľa článku 7.1 nebolo bezodplatné, ale zmluvné strany si dojednali, že žalovaná bola
oprávnená užívať byt za náklady súvisiace s užívaním bytu, pričom tento pojem si zadefinovali priamo
v článku 7.2 zmluvy. Takto užívať byt bola žalovaná oprávnená „do dňa jeho odovzdania kupujúcemu“.
Z doslovného znenia tohto dojednania teda nevyplýva, že by bola žalovaná oprávnená užívať byt za
náklady súvisiace s užívaním bytu len do 01.03.2020, ale do dňa jeho reálneho odovzdania, čo bolo

v tomto prípade nesporne do 16.11.2020. Pokiaľ by vôľou strán bolo dojednať užívanie za náklady iba
do 01.03.2020, mal súd za to, že by si formulácia dojednania bola „do dňa 01.03.2020“ alebo „do dňa
jeho odovzdania dojednaného podľa bodu 7.1“. Súd preto jazykovým výkladom tohto dojednania dospel
k záveru, že žalovaná bola povinná hradiť náklady za užívanie bytu až do dňa jeho reálneho odovzdania.
Súd pritom poukazuje na to, že v prípade, ak zmluvné dojednanie nie je jednoznačné (čo podľa názoru

súdu nie je tento prípad) a dojednanie môže mať dvojaký význam, v zmysle princípov spravodlivosti
sa vždy vykladá úkon na ťarchu toho, kto text zmluvy (dojednania) navrhol. V tomto prípade to bola
podľa tvrdenia žalobkyne, ktoré žalovaná nerozporovala, žalovaná. Súdu v konaní nebol predložený
žiadny dôkaz o tom, že by si zmluvné strany dojednali iné znenie tohto dojednania alebo mienilidojednať iné znenie alebo mu v kontraktačnom procese prikladali iný význam. Súdu nebol predložený
dôkaz o vzájomnej komunikácii v tomto smere. Zo žiadneho dojednania, ani zo vzájomnej komunikácie
nevyplýva, že by si zmluvné strany dojednali ďalšie užívanie predmetného bytu ako bezodplatné. Súd

preto považoval nárok žalobkyne na zaplatenie nákladov za užívanie bytu ako dôvodný.

14. Súd považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že aj keby bolo v článku 7.2 zmluvy priamo
dojednané, že žalovaná bola oprávnená užívať predmetný bytu za náklady súvisiace s užívaním bytu
do 01.03.2020, po tomto dátume, kedy užívala predmetný byt bez právneho titulu, a teda sa na úkor

žalobkyne bezdôvodne obohacovala, vznikol by žalobkyni nárok na náhradu za takéto bezdôvodné
užívanie, ktorého výška by zodpovedala bežnej náhrade za užívanie, teda bežnému nájomnému za
obdobný byt v danej lokalite v danom čase. Žalobkyňa však žiadala iba náklady súvisiace s užívaním
bytu, teda reálne náklady spojené so spotrebou a službami poskytovanými a spojenými so správou
bytového domu, ktorých výšku preukázala. Žalovaná výšku týchto nákladov nerozporovala. Súd mal
pritom súčasne preukázané, že žalobkyňa zaplatila za tieto služby spolu 906,66 Eur, z ktorých 96,72 Eur

jej bolo vrátených. Žalovaná síce preukázala, že uhradila zálohové platby za mesiace január a február
2020, avšak podľa listu SVB zo dňa 01.10.2020 ku dňu 30.09.2020 neboli uhradené žiadne ďalšie
zálohové platby a žalobkyňa dlhovala zálohové platby vo výške 906,66 Eur. Z vyúčtovania za rok 2020
zo dňa 19.07.2021 potom vyplýva, že žalobkyňa tieto zálohové platby uhradila. Celková suma za služby
spojené s užívaním bytu pritom zodpovedala 809,94 Eur.

15. Pokiaľ žalovaná namietala rozpor s dobrými mravmi s ohľadom na uhradenú zmluvnú pokutu
vo výške 7.830,- Eur, tu súd považuje za potrebné poukázať na to, že zmluvná pokuta nenahrádza
inú zmluvnú povinnosť. Zmluvná pokuta je sankciou za porušenie zmluvnej povinnosti a existuje
popri zmluvnej povinnosti, pričom nezaniká automaticky splnením tejto zmluvnej povinnosti. V danom

prípade si zmluvné strany dojednali zmluvnú pokutu vo výške 30 Eur denne pre prípad omeškania
s odovzdaním bytu, teda s porušením povinnosti odovzdať byt do 01.03.2020, nie s porušením
povinnosti zaplatiť úhrady spojené s užívaním bytu. Je preto potrebné rozlišovať aj zabezpečenú
zmluvnú povinnosť a nezabezpečenú. V danom prípade bola zmluvná pokuta spojená s odovzdaním,
teda sprístupnením bytu. K porušeniu povinnosti odovzdať byt by pritom mohlo dôjsť aj za situácie, keby

žalovaná byt neužívala, iba by ho riadne neodovzdala. Žalovaná však predmetný byt navyše aj užívala,
spotrebovávala v ňom energie, vodu a využívala ďalšie služby spojené s užívaním bytu. Bola preto
povinná nahradiť žalobkyni náklady spojené s užívaním bytu. Zmluvnú pokutu nie je možné akýmkoľvek
výkladom si zamieňať s náhradou za užívanie bytu.

16. K výške primeranosti zmluvnej pokuty, resp. rozporu nároku na náhradu za služby spojené
s užívaním bytu s dobrými mravmi s ohľadom na výšku uhradenej zmluvnej pokuty, tu súd konštatuje,
že predmetom konania nebol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ale nárok na náhradu nákladov
spojených s užívaním bytu. Ak by bol predmetom konania nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa
predloženej zmluvy, tu byt súd mal možnosť posudzovať primeranosť tejto zmluvnej pokuty vo vzťahu

k zabezpečenej zmluvnej povinnosti. Predmetom konania však bola odplata za užívanie bytu, nie
zmluvná pokuta. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty by súd posudzoval jej primeranosť k zabezpečenej
zmluvnej povinnosti, avšak keďže zmluvné strany ani nenamietali neprimeranosť celkovej ani pomernej
zmluvnej pokuty k zabezpečovanej povinnosti (v konaní neprimeranosť nebola tvrdená ani dokazovaná),
nie je možné bez ďalšieho konštatovať, že by požadovanie akéhokoľvek iného plnenia bolo v rozpore

s dobrými mravmi. Naopak súd, ako už bolo uvedené vyššie, dospel k záveru, že žalobkyňa má nárok
na zaplatenie nákladov spojených s užívaním bytu až do jeho riadneho odovzdania bez ohľadu na to, či
bola alebo nebola zaplatená pokuta za omeškanie s odovzdaním bytu. Žalobe preto vyhovel.

17. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01. 02. 2013 (ďalej len ako „nariadenie“),

výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.19. Súd mal preukázané, že žalobkyňa vyzvala dňa 03.09.2021 žalovanú elektronicky na zaplatenie
dlžnej sumy do 15.09.2021. Keďže žalovaná dlžnú sumu v lehote poskytnutej jej žalobkyňou vo výzve
neuhradila ani len čiastočne, vznikol žalobkyni nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške 5% ročne

z dlžnej sumy odo dňa 16.09.2021 až do zaplatenia. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky v prvý deň omeškania predstavovala 0%. Súd priznal žalobkyni nárok na zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 809,94 Eur od 16.09.2021 do zaplatenia.

20. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.,

Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) aj o trovách konania. V súlade s § 255 ods. 1
CSP priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko bola žalobkyňa v tomto
konaní úspešná v celom rozsahu. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni trovy konania v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

2 14C/14/2023

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
– odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),

odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak žalovaná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže žalobkyňa podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z., Exekučného poriadku.