Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 34C/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122201982
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7122201982.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: Mesto Košice,
so sídlom Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
XX/X, D., zastúpená JUDr. JCLic. B. A., E., F., so sídlom Južná trieda 28, Košice, IČO: 52 858 774, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.3.2022 domáhal určenia, že je podielovým
spoluvlastníkom pozemku registra E-KN parc. č. XXX/XX, druh orná pôda o výmere 4909 m2,
v katastrálnom území D., obec D. – D., G. D. H., vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/40 zapísaného na

Liste vlastníctva č. XXXX v časti B pod por. č. 13, že je podielovým spoluvlastníkom pozemku registra
E-KN parc. č. XXX/XX, druh orná pôda o výmere 2449 m2, v katastrálnom území D., obec D. – D., G. D.
H., vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/180 zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX v časti B pod
por. č. 10, že je podielovým spoluvlastníkom pozemku registra E-KN parc. č. XXX/XX, druh orná pôda
o výmere 1262 m2, v katastrálnom území D., obec D. – D., G. D. H., vo výške spoluvlastníckeho podielu
1/80 zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX v časti B pod por. č. 40, že je podielovým spoluvlastníkom

pozemku registra E-KN parc. č. XXX/XX, druh orná pôda o výmere 1262 m2, v katastrálnom území
D., obec D. – D., G. D. H., vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/40 zapísaného na Liste vlastníctva
č. XXXX v časti B pod por. č. 43, že je podielovým spoluvlastníkom pozemku registra E-KN parc. č.
XXX, druh orná pôda o výmere 2374 m2, v katastrálnom území D., obec D. – D., G. D. H., vo výške
spoluvlastníckeho podielu 170/10080 zapísaného na Liste vlastníctva č. XXX v časti B pod por. č.
10, a že je podielovým spoluvlastníkom pozemku registra E-KN parc. č. XXX, druh orná pôda o výmere
13 092 m2, v katastrálnom území D., obec D. – D., G. D. H., vo výške spoluvlastníckeho podielu 33/2480

zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX v časti B pod por. č. 8.
1.2 Zároveň žalobca žiadal súd, aby mu priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

2. Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutkovými tvrdeniami, že žalovaná je v súčasnosti
zapísaná ako podielová spoluvlastníčka sporných pozemkov registra E-KN parc. č. XXX/XX – orná pôda

o výmere 4909 m2, v katastrálnom území D., obec D. – D., G. D. H., vo výške spoluvlastníckeho podielu
1/40 zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX v časti B pod por. č. 13, ako podielová spoluvlastníčka
pozemku registra E-KN parc. č. XXX/XX – orná pôda o výmere 2449 m2, v katastrálnom území D., obecD. – D., G. D. H., vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/180 zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX v
častiBpodpor.č.10,akopodielováspoluvlastníčkapozemkuregistraE-KNparc.č.XXX/XX–ornápôda
o výmere 1262 m2, v katastrálnom území D., obec D. – D., G. D. H., vo výške spoluvlastníckeho podielu

1/80 zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX v časti B pod por. č. 40, ako podielová spoluvlastníčka
pozemku registra E-KN parc. č. XXX/XX – orná pôda o výmere 1262 m2, v katastrálnom území D., obec
D. – D., G. D. H., vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/40 zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX
v časti B pod por. č. 43, ako podielová spoluvlastníčka pozemku registra E-KN parc. č. XXX – orná
pôda o výmere 2374 m2, v katastrálnom území D., obec D. – D., G. D. H., vo výške spoluvlastníckeho

podielu 170/10080 zapísaného na Liste vlastníctva č. XXX v časti B pod por. č. 10 a ako podielová
spoluvlastníčka pozemku registra E-KN parc. č. XXX – orná pôda o výmere 13 092 m2, v katastrálnom
území D., obec D. – D., G. D. H., vo výške spoluvlastníckeho podielu 33/2480 zapísaného na Liste
vlastníctva č. XXXX v časti B pod por. č. 8.
3.1 Žalobca ďalej uviedol, že vlastnícke právo k žalovaným pozemkom v žalovaných podieloch žalovaná
nadobudla titulom Osvedčení o dedičstve vydaných v dedičských konaniach vedených pod sp.zn.

14D/197/2016, pod sp.zn. 19D/11/2005, pod sp.zn. 19D/10/2005, pod sp.zn. 19D/500/2004 a pod sp.zn.
23D/175/98. Žalobca v žalobe ďalej argumentoval tým, že vyvlastňovacím rozhodnutím Obvodného
národného výboru, odborom výstavby, ÚPAaD č. Výst. 9860/2617/84-Go zo dňa 4.1.1985 s vyznačením
dátumu právoplatnosti dňa 10.4.1985 boli sporné pozemky vyvlastnené bývalým vlastníkom (resp.
podielovým spoluvlastníkom) v prospech čsl. štátu alebo boli bývalými podielovými spoluvlastníkmi

predané na základe kúpnych zmlúv. Žalobca ďalej argumentoval, že majetkoprávne vysporiadanie
pozemkov v tejto lokalite (formou ich vykupovania alebo vyvlastnenia) začalo v roku 1982, a to za
účelom realizácie výstavby Zoologickej záhrady Košice. Doplnil, že podľa vyjadrenia Okresného úradu
Košice, katastrálneho odboru zo dňa 24.5.2021 bola v minulosti časť bývalých pozemkovoknižných
parciel v katastrálnom území D. číslovaná s použitím malých písmen abecedy. Pri spracovaní Registra

obnovenej evidencie pôdy, boli pri číslovaní parciel písmená nahradené číselnými znakmi. V súlade
s uvedeným, ak je v rozhodnutí a vo výpisoch z pozemkovej knihy uvedené pôvodné číslo parcely č.
XXX/X/X, tá je totožná so súčasne evidovanou parcelou E – KN č. XXX/XX, pri parcele č. XXX/X/X,
tá je totožná so súčasne evidovanou parcelou E – KN č. XXX/XX, pri parcele č. XXX/X/X, tá je totožná
so súčasne evidovanou parcelou E – KN č. XXX/XX. Žalobca poukázal na skutočnosť, že z dôvodu

administratívneho zanedbania zo strany štátu, nedošlo v rozhodnom období k zápisu jeho vlastníckeho
práva (na základe právoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia) do príslušnej evidencie nehnuteľností.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že dňa 1.5.1991 nadobudol účinnosť zákon č. 138/1991 Zb. o majetku
obcí v znení neskorších predpisov, na základe ktorého prechádzal na obce a mestá hnuteľný
a nehnuteľný majetok (vrátane pozemkov) vo vlastníctve štátu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či tieto

pozemky boli reálne zapísané v príslušnej evidencii nehnuteľností, rozhodujúcou okolnosťou bol právny
stav vlastníctva čsl. štátu a do pozornosti súdu dal žalobca ust. § 2 ods. 1 a ods. 7 zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.
3.2 Žalobca však uviedol, že v prípade, ak by sa súd nestotožnil s jeho právnym názorom, že jeho právny
predchodca (Československý štát) nadobudol vlastnícke právo k žalovaným pozemkom v žalovaných

podieloch na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia, tieto podľa neho alternatívne nadobudol vydržaním
vlastníckeho práva k týmto pozemkom, keďže do dobromyseľnej držby predmetných pozemkov vstúpil
dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, t.j. dňom 1.5.1991 a vydržacia
doba tak uplynula dňom 1.5.2001.
3.3 V súvislosti s vyvlastnením pozemkov poukázal na judikatúru – uznesenie č. I. ÚS 419/2014 zo

dňa 13.8.2014, podľa ktorej v konaniach o určenie vlastníckeho práva nie je v kompetencii súdov
preskúmavať zákonnosť rozhodnutia vydaného správnym orgánom v správnom konaní, súd ho môže
preskúmavať len z hľadiska existencie právomoci správneho orgánu na jeho vydanie v súlade s v tej
dobe platnými a účinnými právnymi predpismi, nie však jeho zákonnosť, pretože v danom prípade
nejde o žalobu o preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia (správne súdnictvo). Má za to, že

vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.4.1985 a do dnešného dňa zrušené nebolo
a jeho účinky trvajú viac ako 36 rokov, aj keby prípadne dôvody na jeho vydanie neexistovali. Podľa
názoru žalobcu v konaní o určovacej žalobe nie je prípustné preskúmavať hmotnoprávne podmienky
konštitutívneho rozhodnutia správneho orgánu alebo konanie, ktoré tomuto konaniu predchádzalo,
pretože by išlo o neoprávnený zásah do právomoci správnych orgánov a správnych súdov. V prípade

námietok žalovanej súvisiacich s doručovaní rozhodnutia žalobca uviedol, že správny orgán ustanovil
všetkým účastníkom konania, ktorí nemohli konať samostatne alebo ktorých pobyt nebol známy,
opatrovníka a vlastníkom resp. podielovým spoluvlastníkom, ktorých pobyt nebol správnemu orgánuznámy sa rozhodnutie doručovalo v súlade s ust. § 26 zákona č. 71/1967 Zb. v znení účinnom
v rozhodnom období verejnou vyhláškou.
3.4Kotázkenaliehavéhoprávnehozáujmužalobcauviedol,žetentojedanýzdôvodu,ženiejevkatastri

nehnuteľností zapísaný ako vlastník žalovaných pozemkov v žalovaných podieloch aj napriek tomu, že
by ním mal byť, a teda pokiaľ nebude súdom určené jeho vlastnícke právo, a pokiaľ nebude vykonaný
zápis vlastníckeho práva k žalovaným pozemkom do katastra nehnuteľností v jeho prospech, bude jeho
vlastnícke právo ohrozené, resp. bez určenia jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
je jeho právne postavenie neisté. Ako ďalší dôvod naliehavosti právneho záujmu žalobca označil

skutočnosť, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II (pozn. súdu v súčasnosti pred
Mestským súdom Košice) pod sp. zn. 45C/9/2021 sa žalovaná v procesnej pozícii žalobkyne domáha
od neho vydania bezdôvodného obohatenia ako náhrady za užívanie žalovaných pozemkov, a teda v
prípade jej úspechu v uvedenom súdnom konaní, by bol povinný poskytnúť jej náhradu za ich užívanie
aj napriek tomu, že je ich vlastníkom.
4. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku do konania označil a predložil tieto listinné dôkazy:

rozhodnutie Obvodného národného výboru, odboru výstavby, ÚPaA, číslo výst. 9860/2617/84 – Go zo
dňa 10.11.1984 o ustanovení opatrovníka neznámym dedičom a účastníkom konania, ktorí sa zdržujú
na neznámom mieste, Vyvlastňovacie rozhodnutie zo dňa 4.1.1985, výpis z pozemkovej knihy vložky
č. 160, vložky č. 163, vložky č. 165, vložky č. 357, vložky č. 381, vyjadrenie Okresného úradu
Košice, katastrálneho odboru, oddelenia technického, dokumentácie a poskytovania informácií zo dňa

24.5.2021, kúpnu zmluvu č. 8 zo dňa 3.2.1984, kúpnu zmluvu č. 9 zo dňa 9.2.1984, kúpnu zmluvu č. 20
zo dňa 15.3.1984, kúpnu zmluvu č. 22 zo dňa 17.5.1984 a kúpne zmluvy č. 33 a č. XX zo dňa 24.7.1984.
5.1 Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.5.2022 túto žiadala zamietnuť a priznať jej proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Poprela tvrdenie žalobcu, že je vlastníkom sporných
nehnuteľnosti, rovnako poprela tvrdenia, že došlo k vyvlastneniu, odkúpeniu alebo vydržaniu týchto

nehnuteľností. Žalovaná má za to, že žaloba nespĺňa základné kritériá podľa Civilného sporového
poriadku, nakoľko žalobca len stroho uvádza, že podiely boli vyvlastnené alebo odkúpené, pričom
odkazuje na prílohy bez bližšej špecifikácie. V tejto súvislosti uviedla, že nie je jej povinnosťou, a ani
povinnosťou súdu, lúštiť prílohy a skúmať akým zázračným spôsobom by malo žalobcovi prislúchať
vlastníckeho právo. Ku kúpnym zmluvám predloženým žalobcom do konania uviedla, že tieto nikdy

nenadobudli právnu moc, na ich základe nikdy nebola vyplatená kúpna cena, a tieto sa ani netýkajú
žalovanej, a ani jej právnych predchodcov. Poukázala tiež, že v bode 9 týchto kúpnych zmlúv je
uvedené, že zmluva nadobudne právu moc dňom, keď bude schválená a potvrdená Národným výborom
mesta Košíc, čo sa však nestalo. Žalovaná ďalej argumentovala, že v bode 8 kúpnych zmlúv sa
nadobúdateľka zaviazala predložiť zmluvy k zápisu do EN (katastra) do 60 dní od právnej moci,

avšak tieto nadobúdateľka nikdy nepredložila na zápis do katastra práve z dôvodu, že zmluvy nikdy
nenadobudli právnu moc. Žalovaná má za to, že v žiadnom prípade nie je možné považovať žalobcom
predložené kúpne zmluvy za spôsobilé osvedčiť jeho vlastníckeho právo k sporným pozemkom.
5.2 Ďalej v rámci svojej argumentácie uviedla, že nemala, a ani jej právni predchodcovia nemali žiadnu
vedomosť o vyvlastňovacom rozhodnutí. Nikdy im toto vyvlastňovacie rozhodnutie nebolo doručené,

a ani im nebola zaplatená žiadna odplata za údajne vyvlastnený pozemok. Z uvedeného dôvodu tak
vyvlastňovacie rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, ako to už vyplýva z
konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aj Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Naviac podľa žalovanej takéto rozhodnutie nebolo prípustné doručovať verejnou vyhláškou. V tejto
súvislosti žalovaná poukázala na skutočnosť, že rozhodnutie o vyvlastnení je rozhodnutím, s ktorým sa

spája prevod vlastníckeho práva, a preto ho nebolo možné vydať vo forme verejnej vyhlášky a doručovať
ho verejnou vyhláškou. Konštatovala, že nemôže byť účinné rozhodnutie o vyvlastnení, keď sa konalo s
mŕtvou osobou, alebo neznámymi dedičmi, ktorí boli známi, alebo z osobou zdržujúcou sa na neznámom
mieste, ktorá bola známa. Úmyselne zlý postup bol v tom, že štátny orgán vychádzal z pozemkových
kníh, kde zápisy skončili v roku 1964. Žalovaná v tejto súvislosti uviedla, že podľa vyvlastňovacieho

rozhodnutia spoluvlastnícke podiely boli vyvlastnené ,,neznámym dedičom“ po 170 poručiteľoch. Ďalej
sa vyvlastňovacie konanie dotýkalo 180 osôb zdržujúcich sa na neznámom mieste. V intenciách
uvedeného vtedajšiemu správnemu orgánu podľa žalovanej nebolo známych minimálne 510 dedičov
(ak každý poručiteľ mal len 3 deti) a ďalších 180 osôb sa zdržovalo na neznámom mieste, spolu
ide o minimálne 690 osôb. Žalovaná má za to, že vyvlastňovacie rozhodnutie a konanie, ktoré mu

predchádzalo trpelo viacerými vadami, a preto rozhodnutie o vyvlastnení nemôže byť právoplatné a
vykonateľné, a žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Žalovaná
za vážne vady považuje skutočnosť, že štátny orgán ani nezisťoval skutočných vlastníkov pozemkov,
nezisťoval na štátnom notárstve či osoba zomrela, či prebehlo dedičské konanie, nezisťoval pobyty cezpolíciu, alebo register obyvateľov. V súvislosti s doručovaním verejnou vyhláškou žalovaná vyslovila
pochybnosť, že vyvlastňovacie rozhodnutie bolo skutočne vyvesené na úradnej tabuli, teda spôsobom
v mieste obvyklým. Podľa žalovanej žalobca ani nepreukázal, že doručovanie verejnou vyhláškou sa

skutočne realizovalo, a že rozhodnutie bolo vyvesené, a rovnako nepreukázal ani kde bolo vyvesené
a po aký dlhý čas bolo vyvesené.
5.3 K žalobcovi tvrdenému vydržaniu žalovaná uviedla, že s týmto tvrdením sa nemôže stotožniť
a poprela, že by žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním. Uviedla, že žalobca
nemohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, lebo neboli splnené podmienky vydržania. Podľa

názoru žalovanej žalobca objektívne nemohol byť dobromyseľný, že je vlastníkom nehnuteľnosti, lebo
štát ani štátna organizácia, a ani žalobca neboli nikdy evidovaní ako vlastníci sporných pozemkov v
evidenciinehnuteľností.PodľainformáciíajzápisovzkatastraZoologickázáhradaKošice–Kavečanypo
roku 1993 začala od niektorých vlastníkov odkupovať spoluvlastnícke podiely a platila nájom. Poukázala
v tejto súvislosti na fakt, že riadne dedila svoje spoluvlastnícke podiely na predmetných parcelách
na základe dedičských konaní, jej vlastníctvo potvrdil notár ako súdny komisár. Konštatovala, že bola

dobromyseľnou držiteľkou, a svoje spoluvlastnícke podiely nadobudla v dobrej viere v rámci dedičských
konaní. Zdôraznila, že ako podielová spoluvlastníčka bola riadne evidovaná v katastri nehnuteľností
a rovnako boli evidovaní aj jej právni predchodcovia. Má za to, že predložené vyvlastňovacie rozhodnutie
nemôže nijako spochybniť jej vlastnícke právo, a nemôže spochybniť ani vlastnícke právo jej právnych
predchodcov.

6. V rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaná pripojila a predložila listinné dôkazy: stanovisko
žalobcu zo dňa 30.4.2010 k žiadosti o majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov adresované A. I.
a G. B., rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 7.2.2013 vydané pod sp.zn. IV. ÚS
294/2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.2.2021 vydané pod sp.zn. 3 Cdo

263/2018.
7.1 Žalovaná v podaní zo dňa 26.5.2023 zotrvala na svojej skutkovej a právnej argumentácii. Doplnila
svoju obranu tak, že doručovanie rozhodnutia o vyvlastnení vo forme verejnej vyhlášky neumožňoval
ani Stavebný zákon, nakoľko tento umožňoval doručenie verejnou vyhláškou iba upovedomenie
o ústnom pojednávaní za podmienok stanovených v jeho ust. § 113 ods. 2. Žalovaná opakovane

poprela skutočnosť, že by vyvlastňovacia vyhláška bola skutočne vyvesená na úradnej tabuli, teda
spôsobom v mieste obvyklým. Doplnila, že na rozhodnutí je len predspisovná doložka právoplatnosti
a vykonateľnosti. Má za to, že z rozhodnutí vyšších súdnych autorít jednoznačne vyplýva, že
napriek vyznačenej doložke právoplatnosti súd musí skúmať, či rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť. Podľa žalovanej z rozhodnutia nevyplýva, že by bolo vyvesené spôsobom v mieste

obvyklým, nevyplýva ani to, že by vôbec bolo vyvesené. Konštatovala, že žalobca v spore musí
preukázať, že rozhodnutie bolo doručené, a že verejná vyhláška bola vyvesená spôsobom v mieste
obvyklým, teda na úradnej tabuli v Kavečanoch. K namietanému vydržaniu doplnila, že žalobca nemohol
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, lebo neboli splnenie podmienky vydržania, a to z dôvodov,
že žalobca nebol dobromyseľný, že mu vlastnícke právo patrí, a ani nenakladal s nehnuteľnosťou

ako vlastník. Podľa názoru žalovanej žalobca objektívne nemohol byť dobromyseľný, že je vlastníkom
nehnuteľnosti, lebo štát ani štátna organizácia nebola evidovaná ako vlastník sporných pozemkov
v evidencii nehnuteľnosti, a teda v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb., ani v čase
podpísania delimitačného protokolu vlastníctvo štátu nevyplývalo z evidencie nehnuteľností; žalobca
taktiež nikdy nebol evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti a nikdy sa toho práva ani nedomáhal určovacou

žalobou, alebo v ROEP, teda za celých 30 rokov, práve naopak v evidencii nehnuteľnosti celých 32
rokov boli evidovaní ako vlastníci žalovaná a jej právni predchodcovia; žalobca ani v Registri obnovenej
evidencie pozemkov nebol zapísaný ako vlastník, ani po schválení Registra obnovenej evidencie
pozemkovnepodalurčovaciužalobunapriektomu,ževedel,ževniejeevidovanýakovlastník.Žalovaná
konštatovala, že žalobca nepostupoval s obvyklou mierou opatrnosti, nakoľko z evidencie nehnuteľnosti

vedel, že štát nie je evidovaný ako vlastník sporných pozemkov, a že ako vlastníci sú evidované fyzické
osoby, a napriek tomu sa nedomáhal zápisu svojho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností resp.
sa nedomáhal určenia vlastníckeho práva žalobou na súde celých 31 rokov. Dôležitým faktom podľa
žalovanej, ktorý svedčí o tom, že žalobca nebol dobromyseľný je skutočnosť, že Zoologická záhrada
Košice platila vlastníkom pozemkov v areáli Zoo nájomné za užívanie ich pozemkov. Preto má za to,

že ak by sa žalobca cítil ako vlastník, Zoologická záhrada Košice (mestská príspevková organizácia) by
nájomné zmluvy neuzatvárala a neplatila by nájomné. O tom, že mesto Košice nebolo v žiadnom prípade
dobromyseľné svedčí podľa žalovanej aj ďalšia skutočnosť, že Okresný úrad Košice, katastrálny odbor
vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. C15/2014 zo dňa 4.2.2014 podľa zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorýchopatreniachnausporiadanievlastníctvakpozemkom vplatnomzneníschválilRegisterobnovenej
evidencie pozemkov (ROEP) v katastrálnom území D., obec A. J. D. – D., a zároveň okresný úrad
zapísal údaje registra v zmysle ust. § 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z. z. do katastra nehnuteľností. V tejto

súvislosti poukázala, že žalobca sa ani v rámci tohto konania nedomáhal svojho údajného vlastníckeho
práva, neuvádzal, že malo dôjsť k vydržaniu, neuvádzal, že bol dobromyseľný, a zároveň ani po
vydaní tohto rozhodnutia nepodával žaloby o určenie vlastníckeho práva na príslušné súdy. Uviedla, že
žalobca začal podávať žaloby o určenie vlastníckeho práva až ako reakciu na správanie vlastníkov, ktorí
sa začali domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, resp. vydania odplaty za užívanie nehnuteľností.

7.2 K svojmu vyjadreniu žalovaná pripojila listinné dôkazy: zápisnicu o pojednávaní uskutočnenom
pred Okresným súdom Košice II zo dňa 2.2.2022 sp.zn. 29C/79/2020 vo veci žalobkyne K. L.
proti Mesto Košice, nájomné zmluvy uzavreté medzi prenajímateľom M. N. a Zoologickou záhradou
Košice ako nájomcom zo dňa 19.12.2007, nájomnú zmluvu uzavretú medzi prenajímateľom O. P.
a Zoologickou záhradou Košice ako nájomcom zo dňa 20.11.2007 a zo dňa 28.9.2017, nájomnú
zmluvu uzavretú medzi prenajímateľom A. C. a Zoologickou záhradou Košice ako nájomcom zo dňa

19.12.2007, nájomnú zmluvu uzavretú medzi prenajímateľom O. C. a Zoologickou záhradou Košice ako
nájomcom zo dňa 19.12.2007, oznámenie žalobcu adresované I. H. zo dňa 5.12.2016 o skutočnosti,
že vyvlastňovacie rozhodnutie vydané Obvodným národným výborom Košice I., odborom výstavby,
ÚPaA č. Výst. 10863/2865/84/85 – Go zo dňa 5.2.1985 sa v archíve mesta Košice vo fonde ObNV
Košice I. nenachádza, rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru zo dňa 4.2.2014

o schválení Registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území D., žiadosť M. N., A. N. a O.
C. o majetkovo právne vysporiadanie adresované žalobcovi zo dňa 23.5.2013, kúpnu zmluvu uzavretú
medzi predávajúcou Q. N. a žalobcom ako kupujúcim zo dňa 28.8.2009, uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 24.3.2010 vydané pod sp.zn. 5 Cdo 107/2008, uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.7.2021 vydané pod sp.zn. IV. ÚS 372/2021, rozsudok Krajského

súdu v Košiciach zo dňa 16.6.2021 vydaný pod sp.zn. 11Co/126/2020 a zo dňa 25.4.2023 vydaný pod
sp.zn. 6Co/165/2022, rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 5.10.2021 vydaný pod sp.zn.
8C/213/2007 a zo dňa 14.2.2020 pod sp.zn. 60C/23/2018, rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa
31.5.2022 vydaný pod sp.zn. 35C/2/2021.

8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16.6.2023 uviedol, že spolu so žalobou doručoval aj žalovanou
rozporované kúpne zmluvy z dôvodu, že nemohol mať vedomosť o tom, po ktorom z podielových
spoluvlastníkov, evidovaných pôvodne v pozemnoknižných vložkách č. 160, č. 163, č. 165, č. 357
a č. 381 pre katastrálne územie D., mala byť žalovaná právnou nástupkyňou. Poukázal, že žalovaná
nedoručila do súdneho spisu žiadne dedičské rozhodnutia, na základe ktorých mala predmetné parcely

zdediť, a len namietala, že nie je právnou nástupkyňou žiadneho predávajúceho, ktorí svoje podiely
predali na základe doručených kúpnych zmlúv. Doplnil, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp.zn. 13C/45/2022 právny zástupca žalovaných doručil v obdobnej právnej veci (ide o ďalšie konanie
o určenie vlastníckeho práva k predmetným parcelám, ale predmetom tohto konania sú podiely iných
podielových spoluvlastníkov), niektoré Osvedčenia o dedičstve, a to vydané v dedičských veciach

pod sp. zn. 19D/11/2005 zo dňa 25.6.2009, pod sp. zn. 14D/197/2016 zo dňa 24.4.2018 a sp.
zn. 19D/10/2005 zo dňa 20.6.2006. Podľa žalobcu z obsahu týchto osvedčení vyplýva, že žalovaná
nadobudla podiely na parcelách E – KN č. XXX/XX, E – KN č. XXX/XX a E – KN č. XXX/XX po
právnych predchodcoch O. C. a Q. C. P. A., ktorí boli podľa výpisov z pozemnoknižných vložiek
č. 160, č. 163 a č. 165 evidovanými podielovými spoluvlastníkmi. Pokiaľ ide o parcely E – KN

č. XXX a E – KN č. XXX, tieto mala žalovaná podľa žalobcu nadobudnúť na základe dedičských
rozhodnutí vydaných v konaniach vedených pod sp. zn. 19D/500/2004 a pod sp. zn. 23D 175/98.
Keďže týmito rozhodnutiami nedisponuje, na preukázanie dedičskej postupnosti žalobca navrhol
zabezpečiť predmetné dedičské rozhodnutia. Žalobca v ďalšom zotrval na svojej skutkovej a právnej
argumentácii. Opätovne poukázal na skutočnosť, že pri vydávaní vyvlastňovacieho rozhodnutia bol

správnym orgánom dodržaný zákonom stanovený procesný postup, rozhodnutie bolo vydané v súlade
s predpismi hmotného aj procesného práva, v požadovanej forme, a to orgánom na to
príslušným (t. j. stavebným úradom I. stupňa, ktorým bol v čase vydania rozhodnutia Obvodný národný
výbor Košice I, odbor výstavby ÚPaA a jeho príslušnosť bola daná ust. § 117 ods. 4 a právomoc ust.
§ 112 ods. 1 Stavebného zákona). Uviedol, že vyvlastnené pozemky štát a on od roku 1991 užívali

a dodnes užívajú na ten účel, na ktorý boli vyvlastnené. Má za to, že rozhodnutie teda nie je nulitným
aktom (paaktom), pretože ho vydal orgán príslušný na jeho vydanie. Žalobca poukázal, že z obsahu
rozhodnutiavyplýva,žezavyvlastnenépozemkyštát(prostredníctvomZOOKošice)vyplácalvypočítané
náhrady. Argumentoval, že pred vydaním vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 9860/2617/84– Go zo dňa 4.1.1985 správny orgán svojím rozhodnutím zo dňa 10.11.1984 ustanovil v súlade s ust.
§ 16 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení účinnom v rozhodnom období všetkým
účastníkom konania, ktorí nemohli konať samostatne, resp. ktorých pobyt mu nebol známy, opatrovníka

v osobe H. O. A., bytom D. XX, D.. Keďže správnemu orgánu nebol známy pobyt O. C. a Q. C. P.
A. (právnych predchodcov žalovanej), správny orgán im ustanovil opatrovníka (str. 7, pod č. 151 a č.
152 rozhodnutia zo dňa 10.11.1984). Žalobca predpokladal, že pripojením dedičských rozhodnutí sa v
konaní preukáže, či žalovaná je právnou nástupkyňou O. H. (podielového spoluvlastníka parciel E – KN
č. XXX a E – KN č. XXX). V tejto súvislosti uviedol, že správny orgán mal vedomosť o tom, že tento

právny predchodca žalovanej O. H. zomrel, ale nebol mu známy okruh jeho dedičov, preto ustanovil
neznámym dedičom po O. H. opatrovníka (str. 2 pod č. 65 rozhodnutia zo dňa 10.11.1984). Následne
rozhodnutím zo dňa 4.1.1985 štát vyvlastnil podiely na sporných parcelách. K námietkam žalovanej
ohľadom doručenia vyvlastňovacieho rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie o vyvlastnení bolo vyvesené
dňa 11.3.1985 a zvesené 26.3.1985, a preto uplynutím 15. dňa nadobudlo právoplatnosť. Z doručených
dôkazov podľa žalobcu vyplýva, že ustanovenému opatrovníkovi bolo rozhodnutie riadne doručené (str.

37 vyvlastňovacieho rozhodnutia). Zotrval na svojom skutkovom tvrdení, že za vyvlastnené pozemky
štát vyvlastňovacím rozhodnutím priznal a prostredníctvom ZOO Košice, Alejová 2, Košice aj vyplácal
vypočítané náhrady podľa ust. § 14 vyhlášky č. 129/1984 Zb. Niet preto žiadnych pochýb o tom, že
účinky vyvlastňovacieho rozhodnutia voči právnym predchodcom žalovanej resp. voči žalovanej (ako
jednej z neznámych dedičov po O. H.) nastali, a štát tieto podiely na predmetných parcelách nadobudol

do vlastníctva. Má za to, že v prípade, že žijúci účastníci správneho (vyvlastňovacieho) konania alebo ich
právni nástupcovia chceli namietať postup správneho orgánu (stavebného úradu) alebo výšku priznanej
náhrady (v rámci riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov) alebo v rámci správneho
súdnictva, mohli tak urobiť v minulosti, a to v zákonom stanovených lehotách. Zdôraznil, že Stavebný
zákon a aj v tom čase platný a účinný Správny poriadok stanovili procesné postupy, na základe ktorých

bolo možné rozhodnutie správneho orgánu napadnúť. Iným spôsobom nebolo, a nie je možné podľa
žalobcu postup správneho orgánu preskúmavať (a už vôbec nie dnes, po 37 rokoch od nadobudnutia
jeho právoplatnosti a vykonateľnosti). Nečinnosť alebo ľahostajnosť vlastníkov pozemkov (resp.
ich právnych nástupcov) v rozhodnom období podľa žalobcu mu nemôže byť v súčasnosti na ťarchu.
K vydržaniu žalobca doplnil, že vznikol na základe zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a majetok

na neho prešiel na základe iného zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Podotkol, že ani v minulosti
a ani v súčasnosti, mu nikdy zo žiadneho právneho predpisu nevyplývala povinnosť akokoľvek skúmať,
ako štát v minulosti nadobudol hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ktorý bol predmetom delimitácie
podľa zákona č. 138/1991 Zb. Má za to, že vstup do dobromyseľnej držby dňom účinnosti zákona č.
138/1991 Zb. bol objektívne naplnený. Konštatoval, že v konaní nebolo žalovanou spochybňované, že

predmetné parcely najneskôr od 1.5.1991 neužívali pôvodní vlastníci (podieloví spoluvlastníci), a tieto
dlhodobo v rámci riadne oploteného areálu užíva (a nakladá s nimi ako s vlastnými), pretože na
predmetných parcelách boli štátom a neskôr po prechode investorskej funkcie na základe osobitného
zákona aj ním vystavané účelové stavby pre chov zvierat a stavby pre návštevníkov ZOO.
9. K vyjadreniu žalobca pripojil listinné dôkazy Osvedčenie o dedičstve zo dňa 25.6.2009 vydané

pod sp.zn. 19D/11/2005, Osvedčenie o dedičstve zo dňa 24.4.2018 vydané pod sp.zn. 14D/197/2016,
Osvedčenie o dedičstve zo dňa 20.6.2006 vydané pod sp.zn. 19D/10/2005, úplný Výpis z Listu
vlastníctvač.XXX,okresD.H.,G.D.–D.,katastrálneúzemieD.,úplnýVýpiszListuvlastníctvač.XXXX,
okres D. H., G. D. – D., katastrálne územie D., uznesenie Mestského národného výboru v Košiciach zo
dňa 17.12.1980, nariadenie ústneho pojednávania zo dňa 10.11.1984 a zápisnicu zo dňa 20.12.1984,

doručenku preukazujúce prevzatie vyvlastňovacieho rozhodnutia dňa 11.3.1985 H. O. A., Protokol č.
5 o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí zo
dňa 23.8.1993.
10. Žalobca v rámci záverečnej reči zhrnul svoju skutkovú a právnu argumentáciu, keď uviedol, že
žalovaná zdedila parcely E-KN č. XXX/XX, J. XXX/XX Q. J. XXX/XX po svojich právnych predchodcoch

O. C. a Q. C., P. A., ktorým ako podielovým spoluvlastníkom správny orgán ustanovil opatrovníka ako
účastníkom zdržiavajúcim sa na neznámom mieste pod por. č. 151 a 152 v rozhodnutí o ustanovení
opatrovníka zo dňa 10.11.1984. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dedičské konanie po smrti O.
C., ktorý sa narodil v roku 1860 a mal zomrieť v roku 1926 neprebehlo, prebehlo až v roku 2005, resp.
v roku 2016. Pokiaľ ide o Q. C., P. A., nar. XXXX, ktorá mala zomrieť v roku 1957, po tejto poručiteľke

síce dedičské konanie malo prebehnúť pod č. D 519/1958, ale keďže parcela E-KN č. XXX/XX nebola
predmetom dedičského rozhodnutia, žalovaná podiel po tejto podielovej spoluvlastníčke zdedila až na
základe osvedčenia o dedičstve z roku 2005. Pokiaľ ide o parcely č. XXX Q. J. XXX, tie
žalovaná zdedila taktiež po svojom právnom predchodcovi O. H., ktorý bol vyhlásený za mŕtveho, avšakažrozhodnutímOkresnéhosúduKošiceI, sp.zn.Nc1655/1997zodňa5.12.1997.Vzhľadomnauvedené
má za to, že správny orgán správne pred vydaním rozhodnutia o vyvlastnení ustanovil opatrovníka
neznámym dedičom po tomto poručiteľovi, pretože v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia nebol

objektívne známy ani dátum jeho úmrtia, ani okruh jeho dedičov.
11. Žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu v konaní naďalej žiadala žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietnuť. Argumentovala, že predchodca žalovanej O. C., ktorý sa narodil v roku 1860 a zomrel v roku
1926, je v rámci vyvlastňovacieho rozhodnutia uvedený na viacerých miestach, jednak s ním mali konať
akosvlastníkomzdržujúcimsananeznámommieste,ajednakakosvlastníkomžijúcim,aleanivjednom

anivdruhomprípadetonebolopravdou.Mázato,ženemohlodôjsťkúčinnémuvyvlastneniu,nakoľkouž
v tom čase bol mŕtvy, nezdržoval sa na neznámom mieste a zo strany správneho orgánu v tom čase bolo
potrebné zisťovať, či je mŕtvy alebo žije. Čo sa týka Q. C., táto zomrela v roku 1957 a v podstate taktiež
v rámci vyvlastňovacieho rozhodnutia sa nachádza na viacerých miestach rozhodnutia, ale podstatné
je, že v čase vyvlastňovacieho konania už bola mŕtva. Čo sa týka O. H., tento bol vyhlásený rozsudkom
súdu za mŕtveho, pričom za deň smrti bol určený deň 31.12.1918, a teda v čase vyvlastňovacieho

konania bol rovnako mŕtvy.
12. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi predloženými
stranami sporu, pripojením si dedičského spisu Okresného súdu Košice I vedeného na súde
pod sp.zn. 14D/25/2020 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
13. Z Listu vlastníctva č. XXXX, okres D. H., G. D. – D., katastrálne územie D. vyplýva, že žalovaná

je aktuálne evidovaná ako podielová spoluvlastníčka pozemku registra E – KN, parcelné č. XXX/XX,
o výmere 4909 m2, druh orná pôda, zapísaná na liste vlastníctva v časti B pod por. č. 13, a to v podiele
vo veľkosti 1/40 k celku a ako právny titul nadobudnutia je uvedené Osvedčenie o dedičstve sp.zn. 14D
197/2016, Dnot 93/2016, Z – 5346/2018, v.z. 310/2018.
14. Z Listu vlastníctva č. XXXX, okres D. H., G. D. – D., katastrálne územie D. je zrejmé, že žalovaná

je aktuálne evidovaná ako podielová spoluvlastníčka pozemku registra E – KN, parcelné č. XXX/XX,
o výmere 2449 m2, druh orná pôda, zapísaná na liste vlastníctva v časti B pod por. č. 10, a to v podiele
vo veľkosti 1/180 k celku a ako právny titul nadobudnutia je uvedené Osvedčenie o dedicˇstve sp.zn.
19D/11/2005, Dnot 65/2005, Z - 4509/2009 zo dnˇa 11.8.2009 - 267/2009. Na Liste vlastníctva je
uvedený Protokol o oprave chyby v katastra´lnom opera´te, Spra´va katastra Kosˇice cˇ.k.: X - 613/2013

zo dnˇa 18.9.2013 - 220/13.
15. Z Listu vlastníctva č. XXXX, okres D. H., G. D. – D., katastrálne územie D. vyplýva, že žalovaná
je aktuálne evidovaná ako podielová spoluvlastníčka pozemku registra E – KN, parcelné č. XXX/XX,
o výmere 1262 m2, druh orná pôda, zapísaná na liste vlastníctva v časti B pod por. č. 40 v podiele
vo veľkosti 1/80 k celku a pod por. č. 43 v podiele vo veľkosti 1/40 k celku a ako právny

titul nadobudnutia je uvedené Osvedcˇenie o dedičstve sp.zn. 19D 10/2005, Dnot 73/2005, Z 2738/06,
Pol. R./XX, vl.cˇ.165, Rozhodnutie o schva´leni´ ROEP C-15/2014-Bal z 4.2.2014, Z 1048/2014, pvz.
44/2014.
16. Z Listu vlastníctva č. XXX, okres D. H., G. D. – D., katastrálne územie D. nepochybne vyplýva
skutočnosť, že žalovaná je aktuálne evidovaná ako podielová spoluvlastníčka pozemku registra E –

KN, parcelné č. XXX, o výmere 2374 m2, druh orná pôda, zapísaná na liste vlastníctva v časti B pod
por. č. 10, a to v podiele vo veľkosti 170/10080 k celku a ako právny titul nadobudnutia je uvedené
Osvedcˇenie o dedicˇstve sp.zn. 19D 500/2004, Dnot 265/2004, Z - 615/05 v.z. 72/05.
17. Z Listu vlastníctva č. XXXX, okres D. H., G. D. – D., katastrálne územie D. súd zistil, že žalovaná je
aktuálne evidovaná ako podielová spoluvlastníčka pozemku registra E – KN, parcelné č. XXX, o výmere

13 092 m2, druh orná pôda, zapísaná na liste vlastníctva v časti B pod por. č. 8, a to v podiele vo
veľkosti 33/2480 k celku a ako právny titul nadobudnutia je uvedené Osvedčenie o dedičstve sp.zn.
23D 175/98, Dnot 32/98, Z - 866/98.
18. Zo žalobcom predloženého Osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Ing. Andreou Kašperovou,
notárom ako súdnym komisárom dňa 24.4.2018 pod sp.zn. 14D/197/2016, Dnot 93/2016 vyplýva, že

žalovaná dedila svoje spoluvlastnícke podiely na sporných pozemkoch registra E KN, parcelné číslo
XXX/XX po poručiteľovi O. C., nar. XXXX, naposledy bytom D. – D. a tam zomrelom dňa 31.5.1926.
19. Z Osvedčenia o dedičstve vydaného O. A. K., notárom ako súdnym komisárom dňa 25.6.2009 pod
sp.zn. 19D/11/2005, Dnot 65/2005 je preukázaná skutočnosť, že žalovaná dedila svoje spoluvlastnícke
podiely na sporných pozemkoch registra E KN, parcelné číslo XXX/XX po poručiteľovi O. C., nar. XXXX,

naposledy bytom D. – D. a tam zomrelom dňa 31.5.1926.
20. Zo žalobcom predloženého Osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Gabrielom Drgoňom, notárom
ako súdnym komisárom dňa 20.6.2006 pod sp.zn. 19D/10/2005, Dnot 73/2005 je zrejmé, že žalovanádedila svoje spoluvlastnícke podiely na sporných pozemkoch registra E KN, parcelné číslo XXX/XX po
poručiteľke Q. C., P. A., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom D. S. M. X, zomrelej dňa X.XX.XXXX.
21. Zo súdom pripojeného spisu Okresného súdu Košice I vedeného na tomto súde pod sp.zn.

14D/25/2020 a v ňom zožurnalizovanom Osvedčení o dedičstve, ktoré bolo vydané O. Q. D., notárom
ako súdnym komisárom dňa 19.1.2005 pod sp.zn. 19D/500/2004, Dnot 265/2004 je zrejmé, že žalovaná
dedila svoje spoluvlastnícke podiely na sporných pozemkoch registra E KN, parcelné číslo XXX
po poručiteľovi O. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. – D., ktorý bol vyhlásený za mŕtveho
rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 5.12.1997 vydanom pod č.k. Nc 1655/97 -13, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 9.2.1998, s určením dňa smrti 31.12.1918.
22. Z Osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Gabrielom Drgoňom, notárom ako súdnym komisárom
dňa 15.4.1998 pod sp.zn. 23D/175/98, Dnot 32/98, ktoré je rovnako súčasťou súdneho spisu vedeného
na súde pod sp.zn. 14D/25/2020 je zrejmé, že žalovaná dedila svoje spoluvlastnícke podiely na
sporných pozemkoch registra E KN, parcelné číslo XXX po poručiteľovi O. H., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom D. – D., ktorý bol vyhlásený za mŕtveho rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa

5.12.1997 vydanom pod č.k. Nc 1655/97 -13, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.2.1998, s určením
dňa smrti 31.12.1918.
23. Žalovaná predložila do konania rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 5.12.1997, ktorým bol jej
právny predchodca O. H. vyhlásený v konaní vedenom na súde pod sp.zn. Nc 1655/97 za mŕtveho a za
deň smrti bol určený deň 31.12.1918. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.2.1998,

ktorá skutočnosť vyplýva s vyznačenej doložky právoplatnosti na rozhodnutí.
24. Z výpisu z pozemkovej knihy vložky č. 163 zo dňa 23.8.1984 a č. 160 zo dňa 8.7.1982 súd zistil,
že právny predchodca žalovanej O. C. bol podielovým spoluvlastníkom parcely č. XXX/XX Q. XXX/XX
„Roľa Pod Borki.“
25. Z výpisu z pozemkovej knihy vložky č. 165 zo dňa 23.8.1984 vyplýva, že právna predchodkyňa

žalovanej Q. C., P. A. bola podielovou spoluvlastníčkou parcely č. XXX/XX „Roľa Pod Borki.“
26. Z výpisu z pozemkovej knihy vložky č. 357 zo dňa 1.4.1982 a č. 381 zo dňa 1.4.1982 súd zistil,
že právny predchodca žalovanej O. H. bol podielovým spoluvlastníkom parcely č. XXX „Roľa Hrabča“
a č. 237 „Roľa v hone Borka.“
27.1 Z návrhu Zoologickej záhrady Košice zo dňa 30.10.1984 na vyvlastnenie pozemkov adresovanom

Obvodnému národnému výboru, odboru výstavby, územného plánu a architektúry vyplýva, že táto
navrhla podľa vtedy platného a účinného ust. § 112 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku a vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 85/1976
Zb. o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku vyvlastniť v prospech čsl. štátu
v správe Národného výboru mesta Košice pre Zoologickú záhradu Košice pozemky v katastrálnom

území D. od vlastníkov uvedených a označených v návrhu. Na strane 37 a 49 návrhu je uvedený O.
H. ako osoba zomrelá v roku 1919, pričom vyvlastnenie podľa návrhu sa v jeho prípade malo týkať
pozemku parcely č. XXX a parcely č. XXX. Na strane 41 návrhu sú uvedení O. C. a Q. C., P. A. ako osoby
neznáme, pričom vyvlastnenie sa týkalo pozemku parcely č. XXX/XX. Na strane 40 je uvedený O. C.,
bytom D. XX, pričom vyvlastnenie sa týkalo pozemku parcely č. XXX/XX a na strane 43 je uvedený O.

C. ako osoba neznáma, a predmetom vyvlastnenia bol pozemok parcely č. XXX/XX.
27.2 Z odôvodnenia návrhu na vyvlastnenie pozemkov vyplýva, že nehnuteľnosti mali byť vyvlastnené
pre potrebu výstavby areálu ZOO v Košiciach v súlade s územným plánom mesta Košíc v zmysle
rozhodnutia MsNV – odboru VLHP v Košiciach číslo 7414/1980 zo dňa 18.11.1980 v znení rozhodnutia
o umiestnení stavby Mestského národného výboru, odboru územného plánovania a stavebného

poriadku v Košiciach číslo ÚPaSP 7297/1362/80 zo dňa 9.12.1980. Z odôvodnenia návrhu je zrejmé,
že nedošlo k dohode s vlastníkmi uvedenými v návrhu, nakoľko boli mŕtvi alebo sa mali zdržiavať
na neznámom mieste, pričom tým, ktorí sa zdržiavali na neznámom mieste, sa malo rozhodnutie
o vyvlastnení doručovať ustanovenému opatrovníkovi.

28.1 Obvodný národný výbor Košice I., odbor výstavby, územného plánovania a architektúry svojím
rozhodnutím zo dňa 10.11.1984 vydaným pod č. Výst. 9860/2617/84 – Go ustanovil účastníkom
vyvlastňovacieho konania - neznámym dedičom po vlastníkoch nehnuteľností (uvedení pod bodom 1.
až 169.) a účastníkom konania, ktorí sa zdržujú na neznámom mieste (uvedení pod bodom 1. až 180.)
opatrovníka v osobe H. O. A., bytom D. XX R. D..

28.2 Právny predchodca žalovanej O. C. je v rozhodnutí uvedený na strane 7 pod poradovým číslom
151, pričom z rozhodnutia je zrejmé, že v tomto prípade bol opatrovník ustanovený účastníkovi, ktorý sa
zdržiava na neznámom mieste. O. C. však v čase vydania tohto rozhodnutia bol mŕtvy, ktorá skutočnosťvyplýva aj z dedičských rozhodnutí, v ktorých je uvedený dátum úmrtia tohto právneho predchodcu
žalovanej 31.5.1926.
28.3 Právna predchodkyňa žalovanej Q. C., P. A. je v rozhodnutí Obvodného národného výboru Košice

I., odboru výstavby, územného plánovania a architektúry zo dňa 10.11.1984 vydanom pod č. Výst.
9860/2617/84 – Go uvedená na strane 7 pod poradovým číslom 152, pričom z rozhodnutia je rovnako
zrejméakovprípadeO.C.,žeajvjejprípadebolopatrovníkustanovenýúčastníkovi,ktorýsazdržiavana
neznámom mieste. Aj právna predchodkyňa žalovanej Q. C., P. A. bola v čase vydania tohto rozhodnutia
mŕtva, ktorá skutočnosť je zrejmá z dedičských rozhodnutí, v ktorých je uvedený dátum úmrtia právnej

predchodkyne žalovanej 6.11.1957.
28.4 O. H. sa nachádza na str. 2 rozhodnutia Obvodného národného výboru, odbor výstavby zo dňa
10.11.1984. V prípade O. H. bol ustanovený opatrovník neznámym dedičom po O. H. a je uvedený pod
poradovým číslom 65 rozhodnutia.

29. Obvodný národný výbor Košice I., odbor výstavby, územného plánovania a architektúry zo dňa

4.1.1985 číslo Výst. 9860/2617/84 – Go po vykonanom ústnom pojednávaní dňa 20.12.1984 verejnou
vyhláškou vyvlastnil v prospech čsl. štátu v správe ZOO Košice, Alejová 2 nehnuteľnosti v katastrálnom
území D. – Kavečany od neznámych dedičov po vlastníkoch vyvlastňovaných nehnuteľností a od
vlastníkov zdržujúcich sa na neznámom mieste.
30. Z rozhodnutia je zrejmé, že právnemu predchodcovi žalovanej O. C. bola vyvlastnená parcela E –

KN č. XXX/XX, evidovaná pôvodne na PKV č. 163 pre k.ú. D. ako mpč. 239/a/6, o výmere vyvlastnenej
parcely 2224 m2 za náhradu vo výške 889,60 Kčs (str. 30 rozhodnutia), a tiež parcela E – KN č. XXX/
XX, evidovaná pôvodne na PKV č. 160 pre k.ú. D. ako mpč. 239/a/3, o výmere vyvlastnenej parcely
249,88 m2 za náhradu vo výške 100 Kčs (str. 35 rozhodnutia). Parcela E – KN č. XXX/XX, evidovaná
pôvodne na PKV č. XXX pre k.ú. D. ako mpč. 239/a/2 bola vyvlastnená právnemu predchodcovi O.

C. o výmere 280,75 m2 za náhradu vo výške 112,30 Kčs a právnej predchodkyni žalovanej Q. C.,
P. A. o výmere 280,75 m2 za náhradu vo výške 112,30 Kčs (str. 30 rozhodnutia). O. C. a Q. C., P.
A. boli v rozhodnutí uvedení ako vlastníci zdržujúci sa na neznámom mieste. Z rozhodnutia vyplýva,
že predmetným vyvlastňovacím rozhodnutím bola vyvlastnená parcela E – KN č. XXX, o výmere
vyvlastnenej parcely 65,84 m2 za náhradu vo výške 26,30 Kčs (str. 14 rozhodnutia) a o výmere

vyvlastnenej parcely 10,59 m2 za náhradu vo výške 4,20 Kčs (str. 15 rozhodnutia), a tiež parcela E – KN
č. XXX, o výmere vyvlastnenej parcely 504,90 m2 za náhradu vo výške 202,- Kčs (str. 12 rozhodnutia),
a to vo vzťahu k neznámym dedičom po právnom predchodcovi žalovanej O. H.. Na vyvlastňovacom
rozhodnutí sa nachádza poznámka, že toto rozhodnutie malo byť vyvesené dňa 11.3.1985 a zvesené
dňa 26.3.1985. O vydaní rozhodnutia bola upovedomená aj opatrovníčka H. O. A., ktorej malo byť

rozhodnutie doručené dňa 11.3.1985.
31. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu strán sporu, vykonal dokazovanie
vo vyššie naznačenom smere a vec právne posúdil nasledovne:
32. Podľa ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny

záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
33. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí účelom tohto zákona je ustanoviť,
ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí, a upraviť majetkové
postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom.
34. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí do vlastníctva obcí prechádzajú z

majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku
ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území
ktorých sa nachádzajú.
35. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí veci, ku ktorým patrilo právo
hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam

národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa
osobitného predpisu, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej
sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne.
36. Podľa ust. § 2 ods. 3 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí veci, ku ktorým patrilo právo
hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla

zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán
miestnej štátnej správy, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej
sa nachádzajú, ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesiesvoju zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu na obec na základe dohody alebo ak tak ustanoví
osobitný predpis.
37. Podľa ust. § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku

ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia Stavoinveste, bývalej Výstavbe
hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a bývalým okresným národným výborom za účelom
zabezpečenia systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a individuálnej
bytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, okrem časti majetku,
ktorý sa podľa § 3 písm. e) a f) tohto zákona nestáva majetkom obce.

38. Podľa ust. § 2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí veci a majetkové práva podľa odsekov
1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona.
39. Podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí o prechode vlastníctva vecí, postúpení
majetkových práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické
osobypísomnéprotokoly.Oprechodeprávahospodárenia kveciamapostúpenímajetkovýchpráv
a záväzkov do správy organizácií spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá

a organizácie.
40. Podľa ust. § 14 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí obce, mestá, mestské časti a
organizácie založené alebo zriadené obcou sú povinné podať do 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona
návrh na zápis do evidencie nehnuteľností. Ak sa nadobudnutie majetku viaže na ďalšie podmienky, sú
povinné podať návrh do 12 mesiacov od prevzatia majetku.

41. Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
42. Podľa ust. § 37 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné,
je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

43.Podľaust.§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
44. Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
45. Podľa ust. § 131 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.6.1988 vyvlastniť vec, ktorá

je v osobnom vlastníctve, možno len v dôležitom záujme spoločnosti, a to na základe zákona a za
náhradu. To isté platí, ak sa má osobné vlastníctvo k veci trvale obmedziť.
46. Podľa ust. § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 kto s vecou
nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má – pokiaľ
nie je ustanovené inak – obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci.

XX. Podľa ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 ak sa nehnuteľná
vecprevádzanazákladezmluvy,nadobúdasavlastníctvoúčinnosťouzmluvy;najejúčinnosťjepotrebná
registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.
48. Podľa ust. § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 vlastníkom veci,
ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a

ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak,
nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§132a ods. 2).
49. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
50. Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do

jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje.
51. Podľa ust. § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.
XX. Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.
53. Podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

54. Podľa ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam,
ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb (§ 125).55. Podľa ust. § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po
ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
56. Podľa ust. § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa

použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
57. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva, pričom žalobca odvodzuje vlastnícke právo od
svojho právneho predchodcu (Československého štátu), ktorý mal nadobudnúť vlastnícke právo na
základe vyvlastňovacieho rozhodnutia Obvodného národného výboru, odboru výstavby, ÚPAaD č. Výst.
9860/2617/84 – Go zo dňa 4.1.1985 s vyznačením dátumu právoplatnosti dňa 10.4.1985, a následne

malo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva na žalobcu ex lege v súlade s ust. § 2 ods. 2 zákona 138/1991
Zb. ku dňu účinnosti tohto zákona (t.j. ku dňu 1.5.1991).
58. Základnou podmienkou úspešnosti určovacej žaloby podľa ust. § 137 písm. c) Civilného sporového
poriadku je preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení, ktorého sa žalobca domáha, keďže
naliehavý právny záujem v prejednávanom spore nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu.
59. Naliehavý právny záujem predstavuje podmienku úspešnosti žaloby v zmysle ust. § 137 písm.

c) Civilného sporového poriadku, pričom rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, či prípadný vyhovujúci
rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam a či sporové konanie bude užitočné, t.j. odstráni
spory medzi stranami. Súdna prax je dlhodobo jednotná v tom, že žalobca má naliehavý právny
záujem na určení svojho vlastníckeho práva, ak je ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností
zapísaný žalovaný, pretože vyhovujúci rozsudok je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri

nehnuteľností. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, či tu právo je
alebo nie je, v konaní zaťažuje žalobcu, pričom naliehavý právny záujem musí nutne existovať v čase
vyhlásenia rozhodnutia.
60. Z uvedeného nepochybne vyplýva naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení,
pretože bez tohto určenia je jeho právo ohrozené resp. jeho právne postavenie neisté, pretože v katastri

nehnuteľností je na príslušných Listoch vlastníctva č. XXX, J. XXXX, J. XXXX, J. XXXX Q. J. XXXX
pre okres Košice I, obec D. – D., katastrálne územie D. ako podielová spoluvlastníčka sporných
nehnuteľností evidovaná žalovaná, pričom zmenu zápisu vlastníckeho práva bez rozhodnutia súdu
nemožno vykonať.
61. Medzi stranami sporu je nesporné, že predmetom vyvlastňovacieho konania boli nehnuteľnosti

špecifikované v rozhodnutí, a ktoré sú aj predmetom tohto sporu.
62. Spornými sa stali otázky, či došlo k účinnému vyvlastneniu predmetných nehnuteľností, a ak nie, tak
čižalobcanadobudolvlastníckeprávovydržaním,tedačisúsplnenépodmienkyvydržania,čivšeobecný
súd okrem skúmania, či sa jedná o nulitný (ničotný) správny akt, môže preskúmavať aj to, či tento akt
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, či bolo možné právnym predchodcom žalovanej O. C. a Q. C.,

P. A. ako osobám neznámym, zdržujúcim sa na neznámom mieste ustanoviť vo vyvlastňovacom konaní
opatrovníka, či bolo možné neznámym dedičom po právnom predchodcovi žalovanej O. H. ustanoviť
vo vyvlastňovacom konaní opatrovníka, otázka riadneho doručenia vyvlastňovacieho rozhodnutia
a spornou v konaní strany sporu učinili aj otázku vedomosti resp. nevedomosti právnych predchodcov
žalovanej o vyvlastňovacom rozhodnutí a otázku vyplatenia náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti.

63. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná je právnou nástupkyňou po poručiteľovi O. C.,
nar. XXXX, naposledy bytom D. – D. a tam zomrelom dňa 31.5.1926, po poručiteľke Q. C., P. A.,
nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom D. S. M. X, zomrelej dňa X.XX.XXXX a po poručiteľovi O. H., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. – D., ktorý bol vyhlásený za mŕtveho rozsudkom Okresného súdu
Košice I zo dňa 5.12.1997 vydanom pod č.k. Nc 1655/97 -13, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

9.2.1998, s určením dňa smrti 31.12.1918.
64.1 Je nesporné, že Obvodný národný výbor Košice I., odbor výstavby, územného plánovania
aarchitektúry svojímrozhodnutímzodňa10.11.1984vydanýmpodč.Výst.9860/2617/84–Goustanovil
účastníkom vyvlastňovacieho konania - neznámym dedičom po vlastníkoch nehnuteľností (uvedení pod
bodom 1. až 169.) a účastníkom konania, ktorí sa zdržujú na neznámom mieste (uvedení pod bodom

1. až 180.) opatrovníka v osobe H. O. A., bytom D. XX R. D..
64.2 Právny predchodca žalovanej O. C. je v rozhodnutí uvedený na strane 7 pod poradovým číslom
151, pričom z rozhodnutia je zrejmé, že v tomto prípade bol opatrovník ustanovený účastníkovi, ktorý sa
zdržiava na neznámom mieste. O. C. však v čase vydania tohto rozhodnutia bol mŕtvy, ktorá skutočnosť
vyplýva aj z dedičských rozhodnutí, v ktorých je uvedený dátum úmrtia tohto právneho predchodcu

žalovanej XX.X.XXXX.
64.3 Právna predchodkyňa žalovanej Q. C., P. A. je v rozhodnutí Obvodného národného výboru
Košice I., odboru výstavby, územného plánovania a architektúry zo dňa 10.11.1984 vydanom pod č.
Výst. 9860/2617/84 – Go uvedená na strane 7 pod poradovým číslom 152, pričom z rozhodnutia jerovnako zrejmé ako v prípade O. C., že aj v jej prípade bol opatrovník ustanovený účastníkovi, ktorý sa
zdržiava na neznámom mieste. Aj právna predchodkyňa žalovanej Q. C., P. A. bola v čase vydania tohto
rozhodnutia mŕtva, ktorá skutočnosť je zrejmá z dedičských rozhodnutí, v ktorých je uvedený dátum

úmrtia právnej predchodkyne žalovanej 6.11.1957.
64.4 O. H. sa nachádza na str. 2 rozhodnutia Obvodného národného výboru, odbor výstavby zo dňa
10.11.1984. V prípade O. H. bol ustanovený opatrovník neznámym dedičom po O. H. a je uvedený
pod poradovým číslom 65 rozhodnutia. O. H. ako už súd vyššie uvádzal bol vyhlásený za mŕtveho
rozhodnutím súdu a za deň smrti bol určený deň 31.12.1918.

65. Ustanovenie opatrovníka právnym predchodcom žalovanej O. C., Q. C., P. A. a neznámym dedičom
po poručiteľovi O. H. a existencia takéhoto zápisu nebola medzi stranami sporná.
66. Nestalo sa v spore sporným, že Obvodný národný výbor Košice I., odbor výstavby, územného
plánovania a architektúry zo dňa 4.1.1985 číslo Výst. 9860/2617/84 – Go vyvlastnil v prospech čsl. štátu
v správe ZOO Košice, Alejová 2 nehnuteľnosti – parcelu E – KN č. XXX/XX, evidovanú pôvodne

na PKV č. 163 pre k.ú. D. ako mpč. 239/a/6, o výmere vyvlastnenej parcely 2224 m2 za náhradu
vo výške 889,60 Kčs právnemu predchodcovi žalovanej O. C. (str. 30 rozhodnutia), a tiež parcelu E –
KN č. XXX/XX, evidovanú pôvodne na PKV č. 160 pre k.ú. D. ako mpč. 239/a/3, o výmere
vyvlastnenej parcely 249,88 m2 za náhradu vo výške 100 Kčs (str. 35 rozhodnutia). Nebolo sporným,
že parcela E – KN č. XXX/XX, evidovaná pôvodne na PKV č. XXX pre k.ú. D. ako mpč. 239/a/2 bola

vyvlastnená právnemu predchodcovi O. C. o výmere 280,75 m2 za náhradu vo výške 112,30 Kčs
a právnej predchodkyni žalovanej Q. C., P. A. o výmere 280,75 m2 za náhradu vo výške 112,30 Kčs (str.
30 rozhodnutia). O. C. a Q. C., P. A. boli v rozhodnutí uvedení ako vlastníci zdržujúci sa na neznámom
mieste. Nestalo sa sporným, že predmetným vyvlastňovacím rozhodnutím bola vyvlastnená aj parcela
E – KN č. XXX, o výmere vyvlastnenej parcely 65,84 m2 za náhradu vo výške 26,30 Kčs (str. 14

rozhodnutia) a o výmere vyvlastnenej parcely 10,59 m2 za náhradu vo výške 4,20 Kčs (str. 15
rozhodnutia), a tiež parcela E – KN č. XXX, o výmere vyvlastnenej parcely 504,90 m2 za náhradu vo
výške 202,- Kčs (str. 12 rozhodnutia), a to vo vzťahu k neznámym dedičom po právnom predchodcovi
žalovanej O. H.. Podľa rozhodnutia o vyvlastnení o vydaní tohto rozhodnutia boli upovedomení ZOO
Košice, Stredisko geodézie, Košice – mesto, Štátne notárstvo Košice – mesto, Štátne notárstvo Košice

– vidiek, H. O. A. a ostatným účastníkom konania verejnou vyhláškou podľa ust. § 26 ods. 1 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
67. Za nepochybnú však súd prvej inštancie považuje skutočnosť, že právni predchodcovia žalovanej
O. C. a Q. C., P. A. v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia nežili, a aj napriek tejto skutočnosti
im správny orgán ustanovil v rámci vyvlastňovacieho konania opatrovníka ako osobám zdržujúcim sa

na neznámom mieste v osobe H. O. A..
68. Za rovnako nepochybnú súd považuje skutočnosť, že správny orgán ustanovil opatrovníka
neznámym dedičom po O. H.. Je nesporné, že právny predchodca žalovanej O. H. bol vyhlásený
za mŕtveho rozsudkom súdu, avšak z listinného dôkazu predloženého samotným žalobcom v konaní
– návrhu Zoologickej záhrady Košice zo dňa 30.10.1984 na vyvlastnenie pozemkov adresovanom

Obvodnému národnému výboru, odboru výstavby, územného plánu a architektúry vyplýva, že správny
orgán mal vedomosť o úmrtí právneho predchodcu žalovanej, pretože na strane 37 a 49 návrhu je
uvedený O. H. ako osoba zomrelá v roku 1919.
69. Dokazovaním v spore bolo zistené, že v správnom konaní, v ktorom bolo vydané predmetné
vyvlastňovacie rozhodnutie, správny orgán konal ako s účastníkmi – vlastníkmi vyvlastňovaných

pozemkov podľa údajov zistených z pozemkovej knihy, v ktorej sa zápisy prestali vykonávať už v roku
1964. Súd v tejto súvislosti dopĺňa, že v niektorých prípadoch úrad konal vo vyvlastňovacom konaní aj
s osobami, ktoré boli vedené v pozemkovej knihe ako vlastníci, ale v čase vydania vyvlastňovacieho
rozhodnutia boli mŕtvi, a teda správny orgán konal s osobami, ktoré v tom čase nemali spôsobilosť
mať práva a povinnosti, a teda aj nemali spôsobilosť byť účastníkmi takéhoto konania, resp. ustanovil

v konaní opatrovníka žijúcim osobám, ktorých pobyt bol známy, resp. neznámym dedičom po stále
žijúcich osobách.
70. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôrazňuje, že opatrovníka bolo možné aj v čase
vyvlastňovacieho konania ustanoviť len účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy; alebo ktorému
sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine a ktorý si neustanovil zástupcu; ako aj

účastníkovi konania, ktorý je postihnutý duševnou alebo inou poruchou, pre ktorú nemôže konať, a nemá
zákonného zástupcu.
71. Jeho ustanovenie tak nemohlo v žiadnom prípade prichádzať do úvahy u fyzickej osoby, ktorá nežila.
V takom prípade totiž mŕtva fyzická osoba nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti, a s nedostatkomtakejtospôsobilostijespojenýajnedostatokspôsobilostibyťúčastníkomkonania,aaktakátoskutočnosť
je tu už v čase začatia konania, vadu spočívajúcu v konaní s takýmto neexistujúcim subjektom nemožno
napraviť žiadnym spôsobom, a to ani ustanovením opatrovníka.

72. Vychádzajúc z uvedeného obvodný národný výbor vo vyvlastňovacom konaní konal s osobami,
ktoré v tom čase nemali právnu subjektivitu, a teda nemohli byť v žiadnom prípade účastníkmi konania.
Takýmto osobám nemohol byť ustanovený opatrovník, nakoľko toho bolo možné ustanoviť iba žijúcim
osobám, ktorých pobyt nie je známy. Správny orgán vydal rozhodnutie proti zomrelej osobe (O. C. a Q.
C., P. A.), a tým rozhodol o právach a povinnostiach zomrelej osoby, ktorá nemala v čase vydania

rozhodnutia procesnú subjektivitu.
73. V prípade ustanovenia opatrovníka dedičom po zomrelom O. H., súd prvej inštancie musí tiež
poukázať na všeobecné zásady dedenia, a to najmä na tú skutočnosť, že dedičstvo sa nadobúda
smrťou poručiteľa, preto k zmene vlastníka dochádza dňom smrti pôvodného vlastníka. Pochybil aj
potom správny orgán, keď v rámci vyvlastňovacieho konania a rozhodnutia nedodržal svoju zákonnú
povinnosť zisťovať okruh právnych nástupcov po pôvodnom vlastníkovi a s týmito následne nekonal

a nedoručoval im vyvlastňovacie rozhodnutie, a ktorí dedičstvo nadobudli okamihom smrti poručiteľa.
Nemožnoposkytnúťprávnuochranutakémukonaniu,keďsasprávnyorgán„uspokojil“skonštatovaním,
že dedičia pôvodného vlastníka – poručiteľa sú neznámi.

74. Súd tak dospel k záveru, že vyvlastňovacie rozhodnutie Obvodného národného výboru Košice

I., odboru výstavby, územného plánovania a architektúry zo dňa 4.1.1985 číslo Výst. 9860/2617/84
– Go nielenže nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, a to ani na základe doručenia
ustanovenej opatrovníčke, ale došlo k takej vade, ktorá je tak závažná, že vyvlastňovacie rozhodnutie
je potrebné považovať za nulitný akt a nemohlo nadobudnúť právne účinky.
75.Vrámcisúdnehoprieskumusprávnehoaktuplatí,žeaksprávnyorgánnekonalsvlastníkom,ktorému

nebolo ani doručené rozhodnutie o vyvlastnení, toto rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť,
v dôsledku čoho nemohlo dôjsť v právom slova zmysle ani k vyvlastneniu nehnuteľnosti.

76. V tejto súvislosti súd uvádza, že v zásade pre všetky správne rozhodnutia platí tzv. prezumpcia
správnosti. To znamená, že správne rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie, ktoré vyvolá právom

predpokladané účinky, pokiaľ sa zákonom stanoveným spôsobom nestane neplatným (je zrušené alebo
zmenené).
77. Súdna prax ale ustálila, že prezumpcia správnosti neplatí pre nulitné rozhodnutia, ktoré majú tak
závažné chyby, že to spôsobuje ich neexistenciu od samotného počiatku. Nulitné správne rozhodnutie
nemôže vyvolať žiadne právne účinky a nikoho žiadnym spôsobom nezaväzuje. Ak súd zistí, že správny

orgán vydal nulitný správny akt, teda paakt, čo je vlastne neexistujúce rozhodnutie, nezaoberá sa
prípadnými ďalšími námietkami, pretože možno skúmať len zákonnosť aktu, ktorý existuje. Neexistencia
rozhodnutia znamená, že rozhodnutie nebolo doteraz v zákonom ustanovenej forme vydané alebo, že
vydané bolo, ale trpí takými ťažkými vadami, ktoré mali za následok jeho ničotnosť. Nulita je dôsledok
takých závažných vád, ktoré spôsobujú, že o akte už vôbec nemožno hovoriť. V prípade nulity aktu

nemožno vôbec uvažovať o prezumpcii správnosti aktu.
78. Povaha účinkov správnych rozhodnutí (aktov) teda závisí od rozlišovania chybných (vadných)
a nulitných správnych aktov, hlavne s dôrazom na dôvody vedúce k nulite a na zásadu prezumpcie
správnosti správneho aktu. Pokiaľ pôjde o akt nulitný (ničotný alebo tzv. paakt), nevznikajú z neho žiadne
právne následky, na rozdiel od neplatného aktu, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti, až

do doby zrušenia jeho účinkov.
79.Kďalšímspornýmotázkamsúduvádza,žesúdnapraxtiežustálila,ževšeobecnésúdysúoprávnené
skúmať, či správny akt nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.
80. Za ustálenú súdnu prax vo vzťahu k posúdeniu spornej otázky možnosti (a povinnosti) všeobecných
súdov /okrem skúmania, či sa jedná o nulitný (ničotný) správny akt/ zároveň preskúmavať aj to, či tento

akt nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, súd poukazuje na judikatúru:
81. R 220/1950 Zbierky rozhodnuti´ cˇeskoslovensky´ch su´dov, z ktore´ho vyply´va, zˇe „su´d nie je opra
´vneny´ sku´matˇ merito´rnu spra´vnostˇ spra´vneho aktu, ale z aktu same´ho sku´ma, cˇi ide o spra´vny
akt (na rozdiel od tzv. pseudoaktu), cˇi je vydany´ v medziach pra´vomoci dotycˇne´ho u´radu a cˇi je pra
´voplatny´ alebo vykonatelˇny´“.

82. Z rozsudku Najvysˇsˇieho su´du Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/123/2003 vyplýva, že „Mimo
ra´mec spra´vneho su´dnictva vsˇeobecny´ su´d nie je opra´vneny´ sku´matˇ vecnu´ spra´vnostˇ spra
´vneho aktu; mo^zˇe ho presku´mavatˇ len so zretelˇom na to, cˇi ide o akt nulitny´ (nicˇotny´). Nulitny´m
aktom je spra´vny akt, vydany´ tzv. absolu´tne vecne nepri´slusˇny´m spra´vnym orga´nom, z ktore´honevznikaju´ zˇiadne pra´vne na´sledky, na rozdiel od aktu neplatne´ho, pri ktorom sa uplatni´ prezumpcia
jeho spra´vnosti azˇ do doby zrusˇenia jeho u´cˇinkov (zrusˇeni´m alebo zmeneni´m. Okrem povinnostˇ
sku´matˇ, cˇi predpokladany´ spra´vny akt vo^bec je spra´vnym aktom (cˇi nie je paktom) a cˇi ide o

akt vydany´ v medziach pra´vomoci pri´slusˇne´ho orga´nu, su´ su´dy rovnako povinne´ zaoberatˇ sa ty
´m, cˇi spra´vny akt nadobudol pra´voplatnostˇ a cˇi je vykonatelˇny´ (R 220/1950 Zbierky rozhodnuti´
cˇeskoslovensky´ch su´dov)“.
83. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/3/2003 dovolaci´ su´d
konsˇtatoval, zˇe „vsˇeobecne´ su´dy su´ opra´vnene´ sku´matˇ, cˇi spra´vny akt je vo^bec spra´vnym

aktom, cˇi nejde o akt nicˇotny´, cˇi nadobudol pra´voplatnostˇ a cˇi je vykonatelˇny´. V ra´mci su
´dneho prieskumu spra´vneho aktu potom prirodzene plati´, zˇe ak sa nekonalo so skutocˇny´m vlastni
´kom a nebolo mu ani dorucˇene´ rozhodnutie o vyvlastneni´, toto rozhodnutie nemohlo nadobudnu
´tˇ pra´voplatnostˇ, v do^sledku cˇoho nemohlo do^jstˇ v pra´vnom slova zmysle ani k vyvlastneniu
nehnutelˇnosti. Iny´mi slovami povedane´, vlastni´k nemohol stratitˇ vlastni´ctvo k veci na za´klade
rozhodnutia vydane´ho v konani´, ktore´ho u´cˇastni´kom nebol“ (rozhodnutie bolo publikovane´ pod cˇ.

48/2003 ZSP).
84. Podobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 5Cdo/157/2007 zo dnˇa 14.10.2008
okrem ine´ho vyslovil: „K presku´matelˇnosti spra´vnych aktov Najvysˇsˇi´ su´d Slovenskej republiky
povazˇuje za potrebne´, okrem do^vodov uva´dzany´ch odvolaci´m su´dom, uviestˇ, zˇe vsˇeobecne´ su
´dy nie su´ opra´vnene´ sku´matˇ ich platnostˇ cˇi za´konnostˇ (nejde totizˇ o pra´vny u´kon) mimo ra´mca

spra´vnehosu´dnictva,aleza´sadnelensozretelˇomnato,cˇiisˇlooaktynulitne´(nicˇotne´),tedaoakty,
ktory´ch vady su´ tak za´vazˇne´ (cˇo do za´pornej kvality vady), zˇe sa neuplatni´ prezumpcia ich spra
´vnosti. Take´ akty nevyzˇaduju´ zvla´sˇtny proces na odstra´nenie vady (alebo aktov samy´ch), ale nikto
ich nemusi´ resˇpektovatˇ a od zacˇiatku sa na ne hlˇadi´ ako na akty neexistuju´ce. Mimo povinnostˇ
sku´matˇ, cˇi predpokladany´ spra´vny akt vo^bec je spra´vnym aktom (cˇi nie je paaktom) a cˇi ide o akt

vydany´ v medziach pra´vomoci pri´slusˇne´ho orga´nu, su´ su´dy rovnako povinne´ zaoberatˇ sa ty´m,
cˇi spra´vny akt nadobudol pra´voplatnostˇ a cˇi je vykonatelˇny´. Pri katego´rii aktov, ktore´ su´ len vecne
chybne´ alebo neza´konne´ plati´ prezumpcia ich spra´vnosti, pokialˇ nie su´ vymedzeny´m postupom
opravene´ alebo zrusˇene´ a musia bytˇ povazˇovane´ za bezchybne´, maju´ pra´vne u´cˇinky a su´ pre
su´dy v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. za´va¨zne´.“

85. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie o vyvlastnení je
ničotným (nulitným) aktom a aj po jeho vydaní zostalo zachované vlastnícke právo dedičov zomrelých
pôvodných vlastníkov O. C., Q. C., P. A. a O. H. k sporným pozemkom registra E – KN parc. č. XXX/
XX, J. XXX/XX, J. XXX/XX, J. XXX Q. J. XXX.
86.Vzhľadomnatentozáver,žečeskoslovenskýštátneúčinnevyvlastnilspornépozemkyavychádzajúc

zozásadynemoplusiurisadaliumtransferepotestquamipsehabet(zneprávanemôževzniknúťprávo),
ak štát riadne nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania,
nemohlo dôjsť ani k platnému prevodu vlastníckeho práva na žalobcu s poukazom na ust. § 2 ods. 2
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších zmien a doplnkov.
87. V tejto súvislosti súd prvej inštancie odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

zo dňa 10.2.2010, sp.zn. I. ÚS 50/2010, ktorý v ňom poukázal na zásadu rímskeho práva (nemo plus
iuris ad alienum transferre potest, quam ispe habet), v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo.
Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého
odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda
ho ani nemohol ďalej platne previesť.

88. Súd ďalšiu argumentáciu žalobcu o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním k pozemkom registra
E – KN parc. č. XXX/XX, J. XXX/XX, J. XXX/XX, J. XXX Q. J. XXX nepovažoval tiež za dôvodnú.
Žalobca uvádzal, že vlastníctvo nadobudol priamo zo zákona a nemusel mať ani vedomosť o spôsobe
nadobudnutia vlastníckeho práva svojho predchodcu - štátu, a teda ani o vadách vyvlastňovacieho
rozhodnutia. Pre účely posúdenia vydržania daného pozemku mal za to, že vstúpil do dobromyseľnej

držby na základe iných skutkových okolností než jeho právny predchodca (čsl. štát), a to dňom
nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb., t.j. dňom 1.5.1991, kedy jeho dobromyseľnosť je
potrebné odvodzovať od citovaného zákona ako titulu vstupu do držby.
89. Podľa názoru súdu bolo potrebné v prvom rade posúdiť dobromyseľnosť žalobcu v čase vstupu
dodržby,tedačižalobcabolvovzťahukvšetkýmokolnostiampresvedčený ooprávnenostivstupudo

držby. Existencia alebo neexistencia dobromyseľnosti sa totiž odvíja od skutočností, na základe ktorých
sa strana sporu, ktorá sa domáha určenia vlastníckeho práva, získala vec do držby - svojej faktickej
moci, t.j. či sa žalobca so zreteľom na všetky okolnosti domnieval, že vec mu vlastnícky patrí a nakladal
s ňou ako s vecou vlastnou. Žalovaná namietala skutočnosť, že žalobca žiada určenie vlastníckehopráva k sporným nehnuteľnostiam na základe domnelého titulu, ktorým bolo neúčinné vyvlastňovacie
rozhodnutie. Žalobca argumentoval tým, že s vecou nakladal ako s vlastnou, vynakladal na ňu náklady
a nebol rušený v jej užívaní.

90. Podľa názoru súdu žalobca si nemôže započítať držbu svojho právneho predchodcu, pretože ten
ako štát nebol dobromyseľný v čase vstupu do držby, keďže štát spôsobil nezákonnosť vyvlastňovacieho
rozhodnutia, nemožno toto rozhodnutie považovať za právne akceptovateľný titul vstupu do držby
(uvedené vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/107/2008).
91. Súd sa preto osobitne zaoberal, či bol žalobca dobromyseľný v čase vstupu do držby, a teda či

vstúpil do dobromyseľnej držby na základe iných skutkových okolností, než jeho právny predchodca (čsl.
štát), a to dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb., t.j. či dňom 1.5.1991 došlo k začatiu
plynutia vydržacej doby. Keďže štát nebol v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí vlastníkom uvedených parciel, nemohol ich ani žalobca podľa uvedeného zákona od neho,
ako nevlastníka, platne nadobudnúť.
92. Dôkazné bremeno o dobrej viere a že žalobcovi svedčí nadobúdací titul (a teda nadobudol vlastnícke

právo) v danom prípade zaťažovala žalobcu, ako osobu, ktorej je dobrá viera na prospech. Aj odvolací
Krajský súd v Košiciach v odôvodnení svojho rozhodnutia sp. zn. 6Co/165/2022 vychádzal pri svojom
rozhodovaní z úvahy, že vo všeobecnosti dobrá viera musí byť hodnotená veľmi prísne, kedy poskytnutie
ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej
veci musí javiť ako spravodlivé. V prípade, ak nadobudnutie vlastníckeho práva na základe vydržania

tvrdí štát (resp. orgán štátu), je nevyhnutné okolnosti vstupu do držby a dobrú vieru posudzovať ešte
prísnejšie. Súd poukazuje na odôvodnenie bodu 82 citovaného rozhodnutia odvolacieho krajského súdu
sp. zn. 6Co/165/2022, kde podľa odvolacieho súdu je potrebné pod bežnú opatrnosť (ktorú bolo možné
od žalobcu požadovať) zahrnúť požiadavku aktívneho zisťovania konkrétnych skutočností, vedúcich (z
hľadiska kritéria priemernej obozretnosti) k presvedčeniu, že štát na neho platne previedol vlastnícke

právo. Pre nadobudnutie takéhoto presvedčenia je pritom nevyhnutné poznanie, či štát bol v čase
nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí vlastníkom sporných nehnuteľností a
disponovalplatnýmnadobúdacímvlastníckymtitulomknehnuteľnostiamazároveňčibolisplnenévšetky
podmienky stanovené uvedeným zákonom. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca tak nedisponuje
právnym titulom na vstup do držby, na základe ktorého by bolo možné ho považovať za dobromyseľného

držiteľa.
93. Žalobca pri bežnej opatrnosti nemohol nadobudnúť presvedčenie, že štát v čase nadobudnutia
účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. bol vlastníkom nehnuteľností a že disponoval platným nadobúdacím
vlastníckym titulom k sporným nehnuteľnostiam, nemohol teda nadobudnúť presvedčenie, že na
neho prešlo ex lege vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobca mohol mať aspoň

pochybnosti o nadobudnutí vlastníckeho práva, keďže osoby uvedené vo vyvlastňovacom rozhodnutí
neboli riadne identifikované, a niektoré osoby dokonca boli v tom čase mŕtve. Dobromyseľnosť žalobcu
tiež spochybňuje to, že sa nesprával ako vlastník nehnuteľnosti, a ani si nedal zapísať svoje vlastnícke
právo k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pokiaľ sa cítil žalobca ako vlastník,
uvedená povinnosť mu vyplývala aj z ust. § 14 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Z tohto

dôvodu ani Protokol č. 5 o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku v zmysle zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí nemohol byť domnelým titulom pre vstup žalobcu do dobromyseľnej držby.
94. Vzhľadom na uvedené dôvody a citované zákonné ustanovenia súd právne uzavrel, že žalobca nie
je vlastníkom pozemkov registra E – KN parc. č. XXX/XX, J. XXX/XX, J. XXX/XX, J. XXX Q. J. XXX,
ktoré sú predmetom sporu a žalobu ako nedôvodnú v tejto časti zamietol.

95. Na tomto mieste súd pripomína, že nemusí dať odpoveď na všetky nastolené otázky stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
96. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

97. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
98. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
99. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená

advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta.
100. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva
zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo budemusieťnepochybnezaplatiť,pričombyichnemuselazaplatiť,akbytuneexistovalsporpredvšeobecným
súdom.
101.Vdanomprípade žalovanejakoúspešnejstranesporuprináležívzmysleust.§255ods.1Civilného

sporového poriadku náhrada trov konania v celom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti).