Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Ek/2910/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121454595
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Slobodníková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6121454595.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom: E. X, XXX XX E., zast. ROHUTNÝ&Spol., s.r.o., so sídlom: Nová 524/37, 900 23 Viničné,
IČO:53360168 proti povinnému: Quantum Credit a.s., so sídlom: Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava,
IČO:47248980 o vymoženie 42,00 Eur, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Drahomír Kriváň, so sídlom:
1.mája 2900/111, 901 01 Malacky, pod sp. zn. 211EX 1522/21, o námietkach oprávneného proti

Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora, takto

r o z h o d o l :

I. Súd námietkam oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov
súdneho exekútora podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku v y h o v u j e.

II. Súd Upovedomenie o zastavení exekúcie z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa
19.08.2021 domáhal od povinného vymoženia 42,00 Eur na základe exekučného titulu – Upovedomenie
o zastavení starej exekúcie a výzva na úhradu trov starej exekúcie vydané súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. dňa 07.04.2021, č.k. EX 507/16 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 14.09.2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Drahomír

Kriváň, so sídlom: Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 211EX 1522/21 (ďalej
len „súdny exekútor“).

3. Súdny exekútor dňa 19.03.2024 vydal Upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm.
c) Exekučného poriadku a zároveň vyzval oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov vo výške 72,00
Eur s DPH súdnemu exekútorovi.

4. Oprávnený doručil dňa 17.04.2024 súdnemu exekútorovi námietky zo dňa 10.04.2024 proti
Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora, v ktorých uviedol, že súdny
exekútor JUDr. Ladislav Jakubec vymáhajúci pohľadávky povinného v rozhodnom období stanovenom
v zmysle § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku vymohol v exekučnom konaní finančné prostriedky
v prospech povinného. Informáciu o výške a dátume vymoženia finančných prostriedkov v prospech

povinného potvrdil sám súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec doloženým súborom v xls. formáte. V
ďalšomoprávnenýpoukázal,ženazákladevydanéhopríkazunazačatieexekúcieaexekučnéhopríkazu
na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky doručenému súdnemu exekútorovi JUDr.
Ladislavovi Jakubcovi, uvedené finančné prostriedky mali byť týmto súdnym exekútorom poukázané
v prospech exekučných konaní, v ktorých poverený súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení
exekúcie. Oprávnený zároveň uviedol, cit.: „ Dôvod neevidovania finančných prostriedkov od súdneho

exekútora JUDr. Ladislava Jakubca v exekučnom konaní, ako uvádzate v písomnom vyhotovení zo dňa
28.03.2024, preverujete.“ Oprávnený záverom dodal, že v ustanovení § 61n Exekučného poriadku sútaxatívne vymenované dôvody pre zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, pričom písm. c) výslovne
stanovuje, že podmienkou na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie, je že pri exekúcií vedenej
na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania

majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili
aspoň na úhradu trov exekútora. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený zastáva názor, že povinný
disponuje zexekvovateľným majetkom, a preto navrhuje, aby súd zrušil Upovedomenie o zastavení
exekúcie.

5. Dňa 26.04.2024 predložil súdny exekútor súdu Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na
úhradu trov exekúcie + doručenka, námietky oprávneného k Upovedomeniu o zastavení exekúcie. Na
základe žiadosti súdu zo dňa 03.07.2024, doručenej súdnemu exekútorovi dňa 03.07.2024, doručil dňa
09.07.2024 súdny exekútor súdu požadované Plnomocenstvo, exekučný spis súdneho exekútora a
Vyjadrenie súdneho exekútora k námietkam oprávneného, v ktorom uviedol, že povinný vo všetkých
exekučných konaniach, v ktorých bol poverený súdny exekútor, je právnickou osobou, ktorá nemá

zriadený bankový účet v žiadnej z bánk pôsobiacich v Slovenskej republike, nemá žiadny dopravný
motorový prostriedok, nemá vo vlastníctve nehnuteľnosť, v Sociálnej poisťovni nie je registrovaná ani
nemá registrovaného žiadneho zamestnanca. Súdny exekútor s poukazom na bezvýslednosť lustrácii
ohľadne majetku povinného konštatoval, že povinný ako právnická osoba na území Slovenskej republiky
existuje len ako osoba de iure, pričom de facto - nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť. Súdny

exekútor zdôraznil, že v exekučnom konaní nebola zablokovaný žiaden majetok. V tomto smere rovnako
poukázal, že sumy, ktoré mali byť vymožené v rámci exekúcii vykonávaných v prospech povinného
vzhľadom na počet exekučných konaní vedených v jeho neprospech sú zanedbateľné, a ako také
by nestačili ani na pokrytie trov exekúcie. Súdny exekútor dodal, že pri posudzovaní nemajetnosti
povinného sa vychádza z jeho relatívnej nemajetnosti, t. j. nemajetnosti posúdenej súdnym exekútorom

v konkrétnom exekučnom konaní. K námietke oprávneného o existencii finančných prostriedkov
vymožených súdnym exekútorom JUDr. L. Jakubcom v prospech povinného, súdny exekútor uviedol,
že všetky finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté A. F. A. mali byť poukázané oprávnenému v
skoršíchexekučnýchkonania,vktorýchužbolovydanéupovedomiaoukončeníexekúcieprevymoženie
pohľadávky. Súdny exekútor mal za to, že oprávnený účelovo podsúva súdu skutočnosť, akoby na

konania,vktorýchbolovydanéupovedomenieozastaveníexekúciemalibyťpoukázanénejakéfinančné
prostriedky, keďže v lehote 30 mesiacov od začatia exekúcie neboli na tieto konania poukázané
žiadne finančné prostriedky, a preto súdny exekútor zastavil predmetnú exekúciu. Rovnako však súdny
exekútor dodal, že cit.: „Ďalšie finančné prostriedky ktoré by boli na uvedené konania poukázané a
táto skutočnosť by sa udiala po uplynutí 30 mesačnej zákonnej lehoty budú do rozhodnutia súdu

o námietkach vznesených proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie ponechané z dôvodu právnej
opatrnosti, ale aj v zmysle zákona na depozitnom účte“. Oprávnený sa odvolával na ustanovenie §
61n Exekučného poriadku, kde sú taxatívne vymenované dôvody pre zastavenie exekúcie exekútorom,
pričom písmeno c) výslovne stanovuje, že podmienkou na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie
je, že pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od

posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Súdny exekútor mal za to, že podmienky na
vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie boli splnené, keďže vykonal všetky úkony nevyhnutné pre
zistenie majetku povinného, pričom dospel k názoru že je skutočne nemajetný a z uvedeného dôvodu
dôvodne exekúciu zastavil. Tvrdenia oprávneného o existencii zexekvovateľného majetku považuje za

nepreukázané.

6. Podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť

postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

7. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady

výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

8. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podaťu exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak

súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

9. Podľa § 105 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcia prikázaním inej peňažnej pohľadávky než

pohľadávky z účtu v banke sa vykoná prikázaním tejto pohľadávky oprávnenému.
10. Podľa § 105 ods. 2 Exekučného poriadku, takto sa postupuje aj v prípade, ak pohľadávka povinného
sa stane splatnou až v budúcnosti, ako aj v prípade, ak povinnému budú čiastkové pohľadávky postupne
vznikať z toho istého právneho dôvodu v budúcnosti.
11. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade,
že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu

na úhradu trov exekútora. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať proti
takémuto upovedomeniu u súdneho exekútora námietky, ktoré tento predloží na rozhodnutie súdu.
Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na
majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania
majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili

aspoň na úhradu trov exekútora. V tomto bode je vhodné zdôrazniť, že súdny exekútor po doručení
poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu za účelom vymoženia
nároku oprávneného deklarovaného exekučným titulom, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné
zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku a
pod.) Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku považuje

za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom
konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu
nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu
vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov
exekútora do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného.

Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda je situácia, keď uplynulo 30 mesiacov od začatia exekúcie
(predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia
obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. c) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu
konkrétneho exekučného konania, ktorou sa zákonodarca snaží regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré
nemajú reálny výhľad na úspech.

12. Dôvod zastavenia exekúcie pre uplynutie doby bezvýslednosti však nemožno uprednostniť za
každej situácie bez prihliadnutia na osobitné okolnosti toho ktorého prípadu. Uprednostňovanie rýchlosti
exekučného konania nepochybne má slove logické hranice. Prednostnou a prvoradou úlohou exekúcie
je pohľadávku vymôcť. V každom prípade súd musí dbať na to, aby napĺňanie litery zákona nezostalo
jeho jediným účelom. Striktné dodržiavanie zákonných ustanovení bez prihliadnutia na ich zmysel a

faktický účel by bolo totiž kontraproduktívne.
13. Exekučný súd nepovažuje rozhodnú dobu bezvýslednosti vymáhania pohľadávky oprávneného
v rámci exekúcie za „neprekročiteľnú“. Opačným výkladom by sme došli k absurdnému záveru (ad
absurdum) a síce, kedy na naplnenie hypotézy ustanovenia § 61n ods. 1 písm. c) by stačila samotná
skutočnosť, že súdnym exekútorom nebol zistený žiadny zexekvovateľný majetok napríklad aj v prípade

jeho absolútnej nečinnosti. Súd totiž zastáva názor, že predmetom rozhodovania súdu o námietkach
proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sú práve dôvody, pre ktoré predmetné upovedomenie nemalo
byť vydané, teda že existuje zexekvovateľný majetok, tzn. že vymoženie pohľadávky oprávneného ešte
stále nie je vylúčené, zmarené, nemožné, inak tiež že jej vymoženie je stále perspektívne. Prieskumom
exekučného súdu v tomto štádiu však nie je preskúmavanie postupu súdneho exekútora ako takého. Ak

totiž zastával oprávnený, prípadne iný subjekt, názor, že v exekúcii nie je pokračované bez zbytočných
prieťahov alebo že exekúcia nie je vedená vhodne (jedným zo spôsobov výkonu exekúcie), či sa o
tejto skutočnosti dozvedel sám, bol by súd býval (na podnet či z vlastnej činnosti) exekútora dopytoval,
poprípade inštruoval pokynovým uznesením v zmysle § 32 Exekučného poriadku. V týchto prípadoch
by sa tak exekúcia zastavila napriek tomu, že vymoženie pohľadávky oprávneného je stále nádejné či

sľubné, inak povedané, stále objektívne možné, čo by bolo v rozpore so samotným účelom exekúcie.
Rovnako súd nepovažuje za vhodný postup, kedy by sme oprávneného takpovediac nútili k opätovnému
podávaniu návrhov na vymoženie týchto pohľadávok a zvyšovali tak administratívne zaťaženie nielensúdu, no v konečnom dôsledku aj samého exekútora, čo by bolo v rozpore s hospodárnosťou konania,
prípadne nútili k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu.
14. Súdny exekútor nemohol spoľahlivo dospieť k záveru o nemajetnosti povinného, ani tej relatívnej,

v situácii, kedy v prospech povinného prebieha viacero exekučných konaní, teda v situácii, kedy
povinný disponuje viacerými pohľadávkami, ktoré sú predmetnom výkonu exekúcie (vymoženými či
vymáhanými), pričom vymoženie pohľadávky v prospech oprávneného (v tomto exekučnom konaní)
je často predlžované alebo marené výlučne zdĺhavosťou administratívneho procesu priraďovania
(čiastočných) platieb v exekučných konaniach vedených v prospech povinného na úhrady pohľadávky

vymáhanej v tomto či iných exekučných konaniach vedených v prospech oprávneného (prednostne sa
totiž uspokojujú pohľadávky vymáhané v skôr začatých exekučných konaniach v súlade s § 57 ods. 2
Exekučného poriadku), a to práve z dôvodu väčšieho počtu konaní vedených nielen proti povinnému,
no aj v jeho prospech. Súd v tejto veci považuje za dôležité upriamiť pozornosť na samotné vyjadrenie
súdneho exekútora, podľa ktorého cit.: „Ďalšie finančné prostriedky ktoré by boli na uvedené konania
poukázané a táto skutočnosť by sa udiala po uplynutí 30 mesačnej zákonnej lehoty budú do rozhodnutia

súdu o námietkach vznesených proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie ponechané z dôvodu právnej
opatrnosti ale aj v zmysle zákona na depozitnom účte.“ Z uvedeného možno použitím základných
pravidiel formálnej logiky nepochybne dôjsť k záveru, že ak by povinný nebol býval majetný, resp.
ak by nedisponoval majetkom dostatočným na uhradenie pohľadávky oprávneného (aspoň v časti),
nemohli byť v prospech „uvedených konaní“ poukázané finančné prostriedky vzhľadom na vydaný

exekučný príkaz na prikázanie inej peňažnej pohľadávky. Ergo majetok povinného bolo možné nielen
predpokladať, no nepochybne prezumovať.
15. Súd osobitne poukazuje na fakt, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného má slúžiť práve
a výlučne na jeho ochranu, a to z dôvodu, aby v exekúcii nezostával neprimerane dlho v situáciách,
kedy je vymoženie pohľadávky oprávneného nemožné či vysoko (vzhľadom na jeho nemajetnosť)

nepravdepodobné. V prejednávanom prípade je však vymoženie pohľadávky oprávneného (v tomto
exekučnom konaní) až do momentu ukončenia exekučných konaní, ktoré sú vedené v prospech
povinného, nielenže možné, no vysoko pravdepodobné. V prejednávanom prípade tak nejde o
posúdenie potencionálnej možnosti nadobudnutia majetku v budúcnosti, no jeho skutočnej existencie
v podobe pohľadávok vymáhaných v iných exekučným konaniach v prospech povinného. A contrario,

konštatovať nemajetnosť povinného by bolo spoľahlivo možné v situácii, kedy by v prospech povinného
neboli nevedené exekúcie, z ktorých sa úspešne vymohli alebo vymáhajú peňažné prostriedky, prípadne
by súdu bolo preukázané, že vzhľadom na prioritu uspokojovania pohľadávok by plnenia prijaté v
súčasnosti alebo v budúcnosti nestačili na úhradu konkrétnej pohľadávky v konkrétnom exekučnom
konaní. Normatívne vyjadrenie budúcej splatnosti pohľadávky povinného voči tretej osobe pritom

obsahuje samotné ustanovenie § 105 ods. 2 Exekučného poriadku. Pod zexekvovaním tak treba vnímať
proces, resp. moment, keď sa predmet vlastníctva povinného (v tomto prípade pohľadávka) stane
predmetom exekúcie. Prijať záver o nemajetnosti povinného napriek existencii takýchto pohľadávok
možno spoľahlivo až po tom, ako napriek ich splatnosti k ich úhrade (pri ingerencii súdneho exekútora)
nedôjde.

16. Je v najvyššom záujme oprávneného, aby sa vo vymáhaní jeho pohľadávky pokračovalo, v
najlepšom záujme povinného, aby exekučné konanie a výkon exekúcie naďalej prebiehal (inými slovami,
aby exekúcia pre jeho nemajetnosť nebola zastavená), pričom úlohou súdom povereného exekútora je
podľa svojich najlepších schopností a možností s odbornou starostlivosťou výkon exekúcie zabezpečiť.
Súd tak nemôže v dobrom svedomí zastaviť exekúciu, resp. jej zastaveniu nezabrániť v situácii, kedy

by jej zastavenie bolo na škodu nielen oprávnenému, no v konečnom dôsledku povinnému samotnému,
voči ktorému by zastavenie exekúcie malo ďalekosiahle následky, neporovnateľne závažnejšie (§ 61n
ods. 6 Exekučného poriadku spolu s § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka) ako výkon exekúcie.
17. Základným postulátom pre uplatnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v súlade s § 61n ods. 1 písm.
c) exekučného poriadku je práve (relatívna) neexistencia zexekvovateľného majetku povinného, čo sa

v predmetnom prípade nepreukázalo. Povinnému je pritom ešte stále zachovaná možnosť domáhať sa
súdnej ochrany v podobe obrátenia sa na príslušný súd v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, tzn. domáhať sa začatia konkurzného konania a vyhlásenia konkurzu samotného pre
jeho (domnelú) nemajetnosť.
18. Za nemenej dôležité považuje súd podotknúť, že priradenie prípadne ďalších (aj dodatočne)

vykonaných platieb má zásadný význam pre posúdenie prerušenia pôvodnej doby bezvýslednosti
exekúcie a začiatok jej opätovného plynutia. V takom prípade by totiž išlo o (čiastočné) vymoženie
pohľadávky oprávneného v konaní, a teda zexekvovanie majetku povinného. V súlade s dikciou § 61n
ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku by tak nebol daný dôvod na zastavenie exekúciu pre nemajetnosťpovinného, keďže neuplynula doba bezvýslednosti od (práve tohto) posledného zexekvovania majetku
povinného.
19. Pokiaľ ide o tvrdenie súdneho exekútora, že suma či sumy vymožené v exekučných konaniach

vedených v prospech povinného boli a sú vzhľadom na počet exekučných konaní, ktoré sa
proti povinnému vedú, zanedbateľné, uvádza súd nasledovné: Pre zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného musí súdny exekútor dospieť po dôkladnom zvážení všetkých informácii o
majetku povinného jemu v tom ktorom konaní dostupných. Tento stav pritom musí reflektovať exekučný
spis samotný. Súd v prejednávanom prípade nemal túto skutočnosť za preukázanú. Na dôvažok dáva

súd do pozornosti, že je to súdny exekútor, ktorý v súlade so zásadou legálneho poriadku zodpovedá za
výkon exekúcie ako aj za stav exekučného spisu, ktorý musí nevyhnutne zodpovedať všetkým úkonom
ním vykonaných práve pre prípady, kedy bude vo veci rozhodovať súd.
20. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd námietkam oprávneného proti
Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora s poukazom na § 61n ods.
4 Exekučného poriadku vyhovel a Upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil. Záverom, keďže súd

námietkam oprávneného vyhovel v plnom rozsahu, kedy Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo
zrušené, súd nepovažoval za nevyhnutne potrebné sa vyjadrovať zároveň k zvyšným častiam námietok
oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.