Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4C/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424200609
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4424200609.5

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v spore žalobcu: 1.) A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D., E.. F. G. XXXX/XX, 2.) D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., S. F. G. XXXX/
XX, obaja v zastúpení: JUDr. Gergely Pšenák, advokát, so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika 30, IČO:
42 369 436, proti žalovanému: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., K. XXX/XX, v zastúpení: ProcuRecht
Legal s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré mesto, Železničiarska 22, IČO: 50 321 137, o

určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa z r i a ď u j e záložné právo k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v kat. úz. L. C. B., obec L. C. B., M. C. D., zapísanými na liste vlastníctva LV č. XXXX
ako parcely registra C číslo XXXX/XX o výmere 591 m2, druh pozemku: orná pôda, parcely registra C
číslo XXXX/XX o výmere 410 m2, druh pozemku: orná pôda, parcely registra C číslo XXXX/XX o výmere
638 m2, druh pozemku: orná pôda, parcely registra C číslo XXXX/XX o výmere 636 m2, druh pozemku:

orná pôda, parcely registra C číslo XXXX/XXX o výmere 230 m2, druh pozemku: ostatná plocha, a
to vrátane prevodu ich vlastníckeho práva, zaťaženia nehnuteľnosti v prospech inej osoby, zriadenia
akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo iného zaťaženia nehnuteľnosti, a to do
právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.
4C/15/2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 07.02.2024 domáhali rozhodnutia, ktorým by súd určil, že žalovaný je
výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to nachádzajúcich sa v kat. úz. L. C. B., obec L. C. B., M. C. D.,
zapísaných na liste vlastníctva LV č. XXXX, k. ú. L. C. B. ako parcely registra C číslo XXXX/XX o výmere
396 m2, druh pozemku: orná pôda, parcely registra C číslo XXXX/XXX o výmere 42 m2, druh pozemku:
ostatná plocha, parcely registra C číslo XXXX/XXX o výmere 202 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvoriesrozostavanýmrodinnýmdomom,ktorébolivovýlučnomvlastníctvežalovanéhoaktorébolina

základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.03.2023 prevedené na žalobcov. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia
podaním zo dňa 11.10.2023 odstúpili od kúpnej zmluvy. Zároveň sa domáhali vydania bezdôvodného
obohatenia titulom vrátenia kúpnej ceny nehnuteľnosti vo výške 184000 eur a sumy vo výške 40620,60
eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania.

2. Spolu so žalobou žalobcovia podali návrh, ktorým žiadali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie,

ktorým by bol žalovaný povinný zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi
sa v kat. úz. L. C. B., obec L. C. B., M. C. D., zapísaných na liste vlastníctva LV č. XXXX, k. ú. L. C. B. ako
parcely registra C číslo XXXX/XX o výmere 591 m2, druh pozemku: orná pôda, parcely registra C číslo
XXXX/XX o výmere 410 m2, druh pozemku: orná pôda, parcely registra C číslo XXXX/XX o výmere 638
m2, druh pozemku: orná pôda, parcely registra C číslo XXXX/XX o výmere 636 m2, druh pozemku: orná
pôda, parcely registra C číslo XXXX/XXX o výmere 230 m2, druh pozemku: ostatná plocha, a to vrátane

prevodu ich vlastníckeho práva, zaťaženia nehnuteľnosti v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvekpráva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo iného zaťaženia nehnuteľnosti, a to do právoplatného
skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Nové Zámky.

3. Súd uznesením z 26.02.2024 vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, proti uzneseniu
podal žalovaný odvolanie, Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 26Co/37/2024-195 zo dňa 05.06.2024
zrušil predmetné neodkladné opatrenie s tým, že podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené
predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia a nebolo osvedčené, že žalovaný sa účelovo
zbavuje svojho majetku, ako aj hrozba bezprostrednej a reálnej hroziacej ujmy žalobcom. Jediný nárok,

ktorý žalobcovia voči žalovanému majú, je pohľadávku v tomto konaní, v ktorom ešte nebolo právoplatne
rozhodnuté. Zároveň odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie musí v prvom rade skúmať, či v konaní
možno nariadiť zabezpečovacie opatrenie a až v prípade, keď toto nie je možné pristúpiť k nariadeniu
neodkladného opatrenia, ak sú splnené predpoklady na jeho nariadenie. Upriamuje pozornosť súdu na
uznesenie Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 294/2020 zo 04.08.2020, pričom žalobca zabezpečovacím
opatrením zabezpečuje svoju peňažnú pohľadávku v prípade obavy z ohrozenia exekúcie.

4. S poukazom na názor odvolacieho súdu podali žalobcovia dňa 22.08.2024 návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ktorý odôvodnili tým, že žalobcovia mali so žalovaným mimosúdne
rokovania, pričom žalovaný s poukazom na podanie žaloby sa účelovo snaží zbaviť majetku, o čom
svedčí aktivita žalovaného o snahe previesť nehnuteľnosti, ktoré sú v jeho vlastníctve na tretie osoby, čo

jezrejmézLVč.XXXXkat.úz.L.C.B.,akoajzinzerátovnainternetovejstránkeN.,atoprostredníctvom
A. I. H. G. I. J. G. C. D.. Žalovaný svoj postoj vyjadril aj v liste, ktorý zaslal právnemu zástupcovi žalobcov
dňa03.10.2023,kdeuviedol,žežalobcoviavkúpnejzmluvedeklarovali,žeimjeznámyprávnyafaktický
stav nehnuteľnosti a odkazuje v prípade reklamácie, aby sa obrátili na zhotoviteľa A. I.. Z vyhlásenia O.
P. z 12.03.2024 je zrejmé, že v rámci projektu jediným predávajúcim je žalovaný, ktorý dlhodobo ponúka

na predaj novostavby v Dvoroch nad Žitavou, a to zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. L. C. B..

5. Podľa § 343 odsek 1, 2, 3/ CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo vo
veciach,právachalebonainýchmajetkovýchhodnotáchdlžníka,nazabezpečeniepeňažnejpohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o

zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

6. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

7. Podľa § 324 odsek 1, 3/ CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 328 odsek 2/ veta prvá, odsek 3/ CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
spĺňa náležitosti podľa § 326. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

9. Podľa § 329 odsek 1/ veta prvá, odsek 2/ CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Súd po vyslovení právneho názoru odvolacieho súdu skúmal, či účel požadovaný v návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, nie je možné zabezpečiť zabezpečovacím opatrením, v tomto
prípade sa jedná o zabezpečenie finančnej pohľadávky, nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
možné, túto skutočnosť potvrdil aj odvolací súd v bode 30. odôvodnenia uznesenia.

11. Zabezpečovacie opatrenie pokiaľ sa podáva pred začatím konania, bude naň nadväzovať konanie

vo veci samej, ktorého predmetom bude získanie judikovanej peňažnej pohľadávky v intenciách §
343 odsek 3/ CSP. Dôvodom je, že bez existencie meritórneho rozhodnutia, nemá zabezpečovacie
opatrenie zmysel s poukazom § 343 odsek 3/ CSP ako aj z dôvodu, aby v aplikačnej praxi neprišlo
k zneužívaniu daného inštitútu. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa,a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka, na zabezpečenie jeho pohľadávky,
ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo
zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia

zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu
záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 odsek
3/ CSP, aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Zabezpečovacie opatrenie nie je možné
nariadiť v exekučnom konaní a nie je možné stotožniť ho s exekučným záložným právom. Zriadením
zabezpečovacieho opatrenia vzniká záložné právo, ktoré má z dôvodu, že sa zriaďuje v súdnom

konaní, prívlastok sudcovské. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska jeho charakteru
záložného práva nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z
titulu záložného práva a v týchto intenciách medzi nimi vznikajú práva a povinnosti. Základnými
predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a) zabezpečovacie opatrenie možno
zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné
majetkové hodnoty, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude

zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

12. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú
obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe
nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú,

že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom
je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré
podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

13. Žalobcovia sa zabezpečovacím opatrením domáhajú zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky,

tedapotenciálnehooprávneniavexekučnomkonaní,majúzato,žeexistujedôvodnáobava,žeexekúcia
rozhodnutia v danej veci bude ohrozená alebo zmarená.

14. Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ako aj písomností a dôkazov predložených žalobcami v konaní a po

dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože žalobcovia osvedčili predpoklady na vydanie ním
navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.

15. Žalobcovia sa zabezpečovacím opatrením domáhajú zabezpečenia pohľadávky vzniknutej

žalovanému z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mu malo vzniknúť odstúpením od kúpnej
zmluvyzostranyžalobcov,pričomžalobcovianazákladepredmetnejkúpnejzmluvyvyplatiližalovanému
sumu 182000 eur z hypotekárneho úveru poskytnutého Q., J. vo výške 177000 eur a 5000 eur z úveru
z R., J. a zaplatenie sumy 40620,60 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

16. Zo žaloby, ako aj z jej príloh vyplýva, že žalobcovia so žalovaným uzavreli kúpnu zmluvu dňa
19.03.2023 na kúpu rozostavaného rodinného domu na pozemku par. č. XXXX/XXX nachádzajúceho sa
v kat. úz. L. C. B., vedeného na LV č. XXXX za kúpnu cenu 117000 eur, predtým uzavreli dňa 07.03.2022
Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, kde bola cena nehnuteľnosti spolu vo výške 182000 eur. Z podkladov
predložených žalobcami vyplýva, že žalovanému vyplatili spolu sumu 182000 eur, za rozostavaný

rodinný dom aj s pozemkom. Okrem toho zaplatili žalobcovia titulom montáže dverí, kúpeľne, podlahy,
betónového plota, klímy, dvier, sumu 40620,60 eur, čo dokladovali faktúrami a príjmovými pokladničnými
dokladmi od jednotlivých dodávateľov.

17. V súvislosti so zriadením záložného práva mal súd za to, že žalobcovia hodnoverným spôsobom

preukázali, že žalovaný sa zbavuje, resp. má úmysel sa zbaviť predmetu svojho vlastníckeho
práva, čo dokladovali podanými inzerátmi o prevodoch nehnuteľností v kat. úz. L. C. B., ako aj
čestným prehlásením majiteľa Realitnej kancelárie O. P. o tom, že žalovaný má v úmysle predať tieto
nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako par. reg. C č. XXXX/XX, Q. XXXX/XX, Q. XXXX/XX,
Q. XXXX/XX J. Q. XXXX/XXX v rámci projektu „C. C. R. L. C. B.“. Z týchto dokumentov je preukázané,

že žalovaný ako stavebník realizuje stavbu rodinných domov v kat. úz. L. C. B., pričom niekoľko
rodinných domov už žalovaný odpredal, medzi inými aj novostavbu rodinného domu žalobcom. V tomto
prípade predložili žalobcovia aj ako dôkaz posudok S. O. T., ktorý po obhliadke predmetnej stavby
konštatoval nedostatky stavby, a to hlavne, že bola realizovaná v rozpore s projektovou dokumentáciou,čo sa týka konštrukcie zvislých nosných stien (namiesto murovanej steny hrúbky 300mm je sendvičová
stena so železobetónovým jadrom hrúbky cca 150mm) a taktiež stropnej konštrukcie, kde namiesto
železobetónového monotolického stropu je drevený trámový strop, pričom žalobcovia tieto vady diela

žalovanému vytkli a žalovaný ich odkázal na osobu A. I., o ktorom však nie je zrejmé, o akú osobu ide.

18. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a
aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, pričom nevyhnutnou podmienkou jeho
zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi

stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba,
keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do
tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej
navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že
v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo

vecisamej,resp.kzmareniuprípadnéhonútenéhovýkonurozhodnutia.Ohrozenienárokunavrhovateľa,
či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí osvedčiť, nestačí len
abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobcu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva
navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia.

19. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti konštatoval, že žalobcovia preukázali existenciu
dôvodnej obavy o tom, že exekúcia bude ohrozená či zmarená, že sa žalovaný zbavuje majetku,
ale nemali akým spôsobom osvedčiť skutočnosť, či žalovaný disponuje dostatočným majetkom na to,
aby mohol v budúcnosti uspokojiť pohľadávku žalobcov v prípade, že tak bude súdom rozhodnuté

v konaní o žalobe vo veci samej. Pre vydanie súdneho rozhodnutia je rozhodujúci stav veci v čase
vyhlásenia rozhodnutia. Súd na základe uvedeného dospel k názoru, že obava žalobcov, že výkon
exekúcie bude ohrozený alebo zmarený, bola riadne osvedčená, žalobcovia preukázali svoje tvrdenia aj
predloženými listinnými dôkazmi, pričom je nesporné, že medzi stranami sporu prebieha súdne konanie,
ktorého predmetom je peňažné plnenie. Samotný žalovaný ani vo svojom odvolaní sa nevyjadril ku

skutočnosti, že by nevykonával právne úkony, ktorými sa snaží previesť rozostavané rodinné domy
zo svojho majetku do majetku tretích osôb, len namietal, že súd nedostatočne skúmal predpoklady
na nariadenie neodkladného opatrenia a rekapituloval obsah žaloby, pričom žalovaný svoje tvrdenia
opiera o rozhodnutie NS SR, uverejnené Zbierke stanovísk NS SR pod č. R41/1995, v ktorom najvyšší
súd píše, „že ak je nárok žalobcu zabezpečený záložným právom, zvyčajne nebezpečenstvo zmarenia

výkonu rozhodnutia bezprostredne a reálne nehrozí“. Súd však upriamuje pozornosť na tú skutočnosť,
že záložné právo síce zaťažuje nehnuteľnosť, ale povinnými zo záložného práva sú samotní žalobcovia.
Podľa názoru súdu, ak bude nárok žalobcov do skončenia konania zabezpečený sudcovským záložným
právom, nie je takéto záložné právo neprimerané s poukazom na výšku uplatneného nároku žalobcov
v konaní.

20. S poukazom na všetko vyššie uvedené, súd návrhu žalobcov vyhovel a nariadil zabezpečovacie
opatrenie, ktorým zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného podľa
znenia výroku tohto uznesenia, a to až do právoplatného skončenia konania o zaplatenie sumy 182000
eur a 40620,60 eur, ktorá žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 07.02.2024.

21. O náhrade trov konania rozhodne súd v meritórnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.