Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 2T/95/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119014953
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Frátrik

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3119014953.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom v trestnej veci obžalovanej A. B., narodenej

XX. XXXXXXXXX XXXX na hlavnom pojednávaní konanom 22. októbra 2024 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná A. B., narodená XX. XXXXXXXXX XXXX v Českej republike, naposledy na území
Slovenskej republiky trvale bydliskom C. XXX/X, D., aktuálne podľa vlastného udania bydliskom D. XX/
XXX, B. X, E. F., toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na
výkon väzby Leopoldov,

je vinná, že

hoci je z ustanovenia § 62 a násl. zákona o rodine a rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn.
15P/207/2011 zo dňa 11.11.2011, právoplatného dňa 03.01.2012, povinná prispievať na výživu svojej
dcéry G. H. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 30 % zo sumy životného minima počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám starej matky I. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. J. H., E. XXXX/XX, ktorá bola upravená rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn.
30P/58/2017 zo dňa 01.03.2019, právoplatným dňa 03.04.2019, ktorým je povinná platiť výživné na

svoju mal. dcéru G. H. B. v sume 100,- € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám starej
matky spätne od dňa 01.02.2017, pričom táto suma je rozpočítaná tak, že k sume 30 % životného
minima, ktoré bola povinná platiť, sa pripočíta suma tým spôsobom, aby celková výška výživného bola
vo výške 100,- €, túto svoju vyživovaciu povinnosť si neplní od júla 2016 až doposiaľ (vrátane výživného
za mesiac november 2024, ktoré bolo splatné do 15. októbra 2024), s výnimkou obdobia od 29.11.2017
do 28.02.2018, kedy bola vo výkone trestu odňatia slobody a riadne nahlásila vyživovaciu povinnosť,
čím jej vznikol dlh na bežnom neuhradenom výživnom v sume 9.289,91 € a v sledovanom období
pracovala u viacerých zamestnávateľov, výživné neplatila vôbec aj napriek dosahovanému príjmu, bola

aj príjemcom dávky v hmotnej núdzi a rozsudkom Okresného súdu Poprad č. 5T/169/2012 zo dňa
17.06.2013, právoplatným 24.07.2013, bola odsúdená za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody 3 mesiace, ktorý trest vykonala dňa 28.02.2018,

teda

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného a

čin spáchala závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas a hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustená,

čím spáchala

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného
zákona v znení účinnom od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 138 písmeno b)

Trestného zákona.Za to sa odsudzuje

podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno

l), písmeno n) Trestného zákona na trest odňatia slobody 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín („prokurátor“) podal na Okresný súd Trenčín („súd“) 13.08.2019

na obžalovanú A. B., nar. XX.XX.XXXX („obžalovaná“) obžalobu pre podozrenie zo spáchania prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. b) Tr. zák., a to na skutkovom základe uvedenom v obžalobe, ktorý je totožný so skutkovou vetou
uvedenou vo výroku tohto rozsudku, kde len v súlade s § 122 ods. 13 Tr. došlo k úpravám plynúcim
z preskúmania plnenia si vyživovacej povinnosti obžalovanej do vyhlásenia rozsudku.

Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní bola obžalovaná poučená o všetkých jej procesných
právach podľa § 34, § 121 Tr. por.. Zároveň bola poučená podľa § 257 Tr. por. s tým, že ku skutku
uvedenémuvobžalobemôžeurobiťvyhláseniepodľa§257ods.1Tr.por..Obžalovanápotomtopoučení
urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinná zo spáchania skutku uvedeného

v obžalobe. Nakoľko uznala vinu z jeho spáchania, súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm.
c), d), f), g) a h) Tr. por., pričom na všetky položené otázky v zmysle cit. ust. obžalovaná odpovedal „áno“.
Prokurátornáslednevyjadrilnesúhlasstým,abysúdprijalvyhlásenieobžalovanej,pretožetotosatýkalo
len skutku uvedeného v obžalobe bez preskúmania plnenia si vyživovacej povinnosti obžalovanej do
vyhlásenia rozsudku. Akceptujúc právny názor prokurátora súd vyhlásenie obžalovanej o uznaní viny

zo spáchania stíhaného skutku neprijal. K tomu dáva do pozornosti, že síce obžalovaná uznala svoju
vinu, avšak len vo vzťahu ku skutku uvedenému v obžalobe, kde ale v súlade s § 122 ods. 13 Tr. zák.
bolo potrebné preskúmať plnenie vyživovacej povinnosti obžalovanej až ku dňu vyhlásenia rozsudku
a v tomto smere aj vykonať dokazovanie, teda nevykonať ho len k výroku o trestnoprávnych sankciách,
ako predpokladá § 257 ods. 8 Tr. por..

Na návrh procesných strán súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej,
svedkyne I. B., ako aj čítaním listinných dôkazov (to všetko postupom podľa § 269 Tr. por.), a to rodného
listu na č. l. 33, správy o návšteve školy na č. l. 34, súdnych rozhodnutí na č. l. 35-53, správy exekútora
na č. l. 54-56, správy z ÚVTOS na č. l. 57-64, správy na č. l. 65-76, dokladu o úhrade na č. l. 83-85,

z prílohovej obálky na č. l. 370 odpisu z registra trestov a výpisu z evidencie priestupkov a tiež listín
predložených svedkyňou B. na hlavnom pojednávaní – uznesením notára a prehľadom o evidencii
platieb.

Obžalovaná sa k spáchaniu stíhaného skutku priznala a tento oľutovala. Zároveň poďakovala svedkyni

B. za to, že v čase, keď sa o svoju maloletú dcéru prestala starať, o túto sa s manželom postarali oni
a že ju vychovali. Priblížila, že riadne a včas si svoju vyživovaciu povinnosť neplnila prakticky nikdy.
Pred niekoľkými rokmi po tom, ako bola naposledy prepustená z výkonu trestu odňatia slobody a potom
ešte žila na území Slovenskej republiky v Opoji pri Trnave, začala mať zdravotné problémy, zistili jej
cystu na mozgu. To jej značne skomplikovalo možnosti zamestnať sa, mávala totiž neustále bolesti

hlavy s tým spojené. Nejaký čas aj pracovala v nemocnici v Bratislave, po čase ale o prácu prišla. Na
Slovensku sa jej už potom stabilnú prácu nepodarilo nájsť a preto odišla do Českej republiky. Tam bola
najskôr v Kostelci nad Černými lesy a potom sa usadila v Prahe. Postupne si aj našla stabilnú prácu
v tamojšej automobilke. Je si vedomá jej dlhu na výživnom, tento chce uhradiť, musí sa ale preto čo
najskôr zamestnať.

Svedkyňa B., bývalá svokra obžalovanej, najskôr priblížila, že krátko po tom, ako sa obžalovanej a jej
synovi narodila dcéra, zistili, že obžalovaná sa riadne o ňu nestará. Keďže sa jednalo o ich vnučku
a bola im takáto možnosť ponúknutá, súhlasili, aby im bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti.
Takto to bolo najskôr na podklade predbežného opatrenia vydaného súdom a neskôr aj na základe

meritórneho rozhodnutia vydaného súdom. Výživné bolo najskôr prvým rozhodnutím súdu z roku 2011,ktorým bolo rozvedené manželstvo obžalovanej a ich syna, určené na sumu 30 % životného minima
a neskôr ďalším rozhodnutím súdu z roku 2019, avšak spätne od 01.02.2017, na sumu 100,- € mesačne.
Pokiaľ ide o stíhané obdobie, obžalovaná si vyživovaciu povinnosť nikdy neplnila, o dcéru sa nikdy

nezaujímala. Nijak inak jej na tiež neprispievala. Dlh na výživnom z hlavy nevie uviesť, všetko má
v listinných podkladoch, ktoré odovzdáva súdu. Dcéra obžalovanej netrpela hmotnou núdzou. Starali sa
o ňu s manželom. Aktuálne sa o ňu stará už aj ich syn, ktorý nielenže riadne prispieva na jej výživu,
ale zabezpečuje aj iné jej potreby.

Z rodného listu vyplýva, že obžalovaná a G. B. sú rodičmi maloletej M. V. P. nar. XX.XX.XXXX.

Tá podľa správy o návšteve školy ku dňu 18.06.2018 navštevovala druhý ročník Základnej školy
s materskou školou v Dubnici nad Váhom. Svedkyňa B. na hlavnom pojednávaní upresnila, že
medzičasom síce školu zmenila, je ale stále žiačkou, aktuálne deviateho ročníka na základnej škole,
je školopovinná.

Rozsudkom Okresného súdu Poprad 15P/207/2011 z 11.11.2011, právoplatným 03.01.2012, bola
maloletá M. V. P. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov – svedkyne I. B. a K. G.
B. a okrem iného bola určená obžalovanej povinnosť prispievať k ich rukám na výživu maloletej sumou
30 % zo životného minima vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Rozsudkom Okresného súdu Poprad 7C/63/2011 z 18.01.2012, právoplatným 13.04.2012, bolo
rozvedené manželstvo obžalovanej a G. B. s tým, že maloletá M. V. P. bola na čas po rozvode opäť
zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov a opäť okrem iného bola určená obžalovanej
povinnosť prispievať k ich rukám na výživu maloletej sumou 30 % zo životného minima vždy do 15. dňa

v mesiaci vopred.

Napokon rozsudkom Okresného súdu Trenčín 30P/58/2017 z 01.03.2019, právoplatným 03.04.2019,
bola zmenená vyživovacia povinnosť obžalovanej voči maloletej M. V. P. tak, že obžalovanej bola určená
povinnosť prispievať k rukám starých rodičov na výživu maloletej sumou 100,- € mesačne vždy do 20.

dňa v mesiaci vopred spätne od 01.02.2017.

Trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok 1T/63/2013 z 20.05.2013, právoplatným 02.08.2013,
bola obžalovaná uznaná vinnou za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., kde
išlo o výživné na maloletú M. V. P. za obdobie od 10.07.2012 do 20.05.2013, za čo jej bol uložený trest

odňatia slobody 6 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 16 mesiacov.

Rozsudkom Okresného súdu Poprad 5T/169/1012 z 17.06.2013, právoplatným 24.07.2013, bola
obžalovaná opäť uznaná vinnou za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., kde
išlo o výživné na maloletú M. V. P. za obdobie od 26.08.2011 do 17.06.2013, za čo jej bol uložený trest

odňatia slobody 3 mesiace, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 15 mesiacov.

Napokon trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín 4T/129/2014 z 10.12.2014 bola obžalovaná
doposiaľ poslednýkrát uznaná vinnou za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. c) Tr. zák., kde išlo o výživné na maloletú G. H. B. za obdobie od júla 2013 do 10.12.2014, za čo

jej bol uložený trest odňatia slobody 12 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Tento trestný rozkaz ale nenadobudol právoplatnosť a nakoniec jej v tomto konaní
bol uložený trest povinnej práce 200 hodín, ktorý vykonala 30.01.2017.

Súdny exekútor JUDr. Ladislav Ďorďovič st. ku 14.05.2018 voči obžalovanej viedol pod EX 952/2012

exekučné konanie na vymoženie dlžného výživného podľa rozsudku Okresného súdu Poprad
15P/207/2011.

Obžalovaná sa v období od 29.11.2017 do 12.12.2017 nachádzala vo výkone trestu odňatia slobody
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Bratislava. Vyživovaciu povinnosť

na maloletú M. V. P. si pri nástupe do výkonu trestu nahlásila. Dňom 28.02.2018 bola z výkonu trestu
odňatia slobody prepustená. Jednalo sa o trest odňatia slobody uložený Okresným súdom Poprad pod
5T/169/2012, keďže sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčila. Tam uložený trestvykonávalaod29.11.2017do28.02.2018.Keďžeobžalovanávtomtoobdobínebolapracovnezaradená,
neboli ani realizované zrážky na úhradu výživného.

K 11.07.2017 obžalovaná nebola ako daňový subjekt registrovaná na Daňovom úrade Bratislava. Od
januára 2017 do 16.07.2018 Sociálna poisťovňa nevyplácala obžalovanej žiadne dávky úrazového
poistenia. Neskôr ale Sociálna poisťovňa 14.09.2017, resp. 14.11.2017 obžalovanej za obdobie
07/2017, 08/2017 a 09/2017 vyplatila nemocenské v sume 39,30 € za 07/2017, 243,20 € za 08/2017
a napokon 235,40 € za 09/2017. Tiež je zrejmé, že v období od 04.02.2016 do 30.09.2016, od

01.03.2017 do 21.10.2017, od 18.09.2017 do 31.11.2017 a od 18.04.2018 do 29.06.2018 obžalovaná
pracovala u rôznych zamestnávateľov. K 16.07.2018 jej boli za marec a apríl 2018 vyplatené dávky
v nezamestnanosti v sume 30,- €, resp. 127,20 €. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava
k 20.07.2018 obžalovanú naposledy evidoval ako uchádzačku o zamestnanie od 28.03.2018 do
17.04.2018. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dubnica nad Váhom k 30.07.2018 obžalovanú od
01.01.2017 neevidoval ako uchádzačku o zamestnanie a ani jej neposkytoval žiadne štátne sociálne

dávky, dávky v hmotnej núdzi a ani príspevok na kompenzáciu ťažko zdravotne postihnutého občana.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad k 31.07.2018 obžalovanú naposledy evidoval ako
uchádzačku o zamestnanie od 24.01.2017 do 28.02.2017, pričom poberala dávky v hmotnej núdzi od
01.02.107 do 30.06.2017 v sume 107,30 € mesačne a prídavok na dieťa v sume 23,68 € mesačne.

15.01.2019 obžalovaná poštovým poukazom uhradila v prospech svedkyne B. dvakrát sumu 27,13 €,
a to ako výživné za mesiace november a december 2014.

Podľa odpisu z registra trestov bola obžalovaná štyrikrát prejednávaná v trestnom konaní. Okrem
vyššie uvedených odsúdení jej ešte v roku 2010 bolo Okresnou prokuratúrou v Liptovskom Mikuláši

podmienečne zastavené trestné stíhanie pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f) Tr.
zák.. V skúšobnej dobe sa osvedčila. V prípade odsúdenia Okresným súdom Ružomberok pod
1T/63/2013 sa tiež osvedčila a hľadí sa na ňu, ako keby nebola odsúdená. V konaní Okresného súdu
Poprad 5T/169/2012 vykonala nepodmienečný trest odňatia slobody 3 mesiace 28.02.2018. V konaní
Okresného súdu Trenčín 4T/129/2014 jej bol uložený trest povinnej práce 200 hodín, ktorý vykonala

30.01.2017.

Vo výpise z evidencie priestupkov má obžalovaná evidovaný jeden záznam v súvislosti so spáchaným
priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu.

Z uznesenia Okresného súdu Poprad 21D/60/2019 z 12.01.2023 vyplýva, že obžalovaná nenadobudla
žiadne dedičstvo po jej otcovi.

Z listín predložených svedkyňou B. vyplýva, že od obžalovanej neeviduje žiadnu úhradu na výživnom
v sledovanom období.

Zhodnotiac dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. (podľa svojho
vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo
i v ich súhrne, bez ohľadu ktorá z procesných strán dôkazy zabezpečila či navrhla vykonať) a tiež
prihliadnuc na skutočnosti prebraté na hlavnom pojednávaní, súd aj so zreteľom na všetky platné zásady

trestného konania podľa Trestného poriadku dospel k záveru, že bolo bez akýchkoľvek rozumných
pochybností dokázané, že stíhaný skutok sa stal, tento vykazuje všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a spáchala ho obžalovaná.

Pokiaľ ide o objekt a subjekt skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák.,
súd len stručne uvádza, že objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane výživou/zaopatrovaním
oprávnených osôb pred neplnením si zákonnej vyživovacej/zaopatrovacej povinnosti zo strany výživou/
zaopatrovaním povinných osôb. Subjekt (páchateľ) je pritom vymedzený špeciálne, a teda páchateľom
tohto trestného činu môže byť osoba spĺňajúca predpoklady trestnej zodpovednosti (§ 22 a 23 Tr.

zák.), u ktorej zároveň existuje zákonná vyživovacia/zaopatrovacia povinnosť voči inej osobe (výživou/
zaopatrovaním oprávnenej). Bolo v konaní vykonaným dokazovaním bez akýchkoľvek pochybností
dokázané, že obžalovaná takou osobou je, a to vo vzťahu k jej maloletej dcére M. V. P..Pokiaľ ide o naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. l, ods. 3 písm. c) Tr. zák., i toto bolo v konaní vykonaným dokazovaním bez akýchkoľvek
pochybností dokázané. V súvislosti s objektívnou stránkou daného prečinu súd prvotne poukazuje, že

za účelom ustálenia doby, v ktorej bola obžalovaná povinná plniť jej zákonnú vyživovaciu povinnosť,
je potrebné vychádzať z dikcie § 122 ods. 13 Tr. zák. a teda preskúmať plnenie zákonnej vyživovacej
povinnosti zo strany obžalovanej až do dňa vyhlásenia rozsudku.

Súd preto skúmal obdobie od júla 2016 s výnimkou obdobia od 29.11.2017 do 28.02.2018, kedy bola vo

výkone trestu odňatia slobody a riadne nahlásila vyživovaciu povinnosť (ako sa obžalovanej obžalobou
kládlo za vinu) do 22.10.2024 (kedy podľa rozsudku Okresného súdu Trenčín 30P/58/2017 už bolo
splatné výživné za november 2024), čo je 6 mesiacov v roku 2016, 11 mesiacov roku 2017, 10 mesiacov
roku 2018, 12 mesiacov rokov 2019, 2020, 2021, 2022 a 2023 a 11 mesiacov roku 2024. Pokiaľ ide
o výšku vyživovacej povinnosti, z rozsudku Okresného súdu Poprad 7C/63/2011 a rozsudku Okresného
súdu Trenčín 30P/58/2017 vyplýva, že do 31.01.2017 bola tá určená na 30 % zo životného minima,

čo bolo 27,13 € a od 01.02.2017 je tá určená na 100,- € mesačne. V zmysle uvedeného, tj. celkom 7
mesiacov výživného v sume 27,13 mesačne a celkom 94 mesiacov výživného v sume 100,- € mesačne,
mala teda obžalovaná zaplatiť k rukám starých rodičov jej maloletej dcéry sumu 9.289,91 €, z ktorej
ale nič neuhradila. Nepochybne si teda obžalovaná v priebehu skúmaného obdobia svoju vyživovaciu
povinnosť vôbec nesplnila viac ako dva mesiace. Pritom neplnenie výživného zo strany obžalovanej

riadne a včas, vyplynulo tak z výpovede samotnej obžalovanej, ako aj výsluchu svedkyne B. a ňou
predloženej evidencie výživného, ktorú obžalovaná ani nerozporovala. Ďalej súd poukazuje, že mal bez
akýchkoľvek pochybností preukázaný aj osobitný kvalifikačný pojem podľa § 207 ods. 3 písm. b) Tr. zák.
keďže stíhané obdobie, počas ktorého si obžalovaná jej vyživovaciu povinnosť vôbec neplnila, je bez
akýchkoľvek pochybností obdobím dlhším, a aj podľa § 207 ods. 3 písm. c) Tr. zák., keď obžalovaná bola

v konaní Okresného súdu Poprad 5T/169/2012 z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody 3
mesiace prepustená 28.02.2018, čo spĺňa dikciu predpokladanú § 207 ods. 3 písm. c) Tr. zák.. Navyše,
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že bolo v schopnostiach a možnostiach obžalovanej riadne sa
zamestnať a výživné tak, ako bolo určené, následne plniť, resp. neboli zistené také okolnosti, ktoré by
tomu objektívne bránili.

Pokiaľ ide o naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaná konala vo forme
priameho úmyslu, tzn. vedela o existencii jej vyživovacej povinnosti podľa obžaloby, ako aj o následkoch
jej neplnenia si (už skôr bola opakovane za trestný čin podľa § 207 odsúdená) a namiesto vyvinutia

maximálnej snahy o plnenie vyživovacej povinnosti, túto si nikdy riadne a včas neplnila, odišla do
zahraničia, kde sa mimochodom dočasne stala nedostupnou aj pre slovenské orgány, a teda je rozumný
záver, že vyživovaciu povinnosť plniť nechcela.

Prihliadnucnazáveryvyššieuvádzanébolaobžalovanásúdomuznanázavinnúzospáchaniastíhaného

skutku tak, ako je tento uvedený vo výroku tohto rozsudku (došlo s odkazom na § 122 ods. 13 Tr. zák.
k modifikácii skutku tak, aby tento zodpovedal tam uvedenej zákonnej dikcii, ako aj dikcii samotného §
207 Tr. zák.), ktorým obžalovaná naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. l, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák..

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na zásady ukladania sankcií podľa § 33a
a v súlade s § 34 ods. 4 Tr. zák. na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy,
ako aj práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom. Postupom podľa § 38
ods. 2 Tr. zák. boli u obžalovaného zistené dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák.,

teda že sa k spáchaniu stíhaného skutku priznala a tento úprimne oľutovala a podľa § 36 písm. n)
Tr. zák., keď vyhlásením o vine, ktoré síce nebolo prijaté z dôvodu procesných prekážok, napomáhala
súdu v ukončení veci. Priťažujúca okolnosť podľa § 37 Tr. zák. nebola vzhliadnutá žiadna. Osobitne ku
nevzhliadnutiu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. súd poukazuje, že síce obžalovaná
bola už v minulosti za trestný čin odsúdená, ako je zrejmé z odpisu z jeho registra trestov (nezahladené

odsúdenie z konania Okresného súdu Poprad 5T/169/2012, kedy vykonávala nepodmienečný trest
odňatiaslobodydo28.02.2018),súčasnesaalejednáoznaktzv.kvalifikovanejskutkovejpodstatypodľa
§ 207 ods. 3 písm. c) Tr. zák., a tak na túto skutočnosť ako priťažujúcu okolnosť podľa § 38 ods. 1 Tr. zák.
nemožno prihliadať. Obžalovanej podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. mohol byť ukladaný trest odňatia slobodyv sadzbe od 12 do 60 mesiacov. Aplikujúc ustanovenia o treste uvedené vo výroku tohto rozsudku súd
obžalovanej uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby 12 mesiacov nepodmienečne,
pri ktorom svojom rozhodnutí prihliadol na to, že bezprostredne predchádzajúci nepodmienečný trest

odňatia slobody obžalovanej uložený v konaní Okresného súdu Poprad 5T/169/2012 v trvaní až 3
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia neviedol k náprave
obžalovanej a obžalovaná aj napriek jeho vykonaniu naďalej pokračovala v páchaní druhovo rovnakej
trestnej činnosti. Na druhej strane, aj trest na dolnej hranici trestnej sadzby 12 mesiacov je trestom
dlhšieho trvania, ktorý súd z prezentovaných dôvodov považoval za dostatočný na nápravu obžalovanej

a ochranu poškodenej pred ďalšou trestnou činnosťou obžalovanej. Na výkon uloženého trestu odňatia
slobody súd obžalovanú aplikujúc § 48 ods. 2 písm. b) zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného a
čin spáchala závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas a hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustená,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.

Trestnosť činu zaniká v prípade trestného činu zanedbania povinnej výživy, ak trestný čin nemal trvalo
nepriaznivénásledkyapáchateľsvojupovinnosťdodatočnesplnilskôr,nežsasúdodobralnazáverečnú
poradu. Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu zanikla.