Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 20Sas/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100304
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823100304.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou v právnej

veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. D. XXX, XXX XX C. D., právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Halagan s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO:
50 626 329, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul.
29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa
žalovaného č. 781 028 8431 0 zo dňa 30.05.2023, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa

1) Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) rozhodla o žiadosti žalobcu
na priznanie invalidného dôchodku zo dňa 16. novembra 2022 rozhodnutím č. 781 028 8431 0 zo dňa
02.12.2022 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že podľa § 70 ods. 1 a § 71 zákona č. 461/2003

Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o sociálnom poistení“)
zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok.

2) V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na to, že podľa odborného posudku
posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 16.11.2022
žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou. Súčasťou prvostupňového rozhodnutia bol i posudok o invalidite žalobcu zo
dňa 16.11.2022 z ktorého vyplynula miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20 %.

3) Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonom
stanovenej lehote odvolanie, doručené Sociálnej poisťovni, pobočke Žilina dňa 15.12.2022, v ktorom
nesúhlasil s rozhodnutím. S poukazom na novo doložené lekárske nálezy z odborných vyšetrení žiadal
o prehodnotenie svojho zdravotného stavu a napadnutého rozhodnutia. Opísal svoje zdravotné ťažkosti,

v dôsledku ktorých sa jeho celkový zdravotný stav zhoršuje.

Rozhodnutie žalovaného4) O odvolaní žalobcu rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej aj len ako „žalovaný“
alebo „odvolací orgán“) rozhodnutím č. 781 028 8431 0 zo dňa 30.05.2023 (ďalej aj len „rozhodnutie
žalovaného alebo napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a

prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil.

5) V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán poukázal na to, že na základe podaného
odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina dňa 11.01.2023, ktorý zmenil svoj predchádzajúci posudkový záver

zo dňa 16.11.2022 a stanovil žalobcovi pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav od 15.12.2022 mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 50 % pre rozhodujúce ochorenie – stav
po závažnom traumatickom postihnutí ľavého karpu s následkom rozsiahlych degeneratívnych zmien
postihujúcich hybnosť ľavého zápästia až k nulovým hodnotám. V odbornom posudku o invalidite zo dňa
11.01.2023 posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne uviedol:

„Účastník konania bol prijatý 12. júla 2021 na Oddelení úrazovej chirurgie s graficky verifikovanou
perinavikulárnou luxáciou carpu vľavo a ulnárnou trasláciou carpu. Po stabilizovaní stavu na internom
oddelení (primozáchyt fibrilácie predsiení s rýchlou komorovou odpoveďou, po EKV verzia na SR), bola
u neho realizovaná operačná liečba s repozíciou a transfixáciou zápästia vľavo (13. júla 2021). Po
prepustení do ambulantnej starostlivosti, bol účastník konania pravidelne kontrolovaný na ambulancii

chirurgie ruky, podľa dokumentácie naposledy 15. decembra 2022, je klinicky u neho zápästie vľavo
deformované, zhrubnuté so závažným narušením kinetiky zápästia a vzniku poúrazovej artrózy a algii,
II. prst deformácia DIP rigidný, hybnosť obmedzená, deficit dovretia do dlane s výrazným oslabnutím
úchopovej schopnosti ľavej ruky. Perspektívne je riešenie totálnou dézou karpu pre postupnú progresiu
degeneratívnych zmien. Súčasne je obmedzená hybnosť prstov následkom úrazu v minulosti, celkovo

oslabené dovretie do dlane a výrazne oslabený úchop. Nie je vhodné akékoľvek preťažovanie zápästia
pri manuálnej pracovnej činnosti. Na základe priložených odborných vyšetrení a klinického nálezu
posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť pre stratu úchopovej schopnosti ľavej ruky (S69.8), podľa kapitoly XV – choroby podporného
a pohybového aparátu, oddielu G – postihnutia končatín, položky 28 – strata úchopovej schopnosti ruky,

písmeno a) – na nedominantnej končatine, prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov, na úrovni 50 %. Dátum vzniku invalidity stanovil na 15. decembra 2022, odo dňa odborného
vyšetrenia na ambulancii chirurgie ruky“.

6) Následne posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne odstúpil kompletný posudkový spis

posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline, pričom
posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne posúdil zdravotný stav žalobcu k 12.05.2023 a uviedol
nasledovné:

„Účastník konania utrpel 5. júla 2021 úraz, spadol na motorke s traumou ľavého zápästia. Bol prijatý

k operačnej liečbe, v rámci predoperačného vyšetrenia bola u neho zachytená supraventrikulárna
tachykardia bez efektu na liečbu. Bol prijatý pre fibriláciu predsiení s rýchlou komorovou odpoveďou, po
elektrickej kardioverzii došlo k verzii na sínusový rytmus. Po doriešení a stabilizácii nálezu bol prijatý
k operačnému riešeniu úrazu zápästia. Na zobrazovacom vyšetrení je nález perinavikulárnej luxácie
zápästia vľavo a ulnárnej translácie zápästia. Dňa 13. júla 2021 bola vykonaná operácia. Pooperačne

pokračujú kontroly na ambulancii chirurgie ruky a rekonštrukčnej chirurgie. Klinicky je zápästie vľavo
ľahko deformované, zhrubnuté so závažným narušením hybnosti zápästia – dorzálna flexia je nulová,
palmárna flexia je 10 stupňov, s bolesťami pri pasívnej hybnosti a v kľude, pronosupinácia je v norme,
neurocirkulačné pomery (mesiačikovitej kosti), už aj kĺbová plocha rádia (vretennej kosti), capitatum
(hlavičkovej kosti) a scaphoidu (loďkovitej kosti). Na CT vyšetrení je cystická degenerácia kĺbovej

plochy vretennej kosti, úplný rozpad loďkovitej kosti, mesiačikovitej kosti, už čiastočne aj degradácia
hlavičkatej kosti a okrajovo trojhrannej kosti. Odporučená bola totálna déza vzhľadom na výraznú
progresiu degradácie karpálnych kostí. Jedná sa o závažné traumatické postihnutie ľavého karpu
s následkom rozsiahlych degeneratívnych zmien, postihujúce hybnosť ľavého zápästia až k nulovým
hodnotám, s perspektívou riešenia totálnou dézou karpu pre postupnú progresiu degeneratívnych

zmien. Po zhodnotení doložených odborných lekárskych vyšetrení je rozhodujúce zdravotné postihnutie
účastníka konania zaradené podľa prílohy 4 k zákonu v kapitole XV, oddiele G, položke 19, písmeno
b), bode 1), s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 %, pre obmedzenie
pohybu v zápästnom kĺbe závažnejšieho stupňa. Pridružené zdravotné postihnutia účastníka konania,uvedené v diagnostických záveroch, svojím percentuálnym hodnotením neprevyšujú rozhodujúce
zdravotné postihnutie, avšak pri hodnotení vzájomných súvislostí majú vplyv na schopnosť zárobkovej
činnosti, preto je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 %. Zároveň po

dilaceračnom poranení prstov ľavej ruky (anamnesticky podľa dokumentácie v roku 2007) je na II. prste
deformovanýdistálnymedzičlánkovýkĺb,ktorýjerigidný,III.prstjesemiamputovanýnaúrovnidistálneho
medzičlánkového kĺbu, IV. prst je rigidný v proximálnom medzičlánkovom kĺbe v 85-stupňovom ohnutí,
malíček je rigidný v distálnom medzičlánkovom kĺbe, v proximálnom je hybnosť obmedzená, je prítomná
deficit dovretia do dlane 1 cm, výrazne je oslabený úchop. Pri I. prste (palci) nie je dokumentované

žiadne funkčné postihnutie. Nejedná sa o stratu úchopovej schopnosti ruky, preto nie je z posudkového
hľadiska odôvodnené zaradenie v kapitole XV, oddiele G, položke 28 prílohy č. 4 k zákonu. Uvedené
ťažkosti sa ale podieľajú svojím rozsahom na zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o maximum možného zvýšenia o 10 %. Po elektrickej kardioverzii v júli 2021 pre fibriláciu
predsieni s rýchlou komorovou odpoveďou došlo k verzii na sínusový rytmus – uvedený nález nie je
posudkovo významný. V auguste 2021 realizované Holterovo monitorovanie EKG potvrdilo sínusový

rytmus, zachytená aj sínusová brachykardia v noci. Účastník konania pokračuje v liečbe antiarytmikom
a v dispenzári kardiológom. V roku 2016 realizované ergometrické vyšetrenie bolo negatívne pre
ischemickú chorobu srdca, bola normálna reakcia krvného tlaku na záťaž. Echokardiograficky boli
namerané srdcové oddiely v norme, hrúbka steny ľavej komory je primeraná, ejekčná frakcia ľavej
komoryje50%.Vnovembri2022bolúčastníkkonaniavyšetrenýajprehypertenznýstav,bolaindikovaní

antihypertenzívna liečba a odporučená kardiologická kontrola o dva týždne. Vyšetrenie očného pozadia
nie je dokumentované. Vzhľadom na časový odstup od zahájenia liečby hypertenzie, echokardiograficky
bez známok hypertonického srdca, nie je t.č. hypertenzia posudkovo hodnotiteľná. Celková miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania je (podľa posudkového lekára
ústredia Sociálnej poisťovne 20 %.“

7) Na základe vyššie uvedeného žalovaný v ďalšom texte napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že
rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je – stav po operačnom riešení vykĺbeného zápästia
vľavo (S63.02), dilaceračné poranenie prstov ľavej ruky podľa dokumentácie z roku 2007, je zaradené
do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu oddielu G – postihnutie končatín, položky

19 – obmedzenie pohybu v zápästnom kĺbe, písmeno b) – závažnejšieho stupňa, bod 1 – na dominantnej
končatine, prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Iné zdravotné
postihnutia dokumentované v doloženej zdravotnej dokumentácii (hypertenzia, primozáchyt fibrilácie
predsiení s rýchlou komorovou odpoveďou) odôvodňovali podľa vyjadrenia žalovaného zvýšenie miery

poklesu vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení o 10 %. Celková
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola teda podľa posudkového lekára
ústredia Sociálnej poisťovne 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, t.j. zdravotný stav žalobcu
nepodmienil uznanie invalidity.

8) Posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne prebehlo bez
osobnej účasti žalobcu, a to v zmysle § 293eu v spojení s § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení.
Posúdenie zdravotného stavu žalobcu bolo vykonané na základe jeho zdravotnej dokumentácie,
keďže posudkový lekár sociálneho poistenia usúdil, že doložená zdravotná dokumentácia postačuje
k objektívnemu a komplexnému zhodnoteniu celkového zdravotného stavu a osobná účasť žalobcu by

prijatý posudkový záver nijako neovplyvnila.

9) V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol že subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho
zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie
je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť

žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych
zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

Správna žaloba – žalobné body

10) Správnou žalobou tunajšiemu súdu doručenou dňa 04.08.2023, t.j. podanou v zákonom stanovenej
lehote sa žalobca domáhal zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na
ďalšie konanie.11) Žalobca v podanej žalobe v prvom rade opísal priebeh administratívneho konania. Mal za to, že
pre riadne posúdenie jeho zdravotného stavu bolo nevyhnutné vykonať posúdenie zdravotného stavu
za jeho osobnej prítomnosti vzhľadom na diametrálne odlišné závery posudkových lekárov Sociálnej

poisťovne, ktorí v odbornom posudku zo dňa 16.11.2022 určili mieru poklesu vykonávať zárobkovú
činnosť vo výške 10 % na rozhodujúce zdravotné postihnutie a následne v rámci odborného posudku
zo dňa 11.01.2023 postihnutie vo výške 50 % z dôvodu straty úchopovej schopnosti danej končatiny.
Predmetný postup považoval žalobca za nesprávny a nedostatočný na riadne posúdenie svojho
zdravotného stavu a na zistenie skutočného stavu veci, pričom aplikáciu ustanovenia § 293eu Zákona

o sociálnom poistení vníma za akýsi alibizmus, resp. uľahčenie procesného postupu rozhodujúceho
správneho orgánu, ktorý využil liknavý postup vlády Slovenskej republiky v súvislosti so zrušením
mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky, keďže jej existencia už nebola opodstatnená.
Úmyslom zákonodarcu v súvislosti s prijímaním § 293eu do Zákona o sociálnom poistení bolo podľa
vyjadrenia žalobcu chrániť život a zdravie ľudí z dôvodu nevyspytateľnosti šírenia nákazlivej choroby
Covid-19 pri zachovaní fungovania všetkých štátnych inštitúcií. V posudzovanom prípade však tento

postup nebolo podľa presvedčenia žalobcu nevyhnutné aplikovať na posudzovanie zdravotného stavu
žalobcu v jeho neprítomnosti, ba práve naopak, vzhľadom na existenciu odlišných záverov posudkových
lekárov bolo priam žiaduce posúdiť zdravotný stav žalobcu za jeho osobnej účasti na účely presného
a úplného zistenia skutočného stavu veci.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe, duplika žalovaného

12) Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 06.09.2023 uviedol, že podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia bol odborný lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného so
sídlom v Žiline zo dňa 12.05.2023, podľa ktorého žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona

o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zdôraznil, že pri posudzovaní
zdravotného stavu žalobcu boli zhodnotené všetky odborné lekárske nálezy, ktoré mal posudkový
lekár organizačnej zložky žalovaného k dispozícii, ktoré obsahovali aj závery zobrazovacích vyšetrení,
subjektívnych údajov a objektívnych klinických vyšetrení, ktoré boli uvedené v každej jednej lekárskej

správe a nachádzali sa v posudkovej spisovej dokumentácii žalobcu.

13) V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho
zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie
je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť

žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je v sociálnych veciach zákonom
zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posudkový lekári pri výkone lekárskej posudkovej
činnosti spolupracujú s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej
poisťovne. Pri posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem Zákona o sociálnom poistení, aj podľa
prílohy č. 4 k tomuto zákonu, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa jednotlivých orgánov

a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je podľa druhu zdravotného
postihnutia obsiahnutá v týchto kapitolách. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov
spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to na
základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov
odborných lekárov.

14) Námietku žalobcu, že nebol osobne prítomný na posúdení svojho zdravotného stavu vyhodnotil
žalovaný ako nedôvodnú, keďže jeho neprítomnosť na tomto posúdení nemala medicínsky, ani právny
vplyv na posúdenie zdravotného stavu, vyhodnotenie odborného posudku o invalidite a následné
rozhodnutie. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného,
ústrediesavrámciodvolaciehokonaniapriopätovnomposúdenízdravotnéhostavužalobcuvysporiadal

s jeho námietkami, uvedenými v odvolaní a zhodnotil všetky pripojené lekárske správy. Samotná
skutočnosť, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu bolo vykonané v jeho neprítomnosti, nespôsobila
podľatvrdeniažalovanéhonezákonnosťnapadnutéhorozhodnutia,nakoľkoišloopostuppredpokladaný
v krízovej situácii ustanovením § 293eu ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Súčasne žalovaný
konštatoval, že toto zákonné ustanovenie vykonanie posudkovej činnosti za osobnej účasti poistenca

žalovanému nezakazuje, ale poskytuje možnosť prispôsobenia svojho postupu aktuálnym potrebám
vyplývajúcim z okolností prípadu.15) V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že z jeho obsahu jasne a zreteľne vyplýva
o aké dôkazné prostriedky žalovaný oprel svoje rozhodnutie, pričom riadne vyhodnotil dokazovanie,
ktoré vyústilo v náležite zistený skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní

o odvolaní s právne predloženými závermi vyjadrenými vo svojom rozhodnutí. Žalovaný sa pridržal
skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a trval na jeho správnosti
a zákonnosti. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný žiadal, aby správny súd podľa
§ 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“) správnu žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

Vyjadrenie žalobcu k duplike žalovaného, replika žalobcu

16) Žalobca sa k duplike žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 16.10.2023. Vo vzťahu k vyjadreniu
žalovaného, že osobná prítomnosť žalobcu pre posúdenie jeho zdravotného stavu nebola potrebná
žalobca uviedol, že jeho osobná účasť bola nevyhnutná vzhľadom na diametrálne odlišné závery

posudkových lekárov Sociálnej poisťovne. V odbornom posudku zo dňa 16.11.2022 bola určená miera
poklesu vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 10 % na rozhodujúce zdravotné postihnutie a následne
v rámci odborného posudku zo dňa 11.01.2023 bola určená miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť
na to isté rozhodujúce zdravotné postihnutie vo výške 50 % z dôvodu straty úchopovej schopnosti danej
končatiny. Osobná účasť žalobcu bola podľa jeho presvedčenia priam žiaduca a nevyhnutná pre riadne

zistenie skutkového stavu, keďže dvaja posudkoví lekári tej istej inštitúcie dospeli k dvom diametrálne
odlišným záverom vzťahujúcim sa k miere poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu. Z uvedeného
dôvodu mal žalovaný podľa vyjadrenia žalobcu pre riadne zistenie skutočného stavu a rovnako tak
pre odstránenie akýchkoľvek pochybností o správnosti a zákonnosti rozhodnutia o priznaní/nepriznaní
invalidity vykonať posúdenie zdravotného stavu za osobnej prítomnosti žalobcu. Predmetný postup

žalovaný nezvolil a len „od stola“ posúdil zdravotný stav žalobcu s odkazom na ustanovenie §
293eu Zákona o sociálnom poistení. Uvedený postup je podľa názoru žalobcu neakceptovateľný
a v rozpore so základnými zásadami správneho konania, medzi ktoré patrí aj zásada materiálnej
pravdy, v zmysle ktorej rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. V neposlednom rade

pre podporenie svojej argumentácie vo vzťahu k nedostatočnosti zistenia skutkového stavu zo strany
žalovaného priložil žalobca ambulantný nález zo dňa 15.12.2022 vyhotovený A. E. F., v rámci ktorého
bolo vo vzťahu k zdravotnému postihnutiu žalobcu konštatované: „Jedná sa o závažné traumatické
postihnutie ľavého karpu s následkom rozsiahlych degeneratívnych zmien postihujúce hybnosť ľavého
zápästia až k nulovým hodnotám s perspektívou riešenia totálnou dézou karpu pre postupnú progresiu

degeneratívnych zmien“.

17) Podľa presvedčenia žalobcu vyššie uvedené závery A. E. F. jednoznačne podporujú závery
odborného posudku zo dňa 11.01.2023 vypracovaného posudkovým lekárom žalovaného, kde bola
konštatovaná invalidita žalobcu s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 50 % na

základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktorým bola choroba podporného a pohybového
aparátu, Oddiel: G-Postihnutie končatín, Položka 28-Strata úchopovej schopnosti ruky, Písmeno: a-
na nedominantnej. Predmetná skutočnosť podľa vyjadrenia žalobcu dostatočným spôsobom podporuje
dôvodnosť ním navrhovaného žalobného petitu.

18) Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa 16.10.2023 ďalej nevyjadril.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

19) Správny súd v Banskej Bystrici ako súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie

o podanej správnej žalobe, sa oboznámil s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými
vyjadreniami účastníkov konania a preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu a z
dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. d) v spojení s § 6 ods. 2 písm. c) SSP),
vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP)

a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania tak, že žalobe podľa § 190 SSP nepriznal úspech.
Rozsudok bol vyhlásený dňa 28.10.2024 postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP a
oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho
súdu od 08.10.2024 do 28.10.2024.Relevantná právna úprava

20) Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), v
správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej
osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo
dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu

verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených
týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21) Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
22) Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

23) Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.

24) Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,

b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

25) Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

26) Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

27) Podľa § 203 ods. 1 a 2 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť
alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd
viazaný žalobnými bodmi.

28) Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný,
získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky
nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

29) Podľa § 71 ods. 1 až 9 Zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnanísozdravoufyzickouosobou.Dlhodobonepriaznivýzdravotnýstavjetakýzdravotnýstav,ktorý
spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedytrvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej

osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych
správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením
diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných

funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú
činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie
alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Mierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťvpercentáchsaurčujepodľadruhuzdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom

viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ak v prílohe č.
4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu,
určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného
postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

30) Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

31) Podľa § 195 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne
pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel
obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo

známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

32) Podľa § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu

veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

33) Podľa § 293eu ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142
ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

34) V správnej žalobe žalobca v prvom rade namietal rozdielne výsledky záverov lekárskych posudkov
o jeho invalidite, na ktoré bolo odkazované v rozhodnutiach správnych orgánov a ktoré boli podkladom
pre tieto rozhodnutia. Vo vzťahu k týmto žalobným námietkam správny súd považoval za potrebné
preskúmať nielen závery preskúmavaných rozhodnutí ale aj odborných posudkov o invalidite, z ktorých
Sociálna poisťovňa pri vydaní rozhodnutí vychádzala. Z ustálenej judikatúry vyšších súdnych autorít

vyplýva, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho pracovného
potenciálu je vecou výlučne odbornou – medicínskou, na ktorú súd nemá odborné znalosti. Vo veciach
dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme
lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení
s § 153 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový

lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153
ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o
tom, či konkrétna fyzická osoba je alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhuzdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené
v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom

posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky zásadné skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k
prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom,
na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej – medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné
klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký
posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec

relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje
posudkové závery náležite odôvodní (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/8/2021 zo dňa 02. júna
2021, bod. 39). V zmysle uvedených požiadaviek správny súd preskúmal odborné lekárske posudky aj
v tejto veci, a to nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe.

35) Správny súd považoval v predmetnej veci za podstatné zodpovedať tú otázku, či posudkový lekári

určili správne zdravotné postihnutie, ktoré má rozhodujúci vplyv na schopnosť žalobcu vykonávať
zárobkovú činnosť. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 16.11.2022 vyplýva, že ako rozhodujúce
zdravotné postihnutie bolo u žalobcu určené: „Kapitola: XV – Choroba podporného a pohybového
aparátu, Oddiel: G – Postihnutie končatín, Položka: 19 – obmedzenie pohybu v zápästnom kĺbe,
Písmeno: b – závažnejšieho stupňa 1 – na nedominantnej“, ktorému zodpovedala miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 10 %. Iné zdravotné postihnutia uvedené
v diagnostických záveroch boli vyhodnotené ako odôvodňujúce zvýšenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení o 10 %. Celková miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobcu stanovená na 20 %. Žalobca teda
nebol uznaný za invalidného. Na strane druhej, z odborného posudku o invalidite zo dňa 15.12.2022,

ktorý bol vyhotovený po žalobcom podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu vyplýva, že
rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobcu bolo určené: „Kapitola XV – Choroba podporného
a pohybového aparátu, Oddiel G – Postihnutia končatín, Položka: 28 – Strata úchopovej schopnosti ruky,
Písmeno: a – na nedominantnej, ktorému zodpovedala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v rozsahu 50 %. Iné zdravotné postihnutia uvedené v diagnostických záveroch boli vyhodnotené

ako nevýznamné, a tak neodôvodňujúce zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť bola u žalobcu stanovená na 50 %. Z odborného lekárskeho posudku zo dňa
12.05.2023, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní vyplýva,
že ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo u žalobcu opätovne určené: „Kapitola: XV – Choroba

podporného a pohybového aparátu, Oddiel: G – Postihnutie končatín, Položka: 19 – obmedzenie pohybu
vzápästnomkĺbe,Písmeno:b–závažnejšiehostupňa1–nanedominantnej“,ktorémuzodpovedámiera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 10 %. Iné zdravotné postihnutia uvedené
v diagnostických záveroch boli vyhodnotené ako odôvodňujúce zvýšenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení o 10 %. Celková

miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobcu teda stanovená opäť na 20 %
v dôsledku čoho žalobca nesplnil podmienky pre uznanie invalidity.

36) Vychádzajúc z výsledkov vyššie uvedených lekárskych posudkov žalobca prejavil nesúhlasné
stanovisko s určením percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo vzťahu

k záverom lekárskych posudkov zo dňa 16.11.2022 a zo dňa 12.05.2023 majúc za to, že tieto nesprávne
vyhodnotili zdravotný stav žalobcu vo vzťahu k hybnosti jeho ľavého zápästia a tým k posúdeniu otázky
úchopovej schopnosti jeho nedominantnej ruky.

37) Žalobca ohľadom lekárskeho posudku zo dňa 12.05.2023, ktorý sa stal podkladom napadnutého

rozhodnutia zdôraznil, že na podklade ambulantného nálezu zo dňa 15.12.2022, ktorý bol vyhotovený
A. E. F., a v ktorého závere je konštatované: „Jedná sa o závažné traumatické postihnutie ľavého karpu
s následkom rozsiahlych degeneratívnych zmien postihujúce hybnosť ľavého zápästia až k nulovým
hodnotám s perspektívou riešenia totálnou dézou karpu pre postupnú progresiu degeneratívnych
zmien“, vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobcu je: „Choroba podporného

a pohybového aparátu, Oddiel G – Postihnutia končatín, Položka: 28 – Strata úchopovej schopnosti
ruky, Písmeno: a – na nedominantnej“.38) Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu však dospel k záveru, že
vyššie uvedeným námietkam žalobcu nemožno vyhovieť, keďže z lekárskeho posudku posudkového
lekára zo dňa 12.05.2023 po vyhodnotení všetkých lekárskych správ vyplýva, že u žalobcu sa nejedná

o stratu úchopovej schopnosti ruky (hoci je do značnej miery znížená), preto nebolo z posudkového
hľadiska odôvodnené zaradenie v kapitole XV oddiel G položka 28. K uvedeným záverom dospel
posudkový lekár aj po vyhodnotení žalobcom predloženého lekárskeho nálezu vyhotoveného A. E. F. zo
dňa 15.12.2022. V tomto smere mu teda nemožno nič vyčítať. Odborný lekársky posudok posudkového
lekára žalovaného, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia vníma správny súd ako ucelený

a logický, zohľadňujúci komplexný zdravotný stav žalobcu v čase jeho vyhotovenia, dávajúci žalobcovi
odpoveď na posúdenie jeho zdravotného stavu k otázke funkčnosti jeho ruky. K určeniu miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť správny súd teda uvádza, že ide o záver, ktorý je
preskúmateľný, logický a zodpovedá tým záverom, ktoré sú obsiahnuté aj v lekárskych správach
a nálezoch, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie orgánov verejnej správy. Podľa názoru správneho súdu,
posudkový lekár žalovaného v napadnutom rozhodnutí zodpovedajúcim a preskúmateľným spôsobom

zdôvodnil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu celkovo 20 %.
Takéto zhodnotenie zodpovedá záverom lekárskych správ a nálezov a aj v tejto časti považuje správny
súd odborný lekársky posudok o invalidite žalobcu zo dňa 12.05.2023 za preskúmateľný a logický,
zodpovedajúci záverom, ktoré sú zdokumentované v lekárskych správach a nálezoch obsiahnutých
v administratívnom spise.

39)Ustanovenie§71ods.8Zákonaosociálnompoisteníumožňujeposudkovémulekárovinavýšiťmieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za ostatné pridružené ochorenia, a to najviac o 10 %,
pričom v danom prípade posudkový lekár žalovaného za ostatné pridružené ochorenia navýšil mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcovi o 10 %. Takému rozhodnutiu posudkového

lekára žalovaného nemožno rovnako nič vytýkať a uvedené nebolo žalobcom ani rozporované.

40) V kontexte vyššie uvedeného správny súd dopĺňa, že subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho
zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie
je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť

žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré sú v sociálnych veciach
zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Správny súd zdôrazňuje, že výkon
lekárskej posudkovej činnosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z. je podmienený získaním odbornej
spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové
lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové

lekárstvo. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú
schopnosť žalobcu vyžaduje odborné lekárske znalosti, preto vo veciach sociálneho poistenia je
takéto dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia podľa § 153 ods. 5 Zákona
o sociálnom poistení. Posudkoví lekári spolupracujú s praktickými lekárom, ošetrujúcim lekárom a
s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Postupujú podľa Zákona o sociálnom poistení a prílohy

č. 4 k tomuto zákonu. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom
objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to na základe vyšetrenia
žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
Údaje o zdravotnom stave žalobcu sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet
a zhodnotenie nesubsumuje odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktoré je verejnou listinou, ale

je súčasťou obsahu posudku posudkových lekárov, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia. V ňom musia
byť zhrnuté všetky skutočnosti týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu žalobcu a jeho vplyvu na
jeho pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej správnosti a
teda zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Záver o poklese pracovnej schopnosti žalobcu bol teda
posudkovým lekárom žalovaného prijatý na podklade doložených odborných lekárskych nálezov, ktoré

zobral do úvahy komplexne. Jeho posudkové stanovisko bolo zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými
a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu, posudkovými a zákonnými kritériami a na základe
platnej právnej úpravy.

41) Pokiaľ sa žalobca domnieva, že jeho zdravotný stav sa zhoršuje, čo nebolo posudkovým lekárom

žalovaného náležite zohľadnené, k tomu správny súd opätovne poukazuje na to, že posudkový lekár
vyhodnotil zdravotný stav žalobcu na základe predložených odborných lekárskych nálezov a správ, ktoré
sú účastníkom konania predložené v rámci prebiehajúceho administratívneho konania. Pokiaľ dôjde
k zhoršeniu, resp. k akejkoľvek zmene zdravotného stavu, je potrebné, aby táto bola dokumentovanáošetrujúcimi lekármi a potom sa účastník konania môže opätovne obrátiť na Sociálnu poisťovňu so
žiadosťou o prehodnotenie zdravotného stavu, resp. nároku na invalidný dôchodok, a až potom môže
byť táto skutočnosť vyhodnocovaná.

42) Správny súd k namietanému postupu a samotnému zisteniu skutočného stavu veci uvádza, že
posudkoví lekári posudzujú zdravotný stav primárne z lekárskych správ (nie z osobného vyšetrenia
posudkovým lekárom), keď vo všeobecnosti úlohou lekára špecialistu je popísať zdravotné postihnutie
a úlohou posudkového lekára je vyjadriť sa k dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu a poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so zohľadnením odborných lekárskych nálezov. Samotná
skutočnosť, že k posúdeniu zdravotného stavu žalobcu došlo v jeho neprítomnosti, nespôsobuje
automaticky nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, neúplné, nekomplexné posúdenie jeho
zdravotného stavu, ak posudkový lekár vychádzal z predložených a jemu dostupných lekárskych
správ, z predloženej posudkovej spisovej dokumentácie žalobcu. V súvislosti s právom na ochranu
zdravia garantovaným v článku 40 Ústavy SR a právom na život garantovaným článkom 15 Ústavy

SR, v kontexte šírenia ochorenia COVID-19, znamená povinnosť štátnych orgánov aktívne prijímať
opatrenia chrániace život a zdravie osôb na území Slovenskej republiky a zároveň povinnosť ostatných
štátnych orgánov tieto opatrenia dodržiavať. Žalobca uviedol, že jeho zdravotný stav bol vyhodnotený
v jeho neprítomnosti, avšak na takýto postup mala Sociálna poisťovňa zákonný rámec, vychádzajúc z
ustanovenia § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., preto sa nejedná o nezákonný postup pri posúdení

jeho zdravotného stavu.

43) Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol
vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa správny súd stotožňuje. Keďže správny súd považuje
rozhodnutie žalovaného za vecne správne, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

44) Žalobca v konaní pred správnym súdom nebol úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania,

ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.