Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424200609
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Konštiaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4424200609.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobcov: 1. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D., E.. F. G. XXXX/XX, 2. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E.. F. G.
XXXX/XX, obaja v zastúpení: JUDr. Gergely Pšenák, advokát, so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika
30, IČO: 42 369 436, proti žalovanému: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., K. XXX/XX, v zastúpení:

ProcuRechtLegals.r.o.,sosídlomBratislava-mestskáčasťStarémesto,Železničiarska22,IČO:50321
137, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia,
o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č.k. 4C/15/2024-228 zo dňa 27.
augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné
právo k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v kat. úz. L. C. B., obec L. C. B., okres C. D., zapísanými
na liste vlastníctva LV č. XXXX ako parcely registra C číslo 5497/29 o výmere 591 m2, druh pozemku:
orná pôda, parcely registra C číslo 5497/41 o výmere 410 m2, druh pozemku: orná pôda, parcely
registra C číslo 5497/62 o výmere 638 m2, druh pozemku: orná pôda, parcely registra C číslo 5497/70

o výmere 636 m2, druh pozemku: orná pôda, parcely registra C číslo 5497/111 o výmere 230 m2,
druh pozemku: ostatná plocha, a to vrátane prevodu ich vlastníckeho práva, zaťaženia nehnuteľnosti
v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo iného
zaťaženia nehnuteľnosti, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom
súde Nové Zámky pod sp. zn. 4C/15/2024. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 343 ods. 1, 2,
3, § 344, § 324 ods. 1, 3, § 328 ods. 2 veta prvá, odsek 3, § 329 ods. 1 veta prvá, odsek 2 CSP.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou zo dňa 07.02.2024 domáhali rozhodnutia, ktorým
by súd určil, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to nachádzajúcich sa v kat. úz. L.
C. B., obec L. C. B., M. C. D., zapísaných na liste vlastníctva LV č. XXXX, k. ú. L. C. B. ako parcely
registra C číslo 5497/30 o výmere 396 m2, druh pozemku: orná pôda, parcely registra C číslo 5497/112
o výmere 42 m2, druh pozemku: ostatná plocha, parcely registra C číslo 5497/113 o výmere 202 m2,

druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie s rozostavaným rodinným domom, ktoré boli vo výlučnom
vlastníctve žalovaného a ktoré boli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.03.2023 prevedené na žalobcov.
Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia podaním zo dňa 11.10.2023 odstúpili od kúpnej zmluvy. Zároveň
sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia titulom vrátenia kúpnej ceny nehnuteľnosti vo výške
184.000 eur a sumy vo výške 40.620,60 eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady trov
konania.3. Spolu so žalobou žalobcovia podali návrh, ktorým žiadali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým by bol žalovaný povinný zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami, nachádzajúcimi
sa v kat. úz. L. C. B., obec L. C. B., M. C. D., zapísaných na liste vlastníctva LV č. XXXX, k. ú.

L. C. B. ako parcely registra C číslo 5497/29 o výmere 591 m2, druh pozemku: orná pôda, parcely
registra C číslo 5497/41 o výmere 410 m2, druh pozemku: orná pôda, parcely registra C číslo 5497/62
o výmere 638 m2, druh pozemku: orná pôda, parcely registra C číslo 5497/70 o výmere 636 m2, druh
pozemku: orná pôda, parcely registra C číslo 5497/111 o výmere 230 m2, druh pozemku: ostatná plocha,
a to vrátane prevodu ich vlastníckeho práva, zaťaženia nehnuteľnosti v prospech inej osoby, zriadenia

akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo iného zaťaženia nehnuteľnosti, a to
do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Nové Zámky. Súd
prvej inštancie uznesením z 26.02.2024 vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, proti
uzneseniu podal žalovaný odvolanie, Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 26Co/37/2024-195 zo dňa
05.06.2024 zrušil predmetné neodkladné opatrenie s tým, že podľa názoru odvolacieho súdu neboli
splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia a nebolo osvedčené, že žalovaný sa

účelovo zbavuje svojho majetku, ako aj hrozba bezprostrednej a reálnej hroziacej ujmy žalobcom.
Jediný nárok, ktorý žalobcovia voči žalovanému majú, je pohľadávka v tomto konaní, v ktorom ešte
nebolo právoplatne rozhodnuté. Zároveň odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie musí v prvom rade
skúmať, či v konaní možno nariadiť zabezpečovacie opatrenie a až v prípade, keď toto nie je možné,
pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia, ak sú splnené predpoklady na jeho nariadenie. Upriamil

pozornosť súdu na uznesenie Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 294/2020 zo 04.08.2020, pričom žalobca
zabezpečovacím opatrením zabezpečuje svoju peňažnú pohľadávku v prípade obavy z ohrozenia
exekúcie.

4. S poukazom na názor odvolacieho súdu podali žalobcovia dňa 22.08.2024 návrh na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, ktorý odôvodnili tým, že žalobcovia mali so žalovaným mimosúdne
rokovania, pričom žalovaný s poukazom na podanie žaloby sa účelovo snaží zbaviť majetku, o čom
svedčí aktivita žalovaného o snahe previesť nehnuteľnosti, ktoré sú v jeho vlastníctve na tretie osoby,
čo bolo zrejmé z LV č. XXXX kat. úz. L. C. B., ako aj z inzerátov na internetovej stránke N. , a to
prostredníctvomRealitnejkancelárieH.G.I.J.G.C.D..Žalovanýsvojpostojvyjadrilajvliste,ktorýzaslal

právnemu zástupcovi žalobcov dňa 03.10.2023, kde uviedol, že žalobcovia v kúpnej zmluve deklarovali,
že im je známy právny a faktický stav nehnuteľnosti a odkazuje v prípade reklamácie, aby sa obrátili na
zhotoviteľa A. I.. Z vyhlásenia O. P. z 12.03.2024 bolo zrejmé, že v rámci projektu jediným predávajúcim
bol žalovaný, ktorý dlhodobo ponúka na predaj novostavby v L. C. B., a to zapísané na LV č. XXXX v
kat. úz. L. C. B..

5. Súd prvej inštancie následne bol toho názoru, že žalobcovia sa zabezpečovacím opatrením domáhali
zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, teda potenciálneho oprávnenia v exekučnom konaní, a mali
za to, že existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci bude ohrozená alebo zmarená.
Po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, ako aj písomností a dôkazov predložených žalobcami v konaní a po dôkladnom zvážení
všetkých okolností danej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože žalobcovia osvedčili predpoklady na vydanie
ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Žalobcovia sa zabezpečovacím opatrením domáhali
zabezpečenia pohľadávky vzniknutej žalovanému z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré

mu malo vzniknúť odstúpením od kúpnej zmluvy zo strany žalobcov, pričom žalobcovia na základe
predmetnej kúpnej zmluvy vyplatili žalovanému sumu 182.000 eur z hypotekárneho úveru poskytnutého
ČSOB, a.s. vo výške 177.000 eur a 5.000 eur z úveru z Q., J. a zaplatenie sumy 40.620,60 eur titulom
vydania bezdôvodného obohatenia. Zo žaloby, ako aj z jej príloh vyplývalo, že žalobcovia so žalovaným
uzavreli kúpnu zmluvu dňa 19.03.2023 na kúpu rozostavaného rodinného domu na pozemku par. č.

5497/113, nachádzajúceho sa v kat. úz. L. C. B., vedeného na LV č. XXXX za kúpnu cenu 117.000
eur, predtým uzavreli dňa 07.03.2022 Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, kde bola cena nehnuteľnosti
spolu vo výške 182.000 eur. Z podkladov predložených žalobcami vyplýva, že žalovanému vyplatili spolu
sumu 182.000 eur za rozostavaný rodinný dom aj s pozemkom. Okrem toho zaplatili žalobcovia titulom
montáže dverí, kúpeľne, podlahy, betónového plota, klímy, dvier, sumu 40.620,60 eura, čo dokladovali

faktúrami a príjmovými pokladničnými dokladmi od jednotlivých dodávateľov. V súvislosti so zriadením
záložného práva mal súd prvej inštancie za to, že žalobcovia hodnoverným spôsobom preukázali, že
žalovaný sa zbavuje, resp. má úmysel sa zbaviť predmetu svojho vlastníckeho práva, čo dokladovali
podanými inzerátmi o prevodoch nehnuteľností v kat. úz. L. C. B., ako aj čestným prehlásením majiteľaRealitnej kancelárie O. P. o tom, že žalovaný má v úmysle predať tieto nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané
na LV č. XXXX ako par. reg. C č. 5497/29, č. 5497/41, č. 5497/62, č. 5497/70 a č. 5497/111 v
rámci projektu „Novostavby na predaj Dvory nad Žitavou“. Z týchto dokumentov bolo preukázané, že

žalovaný ako stavebník realizuje stavbu rodinných domov v kat. úz. L. C. B., pričom niekoľko rodinných
domov už žalovaný odpredal, medzi inými aj novostavbu rodinného domu žalobcom. V tomto prípade
predložili žalobcovia aj ako dôkaz posudok R. O. S., ktorý po obhliadke predmetnej stavby konštatoval
nedostatky stavby, a to hlavne, že bola realizovaná v rozpore s projektovou dokumentáciou, čo sa
týkalo konštrukcie zvislých nosných stien (namiesto murovanej steny hrúbky 300mm je sendvičová

stena so železobetónovým jadrom hrúbky cca 150mm) a taktiež stropnej konštrukcie, kde namiesto
železobetónového monotolického stropu je drevený trámový strop, pričom žalobcovia tieto vady diela
žalovanému vytkli a žalovaný ich odkázal na osobu A. I., o ktorom však nebolo zrejmé, o akú osobu
ide. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a
aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, pričom nevyhnutnou podmienkou jeho
zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi

stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba,
keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do
tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej
navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že

v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo
vecisamej,resp.kzmareniuprípadnéhonútenéhovýkonurozhodnutia.Ohrozenienárokunavrhovateľa,
či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí osvedčiť, nestačí len
abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobcu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva
navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia.

6. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia preukázali
existenciu dôvodnej obavy o tom, že exekúcia bude ohrozená či zmarená, že sa žalovaný zbavuje
majetku, ale nemali akým spôsobom osvedčiť skutočnosť, či žalovaný disponuje dostatočným majetkom

na to, aby mohol v budúcnosti uspokojiť pohľadávku žalobcov v prípade, že tak bude súdom rozhodnuté
v konaní o žalobe vo veci samej. Pre vydanie súdneho rozhodnutia je rozhodujúci stav veci v čase
vyhlásenia rozhodnutia. Súd na základe uvedeného dospel k názoru, že obava žalobcov, že výkon
exekúcie bude ohrozený alebo zmarený, bola riadne osvedčená, žalobcovia preukázali svoje tvrdenia
aj predloženými listinnými dôkazmi, pričom bolo nesporné, že medzi stranami sporu prebieha súdne

konanie,ktoréhopredmetomjepeňažnéplnenie.Samotnýžalovanýanivosvojomodvolanísanevyjadril
ku skutočnosti, že by nevykonával právne úkony, ktorými sa snaží previesť rozostavané rodinné domy
zo svojho majetku do majetku tretích osôb, len namietal, že súd nedostatočne skúmal predpoklady
na nariadenie neodkladného opatrenia a rekapituloval obsah žaloby, pričom žalovaný svoje tvrdenia
opieral o rozhodnutie NS SR, uverejnené Zbierke stanovísk NS SR pod č. R41/1995, v ktorom

najvyšší súd píše, „že ak je nárok žalobcu zabezpečený záložným právom, zvyčajne nebezpečenstvo
zmarenia výkonu rozhodnutia bezprostredne a reálne nehrozí“. Súd prvej inštancie však upriamil
pozornosť na tú skutočnosť, že záložné právo síce zaťažuje nehnuteľnosť, ale povinnými zo záložného
práva sú samotní žalobcovia. Podľa názoru súdu, ak bude nárok žalobcov do skončenia konania
zabezpečený sudcovským záložným právom, nie je takéto záložné právo neprimerané s poukazom na

výšku uplatneného nároku žalobcov v konaní, preto návrhu žalobcov vyhovel a nariadil zabezpečovacie
opatrenie, ktorým zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného podľa
znenia výroku tohto uznesenia, a to až do právoplatného skončenia konania o zaplatenie sumy 182.000
eur a 40.620,60 eura, ktorá žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 07.02.2024. Záverom dodal, že o
náhrade trov konania rozhodne súd v meritórnom rozhodnutí.

7. Proti tomuto uzneseniu v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, dôvodiac
ustanovením § 365 písm. d), f), g), h) CSP a mal za to, že súd prvej inštancie sa argumentačne odklonil
od názorov odvolacieho súdu, ako aj od svojich vlastných tvrdení. Zdôraznil, že súd prvej inštancie v
odôvodnení svojho uznesenia z 18.07.2024, ktorým zamietol návrh na vydanie neodkladného opatrenia

explicitne konštatoval (bod 13.), že: „Právny zástupca žalobcov napriek záväznému právnemu názoru
druhoinštančného súdu neupravil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nedoložil žiadne ďalšie
listiny, ani dôkazy, ktoré by preukazovali tak dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ako ani
situáciu, že majetok žalovaného by sa mal zmenšovať a dôvodnosť alebo hrozbu možnej exekúcie.“Pritomnávrhžalobcovresp.ichprávnehozástupcunanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia(ďalejlen
„návrh“) je argumentačne úplne identický s ich predchádzajúcim návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia. Žalobcovia nedoložili žiadne listiny ani dôkazy k osvedčeniu predpokladov pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu ako to sám súd prvej inštancie už raz v konaní konštatoval.
Žalobcovia síce po podaní návrhu oznámením zo dňa 26.08.2024 doložili do spisu nové listiny (tj.
fotografie predávaných nehnuteľností), avšak tieto nie sú priamo relevantné pre posúdenie dôvodov na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže zabezpečovacie opatrenie slúži na
zabezpečenie vymáhateľnosti budúceho rozhodnutia, nie na dokazovanie o vadách nehnuteľností.

Odvolací súd pritom vo svojom rozhodnutí (bod 26) jasne formuloval, že dôkazné bremeno v súvislosti
s osvedčením rozhodujúcich skutočností pre nariadenie neodkladného opatrenia (teda rovnako aj
v prípade zabezpečovacieho opatrenia) zaťažuje žalobcu. Mal za to, že ak súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí o zamietnutí návrhu na vydanie neodkladného opatrenia skonštatoval, že žalobca
nepreukázal dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ako ani situáciu, že by sa majetok
žalovaného mal zmenšovať a dôvodnosť alebo hrozbu možnej exekúcie, platí tento dôvod aj pre

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v prípade identického návrhu a nedoloženia iných dôkazov. V
prípade identických podaní musel súd vyhodnotiť ten istý záver, resp. dospieť k tomu istému záveru.

8. V ďalšej časti odvolania žalovaný vytýkal neosvedčenie obavy, že exekúcia by bola ohrozená.
Mal za to, že žalobcom sa v ich návrhu nepodarilo preukázať, že by existovalo akékoľvek reálne a

bezprostrednéohrozenieuspokojeniaichnárokov.Vyjadrilpresvedčenie,ženanariadenievovlastníctve
tak obmedzujúceho opatrenia, akým zabezpečovacieho opatrenie je, musí preukázateľne existovať
bezprostredné a reálne ohrozenie nároku žalobcov a reálnosť obavy žalobcov musí byť osvedčená a
preukázaná, čo sa v predmetnom prípade nestalo. Ako konštatoval odvolací súd, jediný nárok, ktorý
žalobcovia voči žalovanému majú, je pohľadávka v tomto konaní, v ktorom ešte nebolo právoplatne

rozhodnuté. Existencia sporu
o určenie vlastníckeho práva v štádiu konania, kedy nebolo vykonané dokazovanie a kedy žalovaný
nemal možnosť vyjadriť sa k žalobnému návrhu, predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, resp.
navrhnúť vykonanie dokazovania na preukázanie svojich tvrdení, neznamená ex lege existenciu dlhu,
a teda táto skutočnosť sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia.

Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie
žalovaného, ktorého dôsledkom je
znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie,
ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. V opačnom prípade by sa
jednalo o prejudikovanie rozhodnutia súdu vo veci samej ešte pred vykonaním dokazovania a teda o

rozhodnutie porúšajúce základné zásady civilného sporového konania. Žalovaný sa v prípade úspechu
v spore vo veci samej môže domáhať uspokojenia z predávaných nehnuteľnosti, ktorú súd v prípade
úspechu žalobcu určí do vlastníctva žalovaného. Žalobcovia sa podaným žalobným návrhom prioritne
domáhajú určenia vlastníckeho práva v prospech žalovaného, a teda v prípade úspechu v spore môžu
svoje peňažné nároky uspokojiť zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť (predávané

nehnuteľnosti), ktorých výlučné vlastníctvo žiadajú prisúdiť žalovanému. Okrem toho vytýkal, že súd
prvej inštancie nevzal do úvahy existenciu a právne následky záložného práva, pretože samotný
dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Skutočnosťami, ktoré
osvedčujú, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený, bolo predovšetkým také konanie odporcu, ktorého
dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku,

ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo
ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Mal tiež za to, že k žalobnému návrhu mali žalobcovia predložiť
aj potvrdenie banky o zániku záložného práva, bez toho je ich nárok nevykonateľný (keďže v prípade
nesplatenia úveru napr. z dôvodu jeho akcelerácie pre nepredloženie právoplatného kolaudačného
rozhodnutia, predávané nehnuteľnosti prepadnú banke). Poprel, že tvrdenie žalobcov, že žalovaný sa

predajom zablokovaných nehnuteľností zbavuje majetku, je pravdivé. Súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil investičnú činnosť žalovaného ako snahu žalovaného účelovo sa zbaviť majetku. Súd
sa stotožnil s jednostrannými a neúplnými skutkovými tvrdeniami žalobcov uvedenými v návrhu,
bez toho, aby súd zohľadnil tvrdenia žalovaného uvedené v konaní pri predchádzajúcom odvolaní.
Žalobcami doložené inzeráty z internetových portálov ohľadne predaja nehnuteľností sú však účelové,

neúplné a zavádzajúce. Žalovaný je investorom, čo mal súd prvej inštancie za preukázané (bod 17
napadnutého rozhodnutia), ktorý realizuje stavbu rodinných domov na zablokovaných nehnuteľnostiach,
ktoré následne aktívne predáva postupne v rámci svojej investičnej činnosti podľa toho ako ich
nadobudol do svojho vlastníctva od prvej polovice roka 2022 (teda so svojou investičnou činnosťouzačal o dva roky skôr ako žalobcovia voči nemu podali žalobu a teda nie „po mimosúdnom rokovaní a
uvedomenísipodaniažaloby“akotvrdiažalobcoviavosvojomnávrhu).Žalobcoviasisútejtoskutočnosti
vedomí, keďže už na prvom stretnutí s realitným maklérom si vyberali z ponuky viacerých pozemkov

v rámci projektu, vrátane pozemkov zo zablokovaných nehnuteľností. Dôkazy predložené k návrhu
na vydanie zabezpečovacieho opatrenia sú tendenčné, keďže inzercia zablokovaných nehnuteľností
uvádzaná v návrhu nie je nová. Ide len o ďalšiu inzerciu druhej realitnej kancelárie, ktorá ju zaradila do
ponuky koncom roka 2023. Zdôraznil, že predajom zablokovaných nehnuteľností žalovaným by nedošlo
k ohrozeniu exekúcie. Práve naopak, v prípade úspešného predaja zablokovaných nehnuteľností,

žalovaný získa z daného predaja značný finančný obnos, ktorý v prípade úspechu žalobcov v
predmetnej veci môže tiež slúžiť na uspokojenie ich pohľadávky. Zároveň bolo potrebné poukázať
na skutočnosť, že voči žalovanému nie je vedené žiadne exekučné konanie, konkurzné konanie,
nemá žiadne podlžnosti, ktoré by odôvodňovali obavy žalobcov, že ich prípadný úspech v konaní
o určenie vlastníckeho práva nebude môcť byť uspokojený. Zhrnul, že v danom prípade žalobca
podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď

sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Návrh žalobcu nebol
osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného zbavovanie sa jeho
majetku na úkor žalobcu ako jeho veriteľa. Vzhľadom na daný druh developerského projektu nie je
možné za takéto konanie považovať ani rozpredaj bytov (resp. kroky k tomu smerujúce - inzercie), pri
ktorom ide o bežný postup v danom segmente podnikania, ktorým dochádza k transformácii majetku,

avšak ním nemusí dôjsť automaticky aj k zmenšeniu majetku dlžníka (to platí aj vo vzťahu k reklame
ohľadom poskytovania zliav). Žalobca nepreukázal, že by žalovaný odpredával nehnuteľnosti pod ich
skutočnú trhovú hodnotu. Iba samotné tvrdenia žalobcu o nepriaznivej finančnej situácii žalovaného
(záporné vlastné imanie, generovanie straty, zriadenie ďalších záložných práv v prospech financujúcej
banky), a jeho úvahy o možných zámeroch žalovaného v súvislosti s účelom jeho založenia, samo

osebe nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci. Vzhľadom na
vyššie uvedené bol žalovaný presvedčený, že žalobcovia absolútne neosvedčili ohrozenie exekúcie,
a preto súd prvej inštancie k vydaniu napadnutého rozhodnutia nemal pristúpiť a návrh žalobcov
na vydanie zabezpečovacieho opatrenia mal zamietnuť. Následne poukázal aj na skutkové tvrdenia
a svoju obranu vo veci samej, čím mal za to, že nedošlo ani k osvedčeniu dôvodnosti a trvania nároku

a mal tiež za to, že v prípade úspešnosti žalobcov v predmetnej veci, žalovaný sa stane opätovne
vlastníkom predávaných nehnuteľností, ktoré budú ale zaťažené záložným právom, ktorého výmaz majú
v dispozícií výlučne žalobcovia resp. financujúca banka. Napadnuté rozhodnutie obmedzuje žalovaného
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a teda súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
aj princíp proporcionality. Súd prvej inštancie mal vziať do úvahy, že ak budú žalobcovia vo svojej

žalobe úspešní, žalovaný bude nie len zaviazaný k peňažnému plneniu, ale rovnakým momentom
žalovaný opätovne nadobudne predávané nehnuteľnosti. Predávané nehnuteľnosti, ktoré sa dostanú
do opätovného vlastníckeho práva žalovaného môžu následne slúžiť ako zabezpečovací prostriedok v
prípade osvedčenej reálne hroziacej obavy z exekúcie a blokovanie ďalších nehnuteľností žalovaného
preto nie je proporcionálne. Záverom namietol aj rozsah zabezpečovacieho opatrenia, ktoré presahuje

rámec záložného práva a obsahuje povinnosti ako pri nariadení neodkladného opatrenia. S poukazom
na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak,
že návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietne a žalovanému
prizná náhradu trov konania v rozsahu 100% vrátane trov odvolacieho konania.

9. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného podané nebolo.

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP), prejednal vec – odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP),
pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nedáva odpovede na právne významné odvolacie

dôvody (čo ho robí nepreskúmateľným a porušujúcim práva strán na spravodlivý proces) s dôsledkom,
že ho je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP, teda odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak, súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

12. Vychádzal pritom z toho, že predmetom konania v danej veci bol návrh žalobcov na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým navrhli, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa
zriaďujezáložnéprávovprospechžalobcovknehnuteľnostiamzapísanýmnaLVč.XXXXvkatastrálnom

území L. C. B., Obec L. C. B., M. C. D., vedených Okresným súdom Nové Zámky, katastrálny a to
orná pôda vo výmere 591 m2 na parcele registra „C“ KN č. 5497/29, orná pôda vo výmere 410 m2 na
parcele registra „C“ KN č. 5497/41, orná pôda vo výmere 638 m2 na parcele registra „C“ KN č. 5497/62,
orná pôda vo výmere 636 m2 na parcele registra „C“ KN č. 5497/70, ostatná plocha vo výmere 230
m2 na parcele registra „C“ KN č. 5497/111 a to všetko za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcov
voči žalovanému v celkovej výške 184.000 eur titulom vrátenia kúpnej ceny a pohľadávky vo výške

40.620,60 eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Svoj návrh odôvodnili tým, že boli toho
názoru, že žalovaný sa po mimosúdnom rokovaní a uvedomení si podania žaloby z ich strany účelovo
snaží zbaviť majetku. Dôkazom boli inzeráty jeho nehnuteľností, ktoré boli zverejnené už aj v čase
podania žaloby. Neskolaudované domy, ktoré sú postavené na nehnuteľnostiach sú takisto predmetom
ponuky ich predaja. Pokiaľ by žalovaný previedol nehnuteľnosti bez toho, aby sa na nich zriadilo záložné

právo v prospech žalobcov, mohlo by dôjsť k výraznému obmedzeniu, resp. až k vylúčeniu možnosti
uspokojenia práv žalobcov.

13. Súdprvejinštancienávrhužalobcovvyhoveltak,akotouviedolvovýrokunapadnutéhouznesenia,
bližšie špecifikovaného v bode 1. tohto odôvodnenia.

14. S nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa nestotožnil žalovaný a podal voči nemu
odvolanie, dôvodiac tým, že podmienky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia neboli splnené.
Žalobcom sa podľa neho nepodarilo preukázať, že by existovalo akékoľvek reálne a bezprostredné
ohrozenie uspokojenia ich nárokov. Mal za to, že žalobcovia sa v prípade úspechu v spore vo

veci samej môžu domáhať uspokojenia z predávaných nehnuteľností, ktoré súd v prípade úspechu
žalobcov určí do vlastníctva žalovaného. Nesúhlasil s tvrdením, že žalovaný sa predajom zablokovaných
nehnuteľností zbavuje majetku, pretože žalovaný je investorom, ktorý realizuje stavbu rodinných domov
na zablokovaných nehnuteľnostiach, ktoré následne aktívne predáva postupne v rámci svojej investičnej
činnosti podľa toho ako ich nadobudol do svojho vlastníctva od prvej polovice roka 2022, teda so

svojou investičnou činnosťou začal o dva roky skôr ako žalobcovia voči nemu podali žalobu. Následne
tiež poukázal, že predajom zablokovaných nehnuteľností získa žalovaný z daného predaja značný
finančný obnos a ten môže slúžiť na uspokojenie pohľadávky žalobcov. Záverom vytýkal aj neskúmanie
proporcionality a tiež rozsah zabezpečovacieho opatrenia, ktoré presahuje rámec záložného práva
a obsahuje povinnosti ako pri nariadení neodkladného opatrenia.

15. Zaoberajúc sa odvolacími dôvodmi, odvolací súd uvádza, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia
je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka
na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná,
s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.

Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania (§ 344 v spojení s § 337 CSP),
v priebehu konania, ako aj po jeho skončení (§ 344 v spojení s § 338 CSP).

16. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktorými sú a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet

záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) zriadenie záložného práva
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia
obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pod podmienkou existencie obavy z budúceho zmarenia
exekúcie je pritom potrebné rozumieť to, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť
možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Týmto spôsobom sa

tak má posilniť, okrem iného, vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Pri skúmaní
obavy budúceho zmarenia exekúcie musí súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu.
Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené,
že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností bymal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy
pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Taktiež, ak ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať
zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov

dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie.
Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v
tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

17. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie môže zabezpečovacie

opatrenie zriadiť len na návrh, tento bol podaný, avšak súd prvej inštancie o ňom nerozhodol
v celom rozsahu, nakoľko vo výroku napadnutého uznesenia absentuje uvedenie pohľadávky, na
ktorú sa zabezpečovacie opatrenie má vzťahovať tak, ako ho vymedzili žalobcovia v návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a následne tiež súd prvej inštancie rozhodol nad rozsah
žalobcami požadovaného petitu tým, že okrem zriadenia záložného práva, zmätočne nariadil „a to
vrátane prevodu ich vlastníckeho práva, zaťaženia nehnuteľností v prospech inej osoby, zriadenia

akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo iného zaťaženia nehnuteľnosti, a to do
právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.
4C/15/2024“,pričomvšaktotosvojerozhodnutievodôvodnenížiadnymspôsobomneodôvodil.Žalovaný
pritom namietal, že zabezpečovacie opatrenie obsahovalo povinnosti ako pri nariadení neodkladného
opatrenia, a preto povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní v prvom rade bude ujasniť si

predmet konania, t.j. zabezpečovacie opatrenie a neodkladné opatrenie, ako aj predpoklady potrebné
pre ich nariadenie tak, ako boli uvedené vyššie.

18. Následne žalovaný namietal aj spôsobilosť predmetu záložného práva, v rámci čoho vytýkal
nezohľadnenie proporcionality. Aj s touto námietkou žalovaného odvolací súd súhlasí, pretože

z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, či a ako sa súd prvej inštancie zaoberal
proporcionalitou pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia a to najmä za toho stavu, že predmetom
sporu je určenie vlastníckeho práva vo vzťahu ku žalovanému a tiež mal súd prvej inštancie preukázané,
že žalovaný je investorom, ktorý nehnuteľnosti stavia za účelom ich ďalšieho predaja a teda ich aj
inzeruje a to ešte skôr, ako začal spor. Preto je potrebné zvážiť aj rozsah nariadenia zabezpečovacieho

opatrenia v kontexte zabezpečovanej pohľadávky.

19. Dôvodnou bola aj sčasti námietka žalovaného, vytýkajúca nepreukázanie existencie obavy z
budúceho zmarenia exekúcie, nakoľko súd prvej inštancie len skonštatoval, že hodnoverným spôsobom
žalobcovia preukázali, že žalovaný sa zbavuje, resp. má úmysel sa zbaviť predmetu svojho vlastníckeho

práva, avšak žiadnym spôsobom nezdôvodnil, ako k takémuto záveru prišiel. Poukázal pritom na
LV č. XXXX, inzeráty, odpoveď žalovaného na mimosúdne rokovanie a tiež vyjadrenie O. P., avšak
žiadnym spôsobom tieto dôkazy nevyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti tak, aby z nich
bolo zrejmé, akými úvahami sa spravoval a ako dospel k záveru, že žalobcovia preukázali existenciu
obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu ako

orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z
hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného § 220
ods. 2 CSP, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky
spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich
súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva

z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia.
Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce
garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok T. v Španielsko z

21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých
je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo
svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins

c. Francúzsko z 19.02.1998).

20. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu
základnéhoprávanaspravodlivékonaniepodľačlánku46ods.1ÚstavySRačlánku6ods.1Dohovoruoochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia.“.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces zrušil a podľa § 391
ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyššie vysloveným právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude ujasniť si návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
jeho náležitosti a tiež predpoklady, tieto vyhodnocovať v súlade s predloženými dôkazmi a vysporiadať

sa tiež s námietkami strán sporu. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí bude dbať na to, aby
odôvodnenie uznesenia bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a
ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne
posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany konania na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami

strán konania, prezentovanými aj v priebehu odvolacieho konania. Svoj právny záver súd zdôvodní zo
zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné
arelevantnéargumenty,abyriešeniekonkrétnehoprávnehoproblémubolojasnéazreteľnedané(porov.
rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).