Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. november 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 68Ek/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119200974
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Jašušáková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6119200974.2

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnejvecioprávneného:Všeobecnázdravotnápoisťovňa,a.s.,IČO:
35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvalebytomXXXXXB.B.,ovymoženie372,85Eur,vedenejusúdnehoexekútora:JUDr.RenéMatuška,
so sídlom exekútorského úradu Mariánska 35, 971 01 Prievidza, pod sp. zn. XXXXX X/XX, o námietkach
oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 4 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 03.01.2019 domáhal od
povinného vymoženia sumy vo výške 372,85 Eur na základe exekučných titulov – výkaz nedoplatkov

Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. č. 1710189513 zo dňa 04.10.2017 a výkaz nedoplatkov
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. č. 1810941017 zo dňa 02.08.2018 (ďalej aj ako „Exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 04.01.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. René
Matuška, so sídlom exekútorského úradu Mariánska 35, 971 01 Prievidza (ďalej aj ako „súdny
exekútor“), ktorý ju vedie pod spisovou značkou XXXXX X/XX.

3. Súdny exekútor vydal dňa 30.07.2024 Upovedomenie o zastavení exekúcie (ďalej aj ako
„Upovedomenie“) podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že pri exekúcii vedenej
na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania
majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by
stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Predmetné Upovedomenie bolo dňa 31.07.2024 doručené

oprávnenému.

4. Dňa 13.08.2024 boli súdu predložené prostredníctvom súdneho exekútora Námietky oprávneného
zo dňa 08.08.2024 proti Upovedomeniu (ďalej aj ako „Námietky“), v ktorých oprávnený uviedol, že
povinnýsaod02.10.2023nachádzavovýkonetrestuodňatiaslobody.Vobdobíod20.05.2024naďalejje
zaradený do pracovného procesu a poberá mzdu. Možno teda predpokladať, že exekútor môže vykonať

exekúciu zrážkami zo mzdy. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby súd námietkam v plnom
rozsahu vyhovel a upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil.

5. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k námietkam oprávneného uviedol, že je pravdivé tvrdenie
o príjmoch povinného, ale nakoľko jedno predchádzajúce exekučné konanie už bolo zastavené a iné
exekučné konanie vedené na výživné, v ktorom sú od roku 2020 vydané príkazy na začatie ako aj

exekučné príkazy na vykonanie, neboli k dnešnému dňu vymožené žiadne finančné prostriedky. Priložil
prehľad úkonov zo systému, z ktorého je zrejmé, aké úkony boli vykonané.6. Podľa § 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, doručením poverenia na vykonanie exekúcie
exekútorovi sa začína exekúcia.

7. Podľa § 59 ods. 1 Exekučného poriadku, po začatí exekúcie exekútor zabezpečí jej vykonanie.
Pri exekúcii na uspokojenie práva na peňažné plnenie exekútor bezodkladne vykoná potrebné
úkony na zistenie majetku postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom vymáhanému nároku.
Exekútor prednostne zisťuje existenciu majetku povinného podľa údajov v registroch, ktoré sú dostupné

prostriedkami elektronickej komunikácie. Pri zisťovaní majetku povinného exekútor prihliadne na pokyny
oprávneného, ak sú pre zistenie majetku povinného potrebné a ak si ich uskutočnenie nevyžaduje
náklady vo výške neprimeranej k výške vymáhanej povinnosti.

8. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie

alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

9. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady

výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

10. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1
písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie

podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti na exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,

doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

11. Podľa § 61n ods. 5 Exekučného poriadku exekučné konanie sa končí, ak
a)námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu,
b) námietky boli podané, právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí námietok.

12. Súd preskúmal námietky oprávneného voči Upovedomeniu o zastavení exekúcie a konštatuje,
že námietky oprávneného boli podané v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podľa § 61n ods. 4
Exekučného poriadku, avšak nie sú dôvodné.

13. Exekučný poriadok v ustanovení § 61n oprávňuje, resp. splnomocňuje súdneho exekútora
povereného vykonaním exekúcie zastaviť exekúciu v prípadoch, keď sú naplnené zákonné dôvody
zastavenia exekúcie uvedené v predmetnom ustanovení Exekučného poriadku a v prípade zastavenia
exekúcie v celosti aj vyzvať oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov podľa § 198 ods. 2
Exekučného poriadku. Oprávnený má v prípadoch ustanovených v § 61n ods. 4 Exekučného poriadku

právo podať námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie ako prostriedok procesnej obrany
oprávneného proti zastaveniu exekúcie. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom
je situácia, keď pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, inými slovami ide o zastavenie

exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Zmyslom a účelom zastavenia exekúcie pre nemajetnosť
povinného je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania (exekúcie) v prípadoch, keď nie je
možné úspešne skončiť exekučné konanie pre nedostatok majetku povinného subjektu. Dôvodom na
zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať
v predmetnom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie pre neexistenciu akéhokoľvek

majetku povinného, teda absolútnu nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že
napriek tomu, že povinný disponuje určitým majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v
predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať (napr. na majetok povinného – nehnuteľnosť
– na L.V. je zriadené EZP iného súdneho exekútora). Exekútor je povinný vydať upovedomenie ozastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného ako fyzickej osoby, ak nezistil majetok povinného, ktorý
podlieha konkrétnej exekúcii v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do piatich rokov
od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného, pričom poverený súdny

exekútor vychádza z procesného stavu ku dňu vydania upovedomenia o zastavení exekúcie. Pod
zexekvovaním majetku je potrebné rozumieť nielen zablokovanie konkrétneho majetku, ale dosiahnutie
aspoň čiastočného výťažku v exekučnom konaní. Pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného subjektu je potrebné súčasné (kumulatívne) splnenie dvoch základných predpokladov. Prvým
je uplynutie zákonnom ustanoveného časového obdobia (v prípade právnických osôb 30 mesiacov a v

prípade fyzických osôb 5 rokov t.j. 60 mesiacov) a súčasne druhým je nezistenie majetku alebo príjmov
povinného podliehajúcich exekúcii (zexekvovateľného majetku resp. príjmov povinného subjektu), ktoré
by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora.

14. Súdny exekútor, po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie, zisťuje majetok povinného v
potrebnom rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením

povinného o majetku, ako aj súčinnosťou tretích osôb. Poverený súdny exekútor ako štátom určená a
splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je povinný pri vykonávaní
exekúcie ako výkone verejnej moci postupovať s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich
skúseností a odborných vedomostí. Spôsob vykonania exekúcie (tzn. voľbu spôsobov vykonania
exekúcie podľa štvrtej časti Exekučného poriadku) určuje súdny exekútor, ktorého exekučný súd

poveril vykonaním exekúcie. Ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.
II. ÚS 2/2013 zo dňa 16. januára 2013, „Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom
poriadku preniesol štát časť výkonu svojej moci - špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie
vykonávacie - na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam
len právne technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby

štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný
vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné
práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby
musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“ Zisťovanie
zexekvovateľnéhomajetkupovinnéhosubjektujezverenédoprávomociresp.pôsobnosti(kompetencie)

povereného súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci, ktorý vykonáva nútený výkon nárokov z
exekučných titulov prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku, čo je podľa ustanovenia §
5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verenej moci. Poverený súdny exekútor ako orgán verenej
moci je povinný vykonávať exekúciu spôsobom aby nedochádzalo k porušeniu ochrany základných
práv účastníkov exekučného konania (oprávnený a povinný). Súčasťou práva na súdnu ochranu

oprávneného je aj právo domáhať sa núteného výkonu nárokov z exekučných titulov prostredníctvom
exekučného konania podľa Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor je v priebehu exekučného
konania oprávnený a súčasne aj povinný zisťovať majetok povinného podliehajúci exekúcii, po jeho
zistení zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť primeraný a vhodný a exekúciu
vykonať (tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného). V

prípade zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekútora a súčasnom uplynutí
zákonom ustanovenej doby je poverený súdny exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení
exekúcie pre nemajetnosť povinného subjektu. Na tomto mieste exekučný súd poukazuje na to, že
ide o zákonnú povinnosť súdneho exekútora (znenie ustanovenia § 61n ods. 1 Exekučného poriadku
„Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak ....“). Na základe uvedeného exekučný súd

uzatvára, že zisťovanie zexekvovateľného majetku (tzn. majetku, ktorý exekúcii podlieha) povinného je
primárne v kompetencii povereného súdneho exekútora, ktorý súčasne nesie aj (právnu) zodpovednosť
ako orgán verenej moci na úseku núteného výkonu exekučných titulov (civilná exekúcia) za výkon svojej
činnosti, ktorá je podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verenej moci.

15. Exekučný súd poukazuje na ustanovenie § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého pri
vykonávaní exekúcií exekútor postupuje v poradí, v akom mu boli doručené poverenia na vykonanie
exekúcie s výnimkou tých exekúcií, ktoré vybavuje prednostne, t.j. exekúcie, ktorých predmetom je
vymoženie pohľadávky na výživnom. Keďže súdny exekútor je oprávnený vykonávať exekúciu až
okamihom, keď ho exekučný súd vykonaním exekúcie poveril, pre určenie poradia vykonania exekúcie

(priority postupu) je relevantné to, v akom časovom slede mu boli v jednotlivých exekučných konaniach
doručené poverenia na vykonanie exekúcie. V nadväznosti na uvedené je pri posúdení nemajetnosti
povinného potrebné mať na zreteli aj pluralitu exekučne vymáhaných pohľadávok povinného, teda
ak sa voči tomu istému povinnému vedie viac exekučných konaní súčasne. V týchto prípadoch saporadie jednotlivých pohľadávok určuje dátumom doručenia príkazu na začatie exekúcie platiteľovi
mzdy, platiteľovi iného príjmu, banke, či inému dlžníkovi povinného, pričom pre určenie spôsobu ich
uspokojovania platí, že pohľadávka so skorším poradím sa zrážkami zo mzdy, resp. iného príjmu,

prikázaním pohľadávky z účtu v banke alebo prikázaním iných peňažných pohľadávok uspokojí v
celosti a až následne sa pristúpi k uspokojeniu pohľadávky s neskorším poradím. Uvedené však
neplatí, ak predmetom vykonávania exekúcie je prednostná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 71
ods. 2 Exekučného poriadku, kedy sa uplatňuje zásada prednosti, a teda vymoženie prednostnej
pohľadávky má prednosť pred ostatnými pohľadávkami a to bez ohľadu na jej poradie určené podľa dňa

doručenia príkazu na začatie exekúcie. Je preto potrebné posúdiť to, o uspokojenie akej pohľadávky
ide, nakoľko plnenie sa môže započítavať na uspokojenie pohľadávky, ktorá má v zmysle zásady priority
prednostnejšie postavenie pred ostatnými pohľadávkami. Je preto potrebné uviesť, že voči povinnému
je vedená exekúcia tunajším súdom pod sp. zn. 16Ek/139/2019, ktorej predmetom je vymoženie
pohľadávky na výživnom, ktorá sa v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 71 ods. 2 Exekučného
poriadku považuje za pohľadávku prednostnú.

16. Exekučný súd po preskúmaní vyjadrenia predloženého súdnym exekútorom uvádza, že súdny
exekútor v priebehu exekúcie nezistil žiadny majetok povinného vhodný k zexekvovaniu. Povinný
podľa údajov Sociálnej poisťovne bol síce v priebehu exekúcie zamestnaný v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Ilava (v období od 27.02.2019 do 19.03.2019, od 13.11.2019 do 20.12.2019, od

07.01.2020 do 17.03.2020, od 04.05.2020 do 24.07.2020, od 10.08.2020 do 06.11.2020 a od 20.05.2024
do 08.08.2024), avšak s minimálnym vymeriavacím základom. Povinný nevlastní žiaden nehnuteľný
majetok, motorové vozidlo, ani účet v banke. V čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie
poverený súdny exekútor nemal inú vedomosť o existencii majetku, resp. príjmov povinného, ktoré by
exekúcii podliehali a súčasne v tejto exekúcii nebola vymožená ani len časť pohľadávky oprávneného z

exekučného titulu a rovnako ani len časť trov exekučného konania povereného súdneho exekútora.

17. Preukázanie objektívnej existencie majetku povinného nie je dôvodom na zrušenie upovedomenia
o zastavení exekúcie. Dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu na námietku
povinného je skutočne len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku, prípadne

samotné splnenie vymáhanej povinnosti. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach
proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zaťažuje výlučne toho účastníka konania, ktorý námietky
podal. Súd však v námietkach oprávneného dôvod na zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie
nevzhliadol. V čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie poverený súdny exekútor nemal inú
vedomosť o existencii majetku, resp. príjmov povinného, ktoré by exekúcii podliehali a súčasne v tejto

exekúcii nebola vymožená ani len časť pohľadávky oprávneného z exekučného titulu a rovnako ani len
časť trov exekučného konania povereného súdneho exekútora.

18. Na základe uvedeného v predchádzajúcom odseku exekučný súd musí skonštatovať, že v čase
vydania upovedomenia o zastavení exekúcie boli splnené predpoklady ustanovené zákonom na vydanie

upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Od začatia
exekúcie t.j. doručenia poverenia na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi (§ 57
ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku) dňa 29.01.2019 do dňa vydania napadnutého upovedomenia
o zastavení exekúcie (30.07.2024) uplynulo viac ako päť rokov. V priebehu tejto exekúcie poverený
súdny exekútor nezistil existenciu príjmov povinného postihnuteľných exekúciou. Z týchto dôvodov

poverený súdny exekútor v priebehu tejto exekúcie nevymohol ani len časť pohľadávky oprávneného z
exekučného titulu a svojich trov exekučného konania. Keďže súdny exekútor poverený vykonaním tejto
exekúcie počas tejto exekúcie po dobu ustanovenú zákonom (päť rokov od začatia exekúcie) nezistil
majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by postačovali aspoň
na úhradu trov exekučného konania povereného súdneho exekútora, boli splnené všetky predpoklady

ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného, ktorý je fyzickou osobou.

19. Záverom odôvodnenia tohto uznesenia exekučný súd konštatuje, že upovedomenie povereného
súdneho exekútora o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného vydané podľa § 61n ods. 1 písm.

d) Exekučného poriadku je vecne správne a boli naplnené všetky zákonné predpoklady na jeho vydanie.
Preto exekučný súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietol, tak ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.