Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/94/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322011317
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2322011317.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavska a sudcov

JUDr. Ladislava Révesa a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A.
B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno
d) Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.11.2024
v Trnave, o odvolaní obžalovaného A. B. a Okresnej prokuratúry Galanta, proti rozsudku Okresného
súdu Galanta zo dňa 29. mája 2024 sp.zn.5T/80/2022, takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 2 Trestného zákona z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom
rozsahu.
II.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

Obžalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. XXX, C., Slovensko

je vinný, že

od presne nezisteného času do 01.20 hod. dňa 25.04.2021 si na nezistenom mieste neoprávnene
zadovážil a bez povolenia prechovával v meste Šaľa -Veča, na čerpacej stanici Slovnaft, u
seba 1 ks zatavenej striekačky s obsahom bielej kryštalickej látky s hmotnosťou 1739 mg a s
priemernou koncentráciou metamfetamínu 52,4 % hmotnostných, ktorá obsahovala 911 mg absolútneho
metamfetamínu, čo predstavuje 18 obvyklých jednorázových dávok drogy, ktorú následne vhodil do

osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia, EČ: D., pričom metamfetamín je v zmysle zákona číslo
139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov
zaradený do II. skupiny psychotropných látok,

teda

- neoprávnene prechovával psychotropnú látku vo väčšom množstve,

čím spáchal

- zločin neoprávneného prechovávania omamnej a psychotropnej látky podľa § 171 odsek 2, odsek 4
písm. b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“).

Za to
u k l a d á :Podľa § 171 ods. 4 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods.2 a § 42 ods. 1 Trestného
zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 ( osemnásť) mesiacov za súčasného zrušenia výroku

o treste podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona uloženého obžalovanému skorším trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/168/2021 zo dňa 9.7.2021 právoplatný dňa 9.7.2021 ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu v trvaní 3 (troch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. ( ,,ďalej len obžalovaný) uznaný vinným

zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona účinného do 30.
apríla 2022, na tom skutkom základe,
že
od presne nezisteného času do 01.20 hod. dňa 25.04.2021 si na nezistenom mieste neoprávnene

zadovážil a bez povolenia prechovával v meste Šaľa -Veča, na čerpacej stanici Slovnaft, u
seba 1 ks zatavenej striekačky s obsahom bielej kryštalickej látky s hmotnosťou 1739 mg a s
priemernou koncentráciou metamfetamínu 52,4 % hmotnostných, ktorá obsahovala 911 mg absolútneho
metamfetamínu, čo predstavuje 18 obvyklých jednorázových dávok drogy, ktorú následne vhodil do
osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia, EČ: D., pričom metamfetamín je v zmysle zákona číslo

139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov
zaradený do II. skupiny psychotropných látok.

Za to mu podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022 s použitím § 38 ods. 2
Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona, uložil súhrnný

trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého
druhu v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/168/2021 zo dňa 9.7.2021 právoplatný dňa 9.7.2021 ako aj všetky

ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.
Napadnutý rozsudok okresný súd odôvodnil v rozsahu č.l.172- 178 spisu).
Po vyhlásení napadnutého rozsudku si prokurátor ponechal lehotu na podanie odvolania. Odvolanie
podal dňa 30.05.2024 (č.l. 182 spisu ) proti všetkým výrokom napadnutého rozhodnutia., ktoré následne

odôvodnil podaním zo dňa 28.06.2024 (č.l. 200--221 spisu), doručené okresnému súdu dňa 28.06.2024
Obžalovaný podal odvolanie proti všetkým výrokom ihneď na hlavnom pojednávaní konanom dňa
29.05.2024 ( č.l.171), odvolanie odôvodnil písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu zo dňa
24.06.2024 ( č.l. 192-197 spisu) doručeným okresnému súdu dňa 25.06.2024, ako aj samostatným
písomným odôvodnením odvolania zo dňa 17.06.2024 ( č.l.184-188 spisu), doručeným okresnému súdu

dňa 21.06.2024.
Okresný prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania zo dňa 25.06.2024, po podrobnej rekapitulácii
záverov napadnutého rozsudku uviedol, že Okresný súd Galanta pri rozhodovaní o výmere trestu
nezistilanijednupriťažujúcuokolnosťanipoľahčujúcuokolnosť.Súdtakneakceptovalnávrhprokurátora
spočívajúci v tom, že obžalovanému pri použití § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. (prevyšujúci

pomer priťažujúcich okolnosti) je potrebné uložiť súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného
zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp. zn. OT/168/2021. Naopak
okresný súd dospel k záveru, že pri aplikácii asperačnej zásady v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona

by použitie priťažujúcej okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona bolo neprimerane prísne. Má
za to, že povinné zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby je radikálne v tom rozsahu, ktorý odôvodňuje
aplikáciu Najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj 104/2009 zo dňa 14.6.2010, a teda vylučuje súčasné použitie
priťažujúcejokolnostipodľa§37písm.h)Trestnéhozákonaaustanovenia§41ods.2Trestnéhozákona,
(porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 5To/81/2022 zo dňa 3.11.2022) S takýmto záverom

súdu sa nestotožňuje, uvedený rozsudok vo výrokovej časti týkajúcej sa uloženia trestu odňatia slobody
obžalovanému pri základnej dolnej hranici trestnej sadzby nepovažuje za zákonný a má za to, že v
danom prípade prichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia § 37 písm. h) Tr. zákona a § 38 odsek 4
Tr. zákona z nasledujúcich dôvodov:
Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky S 1/2011 podľa ktorého nemožnosť súčasného
použitia § 37 písm. h) a § 41 ods. 2 Trestného zákona malo svoje opodstatnenie len do prijatia nálezu

Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, z 28. novembra 2012, ktorým Ústavný súd SR rozhodol,
že ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest
nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody" dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke
zákonov stráca účinnosť.
Podľa súčasnej platnej právnej úpravy § 41 ods. 2 Trestného zákona dochádza len k úprave hornej

hranice trestnej sadzby, preto neprichádza k dvojnásobnej úprave tej istej (dolnej) hranice trestnej
sadzby tak, ako má na mysli predmetné Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (viď aj rozhodnutie NS SR č. 1Tdo/36/2021 z 02.02.2022).
Zároveň poukázal aj na výkladové stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod
Tpj 47/2020.

V danom prípade súd pri určovaní trestnej sadzby síce použil ustanovenie § 42 ods.1 Tr. zákona, ktorým
sa zvýšila horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, avšak dolná hranica ostala nezmenená, teda nie
je možné sa stotožniť s názorom súdu, že takto zvýšená trestná sadzba je pre páchateľa neprimerane
prísna. Aplikácia ustanovenia § 37 písm. h) Trestného zákona je odôvodnená tým, že obžalovaný
spáchal viac trestných činov, na ktorú okolnosť je potrebné vždy prihliadať a obligatórne použiť, teda

nejde o okolnosť, ktorá by nemusela byt' pri ukladaní trestu zohľadnená, ako je to pri priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zákona. Pokiaľ súd považoval použitie priťažujúcej okolnosti podľa §
37 písm. h) Trestného zákona za neprimerane prísne (s čím sa nestotožňuje), mal postupovať tak, že pri
ukladaní trestu by aplikoval aj ustanovenie § 37 písm. h) a ustanovenie § 38 ods. 2 a ods. 7 Trestného
zákona, avšak tak neučinil. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie NS SR č. 1Tdo/36/2021 z

02.02.2022.
Napriek možnosti neprihliadnutia na prevahu priťažujúcich okolností, ktorý postup ustanovenie § 38
ods.7 Trestného zákona síce umožňuje, má za to, že jeho použitie je odôvodnené len podľa v minulosti
účinnej právnej úpravy použitia tzv. asperačnej zásady, ktorá tak mala za následok zvýšenie tak hornej
ako aj dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby. Podľa súčasnej platnej právnej úpravy však

dochádza len k úprave hornej hranice trestnej sadzby, preto neprichádza k dvojnásobnej úprave tej istej
(dolnej) hranice trestnej sadzby, ktorá by tak odôvodňovala použitie ustanovenia § 38 odsek 7 Trestného
zákona, ktoré však súd v danom prípade ani nepoužil a namiesto toho len vynechal, resp. neaplikoval
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, ktorú obligatórne aplikovať mal. Súd pri
určovaní výmery trestu teda neaplikoval ustanovenie § 37 písm. h) a § 38 ods. 4 Trestného zákona,

podľa ktorých sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu na 5 rokov a 4 mesiace a uložil
tak trest v trvaní 3 roky 6 mesiacov, ktorý považuje za nezákonný, v rozpore s ustanovením § 38 ods.
2, ods. 4 Trestného zákona.

V závere navrhol, aby Krajský súd v Trnave s poukazom na ust. § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods.

2 Tr. poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a v zmysle ustanovenia § 322 ods. 3 Tr.
poriadku vo veci sám rozhodol rozsudkom a uložil obžalovanému za spáchaný trestný čin primeraný,
zákonný a spravodlivý trest, a to trest odňatia slobody, ktorý bude uložený pri zvýšenej dolnej hranici
trestnej sadzby.
V písomnom odôvodnení odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že s

napadnutým rozsudkom a to tak vo výroku o vine ako aj výroku o treste sa nemôžem žiadnom prípade
stotožniť a ani s ním súhlasiť a má za to, že došlo k podstatným chybám konaní, ktoré napadnutému
výroku predchádzalo.Od začiatku celého konania mu bolo vážnym dôvodom porušené právo na obhajobu. A to vo všetkých
prípadoch výsluchoch poškodených osôb ako aj jednotlivých svedkov.

Napadnutý rozsudok sa opiera o skutočnosti a dôkazy vykonané tak v prípravnom konaní ako aj
pred súdom, avšak súdu sa nepodarilo počas dokazovanie rozptýliť pochybnosti a nie je dostatočne
preukázané protiprávne konanie obžalovaného. Ani znaleckým posudkom KEU PZ ČES - PPZ-KEU-
KE-EXP-2022/1588 sa nepodarilo súdu posilniť dôkaznú situáciu v neprospech obžalovaného, práve
naopak zo záveru znaleckého posudku je jasné, že analýzou zaistenej stopy DNA len že nemožno

vylúčiť, že časť zmiešanej stopy DNA patrí aj A. B., ale naopak bola zaistená a analyzovaná stopa, ktorá
obsahovala zmiešanú DNA minimálne dvoch osôb. DNA je prenosná, a bežne v rámci iných konaní pri
dopočúvaníznalcovnaotázkučimôžeprísťkprenosuDNAnapr.lenpodanímruky,jeichodpoveďjasná,
teda, že ÁNO. Na zaistenom dôkaze - zatavenej striekačke viac ako jedna upotrebiteľná vzorka DNA a
ani z vyššie uvedeného znaleckého posudku nebolo jednoznačne vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že
vo vozidle sa nachádzala ďalšia osoba, ktorú po ceste vzali a následne niekde vyložili. A teda je možné

vyvodiť záver, že zaistená stopa - zatavená striekačka mohla patriť tejto neznámej osobe. Touto otázkou
sa však prvostupňový súd vôbec nezaoberal. Nevykonal teda dôkladne a nenáležite dokazovanie tak,
aby mohlo byť bez pochybností spravodlivo rozhodnuté vo veci.
Počas prípravného konania ale aj pred súdom bol vypočutí svedok E., ktorý jednoznačne potvrdil, že
počascestyzobralinejakúosobu,následnejupocestevyložili.Naopaksvedokpredsúdomjednoznačne

vypovedal,ževýpoveďpredOČTKbolajednoznačnepodvplyvomomamnýchlátokanátlakomzostrany
OCTK, a ani nevie čo presne podpísal.
Svedok C. pred súdom jasne opísal celý priebeh večera, tak ako sa to celé odohralo, a sám jasne
potvrdil, že nevidel, že by obžalovaný vhodil niečo do vozidla.
Má za to, že ani v prípravnom konaní tak v konaní pred súdom sa nepodarilo jasne potvrdiť bez

najmenších pochybností, že by zaistená zatavená striekačka patrila obžalovanému. V predmetnej
trestnej veci obžalovaného bolo počas celého súdneho konania možné badať viacero rozporov vo
výpovediach svedkov, ako aj samotných poškodených.
Nejasnosť vo výpovediach sa nepodarilo odstrániť ani počas dokazovania pred súdom, a teda ich
hodnovernosť nemožno úplne zaručiť.

Je toho názoru, že v predmetnej veci sa vyskytla dôkazná núdza, preto poukazuje na zásadu „in dubio
pro reo teda „v pochybnostiach v prospech obžalovaného vyplývajúcu z ust. § 2 ods. 4 Tr. poriadku
použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej
skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a hodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť
k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu

odpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.
Zároveň navrhol odvolaciemu súdu zaoberať sa otázkou prerušenia trestného stíhania v zmysle
ustanovenia § 228 ods.2 písm.e) a § 283 ods.1 Tr. poriadku a to s poukazom nato, že dňa 11.3.2024
bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásený Zákon č. 40/2024 Z. z. Zákon, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a

dopĺňajú niektoré zákony a uznesenie Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 3/2024-112 z 28.februára 2024
o pozastavení účinnosti ČI. l, ČI. li bodu 39, ČI, li bodu 134 v časti týkajúcej sa § 567t ods. 4 a ČI. XVII
zákona z 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo v bode 2. Je nesporné, že
Ústavný súd Slovenskej republiky pozastavil účinnosť časti právneho predpisu (Trestný zákon), ktorého

použitie je rozhodujúce pre konanie i rozhodnutie vo veci samej.

Proti obžalovanému sa na základe obžaloby prokurátora vedie trestné stíhanie pre zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zákon. Pri súčasnej právnej úprave hrozí obžalovanému za tento

skutok trest odňatia slobody vo výmere 3 - 10 rokov, účinného v čase spáchania skutku. V prípade ak by
súd ukladal trest tak podľa novely trestného zákona, obžalovanému by hrozil trest odňatia slobody vo
výmere 1-5 rokov. Z uvedeného je zrejmé že v prípade nadobudnutia účinnosti spomenutej novelizácie
Trestného zákona, nateraz pozastavenej, by došlo k podstatnej zmene v právnej kvalifikácii skutku, pre
ktorý je obžalovaný postavený pred súd a k podstatnej zmene v zákonom stanovenej trestnej sadzbe

v prospech obžalovaného. Nadobudnutím účinnosti dotknutej novelizácie Trestného poriadku by došlo
ku kvalitatívne odlišnej situácii vo vzťahu k otázke viny a trestu. Za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci
samej je všetko, čo je spôsobilé viesť súd k odlišnému rozhodnutiu najmä o vine a treste. Je toho názoru,
že sú naplnené podmienky predpokladané v ustanovení § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku pretonavrhuje prerušenie trestného stíhania podľa § 283 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 228
ods. 2 písm. e) Trestného poriadku

V záverečnom návrhu žiadal, aby odvolací súd v zmysle 322 ods. 3 Trestného poriadku v spojení s 285
písm. b) Trestného poriadku obžalovaného oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Galanta pre skutok obžalobou právne kvalifikovaný ako zločin § 172 ods. 1 Trestného zákona, s
poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona,§ 42 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 2
Trestného zákona Eventuálne , aby podľa ustanovenia 321 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku

napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 5T/80/2022 zo dňa 29.5.2024 zrušil a v zmysle
ustanovenia 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný v písomne podanom odôvodnení odvolania ( č.l.184- 188 spisu) namietal porušenie práva
na obhajobu, pretože mu bola doručená výzva súdu na odôvodnenie odvolania spolu s rozsudkom

dňa 06.06.2024. Nakoľko osoby vo výkone trestu sú odkázané na obhajcov a ich časové možnosti,
pričom mnohokrát s obhajcom nie je možné v určenom časovom intervale dostihnúť a to z dôvodu
iných povinností obhajcu. Následne namietal nedostatočne zistený skutkový stav a riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, pričom k tomu obsiahlo poukázal na judikatúru slovenských súdov. Poukázal i na
to, že prokurátor neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k obligatórnemu znaku stíhaného trestného

činu, ktorým postupom sa vytvoril právny základ pre oslobodenie obvineného v celom rozsahu spod
obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku. Namietal aj získanie dôkazu nezákonným spôsobom
(poukazujúc na vykonanie osobnej prehliadky), keď príslušníci PZ sa rozhodli prehľadať obsah vreciek
akapsičkyobvinenéhobeztoho,abydisponovaliinformáciouoprotiprávnomkonaníobvineného,pričom
pátrali po veciach, o ktorých nemal predstavu, v dôsledku ktorého postupu došlo zo strany obvineného

ku konaniu, ktorým napokon proti jeho vôli prispel k usvedčovaniu svojej vlastnej trestnej činnosti. K tomu
dodal, že uvedený postup príslušníkov PZ zasiahol do jeho základných práv. Záverom navrhol, aby
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a spod obžaloby ho oslobodil.
Konanie na odvolacom súde
Krajský súd ako odvolací súd skôr než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť podľa § 317 Trestného

poriadku bol povinný skúmať, či odvolanie okresného prokurátora alebo obžalované bolo podané včas (§
309 Trestného poriadku), či ho podala oprávnená osoba (§ 307, § 308 Trestného poriadku) a či nedošlo
k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania (§ 312 a § 313 Trestného
poriadku), alebo či neboli podané proti výroku proti ktorým nie sú prípustné (§ 307 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku, § 334 ods. 4 Trestného poriadku.

Krajskýsúdpodanéodvolaniapreskúmaladospelkzáveru,žeodvolaniepodaliprokurátoraobžalovaný
ako oprávnené osoby v zákonnej lehote a proti výroku o treste proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný a tak zistil, že odvolanie obžalovaného a prokurátora je čiastočne dôvodné a to vzhľadom na
zmenu Trestného zákona.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutých

výrokov rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktorým predchádzalo
Podľa § 321 ods. Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,

odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;

ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,
ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie a to za prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry,
obžalovaného A. B. a jeho obhajcu. Obžalovaný bol o termíne verejného zasadnutia riadneupovedomený, upovedomenie prevzal dňa.28.10.2024, obhajca Mgr. Norbert Stanko dňa 12.11.2024
a krajská prokuratúra dňa 24.10.2024 .
Prokurátorka krajskej prokuratúry prítomná na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu uviedla,

že odvolanie modifikuje vzhľadom na novelu Tr. zákona účinnú od 06.08.2024, pričom navrhuje
krajskému súdu, aby uložil pri vzhliadnutí dôvodnosti podaného odvolania zákonný trest odňatia slobody
s poukazom na § 2 ods.2 Tr. zákona.
Obhajca obžalovaného sa v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania. V prípade, že senát
nebude mať rovnaký názor ako obhajoba, navrhol postupovať podľa § 44 Tr. zákona a teda upustiť od

uloženia súhrnného trestu a ďalšieho trestu, nakoľko je toho názoru, že trest Okresného súdu Trnava
sp.zn.105T/4/2023 je dostatočný na nápravu páchateľa.
Obžalovaný A. B. v konečnom návrhu uviedol, že súhlasí s obhajcom.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, odvolací súd
zhodne ako súd I. stupňa zistil, že:
· prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 31.10.2022 okresnému súdu doručené 02.11.2022

podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu na A. B. pre zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §172 ods. 1
písm. c), písm. d) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku.
· okresný súd určil termín hlavného pojednávania na ktorom obžalovaný využil svoje právo a vo veci
odmietol vypovedať, urobil vyhlásenie, že je nevinný,

· na hlavnom pojednávaní boli vypočutí svedkovia E. C., F. F. G., H. E., za súhlasu procesných strán bol
prečítaný znalecký posudok KEU PZ Bratislava ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2021/6203 č.l. 58-61, znalecký
posudok KEU PZ Košice ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2021/1336 č.l. 62-64, znalecký posudok KEU PZ
Košice ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2022/1588 z č.l. 86-88 a následne boli oboznámené listinné dôkazy
podľa § 269 Trestného poriadku a to príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemok č.l. 40, opatrenia

z č.l. 41, 42, 43, zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov č.l. 44,47, zápisnica o prehliadke tela
č.l. 48,49,50, konečný výsledkový list č.l. 51, zápisnica o vydaní vecí č.l. 54, uznesenie o pribratí znalcov
č.l. 55,57, trestný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/168/2021 z č.l. 66-67, uznesenie o pribratí
KEU PZ č.l. 84,85, relácie na obžalovaného – ako správa o povesti z obce C. č.l. 74, odpoveď Sociálnej
poisťovne č.l. 89-90, oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava č.l. 91, odpis z registra

trestov na obžalovaného č.l. 93, výpis z ústrednej evidencie priestupkov na obžalovaného č.l. 94-95,
aktualizované lustrácie zo dňa 24.05.2024, zápisnica z č.l. 88-89, trestný rozkaz z č.l. 90, doručenka
z č.l. 91 ako i podstatný obsah spisového materiálu okresného súdu Trnava sp. zn. 105T/4/2023 z neho
rozsudok č.l. 765-768. Následne okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak ako je to uvedené
v úvode odôvodnenia tohto uznesenia.

K výroku o vine

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich

rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných

ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.Po komplexnom preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný
súd v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval v súlade s Trestným poriadkom.
Na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie

skutkového stavu veci, nevyhnuté pre zákonné a objektívne rozhodnutie. Okresný súd tiež dodržal
všetky zákonné ustanovenie v zmysle ktorých je zabezpečenie práva obžalovaného na obhajobu.
Následne s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku vykonané dôkazy vyhodnotil po uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel tak k správnym skutkovým zisteniam, ktoré
zodpovedajú vykonaným dôkazom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného
poriadku stručne a jasne vyložil o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. Existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybil, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporujú. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd riadil, keď rozhodol

o uznaní viny obžalovaného pre ktorý bol postavený pred súd. Aj podľa názoru krajského súdu vzhľadom
na vykonané dôkazy bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutok sa stal a tento skutok
spáchal obžalovaný.

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska

rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon
pritomneurčujeaaninemôžeurčiťkonkrétnepravidlá,podľaktorýchbysamalovychádzaťvkonkrétnom
prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, pripadne ich vzájomnej
súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená vo vyššie

citovanom ustanovení podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
sp. zn. 1To/7/2012 z 30. januára 2013).
Vo svojom rozhodnutí odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať obsah svedeckých výpovedí,
znaleckých posudkov a iných vykonaných dôkazov, keďže tak v dosta-točnom rozsahu urobil

prvostupňový súd. Rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu tvoria jednotu (viď. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo 2/2018 z 23.01.2018), preto nie je potrebné na tomto mieste opakovať
odôvodnenie, ktoré prvostupňový súd uviedol v napadnutom rozsudku vecne správne, zrozumiteľne a v
dostatočnom rozsahu.
Krajský súd konštatuje, že vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná výpoveďou svedka F.

F. G., ktorý sa jasne a zrozumiteľne vyjadril k zastaveniu motorového vozidla a následnej kontrole
osôb nachádzajúcich sa v motorovom vozidle. Ani krajský súd nemal dôvod spochybňovať výpoveď
svedka, ktorý zreteľne videl obžalovaného s kapsičkou cez plece, na ktorú so služobnou baterkou
zasvietil, na spodu kapsičky bola servítka. Potom čo sa opýtal „čo tam máš“ obžalovaný sa začal
správať nervózne, nechcel vytiahnuť tú servítku, ale potom tú servítku vybral a schoval ruku, ktorá

nedal úplne za chrbát, trošku trčal koniec injekčnej striekačky. Potom obžalovaný urobil jeden alebo
dva kroky dozadu, odhodil ten predmet z ruky, potom svedok kontroloval s baterkou auto vizuálne,
dovnútra nešiel, v aute zbadal na zemi injekčnú striekačku s bielym materiálom dolu vzadu a bola tam
aj tá servítka, ale tej nevenoval takú pozornosť. Výpoveď svedka je podporená prehliadkou motorového
vozidla kriminalistickým technikom ( na základe príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov

zo dňa 25.04.2021 v spojení so zápisnicou o prehliadke miesta činu z toho istého dňa), ale najmä
znaleckým posudku KEU PZ Bratislava PPZ KEU-BA-EXP-2021/6203 z ktoré vyplýva, že na stere rúk
obžalovaného sa našli stopy metanfetamínu, z čoho je potrebné usudzovať, že obžalovaný prišiel do
kontaktu práve s touto striekačkou obsahujúcou metanfetamín a znaleckým posudkom Košice PPZ-
KEU-KE-EXP-2023/1588, z ktorého vyplynulo aj to, že DNA obžalovaného spadala do DNA profilu

zmiešanej biologickej stopy na zatavenej striekačke a teda obžalovaného nie je možné vylúčiť ako
pôvodcu majoritnej časti biologického materiálu.
Pokiaľ ide o obhajobnú námietku obžalovaného, že vo vozidle sa nachádzala ďalšia osoba, ktorá
sedela vzadu za vodičom a striekačka mohla patriť tejto osobe, je vyvrátená výpoveďou svedka F.,
ktorý videl u obžalovaného, ktorý nedal ruku úplne za chrbát trčať koniec z injekčnej striekačky, videl

obžalovaného odhodiť predmet do auta a následne vizuálne zbadal na zemi injekčnú striekačku.
Rovnako je obžalovaný z manipulácie so striekačkou usvedčený aj biologickou stopou zaistenou na
zatavenej striekačke.Po vykonanom dokazovaní okresným súdom ani krajský súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný
A. B. spáchal skutok v rozsahu skutkových zistení napadnutého prvostupňového rozsudku. Súd mal
priebeh ako i konanie obžalovaného preukázané reťazou dôkazov bez akýchkoľvek pochybností. V

posudzovanom prípade podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie vytvára ucelenú, ničím
nenarušenú, logickú štruktúru o tom, že skutok tak, ako ho ustálil okresný súd sa stal a spáchal ho
obžalovaný B..
K obhajobnej námietke, že by mala byť použitá zásada in dubio pro reo (v po-chybnostiach
v prospech obžalovaného) krajský súd s týmto názorom nesúhlasí. Použitie spomínanej zásady vyplýva

z ustanovenia § 2 ods. 4 Trestného poriadku, teda prichádza do úvahy len vtedy ak pochybnosti,
ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých
dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a to v rozsahu
nevyhnutom na objektívne stavu veci a zákonné zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Krajský
súd konštatuje, že napadnutý rozsudok netrpí žiadnou právnou chybou, ktorej obžalovaný videl
nesprávnosť práve posúdeného skutku. Z hľadiska získaných priamych a nepriamych dôkazov je

podľa názoru odvolacieho súdu preto možné bez akýchkoľvek dôvodných pochybností považovať za
preukázané, že skutok sa stal práve tak ako je z hľadiska spôsobu, rozsahu opísaný vo výrokovej
časti napadnutého rozsudku. Tieto dôkazy teda výpoveď svedka G., príslušníka polície v spojení so
znaleckým dokazovaním, výpoveď svedka H. E., ktorý potvrdil, že obžalovaný držal zdrap servítkov
v ruke nevidel čo tam bolo v nich, servítku niekam hodil, policajt to potom riešil, ako aj výpoveď svedka

C. k priebehu kontroly motorového vozidla a listinné dôkazy odvolací súd považuje za dostatočné na
vyslovenie záveru o vine obžalovaného.
K námietke obžalovaného k porušeniu jeho práva na obhajobu krajský súd uvádza, že nezistil porušenie
práva na obhajobu, pretože v čase vznesenia obvinenia v zmysle ustanovenia § 37 Trestného
poriadku neboli dôvody povinnej obhajoby. Dôvod povinnej obhajoby nastal až vzatím resp. dodaním

obžalovaného do výkonu trestu odňatia slobody, preto postup okresného súdu bol správny, keď potom
ako zistil, že obžalovaný je vo výkone trestu odňatia slobody opatrením zo dňa 01.02.2023 ( č.l.
116 spisu) ustanovil obžalovanému obhajcu podľa § 37 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Taktiež
je potrebné dodať, že obžalovaný bol o úkonoch riadne oboznámený a to oznámením o vykonaní
vyšetrovacích úkonov zo dňa 28.02.2022 ( č.l. 11 spisu), tak isto bol riadne upovedomený o možnosti

preštudovania spisového materiálu (č.l. 96 spisu).
K výzve okresného súdu na odôvodnenie podaného odvolania v lehote 15 dní krajský súd uvádza, že
ide o poriadkovú lehotu, ktorou súd určuje lehotu na splnenie povinnosti a to konkrétne na odôvodnenie
odvolania. V danom prípade nesplnenie uvedenej povinnosti u obžalovaného na rozdiel od iných osôb
(prokurátor, obhajca, splnomocnený zástupca poškodeného a pod.) nie je sankcionované uložením

poriadkovej pokuty podľa § 70 Tr. por. a ani zamietnutím odvolania z formálnych dôvodov, preto výzvou
okresného súdu neprišlo k porušeniu práva na obhajobu obžalovaného. Inak povedané obžalovaný
po vyhlásení rozsudku bol poučený o možnosti podania opravného prostriedku, čo využil a odvolanie
zahlásil priamo na hlavnom pojednávaní dňa 29.5.2024. Prítomný na hlavnom pojednávaní bol aj
obhajca obžalovaného, ktorý ako osoba znalá práva musí mať vedomosť o tom, že v zmysle ustanovenia

§ 311 ods.2 Trestného poriadku odvolanie musí byť odôvodnené. Obhajca výzvu súdu na odôvodnenie
odvolania akceptoval a odvolanie odôvodnil v stanovenej lehote, čo svedčí aj o tom, že poskytnutá lehota
bola dostatočná.
Pri relevantných poznatkoch o podozrení zo spáchania trestného činu, ktorým polícia disponuje
v dostatočnom časovom predstihu, vzniká povinnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní podľa

Trestného poriadku. V takom prípade možno dôkaz pre trestné konanie získať len trestnoprávnym
postupom. Ak však poznatky o trestnej činnosti nie sú polícii dostatočne vopred známe, môže byť
výsledok zákonného postupu pri služobnom zákroku ( §9 ods.3 zákona o Policajnom zbore) dôkazom
v trestnom konaní (uznesenie NS zo dňa 26.06.2012 sp.zn..2Tdo27/2021).
Kodvolacejnámietkeobžalovanéhoknezákonnémuzískaniudôkazukrajskýsúduvádza,žezvýpovede

svedka F. G. vyplynulo ( skrátene), že motorové vozidlo modrú Felíciu zastavili nakoľko odbočila doľava
na pumpu Slovnaft v čase, keď bola zatvorená a je tam zákaz vjazdu a potom ako komunikovali
s vodičom dvere boli otvorené bolo z vozidla silne cítiť zápach marihuany. Je teda nepochybné, že
príslušníci hliadky polície obvodného oddelenia mali zákonný dôvod na zastavenie motorového vozidla
pre porušenie pravidiel v cestnej premávke, ako aj na vykonanie služobného zákroku, ako im to

prikazuje ustanovenie § 9 ods.1 zákona PZ, nakoľko nadobudli podozrenie, že je páchaný trestný
čin konkrétne v súvislosti s držbou omamných látok. Spôsob vykonania služobného zákroku spojený
s predchádzajúcou výzvou na vyloženie veci, ktoré má osoba, voči ktorej sa služobný zákrok vykonáva
pri sebe, je primeraný a zodpovedajúci kritériám § 8 ods.1 zákona o PZ ( v danom prípade realizovanýbez potreby použitia donucovacích prostriedkov § 50 zákona o PZ). Následne ďalší postup polície bol
v súlade s Trestným poriadkom, keď bol povereným príslušníkom po súhlase prokurátorky Okresnej
prokuratúry v Galante zo dňa 25.04.2021 (č.l.40 spisu) vydaný príkaz na prehliadku iných priestorov

a pozemkov v zmysle ustanovenia §101 ods.1 Trestného poriadku a pri prehliadke motorového vozidla
zaistená 1ks injekčnej striekačky s obsahom neznámej kryštalickej látky ,3 dieliky-stopa č.1 chemická
( na podlahe OMV za sedadlom vodiča) a 1ks kovová kľúčenka s obsahom neznámej sušenej rastliny-
stopa č.2 chemická ( na zadnom sedadle za miestom spolujazdca).
Krajský súd tiež opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces

neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby bolo
rozhodnuté v súlade s požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva
strany v konaní ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd
neporuší žiadne právne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhovaný spôsobov hodnotenia
vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých
dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po

vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu
meritórneho rozhodnutia.
K právnej kvalifikácii.

V období od spáchania predmetných trestných činov do rozhodnutia odvolacieho súdu, hoci ešte nie

v čase rozhodovania okresného súdu, došlo k zmene znenia Trestného zákona /zákon č. 300/2005 Z.
z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony/, a to v
dôsledku jeho novely zákonom č. 40/2024 Z. z. účinnej od 06.08.2024.
Akceptujúc ustanovenie § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje
a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním

činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest
sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu,
ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa
priaznivejšie, odvolací súd konštatuje, že vo výroku o treste nastal stav, pre ktorý táto zmena Trestného
zákona znamená priaznivejšie postavenie páchateľa, resp. obžalovaného.

Podľa článku 50 ods.6 Ústavy Slovenskej republiky : Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa
priaznivejšie.
Podľa § 171 ods.2) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, kto neoprávnene prechováva inú
omamnú látku alebo psychotropnú látku ako uvedenú v odseku 1 v nepatrnom množstve, potrestá sa

odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 171 ods.4) Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 alebo 2
a) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch právoplatne odsúdený, alebo
b) vo väčšom množstve.

Podľa § 172 ods.1) Trestného poriadku účinného do 30.04.2022, kto neoprávnene
c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo
d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto
takú činnosť sprostredkuje,
potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru Trestný zákon účinného od 06.08.2024,
je pre obžalovaného priaznivejší.
Platí, že ak bol čin spáchaný za účinnosti už zrušeného zákona, pre záver, či použitie neskoršieho
zákona je z hľadiska sankcie pre páchateľa priaznivejšie, nerozhoduje len samo porovnanie trestných
sankcií uvedených v porovnávaných zákonoch, ale rozhodujúci je výsledok porovnania trestov, ktoré by

boli použitím zákona ako celok páchateľovi uložené ( R44/1970).
K odvolacej námietke okresnej prokuratúry k nepriznaniu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.h)
Trestného zákona krajský súd uvádza, že jednou z výraznejších zmien novelizovaného Trestného
zákona prešlo ustanovenie § 38 Trestného zákona, keď prišlo k odstráneniu povinnej úpravy hranice
trestnej sadzby o jednu tretinu v nadväznosti na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, preto

sa nebude ďalej zaoberať s jeho návrhom na zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa § 38 ods.4
Tr.zákona účinného do 06.08.2024, ktorým sa zvyšovala dolná hranica trestnej sadzby.
Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať že obžalovaný neoprávnene prechovával
psychotropnú látku vo väčšom množstve –metamfetamín a to v množstve1739 mg, t.j. vo väčšommnožstve, nakoľko zaistené množstvo metamfetamínu presahuje nepatrné množstvo, ktoré je 0,2g
( §135d) Trestného zákona s poukazom na prílohu č.1 Trestného zákona) a aj množstvo účinnej látky
zaisteného metamfetamínu presiahlo hodnotu 140 mg upravenej v prílohe č.1 v štvrtom stĺpci Trestného

zákona. Podľa § 135d písm.a) Tr.zákona za malé množstvo drogy sa považuje množstvo presahujúce
nepatrné množstvo a nepresahujúce päťnásobok nepatrného množstva uvedeného v treťom stĺpci
v prílohe č.1. Pre metamfetamín teda pôjde o násobok 02x5=1g.V danom prípade je hmotnosť
metamfetamínu 1,739 g, teda o malé množstvo nepôjde, ale pôjde o väčšie množstvo. Vzhľadom
k uvedenému krajský súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin neoprávneného

prechovávania omamnej a psychotropnej látky podľa § 171 ods.2, ods.4 písm.b) Trestného zákona.
K výroku o treste.
Podľa § 33a ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len ,,Trestný zákon“), páchateľovi
nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť.
Podľa § 33a ods. 2 Trestného zákona, sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť
trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.

Podľa § 33a ods. 3 Trestného zákona, tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej
citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä
nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie
dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.
Podľa § 33a ods. 4 Trestného zákona, pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným záujmom

poškodeného.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania

trestného činu.
Pri úvahách o druhu a výmere treste krajský súd postupoval v zmysle všeobecných zásad a zásad
a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v § 33a, § 34 ods. 1, ods. 3, ods.4 Trestného
zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenia
páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Primeranosť trestu je nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutým predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého

následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úloha sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje
naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia

primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené
tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
K osobe obžalovaného krajský súd zhodne ako súd I. stupňa zistil, že :
· obžalovaný má v registri trestov 2 záznamy , odsúdený bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava
sp. zn. 0T/168/2021 zo dňa 9.7.2021 právoplatný dňa 9.7.2021 pre prečin marenia výkonu úradného

rozhodnutia a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s o skúšobnou dobou v trvaní
3 roky a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 3 rokov, rozsudkom Okresného súdu
Trnava sp.zn.105T/4/2023 zo dňa 30.08.2023, právoplatného dňa 15.09.2023 bol odsúdený za obzvlášťzávažný zločin podľa § 172 ods.3, ods.4 písm.c), ods.6 písm.b) Trestného zákona na trest odňatia
slobody v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov
· v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má 6 záznamov prevažne na úseku dopravy

napr. pre vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky ( 2x v roku 2019 a 2020), priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zákaz vychádzania
· na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od
12.06.2019 do 11.02.2020, kedy bol vyradený pre nespolu-prácu
· vo výkone trestu odňatia slobody je od 17.01.2023 – predpokladaný koniec trestu má 17.09.2029

Podľa § 41 ods.2) Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu. *) Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť
rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody
možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým

zo súdených trestných činov.
Podľa § 42 ods.1) Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 42 ods.2) Trestného zákona, spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste

uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.Súhrnnýtrestnesmiebyť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných
titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest,
trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol

taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.
Na základe vyššie uvedeného ani krajský súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť
uvedenú v § 36 Trestného zákona, zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného
zákona, nakoľko spáchal viac trestných činov
S poukazom na vyššie uvedené dospel krajský súd k záveru, že vzhľadom na osobu obžalované ( 2

záznamy v registri trestov, 6 záznamy v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov) drogový
charaktertrestnejčinnosti,možnosťprevýchovyobžalovanéhovzhľadomnajehodoterajšíspôsobživota
a možnosť odradenia iných osôb od páchania trestnej činnosti splní svoj účel nepodmienečný súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov ( §41 ods.2 a § 42 ods.1 Trestného zákona) za
súčasného z r u š e n i a výroku o treste podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona uloženého obžalovanému

skorším trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/168/2021 zo dňa 9.7.2021 právoplatný
dňa 9.7.2021 ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 48 ods.2) Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu

a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,

b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu

bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce
odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Podľa § 48 ods.2) Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu

a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,

b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu

bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce
odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.Krajský súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 48 ods.2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného

činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Podľa názoru krajského súdu uložený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre
jeho ukladanie v zmysle § 33a, § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona a zohľadňuje všetky zistené
okolnosti prípadu konkrétny stupeň závažnosti spáchané trestného činu, zistenú jednu priťažujúcu
okolnosť ako aj pomery obžalovaného a možnosť jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej

a generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere dostatočne
vyjadruje i morálne odsúdenie protiprávneho konania obžalovaného spoločnosťou.
VzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostikrajskýsúdspoukazomnazmenuTrestnéhozákonaúčinného
od 06.08.2024, rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o treste (podľa § 321 ods. 1 písm. d),
ods. 2 Trestného poriadku) a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.