Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. november 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421203451
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4421203451.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
E., F. G. XX/XXXX, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Vlasta Suchanová, s. r. o., so sídlom Nové
Zámky, Podzámska 32, IČO: 53 344 294, proti žalovaným: 1/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so
sídlom Bratislava, Pribinova 19, IČO: 00 151 700, 2/ A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., E. C. I. XXX/

XXXX, o zaplatenie 19 744,77 eura s príslušenstvom titulom náhrady za bolesť, sťaženie spoločenského
uplatnenia a náhrady mzdy, o odvolaniach strán proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa
11. marca 2024 pod č.k. 4C/51/2021-218 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo výroku II. a v napadnutej
vyhovujúcej časti vo výroku I., v časti náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že: Žalovaná v 1/ je povinná zaplatiť
žalobkyni 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 19 744,77 eura od 03.11.2021 do 03.11.2023, všetko
do troch dní po právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. III. Súd konanie v časti
o zaplatenie sumy 19 744,77 eura voči žalovaným v 1/ a 2/ rade zastavuje. IV. Súd konanie v časti
o zaplatenie 5 % úroku z omeškania zo sumy 19 744,77 eura od podania žaloby do zaplatenia voči

žalovanej v 2/ zastavuje. V. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
1.2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 30.07.2021 domáhala
voči žalovaným zaplatenia 19 744,77 eura s príslušenstvom z titulu náhrady za bolesť, sťaženie
spoločenského uplatnenia a náhrady mzdy s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 19 744,77 eura od podania žaloby do zaplatenia a trov konania žalovaným v 1/ a v 2/ rade
spoločne a nerozdielne. Zároveň žiadala, aby súd konanie prerušil 4C/51/2021 až do právoplatného

ukončenia trestného konania voči J. H. ako vodičovi motorového vozidla značky Renault Clio Thália
EVČ:K.,ktorýmmotorovýmvozidlombolaspôsobenáškodanazdravížalobkyneaktorétrestnéstíhanie
sa viedlo pred OR PZ Nové Zámky pod sp. zn. ČVS: ORP-78/1-VYŠ-NZ-2018-ŠY. V priebehu konania
opätovne disponovala so žalobou, žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 19 744,77 eura vzala späť
z dôvodu, že v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 3T/59/2021 v
odvolacom konaní Krajský súd v Nitre rozsudkom pod č.k. 1To/44/2023-1415 zo dňa 19.09.2023 bola

žalobkyni priznaná náhrada škody v sume 19 844,77 eura. Pred začatím pojednávania, žalované v 1/
a v 2/ rade voči čiastočnému späťvzatiu žaloby výhrady nemali. Konanie v časti istiny zastavil, v časti
úroku z omeškania konanie zastavil voči žalovanej 2/ . Ďalej konal o nároku žalobkyne voči žalovanej 1/
v časti úroku z omeškania uplatneného od podania žaloby do 03.11.2023, vyplatenia žalovanej sumy
žalovanou 1/.
1.3. Z vykonaného dokazovania zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.

3To/59/2021-1333 bol J. H. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví a žalobkyňa bola
odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Po jej odvolaní ako poškodenej Krajský súdv Nitre rozsudkom sp. zn. 1To/44/2023-1415 zo dňa 19.09.2023 jej priznal náhradu škody v celkovej
výške 19 844,77 eura. Túto náhradu škody žalovaná v 1/ vyplatila žalobkyni dňa 02.11.2023.
1.4. Uviedol, že z listu Allianz Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 26.01.2018 zistil, že žalovaná 1/

adresovala list žalobkyni, v ktorom jej oznámila, že sa dozvedela o škodovej udalosti pri dopravnej
nehode dňa 23.01.2018, žiadala ju, aby predložila dôkazy, lekárske správy a uplatnila si nárok na
náhradu škody, upozornila ju, že nárokmi na náhradu škody sa bude zaoberať až po doručení
právoplatného rozhodnutia o zavinení dopravnej nehody. Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky pod
č.k. 3T/59/2021-1333 zo dňa 25.01.2023 zistil, že J. H. bol vinný z prečinu ublíženia na zdraví, žalobkyňa

bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces. Z rozsudku Krajského súdu Nitra pod
č.k. 1To/44/2023-1415 zo dňa 19.09.2023 zistil, že v časti nároku na náhradu škody bol rozsudok prvej
inštancie zrušený a žalobkyni bola priznaná náhrada škody v sume 19 844,77 eura. Vo zvyšku bolo
odvolanie obžalovaného zamietnuté. Z potvrdenia žalovanej 1/ z 30.10.2023 zistil oznámenie právnemu
zástupcovi žalobkyne, že bola uhradená náhrada škody žalobkyni vo výške 19 844,77 eura.
1.5. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len

OZ ), § 444 OZ, § 441 OZ, §1 ods. 1,2 zákona č. 381/2001 Z.z., § 4 ods. 1 ,2, § 15 ods. 1 ,§ 11 ods.
6, 8, citovaného zákona, § 517 ods. 2 OZ. Uviedol, že žalobkyňa argumentovala tým, že už v roku
2018, konkrétne listom z 26.01.2018 žalovaná v 1/ ju vyzvala na predloženie dôkazov relevantných k
uplatneniu náhrady bolestného a SSÚ, ušlej mzdy. V tomto konkrétnom prípade je zrejmé, že všetky
dôkazy boli zo strany žalobkyne predložené v trestnom konaní. Z predložených podkladov vychádzal

Krajský súd v Nitre, ktorý priznal žalobkyni náhradu škody v plnom rozsahu. Z predložených dôkazov je
zrejmé, že žalovanej v 1/ musela byť známa skutočnosť o uplatnení tejto náhrady žalobcom v trestnom
konaní. Priklonil sa k argumentácii žalobkyne tvrdiacej, že žalovanej 1) nebránili žiadne skutočnosti,
aby náhradu škody žalobkyni vyplatila, mala dostatočný čas na to, aby mohla prešetriť škodovú udalosť
podľa § 11 ods. 6/ písm. b) zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nepristúpila k
plneniu riadne a včas, čo malo za následok, že sa dostala do omeškania s plnením . Argumentovala
tým, že nemohla náhradu škody vyplatiť, pretože žalobkyňa si nesplnila svoje povinnosti, nepredložila
dostatočnú dokumentáciu, na základe ktorej by mohla prešetriť škodovú udalosť a poskytnúť poistné
plnenie riadne a včas. Žalovaná 1/ si v trestnom konaní uplatnila nárok na zníženie náhrady škody

z dôvodu spoluzavinenia žalobkyne pri dopravnej nehode. Ak poisťovňa bola poškodenou priamo
žalovaná, na priznanie úroku z omeškania sa vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva
do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody
s tým rozdielom oproti všeobecnej úprave, že na úrok z omeškania nemá poškodený nárok za obdobie
3 mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu. Tým však nemá byť dotknutý rozsah

poisteného plnenia, ktorým je krytie nárokov poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou
dopravného prostriedku, ktorá pre plné (štandardné) odškodnenie na seba viaže aj povinnosť platenia
úrokov z omeškania. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by zákonodarca pri pohľadávkach
vzniknutých z ublíženia na zdraví sledoval zvýhodnenie škodcu do takej miery, že by jeho omeškanie
s plnením peňažného záväzku a s tým spojené úroky z omeškania sa viazali nie na výzvu na plnenie,

ale na rozhodnutie súdu (rozhodnutie II. ÚS 263/2022). Podľa doterajšieho právneho názoru, povinnosť
zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady
škody, poisťovateľ by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorý mu
bol uložený právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobkyni súdom priznanú náhradu škody. Ustanovenie
§ 11 zák. č. 381/2001 Z. z. sa týka výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená

v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž v §
11 ods. 8) uvedeného zákona jasne a zreteľne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania, podľa osobitného predpisu (OZ). Je tomu tak v
prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ust. §11 ods. 6) citovaného zákona (rozhodnutie
NS SR sp. zn. 3Cdo/145/17 zo dňa 22.11.2018). V tomto prípade zistil, že žalobkyňa si uplatnila

nárok na náhradu škody v adhéznom konaní, žalovaná 1/ listom z 26.01.2018 jej oznámila registráciu
škodovej udalosti a dôvody, pre ktoré jej nie je možné nároky vysporiadať, až po doručení konečného
právoplatného rozhodnutia o zavinení dopravnej nehody. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody
voči žalovaným v súdnom konaní žalobou z 30.07.2021 vrátane úrokov z omeškania. Bola v konaní
úspešná v časti uplatnenej náhrady škody v celom rozsahu, ktorá jej bola uhradená v priebehu konania

žalovanou 1/ dobrovoľne. Žalobkyňa sa domáhala úrokov z omeškania z dôvodu nesplnenia náhrady
po uplynutí 15 dní a troch mesiacov od oznámenia poistnej udalosti a uplatnenia nárokov. Nároky boli
uplatnené v trestnom konaní, preukázané znaleckými posudkami. Plnenie náhrady škody musí byť
zaplatené riadne a včas, ako to ukladá ust. § 559 ods. 2) OZ. Pokiaľ poisťovateľ nesplní svoju peňažnúpovinnosť voči poškodenému a neposkytne mu plnenie náhrady škody, ktorá ma reálne patrí riadne
a včas, dostáva sa v zmysle § 517 ods. 1/ OZ do omeškania. Právna povinnosť poskytnúť peňažné
plnenie poškodenému zodpovedajúce náhrade škody, nie je totožná s právnou povinnosť poisťovateľa

skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení, resp. o dôvodoch
neplnenia. Ide o dve odlišné právne povinnosti poisťovateľa, ktoré síce spolu súvisia, ale sú relatívne
samostatné právne povinnosti. Splnením povinnosti poisťovateľa skončiť prešetrenie poistnej udalosti a
zaslať poškodenému oznámenie o plnení, resp. o dôvodoch neplnenia, nezaniká povinnosť poisťovateľa
poškodenému plniť náhradu škody, ktorá mu oprávnene patrí riadne a včas. Ak teda poisťovateľ nesplní

právnu povinnosť plniť oprávnenú náhradu škody poškodenému včas a riadne, dostáva sa po uplynutí
tejto lehoty s plnením náhrady škody do omeškania, teda poškodenému vzniká nárok na uplatnenie
úrokov z omeškania. S poukazom na tieto skutočnosti priznal žalobkyni úrok z omeškania
zo sumy 19 744,77 eura od 03.11.2021, teda odo dňa, keď boli žalovanej v 1/ rade doručené všetky
podklady, ktoré žalovaná v 1/ rade od nej žiadala, aj keď podľa jeho názoru, doklady, minimálne lekársky
posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia boli už v spise založené spolu so žalobou

a zo strany žalovanej bolo zrejmé, čo vyplýva z listu adresovaného žalobkyni zo dňa 26.01.2018, že
žalovaná v 1/ mala vedomosť o poškodení zdravia žalobkyne, ako aj vedomosť o tom, že žalobkyňa si
uplatnila nárok na náhradu škody v adhéznom konaní, kde bol samotný znalecký posudok vyhotovený
ešte v roku 2020. Z tohto dôvodu žalobkyni prináleží úrok z omeškania odo dňa doručenia podkladov
žalovanej v 1/, ktoré preukázateľne prevzala dňa 02.11.2021, preto sa dostala do omeškania s plnením

dňom 03.11.2021. Úroky z omeškania priznal do dňa 03.11.2023, kedy žalobkyni bolo pripísané na účet
plnenie zo strany žalovanej v 1/ rade.
1.6. O náhrade trov konania rozhodol podľa § § 262 ods. 1 ,2, § 256 CSP. Žalobkyňa sa podanou
žalobou domáhala zaplatenia sumy 19 744,77 eura s úrokom z omeškania 5 % ročne od podania žaloby
do zaplatenia titulom náhrady škody, ktorá pozostávala z nároku na bolestné v sume 7 935 eur, náhrady

straty na zárobku počas PN v sume 6 701,77 eura a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 5 108
eur. V priebehu konania vzala žalobu o zaplatenie istiny 19 744,77 eura späť, v tejto časti súd konanie
zastavil a predmetom konania zostal nárok na zaplatenie úroku z omeškania. V danej veci žalobkyňa
vzala svoju žalobu v časti o zaplatenie celej istiny späť z dôvodu, že bola zaplatená istina zo strany
žalovanej 1/ v konaní, preto ohľadom tohto nároku platí, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania v tejto

časti, čo znamená, že uvedené čiastočné späťvzatie žaloby musel posúdiť v zmysle ustanovenia § 256
ods. 1 CSP. Predmetom konania zostal nárok na úrok z omeškania (z bolestného, z náhrady
za stratu na zárobku počas PN a zo sťaženia spoločenského uplatnenia). Ohľadne týchto nárokov platí,
že nešlo o prípady, kedy by ich výška závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, preto ohľadom
týchto nárokov musel posúdiť úspech strán v konaní. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k

istine a príslušenstvu uplatneného nároku v konečnom dôsledku rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP k §
255 ods. 2 CSP, pretože každá strana mala vo veci len čiastočný úspech, preto žiadnej zo strán náhradu
trov konania nepriznal. Čo sa týka náhrady trov konania voči žalovanej v 2/, posudzoval pomer úspechu
a neúspechu žalobkyne, ktorá vzala žalobu v plnom rozsahu späť, čo do istiny a úrokov, preto procesne
zavinila trovy konania voči žalovanej 2/. Žalovaná v 2/ si náhradu trov konania neuplatnila, z obsahu

spisu nevyplývajú žiadne trovy, ktoré by jej vznikli, preto aj voči nej rozhodol tak, že nemá nárok na
náhradu trov konania.

2. Obe strany podali proti rozsudku odvolanie.

3.1.Žalobkyňavodvolaníuviedla,ževadhéznomkonanísvojnárokriadneuplatnila,vyčíslila.Vzhľadom
k obrane vodiča motorového vozidla J. H. a k predkladaniu rôznych dôkazov vo forme znaleckých
posudkov, bolo zdĺhavé a žalovaná v 1/ odmietala jej nárok minimálne z titulu bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia uhradiť. Nechcela sa ním zaoberať, preto bola nútená podať predmetnú
žalobu voči žalovanej v 1/ a žalovanej v 2/. Nevidela dôvod pre nepriznanie úroku z omeškania od

podania žaloby. Nestotožnila sa s právnym názorom súdu, že o jej nároku sa žalovaná
1/ mohla dozvedieť až po predložení listinných podkladov s tým, že žaloba jej bola doručená 6.9.2021,
k žalobe sa vyjadrila dňa 20.9.2021 s namietaním, že nebol preukázaný právny základ uplatňovaných
nárokov, keďže nebol doložený čitateľný posudok, lekárske správy a mzdové listy žalobkyne a pokiaľ
tieto boli doručené až 2.11.2021, od 3.11.2021 sa dá ustáliť, že sa žalovaná dostala do omeškania.

Namietla, že žaloba bola podaná a doložená prílohami tak, ako to vyplýva z označených dôkazov v
žalobe. Následne boli dôkazy pre námietku žalovanej 1/ o ich nečitateľnosti opakovane predložené súdu
stým,žesavžiadnomprípadenezmenilakvalitalistinnýchdôkazov,keďžebolilenopätovnepreposlané.
Žalovaná 1/ už nenamietala ich nečitateľnosť, vo vzťahu k priznaniu bolestného v sume 7 935 eurnevzniesla ani námietku. V časti SSU akceptovala sumu 4 196 eur a namietala sumu 912 eur. Tieto
vyjadrenia vyplývajú z jej podania zo dňa 16.11.2021. Už v tomto čase minimálne rozsah bolestného
a SSU v nenamietanom rozsahu mohla uhradiť, takže dôvodnosť priznania úroku z omeškania od

podania žaloby považovala preukázanú a nie od 3.11.2021.
3.2. Namietala rozhodnutie v časti náhrady trov, ktorým sa súd prvej inštancie riadne nezaoberal.
Prišlo len k určitému konštatovaniu s poukazom na §-ové znenie CSP citujúc ust. § 262 ods. 1 CSP v
spojitosti s § 255 ods. 2 CSP, keďže každá zo strán mala vo veci len čiastočný úspech, teda dôvodnosť
späťvzatia žaloby, ako aj čiastočný úspech bolo dôvodom pre nepriznanie náhrady. Podľa jej názoru

v časti príslušenstva jej mal byť priznaný nárok od podania žaloby a pokiaľ by aj sa súd zaoberal
otázkou a osvojil by si priznanie úroku z omeškania od 3.11.2021, jedná sa o naozaj zanedbateľný
neúspech vo veci v časti priznania úroku z omeškania. Navrhla, aby odvolací súd podľa § 388 CSP
zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznal úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 19
744,77 eura od podania žaloby do 3.11.2023, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Zároveň
si uplatnila trovy odvolacieho konania.

4.1. Žalovaná 1/ podala odvolanie vo vyhovujúcej časti namietajúc nesprávne skutkové zistenia
a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie ( § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Uviedla, že
súd prvej inštancie považoval jej argumentáciu za účelovú, uvádzajúc, že zaslala poškodenej list už
26.01.2018 (3 dni po dopravnej nehode), musela mať vedomosť o tom, že si žalobkyňa uplatnila náhradu

škody. Nie je jej zrejmé, ako k tomuto poznatku súd dospel, nakoľko z listu nič také nevyplýva. Z listu
sa len dozvedela od poisteného, že žalobkyňa bola poškodená a poslala jej list, žalobkyňa si nič u nej
neuplatnila. Žalobkyňa si nároky uplatnila len v adhéznom konaní vedenom voči J. H., nie voči nej. S
dokladmi mala možnosť oboznámiť až v rámci civilného súdneho konania.
4.2. Súd prvej inštancie opakovane uvádzal, že si žalobkyňa uplatnila nárok v adhéznom konaní,

čo však nemá žiadnu spojitosť s jej údajným omeškaním s poskytnutím náhrady škody poškodenej.
Uvádzal na viacerých miestach v rozsudku, že nepristúpila k plneniu riadne a včas, ale nekonkretizoval,
čo to znamená riadne a včas, kedy mala podľa súdu plniť. V bode 44. konštatoval, že nároky
žalobkyne boli uplatnené v trestnom konaní a preukázané znaleckými posudkami (čo nie je pravda,
žiadne znalecké posudky na preukázanie nárokov žalobkyne k výške škody neboli robené, do konania

bol zrejme predložený lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia). Uvádzal, že
plnenie náhrady škody musí byť zaplatené riadne a včas, pričom odkazoval na ust. § 559 ods. 2 OZ.
Opomenul vziať do úvahy aj ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., v zmysle ktorého je poisťovateľ
povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu

o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia. Ide o kogentné zákonné ustanovenie, ktoré určuje splatnosť pohľadávky majúcej svoj
základ v zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a neumožňuje určenie
iného času zročnosti poistného plnenia. Poistený J. H. predložil 23.10.2023 rozsudok Krajského súdu v
Nitre 1To/44/2023 zo dňa 19.09.2023, ktorým bola žalobkyni priznaná náhrada škody voči poistenému a

nazákladepredmetnéhorozsudku 02.11.2023vyplatilanáhraduškody.Poukázanásumabolažalobkyni
pripísaná na účet 03.11.2023, poskytla plnenie v lehote 15 dní od predloženia rozhodnutia súdu o výške
náhrady škody. Nemohla sa dostať do omeškania s plnením.
4.3. Poukázala na ustanovenia ust. § 15 ods. 1, § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., z ktorých je zrejmé,
že poisťovateľ je povinný plniť len v rozsahu v akom za škodu zodpovedá poškodenému poistený a

len nároky, ktoré boli u poisťovateľa riadne uplatnené a preukázané. V prejednávanej veci neboli pred
podanímžalobyzostranypoškodenejuplatnenéžiadnenárokynanáhraduškody.Zauplatnenienárokov
(nie však ich preukázanie) je tak možné považovať až doručenie žaloby. Uplatnené nároky však neboli
preukázané doručením žaloby a to ani čo do rozsahu zodpovednosti poisteného za škodu na zdraví a
ani čo do výšky škody na zdraví. Za nepreukázané ich zjavne považoval aj súd prvej inštancie, nakoľko

uznesením 4C/51/2021-149 zo dňa 17.01.2022 prerušil konanie až do právoplatného skončenia konania
vo veci vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ v Nových Zámkoch ČVS:ORP-78/1 - WŠ-NZ-2018 voči
obvinenému J. H.. Pokiaľ boli podľa názoru súdu prvej inštancie nároky žalobkyne uplatnené v civilnom
konáni preukázané, nie je zrejmé, prečo o nich nerozhodoval hneď, ale konanie prerušil. Nemohla sama
ustáliť otázku zodpovednosti poisteného za škodu, túto otázku riešil trestný súd.

4.4. K uplatneným nárokom sa vyjadrila po oboznámení sa s obsahom žaloby vo vyjadrení zo dňa
20.09.2021. K bolestnému namietala čiastočne nečitateľný znalecký posudok, keď nebolo možné
prečítať zdôvodnenie navýšenia a ktorej položky sa navýšenie týka. Žiadala predložiť čitateľný lekársky
posudok a lekárske správy z priebehu liečby, bez predloženia ktorých sa nevedela vyjadriť k správnostibodového ohodnotenia bolestného. K sťaženiu spoločenského uplatnenia - bez predložených
lekárskych správ sa nevedela vyjadriť k správnosti bodového ohodnotenia. K strate na zárobku počas
PN sa nevedela vyjadriť bez doloženia lekárskych správ a doloženia mzdových listov za rozhodné

obdobie, z ktorých zamestnávateľ pri výpočte vychádzal. Vo vyjadrení zo dňa 20.09.2021 navrhovala,
abyžalobkyňadoložilačitateľnýposudokobolestnom,lekárskesprávyoutrpenýchzraneniach,priebehu
liečenia vrátane prvotného vyšetrenia a trvalých následkoch, ktoré zranenia zanechalo a mzdové listy za
rozhodné obdobie, z ktorých zamestnávateľ pri výpočte vychádzal. Navrhovala pripojiť vyšetrovací spis.
Následne žalobkyňa predložila žiadané doklady okrem mzdových listov , ku strate na zárobku sa stále

nevedela vyjadriť. Konkrétne námietky vo vzťahu k bolestnému a SSU vzniesla, sú zrejmé za podania
zo dňa 16.11.2021.
4.5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že 03.11.2021, teda odo dňa nasledujúceho po dni, keď jej mali
byť doručené požadované doklady, sa dostala do omeškania. Súd v bode 44. navyše uvádzal, že jej boli
doručené všetky podklady, ktoré žiadala. Nie je to pravda a nezodpovedá to vykonanému dokazovaniu.
Pokiaľ jej zákon priznáva lehotu 3 mesiace na šetrenie škodovej udalosti a na zistenie rozsahu

povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, nemôže byť poisťovateľ v omeškaní nasledujúci deň
po predložení žiadaných dokladov (a ani nie všetkých). Nie je možné, aby po prevzatí 02.11.2021
niektorých zo žiadaných dokladov mala 03.11.2021 poškodená na účte pripísané finančné prostriedky.
4.6. Nesúhlasila s tvrdením súdu prvej inštancie, že nárok bol uplatnený v adhéznom konaní. V
adhéznom konaní nemala postavenie poškodeného a nebola účastníkom adhézneho konania, nebola

oboznámená s obsahom vyšetrovacieho spisu. V adhéznom konaní si žalobkyňa uplatnila nárok výlučne
voči vodičovi a nemá to žiaden vplyv na jej povinnosť uplatniť si nárok voči poisťovateľovi. Práve z tohto
dôvodu žiadala vyšetrovací spis pripojiť s tým, že sa následne k právnemu základu uplatnených nárokov
vyjadrí. Súd prvej inštancie spis nepripojil . Nevzal do úvahy lehotu na prešetrovanie poistnej udalosti,
nevzal do úvahy ani lehotu 15 dní na poskytnutie náhrady škody. Plnila v zákonnej 15-dňovej lehote po

doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. Nemohla sa dostať
do omeškania. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I.
tak, že žalobu zamietne. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalobkyňa podala vyjadrenie k odvolaniu žalovanej. Citovala ustanovenia § 11 ods.6, § 15 ods.1, §

4 ods.2, § 11 ods. 8, zákona č. 381/2001 Z.z., § 517, § 559 OZ a uviedla, že žalovaná sa dozvedela
o uplatnení nároku po doručení žaloby dňa 06.09.2021. V adhéznom konaní poistený nevzniesol žiadne
námietky voči uplatneným nárokom. Odvolanie považovala za účelové. Úrok z omeškania jej patrí od
podania žaloby.

6. Žalovaná 1/ podala vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne. Poukázala na dôvody svojho odvolania.
Citovala ustanovenie § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., z ktorého jej nevyplýva lehota na plnenie.
Ide o kogentné ustanovenie, ktoré určuje splatnosť pohľadávky majúcej základ v zodpovednosti za
škoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaaneumožňujeurčenieinéhočasuzročnostipoistného
plnenia. Žalovaná v 2/ jej predložila trestný rozsudok 23.10.2023 a 02.11. 2023 vyplatila žalobkyni

priznanú sumu. Poskytla plnenie v lehote 15 dní. Nedostala sa do omeškania. V ďalšej časti zopakovala
dôvody odvolania. Rozhodnutie v časti náhrady trov konania považovala za spravodlivé. Pred podaním
žaloby si žalovaná u nej nárok neuplatnila, identické nároky uplatnila v trestnom konaní.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len „CSP“), po zistení, že odvolania boli podané stranami sporu, v zákonom stanovenej
lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že spĺňajú náležitosti ustanovenia
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP), vec prejednal a dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné, preto napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, písm. c/ CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1
CSP vrátil na ďalšie konanie.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.9. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu proti žalovaným 1/, 2/ dňa 30.07.2021. Spolu
so žalobou podala návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP z dôvodu vzneseného
obvinenia voči vodičovi motorového vozidla. Žalobkyňa odstraňovala vady žaloby spočívajúce v absencii
elektronického podpisu právneho zástupcu a opätovne doručila žalobu a plnomocenstvo. Z obsahu

osvedčovacejdoložky vyplýva,žebolopodpísanéplnomocenstvo,niežaloba.Odvolacísúdodstraňoval
vady žaloby a zistil, že súd prvej inštancie nedoložil do spisu výsledok overenia podpisu na podanej
žalobe. Zistil, že bola právnou zástupkyňou žalobkyne podpísaná dňa 05.08.2021. Súd prvej inštancie
bez povšimnutia si nedostatkov predloženej žaloby opakovane začal vo veci konať. Konanie na návrh
žalobkyne 2 krát prerušil. Z oznámenia OR PZ v Nových Zámkoch zo dňa 26.08.2021 vyplýva, že
žalobkyňa si prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uplatnila nárok na náhradu škody, bolestné

7 935 eur, SSÚ 5 108 eur, rozdiel medzi vyplatenými nemocenskými dávkami a 6 298, 17 eura, náhradu
na stratu na zárobku 403,60 eura a ďalšie nároky súvisiace s kúpou liekov a ostatných náhrad. Súd prvej
inštancie konanie prerušil uznesením zo dňa 02.09.2021. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že v trestnom
konaní sa riešia otázky majúce priamu súvislosť v otázke priznania nároku na náhradu škody. Preto
konaniedoprávoplatnéhoskončeniatrestnéhokonaniavedenéhonaORPZvNovýchZámkochprerušil.

Súd prvej inštancie doručil uznesenie o prerušení konania spolu so žalobou a výzvou na jej vyjadrenia
žalovanej 1/ dňa 06.09.2021. Žalovaná podala písomné vyjadrenie dňa 23.09.2021. Namietala
neuplatnenie nároku pred podaním žaloby, nepreukázanie právneho základu nároku a jeho výšku.
Navrhla pripojiť vyšetrovací spis. Žalobkyňa vo vyjadrení z 07.12.2021 navrhla pripojiť vyšetrovací spis.
Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 17.01.2022 pod č.k. 4C/51/2021-149 opätovne prerušil konanie

až do právoplatného skončenia veci vedenej na OR PZ v Nových Zámkoch sp.zn. ČVS: ORP-78/1-VYŠ-
NZ-2018. Uviedol rovnaké dôvody ako v prvom uznesení o prerušení konania. V spise sa nachádza
rozhodnutie Okresného súdu Nitra zo dňa 25.01.2023 pod č.k. 1To/442023-1415, rozsudok KS Nitra zo
dňa 19.09 .2023 pod č.k. 1To/44/2023-1415, ktorým uložil obžalovanému J. H. zaplatiť žalobkyni škodu
19 844,77 eura. Žalobkyňa prevzala výzvu na späťvzatie žaloby dňa 21.11.2023. Žalobu vzala čiastočne

späť podaním doručeným súdu 29.01.2024. Na pojednávaní súd prvej inštancie po vyjadrení zástupcov
strán vo veci rozhodol.

11. Podľa § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa
osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo elektronickej podobe autorizované

podľa osobitného predpisu. Ak sa dodatočne nedoručí do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

12. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu bez autorizácie dňa 30.07.2021. Doplnila ju novým
podaním – žalobou a predložením plnomocenstva s návrhom na prerušenie konania dňa 05.08.2021,

v lehote 10 dní. Nešlo teda o opätovný návrh na prerušenie konania ako konštatoval súd prvej inštancie
v dôvodoch rozsudku, preto nemal dva krát vydať uznesenie o prerušení konania, druhé uznesenie vydal
v prerušenom konaní a vykonával procesné úkony. Jeho postup je v rozpore s CSP. Okresné riaditeľstvo
PZ v Nových Zámkoch oznámilo súdu 27.08.2021, že žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody.
Žalovaná 1/ zaslala žalobkyni z titulu škodovej udalosti oznámenej J. H. z povinného zmluvného

poistenia oznámenie o registrácii škodovej udalosti. Na základe uvedeného žalovaná 1/ žalobkyni po
doručení trestného rozsudku zo strany J. H. plnila. Žalobkyňa žalovala žalovanú v 2/ ako vlastníčku
motorového vozidla. Z obsahu spisu nie je zrejmé, či mala postavenie prevádzkovateľa vozidla, pretože
podľa jej vyjadrenia auto neužívala a dala ho do dlhodobej držby vnukovi J. H..

13. Obe strany navrhli doplniť dokazovanie vyžiadaním vyšetrovacieho spisu. Súd prvej inštancie ho
nevyžiadal, so svojim procesným postupom sa nevyporiadal v dôvodoch rozhodnutia. V dôvodoch
rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody v adhéznom konaní, žalovaná
1/ musela mať o uplatnení vedomosť. Nebránili jej žiadne okolnosti vyplatiť žalobkyni náhradu škody,
mala dostatočný čas prešetriť škodovú udalosť, nepristúpila k riadnemu plneniu, preto sa dostala do

omeškania. Uviedol, že pri priamej žalobe voči poisťovni poškodený nemá nárok na úrok z omeškania
za dobu 3 mesiacov od uplatnenia nároku a 15 dní na výplatu. Napriek tomu priznal žalobkyni
úrok z omeškania od 03.11.2021, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení všetkých podkladov žiadanýchžalovanou 1/. Zdôvodnenie rozhodnutia je odporujúce právnej teórii uvedenej prvoinštančným súdom
a jeho následnými dôvodmi.

14. Odvolací súd poukazuje na jednotné stanoviská Ústavného súdu SR vyjadrené v rozhodnutiach
III.ÚS 214/2020-29 zo 14.10.2021, III.ÚS 309/2020, IV.ÚS 282/2023 z 05.09.2023, II.ÚS 263/2022 zo
07.09.2022, III.ÚS 215/2020 z 28.10.2021.

15. Ústavný súd SR v rozhodnutí III. ÚS 47/2024 uviedol:“

K určeniu okamihu omeškania žalovaného:
Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie
a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť

poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný; b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie
dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť
poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol
v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška
poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal,

odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

16. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak

z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

17. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinnýzaplatiťpoškodenémuúrokyzomeškaniapodľaosobitnéhopredpisu(§517ods.2Občianskeho
zákonníka).

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19. Ústavný súd sa už právnou otázkou, ktorá bola kardinálnou aj pre napadnutý rozsudok krajského
súdu,zaoberal.Vnálezochsp.zn.III.ÚS309/2020asp.zn.III.ÚS214/2020vyslovilprávnynázor,podľa
ktorého ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. chránia poisťovateľa pred tým, aby nemusel platiť úroky
z omeškania v prípade, ak je nárok poškodeného dôvodný a jeho dôvodnosť je zistená v komunikácii,

ktorú predpokladá § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. Ak by žalovaná poisťovňa postupovala tak, že
by sťažovateľovi vyplatila jeho dôvodne uplatnené nároky v lehote troch mesiacov (§ 11 ods. 6 zákona
č. 381/2001 Z. z.) a 15 dní (§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.) od ich uplatnenia si sťažovateľom, za
túto dobu by nevznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania z jeho dôvodného nároku, keďže v tomto
období žalovaná poisťovňa nebola v omeškaní, keďže vykonávala svoje oprávnenia podľa § 11 ods. 6

a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Žalovaná poisťovňa však časť sťažovateľom uplatnenej škody nezaplatila.
Preto sa vo vzťahu k sťažovateľovi dostala do omeškania. Výklad poskytnutý v napadnutom rozsudku
dochádza k záveru, že poisťovňa sa dostala do omeškania a je povinná platiť úrok z omeškania nie
bezprostredne po tom, ako si sťažovateľ voči nej uplatnil svoj priamy nárok podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z. z., ani nie po tom, ako uplynuli lehoty podľa § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.

z., ale až po tom, ako jej bol doručený rozsudok v spore, v ktorom vystupovala ako žalovaná, pričom
tento rozsudok stotožnili s právoplatným rozhodnutím súdu o výške náhrady škody podľa § 11 ods. 7
zákona č. 381/2001 Z. z. Tomuto výkladu však chýba uvedomenie si toho, že rozhodnutím o výške
náhrady škody môže byť aj celkom iný rozsudok. Nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla si možno uplatniť nielen voči poisťovni, ale aj priamo proti tomu, kto zodpovedá za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Preto nemožno vylúčiť taký postup poškodeného,
ktorý si nárok neuplatní proti poisťovni, ale len proti prevádzateľovi motorového vozidla. Potom je
vylúčené, aby sa poisťovňa dostala vo vzťahu k poškodenému do omeškania a vôbec mu bola
povinná zaplatiť úrok z omeškania. Poisťovňa v takomto prípade voči poškodenému nie je v omeškaní,keďže na zaplatenie náhrady škody ju nikto nevyzval a dokonca o škode ani nemusí vedieť. Ak
si poškodený uplatní svoj nárok len voči poistenému prevádzateľovi, má takýto úkon za následok
omeškanie len prevádzateľa s tým, že poškodenému proti prevádzateľovi vzniká nárok na zaplatenie

úroku z omeškania. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. je poistený prevádzateľ povinný poisťovni
oznámiť, že sa voči nemu uplatňuje nárok na náhradu škody. Ani toto oznámenie poisteného poisťovni
nemá za následok, že sa poisťovňa voči poškodenému dostáva do omeškania a poškodenému vzniká
voči poisťovni nárok na úrok z omeškania. Ak však poistený oznámil poisťovni, že si poškodený voči
nemu uplatnil nárok na náhradu škody a ďalej postupoval podľa pokynov poisťovne, má nárok na to,

aby poisťovňa za neho poškodenému zaplatila úrok z omeškania, ktorý vznikol v dôsledku toho, že
konalpodľapokynovpoisťovne.Teda,akpoisťovňapooznámenípoistenéhoneplnípoškodenému,musí
za poisteného zaplatiť úrok z omeškania. To však neznamená, že je voči poškodenému v omeškaní.
Poškodený si svoj nárok proti poistenému prevádzateľovi môže uplatniť aj žalobou, pričom výsledkom
sporu medzi poškodeným a poisteným prevádzateľom je rozsudok, ktorý poisteného zaväzuje na
plnenie poškodenému. Takýto rozsudok môže následne poškodený predložiť poisťovni so žiadosťou

o plnenie. Rovnako tak môže postupovať poškodený. Poisťovňa však podľa takéhoto rozsudku musí za
škodcu poškodenému poskytnúť plnenie úrokov z omeškania len v tom prípade, ak je takýto rozsudok
výsledkom sporu, s ktorým bola poisťovňa oboznámená a ktorý poistený prevádzateľ viedol podľa
pokynov poisťovne (§ 5 ods. 1 písm. d) a § 5 ods. 2 písm. a), b) a c) zákona č. 381/2001 Z. z.).
Poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú

ustanovenia,podľaktorýchsapoisťovňadostávadoomeškaniabezprostrednepotom,akosipoškodený
u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá
nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate
žiadanej náhrady skutočne došlo. Tým však zrejme nemá byť dotknutý rozsah poistného plnenia, ktorým
je krytie nárokov poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku,

ktorá pre plné (štandardné) odškodnenie na seba viaže aj povinnosť platenia úrokov z omeškania. Zo
žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by zákonodarca pri pohľadávkach vzniknutých z ublíženia
na zdraví (oproti iným škodám) sledoval zvýhodnenie škodcu do takej miery, že by jeho omeškanie a s
tým spojené úroky z omeškania sa viazali nie na výzvu na plnenie, ale na rozhodnutie súdu. Každý
škodca by mohol logicky bez sankcie oddialiť riešenie škody ,,odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto

konštrukcie umocňuje aj predstava, že „čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre škodcu“. Trojmesačná
zákonná lehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie
podľa zákona č. 381/2001 Z. z. má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej
udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov
z omeškania; § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) vzniknutej z ublíženia na zdraví.

20. Treba pripomenúť, že právna úprava v uvedenej oblasti vychádza zo smernice Európskeho
parlamentu a Rady č. 2000/26/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení
smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel), ktorá

bola následne nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti
poistenia tejto zodpovednosti (kodifikované znenie). V súlade s tým potom konsolidovaná smernica v čl.
22 vyžaduje, aby štáty zaviedli povinnosť poisťovne alebo jej likvidačného zástupcu do troch mesiacov
reagovať na žiadosť poškodeného o náhradu škody, ktorá má byť podporená primeranými, účinnými

a systematickými finančnými alebo im rovnocennými správnymi sankciami. Zároveň smernica výslovne
vyžaduje, aby sa zabezpečilo, že poškodenej osobe budú vyplatené aj úroky.“

21. Súd prvej inštancie nepripojil vyšetrovací spis a následne trestný spis. Z dokazovania doposiaľ
vyplýva, že žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody ako poškodená voči J. H. v trestnom konaní,

ktorý bol trestným rozsudkom zaviazaný k náhrade škody. Ten predložil rozsudok žalovanej 1/ a tá
plnila na základe rozsudku. V civilnom konaní uplatnila žalobkyňa nárok voči žalovanej 1/ a žalovanej
2/, o ktorej tvrdila, že bola majiteľkou vozidla a jej vecná pasívna legitimácia je daná. Rozhodujúce
je, kto bol prevádzkovateľom vozidla. Prevádzateľom vozidla na účely § 427 Občianskeho zákonníka
je predovšetkým subjekt, ktorý je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla

alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla
previedla, pričom až v ostatných prípadoch je ním i ten, kto je jeho vlastníkom (pozri § 3 ods. 1
zákona č. 381/2001 Z. z.). Kto bol prevádzkovateľ vozidla z obsahu spisu nevyplýva. Rozhodujúca
je zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla, ktorý nemusí byť totožný s majiteľom vozidla. Súd prvejinštancie si neujasnil postavenie žalovanej 1/ plniacej na základe trestného rozsudku odsudzujúceho
J. H. k plneniu ako vodiča motorového vozidla a postavenie žalovanej 1/ priamo žalovanej v civilnom
konaní. Je nepochopiteľné jeho tvrdenie, že žalovaná 1/ už počas trestného konania mala vedomosť

o uplatnenej škode a mala možnosť plniť, napriek tomu na návrh žalobkyne predložený so žalobou
konanie prerušil pre prebiehajúce trestné vyšetrovanie, ktoré podľa jeho názoru mohlo mať význam
pre jeho rozhodnutie. Prerušenie konania navrhla žalobkyňa spolu so žalobou, v ktorej si uplatnila úrok
z omeškania od podania žaloby. V žalobe nezdôvodnila, prečo žiada úrok z omeškania od podania
žaloby a zároveň sa domáha prerušenia konania z opatrnosti. Strana podávajúca návrh súdu musí svoj

návrh zdôvodniť a nie alibisticky uviesť, že nároku sa domáha z opatrnosti.

22. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude oboznámiť sa s obsahom trestného spisu, zistiť prečo
žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody voči vodičovi, keď v tomto konaní žalovala žalovanú 2/ ako
majiteľku vozidla, či žalovaná 1/ je povinná platiť úrok z omeškania, pretože poistený konal po oznámení
škody podľa jej pokynov (viď bod 26, 27 rozhodnutia III. ÚS 47/2024) alebo žalobkyni prislúchajú úroky

z omeškania z titulu uplatnenej žaloby voči žalovanej 1/ podľa § 11 zákona č. 381/2001 Z.z. Súd prvej
inštancie sa s uvedeným posúdením nároku na zaplatenie úrokov z omeškania nevyporiadal. Nesprávne
posúdil začiatok priznanie lehoty od uplatnenia nároku. Nárok voči žalovanej nebol uplatnený v trestnom
konaní, bol uplatnený žalobou. Za riadne uplatnený nárok sa považuje nárok preukazujúci uplatnený
nárok. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že bol uplatnený po doručení listín 02.11.2021, plynula

by žalovanej 1/ lehota 3 mesiace na prešetrenie a 15 dní na plnenie.

23. Z konania žalobkyne vyplýva, že uplatnila nárok na náhradu škody voči trom subjektom. Súčasne
navrhla prerušiť konania do právoplatného skončenia vyšetrovania, súd konanie 2 krát prerušil. Ak
samotná žalobkyňa podala návrh na prerušenie konania a súd konanie 2 krát prerušil, je otázna

dôvodnosťuplatnenéhonárokunaúrokzomeškania.Súdprvejinštanciesaopodstatnenosťoupriznania
nároku z uvedených dôvodov vôbec nezaoberal. Preto ako prvoradú si vyrieši otázku, či žalobkyni
vzhľadom na jej postoj k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a trestnému konaniu vôbec patrí úrok
z omeškania. Ak vyhodnotí jej nárok ako daný, bude postupovať v zmysle vyššie uvedených dôvodov
poukazujúcich na rozhodnutie ÚS III 47/2024.

24. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania jedným výrokom tak, že žiadna
strana nemá nárok na náhradu trov konania. Vo vzťahu k žalovanej 2/ rozhodol v súlade so zavinením
späťvzatia žaloby voči nej v celom rozsahu a náhradu trov konania jej nepriznal, pretože jej žiadne
trovy konania nevznikli. Vo vzťahu k žalovanej 1/ posúdil zavinenie žalobkyne v zastavení konania

v časti istiny. V závere dodal, že o celých trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.1, §255 ods.
2 CSP, žiadnej strane náhradu trov konania nepriznal pre čiastočný úspech. Jeho rozhodnutie nie je
správne. Pokiaľ by rozhodol samostatne o trovách konania v zastavujúcej časti, vo vyhovujúcej časti
týkajúcej sa úrokov z omeškania by musel vychádzať zo zásady úspechu. Odvolací súd stále zastáva
názor rozhodovania o trovách konania dvomi samostatnými výrokmi v prípade zastavenia konania a

rozhodovania vo veci samej. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v novom rozhodnutí rozhodnúť
o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods.3 CSP).

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba

a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).