Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823010234
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7823010234.5

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a JUDr. Martina Kurečka, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin
krádeže podľa § 212 ods.1 písm. b) Tr. zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. novembra
2024, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 17.5.2024, sp. zn.
3T/68/2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. b) Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 111/2022 Z. z. na tom skutkovom
základe, že
- dňa 12.01.2023 okolo 03.20 h v obci C., okres A., D. E. F.. G. F. XXX preskočil bránu riadne oploteného

dvora predajne H. I., J., a skrutkovačom, ktorý si priniesol so sebou, vylomil bočné plastové vchodové
dvere v oblasti zámku, vošiel do budovy predajne, odkiaľ odcudzil wifi router a DVR rekordér na
uchovávanie kamerových záznamov, 4,3 kg údenej slaniny, 2,1 kg údeného bravčového karé, 1,9 kg
údeného stehna, 6,8 kg údeného kolena zadného, 1,4 kg údenej krkovičky, 8 kg domácej klobásy, 1,4
kg Malokarpatskej salámy, 1,6 kg paprikovej slaniny, 2 ks čerešňového kompótu, 4 balenia salóniek,
2 fľaše tokajského vína, 7,6 kg bravčového karé, 8,4 kg bravčového stehna, 4 kg údených rebier, čím

poškodenémuC.I.spôsobilkrádežouelektronikyamäsovýchvýrobkovškoduvovýškenajmenej674,46
eur a poškodením dverí a zámku dverí škodu vo výške 66,40 eur.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona
s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Tr. zákona a priťažujúcu
okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť)

mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona obžalovaného zaradil pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 78 ods. 1 Tr. zákona obžalovanému uložil ochranný dohľad

na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 77 ods. 1 Tr. zákona uložil obžalovanému povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody dostaviť sa do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k
probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko, a v rámci
ochranného dohľadu

a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
b) osobne sa hlásiť v určených lehotách ac) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa
vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.

Podľa § 77 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zákona obžalovanému uložil povinnosť
zamestnať sa v priebehu výkonu ochranného dohľadu alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť uhradiť spôsobenú škodu poškodenej
spoločnosti I. J., J. J. I. C., X. XXXX XXX, zastúpenej konateľom C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. C.,

A. X/XX, vo výške 740,86 eur (sedemstoštyridsať eur a osemdesiatšesť centov).

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný A. B. čo do výroku
o treste odňatia slobody a výroku o náhrade škody, ktoré odôvodnil tým, že s uloženým trestom
nesúhlasí, rovnako ani s výškou škody. Trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne
považuje za privysoký.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor tak, že uložený trest považuje vzhľadom na osobu
obžalovaného za primeraný a uloženú povinnosť nahradiť spôsobenú škodu za dôvodnú. V celom
rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením uvedenom v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku,
a preto odvolanie obžalovaného navrhuje ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu obžalovaný spolu so svojou obhajkyňou uviedli, že obžalovaný
popiera, že by odcudzil mäsové výrobky tak, ako je to uvedené v rozsudku, a že škoda nebola
preukázaná v zmysle ustanovení Tr. zákona, preto navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol

odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na

prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, avšak odôvodňovali by podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe preskúmania napadnutého rozsudku dospel krajský súd k záveru,
že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním

napadnutých výrokov rozsudku, z odvolania obžalovaného vyplýva, že odvolanie neobsahuje žiadne
námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy

v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti,
a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.
poriadku, na základe čoho dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení

konania obžalovaného A. B. ako prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zákona č. 300/2005
Z. z. v znení zákona č. 111/2022 Z. z.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu okresný súd dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona a zároveň aj na účel trestu v zmysle § 34
ods. 1 Tr. zákona. Pri určovaní druhu a výmery trestu správne zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona, keďže obžalovaný sa k prejednávanému trestnému činu
v prípravnom konaní v podstate priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Na druhej strane okresný
súd u obžalovaného správne zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, nakoľko

obžalovaný pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti už bol za trestný čin odsúdený. Okresný
súd postupoval správne, keď pri vyrovnanom počte poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle §
38 ods. 2 Tr. zákona poukázal pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovanému aj na skutočnosť, že
obžalovaný bol doposiaľ 11x súdne trestaný (vždy za majetkovú trestnú činnosť) a 33x priestupkovopostihnutý za spáchanie priestupkov rôzneho charakteru, pričom zatiaľ posledný trest uložený mu
rozsudkom Okresného súdu Revúca zo dňa 5.10.2022 sp. zn. 2T/53/2022 obžalovaný sám nenastúpil
a do výkonu trestu musel byť dodaný príslušníkmi polície (tento trest obžalovaný vykonal 22.1.2024).

S poukazom na vyššie uvedené dospel okresný súd k správnemu záveru, že naposledy uložený trest
odňatia slobody uložený obžalovanému Okresným súdom Revúca nemal na obžalovaného žiaden
prevýchovný účinok, a že s prihliadnutím na osobu obžalovaného, okolnosti prípadu a najmä na doterajší
život obžalovaného, nie je možné jeho prevýchovu a účel trestu dosiahnuť iným, ako nepodmienečným

trestom odňatia slobody, pričom s výmerou trestu v polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa
stotožnil aj krajský súd.

Okresný súd nepochybil ani pri zaradení obžalovaného pre účely výkonu trestu do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, keďže z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že
obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu bol vo

výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona
má ukladaný trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a zároveň vytvorí podmienky

na jeho výchovu (výchovná zložka trestu), aby viedol riadny život. Zo zaužívanej súdnej praxe pri
tom vyplýva, že pri ukladaní trestov páchateľom trestnej činnosti vystupuje u prvotrestaných osôb
v zásade do popredia výchovná zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti
páchateľa, tak ako je tomu aj v prejednávanej veci, je však už nevyhnutné podstatne obozretnejšie
pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky trestu vo vzťahu k páchateľovi, keďže

zistená recidíva logicky nasvedčuje neúcte páchateľa k záujmom chráneným Trestným zákonom a k
tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k jeho prevýchove, teda k prijatiu skutočného predsavzatia viesť
riadny život.

Odvolací súd dospel k záveru, že trest uložený okresným súdom obžalovanému A. B. zodpovedá

všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4
Tr. zákona a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného
trestného činu, zistené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovaného a možnosti
jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený
trest odňatia slobody v súdom stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia

obžalovaného spoločnosťou.

Správne postupoval okresný súd aj pri ukladaní ochranného dohľadu obžalovanému, kde aj krajský súd
je toho názoru, že u obžalovaného, ktorý už bol v minulosti najmenej dvakrát odsúdený za úmyselný
trestný čin, a ktorému súd znovu ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody, nemožno vzhľadom na

jeho osobu, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života, na prostredie, v ktorom žije, ako
aj na povahu spáchanej trestnej činnosti dôvodne očakávať, že po výkone trestu povedie riadny život.
Keďže práve nedostatok finančných prostriedkov, plynúci z dlhodobej nezamestnanosti obžalovaného,
bol evidentným spúšťačom opätovného spáchania trestnej činnosti, považoval krajský súd za plne
dôvodné aj uloženie povinnosti obžalovanému zamestnať sa v priebehu výkonu ochranného dohľadu

alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Pokiaľ ide o povinnosti súvisiace s výkonom uloženého ochranného dohľadu v zmysle § 77 ods. 1 Tr.
zákona, ktoré okresný súd taktiež poňal do výrokovej časti svojho rozhodnutia, krajský súd má za to,
že o nich nebolo potrebné rozhodovať osobitným výrokom, keďže tieto priamo vyplývajú z uvedeného

zákonného ustanovenia, preto postačovalo na nich len poukázať v odôvodnení rozsudku.

Za vecne správny a zákonný považoval krajský súd v napadnutom rozsudku aj výrok o náhrade škody,
nakoľko aj krajský súd má za to, že vykonané dokazovanie pred súdom prvého stupňa bolo dostatočným
podkladom pre rozhodnutie podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku tak, ako ho učinil okresný súd.

Keďže z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že krajský súd nepovažoval odvolacie námietky
obžalovaného za opodstatnené a nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v prospech
obžalovaného A. B., jeho odvolanie ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.