Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/87/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218010531
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7218010531.7

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a JUDr. Martina Baločka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.
novembra 2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku
Mestského súdu Košice zo dňa 26.9.2024, sp. zn. K2-4T/31/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uznal obžalovaného A. B. za vinného zo zločinu týrania
blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

vC.vpresnenezistenomobdobíodroku2005do14.12.2017,vC.-D.,naul.E.A.F.Xaindespôsoboval
fyzickéapsychickéutrpeniesvojejdružkeG.H.,nar.XX.X.XXXX,atotakýmspôsobom,žejuopakovane
udieral päsťou aj otvorenou dlaňou do oblasti tváre, hlavy a ostatných častí tela, obmedzoval ju vo
voľnom pohybe, v sociálnych kontaktoch, v odievaní, kontroloval jej mobilný telefón, udával jej model
správania sa, vulgárne jej nadával a vyhrážal sa jej zabitím, verbálne ju ponižoval, obmedzoval ju
k dostatočnému prísunu financií, čím jej takto dlhodobo spôsoboval fyzické a psychické utrpenie, čo

ohrozuje jej fyzické a aj psychické zdravie.

Za to prvostupňový súd uložil obžalovanému podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods. 2 Tr.
zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 ( štyroch)
rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon uloženého trestu obžalovanému
podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa §
51 ods. 2 Tr. zák. určil skúšobnú dobu vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 3 písm. f) Tr. zák. uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce
v zákaze kontaktu s poškodenou G. H., nar. XX.X.XXXX v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania

prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe
psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
zahlásil odvolanie čo do výroku o treste okresný prokurátor. V písomných dôvodoch podaného

opravného prostriedku poukázal na to, že pri ukladaní výmery trestu u obžalovaného neboli splnené
podmienky pre použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu v takom rozsahu
ako súd postupoval.

Vychádzajúczust.§34ods.1Tr.zák.uloženýtrestmázabezpečiťochranuspoločnostipredpáchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

V zmysle citovaného ustanovenia trest má plniť vo vzťahu k spoločnosti ochrannú funkciu a okrem prvku
represie má obsahovať aj prvok individuálnej a generálnej prevencie. Ochrannú funkciu trestné právo

charakterizuje ako krajný prostriedok ochrany spoločnosti pred konaniami, ktorých protispoločenský
charakter je najzávažnejší. Zákonodarca zároveň ustanovil, že úlohou preventívnej funkcie je ochrana
spoločnosti z hľadiska predchádzania páchaniu trestných činov a činov inak trestných, pôsobením trestu
na konkrétneho páchateľa (individuálna prevencia) a zároveň prostredníctvom tohto páchateľa na celú
spoločnosť a na potencionálnych ďalších páchateľov (všeobecná, generálna prevencia).

V ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. je vyjadrená zásada individualizácie trestu, podľa ktorej pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. V súvislosti so zásadou vyjadrenou vo vyššie uvedenom ustanovení Trestného zákona

prokurátor zastáva názor, že v danom prípade súd nepostupoval v súlade s ustanovením § 38 ods. 2,
ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 4, ale najmä § 39 ods. 1 Tr. zák.

Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu totižto odôvodniť aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1
Tr. zák. len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo

pre páchateľa neprimerane prísne, a že účel trestu možno dosiahnuť i trestom kratšieho trvaniam čo
v danom konkrétnom prípade podľa názoru prokurátora splnené nebolo. V rámci trestného konania
neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali a odôvodňovali postup súdu pri
ukladaní druhu a výmery trestu za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., a ktoré by existovali v čase
rozhodovania o treste.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý má 6
záznamov v registri trestov Generálnej prokuratúry SR, predovšetkým s poukázaním na závažný spôsob
konania, charakter a druh trestnej činnosti súd pri určovaní výmery trestu nepostupoval v súlade s vyššie
citovanými zásadami ukladania trestov a obžalovanému uložil trest neprimerane mierny, ktorý podľa

jeho názoru nedostatočne vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného a neplní z hľadiska svojho účelu
funkciu individuálnej a generálnej prevencie na ochranu spoločnosti.

Na základe vyššie uvedeného je toho názoru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky
na to, aby súd po uznaní viny u obžalovaného za žalovaný zločin (pri trestnej sadzbe 7 – 15 rokov) uložil

obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody.

Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr. por.
zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o uloženom treste a v zmysle § 322 ods. 3
Tr. por. uložil obžalovanému prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne. Poukázal na to, že
základné zásady ukladania trestov sú vyjadrené v ustanovení § 34 Tr. zák. Toto ustanovenie zakotvuje
možnosť širšieho ukladania iných trestov, než je trest odňatia slobody, a to ako samostatných trestov,
pričom trestné sadzby pri jednotlivých trestných činoch osobitnej časti Trestného zákona obsahujú

len sadzbu trestu odňatia slobody. Ide v podstate len o základné zásady, ktoré sú ďalej spresnené
a doplnené napríklad ustanoveniami o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach, o ukladaní trestu pod
dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby a pod.V ďalšom poukázal na ustanovenie § 34 ods.1 Tr. zák., § 34 ods.3 Tr. zák. a § 34 ods.4 Tr. zák. a §
39 ods.1 Tr. zák.

Napadnutý rozsudok prvostupňového súdu považuje za vecne správny a jeho odôvodnenie za
dostatočne presvedčivé.

Súd prvej inštancie postupoval správne, keď uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, že v uvedenom
prípade je súd toho názoru, že trestná sadzba uvedená v zákonnom ustanovení § 208 ods. l, ods.3

písm. d) Tr. zák. je vzhľadom na pomery páchateľa a na okolnosti, ktoré podliehali spáchaniu skutku
mimoriadne prísna a samotný trest 7-15 rokov by bol mimoriadne neprimeraný. Zároveň správne
poukázal na skutočnosť, že má v starostlivosti malé deti, o ktoré sa riadne stará a deti sú odkázané na
jeho opateru v celom rozsahu vzhľadom k ich veku.

Z listinných dôkazov je zrejmé, že sa sám ako samoživiteľ stará o 2 maloleté deti o mal. G. nar.

XX.XX.XXXX, o mal. I., nar. XX.XX.XXXX a o J. H. nar. XX.XX.XXXX, ktorý navštevuje strednú školu.
Ich matka, poškodená G. H. nejaví o nich žiadny záujem a ani s nimi nie je v kontakte. V prípade, ak by
mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, tak by boli priamo postihnuté obe jeho maloleté
deti a jeho plnoletý syn, ktorí sú závislí na jeho príjmoch, predovšetkým osobnej starostlivosti. Všetky tri
deti sú v značnej miere na neho odkázané a on sa o nich riadne stará.

Trestom uloženým páchateľovi trestného činu má byť sankcia smerovaná výlučne voči páchateľovi
trestného činu, a teda má postihovať výlučne páchateľa a to tak, aby sa zabezpečil čo najmenší vplyv na
jehorodinuajemublízkeosoby.Samotnýmuloženímtrestupáchateľovitrestnéhočinusavšaknepriamo
postihne i jeho rodina a jemu blízke osoby, ak sú závislé na jeho príjmoch, starostlivosti alebo ostatného

zabezpečenia rodiny, či ak sú narušené citové väzby.

file_0.jpg

file_1.wmf

Obžaloba síce vo svojom odvolaní poukázala na to, že má 6 záznamov v registri trestov Generálnej
prokuratúry SR, avšak poukazuje na to, že z odpisu registra trestov je zrejmé, že sa na neho hľadí, akoby

nebol odsúdený. Stotožňuje sa so záverom prvostupňového súdu o tom, že viedol pred spáchaním
žalovaného skutku riadny život a pred spáchaním skutku spáchal dva priestupky na úseku dopravy, ktoré
však nemajú druhovú totožnosť so žalovaným skutkom a nemožno ich v tomto prípade file_2.jpg

file_3.wmf

posudzovať ako skutok, ktorý by zakladal úvahu súdu o tom, že neviedol pred spáchaním trestného
činu riadny život.

Je toho názoru, že prvostupňový súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. v súlade so zásadou

prihliadania na súhrn okolností a v súlade so zásadou s ustanoveniami Trestného zákona o ukladaní
trestu. Zároveň prvostupňový súd správne prihliadol na celkovú situáciu v jeho rodine a následky
prípadného uloženia trestu odňatia slobody na rodinu, teda jeho deti.

Trest, ktorý mu bol uložený napadnutým rozsudkom a aj uložené obmedzenia a povinnosti spĺňajú

zásadu proporcionality trestu, a taktiež sú v nich vyjadrené prvky represie, individuálnej prevencie a
zároveň v dostatočnej miere vyjadrujú morálne odsúdenie páchateľa.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd podľa § 319 Tr. por. podané
odvolanie zamietol.

Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý výrok o treste rozsudku súdu prvého
stupňa, pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po
tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.o vine uznal obžalovaného A. B. za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208
ods.1 písm. a), ods.3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., pretože blízkej osobe
spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu

a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť a spáchal
uvedený čin závažnejším spôsobom konania. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu
k výroku o vine a v postupe súdu predchádzajúcom výroku o vine nezistil chyby odvolaním nevytýkané
a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania len výrok o uloženom
treste a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

V súvislosti s rozhodovaním o treste krajský súd uvádza, že na jednej strane štát chráni svoj záujem
predovšetkým na ochrane života, zdravia i majetku a to aj za použitia prísnych sankcií postihujúcich také
protiprávne konanie, akého sa dopustil obžalovaný, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Na
druhej strane Trestný zákon v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 34 ods.
1, 3 Trestného zákona zakotvuje účel trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať
nielen na generálnu prevenciu, ale aj na individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale
aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. Trest má pritom postihovať iba páchateľa, tak aby bol

zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby (§ 34 ods. 3, 4 Trestného zákona).

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 6 – krát súdne trestaný. Naposledy
bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 8T/115/2014 zo dňa 18.11.2024,
právoplatným dňa 9.12.2024 za prečin podľa § 207 ods.1,3 písm. b) Tr. zák. na trest odňatia slobody

v trvaní 1 roka so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 6 mesiacov, t.j. do 9.6.2016, v ktorej sa osvedčil
a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený.

Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný má evidované za obdobie
od 14.10.2016 do 14.12.2017, dva priestupky, zo dňa 5.1.2017 uložené blokové konanie za

nerešpektovanie dopravného značenia a druhý zo dňa 14.10.2016 uložená bloková pokuta z dôvodu,
že nemal platné doklady na vedenie osobného motorového vozidla. Z miesta bydliska je obžalovaný
hodnotený všeobecne.

Z rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 43P/14/2020 zo dňa 6.3.2023, právoplatným dňa

30.5.2023 vyplýva, že obžalovaný má zverené do osobnej starostlivosti tri maloleté deti H.: J., nar.
XX.X.XXXX, G., nar. X.X.XXXX a I., nar. XX.X.XXXX. Matkou maloletých detí je poškodená G. H..
Odvolací súd nezistil pochybenie prvostupňového súdu ani pri určení druhu a výmery
trestu, ktorý bol obžalovanému A. B. uložený. Trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov s probačným dohľadom za súčasného uloženia povinností

podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu a povinnosti podrobiť sa v skúšobnej dobe
psychoterapiialebozúčastniťsanapsychologickomporadenstveaobmedzeniaspočívajúcehovzákaze
kontaktu s poškodenou G. H. v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej
komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami aj odvolací súd považuje za zákonný

a primeraný, ktorý splní účel sledovaný individuálnou i generálnou prevenciou.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prvého stupňa správne aplikoval relevantné ustanovenia
hmotného práva. K odôvodneniu výroku o treste urobenému prvostupňovým súdom odvolací súd nemá
čo dodať, nakoľko prvostupňový súd aj uloženie trestu obžalovanému odôvodnil vyčerpávajúcim a

dostatočným spôsobom. Je potrebné uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí
byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov
na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má
pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana
spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba

prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.

Podľa názoru odvolacieho súdu uložený trest obžalovaným bude v dostatočnej miere plniť svoj účel
stanovený § 34 ods. 1 Tr. zák. Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, žezákladným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel
existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď
vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných

činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany
spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa,
ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom
individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj
ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a

takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti.

Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34
ods.1Tr.zák.tvoríjednotu,lebosamusívzájomnedoplňovať.Záversúduomožnostinápravypáchateľa
musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom
spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam prokurátora odvolací súd uvádza nasledovné.

Podľa § 34 ods.3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Okolnosťami prípadu sú všetky

skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane
možnosti nápravy páchateľa.

Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom
príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené,

výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší
prístup pri ukladaní trestu.

Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej
skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Taktiež je pri tomto

ustanovenípotrebnéprihliadaťnapomerypáchateľa.Ichvýznampremimoriadnezníženietrestuodňatia
slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu.

Zapomerypáchateľaodôvodňujúcepostuppodľatohtoustanoveniamožnopovažovaťviacvýznamných
poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť

mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný
iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod.

Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 Trestného zákona len za
predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Mimoriadnymi
pomermi páchateľa podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona sú okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k
spáchaniu trestného činu a ktoré nie sú hodnotené v rámci stupňa spoločenskej nebezpečnosti činu.
Takými okolnosťami nie je skutočnosť, že sa páchateľ k činu priznal, oľutoval ho a pomáhal ho objasniť.
Mimoriadnymi pomermi z tohto hľadiska môže byť napríklad situácia páchateľa, ktorý sa skutočne stará

o väčší počet osôb odkázaných na neho svojou výživou, alebo ktoré sú dokonca v jeho osobitnej
starostlivosti, kedy neprítomnosť páchateľa (ktorý tieto povinnosti riadne plnil) v rodine po dlhšiu dobu
by mohla ohroziť riadnu výživu a výchovu týchto osôb (R 19/1967).

Z rozhodnutia Okresného súdu Košice II zo dňa 6.3.2023, sp. zn. 43P/14/2020 jednoznačne vyplýva, že

obžalovaný má zverené do osobnej starostlivosti tri maloleté deti. O tieto deti sa riadne stará, tieto sú
na neho odkázané. Z listinných dôkazov je ďalej zrejmé, že ich matka, poškodená G. H. nejaví o nich
žiadny záujem a ani s nimi nie je v kontakte.Spoukazomnavyššieuvedené,akoajspoukazomnapomeryobžalovaného,ktorýsariadnestaráodve
maloleté deti a to mal. G., mal. I. a o J. H., ktorý navštevuje strednú školu, tieto sú na neho odkázané, ako
aj s poukazom na skutočnosť, že skutok je datovaný od roku 2005 do 14.12.2017 a s prihliadnutím na

to, že obžalovaný bol od 14.12.2017 do 26.11.2019 vo väzbe, odvolací súd má za to, že u obžalovaného
sú splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods.1 Tr. zák., a preto postupom
podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie okresného prokurátora.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.