Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. júl 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-4C/48/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520202091
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Búliková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3520202091.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., právne

zastúpená JUDr. Norbertom Horváthom, advokátom so sídlom Galanta, Slnečná 592/2, proti žalovaným:
1/ E. F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., E. H. XXX/X; 2/ PATRIOT GROUP, s.r.o., so sídlom
Trenčín, Kpt. Jaroša 1312/29, IČO: 45 407 657, obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou
KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Trenčín, Kpt. Jaroša 1312/29, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j es a, že žalobkyňa A. B. C., I. D., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom D.,
štátny občan Slovenskej republiky je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva

č. XXX pre k.ú. D., obec D., okres J. C. J. K. ako:
- pozemok registra C parc. č. 31/3 o výmere 423 m2 – záhrada,
- pozemok registra C parc. č. 36/1 o výmere 98 m2 – zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok registra C parc. č. 36/2 o výmere 120 m2 – zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok registra C parc. č. 38 o výmere 124 m2 – záhrada,
- stavba súp. č. 22 rodinný dom postavený na pozemku parc. č. 36/1.

II. Žaloba voči žalovanému 2/ sa z a m i e t a.

III. Z r u š u j s a neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom č.k. 4C/48/2020-142 zo dňa 24.03.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.
5Co/33/2021-165 zo dňa 27.05.2021, a to momentom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu.

V. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému 2/ trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 29.07.2020 sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. D., obec D., okres Nové Mesto nad Váhom ako
pozemkyregistraC:parc.č.31/3-záhradaovýmere423m2;parc.č.36/1-zastavanáplochaanádvorie
o výmere 98 m2; parc. č. 36/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 120 m2; parc. č.
38 - záhrada o výmere 124 m2 a stavba súp. č. XX - rodinný dom na pozemku parc. č. 36/1 a náhrady
trov konania voči žalovaným.

2. Dôvodila tým, že je bývalou výlučnou vlastníčkou uvedených nehnuteľností. Dňa 11.12.2017
uzatvorila v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok kúpnu zmluvu, ktorou previedla svoje
vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam na žalovaného 2/ (spoločnosť PATRIOT GROUP, s.r.o.),čo zakladá jej právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 60.000,- €,
t.j.nápadnenižšiaakobolacenaobvyklá vdanomčaseamieste.Znaleckýmposudkomznalkyne
E. L. M. zo dňa 22. júla 2008 bola v minulosti trhová cena predmetných nehnuteľností stanovená na

sumu 5.300.000,- Sk (175.928,- €), pričom ceny nehnuteľností od roku 2008 výrazne rástli.
Zároveň sa žalobkyňa v čase podpisu zmluvy nachádzala v tiesni spôsobenej jej nepriaznivým stavom
a ťaživou životnou situáciou. Tieseň vyplývala o.i. z jej nepriaznivého zdravotného stavu, pretože krátko
pred podpisom kúpnej zmluvy došlo u žalobkyne k potratu po mimoriadne komplikovanom tehotenstve,
čo si vyžadovalo aj jej hospitalizáciu. Počas tohto psychicky i fyzicky náročného

obdobia dochádzalo k sústavnému nátlaku zo strany žalovaného 2/, ktorý od nej najmä cestou svojho
zamestnanca pána N., napriek hospitalizácii vyžadoval podpisovanie rôznych zmlúv a dodatkov, pričom
bola tiež zastrašovaná hroziacou exekúciou. K uvedenému je nevyhnutné dodať, že žalobkyňa bola zo
strany žalovaného 2/ dezinformovaná, pokiaľ išlo o reálnu výšku mesačnej splátky, ktorá
bola z jeho strany poskytnutá žalobkyni. Primárnym aspektom preukazujúcim tieseň na strane žalobkyne
bola ťaživá finančná situácia, v ktorej sa v rozhodnom čase nachádzala. V období podpisu kúpnej zmluvy

nedisponovala žalobkyňa žiadnym príjmom a bola vystavená exekúcii zo strany Slovenskej sporiteľne,
a.s. (dlh voči banke predstavoval sumu približne 10.000,- €). Do tejto katastrofálnej finančnej situácie
sa žalobkyňa dostala v dôsledku svojich absolútne neúspešných pokusov o podnikateľské aktivity a
zároveň situáciou ohľadom jej zdravotného stavu. V uvedenom období zároveň splácala záväzok voči
žalovanému 2/, ktorý jej predtým poskytol úver vo výške 26.000,- € na základe Zmluvy o úvere zo dňa

20. júna 2016 za účelom vyplatenia finančných záväzkov. Dňa 22. mája 2020 došlo zo strany žalobkyne
cestoujejprávnehozástupcukodstúpeniuodkúpnejzmluvy,ktorébolodoručenéžalovanému2/dňa25.
mája 2020. Odstúpenie od zmluvy nebolo doručované žalovanému 1/, nakoľko je konateľom žalovaného
2/. Žalovaný 2/ reagoval na Odstúpenie od zmluvy listom zo dňa 11. júna 2020, ktorého obsah je
mimoriadne všeobecný a relevantným spôsobom nepopiera skutočnosti, o ktoré žalobkyňa opiera svoj

nárok na odstúpenie od Kúpnej zmluvy. Žalovaný 2/ uviedol, že Odstúpenie od zmluvy neuznáva, čo
však nie je právne relevantné, nakoľko odstúpenie od kúpnej zmluvy je jednostranným právnym úkonom
a súhlas druhej strany nie je v danom prípade potrebný. Žalobkyňa má jednoznačný záujem na obnovení
jej vlastníctva k nehnuteľnostiam. Na katastrálny odbor Okresného úradu Nové Mesto
nad Váhom podala oznámenie o odstúpení od kúpnej zmluvy a žiadosť o vykonanie zápisu na LV č.

XXX, pričom zistila, že nehnuteľnosti boli medzičasom prevedené z výlučného vlastníctva žalovaného
2/ do výlučného vlastníctva jeho konateľa - žalovaného 1/ (vklad povolený dňa 10. januára 2020 pod
K./XXXX, zml.č. 6/20). Táto skutočnosť znemožňuje vykonať na predmetnom liste vlastníctva zápis
odstúpenia formou záznamu, a to aj napriek evidentnej nedobromyseľnosti žalovaného. Žalobkyňa si je
plne vedomá, že Odstúpenie od zmluvy môže byť účinné len voči osobe kupujúceho, s ktorým uzatvorila

kúpnu zmluvu t.j. žalovanému 2/. Poukázala však na rozhodnutie NS SR zo dňa 20. júla 2011 č.k. 6 Sžo
229/2010, v ktorom sa o.i. uvádza, že pri odstúpení od kúpnej zmluvy sa obnovuje vlastnícke právo
prevodcu priamo zo zákona (odstúpenie od zmluvy má vecnoprávne účinky). Zároveň vyjadril, že spätné
účinky odstúpenia od zmluvy nenastávajú len v prípade, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti
medzičasom dobromyseľne nadobudla tretia osoba. Žalovaný 1/ je jediným konateľom žalovaného

v 2/, ktorý navyše v jeho mene podpisoval Kúpnu zmluvu, preto žalovaného nemožno v žiadnom
prípade považovať za dobromyseľného. Tým pádom je vylúčené, aby ako v súčasnosti zapísaný vlastník
nehnuteľností požíval akúkoľvek právnu ochranu. Prevod nehnuteľností z vlastníctva žalovaného 2/ do
vlastníctva žalovaného 1/ bol právny úkon špekulatívny, ktorého jediným účelom bolo zmarenie budúcich
snáh žalobkyne o právnu ochranu a išlo o právny úkon poškodzujúci práva žalobkyne. Uvedené opiera

žalobkyňa aj o skutočnosť, že žalovaný 1/ ako osoba podpisujúca Kúpnu zmluvu na strane kupujúceho
musel vedieť o situácii sprevádzajúcej podpis kúpnej zmluvy (tieseň a nápadne nevýhodné podmienky),
na základe čoho mohol predpokladať, že v budúcnosti môže zo strany žalobkyne dôjsť
k odstúpeniu od Kúpnej zmluvy. Na základe uvedeného má žalobkyňa za to, že odstúpením od kúpnej
zmluvy, ktorá bola evidentne uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, sa

Kúpna zmluva zrušila od jej počiatku a je na ňu nutné hľadieť, akoby nikdy nevznikla. Preto akýkoľvek
prevod vlastníckeho práva nadobúdateľom na tretiu osobu, ktorá nebola dobromyseľná v tom, že jeho
právny predchodca nadobudol vlastnícke právo k predmetu prevodu bez právnych vád nemôže požívať
právnu ochranu.

3. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k žalobe uviedli, že žalobu považujú za nedôvodnú v
celom rozsahu. Žalovaný 2/ v prvom rade namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu, pretože nie je
zapísaný ako vlastník uvedených nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Ďalej obaja žalovaní spoločne
poukázali na to, že žalobkyňa odvodzuje svoje vlastnícke právo od právnej skutočnosti- odstúpenia od Kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2017, ktorú zdôvodňuje tým, že kúpnu zmluvu uzavrela
v tiesni a z nápadne nevýhodných podmienok. Odstúpením od zmluvy sa mala predmetná kúpna
zmluva zrušiť od počiatku, t.j. ex tunc. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému 1/ doručené,

na čo žalovaný 1/ reagoval Listom zo dňa 11.06.2020. Odstúpenie od zmluvy považujú žalovaní 1/,
2/ za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu nedostatku formálnych náležitostí, ako aj z dôvodu,
že nie je naplnený žiadny z dôvodov na odstúpenie od zmluvy predpokladaný zákonom či zmluvou.
Takýto právny úkon žalobkyne nemôže mať právne účinky v podobe navrátenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam. Právne účinky vo forme zrušenia zmluvy môžu nastať len na základe platného

odstúpeniaodzmluvy.Ďalejžalovaní1/,2/uviedli,žepredmetnákúpnazmluvabolauzatvorenávrežime
obchodnoprávnom, preto by účinky právneho úkonu odstúpenia od zmluvy mali nastať ex nunc,
nie ex tunc. Kúpna zmluva zo dňa 11.12.2017 bola ako záväzkovoprávny inštitút uzavretá v zmysle §
588 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže obchodnoprávna úprava neobsahuje ustanovenia o kúpnej
zmluve na nehnuteľnosť, avšak zmluvné strany sa v zmluve výslovne dohodli, že ich právny vzťah sa
bude riadiť režimom obchodného práva. V čl. IV bod 1 posledná odrážka kúpnej zmluvy je uvedené,

že „pri predaji domu koná predávajúci v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti, v nadväznosti na
predchádzajúce obchodnoprávne vzťahy medzi účastníkmi zmluvy." Uvedené vyplýva aj zo samotného
označenia predávajúcej, s uvedením jej identifikátorov ako fyzickej osoby podnikateľa. Podľa úpravy v
Obchodnom zákonníku odstúpenie od zmluvy je účinné ex nunc, teda až od samotného odstúpenia od
zmluvy. S odkazom na odlišnosť úpravy odstúpenia od zmluvy v obchodnoprávnom režime,

ďalší nadobúdateľ veci ostáva jej vlastníkom, pretože odstúpením od pôvodnej kúpnej zmluvy zanikla
kúpna zmluva s účinkom ex nunc, a síce doručením odstúpenia druhej zmluvnej strane. Pokiaľ teda
pôvodný kupujúci scudzil vec do času účinnosti odstúpenia od zmluvy, právo na scudzenie mu
ostalo zachované, nakoľko v tomto čase sám vec vlastnil. Účinky odstúpenia od zmluvy nenastali
tak, ako uvádza žalobkyňa, avšak v prípade ak by došlo k platnému odstúpeniu (čo popierame), účinky

odstúpenia by nastali až momentom odstúpenia, čo však nemohlo mať dôsledky na vlastnícke právo
žalovaného 1/, na ktorého žalovaný 2/ previedol vlastnícke právo v čase, keď vlastníkom legitímne bol.
Pri posudzovaní veci v režime občianskoprávnom, poukázali na to, že odstúpenie od zmluvy tak, ako
ho uskutočnila žalobkyňa je neurčité, vzhľadom na to, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikuje
nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom kúpnej zmluvy od ktorej odstupuje. Právny poriadok stanovuje

prísne formulačné pravidlá pri právnych úkonoch, ktorých predmetom sú nehnuteľnosti,
pričom žalobkyňa odstúpenie od zmluvy neformulovala správne. Žalobkyňa len stručne uviedla, že
odstupuje od „Kúpnej zmluvy", pričom dátum kúpnej zmluvy je uvedený len v označení dokumentu a
špecifikáciu nehnuteľností ktoré majú byť predmetom danej kúpnej zmluvy úkon odstúpenia neobsahuje.
Právny úkon žalovanej preto žalovaní 1/, 2/ považovali za absolútne neplatný z dôvodu jeho neurčitosti.

Žalovaný 2/ rovnako odmieta tvrdenia, že by žalobkyňa uzavrela kúpnu zmluvu v tiesni, či za
nápadne nevýhodných podmienok. Žalobkyňa tvrdí, že kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti
bola v Kúpnej zmluve zo dňa 11.12.2017 určená neprimerane nízko. Sumu 60.000,- € žalobkyňa
považuje za neprimerane nízku, k čomu predkladá Znalecký posudok zo dňa 22.07.2008. Podmienky
kúpnej zmluvy (vrátane kúpnej ceny) boli vopred so žalobkyňou vykomunikované a dohodnuté, pričom

kúpnu cenu vo výške 60.000,- € zmluvné strany určili vzájomnou dohodu a žalobkyňa nemala k tejto
výške kúpnej ceny žiadne pripomienky ani námietky. Námietky predostrela až po uplynutí 2 a pol roka,
vzhľadom na čo považujú toto konanie žalobkyne za účelové. Zmluvné strany určili výšku kúpnej ceny po
zrelej úvahe ako aj po zohľadnení trhových cien nehnuteľností v k. ú. D.. Znalecký posudok predložený
žalobkyňou žalovaní nepovažujú za relevantný. Vychádza z právneho stavu, ktorý

nekorešpondoval so stavom faktickým. Rodinný dom súp. č. XX tak, ako bol uvedený a popísaný v
predmetom znaleckom posudku nemohol byť predmetom oceňovania, keďže tento de facto neexistoval.
Rodinný dom súp. č. XX v čase prevodu vlastníckeho práva na žalovaného 2/ bol z hľadiska právneho
stavu stavbou odlišnou od tej reálnej. Uvedené konštatuje aj samotný znalec v časti II. bod 1 Všeobecné
údaje. Napriek tomuto právnemu nedostatku boli nehnuteľnosti ocenené ako keby boli v stave právne

perfektnom, vzhľadom na čo predmetný posudok nemôže byť vierohodný, preto jeho závery rozporujú.
Právny stav rodinného domu súp. č. XX bol zosúladený so stavom faktickým až pričinením žalovaného
2/, ktorý až počas trvania jeho vlastníckeho práva uskutočnil všetky potrebné úkony smerujúce k
zlegalizovaniu stavby, preparcelovaniu pozemkov a zaevidovaniu správnych údajov na
katastrálnej mape. Stavba prešla na návrh žalovaného 2/ rekolaudáciou a bolo jej pridelené nanovo súp.

číslo. Stavba, ktorá bola predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2017, ako aj pozemky v nej uvedené
v súčasnosti de facto neexistujú. Z uvedeného dôvodu nie je ani možné vyhovieť petitu
žaloby, keďže nehnuteľnosti v ňom uvedené nekorešpondujú s nehnuteľnosťami ktoré boli predmetom
prevodu vlastníckeho práva. V súkromnom práve má tradične významné postavenie zásada zmluvnejslobody - teda zásada slobodne si vybrať svojho zmluvného partnera, slobodne si vybrať typ zmluvy,
ktorý so zmluvným partnerom uzavrieme, ako aj slobodne si určiť obsah zmluvy, teda aj kúpnu cenu.
Platné právo teda v zásade nezakazuje uzavrieť takú kúpnu zmluvu, kde kúpna cena medzi zmluvnými

stranami je dohodnutá vo výške, ktorá nereflektuje reálnu trhovú hodnotu nehnuteľnosti, a to ani v
prípade, ak je kúpna cena dohodnutá extrémne nižšie ako je hodnota nehnuteľnosti, alebo naopak
extrémne vyššie. Dohodu o kúpnej cene ponecháva zákon na zmluvné strany a v ich zmluvnej voľnosti
ich neobmedzuje. Hrubý nepomer plnení možno považovať za nápadne nevýhodné podmienky, musí
však byť splnená aj existencia tiesne v stave ktorej účastník zmluvu uzatváral. Tiesňou

sa rozumie objektívny hospodársky alebo sociálny, niekedy i psychický stav, ktorý takým spôsobom
a takou závažnosťou dolieha na osobu uzavierajúcu zmluvu, že ju obmedzuje v slobode
rozhodovania natoľko, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobila. Žalovaný 2/ odmieta že by využil
nepriaznivú situáciu žalobkyne, spôsobenú finančnými či zdravotnými problémami. Finančné problémy
v podobe množstva exekúcií vyriešil žalobkyni práve žalovaný 2/, ktorý jej dňa 20.06.2016 poskytol úver
za účelom vyplatenia týchto exekúcií. Žalobkyňa teda už rok a pol pred uzavretím predmetnej kúpnej

zmluvynemalafinančnéproblémy,aniexekúcie.Splácalalenjedenzáväzokktorýmalavočižalovanému
2/. Rozhodne teda nie je možné hovoriť o akejkoľvek tiesni, či nepriaznivom stave kvôli záväzkom. Pokiaľ
ide o záväzok z titulu platobného rozkazu v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., išlo práve o žalobkyňu
ktorá kontaktovala žalovaného 2/, aby jej s vyplatením záväzku pomohol. Tento platobný rozkaz bol
vydaný ešte dňa 02.05.2017, teda pol roka pred uzavretím kúpnej zmluvy. V predmetnom platobnom

rozkazebolizaviazanénaplnenieažtriosobyspoločneanerozdielne,tedanielenžalobkyňa.Povinnosť,
ktorá by teoreticky pripadala na žalobkyňu bola len cca 3 300,- €. Nakoniec sa žalobkyňa dohodla
so žalovaným 2/, že tento za ňu celý záväzok uvedený v platobnom rozkaze splní formou zaplatenia
časti kúpnej ceny za nehnuteľnosti. K hospitalizácii žalobkyne došlo dva mesiace pred podpisom zmluvy.
Žalovaný 2/ odmieta akýkoľvek nátlak na žalobkyňu či využitie jej nepriaznivého zdravotného stavu. K

rokovaniam ohľadne ďalších krokov týkajúcich sa ich právneho vzťahu dochádzalo na základe podnetov
žalobkyne, nie žalovaného 2/. Žalovaní 1/, 2/ boli názoru, žalobkyňa nepreukázala platnosť právneho
úkonu odstúpenia od zmluvy, pričom predovšetkým neuniesla dôkazné bremeno v súvislosti s
tvrdením o existencii tiesne a nápadne nevýhodných podmienok pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Predmet
zmluvy tak, ako bol uvedený v kúpnej zmluve v súčasnosti neexistuje a žalobkyňa

sa domáha určenia vlastníckeho práva k iným nehnuteľnostiam, najmä pokiaľ ide o rodinný dom, ktorý
bol v čase prevodu vlastníckeho práva inou stavbou. Rodinný dom súp č. XX tak, ako je evidovaný v
katastri nehnuteľností dostal pridelené súpisné číslo až dňa 10.12.2018. Žalovaný 1/ má teda za to, že
je legitímnym vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre k. ú. D.. Navrhli žalobu žalobkyne
zamietnuť v celom rozsahu a priznať žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že žalovaného 2/ v žalobe označila z dôvodu právnej istoty, nakoľko
ide o subjekt, s ktorým bola kúpna zmluva zo dňa 11.12.2017 uzatvorená. Žalovaný 2/ je zároveň
jediným konateľom žalovaného 1/, ktorý je aktuálne výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. D.. Ohľadne právneho režimu Kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2017

uviedla, že Obchodný zákonník neobsahuje ustanovenia týkajúce sa prevodu nehnuteľností, preto
je jednoznačné, že predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená na základe relevantných ustanovení
Občianskeho zákonníka a účinky odstúpenia v občianskoprávnom režime nastávajú „ex tunc", teda
od počiatku. Ďalej uviedla, že na základe faktického stavu je možné posudzovať vzťah žalobkyne a
žalovaného 2/ už od okamihu podpisu zmluvy o úvere zo dňa 20. júna 2016 ako vzťah spotrebiteľský.

Pokiaľ ide o námietku neurčitosti samotného odstúpenia od Kúpnej zmluvy, predmetné odstúpenie
spĺňalo podmienky platného právneho úkonu podľa § 34 a nasl. OZ a vzhľadom
na všetky okolnosti a skutkový stav muselo byť žalovaným absolútne jasné, od akej kúpnej zmluvy
žalobkyňa odstupuje. Medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená len Kúpna zmluva zo dňa
11. decembra 2017. Samotná skutočnosť, že dátum uzatvorenia kúpnej zmluvy bol uvedený iba v

označení Odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 22. mája 2020 nepredstavuje žiaden zákonný dôvod jeho
neurčitosti, pričom v rámci odstúpenia bolo uvedené aj číslo listu vlastníctva na ktorom sú evidované
prevedené nehnuteľnosti. Tvrdenie žalovaných, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 22. mája 2020 bolo
neurčité je rýdzo účelové. K otázke tiesne a nápadne nevýhodných podmienok ako zákonných dôvodov
pre odstúpenie od kúpnej zmluvy žalobkyňa uviedla, že nie je pravdou, že by k podpisu

Kúpnej zmluvy zo dňa 11. decembra 2017 došlo z jej iniciatívy a nie je pravdou ani to, že by žalobkyňa
neustále kontaktovala pána N., zamestnanca žalovaného 2/, ani že by celý proces predchádzajúci
podpisu tejto zmluvy korigovala a snažila sa o jej uzavretie. Žalobkyňa bola kontaktovaná žalovaným
2/ prostredníctvom jeho zamestnanca v čase ešte pred jej nečakanou hospitalizáciou, a to opakovane.Pán E. N. neustále psychicky „tlačil" na žalobkyňu s tým, že je nutné vyriešiť situáciu týkajúcu sa
hroziacej exekúcie zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s., vyvíjal na ňu nátlak, pričom si bol vedomý
jej komplikovaného zdravotného stavu. K podpisu Kúpnej zmluvy zo dňa 11. decembra 2017 došlo

až po prepustení žalobkyne z nemocnice po tom, čo potratila, avšak jej psychický
stav bol mimoriadne zlý aj 4 mesiace po jej prepustení. Je úplne prirodzené, že smrť nenarodeného
dieťaťa je pre matku mimoriadne frustrujúca a môže spôsobiť dlhodobé psychické problémy a vyrovnať
sa s takouto situáciou nie je otázkou pár dní. K tiesni vyvolanej ťaživou finančnou situáciou na strane
žalobkyne je nutné uviesť toľko, že hoci žalovaný 2/ uhradil majoritnú časť jej dlhov, nezmenilo to nič

na tom, že bola bez príjmu a na rodičovskej dovolenke so svojim synom. Zároveň mala aj
ďalšie záväzky, ktoré bolo potrebné uhrádzať. Pri pohľade na životnú situáciu žalobkyne, a to s ohľadom
na jej osobný život, zdravotný stav a žalostnú finančnú situáciu v čase podpisu Kúpnej zmluvy zo dňa
11. decembra 2017 je absolútne zrejmé, že podmienka tiesne bola naplnená. Vo vzťahu k nápadne
nevýhodnýmpodmienkamspočívajúcimvenormnomrozdielemedzireálnoutrhovoucenouprevádzanej
nehnuteľnosti a „dohodnutou" kúpnou cenou, považuje žalobkyňa za taktiež splnenú, a to z dôvodov už

uvedených v samotnej žalobe. Žalobkyňa súhlasí s tvrdením žalovaných týkajúcich sa zmluvnej slobody
a je jej zrejmé, že Občiansky zákonník exaktne neupravuje maximálnu ani minimálnu kúpnu cenu pre
prípady súkromnoprávnych kúpnych zmlúv. Avšak má za to, že tento hrubý nepomer je potrebné vnímať
kumulatívne s ostatnými okolnosťami sprevádzajúcimi uzavretie Kúpnej zmluvy zo dňa 11. decembra
2017, pričom tieseň, v ktorej sa toho času nachádzala, je nesporná. Žalobcom predložené ponuky

realitných kancelárii sa týkajú nehnuteľností, ktoré sú neporovnateľné s rodinným domom
so súpisným č. 22, pretože ide o rodinné domy staré niekoľko desaťročí, v pôvodnom a zanedbanom
stave, s minimálnou výmerou, pričom sa pokúšajú navodiť dojem, že tieto ponuky sú
porovnateľné s trojgeneračným rodinným domom s ôsmimi izbami, troma kuchyňami a
kúpeľňami vo vynikajúcom stave. Predloženie týchto ponúk vníma žalobkyňa ako

účelové a hrubo zavádzajúce. Žalovaní ďalej rozporujú závery žalobkyňou predloženého znaleckého
posudku č. 50/2008 a považujú ho za nesprávny, pričom uvádzajú, že rodinný dom súp. č. 22 v čase
prevodu vlastníckeho práva na žalovaného 2/ bol z hľadiska právneho stavu stavbou odlišnou od tej
reálnej. Znalec však v rovnakej časti znaleckého posudku uviedol, že skutočný stav nehnuteľností je
identický so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností. Predmetný rodinný dom mal pridelené súpisné

číslo 22 už v čase vyhotovenia znaleckého posudku v roku 2008 a rovnako mal toto
súpisné číslo pri prevode vlastníckeho práva na žalovaného 2/. Pokiaľ ide o „zhodnotenie nehnuteľnosti"
zásahmi žalovaného 2/, žalobkyňa v nich nevidí zmysel, nakoľko z listu vlastníctva, ktorý tvorí súčasť
znaleckého posudku jasne vyplýva, že rodinný dom bol postavený na parcele č. 36. Aktuálny stav na
liste vlastníctva je pričinením žalovaného 2/ taký, že parcela č. 36 bola rozdelená na parcely 36/1 a 36/2,

pričom na parcele č. 36/1 je zapísaná stavba - rodinný dom so súpisným číslom XX a na parcele č. 36/2
je zapísaný dvor, čo nezodpovedá reálnemu stavu - na parcele č. 36/2 sa reálne nachádza druhá časť
rodinného domu súp. č. XX. Žalobkyňa v konaní žalovaného 2/ nielen nevidí zmysel a
logiku, ale predovšetkým popiera, že by týmto konaním bola nehnuteľnosť zhodnotená. Žalobkyňa ďalej
poukázala na okolnosti, ktoré nasledovali po podpise zmluvy o úvere medzi ňou a žalovaným 2/ dňa

20. júna 2016. Žalobkyňa tvrdila, že bola zo strany žalovaného 2/, resp. jeho zamestnanca a právneho
zástupcu dlhodobo zavádzaná, klamaná, uvádzaná do omylu a celý tento sled udalostí dospel
až k nadobudnutiu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam žalovaným 2/. V prípade, ak by sa
súd nestotožnil s jej právnou argumentáciou ohľadne naplnenia podmienok na odstúpenie od kúpnej
zmluvy zo dňa 11. decembra 2017, je možné tento právny úkon posúdiť v zmysle § 49a OZ ako neplatný,

nakoľko bol žalobkyňou urobený v omyle týkajúcom sa skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie
rozhodujúca, pričom tento omyl úmyselne vyvolal žalovaný 2/ za pomoci svojej právnej zástupkyne a
jeho zamestnanca E. N.. Zároveň je cieľom žalobkyne poukázať na postupy a konanie žalovaných, ktoré
na základe uvedeného skutkového stavu hrubo odporujú dobrým mravom a sú v absolútnom rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku, preto je v zmysle relevantných ustanovení právnych predpisov,

či už občianskeho alebo obchodného práva, vylúčené, aby požívali právnu ochranu. Žalovaný 2/ hrubo
zneužil svoje postavenie silnejšej strany už pri uzavretí Zmluvy o úvere zo dňa 20. júna 2016, pričom
v rámci tohto právneho vzťahu vystupovala žalobkyňa ako spotrebiteľ, t.j. slabšia strana. Zmluva o úvere
zo dňa 20. júna 2016 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ vykazuje jasné znaky spotrebiteľskej
zmluvy, čoho si musel byť vedomý aj žalovaný 2/. Žalobkyňa si je vedomá, že v rámci Zmluvy

o úvere zo dňa 20. júna 2016 je označená ako fyzická osoba - podnikateľ (živnostník), avšak vzniknutý
právny vzťah medzi ňou a žalovaným 2/ vykazuje znaky vzťahu spotrebiteľského. Samotné označenie
zmluvnej strany ako podnikateľa a skutočnosť, že úvery žalobkyne refinancované žalovaným
2/vzniklivdôsledkuneúspešnýchpodnikateľskýchaktivítnastranežalobkyneeštesamoosebenemôževylúčiť spotrebiteľský charakter tejto zmluvy. Je nutné uviesť, že žalobkyni vznikli finančné záväzky voči
tretím osobám pri výkone jej podnikateľskej činnosti, avšak v čase podpisu zmluvy o úvere
so žalovaným 2/ fakticky žiadnu podnikateľskú činnosť nevykonávala a poskytnuté finančné prostriedky

boli použité na vyriešenie problémov z minulosti, nakoľko tie komplikovali jej situáciu ako fyzickej osobe
nepodnikateľovi. Úverom poskytnutým žalovaným 2/ chránila seba a svoju rodinu pred exekúciami a
stratou strechy nad hlavou, s cieľom pokryť životné potreby seba a svojich najbližších. Zároveň je
potrebné uviesť, že dlh žalobkyne voči Slovenskej sporiteľni, a.s., ktorý žalovaný 2/ využil na donútenie
žalobkyne k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy zo dňa 11. decembra 2017 bol využitý na osobné potreby

žalobkyne a na jej samotné prežitie a nie na výkon podnikateľskej činnosti. Podrobný priebeh udalostí
predchádzajúcich uzavretiu Kúpnej zmluvy zo dňa 11. decembra 2017, resp. nasledujúcich
po tomto dátume je obsiahnutý v trestnom oznámení zo dňa 2. novembra 2020 podanom tohto istého
dňa na Okresnej prokuratúre Nové Mesto nad Váhom. Na základe uvedeného skutkového a právneho
stavu má žalobkyňa za to, že podmienky obsiahnuté v § 49 OZ boli kumulatívne naplnené, čo má za
následok jednoznačnú platnosť Odstúpenia zo dňa 22.05.2020 od Kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2017.

Toto odstúpenie bolo nielen dôvodné, ale aj dostatočne určité na to, aby z neho plynuli účinky tak voči
žalovanému 2/, ktorý kúpnu zmluvu zo dňa 11. decembra 2017 uzavrel, ale aj voči žalovanému 1/, ktorý
následne nadobudol vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam, avšak vzhľadom na všetky známe okolnosti je
nadobúdateľom nedobromyseľným. V prípade, ak sa súd nestotožní s právnou argumentáciou týkajúcou
sa tiesne a nápadne nevýhodným podmienok na strane žalobkyne v čase uzavretia kúpnej

zmluvy zo dňa 11. decembra 2017, poukazuje žalobkyňa na skutočnosť, že táto Kúpna
zmluva zo dňa 11. decembra 2017 bola uzatvorená z jej strany v omyle týkajúcom sa skutočnosti
rozhodujúcej pre uzavretie zmluvy, pričom do tohto omylu bola úmyselne uvedená žalovaným 2/ a teda
samotná Kúpna zmluva zo dňa 11. decembra 2017 je právnym úkonom neplatným v zmysle § 49a OZ.

5. Žalovaní k námietke žalobkyne, že zmluvný vzťah založený Kúpnou zmluvou zo dňa 11.12.2017
nie je obchodnoprávny, pretože sa jedná o zmluvný typ výslovne upravený v Občianskom
zákonníku uviedli, že aj napriek tomu, že samotný právny úkon - kúpna zmluva na nehnuteľnosť je ako
zmluvný typ upravený len v občianskom zákonníku nie je vylúčené, aby sa ďalšie aspekty vyplývajúce
z tohto právneho vzťahu riadili Obchodným zákonníkom. V danom prípade ide o typ zmlúv, ktoré nie

sú upravené ako zmluvné typy v Obchodnom zákonníku, ale sú upravené ako zmluvné
typy v Občianskom zákonníku, s tým, že ich uzatvárajú v konkrétnom prípade a subjekty,
ktorých právne vzťahy sa obligatórne spravujú Obchodným zákonníkom. Právna úprava
v súčasnosti stanovuje, že takýto zmluvný vzťah sa bude riadiť oboma kódexmi. Obchodný zákonník
totiž v § 261 ods. 9 prikazuje, že „Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú

upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku,
spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto
zákonom." Právna teória označuje takéto zmluvy ako neobchodné zmluvy s kombinovaným
záväzkovým režimom. Typickým prípadom takýchto zmlúv je práve kúpna zmluva predmetom ktorej je
predaj nehnuteľnosti. V tomto prípade sa táto zmluva spravuje ustanoveniami kúpnej zmluvy tak ako ich

vymedzuje Občiansky zákonník, s tým, že ostatné vzťahy zmluvných strán (pokiaľ napĺňajú podmienky
tzv. relatívnych obchodov), ktoré sa týkajú premlčania, náhrady škody, zmluvnej pokuty, odstúpenie od
zmluvy a pod. sa budú spravovať obchodným zákonníkom. Je zrejmé, že v označení kúpnej zmluvy
musí byť uvedené, že sa jedná o kúpnu zmluvu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože
táto úprava je v tomto prípade obligatórna. Nevylučuje to však posudzovanie ďalších náležitostí podľa

obchodnoprávneho režimu, keďže žalobkyňa pri uzatváraní jednala ako podnikateľský subjekt, ktorý mal
na predmete zmluvy evidované sídlo podnikania. Účinky odstúpenia od zmluvy majú byť teda
posudzované podľa ustanovení Obchodného zákonníka. K tvrdeniam žalobkyne ohľadne
tiesne a nápadne nevýchodných podmienok, ktoré mali existovať pri podpise kúpnej zmluvy žalovaní
uviedli, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení zavádza a uvádza nepravdivé informácie. Je prinajmenšom

nelogické, že by pán N. kontaktoval žalobkyňu ohľadne riešenia dlhu v O. O., P., keď pán N. ani žalovaný
2/nemalinajmenšietušenie,žebyžalobkyňamalanejakýtakýtozáväzok. PánN.satotodozvedelažpo
tom, čo ho žalobkyňa požiadala o pomoc v tejto veci. Žalovaný 2/ popiera akýkoľvek nátlak na žalobkyňu,
naopak, všetko sa prispôsobovalo jej a žalovaný 2/ čakal na to, že sa mu žalobkyňa ozve ohľadne
podpisuzmluvy.Scenár,ktorýsausilujenavodiťžalobkyňavžiadnomprípadenekorešpondujesrealitou.

Žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz, ktorý preukazoval akékoľvek zhoršenie jej psychického stavu,
rozpoznávacích či rozumových schopností. Jej vyjadrenia sú len na báze tvrdení, bez reálnych
dôkazov. Rovnako neobstojí tvrdenie, že bola v zlej finančnej situácii a mala ďalšie záväzky, ktoré platila
z rodičovského príspevku. Žalobkyňa opomína skutočnosť, že bola v rozhodnom čase už vydatá a jejmanžel zarábal finančné prostriedky, ktoré im bez vážnejšieho problému dovoľovali platiť splátku úveru
žalovanému 2/. Nie je teda pravdou, že by žalobkyňa žila len z rodičovského príspevku.
Finančné prostriedky pochádzajúce zo mzdy manžela žalobkyne patria do BSM a teda je nutné na

tieto prihliadať pri posudzovaní finančnej situácie žalobkyne. Žalobkyňa so svojim manželom ešte aj
pred uzavretím manželstva žili v spoločnej domácnosti, a to v rodičovskom dome manžela, teda aj pred
uzavretím manželstva už spolu hospodárili a spoločne sa podieľali na výdavkoch na živobytie. K hodnote
prevádzaných nehnuteľností a k potrebe zosúladiť stav faktický a právny uviedli, že nehnuteľnosti v
čase ich prevodu nekorešpondovali so stavom uvedeným v katastri nehnuteľností. Na ich dodatočné

uvedenie do súladu musel žalovaný 2/ vyvinúť značnú aktivitu a úsilie aby bol stav právny v poriadku.
Žalovaný 2/ rozhodne nehnuteľnosti neznehodnotil, naopak, zásadne zhodnotil. Žalobkyňa popisuje
okolnosti týkajúce sa jej právneho vzťahu so žalovaným 2/, kde sa usiluje navodiť dojem „zločineckej
skupiny", ktorá sa mala „spiknúť" proti nej. K tejto časti vyjadrenia žalobkyne uvádzame, že máme za to,
že okolnosti zmluvného vzťahu so žalobkyňou nie sú pre toto konanie relevantné. Zároveň rázne
odmietajú obvinenie, ktoré žalobkyňa prezentuje v rámci svojho vyjadrenia, ako aj v rámci priloženého

trestného oznámenia. Proti týmto krivým obvineniam už žalovaný 1/ a 2/ podnikol príslušné právne kroky.
V žiadnom prípade nie sú pravdivé tvrdenia ohľadne údajného „vyhrážania sa" žalovaného 1/ tak ako
to uvádza žalobkyňa. Žalobkyňa v ďalšej časti vyjadrenia poukazuje na to, že Kúpna zmluva mala byť
uzavretá v omyle, a teda má byť absolútne neplatná. K tomuto tvrdeniu uvádzame, že toto žalobkyňa
začala tvrdiť až teraz, pol roka po odstúpení od zmluvy. Žalobkyňa sa všetkými možnými

spôsobmi umelo usiluje navodiť dojem protiprávneho konania žalovaných tak, aby zlepšila svoju právnu
pozíciu. Žalobkyňa stále dopĺňa skutkový stav ohľadne podpisovania dokumentov medzi žalobkyňou,
žalovanými a matkou žalobkyne o ďalšie vyfabrikované tvrdenia. Žalovaná však neoznačila
žiadny dôkaz, ktorý by mal preukazovať akékoľvek naliehanie, hrubý nátlak či vyhrážky zo strany
žalovaných. Tvrdenie o neplatnosti kúpnej zmluvy považujeme za irelevantné a žiadnym spôsobom

podložené. Samotná žalovaná považovala kúpnu zmluvu za platný právny úkon a preto od tejto
odstúpila. Poukazovať v súčasnosti na neplatnosť kúpnej zmluvy sa javí ako účelové. Žalobkyňa ďalej
uvádza, že vzťah založený Zmluvou o úvere zo dňa 20.06.2016 mal byť zmluvu spotrebiteľskou, keďže
žalobkyňa podľa jej názoru mala postavenie spotrebiteľa. Uvedené rázne popierame, pretože žalobkyňa
nikdy doposiaľ nespochybnila svoj podnikateľský status v rámci zmluvného vzťahu so žalovaným 2/,

naopak tento podporuje aj samotný právny úkon Odstúpenia od zmluvy, kde je žalobkyňa označená
ako fyzická osoba podnikateľ. Žalobkyňa doteraz žiadnym spôsobom nenamietala, že by nemala byť v
rámci zmluvných vzťahov v pozícii podnikateľa, a to ani v rozhodcovskom konaní vedenom u
rozhodcu JUDr. Milan Vojtek, LL.M. pod sp. zn. R 67/2020, v rámci ktorého bol vydaný právoplatný a
vykonateľný rozsudok dňa 07.12.2020. V rámci rozhodcovského konania sa konajúci rozhodca

dostatočným spôsobom vysporiadal s charakterom právneho vzťahu účastníkov konania, platnosťou
Zmluvy o úvere zo dňa 20.06.2016 či iných sporných skutočností. Žalobkyňa v tomto konaní
nenamietala údajný spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu. Právoplatný a vykonateľný rozsudok
vydaný rozhodcom, ktorého si zmluvné strany zvolili na rozhodovanie ich sporov predstavuje prekážku
rozhodnutej veci vo vzťahu k predmetnej, v súčasnosti namietanej skutočnosti týkajúcej sa

postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa.
6. V priebehu konania súd na návrh žalobkyne vo veci nariadil neodkladné opatrenie uznesením č.k.
4C/48/2020-142 zo dňa 24.03.2021, ktorým uložil žalovanému 1/ povinnosť strpieť výlučné nerušené
užívanie sporných nehnuteľností žalobkyňou a jej rodinou, a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej. Toto rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.

5Co/33/2021-165 zo dňa 27.05.2021.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka E. N., oboznámil listiny predložené
žalobkyňou: výpis z obchodného registra PATRIOT GROUP, s.r.o., výpis z listu vlastníctva č. XXX pre
k.ú. D., kúpnu zmluvu zo dňa 11.12.2017, znalecký posudok č. XX/XXXX znalkyne Ing. Evy Gregušovej,
lekárskesprávyozdravotnomstavežalobkynezodňa21.07.2017,08.08.2017,02.08.2017,19.01.2018,

29.01.2018,15.06.2018,07.09.2017,07.09.2017,20.11.2017,09.10.2017a04.10.2017,Zmluvuoúvere
zo dňa 20.06.2016 vr. prílohy č. 1, Odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa 22.05.2020 s doručenkou,
Vyjadrenie žalovaného 2/ zo dňa 11.06.2020 k odstúpeniu od zmluvy, Vyjadrenie žalobkyne zo dňa
18.06.2020 k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, Oznámenie Okresného úradu v Novom Meste nad Váhom,
katastrálneho odboru zo dňa 03.07.2020, Potvrdenie daňového úradu o príjme žalobkyne zo dňa

29.07.2020, oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu zo dňa 02.11.2020,
zápisnice polície o výsluchu žalobkyne, P. C. v trestnom konaní ČVS: Q./J. zo dňa 27.01.2021,
rozhodcovské uznesenie sp. zn. X/XXXX zo dňa 22.01.2021, žaloba o vypratanie nehnuteľnosti podaná
dňa 22.01.2021 v rozhodcovskom konaní sp. zn. I. X/XXXX, žalobná odpoveď vrozhodcovskom konaní I. X/XXXX, oznámenie o ukončení úhrady nájomného zo dňa 09.06.2020, ako
aj listiny predložené žalovanými 1/, 2/: ponuky realitných kancelárii na predaj
rodinných domov v k.ú. D., oznámenie o pridelení súpisného čísla, rozhodcovský rozsudok rozhodcu

JUDr. Milana Vojteka LL.M. sp. zn. R 67/2020 zo dňa 07.12.2020, pripojeným rozhodcovským spisom
R 67/2020 v spojení so spisom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Cr/2/2021, vyšetrovacím
spisom R.: H./X/XXX-XXXXXX, katastrálnym spisom Okresného úradu Nové
Mesto nad Váhom V 3861/2017, ako aj ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný stav veci:

8. Žalobkyňa dňa 11.12.2017 uzatvorila so žalovaným 2/ (zastúpeným konateľom E. F. E.,
C. t.j. žalovaným 1/), kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností v tom čase zapísaných
na LV XXX pre k.ú. D. ako:
- stavba - rodinný dom súp. č. 22 postavený na parcele KN C č. 36,
- pozemok - parc. registra „C“ č. 31/3 - záhrada o výmere 423 m2;
- pozemok - parc. registra „C“ č. 36 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 218 m2;

- pozemok - parc. registra „C“ č. 38 - záhrada o výmere 124 m2.
Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 60.000 €. Kupujúci t.j. žalovaný 2/ sa zaviazal časť kúpnej ceny
vo výške 10.605,99 € poukázať Slovenskej sporiteľni, a.s., ktorá bola veriteľom predávajúcej/žalobkyne
titulom platobného rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 3Csp/48/2016. Zostávajúcu
časť kúpnej ceny si žalovaný 2/ započítal na splnenie dlhu, ktorý voči nemu mala žalobkyňa z titulu

Zmluvy o úvere zo dňa 20.06.2016 v znení jej dodatkov. V kúpnej zmluve bolo okrem iného v čl. IV.
výslovneuvedené,ženapredmetekúpyviaznezáložnéprávovprospechžalovaného2/(K..R.XXX/XX),
pričom táto kúpna zmluva nie je zmluvou v rámci výkonu záložného práva. Súd len pre úplnosť dodáva,
že strany si v tejto zmluve dohodli rozhodcovskú doložku v prospech rozhodcu JUDr. Milana Vojteka
so sídlom v Martine, pre prípad vzniku sporov, ktoré nie sú podľa zák. č. 244/2002 Z.z. z prejednania

v rozhodcovskom konaní vylúčené.

9. Z pripojeného spisu Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, katastrálneho odboru sp. zn. K. XXXX/
XXXX súd zistil, že dňa 12.12.2017 bol podaný návrh na vklad vyššie uvedenej Kúpnej zmluvy zo dňa
11.12.2017. Podpis žalobkyne na predmetnej kúpnej zmluve bol úradne osvedčený dňa 12.01.2018

pred Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom s tým, že bol žalobkyňou uznaný za svoj vlastný.
Vklad vlastníckeho práva v prospech spoločnosti PATRIOT GROUP, s.r.o. bol právoplatne povolený dňa
15.01.2018. Na obale katastrálneho spisu je rukou napísaný úradný záznam, že dňa 12.01.2018 sa
dostavila pani B. C. za účelom overenia podpisu - zmluva nebola podpísaná jej overeným podpisom.
Na matrike OÚ uznala svoj podpis za vlastný. Zároveň pracovník PATRIOT pán E. N. doložil potvrdenie

o splnení dlhu - kvitanciu.

10. Žalobkyňa dňa 25.05.2020 doručila žalovanému 2/ listinu - Odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo
dňa 11. decembra 2017 podľa § 49 Občianskeho zákonníka, datovanú dňom 22.05.2020, ktorou od
vyššie uvedenej kúpnej zmluvy odstúpila z dôvodov upravených v § 49 Občianskeho zákonníka, a

to pre jej uzatvorenie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Nápadne nevýhodné podmienky
videla v markantnom rozdiele medzi dohodnutou kúpnou cenou (60.000 €) a reálnou trhovou cenou
nehnuteľnosti, ktorá bola podľa znaleckého posudku z roku 2008 stanovená na viac ako 180.000 €.
Tieseň spočívala v jej nepriaznivom fyzickom a psychickom stave spojenom s jej neúspešným rizikovým
tehotenstvom v roku 2017, pričom v tomto období zamestnanec žalobcu pán N. na ňu neustále naliehal

a vyžadoval od nej podpisy rôznych zmlúv a dodatkov a bola zo strany spoločnosti PATRIOT GROUP
neprimerane zastrašovaná hroziacou exekúciou a dezinformovaná ohľadom reálnej výšky mesačnej
splátky poskytnutého úveru. V tomto období navyše trpela mimoriadne ťaživou finančnou situáciou,
nakoľko jej hrozila exekúcia zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. a nedisponovala žiadnym príjmom, čo
bolo spôsobené absolútnym neúspechom v rámci jej pokusov o podnikateľské aktivity, ktoré jej spôsobili

značné dlhy.

11. Žalovaný 2/ listom zo dňa 11.06.2020 žalobkyni oznámil, že uvedené odstúpenie od kúpnej
zmluvy považuje za neplatné pre nenaplnenie zákonom stanovených dôvodov.

12. Z oznámenia Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, katastrálneho odboru zo dňa 03.07.2020
sp. zn. Q./XXXX vyplýva, že doručená listina - Oznámenie o odstúpení od kúpnej
zmluvy a návrh na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností nie sú spôsobilé na vykonanie zápisu do
katastra nehnuteľností, nakoľko od uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 11.12.2017 medzi A. B. (žalobkyňou)a nadobúdateľom PATRIOT GROUP, s.r.o. (žalovaným 2/) bol vykonaný ďalší prevod nehnuteľností
a v súčasnej dobe je vlastníkom E. F. E. (žalovaný 1/). Vklad kúpnej zmluvy bol na Okresnom
úrade Nové Mesto nad Váhom povolený dňa 06.05.2019 pod K./XXXX. Na predmetných

nehnuteľnostiach viazne ťarcha: vklad záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. K./XXXX
(zmluvu uzatvoril PATRIOT GROUP, s.r.o. ako záložca a Slovenská sporiteľňa ako záložný veriteľ). Z
uvedených dôvodov nie je možné v katastri nehnuteľností vyznačiť ani poznámku o odstúpení
od zmluvy.

13. Z potvrdenia Daňového úradu Trenčín vystaveného dňa 29.07.2020 vyplýva, že žalobkyňa podľa
daňového priznania dosiahla nasledovné príjmy a výdavky zo živnosti: v roku 2010: príjem
2.221 € / výdavky 1.345 € / základ dane: 876 €/ daňová povinnosť: 0 €; v roku 2011: príjem 795,50
€ / výdavky 318,20 € / základ dane: 477,30 €/ daňová povinnosť: 0 €; v roku 2012: príjem 469,50 € /
výdavky 195 € / základ dane: 274,50 €/ daňová povinnosť: 0 €; v roku 2013: príjem 684 € / výdavky
611€ / základ dane: 73 €/ daňová povinnosť: 0 €; v roku 2014: príjem 774 € / výdavky 690 € / základ

dane: 84 €/ daňová povinnosť: 0 €; v roku 2015: príjem 2.120 € / výdavky 1.532 € / základ dane: 588 €/
daňová povinnosť: 0 €; v roku 2016: príjem 588 € / výdavky 0 € / základ dane: 588 €/ daňová povinnosť:
0 €; v roku 2017: príjem 0 € / výdavky 0 € / základ dane: 0 €/ daňová povinnosť: 0 € a v roku 2018:
príjem 0 € / výdavky 0 € / základ dane: 0 €/ daňová povinnosť: 0 €.

14. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 22.07.2008 vyplýva, že všeobecná hodnota
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX t.j. rodinného domu súp. č. XX na parcele č. 36, plotu na
parcele 36, 38, vonkajších úprav a pozemkov parc. č. 31/3, 36, 38 je 5.300.000 Sk (t.j. 175.927,77 €).
Podľa posudku sa rodinný dom skladá z dvoch častí, jedna časť rodinného domu je podpivničená, má
dve nadzemné podlažia a podkrovie. Druhá časť nie je podpivničená, má jedno nadzemné podlažie a

podkrovie.Dispozičnesaskladázdvochbytovýchjednotiek.Vsuterénejepivnica,práčovňa,kancelária,
chodba, špajza Na 1. NP sú dve kuchyne, jedna izba, predsieň, veranda, WC, chodba, kúpeľňa,
garáž, sklad, ďalej tri izby, kuchyňa, kúpeľňa, špajza, sklad a garáž. Na 2. NP je kúpeľňa, dve izby,
predsieň, loggia, v podkroví sú štyri izby, hala, šatník, špajza. Dom bol do užívania daný v roku 1988
a v roku 2004 bola zrealizovaná kompletná rekonštrukcia pôvodného rodinného domu a vedľajšej

stavby na druhú bytovú jednotku a garáž.

15. Z aktuálneho listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. D. vyplýva, že medzičasom došlo k viacerým
zmenám. V rade prvom došlo k rozčleneniu pôvodnej C KN parcely č. 36 - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 218 m2 na dve samostatné C KN parcely č. 36/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 98

m2 a parc. č. 36/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 120 m2, pričom rodinný dom súp. č.
XX pôvodne evidovaný na C KN parcele č. XX, je aktuálne evidovaný na C KN parcele č. 36/1. V iných
údajoch je zaevidovaný zápis pod č. S./XXXX - geom. plán č. XXXXXXXX-XXX/XXXX (M./XXXX) -
zm. č. 3/19. V rade druhom je v časti ťarchy pod K./XXXX, zm. č. 178/19, 239/19 zapísané novozriadené
záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. na nehnuteľnosť, rodinný dom súp. č. 22 na parc.

č. 36/1, pozemky reg. CKN parc. č. 31/3, 36/1, 36/2 a 38. V rade treťom je na liste vlastníctva ako výlučný
vlastník predmetným nehnuteľností zapísaný žalovaný 1/ (ktorý je jediným konateľom žalovaného 2/), a
to na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra bol povolený dňa 06.05.2019 pod K./XXXX.

16. Z Úverovej zmluvy zo dňa 20.06.2016 vyplynulo, že na jej základe žalovaný 2/ poskytol žalobkyni

ako podnikateľke úver vo výške 26.000 €, ktorý bol určený na splatenie 20-tich exekučne vymáhaných
pohľadávok voči žalobkyni v celkovej výške 25.179,50 €, ktoré boli presne špecifikované v prílohe č.
1 úverovej zmluvy. Išlo najmä o pohľadávky Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Sociálnej poisťovne a
5 pohľadávok iných veriteľov, ktoré vznikli v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobkyne. Úver bol
poskytnutý s dohodnutým úrokom vo výške 6,2 % ročne a žalobkyňa sa ho

zaviazala žalovanému 2/ splácať najskôr splátkami po 100 € mesačne. Výšku splátky mohol veriteľ
opakovane, vždy po uplynutí 6 mesiacov, zvýšiť o 0,5 % z celkovej výšky poskytnutej sumy (čl. II.
bod 8 zmluvy). Pre prípad omeškania dlžníka so splácaním dohodnutých splátok mali zmluvné strany
dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 0,2% denne z jednotlivých súm vymáhaných a vyplatených
v rámci exekúcií uvedených v prílohe č. 1 úverovej zmluvy, a to odo dňa vydania upovedomenia o

začatí exekúcie (čl. II bod 9. zmluvy). Predmetný úver bol zároveň zabezpečený záložným právom k
nehnuteľnostiam žalobkyne (čl. III. bod 3 zmluvy). Žalobkyňa a žalovaný 2/ si v tejto úverovej zmluve
zároveň dohodli rozhodcovskú doložku, preto preskúmavanie predmetnej úverovej zmluvy a riešeniesporov z nej vzniknutých, nepatrí do právomoci všeobecných súdov, ale výlučne patrí do právomoci
rozhodcu, ktorým je JUDr. Milan Vojtek LL.M. so sídlom Martin, Jilemnického 30.

17. Z listiny nazvanej Odsúhlasenie platieb úveru a dodatok č. 1 k zmluve o úvere zo dňa 20.06.2016,
ktorá bola oboma zmluvnými stranami podpísaná dňa 07.04.2017, vyplynulo, že došlo k navýšeniu
dohodnutej splátky úveru z pôvodnej sumy 100,- € mesačne na sumu 230,- € mesačne (hoci
žalobkyňa tvrdila, že o tejto skutočnosti riadne nevedela).

18. Listom zo dňa 07.12.2017, ktorý žalobkyňa prevzala dňa 11.12.2017 žalovaný 2/ oznámil žalobkyni
predčasnú splatnosť úveru z dôvodu porušenia povinnosti úver riadne a včas splácať splátkami
po 230 € mesačne, na čo bola žalobkyňa veriteľom upozornená výzvami zo dňa 27.06.2017, 18.08.2017
a 09.11.2017, ako aj pre porušenie povinnosti vyplývajúcej zo záložnej zmluvy - platiť po celú dobu
poistné na založené nehnuteľnosti.

19. Z predloženého vyčíslenia dlžnej sumy vyplynulo, že ku dňu uzatvorenia Kúpnej zmluvy (na sporné
nehnuteľnosti) dňa 11.12.2017 evidoval žalovaný 2/ voči žalobkyni nasledovné pohľadávky z titulu
nesplateného úveru: neuhradená istina úveru vo výške 24.200,- € + zmluvný úrok 6,2 % vo výške
2.144,19 € + úrok z omeškania vo výške 88,67 € a zmluvná pokuta vo výške 55.808,95 €.

20. Počas celého zmluvného vzťahu žalovaný 2/ žalobkyni reálne poskytol finančné prostriedky vo výške
42.691,43€. Ztoho26.000€bolaistinaposkytnutéhoúveru+suma6.085,44€navýšenieúveruučinené
dodatkom č. 2 k úverovej zmluve a suma 10.605,99 € predstavovala uhradenú pohľadávka Slovenskej
sporiteľne voči žalobkyni titulom platobného rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k.
3Csp/48/2016.

21.Zrozhodcovskéhorozsudkusp.zn.R67/2020vydanéhorozhodcomJUDr.MilanomVojtekom,LL.M.
so sídlom Jilemnického 30, Martin, dňa 07.12.2020, právoplatného dňa 09.12.2020, vykonateľného dňa
13.12.2020 vyplýva, že žalovaná 1/ C. A. (t.j. žalobkyňa v tomto konaní) a žalovaná 2/ C. P. sú povinné
spoločne a nerozdielne zaplatiť spoločnosti PATRIOT GROUP, s.r.o. (t.j. žalovanému 2/ v tomto konaní)

sumu 4.000,- € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 17,60 % ročne od 11.11.2018 do zaplatenia. Ďalej
boli spoločne a nerozdielne zaviazané na zaplatenie trov právneho zastúpenia vo výške 776,01 € a trov
konania vo výške 312 €. Rozhodcom priznaný nárok vyplýval zo Zmluvy o úvere zo dňa
20.06.2016 v znení jej dodatkov 1 a 2, na základe ktorých bol A. C. ako fyzickej osobe podnikateľovi
poskytnutý úver vo výške 26.000 € s úrokom 6,2 % ročne. Dodatkom č. 2 zo dňa 26.10.2018 bol tento

úver navýšený o sumu 6.085,44 €. Dňa 13.12.2017 dohodou pristúpila k záväzku A.
C. P. C.. Z dôvodu neplatenia záväzku dňa 07.12.2017 PARTIOT GROUP vyhlásil
predčasnú splatnosť pohľadávky, čo žalované 1/ a 2/ akceptovali v Dohode zo dňa 13.12.2017, kde
uznali pohľadávky voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky.

22. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č.k. 67Cr/2/2021-141 zo dňa 23.03.2022 zamietol žalobu
A. B. a P. C. o zrušenie vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku I. XX/XXXX zo dňa 07.12.2020
a zároveň zamietol návrh na odklad vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku. Krajský súd v
Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 67Cr/2/2021-141 zo
dňa 25.01.2023 potvrdil.

23. Z predložených lekárskych správ žalobkyne vyplynulo, že v júli roku 2017 bolo zistené začínajúce
tehotenstvo žalobkyne, ktoré bolo následne sprevádzané určitými komplikáciami. Dňa 04.10.2017 bolo
tehotenstvožalobkynev18.týždnigravidityukončenévnemocnicipotratomzdôvodupredchádzajúceho
úmrtia plodu.

24. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že niekedy v máji alebo júni 2016, v čase, keď bola na rodičovskej
dovolenke, ju kontaktovala dovtedy pre ňu neznáma spoločnosť PATRIOT GROUP s.r.o. (žalovaný 2/)
prostredníctvom jej zamestnanca pána N.. Kontakt na ňu dostali od jej otca, od ktorého vymáhali nejaké
dlhy a on ich v rámci nejakého barterového obchodu nakontaktoval na ňu. Oslovili ju kvôli exekúciám,

ktoré boli voči nej vedené pre dlhy, ktoré mala v Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, Slovenskej
sporiteľni a u iných subjektov v dôsledku svojej neúspešnej podnikateľskej činnosti. Povedali jej, že ich
spoločnosť oslovili exekútori, že sa má dať dom žalobkyne do dražby. Žalovaný 2/ jej vtedy ponúkol, že
môžu vyplatiť všetky jej exekúcie, pokiaľ zriadi záložné právo na dom. Nemala iné východisko, keďže sabála, že prídu o dom. So žalovaným 2/ preto v roku 2016 podpísala Úverovú zmluvu na sumu 26.000 €.
Zmluva sa jej v tom čase zdala dobrá. Boli dohodnutí na splátke 100 € mesačne s tým, že keď sa
ona časom zamestná, splátka sa zvýši, aby sa úver čo najskôr splatil. O necelý rok, niekedy v apríli 2017

ju telefonicky kontaktoval pán N., že je potrebné podpísať splátkový kalendár, ktorý sa podpisuje každý
rok kvôli tomu, koľko dovtedy splatila. Pán N. za ňou prišiel a ona podpísala ním prinesené doklady,
pričomjejnenechalžiadnuzpodpísanýchlistín.O2-3mesiaceneskôr,jejzrazuzačalichodiťupomienky,
že riadne nespláca úver a že podpísala nejaký dodatok. Mala úver splácať po 200,- €
resp. 250,- € mesačne, o čom ona nevedela. Kontaktovala vtedy pána N., nech jej to vysvetlí. Ten jej

prisľúbil, že to preverí, avšak neurobil tak. Do toho sa objavil ďalší jej dlh voči Slovenskej sporiteľni,
a.s. a opäť žalobkyni hrozila exekúcia. V tejto súvislosti jej pán N. vysvetlil, že žalovaný 2/ chce mať
na sporných nehnuteľnostiach výlučné záložné právo a nie, aby si tam zriaďoval záložné právo niekto
ďalší napr. exekútor. Preto jej na jeseň 2017 pán N. ponúkol, že sa úverová zmluva upraví, úver navýši,
dlh voči Slovenskej sporiteľni, a.s. sa vyplatí a jej sa upraví splátka, s čím ona súhlasila. Pán N.
následne priniesol žalobkyni pripravené zmluvy, s tým, že jej tvrdil, že ide o nový úver. Ona mu tieto

zmluvy podpísala bez toho, aby do nich nahliadla alebo ich čítala. Podpísané zmluvy si pán N. následne
odniesol s tým, že ich ešte musí podpísať pán E.. Žalobkyňa priznala, že zmluvy nečítala, pretože tomu
nerozumela a navyše bola ubezpečovaná, že je to všetko v poriadku, že určite v žiadnom
prípade nepríde o dom, ak to bude riadne splácať. V tomto období, v roku 2017, bola žalobkyňa navyše
tehotná. V 18. týždni tehotenstva sa zistilo, že dieťa nežije a ona ho musela porodiť, kvôli čomu bola

hospitalizovaná (pozn. 04.10.2017). Pán N. jej telefonoval kvôli podpisu zmlúv aj do nemocnice, ona
však nebola v tom čase v stave niečo podpisovať. Bolo to pre ňu obdobie veľmi náročné na
psychiku, stresujúce. Po podpísaní zmlúv, v januári 2018 ju kontaktoval pán N. z dôvodu, že
uzavreté zmluvy nie sú platné a že treba uzavrieť nové zmluvy, resp. na zmluvách overiť podpisy u
notára a žiadal ju, aby prišla do J. C. J. K. na kataster kvôli záložnému právu. Uviedla, že

na jeho žiadosť prišla na kataster, kde podpísala nejaké zmluvy, ktoré predtým ani nevidela. Uviedla, že
obsahu týchto zmlúv nerozumela, nakoľko tam boli nejaké čísla. Až po odchode z katastra zistila,
že podpísala kúpnu zmluvu na dom. Pán N. jej to však vysvetlil tak, že je to ochrana pred exekúciami a
dom bude splácať dohodnutými splátkami úveru. Bola ním ubezpečená, že keď splatí 70 % dlhu, bude
si môcť dom odkúpiť späť a bude tam len záložné právo. Nepamätá si presne na okolnosti podpisu tejto

zmluvy, ale bolo to na katastri, nevie však, pred kým. Bola tam prítomná ešte nejaká pani, nevie však,
kto to bol, či to bol úradník alebo niekto iný. K výške reálne poskytnutých prostriedkov od žalovaného
2/ uviedla, že v roku 2016 jej žalovaný poskytol sumu 26.000,- €, ktorú mala splácať splátkami po 100,-
€, dokedy sa nezamestná a nebude platiť viac. K zvýšeniu splátky na sumu 150,- € došlo v apríli 2017
bez toho, aby na to bola upozornená, keďže si pán N. odniesol ňou podpísané dodatky a jej v ruke nič

nenechal. Potom v roku 2017 vyplatil žalovaný 2/ ďalší jej dlh vo výške cca 10.000,- € voči Slovenskej
sporiteľni, a.s.. Pri podpise zmlúv s tým súvisiacich jej pán N. prezentoval, že ide o preúverovanie, nie,
že ide o kúpnu zmluvu. Od januára alebo februára 2018 mala byť splátka navýšená na sumu 150,-
€ mesačne. Neskôr žalovaný 2/ ešte vyplatil exekvovaný dlh jej matky v Home Credit vo výške 4.000,- €
alebo 6.000,- € (nevie presne) a túto sumu sa jeseň roku 2018 navýšil úver žalobkyne. Žalovaný 2/ pri

vyplácaní exekúcie Home Credit mal záujem kúpnou zmluvnou previesť na seba pozemky pod domom,
ktoré v tom čase patrili matke žalobkyne. Žalobkyňa s tým však nesúhlasila, nakoľko mal žalovaný 2/
vo vlastníctve dom, preto mu muselo stačiť zriadenie záložného práva k pozemkom matky žalobkyne.
Zmluvy súvisiace s týmto navýšením úveru vr. záložných zmlúv sa podpisovali na obecnom úrade v R.,
kde bola podpisovať zmluvy aj mama žalobkyne. Od marca 2019 mala žalobkyňa uhrádzať splátku vo

výške 200,- € mesačne, čo jej telefonicky potvrdil aj pán N., ktorý jej nenechal rovnopis zmluvy
pri podpise, ani jej ho dodatočne nedoručil. Žalobkyňa si preto myslela, že úver uhrádza riadne, avšak
až na jeseň 2019 zistila, že v skutočnosti mala platiť splátku až vo výške 250,- € mesačne. Cca v júli
2019 švagor žalobkyne zistil, že sporný dom už nie je v katastri vedený na PATRIOT GROUP, s.r.o.
žalovaného 2/, ale je napísaný na žalovaného 1/, pána E. a navyše je k nemu zriadené záložné právo

v prospech SLSP, a.s.. Keď sa na toto pýtala pána N., ten jej uviedol, že keď oni požičiavajú peniaze
im, musia si tieto prostriedky niekde požičať aj oni. Časom sa rodina žalobkyne nad celou situáciou
zamyslela a mali sme záujem čo najskôr získať dom späť. Pán N. jej vtedy povedal, že je potrebné o
takomto zámere informovať žalovaného 2/ aspoň 3 mesiac vopred, aby im oznámili podmienky za akých
im nehnuteľnosti vrátia. Túto informáciu sa však nedozvedeli, pričom ešte nastali problémy z toho,

že nehradili splátky vo výške, akej ich mali hradiť, ale hradili ich vo výške 200,- €, ako žalobkyni povedal
pán N. pri podpise zmlúv. V septembri 2019 bola žalobkyňa opäť tehotná, keď zistila, že spláca sumou
200,- € namiesto 250,- € mesačne. Prišla jej vtedy upomienka z kancelárie advokátky pani H.. Snažila sa
ju kontaktovať, že nastalo veľké nedorozumenie. Telefón však vždy zdvihla nejaká sekretárka. Časomsa to naťahovalo, až do štádia, až prišli s tým, že musia odkúpiť pozemky pod domom. Žalobkyňa
navrhovala, že by doplatili omeškané splátky, ale oni mali záujem konať aj s mamou žalobkyne. Tá mala
v tom čase zlomenú nohu, preto prišla do R. pani H. aj s pani notárkou a predložili im kúpnu

zmluvu na mamine pozemky, ktorú však odmietli podpísať. Mali im návrh zmluvy poslať e-mailom, aby
sa mohli s niekým poradiť, avšak nestalo sa tak. Pre žalobkyňu bolo neakceptovateľné, že by mali prísť
o dom, preto som sa chcela stretnúť priamo s pánom E. a nájsť nejaké normálne riešenie. Nakoniec som
sa s ním žalobkyňa a jej matka stretli v decembri 2019 v pizzerii v J. C. J. K.. N. E. prišiel s tým, že ho celá
situácia už unavuje a pokiaľ nebudú akceptovať ich podmienky, odpredá to niekomu inému, ak to vtedy

žalobkyňa správne pochopila. Dal im vtedy nachystané zmluvy (pozn. na pozemky matky) a nechal im,
nejaký čas na rozmyslenie s tým, že im povedal, kde nájdu notára a kde následne nájdu pána E.,
keby si to rozmysleli. Žalobkyňa ani jej matka obsahu zmlúv nerozumeli, avšak žalobkyňa sa bála, že
by v prípade, ak by dom predal niekomu inému, tento vyhodil jej rodičov z neho a tí nebudú mať kam
ísť. Z tohto dôvodu predloženú zmluvu nakoniec podpísali. N. E. žalobkyňu vtedy ešte ubezpečil, že si
dom bude môcť odkúpiť týmito splátkami a dokonca jej povedal, že jej odpustí aj úroky. Preto sa kúpna

zmluva podpísala. Neskôr sa ich rodina dohodla, že dom musia kúpiť späť a preto sa začala zaujímať o
výšku svojho dlhu. Nato zistila, že dom jej odpredajú späť za trhovú cenu, ktorá bola vo výške 120.000
- 140.000 €. Na tieto veci žalobkyňa veľmi ťažko spomína, pretože bola v tom čase tehotná po tom, ako
predtým dvakrát potratila. Viedlo to k zhoršeniu jej zdravotného stavu až dostala tehotenskú cukrovku.
Keď zistili, za akých podmienok im mienia vrátiť dom, kontaktoval švagor právnika, odstúpili od kúpnej

zmluvy tak na pozemky, ako aj na dom a následne bolo iniciované aj toto súdne konanie. Žalobkyňa
bola v roku 2017, t.j. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy na sporné nehnuteľnosti vydatá, pričom bola na
rodičovskej dovolenke s vlastným príjmom cca vo výške 240 € mesačne. Jej manžel bol zamestnancom
Armády SR s príjmom vo výške cca 900 € mesačne v čistom. Žalobkyňa opakovanie uviedla, že nemala
záujem nesplácať poskytnutý úver. Vzniklo však nedorozumenie, pretože sa podpisovali rôzne dodatky,

ktorým ona nerozumela a žalovaní ju riadne neinformovali. Keď sa chcela od žalovaného 2/
dozvedieť pravdu, koľko v skutočnosti dlží, tak jej to nikdy nepovedali, ale vyhovárali sa napr. na to, že
to musí povedať pán E. a pod. Zdravotne aj psychicky bola na tom v tom čase veľmi zle, keďže viackrát
potratila a skončilo to tak, že bez toho, aby ona o tom poriadne vedela, previedla na žalovaného 2/
sporné nehnuteľnosti.

25. Z výsluchu Juraja Imricha - žalovaného 1/ a konateľa žalovaného 2/ vyplynulo, že Najskôr sa spoznal
s pánom C. starším, od ktorého vymáhali nejaké pohľadávky. Komunikovali s ním na širšej báze a
chodievali aj k nemu na dom v Bošáci, ktorý vtedy mal. Nevie už presne, ako sa dostali do kontaktu s pani
C.(pozn.žalobkyňou),alejejotecspomenul,žeonamátiežnejakédlhyplynúcezpodnikania.Žalobkyňa

malavčase,keďsasňouskontaktovali,viaceronedoplatkovaaktívnychexekučnýchkonaní,aksidobre
spomínacca10až12.Ponúklijejvtedypomocsvyplatenímúverovazbavenímsaexekúcií.Podpísaliso
žalobkyňou ako podnikateľským subjektom úverovú zmluvu, ktorá bola zabezpečená záložným právom.
Splátka bola dohodnutá vo výške 100,- € mesačne s tým, že v zmluve bola klauzula, že po 6 mesiacoch
sa splátka môže navýšiť. Túto skutočnosť žalobkyni opakovane vysvetľovali a upozorňovali ju na to.

Spolu s pánom N. bol za žalobkyňou aj on osobne viackrát, minimálne 5 - 6 krát, a to aj v R..
Následne bola po vzájomnej dohode zvýšená splátka úveru na sumu 250 € mesačne, a to dodatkom
č. 1 v úverovej zmluve. Tento dodatok č. 1 jej osobne nechali a zároveň jej bol aj poslaný do jej e-
mailovej schránky, ktorú v tom čase aktívne využívala, keďže im z nej posielala nejaké doklady. Keďže
žalobkyňa poskytnutý úver riadne nesplácala, bola opakovanie vyzývaná, nimi kontaktovaná, avšak ani

napriek tomu úver riadne nesplácala. Žalobkyňa sa opakovane pred nimi niekoľkokrát vyjadrila v tom
duchu, že jej na dome nezáleží, nakoľko ho na ňu previedli, aby ho nezexekvovali kvôli dlhom jej otca,
ktorý neskôr prešiel osobným bankrotom. Za tejto situácie došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti nimi
poskytnutého úveru, o čom žalobkyňa vedela a bola na to opakovane upozorňovaná pánom N.. Došlo
vtedy aj vyčísleniu celkového dlhu. Niekedy v tomto čase sa objavil ďalší dlh žalobkyne, ktorý mala

voči SLSP, a.s. vo výške 10.000 €. V tejto súvislosti ich kontaktoval známy alebo kamarát žalobkyne,
ktorý bol do tohto úveru nejakým spôsobom zainteresovaný (ako spoludlžník resp. inak). Žalobkyňa
mala tento úver splácať, avšak nerobila tak, preto on bol v tejto súvislosti aj za jej manželom resp.
rodinou. Žalobkyňa sa totiž vždy snažila načasovať všetky takéto stretnutia tak, aby nebol doma manžel
ani svokra. Kontaktoval ich spoločnosť, či by mu nevedeli v tomto smere pomôcť. Za tejto situácie ich

kontaktovala aj žalobkyňa, či to nevedia nejako vyriešiť. Nakoniec sa dohodli tak, že by boli ochotní
odkúpiť jej nehnuteľnosť, vyplatiť jej dlhy, následkom čoho by ona bola ,,čistá“. Žalobkyňa uviedla, že má
nejaké rodinné problémy a musí si to premyslieť. Ona sama sa rozhodla a sama ich kontaktovala, že to
taktospravia,žeonaodpredádom,vyplatiasavšetkyexekúcie apodlžnostiaonabudečistá.Kúpne zmluvy bol so žalobkyňou podpísať pán N., pričom boli predložené na zavkladovanie do katastra
nehnuteľností bez overených podpisov žalobkyne. Došlo preto k prerušeniu katastrálneho konania. Pán
N. kontaktoval žalobkyňu, spolu s ňou išli na kataster, kde im vydali zmluvy obsiahnuté v spise a tieto išli

overiť k notárovi, kde žalobkyňa uznala podpis za svoj vlastný. Žalobkyňa teda presne vedela
čo podpisuje, lebo na zmluvách bolo napísané veľkým „Kúpna zmluva“, preto si nemyslí, že by nevedela
čo podpisuje. Následne boli tieto zmluvy vrátené katastru na ďalšie konanie. V tomto konaní
vznikla ešte ďalšia chyba, pretože žalobkyňa bola zapísaná v katastri nehnuteľností pod menom A. C.,
avšak medzičasom došlo k zmene jej mena na A. B. C.. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné katastru

predložiť jej sobášny list. Tento podľa jeho vedomosti na kataster niesol manžel žalobkyne. Žalobkyňa
musela vedieť, čo podpisuje, keďže na všetkých zmluvách bolo veľkým napísané kúpna zmluva. Časť
nedoplatku (z úveru) , myslí že vo výške 60.000,- € bola započítaná s kúpnou cenou za prevádzané
nehnuteľnosti a zvyšok úveru mal byť splácaný splátkami po 150,- €. Potom sa objavil nedoplatok matky
žalobkyne z Home Credit, a.s. vo výške cca 6.000,- €, na splatenie ktorého poskytli finančné prostriedky,
avšak ako veriteľ si potrebovali túto pohľadávku zabezpečiť, a to záložnou zmluvou na pozemky matky

žalobkyne. Na tieto bola teda uzatvorená záložná zmluva, pričom boli dohodnutí na splácaní vo výške
150,- € v určitom období, po uplynutí ktorého sa mesačná splátka zvýšila na 250,- €
až do celkového zaplatenia dlhu. Všetky písomnosti, ktoré žalobkyňa podpísala mala vždy k dispozícii
minimálne v jednom vyhotovení. Opätovne platila po 150 € a následne opomenula a neplatila 250 €, na
čo ju opakovane upozorňovali, pričom ona ich výzvy ignorovala. Následne jej bolo doručené oznámenie

o začatí výkonu záložného práva na pozemky jej matky. Žalobkyňa to stále chcela nejakým spôsobom
riešiť.Zichstranyneboloprípustnéinériešenie,nežžetendlhzaplatí,resp.žesazapočítadlžnáčiastka.
Preto sa dohodli na odpredaji pozemkov jej matky, na čo žalobkyňa uviedla, že s tým nemá problém, že
to vybaví, že to matke vysvetlí. Podpisom kúpnych zmlúv ( pozn.: na pozemky matky) bola poverená
advokátska kancelária. Žalobkyňa presne vedela, čo sa tam donesie a čo sa tam bude podpisovať. K

uzavretiu zmlúv na pozemky patriace matke žalobkyne však nedošlo za okolností, ktoré sú popísané
v trestnom spise. Následne ho žalobkyňa opakovane kontaktovala. Potom sa stretli v J. C. J. K. v pizzerii,
kde on priniesol kúpne zmluvy na pozemky matky. Jasne im povedal, že nebude žiaden problém, keď
nechcú, nemusia nič platiť ale ich spoločnosť si bude realizovať záložné právo k pozemkom matky
buď priamym predajom alebo dražbou. Prípadne tie pozemky môžu odpredať im a započíta sa dlžná

čiastka. Všetky dokumenty im tam vtedy nechal, s tým, že je výlučne na nich, či to podpíšu alebo nie.
Keď nechcú, papiere môžu zahodiť, ale oni si budú realizovať záložné právo. Za hodinu mu žalobkyňa
zavolala, že má zmluvy overené a tieto boli doručené na kataster. Počas celého ich zmluvného vzťahu
žalobkyňa nevykazovala znaky, že by niečomu nerozumela alebo že by niečo nevedela, nemala nikdy
žiadne námietky, nesúhlasnú korešpondenciu. Čo chcela, to jej vždy vysvetlili. Vždy dostala písomnosti

k nahliadnutiu. O jej zdravotných problémoch on nemal žiadnu vedomosť, vedel len o zlomenine nohy
jej matky. Žalobkyňa vždy hovorila, že rieši nejaké rodinné problémy. Pokiaľ ide o úhradu splátok, vždy
uviedla, že ona má nejaké prostriedky, že jej má pomáhať jej mama, resp. majú nejakú rodinnú kasu s
manželom, teda na platbách sa malo podieľať niekoľko osôb. Takto im to žalobkyňa vždy prezentovala.
Neskôr prevzala právne zastúpenie žalobkyne advokátska kancelária, bolo na nich podané trestné

oznámenie ako na zločineckú skupinu a boli predvolaní na políciu, kde sa ku všetkému obsiahlo
vyjadrovali. Kúpna cena za nehnuteľnosti žalobkyne bola stanovená na základe ich vlastného trhového
odhadu. Uvedené nehnuteľnosti mali viaceré vady a zároveň boli obývané tretími osobami. Brali to ako
investičnúpríležitosťstým,žesadohodli,žerodičovžalobkynenechajúvtejtonehnuteľnostiďalejbývať.
Poznal otca žalobkyne, preto vedel, že by nejaké vypratanie bolo problematické. Navyše, predmetná

nehnuteľnosť prakticky neexistovala v takom stave, ako bola zapísaná v katastri nehnuteľností,
keďže súpisné číslo č. XX budovy patrilo sedliackemu stavaniu a nie domu - kocke z 80-tych rokov s
rôznymi prístavbami. Sporné nehnuteľnosti boli prevedené zo žalovaného 2/ na žalovaného 1/ čisto
z opatrnosti, pretože pre právnické osoby platia v tejto oblasti vysoké pokuty až do výške 150.000,-
€, na rozdiel od osôb fyzických, kde je maximálna hranica do 1.600,- €. Predmetná nehnuteľnosť totiž

potrebovala rekolaudáciu, bolo potrebné vyhotoviť nový geometrický plán, prideliť súpisné číslo a prejsť
stavebným konaním. Preto neriskovali, že ich niekto udá a dostanú pokutu 100.000,- € - 120.000,- €.
Zaťažená záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. bola nehnuteľnosť neskôr, a to kvôli
doplneniu cash flow. V prípade, ak by žalobkyňa riadne splácala poskytnutý úver, nikdy by neprichádzalo
do úvahy realizovanie záložného práva alebo niečo podobné. Tým, že sa dohodli na odpredaji uvedenej

nehnuteľnosti v súvislosti s nesplácaním poskytnutého úveru, z ich strany existovala taká možnosť, že
pokiaľ by žalobkyňa niekedy prejavila záujem o nadobudnutie tejto nehnuteľnosti, bola by jej odpredaná,
avšak za trhovú cenu možno s nejakou zľavou. Je totiž príjemnejšie predať dom niekomu, kto k nemu
má nejaké väzby.26. Z výsluchu svedka E. N. vyplynulo, že je bývalým zamestnancom žalovaného 2/. V čase, keď
pracoval pre spoločnosť PATRIOT GROUP, s.r.o., prišiel do kontaktu so žalobkyňou kvôli

riešeniu jej záväzkov, ktoré boli predmetom exekúcie. Požiadala ich, aby tieto záväzky za ňu vyplatili.
Ak si dobre spomína, z poskytnutých prostriedkov boli vyplatené záväzky jej veriteľov a nejaké peniaze
dostala aj žalobkyňa. Bola vtedy spísaná zmluva o úvere a neskôr sa uzatváral aj dodatok o navýšení
splátky. Splátky úveru boli nastavené na prvé obdobie nižšie a na druhé obdobie sa mali navyšovať,
keďže žalobkyňa vtedy tvrdila, že sa buď zamestná alebo to nejak inak porieši. Pri podpise úverovej

zmluvy aj dodatku bol prítomný on a pán E., pričom žalobkyni bolo ponechané jedno vyhotovenie. Pred
podpisom jej bol poskytnutý čas na oboznámenie sa s ich obsahom, s tým, že ona nikdy nemala k
obsahu zmlúv žiadne pripomienky. Žalobkyňa sa neskôr dostala do omeškania so splátkami
voči spoločnosti PATRIOT GROUP, s.r.o., pričom, ak si dobre spomína, sa objavil aj nejaký jej ďalší
záväzok, o ktorého vyplatenie ich tiež žiadala. Vie, že jeho zamestnávateľ vtedy rozhodol tak, že už
nebude postačovať záložné právo, ktoré bolo zriadené predtým, ale bude potrebné jej nehnuteľnosti v

D. previesť na spoločnosť PATRIOT GROUP. On riešil so žalobkyňou dohadovanie obsahu zmlúv a
čas kedy budú podpísané. Samotné zmluvy nepripravoval. Na základe uzavretej kúpnej zmluvy malo
ísť o trvalý prevod nehnuteľností. So žalobkyňou sa vtedy stretol na katastri v J. C. J. K., kde
ona podpísala ním prinesené zmluvy. Tieto hneď v ten deň dali do podateľne katastra, pričom neskôr
boli vyzvaní na opravu podania, keďže na zmluvách neboli overené podpisy. Kvôli tomu sa opätovne

so žalobkyňou stretli na katastri, kde im predtým podpísané zmluvy vydali a oni ich boli overiť u notára
niekde v J. C. J. K. na námestí. Potom ich vrátili katastru na ďalšie konanie. Neskôr sa objavila ďalšia
pohľadávka súvisiaca s matkou žalobkyne, ktorú tiež riešili. Nepamätám si však, kto bol veriteľom tejto
pohľadávky a presne ani neviem, ako sa to vyriešilo. Zdá sa mu, že sa tam riešili aj nejaké pozemky,
neviem či pod domom, alebo v okolí domu. S odstupom času si už nepamätá. Marí sa mu, že následne

tam vyvstal aj nejaký problém, týkajúci sa kolaudácie tej nehnuteľnosti. Predmetnú kúpnu zmluvu na
dom si pamätá preto, lebo vtedy neoveril podpisy a bol potom za blbca. Poskytovanie pôžičiek nebolo
hlavnou činnosťou spoločnosti Patriot. Tou bolo vymáhanie pohľadávok.

27. Platobným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 3Csp/48/2016 zo dňa

02.05.2017 bola žalobkyňa spoločne a nerozdielne s P. C. a F. H. zaviazaná Slovenskej sporiteľni,
a.s. zaplatiť sumu 6.797,01 € spolu s úrokmi vyčíslenými do 27.09.2016 vo výške 884,58 €, úrokmi z
omeškania vyčíslenými do 27.09.2016 vo výške 164,58 €, úrokmi vo výške 11,15 %
ročne zo sumy 6.797,01 € od 28.09.2016 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 7.681,59 € od 28.09.2016 do zaplatenia.

28. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

29. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu

30. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

31. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

32. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku

zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

33. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným záverom:

34. Vovzťahukžalovanému2/-spoločnostiPATRIOTGROUP,s.r.o.súdbezďalšiehovyhodnotilžalobu

ako nedôvodnú v celom rozsahu, a to pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného
2/. Predmetom žaloby je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXX pre k.ú. D., ktorých vlastníkom je aktuálne už žalovaný 1/. Žalovaný 2/ v čase rozhodovania súdu
k sporným nehnuteľnostiam nemá žiaden právny vzťah, nie je ich vlastníkom a ani na liste vlastníctvanemá k sporným nehnuteľnostiam zapísané žiadne právo. Z uvedeného dôvodu súd nemal inú možnosť,
než žalobu vo vzťahu k žalovanému 2/ v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

35. Pokiaľ ide o žalobu podanú voči žalovanému 1/, bolo preukázané, že vo vzťahu k sporným
nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. D.: C-KN pozemky parc. č. 31/3, 36/1,
36/2 a 38, ako aj stavba - rodinný dom súp. č. XX na CKN pozemku N. č. 36/1, ku ktorým sa žalobkyňa
domáha určenia vlastníckeho práva, je žalovaný 1/ aktuálne evidovaný ako výlučný vlastník. Uvedené
nehnuteľnosti žalovaný 1/ nadobudol dňa 06.05.2019, a to na základe Kúpnej zmluvy zapísanej do

katastra pod K./XXXX. K predmetným nehnuteľnostiam je v súčasnej dobe evidovaná ťarcha -
záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorá bola do katastra zapísaná pod K./XXXX.

36. Nebolo sporné, že tieto nehnuteľnosti do roku 2018 vlastnila žalobkyňa, pričom tieto boli v tom čase v
katastri nehnuteľností evidované mierne odlišne. Na LV č. XXX pre k.ú. D. bola evidovaná C-KN parcela
č. 36 o výmere 218 m2 - zastavané plochy a nádvoria na ktorej bola postavená stavba - rodinný dom

súp. č. XX. Aktuálne je na liste vlastníctva C-KN parcela č. 36 evidovaná už nie je a miesto nej sú
na liste vlastníctva zapísané dve parcely, a to parcela č. 36/1 o výmere 98 m2 - zastavaná plocha a
nádvorie a parcela o výmere č. 36/2 o výmere 120 m2 - zastavaná plocha a nádvorie. Rodinný
dom súp. č. XX aktuálne stojí na pozemku parc.č. 36/1. Nebolo medzi stranami sporné ani to,
že medzičasom došlo k rozdeleniu pôvodnej C-KN parcely č. 36 o výmere 218

m2 na dve novovytvorené C-KN parcely č. 36/1 a č. 36/2, ktorých výmery v súčte presne zodpovedajú
výmere pôvodnej parcely č. 36. Súd preto považoval za preukázané, že v teréne ide o pozemky plne
sa zhodujúce s pôvodne prevedenou parcelou č. 36. Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdil, že medzičasom došlo k
rekolaudácii nehnuteľnosti a súpisné číslo XX je pridelené vedľajšej budove, než tomu bolo pôvodne,
v tomto smere podľa názoru súdu neuniesol svoje dôkazné bremeno. Jednak preto, že tieto tvrdenia

žiadnym konkrétnym spôsobom nepreukázal, a jednak preto, že zo znaleckého posudku č.
XX/XXXX zo dňa 22.07.2008 vyplýva, že už v roku 2008 sa predmetný rodinný dom súp. č.
XX skladal z dvoch častí, jednej podpivničenej a druhej nepodpivničenej. Súd preto dospel k záveru, že
žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k rovnakým nehnuteľnostiam, aké
do roku 2018 vlastnila a potom kúpnu zmluvou zo dňa 11.12.2017 previedla na žalovaného 2/, teda je

jej žaloba z tohto pohľadu prípustná.

37. Ďalej bolo preukázané, že na základe Úverovej zmluvy zo dňa 20.06.2016 poskytol žalovaný
2/ žalobkyni ako podnikateľke úver vo výške 26.000 €, ktorý bol určený na splatenie 20-tich exekučne
vymáhaných pohľadávok voči žalobkyni v celkovej výške 25.179,50 € presne špecifikovaných v prílohe

č. 1 úverovej zmluvy. Išlo najmä o pohľadávky Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Sociálnej poisťovne
a 5 pohľadávok iných veriteľov, ktoré vznikli v súvislosti s podnikateľskou činnosťou
žalobkyne. Úver bol poskytnutý s dohodnutým úrokom vo výške 6,2 % ročne a žalobkyňa sa ho zaviazala
žalovanému 2/ splácať najskôr splátkami po 100 € mesačne, ktoré boli neskôr v súlade s čl. II. bod
8 zmluvy navýšené na sumu 230 € mesačne. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že o tomto navýšení nevedela,

lebo jej neboli pracovníkom žalovaného 2/ ponechaný podpísaný dodatok č. 1 k úverovej zmluve, táto
skutočnosť nie je v tomto konaní pre rozhodnutie súdu právne významná. Pre prípad omeškania dlžníka
so splácaním dohodnutých splátok mali zmluvné strany dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 0,2%
denne z jednotlivých súm vymáhaných a vyplatených v rámci exekúcií uvedených v prílohe č. 1 úverovej
zmluvy, a to odo dňa vydania upovedomenia o začatí exekúcie (čl. II bod 9. zmluvy). Nebolo

medzi účastníkmi sporné, že žalobkyňa tento úver žalovanému 2/ riadne nesplácala a dostala sa do
omeškania so splácaním úveru, čo viedlo žalovaného 2/ k vyhláseniu predčasnej splatnosti tohto úveru
listom zo dňa 07.12.2017, ktorý žalobkyňa prevzala dňa 11.12.2017.

38. Ku dňu uzatvorenia Kúpnej zmluvy na sporné nehnuteľnosti dňa 11.12.2017 evidoval žalovaný 2/

voči žalobkyni pohľadávku z titulu nesplateného úveru v celkovej výške 82,241,81 €, ktorá pozostávala
z neuhradenej istiny úveru vo výške 24.200,- €, zmluvného úroku 6,2 % vo výške 2.144,19 €, z úroku z
omeškania vo výške 88,67 € a zmluvnej pokuty vo výške 55.808,95 €.

39. Pokiaľ ide o samotný úverový vzťah, tento má podľa názoru súdu čisto obchodnoprávny charakter,

pretože vznikol medzi podnikateľmi a priamo súvisel s podnikateľskou činnosťou
žalobkyne, keďže slúžil najmä na zaplatenie záväzkov žalobkyne voči Sociálnej resp. zdravotnej
poisťovni, čiže dlhov žalobkyne plynúcich z jej podnikania. Preto neprichádza do úvahy aplikácia
noriem spotrebiteľského práva na tento právny vzťah, čoho sa tiež domáhala žalobkyňa. Súd vyhodnotiltúto argumentáciu žalobkyne ako účelovú, pričom v tomto smere neoznačila ani nepredložila žiadne
relevantné dôkazy.

40. Zároveň je potrebné uviesť, že vzhľadom na podnikateľský charakter vyššie uvedeného úverového
vzťahu a existenciu platnej rozhodcovskej doložky /ktorej platnosť bola potvrdená v konaní vedenom
Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 67Cr/2/2021/, tunajší súd nemá v tomto konaní právomoc
bližšie sa zaoberať skúmaním dôvodnosti alebo výšky pohľadávky veriteľa (žalovaného 2/) voči dlžníčke
(žalobkyni) vyplývajúcej z predmetného úveru. Táto otázka totiž v plnej miere spadá do

právomoci zvoleného rozhodcu a môže byť skúmaná len v rozhodcovskom konaní.

41. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že žalovaný 2/ žalobkyni počas celého ich
zmluvného vzťahu reálne poskytol sumu 42.691,43 €. Z toho 26.000,- € tvorila istina poskytnutého úveru
+ suma 6.085,44 € predstavovala navýšenie úveru učinené dodatkom č. 2 k úverovej zmluve pre dlh
matky žalobkyne a suma 10.605,99 € predstavovala žalovaným 2/ uhradenú pohľadávku Slovenskej

sporiteľne voči žalobkyni titulom platobného rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k.
3Csp/48/2016.

42. Pokiaľ ide o samotnú Kúpnu zmluvu zo dňa 11.12.2017, ktorou žalobkyňa previedla svoje vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. D. na žalovaného 2/, súd dospel k

záveru, že predložená kúpna zmluva spĺňa formálne náležitosti vyžadované § 588 a nasl. Občianskeho
zákonníka a režimu tohto zákona podlieha v celom svojom rozsahu. Pokiaľ však ide o dohodnutú kúpnu
cenu vo výške 60.000,- €, táto podľa názoru súdu nemohla v žiadnom prípade zodpovedať reálnej
hodnote prevádzaných nehnuteľností.

43. V roku 2008 mali predmetné nehnuteľnosti podľa predloženého znaleckého posudku hodnotu
5.300.000 € / cca 176.000 €, pričom podľa znalca išlo o rodinný dom viacgeneračný, viacposchodový,
sčasti podpivničený, a čo je podstatné, v roku 2004 kompletne rekonštruovaný. Žalovaná strana vôbec
netvrdila a ani neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne spôsobiť významnejšie
znehodnotenie prevádzaných nehnuteľností (nominálne o takmer 2/3-iny), a to navyše bez zohľadnenia

všeobecného nárastu cien nehnuteľností medzi rokom 2008 kedy bola nehnuteľnosť ocenená znalcom
a rokom 2017 kedy došlo k jej prevodu na žalovaného 2/. Takéto znehodnotenie by teoreticky mohlo
nastať v prípade napr. závažného poškodenia nehnuteľností vonkajšími vplyvmi alebo živlami, prípadne
devastačným užívaním nehnuteľnosti, ale nič také v konaní zistené nebolo. Argumentácia žalovaného
2/ spočívajúca v tom, že išlo o nehnuteľnosť naďalej obývanú príbuznými žalobkyne v tomto prípade

nemôže obstáť. Obývanie nehnuteľnosti za normálnych okolností nemá
výraznejší vplyv na samotnú hodnotu nehnuteľnosti, poťažmo ak bolo v tomto konaní osvedčené, že
rodina žalobkyne tento dom užívala na základe nájomnej zmluvy. Žalovaný 1/ totiž inicioval v januári
2021 rozhodcovské konanie na vypratanie žalobkyne a jej matky z tejto nehnuteľnosti pre neplatenie
nájomného, čo preukazujú listiny pripojené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nariadeného

v tomto konaní. Z uvedených dôvodov súd dospel k hlbokému presvedčeniu, že kúpna cena za
predmetné nehnuteľnosti bola stanovená neprimerane nízko. V celkom kontexte vzájomných vzťahov
medzižalobkyňouažalovaným2/, takpodmienkyzaakýchpreviedlažalobkyňaspornénehnuteľnostina
žalovaného 2/ nemožno hodnotiť inak, ako nápadne nevýhodné v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka,
poťažmo ak predajom sporných nehnuteľností ani nedošlo k úplnému zániku záväzkov žalobkyne voči

žalovanému 2/, ktorý naďalej evidoval voči žalobkyni pohľadávku z pôvodného úveru, ktorú si voči
žalobkyni a jej matke následne uplatnil v rozhodcovskom konaní v rozsahu 4.000,- € bez príslušenstva.

44. V skutočnosti žalovaný 2/ poskytol žalobkyni (vyplatením jej exekúcií a splatením jej dlhov tretím
osobám) finančné prostriedky vo výške necelých 43.000,- €, pričom ako protihodnotu nadobudol

nehnuteľnosti minimálne v 4 násobnej hodnote. Kúpnu cenu pritom podľa zhodného vyjadrenia strán
sporu stanovil žalovaný 2/ sám podľa vlastného uváženia, pričom takéto konanie nemôže obstáť ani
z pohľadu dobrých mravov, ani pohľadu poctivého obchodného styku, teda nemôže požívať právnu
ochranu.

45.Pokiaľideootázkuexistencietiesnenastranežalobkyne,tusúddospel kpresvedčeniu,
že žalobkyňa sa v čase podpisu kúpnej zmluvy objektívne nachádzala v stave, ktorý možno zodpovedne
charakterizovať ako tieseň v právnom slova zmysle. Tú právna teória definovuje ako mimoriadne ťaživú
situáciu poškodeného (alebo inej osoby, ktorej tieseň pociťuje poškodený ako tieseň vlastnú), vyvolanúurčitou,hocilenprechodnounaliehavoupotrebou,ktorejuspokojenieniejevmožnostiachpoškodeného.
Spravidla pôjde o hospodárske ťažkosti, splatnosť dlhu, ktorého nesplatenie môže vážne ohroziť
spoločenské postavenie poškodeného. Môže ísť aj o iné ťažkosti, napríklad záujem zachovať vlastníctvo

bytunavyriešenieneľahkejsociálnejsituácie.Vtiesnimôžepoškodenýkonaťajvtedy,akmádostatočné
prostriedky na jej odstránenie, avšak nemá ich k dispozícii okamžite (strata alebo odcudzenie dokladov
a potrebnej hotovosti ďaleko od domova pod.). Tieseň pri odstúpení od zmluvy teória
vymedzuje ako hospodársky alebo sociálny stav osoby, ktorý na ňu dolieha takým spôsobom a s takou
závažnosťou, že sa ním dá pohnúť k urobeniu právneho úkonu za nápadne nevýhodných podmienok.

46. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR je tieseň hospodársky či sociálny stav, v
ktorom sa nachádza určitý subjekt v čase robenia právneho úkonu, ktorý stav naňho pôsobí takým
spôsobomatakouintenzitou,ževdôsledkunehourobíprávnyúkon,ktorýbyinak,nebyťtiesne,neurobil.
Tento stav musí mať základ v objektívne existujúcich (teda nielen domnelých) okolnostiach a je vždy
determinovaný subjektívnou stránkou - samotným konajúcim a jeho odolnosťou proti pôsobiacej ťaživej

situácii. Rovnaká objektívna situácia môže u jedného subjektu vyvolať tieseň, u druhého nemusí. Pritom
z hľadiska existencie tiesne, a to je potrebné osobitne zdôrazniť, je irelevantné, ako tento stav vznikol
a čo ho spôsobilo. Právny význam treba preto priznať aj tiesni majúcej základ v iných než politických
motívoch, ba aj tiesni vyvolanej samotným konajúcim.“

47. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným 2/ Kúpnu zmluvu na sporné nehnuteľnosti dňa 11.12.2017.
Predloženými lekárskymi správami bolo preukázané, že v júli roku 2017 bolo zistené začínajúce
tehotenstvo žalobkyne, ktoré bolo následne sprevádzané zdravotnými komplikáciami. Začiatkom
októbra 2017 bolo toto tehotenstvo žalobkyne v 18. týždni gravidity ukončené v nemocnici indukovaným
abortom z dôvodu úmrtia plodu. Nemožno pochybovať o pravdivosti tvrdení žalobkyne, ktorá uviedla,

že bola po tejto udalosti na tom zdravotne aj psychicky veľmi zle a dlho trvalo než sa s tým, ako tak
vyrovnala, pričom ťažko sa jej o tom hovorí dodnes. Je totiž všeobecne známou skutočnosťou, že je
veľmi náročné pre ženu vyrovnať sa s predčasným koncom gravidity, poťažmo v pokročilejšom štádiu
tehotenstva, keďže ide o situáciu pre psychiku ženy veľmi traumatizujúcu a aj po zdravotnej stránke
náročnú.

48. Bolo tak preukázané, že v roku 2017 bola žalobkyňa tehotná, do toho bola opakovane kontaktovaná
zamestnancom žalovaného 2/ pánom N. v súvislosti s poskytnutým úverom zo strany žalovaného 2/
a kvôli jeho riadnemu nesplácaniu. Cca máji 2017 boli žalobkyňa, jej matka a tretia osoba - F. H.
zaviazaní platobným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 3Csp/48/2016-77 na

zaplatenie ďalšieho dlhu žalobkyne vo výške cca 10.000 € voči Slovenskej sporiteľni, a.s., pričom podľa
vyjadreniažalovaného1/sapánH.odžalobkynerovnakodomáhalzaplateniananehopripadajúcejčasti
záväzku. Dňa 04.10.2017 žalobkyňa potratila, začiatkom decembra 2017 došlo zo strany žalovaného
2/ k predčasnému zosplatneniu jej úveru, ktorý bol zabezpečený záložným právom na dom a
pozemky žalobkyne... Je tak zrejmé, že životná situácia žalobkyne bola z tohto pohľadu veľmi náročná a

komplikovaná, pričom po psychickej stránke sotva mohla byť v optimálnej forme pokiaľ ide o schopnosť
úplne racionálne konať a rozhodovať sa.

49. Pokiaľ sa za takejto zložitej a objektívne tiesnivej situácie žalobkyňa spoľahla na slová pána N.
(ktorému podľa jej slov vtedy dôverovala), ktorý ju mal ubezpečovať, že ide len o preúverovanie resp.

navýšenie pôvodného úveru, z čoho sa vyplatí jej záväzok voči Slovenskej sporiteľni, a.s. a nastavia sa
jej nanovo splátky úveru /dokonca nižšie/ a že keď splatí 70 % dlhu, bude si môcť dom odkúpiť späť
a bude tam len záložné právo, nie je úplne nepochopiteľné, že žalobkyňa týmto slovám uverila a bez
adekvátnej pozornosti a obozretnosti podpísala tak nevýhodnú Kúpnu zmluvu zo
dňa 11.12.2017, akú podpísala.

50. Nie je bez významu ani to, že z výpovede žalovaného 1/ vyplynulo, že žalobkyňa všetky stretnutia
s nimi časovala tak, aby nebol doma jej manžel a svokra, teda je otázne do akej miery o
jej situácii mohla hovoriť doma, resp. so svojim manželom, ktorý zo svojho účtu uhrádzal splátky úveru
žalobkyne voči žalovanému 2/ v pôvodnej výške 100 €. Nemožno tak vôbec vylúčiť, že v danom čase

bola žalobkyňa na vzniknutú zložitú situáciu sama, a to v nedobrom psychickom a fyzickom
rozpoložení.51. Za týchto okolností súd dospel k záveru, že Kúpna zmluva zo dňa 11.12.2017 uzatvorená medzi
žalobkyňou a žalovaným 2/, predmetom ktorej bol odpredaj sporných nehnuteľností za kúpnu cenu
60.000 €, bola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Z uvedeného dôvodu boli

naplnené predpoklady stanovené v § 49 Občianskeho zákonníka a žalobkyni vzniklo právo od tejto
zmluvy odstúpiť.

52. Odstúpenie bolo druhej zmluvnej strane, t.j. žalovanému 2/ riadne a preukázateľne doručené dňa
25.05.2020, v dôsledku čoho sa zmluva zrušila podľa § 48 ods. 2 OZ od počiatku, teda

ex tunc. Podľa názoru súdu odstúpenie je formulované dostatočne určito a zrozumiteľne, je z
neho jednoznačne zrejmé od akého právneho úkonu sa odstupuje, čo potvrdzuje aj fakt, že i žalovaná
strana nepochybne vedela ktorej zmluvy sa toto odstúpenie týka.

53. Žalovaný 1/ je jediným konateľom žalovaného 2/, pričom podpisoval so žalobkyňou nielen samotnú
spornú Kúpnu zmluvu zo dňa 11.12.2017, ale aj skôr uzatvorenú Úverovú zmluvu zo dňa 20.06.2016

vrátane jej dodatkov a s ňou súvisiacich listín. Z uvedeného dôvodu bol o celej situácii podrobne
informovaný, pričom sám vo svojej výpovedi uviedol, že k prevodu sporných nehnuteľností na jeho
osobu došlo z dôvodu, aby sa žalovaný 2/ ako právnická osoba vyhol prípadným vysokým sankciám v
stavebnom konaní. Z uvedeného dôvodu nemôžno hovoriť v prípade žalovaného 1/ o dobromyseľnom
nadobudnutí sporných nehnuteľností od nevlastníka, ktorým sa žalovaný 2/ stal doručením odstúpenia

s účinkami ex tunc.

54. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, že určil vlastnícke právo žalobkyne k sporným
nehnuteľnostiam a teda žalobe vyhovel.

55. Pokiaľ ide o náhradu trov konania súd postupoval podľa § 255 ods, 1 CSP a procesne úspešným
účastníkom priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobkyni tak vznikol nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu voči procesne neúspešnému žalovanému 1/ a na strane druhej, procesne
úspešnému žalovanému 2/, ktorý bol žalovaný nedôvodne, vznikol voči žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Súd vzal do úvahy, že žalobkyňa bola od počiatku právne zastúpená, pričom

podanie žaloby voči žalovanému 2/ bolo od počiatku nedôvodné, keďže žalovaný 2/ nebol vo veci vôbec
pasívne vecne legitimovaný. Z uvedeného dôvodu žalovanému 2/ súd priznal náhradu trov konania.

56. O výške priznanej náhrady trov konania bude súd rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na tunajšom súde. O prípadnom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov).