Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 53C/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123395977
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dosedla

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6123395977.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Evou Dosedla, v právnom spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,

A. XXXX/X, XXX XX C., zast.: JUDr. JCLic. D. E., F., s. r. o., IČO: 52 858 774, Južná trieda 28, 040 01
Košice-Juh, proti žalovanému: Mesto Košice, IČO: 00 691 135, D. G. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 9
059,74 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 412,44 eur s príslušenstvom zastavuje.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vy výške 8.647,30 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,50 % ročne zo sumy 8.647,30 eur od 24.5.2023 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu v Banskej
Bystricu súdu dňa 5.09.2023 domáhala, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu vo výške 9059,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 9059,74 eur

od 24.05.2023 do zaplatenia, ako aj nahradiť žalobkyni trovy konania.

2. Podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobkyňa odôvodnila tým, že žalobkyňa bola do
13.04.2023 (dňa 14.04.2023 prešlo vlastnícke právo darovaním na C. D.) podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. H. E., obec C. - H., I. C. J., zapísaných na LV XXXXX, pričom
ide o nasledujúce parcely - parcela KN-E č. 7594/1, druh pozemku – orná pôda o výmere 1376 m2,
parcela KN-E č. 7594/3, druh pozemku – orná pôda o výmere 846 m2, parcela KN-E č. 7594/4, druh

pozemku – orná pôda o výmere 430 m2, parcela KN-E č. 7594/5, druh pozemku – orná pôda o výmere
120 m2, parcela KN-E č. 7594/6, druh pozemku – orná pôda o výmere 456 m2, parcela KN-E č. 7594/7,
druh pozemku – orná pôda o výmere 748 m2, parcela KN-E č. 7596, druh pozemku – orná pôda o
výmere 4503 m2 (v areáli D. sa nachádza časť tejto parcely, a to vo výmere 4117 m2, prílohou k žalobe
je grafická identifikácia parcely E-KN č. 7596 od J. H. K. zo dňa 11.1.2021). Spolu výmera nachádzajúca
sa v areáli kúpaliska D. – 8479 m2. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne bol 1/9 k celku ako
vlastník B9, čo predstavuje 942,11 m2. II. Na vyššie uvádzaných nehnuteľnostiach, a to konkrétne: -

parcela KN-E č. 7594/1, druh pozemku – orná pôda o výmere 1376 m2, - parcela KN-E č. 7594/3,
druh pozemku – orná pôda o výmere 846 m2, - parcela KN-E č. 7594/4, druh pozemku – orná pôda o
výmere 430 m2, - parcela KN-E č. 7594/5, druh pozemku – orná pôda o výmere 120 m2, - parcela KN-
E č. 7594/6, druh pozemku – orná pôda o výmere 456 m2, - parcela KN-E č. 7594/7, druh pozemku –orná pôda o výmere 748 m2, parcela KN-E č. 7596, druh pozemku – orná pôda o výmere 4117 m2 sa
nachádza E. F. D., pričom E. C. tieto pozemky využíva na podnikateľské účely. Zákon 66/2009 Z. z. na
predmetnú situáciu aplikovať nemožno. Aj poukazujúc na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.

zn. 5Co/136/2021 zo dňa 15.11.2022, v ktorom uviedol, že kúpalisko D. slúži na podnikateľské účely.
Žalovaný sa teda bezdôvodne obohacoval na úkor žalobkyne, vyššie špecifikované pozemky užíva bez
právneho dôvodu, nakoľko si na nich zriadilo Mestskú plaváreň D. bez súhlasu vlastníka pozemku, a k
pozemku nemá vlastnícky vzťah ani nájomný vzťah s vlastníkom pozemku. Žalobkyňa poukázala ďalej
na zákonné ustanovenia § 123, § 128 ods. 1 a ods. 2 § 451 ods. 1, 2, § 456 Občianskeho zákonníka, čl.

20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a na rozsudok NS SR zo dňa 31. 01. 2011, č. k. 4Cdo/52/2009 a
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 237/09. Vzhľadom na to, že žalovaný užíval
pozemky žalobkyne bez právneho titulu, tak žalobkyňa má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktoré zodpovedá výške nájomného. V k. ú. H. E. prenajíma E. C. F. za ročnú odplatu priemerne vo
výške 12 € za meter štvorcový. Podľa Znaleckého posudku č. 7/2021 vo veci stanovenia všeobecnej
hodnoty pozemku a všeobecnej hodnoty nájmu za predmetné pozemky (parcela registra ,,E“ OU č.

7594/1, 7594/3, 7594/4, 7594/5, 7594/6, 7594/7 a 7596), ktoré sú zapísané na LV č. XX XXX, k. ú.
H. E., obec C. – H., I. C. J., pre účel súdneho konania, znalec stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov
vo výške 118,28 EUR/m2 a nájomné vo výške 9,90 € za m2 ročne. Napriek uvedenému žalobkyňa
žiada len 6 € za m2. Na základe vyššie uvedeného sa preto žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného
obohatenia získaného na jej úkor Mestom C.. Žalobkyňa požaduje vydať bezdôvodné obohatenie za

užívanie pozemkov na podnikateľské účely v súvislosti s Mestskou plavárňou D. – a to nasledovných
parciel: - parcela KN-E č. 7594/1, druh pozemku – orná pôda o výmere 1376 m2, - parcela KN-E č.
7594/3, druh pozemku – orná pôda o výmere 846 m2, - parcela KN-E č. 7594/4, druh pozemku – orná
pôda o výmere 430 m2, - parcela KN-E č. 7594/5, druh pozemku – orná pôda o výmere 120 m2, -
parcela KN-E č. 7594/6, druh pozemku – orná pôda o výmere 456 m2, - parcela KN-E č. 7594/7, druh

pozemku – orná pôda o výmere 748 m2, - parcela KN-E č. 7596, druh pozemku – orná pôda o výmere
4117 m2, (bez vyčlenených dielov 1, 2, 3 a 4 v zmysle predkladanej grafickej identifikácie) za obdobie od
5.9.2021 do 13.04.2023, teda nižšie uvedenú sumu podľa spoluvlastníckeho podielu žalobkyne - 1/9 k
celku ako vlastník B9, čo predstavuje 942,11 m2. Preto suma bezdôvodného obohatenia pre žalobkyňu
je 9059,74,- EUR Výpočet sumy bezdôvodného obohatenia (BO): 942,11 m2 x 6 € = 5652,66 € - BO

podľa výmery žalobkyne za jeden celý rok, 365 / 5652,66 = 15,4867 – BO za jeden deň, 5652,66 € -
BO pre žalobkyňu za obdobie od 5.9.2021 do 5.9.2022 – teda 365 dní, 3407,08 € - BO pre žalobkyňu
za obdobie od 6.9.2022 do 13.4.2023 – teda 220 dní, 5652,66 + 3407,08 = 9059,74 € - spolu BO pre
žalobkyňu za žalované obdobie. Žalobkyňa požaduje aj zákonný úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne
od 24.5.2023, nakoľko predžalobná výzva bola doručená žalovanému dňa 23.05.2023, na ktorú žiadnym

spôsobom nereagoval. Vzhľadom na uvedené považovala žalobkyňa voj žalobný nárok za dôvodný
a zároveň žiadala priznať náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

3. Proti platobnému rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica zo dňa 21.09.2023 sp. zn.
38Up/1463/2023 podal žalovaný odpor, v ktorom uplatnený nárok žalobcu neuznal z dôvodu, že

tento je premlčaný v celom rozsahu. Vznesenú námietku premlčania žalovaný odôvodnil skutočnosťou,
že na sporných pozemkoch bolo zákonom NR SR č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri
majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a
vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“)
zriadené zákonné vecné bremeno, a to ku dňu účinnosti daného zákona (01.07.2009). Ku dňu účinnosti

zákona č. 66/2009 Z. z. vznikol vlastníkovi sporných pozemkov nárok na náhradu za zriadené vecné
bremeno, ku ktorého premlčaniu došlo v trojročnej premlčacej dobe, t. j. 01.07.2012. V danej súvislosti
poukázal na ust. § 1 ods. 1, 2, 3 zákona č. 66/2009 Z. z. Žalovaný ďalej uviedol, že areál kúpaliska D.
až do prerušenia jeho prevádzky v roku 2018 slúžil verejnosti na športovo-rekreačné účely v súlade s
funkčným využitím stanoveným územným plánom mesta C., ktorý územie areálu definuje ako plochu

športovorekreačného vyššieho vybavenia. Areál prešiel z majetku Slovenskej republiky spravovaného
Správou rekreačných a športových zariadení do majetku mesta C. na základe ustanovenia § 2 ods. 6
zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, na ktorý odkazuje zákon č. 66/2009 Z. z. v poznámke pod
čiarou č. 1, a teda z dôvodu, že sa jednalo o majetok, ktorý sa nepodarilo vydražiť ani v opakovanej
dražbe podľa zákona č. 427/1990 Zb. Splnenie zákonnej podmienky prechodu majetku zo štátu na

mesto v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z. žalovaný preukazuje delimitačným
protokolom zo dňa 26.05.1993. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že právne vzťahy žalobcu a
žalovaného týkajúce sa pozemkov v areáli kúpaliska D. sa primerane spravujú ustanoveniami zákona
č. 66/2009 Z. z.. Ďalšou zákonnou podmienkou aplikácie zákona č. 66/2009 Z. z. v konkrétnej veci jeskutočnosť, že stavba, v tomto prípade športový areál, neslúži (a ani neslúžil) na podnikateľské účely,
keďže bol zriadený a prevádzkovaný za účelom napĺňania potrieb verejnosti, nie za účelom podnikania.
Krátky slovník slovenského jazyka definuje slovo účel ako „zámer, zmysel, ku ktorému smeruje istá

činnosť“. Je preto irelevantné, že v areáli kúpaliska mohol v minulosti prebiehať napr. stánkový predaj
občerstvenia ako doplnková a tiež nevyhnutná služba pre návštevníkov, keďže poskytovanie takejto
služby rozhodne nebolo zámerom/zmyslom a teda účelom zriadenia a prevádzky kúpaliska vlastneného,
dotovaného a spravovaného samosprávou mesta, ale týmto účelom bolo napĺňanie potrieb verejnosti,
verejného záujmu. Argumentácia žalovaného nachádza oporu aj v dôvodovej správe k zákonu č.

66/2009 Z. z., v ktorej sa uvádza, že „Tento zákon sa nebude vzťahovať na usporiadanie pozemkov,
ktoré sú zastavané stavbami, ktoré slúžia na podnikateľský účel, keďže ich usporiadanie nie je vo
verejnom záujme.“ Z dôvodovej správy jednoznačne vyplýva zámer zákonodarcu poskytnúť možnosť
majetkovoprávneho usporiadania vzťahov k pozemkom zastavaným stavbami vo vlastníctve samospráv
len v prípade, ak je na takomto usporiadaní verejný záujem. Prevádzkovanie dlhodobo stratového a
mestom dotovaného areálu kúpaliska D. je bezpochyby činnosťou vykonávanou za účelom sledovania

verejného záujmu a za žiadnych okolností nemožno usudzovať, že areál slúži/slúžil na účely podnikania.
Na podporu tvrdenia žalovaného, že účelom užívania areálu kúpaliska D. bolo napĺňanie verejného
záujmu (potrieb obyvateľov) a nie podnikateľská činnosť, žalovaný predložil účtovné závierky Miestneho
podniku služieb, s. r. o. C. (právny nástupca E. F. G. E. L. H.). Žalovaný uviedol, že predkladané
účtovné závierky preukazujú skutočnosť, že na prevádzku kúpaliska D. bola každoročne poskytovaná

dotácia z rozpočtu mesta C., resp. z rozpočtu mestskej časti, keďže bez tejto dotácie by nebolo možné
zabezpečiť fungovanie kúpaliska D.. Aj napriek poskytovanej dotácii bolo kúpalisko D. stratové, a to
až do ukončenia jeho prevádzky v roku 2017. V nadväznosti na uvedené žalovaný predložil nájomnú
zmluvu č. Nn/61/V/1994 zo dňa 13.09.1994 uzatvorenú medzi mestom C. A. E. F. G. E. L. C. - H.,
ktorej predmetom bol prenájom areálu kúpaliska D. a poukázal na to, že z vyššie uvedených skutočností

vyplýva, že zákon č. 66/2009 Z. z. sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie majetkovoprávnych
vzťahov k pozemkom nachádzajúcim sa v areáli kúpaliska D.. C. E. C. nemalo ku dňu účinnosti zákona
č. 66/2009 Z. z. zmluvne dohodnuté „iné právo“ a ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, čo žalovaný preukazuje stavebným povolením č. Výst. 9151/2081/83-Lr. zo dňa 29.11.1983,
ktorá prešla z vlastníctva štátu na mesto, vzniklo v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009

Z. z. v prospech mesta C. zákonné vecné bremeno k pozemkom v areáli kúpaliska D., a teda aj k
sporným pozemkom, ktoré oprávňuje mesto na ich držbu a užívanie. Zákon č. 66/2009 Z. z. síce
výslovne nerieši otázku poskytovania náhrady za vecné bremeno zriadené týmto zákonom, avšak danou
problematikou sa vo svojich rozhodnutiach zaoberal tak Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to v
uznesení z 30.11.2020 vo veci prejednávanej pod sp. zn. 8Cdo/17/2019, v uznesení z 26. augusta 2019,

sp.zn.2Cdo/194/2019,21akoajÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvuzneseníz28.októbra2020,sp.zn.
IV. ÚS 539/2020. Žalovaný v celom rozsahu poukázal na citované rozhodnutia najvyššieho a ústavného
súdu, v zmysle ktorých za zákonom č. 66/2009 Z. z. zriadené vecné bremeno vzniká nárok na náhradu
jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti predmetného zákona,
teda k 01.07.2009. Vzhľadom na skutočnosť, že právo na náhradu vzniklo žalobcovi dňa 01.07.2009 a

žalobca si nárok uplatnil na súde až po uplynutí trojročnej premlčacej doby, žalovaný vzniesol námietku
premlčania voči nároku uplatnenému v tomto konaní, a to v celom jeho rozsahu. Žalobcom v tomto
konaní uplatnenej finančnej náhrade za užívanie sporných pozemkov v jednotkovej cene 6 €/ m2/rok
voči žalovanému považoval žalovaný za nadhodnotenú. Hoci žalovaný nesúhlasil s nárokom žalobcu
uplatneným formou opakujúceho sa plnenia, z opatrnosti do tohto konania predložil Znalecký posudok č.

59/2019 zo dňa 30.12.2019 vypracovaný znalcom J. M. N., ktorým menovaný znalec stanovil jednotkovú
cenu nájmu pozemkov nachádzajúcich sa v areáli kúpaliska D. v rozpätí od 4,258 do 4,767 €/ m2/rok
(str. 11 a 12 ZP). S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby súd žalobu
v celom rozsahu, ako nedôvodnú, zamietol.

4. Žalobkyňa k odporu žalovaného uviedla, že skutočnosti v ňom uvedené v plnom rozsahu rozporuje,
pretože tvrdenia žalovaného sú v rozpore s právnou úpravou, skutkovým stavom aj rozhodovacou
praxou Krajského súdu v Košiciach i najvyšších súdnych autorít SR. Zákon 66/2009 Z. z. sa nevzťahuje
ani nikdy nevzťahoval na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na
podnikateľské účely (§1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z.). Od roku 1993 až do svojho zániku, teda aj v

roku 2009 prevádzkoval a vykonával správu kúpaliska D. - E. F. G., G.. Košice, IČO 31 687 067. Ide o
spoločnosť s ručením obmedzeným zapísanú v obchodnom registri s predmetom činnosti ako: denný
bar, reštauračná činnosť, bufetová činnosť, prevádzkovanie verejných kúpalísk a iné. Teda jednoznačne
ide o podnikateľa spĺňajúceho definíciu v zmysle §2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný predložilhospodárske výsledky (z účtovných závierok) kúpaliska za roky 2013 až 2016. Kúpalisko dosahovalo za
tietorokyvýnosyod141591€do78433€.Uvedenépotvrdzujedobrýpodnikateľskýpotenciálkúpaliska.
Hoci ročné náklady prevyšovali výnosy, straty za uvedené roky boli len 1952€, 16802€, 9015€ a 12531€.

Strata je prirodzenou súčasťou podnikateľského rizika a v niektorých prípadoch je pre subjekt dokonca
výhodnejšie vykazovať stratu. Otázne je tiež ako efektívne mesto pristupuje ku správe kúpaliska. Ako
sme vyššie uviedli hospodárenie kúpaliska v uvedených rokoch bolo relatívne vyrovnané. Máme za to,
že kúpalisko D. E. podnikateľský potenciál, ktorý mesto naplno nevyužíva. Medzi stranami nie je sporné,
že v areáli kúpaliska boli poskytované reštauračné a iné odplatné služby pre návštevníkov. Rovnako

nie je sporné, že vstup do areálu kúpaliska nebol nikdy bezplatný. Preto fungovanie kúpaliska nemožno
nazvať inak ako podnikaním. Je nepochybné, že majetok obce možno použiť na podnikateľskú činnosť
(§8 ods. 4 Zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Z. z.) „Obec pri výkone samosprávy vykonáva
vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce
a rozvoja obce“ (§4 ods. 3 písm. k Zákona o obecnom zriadení). Teda samotný zákon predpokladá
podnikanie obce len v záujme jeho obyvateľov, teda len vo verejnom záujme. Preto nemožno súhlasiť

s argumentáciou žalovaného o neaplikácií výnimky v ust. §1 ods. 3 zákona 66/2009 Z. z. z dôvodu,
že prevádzka kúpaliska je vo verenom záujme. Výkladom, ktorý prezentuje žalovaný by nebolo možné
aplikovať spomínanú výnimku nikdy, pretože mesto podniká vždy vo verejnom záujme. Ku dňu účinnosti
zákona 66/2009 Z. z. slúžilo kúpalisko D. stojace na pozemkoch, ktoré sú predmetom tohto konania na
podnikanie. V roku 2009 a nasl. bolo aj riadne otvorené a užívané, čo medzi stranami nie je sporné.

Pretovecnébremenonatýchtopozemkochobjektívnenemohlovzniknúť.TentonázoružvyslovilKrajský
súd v Košiciach v uzneseniach sp. zn. 3Co/139/2022 zo dňa 9. júna 2023, sp. zn. 6Co/77/2023 zo
dňa 7. augusta 2023, sp. zn. 6Co/70/2023 zo dňa 28.júna 2023 a iné. Preto má žalobkyňa za to, že
názor krajského súdu je v tomto smere jednoznačný. Napokon krajský súd v Košiciach vychádzal aj z
uzneseniaÚstavnéhosúduSRIV.ÚS677/2022zodňa20.decembra2022,ktorésazaoberámomentom

vzniku vecného bremena. Znalecký posudok č. 59/2019 od J. N., ktorý predložil žalovaný je neaktuálny
a nemá objektívnu výpovednú hodnotu, preto ho v tomto konaní použiť nemožno. Už k žalobe žalobkyňa
priložila nie len znalecký posudok č. 7/2021 ale aj 3 nájomné zmluvy mesta C., ktorými kvalifikovane
preukázala ňou požadovanú výšku žalovaného nároku. Preto trvala na podanej žalobe a navrhla, aby
súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 percent.

5. Na pojednávaní dňa 31.05.2024 právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe ako aj
ostatných vyjadreniach podaných vo veci. Súčasne vzal žalobu čiastočne späť vzhľadom na chybu pri
výpočte výšky žalobného návrhu s odôvodnením, že po konzultácii so zástupcom protistrany žiadal, aby
bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8.647,30 eur do 15 dní odo dňa

doručenia rozsudku spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.6473,30 eur od 24.5.2023
do zaplatenia a aby bol žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100%. Náhradu
trov konania navrhol priznať v celom rozsahu, nakoľko ide iba o chybu v písaní resp. v počítaní a nejde
o taký veľký rozdiel, skôr nepatrný.

6. Poverený zástupca žalovaného tiež zotrval na svojich doterajších písomných podaniach ako aj
dôkazoch k ním priložených. S čiastočným späťvzatím žaloby žalobkyne súhlasil, keď uviedol, že
v plnom rozsahu súhlasí s tvrdením právneho zástupcu žalobkyne, že pri výpočte došlo k istej
nepresnosti, nakoľko aj im po prepočte vyšla rovnaká suma. Poverený zástupca žalovaného nemal
zároveň žiadne výhrady ani vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu trov konania, ktorú

si žalobca na základe vykonania dispozitívneho úkonu (úprave petitu žaloby spočívajúcom v čiastočnom
späťvzatí žaloby) výslovne uplatnil voči žalovanému v plnom rozsahu.

7. Oboznámením sa predloženými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, súd zistil tento skutkový
stav:

8. Žalobkyňa bola v rozhodnom období podielovým spoluvlastníkom (do dňa 13.04.2023) nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k. ú. H. E., obec C. - H., I. C. J., zapísaných na LV XXXXX, pričom ide o nasledujúce
parcely - parcela KN-E č. 7594/1, druh pozemku – orná pôda o výmere 1376 m2, parcela KN-E č. 7594/3,
druh pozemku – orná pôda o výmere 846 m2, parcela KN-E č. 7594/4, druh pozemku – orná pôda o

výmere 430 m2, parcela KN-E č. 7594/5, druh pozemku – orná pôda o výmere 120 m2, parcela KN-
E č. 7594/6, druh pozemku – orná pôda o výmere 456 m2, parcela KN-E č. 7594/7, druh pozemku –
orná pôda o výmere 748 m2, parcela KN-E č. 7596, druh pozemku – orná pôda o výmere 4503 m2 (v
areáli D. sa nachádza časť tejto parcely, a to vo výmere 4117 m2). Spolu výmera nachádzajúca sa vareáli kúpaliska D. – 8479 m2. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne bol 1/9 k celku ako vlastník
B9, čo predstavuje 942,11 m2.

9. Zo znaleckého posudku č. 7/2021 zo dňa 21.01.2021 vyhotoveného J. E. O., znalcom z odboru
stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti a stavebný materiál pre účel vo veci stanovenia
všeobecnej hodnoty pozemku a všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok, parcela registra E UO č.
7594/1, 7594/3, 7594/4, 7594/5, 7594/6, 7594/7 a 7596 zapísané na č. XXXXX, k. ú. H. E., obec C. -
H., okres C. J., pre účel súdneho konania metódou polohovej diferenciácie vyplýva, že nájomné je vo

výške 9,90 eur ročne za m2 .

10. Zo znaleckého posudku č. 59/2019 vyhotoveného znalcom J. M. N., vo veci stanovenia všeobecnej
hodnoty pozemkov a ich nájmu špecifikovaných v prílohe č. 1, obec C. – H., k. ú. H. E., pre
majetkovoprávne vyporiadanie, podľa platného právneho predpisu, podľa stavu ku dňu ohodnocovania
metódou polohovej diferenciácie vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu sporných parciel za rok 2019

bola v rozpätí od 4,258 eur do 4,767 eur/m2 ročne.

11. Žalobca do konania predložil taktiež: Nájomné zmluvy v počte ks 3 na č.l. 10 – 26, z ktorých vyplýva,
že žalovaný ako mesto C. prenajíma pozemky v k. ú. H. E. za ročnú odplatu priemerne vo výške 12
eur za meter štvorcový, predžalobnú výzvu na č.l. 32 spisu, rozsudok KS KE zo dňa15.11.2022, sp. zn.

5Co/136/2021 na č.l. 33-40 spisu.

12. Žalovaný do konania predložil: P. F. Q. C., legendu územného plánu na č.l. 81 – 82, delimitačný
protokol zo dňa 26.05.1993 na č.l. 83, dôvodovú správu k zákonu č. 66/2009 Z. z na č.l. 84 – 86, účtovné
závierky (r. 2013 - 2016) y E. F. G., G.. C. (právny nástupca E. F. G. E. L. H.), výpis z ORSR (E. E. L. C.

– H.) na č.l. 91 – 160, nájomnú zmluvu č. Nn/61/V/1994, stavebné povolenie č. Výst. 9151/2081/83-Lr.
zo dňa 29.11.1983, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. 11. 2020, sp. zn. 8Cdo/17/2019 - uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 26. augusta 2019, sp. zn. 2Cdo/194/2019 - uznesenie Ústavného súdu SR z 28.
októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 539/2020-2 na č.l. 147 – 170 súdneho spisu.

13. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

14. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

16. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

17. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

18. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

19. Podľa ustanovenia § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu
späť.

20. Podľa ustanovenia § 145 ods.2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

21. Predmetom sporu je nárok žalobkyne voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia za
obdobie od 5.09.2021 do 13.04.2023.22. Súd v súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP určil, že v konaní nebola medzi stranami sporná skutočnosť,
že žalobkyňa bola v rozhodnom období podielovým spoluvlastníkom (do dňa 13.04.2023,) parciel
nachádzajúcich sa v K.ú. H. E., obec C. – H., I. C. J.. zapísaných na LV č. XXXXX, presne

identifikovaných vyššie, resp. v žalobe. Nie je sporné, že žalovaný bol v rozhodnom období vlastníkom
kúpaliska D., a že žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti. Podstatnou skutočnosťou, ktorá bola
medzi stranami sporná, je dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku titulom bezdôvodného obohatenia
vzhľadom na procesnú obranu žalovaného, ktorou učinil za sporné, či sa areál kúpaliska D. využíva
na podnikateľské účely žalovaného a vo väzbe na uvedené, či sa na uvedený spor vzťahuje Zákon

č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami,
ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“), ktorý ako vyplýva z ust. §1 ods. 3 predmetného zákona sa nevzťahuje
a ani nikdy nevzťahoval na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia
na podnikateľské účely. Žalovaný sa procesne bránil, že areál kúpaliska D. sa nevyužíval v rozhodnom
období na podnikateľské účely, žalobný nárok treba posúdiť ako finančnú náhradu za obmedzenie

vlastníckeho práva vecným bremenom, vo vzťahu ku ktorému vzniesol námietku premlčania. Žalobca
uvedené skutočnosti rozporoval. Spornou bola v konaní výška bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa
poukázala na znalecký posudok č. 7/2021 znalca J. E. O., ktorý stanovil ročné nájomné za predmetné
pozemky vo výške 9,90 eur/m2 a to podľa stavu ohodnotenia nehnuteľností ku dňu 21.01.2021. Výška
bezdôvodného obohatenia sa rovná výške nájmu. Avšak žalobkyňa požadovala vydať ročné nájomné za

predmetné pozemky vo výške 6 eur/rok/m2. Navyše výšku uplatneného nároku žalobkyňa preukazovala
nie len znaleckým posudkom ale aj nájomnými zmluvami, v ktorých vystupuje mesto ako prenajímateľ.
Naproti tomu žalovaný poukázal na znalecký posudok č. 59/2019 vypracovaný znalcom J. M. N., ktorý
podľa stavu ohodnotenia ku dňu 12.12.2019 určil všeobecnú hodnotu nájmu sporných parciel za rok
2019 v rozpätí od 4,258 eur do 4,767 eur/m2 ročne.

23. Splnenie zákonných podmienok pre aplikáciu zákona č. 66/2009 Z.z. sa posudzuje ku dňu
01.07.2009 a keďže k tomuto dňu kúpalisko D. bolo stavbou slúžiacou na podnikateľské účely, nevzniklo
k pozemkom v jeho areáli zákonné vecné bremeno v prospech žalovaného.

24. Žalovaný pozemky v areáli kúpaliska D. užíva bez právneho dôvodu (bez zmluvy či iného titulu,
oprávňujúceho ho na užívanie), tieto pozemky užíva bezodplatne, čím na úkor žalobkyne ako podielovej
spoluvlastníčky pozemkov v areáli kúpaliska D. vzniká bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451
Občianskeho zákonníka vo výške obvyklého nájomného, ktoré by uhrádzal, ak by k týmto pozemkom
existoval nájomný vzťah. Toto bezdôvodné obohatenie je žalovaný povinný vydať žalobkyni, na úkor

ktorej sa obohatil.

25. Bezdôvodné obohatenie vzniká vždy vlastníkovi stavby bez ohľadu na to, kým je stavba užívaná.
Zastavaný pozemok je užívaný už tým, že sú na ňom postavené stavby, t.j. užívanie stavby je
konzumované jej vlastníctvom. K obohateniu vlastníka stavby dochádza už z titulu vlastníckeho práva,

ktoré zakladá jeho oprávnenie stavbu užívať. Je potom výlučne vecou jeho rozhodnutia, či stavbu bude
užívať sám alebo ju bezplatne či odplatne prenechá inému. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi
pozemku, na ktorom stojí stavba, postihuje vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje
vlastnícke právo realizuje alebo na skutočnosť, či užívanie stavby prináša zisk a bez ohľadu na to, či
stavbu vôbec využíva.

26. Bez právneho významu je preto skutočnosť, že od konca letnej sezóny roku 2017 kúpalisko je mimo
prevádzky, keďže okupácia pozemkov stále trvá a vyplýva zo samotnej existencie daného areálu.

27. Zároveň je potrebné vlastníctvo žalovaného k objektom nachádzajúcim sa na pozemkoch žalobkyne

posudzovať v kontexte, t.j. že stavby tvoria spolu s okolím (okolitými pozemkami) komplexný ucelený
priestor využívaný práve v súvislosti s týmito stavbami. Kúpalisko predstavuje ohraničený areál, jednotný
funkčný celok, pričom nie je možné oddeliť funkcionalitu stavieb (bazénov) a samotných pozemkov; k
bazénom je totiž potrebné sa fyzicky dostať.

28. Uvedený právny názor (v ods. č. 23 - 27 rozsudku) vyslovil Krajský súd v Košiciach o. i.
v uzneseniach, sp. zn. 6Co/77/2023 zo dňa 7. augusta 2023 a sp. zn. 6Co/70/2023 zo dňa 28.júna
2023, ako aj v rozsudku zo dňa 15.11.2022, sp.zn. 5Co/136/202. Súd sa preto priklonil k tejto záväznej
názorovej právnej línii, od ktorej nevzhliadol dôvod sa odkloniť.29. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že námietka žalovaného spočívajúca v tvrdení, že areál
kúpaliska D. sa nevyužíval v rozhodnom období na podnikateľské účely, že žalobný nárok treba posúdiť

ako finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, ako aj že vznesená
námietka premlčania v danom smere, je nedôvodná.
30. Spornou bola v konaní výška bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa v danom smere poukázala na
znalecký posudok č. 7/2021 zo dňa 21.01.2021 vyhotoveného J. E. O., ktorý stanovil ročné nájomné
za predmetné pozemky vo výške 9,9 eur/m2. Výška bezdôvodného obohatenia sa rovná výške nájmu.

Avšak žalobkyňa požadovala vydať ročné nájomné za predmetné pozemky vo výške 6 eur/rok/m2.
Naproti tomu žalovaný poukázal na znalecký posudok č. 59/2019 vypracovaný znalcom J. M. N., ktorý
podľa stavu ku dňu ohodnotenia určil všeobecnú hodnotu nájmu sporných parciel za rok 2019 v rozpätí
od 4,258 eur do 4,767 eur/m2 ročne.
31. Súd konštatoval, že vzhľadom na to, že odborná otázka stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu
sporných parciel bola v predložených znaleckých posudkoch zodpovedaná rozdielne, je možné

vychádzať aj z priemeru hodnoty nájmu posudku J. O. (9,9 €/m2/rok) a posudku J. N. (4,258 eur do
4,767 €/m2/rok), kde by výška nájmu bola ustálená na sumu vyššiu ako 6 eur na m2 za rok. Žalobkyňa
namietla aktuálnosť znaleckého posudku č. 59/2019 a tým jeho výpovednú hodnotu.
32. Vo vzťahu k nájomným zmluvám predložených žalobkyňou do konania, v ktorých vystupuje žalovaný
ako prenajímateľ, žalobca uviedol, že trhová hodnota nájmu obdobných pozemkov v rovnakom

katastrálnom území, ktorú žiada mesto ako prenajímateľ predstavuje okolo 12 eur za m2 ročne. V tomto
konaní mesto (žalovaný) v postavení nájomcu namieta o polovicu nižšiu výšku nájomného teda 6 eur,
ako samo požaduje.
33. Pozemky, ktoré sú predmetom vyššie uvedených nájomných zmlúv, sa nachádzajú v rovnakom
katastrálnom území ako sporné pozemky, jedná sa o iný druh pozemkov. Aj napriek tomu, že je v listoch

vlastníctva,naktorýchsúspornépozemkyevidované,akodruhspornýchpozemkovuvedenáornápôda,
niejetentoúdaj,vzhľadomnato,žesajednáoparcelyregistra„E“poukazujúcnaust.§70ods.2Zákona
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon), pre súd záväzný. Aj v znaleckom posudku
č. 7/2021 je uvedené, že predmetné parcely sa nevyužívajú ako orná pôda. V znaleckom posudku č.
59/2019 je konštatované, že u sporných pozemkov je možnosť napojenia na inžinierske siete, pitnú

vodu, kanalizáciu, plyn, elektrickú energiu.
34. Súd má za to, že napriek tomu, že znalecký posudok (ako aj odborné vyjadrenie) smeruje k
poznaniu skutočností, ku ktorých zisteniu sú nevyhnutné odborné znalosti a skúsenosti, aj znalecký
posudok podlieha sudcovskému hodnoteniu. Z pohľadu na uvedené sa súdu javí odôvodnenie oboch
znaleckých posudkov v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, odôvodnenie považuje

súd za logické, taktiež, že posudky vychádzajú zo zistených skutočností, nie sú rozporné, sú úplné, z
hľadiska pravidiel logického myslenia sú presvedčivé, závery sú náležite odôvodnené, sú podložené
obsahom nálezu, bolo prihliadnuté na všetky skutočnosti, s ktorými sa bolo treba vysporiadať. Závery
posudku č. 7/2021 sú súladné aj s výsledkami znaleckého posudku č. 59/2019, na ktorý poukázal
žalovaný a to z pohľadu použitej metódy pre stanovenie všeobecnej hodnoty sporných parciel, ktorou

bola v oboch prípadoch metóda polohovej diferenciácie. Ďalej súd zistil, že totožné boli v rámci danej
metódy aj ďalšie vstupné hodnoty ako je výmera pozemkov a ich východisková hodnota, ktorá je v oboch
posudkoch totožná, diskrepanciu spôsobil koeficient polohovej diferenciácie, resp. hodnoty slúžiace
na jeho výpočet. Súd v danom smere akcentuje, že v období medzi vyhotovením oboch znaleckých
posudkoch, došlo k enormnému zvýšeniu cien nehnuteľností, čo je všeobecne známa skutočnosť.

Zmenili sa úrokové sadzby úverov, vkladov, zmenila sa základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky, nastala inflácia.
35. Poukazujúc na všetky uvedené skutočnosti, súd konštatuje, že podkladom pre ustálenie výšky
bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k predmetným pozemkom za rozhodné obdobie, ktorá sa v zásade
rovná výške nájomného požadovaného v prípade, ak by došlo k uzavretiu zmluvy o nájme, bude pre súd

nie len priemer hodnoty nájmu vyplývajúci zo znaleckých posudkov predložených do konania stranami
sporu, ale aj nájomné zmluvy z roku 2016, v ktorých žalovaný v postavení prenajímateľa v roku 2016
požadoval za obdobné pozemky dokonca dvojnásobok výšky nájomného oproti tomu, aké si uplatnil
žalobca v tomto konaní.
36. Vzhľadom na to, že žalobkyňa požaduje titulom bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 6 eur/

m2/rok, súd považuje uvedenú výšku za dôvodnú a poukazujúc na vyššie uvedené za primeranú sumu
titulom bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k sporným parcelám za žalované obdobie od 5.09.2021
do 13.04.2023 a to poukazujúc aj na to, že sám žalovaný v staršom spore vedenom pod sp. zn.37C/48/2019 navrhol a teda považoval za dôvodnú a primeranú sumu 4,411 eur za m2/rok a to za
vtedy žalované obdobie od 8.08.2017 do 31.12.2019.
37. Žalobkyňa požadovala vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemkov na podnikateľské účely

vsúvislostisMestskouplavárňouD.–atonasledovnýchparciel:-parcelaKN-Eč.7594/1,druhpozemku
– orná pôda o výmere 1376 m2, - parcela KN-E č. 7594/3, druh pozemku – orná pôda o výmere 846
m2, - parcela KN-E č. 7594/4, druh pozemku – orná pôda o výmere 430 m2, - parcela KN-E č. 7594/5,
druh pozemku – orná pôda o výmere 120 m2, - parcela KN-E č. 7594/6, druh pozemku – orná pôda o
výmere 456 m2, - parcela KN-E č. 7594/7, druh pozemku – orná pôda o výmere 748 m2, - parcela KN-

E č. 7596, druh pozemku – orná pôda o výmere 4117 m2, (bez vyčlenených dielov 1, 2, 3 a 4 v zmysle
predloženej grafickej identifikácie) za obdobie od 5.9.2021 do 13.04.2023, teda nižšie uvedenú sumu
podľa spoluvlastníckeho podielu žalobkyne - 1/9 k celku ako vlastník B9, čo predstavuje 942,11 m2.

38. Pôvodne suma bezdôvodného obohatenia bola žalobkyňou uplatnená vo výške 9059,74 eur, ktorú
dosiahla nasledujúcim výpočtom sumy bezdôvodného obohatenia (BO): 942,11 m2 x 6 € = 5652,66 € -

BO podľa výmery žalobkyne za jeden celý rok, 365 / 5652,66 = 15,4867 – BO za jeden deň, 5652,66 €
- BO pre žalobkyňu za obdobie od 5.9.2021 do 5.9.2022 – teda 365 dní, 3407,08 € - BO pre žalobkyňu
za obdobie od 6.9.2022 do 13.4.2023 – teda 220 dní, 5652,66 + 3407,08 = 9059,74 € - spolu BO pre
žalobkyňu za žalované obdobie.

39. Na pojednávaní právny zástupca upravil žalobný petit tak, že žiadal, aby bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 8.647,30 eur do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku spolu
súrokomzomeškaniavovýške8,5%ročnezosumy8.647,30eurod24.5.2023dozaplateniaažalovaný
je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100%. Náhradu trov konania navrhol priznať
v celom rozsahu, poukazujúc na to, že ide iba o chybu v písaní resp. v počítaní a nejde o taký veľký

rozdiel, skôr nepatrný. Súd posúdil dispozičný úkon žalobcu ako čiastočné späťvzatie žaloby. Poverený
zástupca žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby žalobkyne súhlasil, keď uviedol, že v plnom
rozsahu súhlasí s tvrdením právneho zástupcu žalobkyne, že pri výpočte došlo k istej nepresnosti,
nakoľko aj im po prepočte vyšla rovnaká suma. Poverený zástupca žalovaného rovnako nemal žiadne
výhrady ani vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu trov konania, ktorú si žalobca

v súvislosti s vykonaným dispozitívnym úkonom (úprave petitu žaloby spočívajúcom v čiastočnom
späťvzatí žaloby) výslovne uplatnil voči žalovanému v plnom rozsahu.

40. Pokiaľ ide o čiastočne späťvzatie žaloby čo do sumy 412,44 eur v tejto časti súd v súlade s
ustanovením § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil, rešpektujúc vôľu žalobcu, ktorý sám ako dominus litis

je oprávnený disponovať svojou žalobou.

41. Úrok z omeškania žalobkyňa žiadala priznať od 24.05.2023 do zaplatenia.

42. Podľa ust. § 517 ods. l , 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výška
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

43. Podľa ust. § 3 ods. l nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení zákona č. 20/2013 Z.z., účinnom

od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z
omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

44. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

45. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

46. Nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia je splatný, keďže žalobkyňa preukázateľne,
žiadosťou o zaplatenie peňažnej náhrady, doručenej žalovanému dňa 23.05.2023 vyzvala žalovaného
na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie 23.05.2021 do 23.05.2023. Žalovaný nepopreldoručenie uvedenej výzvy, s tým, že dátum odkedy žalobkyňa žiadala priznať úroky z omeškania nebol
medzi stranami sporný. Súd vychádzal z ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas
splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný

splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Bezdôvodné obohatenie patrí medzi
nároky, pri ktorých nie je zákonom stanovená splatnosť pohľadávok vzniknutých z tohto právneho titulu,
preto doba plnenia, ak nie určená dohodou, je viazaná na výzvu veriteľa podľa § 563 Občianskeho
zákonníka.

54. Keďže mal súd preukázané, že žalovaný nesplnil svoj dlh riadne a včas, čím sa dostal do omeškania,
priznal žalobkyni v ňou uplatnenej výške nárok na zaplatenie úrokov z omeškania ako príslušenstva
pohľadávky v percentuálnej výške 8,5% ročne do zaplatenia.

47. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

48. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

49. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady
úspechu. Výsledok sporu zakladá žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému,
keďže žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, poverený zástupca žalovaného nemal žiadne výhrady
ani vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu trov konania, ktorú si žalobca v súvislosti
s dispozitívnym úkonom (úprave petitu žaloby spočívajúcom v čiastočnom späťvzatí žaloby) výslovne

uplatnil voči žalovanému v plnom rozsahu, keď nežiadal aplikovať ustanovenie § 256 ods.1 CSP,
preto súd žalobkyňu považoval za plne procesne úspešnú stranu sporu. Žalovaný v priebehu celého
konania nenavrhol, aby súd v prípade, ak vyhovie žalobe, aplikoval ustanovenie § 257 CSP a nepriznal
žalobkyni náhradu trov konania. Súd zároveň sám nevidel priestor pre aplikáciu uvedeného zákonného
ustanovenia. Berúc na zreteľ všetky okolnosti dospel súd k záveru, že princípu spravodlivosti zodpovedá

uložiť žalovanému povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania v plnom rozsahu.

50. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský
súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).