Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. august 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/39/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200317
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1018200317.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Jeannette Hajdinovej

a členov senátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Iny Šingliarovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D. E. XXX/
XX, B., zastúpenej: JUDr. Martinom Kovácsom, advokátom so sídlom Ružová dolina 613/17, Bratislava,
proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, so sídlom Tomášikova 14366/64A,
Bratislava, za účasti: akad. soch. F. G., bytom H. X, B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2017/62203/MRV zo dňa 12.12.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Mestská časť Bratislava – Nové Mesto (ďalej len prvostupňový správny orgán) vydal rozhodnutie
č. ÚKasSP-2012-13/1553/Vim-2 zo dňa 25.2.2013, ktorým dodatočne povolil zmenu stavby pred
dokončenímstavby„Ateliéraskladsochárskehomateriálu“naH.I.J.XK.B.,napozemku parc.č.XXXX/

X v katastrálnom území K., pre ktorú bolo vydané stavebné povolenie Obvodným úradom životného
prostredia Bratislava II. Čl.ŠSS327- 2340/95-Da-24 zo dňa 3.7.1995 stavebníkovi akad. soch. F. G. –
ďalšiemu účastníkovi. Dodatočná zmena stavby pred dokončením pozostávala z pôdorysnej zmeny
stavby na rozmer 14,1m x 7,6m, jej nadstavby o 1 nadzemné podlažie a zmeny zastrešenia z plochej
na sedlovú strechu s určenými podmienkami. Námietky vznesené žalobkyňou týkajúce sa spôsobu
otvárania brány, blokovania vjazdu na jej pozemok, parkovania, zákazu vstupu na jej pozemok bez
písomnej dohody so stavebníkom, nesúhlasu so spôsobom vykurovania a nejasnosti so spôsobom

budúceho užívania stavby, prvostupňový správny orgán zamietol. Námietkam žalobkyne týkajúcim sa
šírenia hluku po okolitom obytnom prostredí, osadenia okien smerujúcich na pozemok, nedodržania
zákonnej lehoty na nahliadnutie do spisu, odvedenia zrážkovej vody zo stavby bez zásahu do jej
nehnuteľnosti vyhovel a ich riešenie zahrnul do podmienok rozhodnutia.

2. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že z predloženého spisového
materiálu a projektovej dokumentácie je zrejmé, že dodatočne povoľovaná zmena stavby je zmenou,

ktorá svojim architektonickým stvárnením nie je v rozpore s urbanistický a architektonickým charakterom
prostredia, neumiestňuje sa v urbanisticky významnej polohe, jej napojenie na zariadenia verejného
dopravného a technického vybavenia sú zosúladené s vyjadreniami dotknutých orgánov. Dodatočné
povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami. K námietkam žalobkyne, uviedol, že výslednáhladina hluku nebude pre dennú dobu prekročená, nie sú plánované žiadne okenné otvory smerujúce
na susedné pozemky. Spôsob otvárania vstupnej brány, riešenie vjazdu, parkovanie na stavebnom
pozemku nebolo predmetom tohto konania. Odvedenie zrážkových vôd je navrhnuté v projektovej

dokumentácii a boli pozmenené na základe námietok žalobkyne. O vstupe na susedný pozemok
v nevyhnutnej miere, ak nedôjde k dohode medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností počas výstavby
rozhodne stavebný úrad na žiadosť stavebníka. V stavbe sa neuvažuje s tepelným zdrojom na tuhé
palivo.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad
Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2017/62203/MRV-4 zo dňa
12.12.2017 (ďalej aj ako rozhodnutie žalovaného) a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán dodatočné povolenie zmeny

stavby posúdil na základe Územného plánu hlavného mesta SR Bratislava na rok 2007 a Územného
plánu zóny KOLIBA – Stráže, ako aj stanovísk dotknutých orgánov, ktorými stavebník preukázal že
dodatočné stavebné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami. V dodatočnom povolení určil
záväzné podmienky pre dokončenie stavby a rozhodol o námietkach účastníkov konania. Určenými
podmienkami zabezpečil najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a užívaní stavby, jej

komplexnosť, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov
a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi. Zmenu stavby vyhodnotil
ako prípustnú a nezasahujúcu do práv a oprávnených záujmov účastníkov v neprimeranom rozsahu.
Realizáciou zmeny stavby pred dokončením nedôjde k trvalému obmedzeniu užívania pozemku
žalobkyne na určený účel a nedôjde k zásahu do jej práv a oprávnených záujmov nad mieru primeranú

pomerom. Námietky a pripomienky v odvolaní žalobkyne vyhodnotil ako zhodné s námietkami proti
zmene stavby, ku ktorým sa už stavebný úrad vyjadril a vyhodnotil ich. Konštatoval, že žiadna časť
predmetnej stavby nemôže presahovať cez hranicu susedného pozemku bez súhlasu žalobkyne.
Podľa predloženej projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom nie sú na obvodovej stene
predmetnej stavby smerom na pozemok žalobkyne žiadne okná ani ventilačné výduchy. Riešenie

vjazdu, otvárania brány, parkovania a oplotenia pozemku nie je v zmysle projektovej dokumentácie
predmetom konania o dodatočnom povolení zmeny stavby.

II. Žaloba

5. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2017/62203/MRV-4 zo dňa
12.12.2017 v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. ÚKasSP-2012-13/1553/
Vim-2 zo dňa 25.2.2013 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

6. Žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
žalovaný sa obmedzil na konštatovanie postupu v administratívnom konaní a odvolacími dôvodmi
žalobkyne sa zaoberal len okrajovo, pričom žalovaný za použitia sofistikovanej argumentácie
odôvodňuje zrejmú nespravodlivosť.

7. Žalobkyňa ďalej namietala, že z obsahu napadnutého rozhodnutia nie je vôbec možné zistiť či
správny orgán prvého stupňa splnil povinnosť upovedomiť ostatných účastníkov konania podľa § 3 ods.
2 Správneho poriadku o obsahu ňou podaného odvolania, či ich vyzval aby sa k nemu vyjadrili, a ak
áno, akým spôsobom bolo konania doplnené a či novo navrhnuté dôkazy boli vykonané. Odvolací orgán
bol povinný takúto vadu odstrániť alebo prvostupňové rozhodnutie zrušiť; keďže tak neurobil, je jeho

rozhodnutie zaťažené vadou nezákonnosti.

III. Vyjadrenie žalovaného

8. K žalobe sa žalovaný písomne vyjadril dňa 28.06.2018, navrhol ju zamietnuť a zotrval na dôvodoch

napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že odvolanie žalobkyne nebolo oznámené stavebníkovi,
nepokladal za vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

9. Žalobkyňa a ďalší účastník sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrili.IV. Ďalšie vyjadrenia žalobcu a ďalšieho účastníka konania

10. V podaní zo dňa 04.05.2024 doručenom súdu dňa 04.05.2024 žalobkyňa uviedla, že zistila, že ďalší
účastník v stavebnom konaní zamlčal správnym orgánom, že stavbu postavil čiastočne na pozemku
žalobkyne, čím priamo zasiahol do jej práv a oprávnených záujmov. Súhlas so stavbou na hranici
pozemkov,ktorýudelili právnipredchodcoviažalobkyne,nikdynezahŕňalsúhlassostavbounapozemku
žalobkyne.

11. V podaní zo dňa 07.08.2024 žalobkyňa uviedla, že s ďalším účastníkom konania sa na zmene
priebehu hraníc nedohodla a nevedie s ním žiadne civilné konanie o zmene priebehu hraníc ich
pozemkov. K zmene stavby ďalšieho účastníka oproti pôvodnému stavu došlo v období od 05/2007 do
10/2007. Žalobkyňa ešte v roku 2019 považovala stavbu ďalšieho účastníka za umiestnenú výlučne na
jeho pozemku.

12. Ďalší účastník konania v podaní zo dňa 08.08.2024 uviedol, že stavba sa začala stavať v roku
1999 podzemnou časťou, prízemie a 1. poschodie boli uskutočnené na konci roku 2006. So žalobkyňou
neuzavrel dohodu o zmene hranice pozemku a nevedie žiadne súdne konanie o určení hranice
alebo vlastníckych práv. S manželom žalobkyne bol v minulosti dohodnutý na dotknutých stavebných

úpravách.

V. Pojednávanie

13. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel
výkonsúdnictvaod1.júna2023zkrajskýchsúdovnasprávnesúdyvovšetkýchveciach,atozKrajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.
Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/39/2018 vedený na Správnom súde
v Bratislave pod sp. zn. BA-6S/39/2018.

14. Správny súd ďalej konštatuje, že od 01.04.2024 v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z.
o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej
správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov prešli

kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja
na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

15. Podľa § 40al zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy v znení neskorších predpisov je Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky

ústredným orgánom štátnej správy na úsekoch územného plánovania, výstavby a vyvlastňovania s
výnimkou ekologických aspektov. V dôsledku uvedenej legislatívnej úpravy a na základe uskutočnenej
delimitácie z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na úrad dňa 1. apríla 2024 sú predmetom
prechodu právomoci Odborov výstavby a bytovej politiky, Oddelení štátnej stavebnej správy Okresného
úradu Bratislava, Okresného úradu Trnava, Okresného úradu Trenčín, Okresného úradu Žilina,

Okresného úradu Nitra, Okresného úradu Banská Bystrica, Okresného úradu Košice a Okresného úradu
Prešov na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

16. Podľa § 180 ods. 3 SSP preto namiesto pôvodného žalovaného (Okresný úrad Bratislava, odbor
výstavby a bytovej politiky) je v tomto konaní žalovaným Úrad pre územné plánovanie a výstavbu

Slovenskej republiky ako orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu verejnej
správy, ktorý bol pôvodným žalovaným a správny súd od 1. 4. 2024 koná na strane žalovaného ako s
účastníkom konania s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

17. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č.

151/2022 Z.z. v spojení s § 10 a § 13 SSP rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 28.08.2024 rozsudkom,
ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne, žalovaného a ďalšieho účastníka
konania.VI. Relevantná právna úprava

18. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez

stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie o odstránení stavby
pričom je povinný posúdiť možnosť dodatočného povolenia stavby. Stavebný úrad vyzve vlastníka
stavby,abyvurčenejlehote,ktoránesmiebyťkratšiaako60dní,predložilžiadosťododatočnépovolenie
stavby a doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými
týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Ak bola stavba

začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad
stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených
v stavebnom konaní.

19. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

20. Podľa § 3 ods. 2 SP správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi
konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby
mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia

správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.

21. Podľa § 32 ods. 1 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým
účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov

konania.

22. Podľa § 33 ods. 2 SP správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám
možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia,
prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

23. Podľa § 47 ods. 3 SP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladomprerozhodnutie,akýmiúvahamibolvedenýprihodnotenídôkazov,akopoužilsprávnuúvahu
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VII. Posúdenie veci správnym súdom

24. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených

žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania
predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia
(§ 135 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

25. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP

posudzuje, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi
nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi

predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či namietané procesné
pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho

orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonompredpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené
formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí
vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti.

26. Správny súd sa zaoberal námietkou nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného a dospel k záveru, že táto je nedôvodná. V správnom konaní rozhodnutie stavebného úradu
a odvolacieho orgánu tvoria jeden celok, a rovnako je potrebné nazerať aj na odôvodnenie napadnutých
rozhodnutí. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nielen konštatoval zhodu odvolacích dôvodov

žalobkyne s jej námietkami, ku ktorým sa prvostupňový orgán podľa jeho názoru dostatočne vyjadril
a ich vyhodnotil. Súčasne však zaujal stanovisko k otázke presahu stavby stavebníka cez hranicu
susedného pozemku bez súhlasu, ako aj k skutočnosti, že smerom na pozemok žalobkyne nie sú na
predmetnej stavbe žiadne okná ani ventilačné výduchy. Taktiež jasne a zrozumiteľne komunikoval názor,
že riešenie vjazdu, otvárania brány, parkovania a oplotenia pozemku nie je podľa predloženej projektovej
dokumentácie predmetom konania o dodatočnom povolení zmeny stavby.

27. Žalobkyňa formulovala námietku nedostatku dôvodov napadnutého rozhodnutia všeobecne
(žalovaný sa podľa jej názoru jednotlivými odvolacími dôvodmi zaoberal len okrajovo) bez toho aby
vymedzila konkrétne a určito, o ktoré odvolacie dôvody ide. Ako už správny súd uviedol, žalovaný
sa odvolacími dôvodmi zaoberal jednak poukázaním na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia

ako aj uvedením vlastného stanoviska k presahu stavby na susedný pozemok bez súhlasu ako
aj k smerovaniu okien a ventilačných výduchov na pozemok žalobkyne. Taktiež zaujal stanovisko
k dôvodu, prečo riešenie vjazdu, otvárania brány, parkovania a oplotenia pozemku nie sú predmetom
konania o dodatočnom povolení zmeny stavby. Ak z hľadiska riadneho odôvodnenia napádaných
rozhodnutí žalobkyňa mienila správnou žalobou dosiahnuť ich širší prieskum, bolo jej povinnosťou

takýto nedostatok riadne a určito vymedziť s poukázaním na konkrétne odvolacie dôvody, ktorými sa
žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaoberal, ako aj argumentáciou ako absencia takéhoto dôvodu
v danom prípade zasahuje do subjektívnych práv žalobkyne a má za následok nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím). Žalovaný ako odvolací správny
orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysvetlil svoj názor na prejednávanú vec, prečo

námietky žalobcu uvedené v odvolaní považoval za nedôvodné.

28. Správny súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP),
pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Súdny prieskum zákonnosti administratívneho rozhodnutia orgánu

verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy je teda podľa § 134 ods. 1 SSP striktne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti
(s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, o ktoré však v preskúmavanej veci nejde).
Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných aktov alebo rozhodnutí orgánov verejnej
správy a postupov orgánov verejnej správy vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie námietky žalobcu

špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich nedostatočne vyjadrený obsah za žalobkyňu konkretizovať.
Všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu
súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi
žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený. Žalobkyňou v právnej žalobe
uvedené všeobecne formulovaná námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúca

v nezaoberaní sa odvolacími dôvodmi bez ich konkretizácie, možno považovať len za vyjadrenie
všeobecného nesúhlasu s postupom žalovaného a prvostupňového orgánu, ako aj s hodnotením
veci prvostupňovým orgánom a žalovaným. Uvedené skutočnosti bránili tomu, aby správny súd súc
viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, mohol na ich základe dospieť k záveru
o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.

29. Žalobkyňa ďalej namietala, že prvostupňový správny orgán si nesplnil povinnosť upovedomiť
účastníkov konania o ňou podanom odvolaní. K uvedenej námietke žalobkyne správny súd považuje za
potrebné uviesť, že dôvodom pre zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže byť akékoľvek
porušenie procesného predpisu, ale len také, ktoré je podstatné, teda porušenie určitej intenzity,

ktoré zároveň mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Takáto vada
môže spravidla spočívať v porušení práv žalobkyne ako účastníka konania, napr. nesprávna alebo
nedostatočná realizácia poučovacej povinnosti, pochybenia pri vykonávaní dokazovania (vykonanie
nezákonne získaného dôkazu, neoboznámenie s vykonaným dôkazom), neumožnenie účastníkovikonania vyjadriť sa, ale aj prekážka právoplatne rozhodnutej veci, nerozhodnutie o námietke zaujatosti
pred rozhodnutím vo veci samej a pod.).

30. Nedoručenie odvolania žalobkyne stavebníkovi – ďalšiemu účastníkovi konania, hoci jeho
upovedomenie o podanom odvolaní, pred samotným rozhodnutím odvolacieho orgánu zákon
predpokladá (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku),
je z formálneho hľadiska vadou konania, posudzovať ju je však potrebné podľa okolnosti
prípadu a to, či táto vada mohla zasiahnuť do subjektívnych práv žalobkyne . Podľa názoru

správneho súdu takýto postup vzhľadom na výsledok odvolacieho konania - zamietnutie odvolania
a potvrdenie prvostupňového rozhodnutia, t.j. faktický úspech stavebníka (ktorý prvostupňové
rozhodnutie nenamietal) je takého charakteru a takej nízkej miery závažnosti, bez dotyku na
subjektívnych právach žalobkyne a ďalšieho účastníka konania, že nemohlo mať za následok
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa sa môže domáhať ochrany len svojich subjektívnych
práv, nie však subjektívnych práv iných subjektov alebo iných účastníkov konania.

31. Žalobkyňa až v priebehu súdneho konania (máj 2024) namietala, že ďalší účastník v stavebnom
konaní zamlčal správnym orgánom, že stavbu postavil čiastočne na pozemku žalobkyne, čím priamo
zasiahol do jej práv a oprávnených záujmov. Súhlas so stavbou na hranici pozemkov, ktorý udelili právni
predchodcovia žalobkyne, nikdy nezahŕňal súhlas so stavbou na pozemku žalobkyne.

32. Správny súd vo vzťahu k uvedeným námietkam žalobkyne poukazuje na koncentráciu vo vzťahu
k žalobným bodom, pričom tieto neboli žalobkyňou uplatnené v zmysle § 134 ods. 1 a § 183 SSP
v lehote ustanovenej na podanie žaloby, preto na ne správny súd nemôže prihliadať. Nad rámec
uvedeného správny súd dodáva, že v stavebnom konaní, obdobne ako v územnom konaní, platí

koncentračná zásada, to znamená že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky
a námietky účastníkov konania neprihliada. Predmetnú námietku žalobkyňa nevzniesla v lehote určenej
stavebným úradom na námietky v rámci konania o povolení dodatočnej zmeny stavby pred dokončením,
nenamietala ich ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, a neboli ani súčasťou žalobných
bodov. Samotná žalobkyňa uviedla v písomnom vyjadrení zo dňa 07.08.2024, že ešte v roku 2019 (t.j. po

podaní žaloby v predmetnej právnej veci) považovala stavbu ďalšieho účastníka za umiestnenú výlučne
na jeho pozemku a nie na jej pozemku. K „posunu“ hranice pozemku malo prísť z objektívnych príčin,
a to nesprávnym geometrickým zameraním v teréne v minulosti. Uvedenú spornú hranicu pozemku však
je kompetentný riešiť civilný súd (pokiaľ žalobkyňa a ďalší účastník nedospejú k dohode v tejto otázke)
a nie správny súd v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení zmeny stavby

pred dokončením.

33. Sumarizujúc správny súd uvádza, že nezistil žiadne namietané porušenia zásad správneho konania,
správne orgány vykonali riadne dokazovanie v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav
veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v správnom konaní najavo.

Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti a sú riadne odôvodnené.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa
§ 190 SSP zamietol.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo
požadovať ich náhradu.

35. Ďalšiemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania pred správnym súdom podľa 169 SSP

nepriznal, keďže v konaní ďalšiemu účastníkovi konania nevznikli žiadne trovy, ktoré by súviseli
s plnením povinnosti uloženej správnym súdom.

36. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum

právnej pomoci (písm. c/).