Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. august 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11Csp/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124241580
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:6124241580.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, právne zastúpený
Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť
Ružinov proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Bacmaňák, spol. s r.o., IČO: 55 075 339, so sídlom Zvolenská 4014/31,
036 01 Martin, v konaní o zaplatenie 14.772,45 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa 27.02.2024
žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 14.772,45 Eur, úrok 5.542,79 Eur, úrok
z omeškania 639,51 Eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 17.473,01 Eur od 25.03.2020 do
12.11.2020, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 15.973,01 Eur od 13.11.2020 do 096.02.2021, úrok
z omeškania 5 % ročne zo sumy 15.723,01 Eur od 10.02.2021 do 24.03.2021, úrok z omeškania 5
% ročne zo sumy 15.473,01 Eur od 25.03.2021 do 19.11.2021, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy
15.223,01 Eur od 20.11.2021 do 09.12.2021, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 14.973,01 Eur od

10.12.2021 do 31.01.2022, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 14.723,01 Eur od 01.02.2022 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Okresný súd Banská Bystrica ako kauzálne príslušný súd na
upomínacie konanie rozhodol vo veci na základe predložených listinných dôkazov platobným rozkazom
sp. zn. 35Up/433/2024 dňa 06.03.2024 a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému platobnému
rozkazu podal žalovaný dňa 25.03.2024 odpor.

2. V žalobe žalobca uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2020

podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka bola pohľadávka E. E. F. voči žalovanému postúpená
na jeho obchodnú spoločnosť, pričom žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej
výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči
postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Žalobca ďalej uviedol, že postupca so žalovaným
dňa 15.07.2016 uzatvoril Zmluvu o splátkovom úvere č. 5115913195, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné
obchodné podmienky postupcu v znení dodatkov, v zmysle ktorej poskytol peňažné prostriedky. Podľa
tvrdení žalobcu, uvedená zmluva spĺňa všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere

podľa Obchodného zákonníka a tiež zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov ako
aj zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
aozmeneadoplneníniektorýchzákonovstým,žesplnilvšetkypovinnostivzmysleuvedenýchzákonov.Žalobca ďalej uviedol, že napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade
s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na
možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, žalovaný úver riadne nesplácal.

Žalovaný sa tak dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace, pričom
bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru. Postupca preto v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka vyhlásil k 01.12.2019 mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej
sumy. Mimoriadna splatnosť bola podľa tvrdení žalobcu vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola

splatná tri mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca uviedol, že so žalovaným
dňa 27.08.2020 uzavrel Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, v ktorej žalovaný
uznal svoj dlh vyplývajúci zo Zmluvy o splátkovom úvere čo do dôvodu i výšky a zaviazal sa, že celkovú
sumu 25.046,39 Eur (zahŕňajúcu už i trovy právneho zastúpenia) uhradí v pravidelných mesačných
splátkach. Po podpísaní uvedenej dohody žalovaný uhradil:

- dňa 12.11.2020 sumu 1.500,- Eur,
- dňa 09.02.2021 sumu 250,- Eur,
- dňa 24.03.2021 sumu 250,- Eur,
- dňa 19.11.2021 sumu 250,- Eur,
- dňa 09.12.2021 sumu 250,- Eur,

- dňa 31.01.2022 sumu 250,- Eur

spolu teda žalovaný uhradil sumu 2.750,- Eur.

3. Dlžná suma tak podľa tvrdení žalobcu ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 20.954,75 Eur, ktorá
pozostáva z istiny 14.723,01 Eur, z riadneho úroku v sume 5.542,70 Eur, z úroku z omeškania v sume
639,51 Eur a z neuhradených poplatkov v sume 49,44 Eur. V súvislosti s otázkou začatia plynutia
premlčacej doby v spotrebiteľských vzťahoch poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/224/2021
zo dňa 30.11.2022, podľa ktorého v prejednávanom prípade súd dospel k záveru, že „mimoriadna

splatnosť úveru bola vyhlásená k 23.05.2016 pre nezaplatenú splátku splatnú dňa 25.01.2016, keďže
splátky boli splatné ku dňu 25. v príslušnom kalendárnom mesiaci. Splatnosť nesplnenej splátky,
kvôli ktorej nastala zročnosť celého dlhu tak podľa súdu prvej inštancie nastala dňa 25.01.2016
a premlčacia doba celého dlhu tým začala plynúť 25.01.2016 a uplynula dňa 25.01.2019. Odvolací súd
sa s rozsudkom prvej inštancie stotožnil a vyjadril právny názor, že v zmysle § 103 druhej vety OZ

plynie (aj v prípade spotrebiteľských zmlúv) premlčacia doba celého zosplatnenia dlhu nie od okamihu
doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie ale od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli
ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie. Nakoľko v danom prípade išlo o splátku
splatnú dňa 25.01.2016, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu.
Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu preto uplynula najneskôr dňa 25.01.2019. NS SR

uzatvoril, že podľa § 103 OZ plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už
od splatnosti splátky pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody
splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 OZ začne premlčacia doba plynúť prvý
deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa
stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených troch mesiacov od omeškania uplynula tiež

15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž veriteľ môže s úspechom obrátiť na súd
po prvýkrát. Nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho súdu, že v spotrebiteľských
vzťahochpremlčaciadobaceléhozosplatnenéhodlhuplynieodzročnosti nesplnenejsplátky,kvôliktorej
veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie“.

4. V súvislosti s uplatneným nárokom na zaplatenie zmluvných úrokov žalobca odkázal na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 6Cdo/113/2018 zo dňa 30.09.2019 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa
07.08.2018 sp. zn. C-96/16 a C-94/17, ktorý je obsiahnutý v právnej vete rozhodnutia: v súvislosti
s právnou otázkou, či veriteľ má právo po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky dovolací súd dáva do
pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo dňa 07.08.2018 v spojených

veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že „cieľom úrokov z omeškania ja sankcionovať
nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od
omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu
omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majúnaopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jeho zaplatenia.“ Z týchto
záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj
záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania, na čo poukazoval žalobca. Pokiaľ

ide o žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, tento si žalobca uplatnil počnúc
dňom 25.03.2020 t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

5. K žalobe žalobca pripojil výpis z úveru žalovaného, oznámenie o postúpení pohľadávky adresované
žalovanému, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 5115913195 zo dňa 24.03.2020 spolu s prílohou,

Dohodu o uznaní dlhu zo dňa 27.08.2020, Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 15.07.2016, oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti spolu s doručenkou, Všeobecné obchodné podmienky E. E. F.,
Produktové obchodné podmienky E. E. F., Sadzobník E. E., F., výzvu zo dňa 16.12.2019 adresovanú
žalovanému, výzvu zo dňa 30.10.2019 adresovanú žalovanému.

6. Tak ako bolo vyššie konštatované dňa 25.03.2024 žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu

OkresnýmsúdomBanskáBystricapodalodpor,vktoromuviedol,žepovažuježalobuvcelomrozsahuza
nedôvodnú. Zmluva o splátkovom úvere, na ktorú poukazuje žalobca je svojou povahou spotrebiteľskou
zmluvou, pričom obsahom zmluvy ako aj Všeobecných obchodných podmienok bol daný žalobcom
bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Podľa žalovaného predmetná zmluva obsahuje
nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru, ktorý musí obsahovať zmluvný

úrok a všetky poplatky spojené s poskytnutím úveru bez ohľadu na to, či tieto poplatky budú alebo
nebudú zohľadnené pri výpočte RPMN. Súčin mesačnej splátky a počtu splátok t.j. 349,23 x 96 =
33.526,08 Eur a teda celková čiastka úveru mala byť 33.526,08 Eur. Zmluva však obsahuje údaj
33.524,49 Eur. Keďže zmluva podľa žalovaného obsahuje nesprávne údaje o celkovej čiastke spojenej
so zaplatením úveru, ktorý žalobca použil pri výpočte RPMN zmluva obsahuje aj nesprávnu výšku

RPMN. Podľa tvrdení žalovaného je zmluva bezúročná, bez poplatkov a v tomto smere žalovaný odkázal
na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/234/2018 zo dňa 26.02.2019. V ďalšom žalovaný
namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď uviedol, že žalobca k žalobe pripojil len
výzvu zo dňa 30.10.2019 na úhradu dlžnej sumy pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti bez doručenky
a nepreukázal tak splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona

o bankách, teda žalobca nemá v danom konaní vecnú legitimáciu. V tomto smere žalovaný odkázal na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/26/2017 z 28.03.2018 ako aj sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018
a ďalej na rozhodnutie KS PO sp. zn. 3co/151/2018 zo dňa 08.01.2019, v zmysle ktorých rozhodnutí je
potrebné, aby sa uvedená písomná výzva dostala do dispozičnej sféry dlžníka, nestačí ju len vyhotoviť
ale ju aj odoslať a doručiť dlžníkovi.

7. V rámci repliky žalobca uviedol, že k námietke žalovaného, že úverová zmluva je formulárová,
tak zmluva spolu s ďalšími časťami a prílohami bola žalovanému v rámci kontraktačného procesu
predložená na preštudovanie, pričom súhlas so všetkými jej ustanoveniami žalovaný vyjadril svojim
podpisom dňa 15.07.2016. Z predložených listín podľa žalobcu jednoznačne vyplynulo, že v čase

uzavretia zmluvy neexistovala žiadna objektívna prekážka, ktorá by žalovanému znemožňovala resp.
sťažovala oboznámiť sa s textom (nebol v časovej tiesni, nikto ho k podpisu nenútil atď.). Ďalej uviedol,
že postupca nemal dôvod pristupovať k individuálnemu dojednávaniu podmienok, nakoľko takéto
dojednávanie s každým záujemcom o úverový produkt by neúmerne zvýšilo náklady s poskytnutím
úveru, ktoré by sa mohli odraziť v ďalších poplatkoch s týmto úverom spojených. Naviac je len na

uvážení klienta, či do zmluvného vzťahu za ponúkaných podmienok vstúpi alebo nie. K námietke
ohľadom nesprávnej výšky celkovej čiastky RPMN žalobca uviedol, že pri výpočte celkovej čiastky
spojenej s úverom je potrebné brať na zreteľ skutočnosť, že posledná splátka úveru je tvorená zostatkom
pohľadávky banky (č.l. 5.5.3 OP E. F.).

8. Podľa žalobcu žalovaný bol povinný uhradiť sumu 33.524,49 Eur, ktorá je uvedená v Zmluve o úvere
a predstavuje súčet splátok splatných od 17.08.2016 do 17.06.2024 vo výške 349,24 Eur v počte 95,
pričom posledná 96 splátka v zmysle citovaného článku 5.5.3 OP bola tvorená zostatkom úveru ku dňu
vyhotovenia zmluvy, teda vo výške 346,69 Eur. V tejto súvislosti žalobca poukázal napr. aj na rozsudok
KS KE zo dňa 13.02.2020 sp. zn. 3Co/232/2019, v ktorom sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou

žalobcu, že pri výpočte celkovej čiastky, ktorú bola povinná zaplatiť bolo potrebné vychádzať zo znenia
bodu 5.5.3 OP, podľa ktorého výška poslednej splátky bude tvorená zostatkom pohľadávky banky,
pričom v danom prípade sa jednalo o sumu 19,83 Eur. Totožný právny názor podľa žalobcu vyslovil
i OS BB v uznesení sp. zn. 7Up/1382/2021 zo dňa 23.03.2022 – podľa bodu 5.5.3 OP právnehopredchodcu žalobcu účinných od 01.07.2007 výška poslednej splátky je tvorená zostatkom pohľadávky
banky. Takto formulované zmluvné dojednanie síce nie je možné považovať za dostatočne určité, ak
však vzhľadom k informácii o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ v konečnom dôsledku povinný zaplatiť

a ktorá sa nachádza hneď v úvode zmluvy a v štandardizovanom formulári pripojenom k zmluve, je
potom možné výšku poslednej splátky dovodiť. Podľa bodu 5.5.6. OP je banka navyše povinná v prípade
preplatku dlžníka mu výšku preplatku oznámiť a naložiť s ním podľa pokynov dlžníka. Súd posúdil takto
formulované zmluvné dojednanie za súladné s právnymi predpismi.

9. Žalovanému bol v prejednávanom prípade poskytnutý úver vo výške 20.000,- Eur čerpaný dňa
20.05.2019, pričom úver mal žalovaný splácať formou 96 mesačných splátok so splatnosťou vždy
k 15. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 15.08.2019. Výška mesačnej splátky bola
stanovená na sumu 300,83 Eur, výška poslednej splátky bola tvorená zostatkom pohľadávky banky
v súlade s čl. 5.17 Produktových obchodných podmienok banky. RPMN vo výške 15,07 % je teda
v zmluve uvedená podľa vyjadrenia žalobcu v správnej výške. K nesplneniu podmienok podľa § 92 ods.

8 zákona o bankách, na ktoré poukazoval žalovaný, žalobca uviedol, že právny predchodca žalobcu
dodržal všetky podmienky, ktoré citované ustanovenie ukladá, a to:

- žalovanému bola výzva zo dňa 30.10.2019 na zaplatenie dlžnej čiastky úveru doručená dňa
13.11.2019,

- žalovanému bolo oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 02.12.2018 doručené dňa
06.12.2019,
- žalovanému bola doručená výzva dňa 16.12.2019 na zaplatenie dlžnej sumy dňa 20.12.2019,
- rovnako tak bolo žalovanému doručené i oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 31.03.2020 a to
dňa 03.04.2020,

V tejto súvislosti žalobca súdu predložil podacie hárky i potvrdenia Slovenskej pošty a.s. o doručení
odoslaných zásielok žalovanému (č. listu 82-87).

10.Vrámcireplikyžalovanýuviedol,žezotrvávanasvojichvyjadreniachažiadavcelom rozsahužalobu

zamietnuť. Podľa slov žalovaného žalobca uvádza, že pri výpočte celkovej čiastky spojenej s úverom
je potrebné zohľadniť čl. 5.5.3 Obchodných podmienok E. E. F., v dôsledku čoho sa snaží umelo
napasovaťposlednúsplátkutak,abyprisúčtesostatnýmisplátkamitvorilazmluvnepožadovanúčiastku.
Takto nejasné, neurčité a nekonkrétne vyjadrenie poslednej splátky obsiahnuté v OP (ktoré ani neboli
súčasťou Zmluvy o splátkovom úvere a zároveň žalobcom predložené OP ani len neobsahuje čl. 5.5.3)

je absolútne neprijateľné, spôsobujúc pre spotrebiteľa značný chaos a neistotu o výške požadovanej
splátky k úhrade. Zároveň žalovaný podotkol, že napriek zmluvnej formulácii „Výška splátky a splatnosť:
349,23 Eur mesačne 17. deň v kalendárnom mesiaci a výška poslednej splátky úveru je uvedená
v splátkovom kalendári“ pričom splátkový kalendár nebol súčasťou Zmluvy o úvere, a teda nebolo
preukázané, že tento bol žalovanému poskytnutý pri podpise zmluvy. Uvedené nepriamo potvrdzuje aj

žalobca, keď uvádza sám, že výška mesačnej splátky sa určí s odkazom na VOP, ktoré však taktiež
nie sú súčasťou Zmluvy o úvere. Žalovaný tak odkázal na uznesene NS SR sp. zn. 2Cdo/245/2010
zo dňa 30.11.2011 a rozhodnutie KS BA zo dňa 25.09.2019 sp. zn. 6Co/203/2018. V nadväznosti na
uvedenérozhodnutiažalovanýuviedol,ženeurčitázmluvnáformulácia„Výškaposlednejsplátkyúveruje
uvedená v splátkovom kalendári“ sa priamo prieči zákonnej požiadavke na obsahové náležitosti Zmluvy

o úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
v zmysle ktorého Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: l) výšku, počet a termíny splátok istiny. V zmysle uvedeného
za predpokladu, že veriteľ zamýšľal poslednú splátku úveru s odlišnou výškou než bola výška ostatných
splátok, konkrétnu výšku poslednej splátky bol povinný uviesť priamo do Zmluvy o úvere tak, aby ostala

zachovaná zákonná požiadavka v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.
V opačnom prípade neuvedenie, aj nesprávne, zmätočné, neúplné alebo nezrozumiteľné neuvedenie
tejto zo zákona požadovanej obligatórnej náležitosti má rovnaký následok vyplývajúci zo zákona,
konkrétne z ustanovenia § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda akoby v zmluve takýto údaj nebol
obsiahnutý vôbec a treba danú zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

11. Napriek doplneným dôkazom zo strany žalobcu žalovaný naďalej zotrval na právnom názore,
že neboli splnené podmienky podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko právny
predchodca žalobcu nedodržal postup, ktorým vyššie zmienené ustanovenia ukladá. Predmetný úverje potrebné posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov, v čase výzvy banky zo dňa 30.10.2019 žalovaný
nebol v omeškaní s úhradou svojho záväzku, nakoľko nemal povinnosť uhrádzať zmluvne dojednanú
výšku splátky 349,23 Eur ale len mesačnú splátku 208,33 Eur (vyvodenú výpočtom výšky úveru/istina

20.000,-Eurdelenépočetsplátok96).Spoukazomnauvedenéjepotomvýzvabankyzodňa30.10.2019
bezpredmetná a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti ku dňu 01.12.2019 neúčinné a absolútne neplatné
pre nedodržanie zákonom stanovených podmienok. Keďže spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle
ustanovenia§92ods.8zákonaobankáchmôžebyťibapohľadávkaalebojejčasť,ktorésúužsplatnými,
a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní, v uvedenom prípade neboli splnené podmienky pre platné postúpenie
pohľadávky t.j. žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v spore.

12. V ďalšom žalovaný uviedol, že sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou a žalobca
v konaní uplatnil svoju pohľadávku vyplývajúcu mu z uzatvorenej Zmluvy o úvere, ktorú pohľadávku
uplatnil v celosti, zosplatnenú. Z dôvodu neurčitosti právnych úkonov podľa § 53 ods. 9 OZ treba vysloviť

neplatnosť výzvy a okamžitého zosplatnenia, a teda je nutné konštatovať, že žalobca nepreukázal vznik
nároku tak, ako ho uplatnil v žalobe. S poukazom na uvedené tak žalovaný uviedol, že žalobný návrh
je potrebné celý zamietnuť, keď nie je možné žalobcovi priznať plnenie z jednotlivých už splatných
a nepremlčaných splátok, a to s poukazom na vymedzenie žaloby v zmysle ustanovenia § 132 ods. 1
CSP, nakoľko zmena žaloby v spotrebiteľských sporoch nie je prípustná.

13. Súd nariadil pojednávanie na deň 08.08.2024, kedy sa dostavili právni zástupcovia strán sporu.

14. Právny zástupca žalobcu zotrval na svojich písomných vyjadreniach a žiadal žalobe v celom rozsahu
vyhovieť.

15. Právny zástupca žalovaného zotrval na svojich vyjadreniach k žalobe a žiadal žalobu v celom
rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania.

16. Na základe vykonaného dokazovania a predložených listinných dôkazov súd zistil tento skutkový

a právny stav:

17. Postupca E. E. F. uzatvorila so žalovaným dňa 15.07.2016 Zmluvu o splátkovom úvere, v zmysle
ktorej postupca žalovanému poskytol peňažné prostriedky. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
24.03.2020 č. 5115913195 bola pohľadávka E. E. F.. voči žalovanému postúpená na jej obchodnú

spoločnosť, pričom žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcom
v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po
dobu dlhšie ako 90 dní. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, ktorými ho postupca v súlade
s ustanovením § 53 ods. 9 OZ upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia
práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, tento riadne nesplácal. Dostal sa tak do omeškania

so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej
ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Postupca preto
v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 OZ vyhlásil k 01.12.2019 mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval
žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Mimoriadna splatnosť bola podľa tvrdení žalobcu vyhlásená pre
neuhradenie splátky, ktorá bola splatná tri mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa

žalobcu pohľadávka predstavovala ku dňu postúpenia 23.704,75 Eur, ktorá suma pozostávala z istiny
vo výške 17.473,01 Eur, z riadneho úroku vo výške 5.542,70 Eur, zo zmluvného úroku z omeškania
do zosplatnenia vo výške 361,59 Eur a z úroku z omeškania po zosplatnení vo výške 277,92 Eur
a tiež z poplatkov vo výške 49,44 Eur. Dňa 27.08.2020 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o uznaní
záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, v ktorej žalovaný uznal svoj dlh vyplývajúci zo Zmluvy

o splátkovom úvere čo do dôvodu i výšky a zaviazal sa, že celkovo sumu 25.046,39 Eur, ktorá zahŕňala aj
trovy právneho zastúpenia uhradí v pravidelných mesačných splátkach. Po podpísaní dohody žalovaný
uhradil dňa 12.11.2020 sumu 1.500,- Eur, dňa 09.02.2021 sumu 250,- Eur, dňa 24.03.2021 sumu 250,-
Eur, dňa 19.11.2021 sumu 250,- Eur, dňa 09.12.2021 sumu 250,- Eur, dňa 31.01.2022 sumu 250,-
Eur, spolu teda uhradil 2.750,- Eur. Podľa žalobcu tak ku dňu podania žaloby dlžná suma žalovaného

predstavuje sumu 20.954,75 Eur, ktorá pozostáva z istiny 14.723,01 Eur, z riadneho úroku v sume
5.542,70 Eur, z úroku z omeškania v sume 639,51 Eur a z neuhradených poplatkov v sume 49,44 Eur.18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.12.2016
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
19. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)
b) veriteľom fyzická alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci

svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru
a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

i) ročnou percentuálnou mierou nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

20. Podľa § 9 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
sú:

1. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.
2. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18)
musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru

k) Ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov
l) Výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
z) Priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku
dňu podpisu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny
štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úverpriZmluváchospotrebiteľskomúvereuzatvorenýdo15.kalendárnych dnípozverejnenípriemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

21. Podľa § 11 citovaného zákona dôsledky porušenia povinnosti:

1. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
l), s), z) a a)
d) v Zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávna ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.

22. Pre súd z obsahu Zmluvy o splátkovom úvere (č. listu 35) je zrejmé, že výška poslednej splátky
bola skutočne definovaná len tak, že táto je uvedená v Splátkovom kalendári. Splátkový kalendár
však aj podľa súdu nepredstavoval súčasť Zmluvy – č.l. III. bod 1 zmluvy, keď súčasťou Zmluvy boli
VšeobecnéobchodnépodmienkyE.E.F.súčinnosťouod01.01.2015;Produktovéobchodnépodmienky

pre hypotekárne a splátkové úvery E. E. F. s účinnosťou od 01.01.2015; Sadzobník a podmienky
určené Zverejnením, za ktorý sa bankový produkt poskytuje. Splátkový kalendár mal podľa čl. III
bod 6 Zmluvy byť prílohou č. 2 uvedenej Zmluvy, avšak tento žalobca súdu nepredložil. Ak žalobca
v duplike poukazoval na čl. 5.5.3 Obchodných podmienok E. F. pre poskytovanie úverov a povolených
prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom, v zmysle ktorého posledná splátka mala byť

tvorená zostatkom pohľadávky banky, tak takto žalobcom označený článok sa v ním predložených
Obchodných podmienkach nenachádza. Bližšia špecifikácia poslednej splátky (a síce, že posledná
splátka je vo výške zostatku pohľadávky banky) sa nachádza na č. listu 48 rub dole – v Produktových
obchodných podmienkach pre hypotekárne a splátkové úvery E. F. účinných od 01.01.2015 čl. 5.17,ktoré žalobca predložil spolu so žalobou. V tomto smere možno sa stotožniť s tvrdením KS TN sp.
zn. 19CoCsp/21/2021 zo dňa 274.10.2021, v ktorom súd dospel k záveru, že ak v zmluve a ani vo
formulári štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere nie je osobitne uvedená výška

poslednejsplátky,jepotrebnévychádzaťztoho,ževšetkysplátkysúvrovnakejvýške.Vprejednávanom
prípade 96 x 349,23 Eur. Neobstál ani odkaz žalobcu na to, že výška poslednej splátky je uvedená
v Splátkovom kalendári, rovnako tak ani odkaz na vyššie spomínaný čl. 5.17 Zmluvy, nakoľko takto
formulovaná zmluvná podmienka je neprijateľná, pretože umožňuje banke určiť výšku poslednej splátky
prakticky ľubovoľne, môže to byť splátka v nižšej sume ako stanovená výška splátky v čl. I označenom

ako „základné podmienky“ t.j. 349,29 Eur ale rovnako tak i splátka v oveľa vyššej sume, ak by túto
sumu banka považovala za zostatok svojej pohľadávky. S poukazom na vyššie uvedené súd potom
konštatuje nesprávnosť resp. nezhodu medzi na jednej strane údajom v Zmluve o celkovej čiastke, ktorú
má spotrebiteľ zaplatiť, a to 33.524,49 Eur a na druhej strane výškou a počtom splátok 96 x 349,23
Eur, čo predstavuje sumu 33.526,08 Eur. Neurčité, nezrozumiteľné určenie výšky poslednej splátky má
rovnaký účinok, ako keby celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť nebola v Zmluve vôbec uvedená.

Ak teda nebola určená riadne výška poslednej splátky resp. výška celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ
v súvislosti s úverom zaplatiť, podľa súdu potom nebola správne uvedená ani RPMN. Neurčitá resp.
nedostatočná špecifikácia výšky poslednej splátky ako aj nesprávnosť v celkovej čiastke, ktorú má
spotrebiteľ zaplatiť je v neprospech spotrebiteľa, taktiež nesprávny údaj o RPMN sú spôsobilé ovplyvniť
správanie spotrebiteľa, a teda sú dôvodom na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého

úveru v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 v znení účinnom od 01.07.2016
do 31.12.2016 t.j. v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere.

23.Možnopotomsúhlasiťsožalovaným,žeprávnyúkon–výzvazodňa30.10.2019akoanizosplatnenie
úveru – list zo dňa 02.12.20109 sú neurčité, neplatné, a teda právny predchodca žalobcu úver

minimálne pokiaľ ide o úroky a poplatky nezosplatnil riadne. Naviac súd konštatuje, že z listu zo dňa
30.10.2019 označeného ako „Výzva“ nevyplýva s platením ktorej splátky resp. splátok sa žalovaný
dostal do omeškania. Uvedená skutočnosť spôsobuje, že súd považuje tento právny úkon za absolútne
neplatný podľa § 37 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené je potom neurčitý aj právny
úkon zo dňa 02.12.2019, a to „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“, keďže nie je zrejmé,

pre ktorú omeškanú splátku veriteľ okamžitú splatnosť úveru vyhlásil. Výzva na predčasné splatenie
úveru je právnym úkonom veriteľa, ktorý nachádza oporu v zmluvných dojednaniach, a ktorým sa
mení predchádzajúca dohoda dlžníka s veriteľom o podmienkach splácania úveru. Takouto výzvou sa
v zmysle ustanovenia § 565 OZ ruší možnosť platiť úver v pravidelných mesačných splátkach a vzniká
povinnosť dlžníka vrátiť úver okamžite na výzvu veriteľa. Pre platnosť takéhoto úkonu musia však

byť v prípade spotrebiteľských úverov splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ ale aj všeobecné
ustanovenia OZ, ktoré ustanovujú základné náležitosti pre právne úkony.

24. Súd poukazuje, že podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ako to bolo dohodnuté alebo

v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky.

25. Súd poukazuje na skutočnosť, že tak výzva na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá má predstavovať
omeškanú splátku ako ani výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom neobsahujú

dlžnú splátku, pre ktorú veriteľ v zmysle ustanovenia § 565 OZ požadoval zaplatiť celý úver naraz.
Uvedené podľa súdu spôsobuje, že postup veriteľa nie je možné preskúmať z ohľadu vyššie citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka. Záverom možno teda konštatovať, že úver právny predchodca
žalobcu nezosplatnil riadne.

26. Podľa ustanovenia § 17 zákona č. 129/2010 Z.z.:
1. Práva vyplývajúce zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť
na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou
spojenými ak
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu 18b ) na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu 18b)
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.27. V konaní žalovaný namietal okrem iného aj aktívnu legitimáciu žalobcu. Súd sa stotožnil sa
vyjadrením právneho zástupcu žalovaného. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu, možno s poukazom

na ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky
konštatovať, že predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.03.2020, Zmluvy č. 5115913195
nebola pohľadávka po konečnom termíne splatnosti t.j. splatná pohľadávka, keďže nedošlo k riadnemu
zosplatneniu úveru a úver sa ani „sám“ nezosplatnil s poukazom na dátum konečnej splatnosti uvedený
v Zmluve dňa 17.07.2024. Teda neboli naplnené podmienky uvedené v citovanom § 17 ods. 1 zákona

č. 129/2010 Z.z. t.j., aby postupca pohľadávku z úveru postúpil Zmluvou zo dňa 24.03.2020 na žalobcu.
Z uvedeného vyplýva a súd konštatuje, že žalobca tak nenadobudol aktívnu legitimáciu v dôsledku
postúpenia pohľadávky voči žalovanému, a preto jeho žalobu z týchto vyššie uvedených dôvodov
v celom rozsahu zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.