Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2024

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 7C/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916200358
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alica Žingorová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2024:6916200358.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v spore žalobcu Intrum Slovakia, s. r.

o., so sídlom Blumental Offices, Mýtna 48, 811 07 Bratislava; zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
so sídlom Blumental Offices, Mýtna 48, Bratislava proti žalovanej A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C.
XX, zast. Mgr. Petrom Sitarčíkom, Jókaiho 1, Lučenec, o zaplatenie 201 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne a to:
zo splátky splatnej dňa 20. 08. 2015 zo sumy 11,73 € od 21. 08. 2015 do 01. 08. 2019;
zo splátky splatnej dňa 20. 09. 2019 zo sumy 15,45 € od 21. 09. 2015 do 01. 08. 2019;
zo splátky splatnej dňa 20. 10. 2015 zo sumy 15,45 € od 21. 10. 2015 do 01. 08. 2019;

zo splátky splatnej dňa 20. 11. 2015 zo sumy 15,45 € od 21. 11. 2015 do 01. 08. 2019;
zo splátky splatnej dňa 20. 12. 2015 zo sumy 15,45 € od 20. 12. 2015 do 01. 08. 2019;
zo splátky splatnej dňa 20. 01. 2016 zo sumy 15,45 € od 21. 01. 2016 do 01. 08. 2019.

II.Vo zvyšnej časti súd nárok žalobcu zamieta.

III.Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 13Co/336/2018-106 zo dňa 26. 02. 2019

odvolací súd potvrdil rozsudok tunajšieho súdu, v tomto konaní, zo dňa 29. 05. 2018 vo výroku I.,
ktorým okresný súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 89 €. A tiež potvrdil rozsudok
tun. súdu vo výroku III.
V časti výroku I., ktorým okresný súd zaviazal žalovanú zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne
zo sumy 89 € od 18. 02. 2013 do zaplatenia a v závislom výroku o trovách IV. rozhodnutie zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V nenapadnutej časti výroku II. zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

2.Žalovaná počas konania, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, poukázala na tú skutočnosť, že
sa jedná o spotrebiteľský úver, pričom žalobca mal na zosplatnenie pôžičky aplikovať ust. § 53 ods. 9
OZ, čo však neurobil a s poukazom na ust. § 53 ods. 9 OZ mal žalobca ako veriteľ právo zosplatniť
úver najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania zosplatnením splátky, a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako pätnásť dní na uplatnenie tohto práva. V prejednávanom prípade
žalobca túto skutočnosť nepreukázal, a preto nemohol s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie OZ

platnezosplatniťtentoúveranáslednesaodžalovanejvkonanídomáhaťtakéhotoplnenia.Zosplatnenie
úveru považoval za neplatné.3.Na pojednávaní uviedol, že žalovaná uznáva nárok žalobcu, len na úrok z jednotlivých nesplatených
splátok a to tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia:
úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne a to:

zo splátky splatnej dňa 20. 08. 2015 zo sumy 11,73 € od 21. 08. 2015 do 01. 08. 2019;
zo splátky splatnej dňa 20. 09. 2019 zo sumy 15,45 € od 21. 09. 2015 do 01. 08. 2019;
zo splátky splatnej dňa 20. 10. 2015 zo sumy 15,45 € od 21. 10. 2015 do 01. 08. 2019;
zo splátky splatnej dňa 20. 11. 2015 zo sumy 15,45 € od 21. 11. 2015 do 01. 08. 2019;
zo splátky splatnej dňa 20. 12. 2015 zo sumy 15,45 € od 20. 12. 2015 do 01. 08. 2019;

zo splátky splatnej dňa 20. 01. 2016 zo sumy 15,45 € od 21. 01. 2016 do 01. 08. 2019.
Je teda toho názoru, že ako to vyplýva aj z právoplatného rozhodnutia súdu žalovaná mala uhradiť 42
splátok, poslednú splátku 20. 01. 2016, kde jedna splátka činí 15,45 € s tým, že úver bol bezúročný a
bez poplatkov.

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, Zmluvou o pôžičke zo dňa 18. 07.

2012, Všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou, predžalobnou upomienkou,
prehľadom splátok a úhrad, ústrižkom poštovej poukážky zo dňa 01. 08. 2019, ako aj všetkými listinnými
dôkazmi.

5.Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, ak má spotrebiteľ plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy v splátkach, môže

obchodník požadovať vrátenie celého plnenia, ak je spotrebiteľ celkom alebo čiastočne v omeškaní
aspoň s tromi splátkami a suma splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, je najmenej vo výške
a) desiatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa
spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá najviac na tri roky,
b) piatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa

spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky
a najviac na desať rokov, alebo
c) dva a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ
podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako
desať rokov.

6.Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalobca a žalovaná dňa 18. 07. 2012 uzavreli písomnú
zmluvu o pôžičke (č.l. 3 spisu), ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky v celkovej sume 840 € a na
základe tejto zmluvy mala žalovaná splácať pôžičku v 42 mesačných splátkach po 20 €, pričom posledná
splátka bola splatná 20. 01. 2016.

Ďalej vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške
649 €, pričom žalovaná žalobcovi vrátila 560 €, preto žalobca má nárok iba na sumu 89 €, ktorá bola
žalobcovi priznaná, a ktorú žalovaná žalobcovi v plnej výške aj uhradila a to dňa 01. 08. 2019, ako to
vyplýva z poštovej poukážky, ktorú žalovaná predložila súdu.

7.Pokiaľ ide o uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 89 € od 18. 02. 2013 do
zaplatenia súd tu skúmal predpoklady platného zosplatnenia podľa ust. § 53 ods. 9 OZ
a pri posúdení tohto nároku vychádzal z tej skutočnosti, že žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa
09. 02. 2013 žalovanú vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo (č.l. 5 spisu) a žalovaná
predmetnú výzvu prevzala dňa 14. 02. 2013 (č.l. 6 spisu). Z predložených listinných dôkazov, ani

zo žaloby nebolo súdu zrejmé, či žalobca postupoval pri zosplatnení úveru v súlade so zákonom a to
podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, na čo poukázal aj právny zástupca žalovanej s tým, že žalovaná svoje právo
odôvodňuje zo zosplatnenia úveru, listom zo dňa 09. 02. 2013, avšak žalobca nepreukázal, že pred
zosplatnením upozornil žalovanú na uplatnenie tohto práva a na požadované plnenie nemá zákonný
nárok.

8.S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie, ako aj v konaní preukázané skutočnosti dospel
súd k záveru, že priznanie zákonného úroku z omeškania od 18. 02. 2013, tak ako to požadoval žalobca,
nie je dôvodné nakoľko žalobca nepostupoval pri zosplatnení pôžičky v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ,
a takéto zosplatnenie je neplatné.

Za takto zisteného skutkového stavu súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie trov konania vo výške
8,75 % ročne len v takom rozsahu, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a to nasledovne:
zo splátky splatnej dňa 20. 08. 2015 zo sumy 11,73 € od 21. 08. 2015 do 01. 08. 2019;
zo splátky splatnej dňa 20. 09. 2019 zo sumy 15,45 € od 21. 09. 2015 do 01. 08. 2019;zo splátky splatnej dňa 20. 10. 2015 zo sumy 15,45 € od 21. 10. 2015 do 01. 08. 2019;
zo splátky splatnej dňa 20. 11. 2015 zo sumy 15,45 € od 21. 11. 2015 do 01. 08. 2019;
zo splátky splatnej dňa 20. 12. 2015 zo sumy 15,45 € od 20. 12. 2015 do 01. 08. 2019;

zo splátky splatnej dňa 20. 01. 2016 zo sumy 15,45 € od 21. 01. 2016 do 01. 08. 2019.
Jedná sa teda o úroky z omeškania z jednotlivých nesplatených splátok, pričom istina bola zaplatená
dňa 01. 08. 2019. Vo zvyšnej časti, preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

9.O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo, a preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Rimavská Sobota. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.