Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/53/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123237774
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4123237774.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň

JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Nitra, so sídlom: Štefánikova tr. 88, Nitra, dieťa rodičov – matky: C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. - F., B. XXX/XX, zastúpená splnomocnenkyňou: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária
s.r.o. so sídlom Bratislava, Ďumbierska 3F, IČO: 36 836 460, a otec: C. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. - F., B. XXX/XX, zastúpený splnomocnenkyňou: JUDr. Lucia Sukopová, advokátka so
sídlom Trnava, Františkánska 5, IČO: 42 155 614, za účasti Krajskej prokuratúry Nitra, o nariadenie

výchovného opatrenia, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č.k. 24P/173/2023-235
zo dňa 18.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. nariadil maloletému dieťaťu A. B., nar.
XX.XX.XXXX ( vo výroku nadbytočne označeného menom, priezviskom a dátumom narodenia, pretože
presná identifikácia maloletého je uvedená v záhlaví; vo výroku postačuje označenie ako maloletý A. –

pozn. odvolacieho súdu ) a jeho rodičom výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 písmeno d) Zákona o
rodine povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu v rozsahu
20 hodín a to ambulantnou a terénnou formou v Centre pre deti a rodiny Kolíňany, Hlavná 499, Kolíňany,
ktoré sa bude realizovať v Centre pre deti a rodiny Kolíňany, pracovisko Nitra. Účelom tohto výchovného
opatrenia bude posilnenie rodičovskej zručnosti a kompetencie otca maloletého dieťaťa, obnovenie
vzájomnej rešpektujúcej a kooperujúcej komunikácie rodičov maloletého dieťaťa a obnovenie kontaktu
otca s maloletým dieťaťom. Výrokom II. súd prvej inštancie uložil Centru pre deti a rodiny Kolíňany

povinnosť písomne informovať súd vždy k poslednému dňu párneho kalendárneho mesiaca o priebehu
výchovného opatrenia a po jeho skončení zaslať súdu záverečnú správu o jeho výsledku, výrokom
III. vyslovil vykonateľnosť rozsudku doručením a výrokom IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok
na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 37 ods. 2 pís. d/ z. č.
36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,, Zákon o rodine “ ),
§ 233 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „ Civilný sporový poriadok “ ). Vecne
tým, že maloletý pochádza z manželstva rodičov, pod sp. zn. 24P/37/2023 sa vedie konanie o rozvod

manželstva rodičov maloletého. Okresný súd Nitra uznesením, č.k. 24P/26/2023 - 32 zo dňa 22.02.2023,
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým bol dočasne upravený styk otca s maloletým A. tak, že otec
je oprávnený stýkať sa s maloletým v párnom týždni kalendárneho roka v sobotu a v nedeľu vždy v
čase od 9:00 hod. do 18:00 hod. a v každom týždni v utorok a vo štvrtok v čase od 16:00 hod. do18:00 hod. s tým, že si otec maloletého v mieste bydliska dieťaťa prevezme a na tom istom mieste po
ukončení styku maloletého včas a riadne odovzdá ( výrok I. ), otec je oprávnený byť v telefonickom
kontakte s maloletým každý týždeň v pondelok, v stredu a v piatok od 18.00 hod. do 18.30 hod. ( výrok

II. ), toto neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného rozhodnutia vo veci úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností, ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 24P/37/2023 ( výrok III. ).
Na základe odvolania matky Krajský súd v Nitre uznesením, č.k. 7CoP/14/2023-218 zo dňa 14.04.2023,
právoplatným a vykonateľným dňa 19.04.2023, zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku I. tak, že dočasne upravil styk otca s maloletým v párnom týždni kalendárneho roku v sobotu

v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. a v každom nepárnom týždni kalendárneho roku vo štvrtok v
čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. V napadnutých výrokoch II. a III. uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdil, zároveň ako nedôvodný zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia počas
odvolacieho konania, ktorým by bol zakázaný styk otca s maloletým. Dňa 25.04.2023 podala matka
maloletého opätovne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz styku otca s maloletým A.,
konanie bolo zastavené z dôvodu, že vec bola posúdená v zmysle § 230 Civilného sporového poriadku

ako res iudicata. Dňa 27.11.2023 podala matka návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ktorým bol
upravenýstykotcasmaloletým.OkresnýsúdNitrauznesením,č.k.24P/250/2023-32zodňa6.12.2023,
návrh matky ako nedôvodný zamietol. Dňa 22.03.2023 bolo pod ČVS: ORP-267/1-VYS-NR-2023 začaté
trestné stíhanie voči doposiaľ presne nestotožnenému páchateľovi, ktorý v presne nezistenom období
od júla 2017 do 23.02.2023 najmä na adrese B. XX, E. a na ďalších doposiaľ nezistených miestach

mal spôsobovať fyzické a psychické utrpenie blízkym osobám a to poškodenej D. B. a maloletému A..
Po poslednom útoku zo dňa 02.11.2022 maloletý skončil na pohotovosti so zlomenou kľúčnou kosťou
po tom, ako ho páchateľ odstrčil od steny. V uvedenom trestnom konaní bol vypracovaný znalecký
posudok na matku dieťaťa a na maloletého A. znalcom PhDr. Andrejom Benkovičom, znalecký posudok
č. 75/2023. Zo záverov uvedeného znaleckého posudku okrem iného vyplynulo, že psychologické

vyšetrenie matky nenasvedčuje tomu, že by mohla trpieť psychickými poruchami v zmysle choroby,
nemanifestujú sa u nej znaky týranej osoby, nie sú prítomné známky negatívneho dopadu situačných
faktorov na afektemotivitu, známky posttraumatickej stresovej poruchy, znaky procesu domáceho násilia
resp. týrania. Poškodená je asertívna až dominantná v interpersonálnom kontakte aj voči manželovi,
čo potvrdzujú aj vyjadrenia maloletého, ktorý uvádza, že matka s primeranou sebaistotou vystupovala

voči otcovi maloletého napr. vyjadreniami „ starý, odnes smeti “. Konanie otca neovplyvnilo obvyklý
spôsobživotamatky,animaloletého,ktorývšakpociťovalavnímalstresastrachnazákladedisharmónie
a rozpadu rodiny. V štruktúre osobnosti maloletého znalec nezistil žiadnu psychopatológiu, ktorá by
mohla súvisieť s neprimeraným výchovným pôsobením v zmysle syndrómu CAN, nie sú prítomné
známky posttraumatickej stresovej poruchy. Znalec bol toho názoru, že aktuálne obdobie, kedy rodičia

vytvárajú počas styku a stretávania maloletého s otcom napätie, konflikty a nezhody, privolávajú políciu,
je viac stresujúce a negatívne pôsobiace na maloletého ako obdobie, kedy maloletý žil s oboma
rodičmi v jednej domácnosti. Psychologické vyšetrenie maloletého nenasvedčuje tomu, že by mohol
trpieť psychickými poruchami v zmysle choroby, ani sa u neho nemanifestujú znaky týranej osoby. U
maloletého sa jedná o intrapsychický konflikt lojality, kedy maloletý každé správanie matky vyzdvihuje a

každé správanie otca hodnotí negatívne. Maloletý vníma negatívny postoj matky k otcovi a z hľadiska
fyzického veku a morálneho vývinu je prirodzené, že bude rovnako negatívne hodnotiť osobu otca ako
matka. Z rozhovoru s maloletým je zrejmé, že otec voči nemu vystupoval aj prchko, impulzívnejšie, bol
prísnejší vo výchove ako matka s použitím aj fyzických trestov, avšak aktuálne prežívanie maloletého
nenasvedčuje tomu, že by trpel psychickými poruchami, či známkami posttraumatickej stresovej

poruchy. Z doplnenia znaleckého posudku vyplýva, že u maloletého A. nezistil, že by bol vystavený
neprimeranému sexuálnemu správaniu, resp. zneužívaniu, ktoré by zanechalo negatívny vplyv na jeho
vývine. Dňa 30.11.2023 uznesením OR PZ Nitra, odbor kriminálnej polície bola trestná vec, v ktorej
bolo začaté trestné stíhanie za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písmeno a/, b/ Trestného zákona postúpená na prejednanie Okresnému úradu Nitra, odboru všeobecnej

vnútornej správy - oddelenie priestupkov. Proti uvedenému uzneseniu podala matka v zákonnej lehote
sťažnosť. V správe A. G. H., psychológa Intervenčného centra pre pomoc obetiam domáceho násilia
pre Trnavský kraj je uvedené, že maloletému je od 28.08.2023 poskytovaná psychologická starostlivosť
v rámci uvedeného centra. S maloletým sa zameriavajú na uvoľnenie celkového emocionálneho
napätia a spracovanie nepriaznivej rodinnej situácie. Nerešpektovanie jeho priania, aby sa nemusel

stretávať s otcom, u maloletého vyvoláva pocit bezmocnosti a frustrácie. Táto pretrvávajúca stresujúca
situácia a neistota, ktorá ho sprevádza, vyúsťuje do zhoršovania jeho psychického stavu, čo sa môže
negatívne prejaviť v jeho prežívaní a správaní v domácom, aj školskom kolektíve. Dňa 07.02.2023 bol
v prirodzenom, domácom prostredí dieťaťa vykonaný pohovor s maloletým prostredníctvom kolíznehoopatrovníka zameraný na jeho vzťah k otcovi. Maloletý pri otázkach na otca nechcel odpovedať, keď
sa ho konkrétne spýtali, či naňho otec kričí, keď neposlúcha alebo či dostane „výchovnú“ rukou a čo
im môže povedať k zlomenej vareche, maloletý znovu neodpovedal, bol zjavne nesvoj a bál sa. Keď

sa ho spýtali ako to bolo s úrazom - zlomenou kľúčnou kosťou, ktorý sa stal 02.12.2022, maloletý im
spontánne a prirodzene ukázal ako otváral a zatváral zásuvku s príbormi na kuchynskej linke, povedal,
že keď tam v šuflíku mal tatino ruku, on opätovne privieral šuflík. Tatino ho upozornil, aby to nerobil,
on neposlúchol. Potom ho mal silno buchnúť zadkom a on narazil do steny. Keď sa maloletého spýtali
prečo to robil, odpovedať nevedel. V rámci uvedeného pohovoru sa vyjadrila aj matka dieťaťa, ktorá

uviedla, že otec maloletého fyzicky neprimerane trestá, neoznámila a neriešila to skôr preto, že sa otca
bojí ona, aj maloletý syn. Z uvedených dôvodov umožní otcovi styk so synom iba v jej prítomnosti. Odo
dňa úrazu styk prebieha v ich spoločnom byte, avšak iba za jej prítomnosti. Vykonaným dokazovaním
dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh na nariadenie výchovného opatrenia u maloletého a
jeho rodičov bol podaný dôvodne. V prípade maloletého A. sa právoplatne upravený styk maloletého s
otcom nerealizuje už veľmi dlhú dobu, resp. realizuje spôsobom, ktorý popísali účastníci konania a je

aj súčasťou videonahrávok. Otec vidí ako dôvod odmietania kontaktov zo strany syna a správania sa
syna pri nich ovplyvňovanie a manipuláciu zo strany matky dieťaťa; matka uvedené správanie pripisuje
neprimeranému správaniu sa otca voči synovi z čias ich spolužitia. Súdu prvej inštancie nebol známy
spúšťač zmeny správania maloletého, pretože aj napriek matkou popísanému správaniu otca voči
maloletémuvminulostivčaseichspolužitia,maloletýpotom,čootecspoločnúdomácnosťopustil,nemal

problém tráviť s otcom určitý aj dlhší čas. Avšak následne bez aktuálne známeho dôvodu, bez toho, že
by s otcom maloletý strávil čo len krátky čas osamote, začal otca odmietať, aj akúkoľvek komunikáciu
s ním a dokonca odmieta aj svojho otca počúvať a pri prvotnom kontakte s otcom používa výrazy ako
si ošklivý, bojím sa ťa, nič mi nehovor, bil si ma, choď preč a podobne ( videonahrávky v ESS doložené
matkou ). Z týchto skutočností je zrejmé, že aktuálny stav na maloletého veľmi negatívne vplýva, je pre

neho stresujúci a vyvoláva v ňom napätie, a preto je potrebné takýto stav čo najskôr odstrániť. Súd
prvej inštancie tak, ako ostatní účastníci tohto konania okrem matky, vidí riešenie práve v nariadení
výchovného opatrenia, ktoré je zamerané jednak na posilnenie rodičovskej zručnosti a kompetencie
otca maloletého ( z dôvodu, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec maloletého v minulosti
trestal aj fyzicky ), jednak na obnovenie vzájomnej rešpektujúcej a kooperujúcej komunikácie rodičov

maloletého ( táto je pravdepodobne jednou zo základných príčin správania sa maloletého k svojmu
otcovi, kedy maloletý vníma negatívny vzťah svojej matky k otcovi a otca následne hodnotí rovnako ako
matka ) a v neposlednom rade bude cieľom výchovného opatrenia obnovenie kontaktu otca s maloletým
dieťaťom, pričom prítomnosť psychológa bude zárukou toho, že k obnoveniu kontaktu príde až po tom,
čo bude maloletý na takéto stretnutie pripravený, resp. bude pomenovaný a následne eliminovaný dôvod

takéhoto odmietania. CDR Kolíňany, ktoré bude výchovné opatrenie realizovať, bude povinné každý
druhý mesiac písomne informovať o priebehu tohto výchovného opatrenia. Takto bude možné priebežne
vyhodnocovať dopad výchovného opatrenia a hlavne spoluprácu rodičov, v prípade nespolupráce
niektorého z nich, za nerešpektovanie rozhodnutia súdu aj sankcionovať, prípadne nariadiť z úradnej
moci iné vyhovujúcejšie, resp. prísnejšie výchovné opatrenie. Súd prvej inštancie sa stotožnil s návrhom

otca a rozhodol, že rozsudok bude vykonateľný doručením a to z dôvodu, aby sa mohlo čím skôr začať
s realizáciou výchovného opatrenia, nakoľko situácia v rodine sa plynutím času nie že nezlepšuje, ale
vzťahy medzi rodičmi a tiež medzi maloletým a otcom sa plynutím času doslova zhoršujú. Vyslovenie
predbežnej vykonateľnosti tohto rozsudku nebude v neprospech žiadneho z účastníkov tohto konania.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka z dôvodov podľa § 62 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku a § 365 ods. 1 písm. d/ a f/ Civilného sporového poriadku. Navrhla, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil. Dôvodila, že súd prvej inštancie
vydal rozhodnutie založené na nesprávnom alebo neúplnom zistení skutočného stavu veci, na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Matka bola osobou, ktorá iniciovala
sedenia maloletého u psychológa. Jej cieľom je, aby maloletý opäť začal nadobúdať pocit bezpečia,
pokoja a uvoľnenia. Maloletý sa s otcom stretáva s nechuťou, no tieto stretnutia sa snažila uskutočňovať
kvôli skutočnosti, že otca nechce obmedzovať na jeho rodičovských právach, avšak prvoradý je pre
ňu najlepší záujem maloletého. Otec tvrdí, že matka vnáša problémy do vzťahu maloletého A. a otca,

čo nie je pravda. Otec si svoj vzťah s maloletým dlhodobo ničí sám, od narodenia maloletého sa o
neho nestaral, neprejavoval mu záujem a lásku, ktorú maloletý tak veľmi potrebuje. Svoje správanie k
nemu otec nezmenil ani po tom, čo mu spôsobil v roku 2022 zlomeninu kľúčnej kosti. Matka stretávaniu
otca s maloletým A. nebráni, stretnutia sa uskutočňujú v pravidelných intervaloch. Matka maloletého nastyk riadne pripraví a odprevadí na stretnutie. Maloletý však stretnutia odmieta, čo otcovi verbalizuje.
Nariadením výchovného opatrenia bude maloletý pravidelne vystavený napätiu a citovému rozrušeniu,
z ktorého nebude pre neho úniku, otec však pocity maloletého neberie do úvahy. Maloletý sa zo

stretnutí vracia podráždený, smutný, tiež sa u neho prejavujú agresívne prvky správania, odmieta ďalšie
stretnutia s otcom. Zo správania maloletého je zrejmé, že si neželá tráviť čas s otcom. Zároveň má
maloletý A. obavu zo stretnutia s otcom, prechováva v sebe z otca strach. Otec nechápe a nechce si
pripustiť, že maloletý je citovo naviazaný na matku, nakoľko tá sa o maloletého A. od narodenia starala
s láskou a trpezlivosťou. Z toho dôvodu považuje vydané uznesenie za kontraproduktívne, nariadené

výchovnéopatrenielencelúsituáciuzhorší,budemaťzanásledokopätovnézhoršeniejehopsychického
stavu. Pokiaľ maloletý z dôvodu správania otca musí podstupovať sociálne poradenstvo, nie je splnená
hmotnoprávnapodmienkauloženiavýchovnéhoopatrenia,ateda,ževýchovnéopatreniebudevzáujme
maloletého, nie je v súčasnosti vhodným prostriedkom nápravy vzťahu maloletého k otcovi. Súd prvej
inštancie neprihliadol na ďalšie skutočnosti, ako na skutočnosť, že maloletý sa s otcom stretávať sám
nechce, bojí sa ho, chce mať otca, no takého, ktorý mu nebude ubližovať a vysmievať sa mu. Jediné

po čom maloletý túži je pokoj a má pocit, že záujem otca o neho a konania rôznych inštitúcii smerom
k maloletému mu tento pokoj narúšajú. Následkom toho sa maloletý aj expresívne vyjadruje a dôrazne
sa domáha, aby už nebol obťažovaný. Otec bagatelizuje zlomenie kľúčnej kosti a ďalšie ním spôsobené
fyzické a psychické násilie na maloletom. Maloletý je po stretnutiach s otcom rozrušený a matka ho
následne musí upokojovať. Otec pritom vynecháva stretnutia bez akéhokoľvek odôvodnenia, matke len

oznámi, že na stretnutie s maloletým nepríde.

3. Prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, podrobne uvedené v
odôvodnení rozhodnutia, čo vyústilo k zákonnému rozhodnutiu o uložení výchovného opatrenia. Jeho

realizácia nebude na ujmu maloletému, nakoľko z dôkazov, ktoré boli produkované v súdnom konaní je
zjavné, že väzba maloletého k otcovi je veľmi vážne narušená, ako aj vzájomné vzťahy obidvoch rodičov
maloletého ako rodičov. Práve uloženie výchovného opatrenia môže výrazným spôsobom napomôcť
k zlepšeniu komunikácie rodičov vo veciach výchovy maloletého. Predlžovanie obdobia, kedy dieťa
výrazne odmieta otca, nijakým spôsobom nenapomôže k zlepšeniu jeho vzťahov s otcom. Predmetom

uloženého výchovného opatrenia bude nielen práca na postupnom zlepšení vzťahu maloletého k otcovi,
aleajprácaobidvochrodičovnavzájom,t.j.zmiernenie,čiodstránenierodičovskéhokonfliktuazlepšenie
ich vzájomných vzťahov. Z vykonaného dokazovania a rovnako ani v prebiehajúcom trestnom konaní
vedenom na Okresnej prokuratúre Nitra pod sp.zn. 2Pv 155/23/4403 pre zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a) Trestného zákona nevyplynuli žiadne skutočnosti,

ktoré by nasvedčovali tomu, že maloletý by bol v dôsledku realizácie výchovného opatrenia v ohrození
života, resp. v ohrození svojho zdravia. Zo znaleckého posudku zabezpečeného v trestnom konaní
vyplynulo, že „ maloletý má tendenciu hodnotiť matku nekriticky pozitívne, ale otca až hyperkriticky, ide o
intrapsychický konflikt lojality, kedy každé správanie matky vyzdvihuje, každé správanie otca, aj to, ktoré
sa ho priamo netýka, hodnotí negatívne, preberá negatívny vzťah matky k otcovi, sám seba hodnotí

ako zlého, keď je s otcom. Maloletý vnímal stres a strach na základe disharmónie a rozpadu rodiny.
Konanie otca neovplyvnilo obvyklý spôsob života maloletého, aktuálne obdobie, keď rodičia vytvárajú
počas styku a stretávania otca s dieťaťom napätie, privolávanie polície, konflikty a nezhody, je viac
stresujúce a negatívne pôsobiace na dieťa ako obdobie keď žil s oboma rodičmi v jednej domácnosti.
Strach maloletého z otca je umocňovaný negatívnym postojom matky voči otcovi, čo maloletý vníma

a je prirodzené aj vzhľadom na vek maloletého, že bude rovnako negatívne hodnotiť otca ako matka.
U maloletého sa teda nemanifestujú znaky týranej osoby, nie je potrebné ani psychiatrické vyšetrenie
( znalecký posudok č. 75/2023 z odboru klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých z
19.6.2023, doplnenie tohto znaleckého posudku pod č. 124/2023 z 21.9.2023 ). Zo správy psychológa
z Intervenčného centra pre pomoc obetiam domáceho násilia pre Trnavský kraj vyplýva, že maloletý

centrum navštevuje od 28.08.2023 ( otec sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti začiatkom decembra
2022 ) z dôvodu uvoľnenia emocionálneho napätia a spracovania nepriaznivej rodinnej situácie, pri
rozhovore o otcovi stupňuje hlasitosť, používa vyjadrenie, že je „ zlý a klame, zlomil mi kľúčnu kosť, núti
ma, aby som s ním šiel, ale ja nechcem “, teda pod vplyvom očakávania styku s otcom sa dostáva do
napätia a rozrušenia. Z tejto správy nevyplýva, že by dôvodom týchto návštev u psychológa bolo fyzické

a psychické týranie maloletého od jeho útleho veku, t.j. skutok, ktorý je predmetom uvedeného trestného
konania. Za účelom budovania zdravého psychického vývoja maloletého je nevyhnutné obnoviť jeho
dôveru v otca, pričom je zjavné, že bez spolupráce s príslušným odborným aparátom to nebude možné.
V konaní bolo preukázané, že nie je možné spoliehať sa na spoluprácu rodičov, ani jeden z nichnemá záujem na zlepšení vzťahu k druhému rodičovi, ani matka neprejavila záujem v budovaní vzťahu
maloletého k otcovi dieťaťa, čo je pochopiteľné, keďže jej správanie je ovplyvnené jej pocitmi a vzťahom
k otcovi dieťaťa. Bez uvedenej odbornej pomoci nie je možné, aby maloletý spracoval prežité udalosti,

obnovil svoj vzťah k otcovi.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.Uviedol,ževýchovnéopatreniejevsúčasnomstaveasprihliadnutímnavykonanédokazovanie
v priebehu súdnych pojednávaní v záujme maloletého, nakoľko už od februára 2023 sa nerealizuje

kontakt maloletého s otcom, prichádza k pretrhaniu vzájomných väzieb, či už citových alebo osobných,
k nezabezpečeniu práva maloletého na kontakt s druhým rodičom. Pri predĺžení obdobia, v ktorom
by sa naďalej nerealizoval kontakt otca s maloletým, môže prísť k trvalému a neodstrániteľnému
rozkolu ich vzájomného vzťahu, ktorý by sa v budúcnosti nedal napraviť a výchovné opatrenie v
danom čase je jedným z nástrojov, ktoré môže byť nápomocné pri postupnom obnovení vzájomných
kontaktov a postupne môže dopomôcť k vybudovaniu vzájomného vzťahu otca a syna. Vzhľadom k

tomu,ževýchovnéopatreniebuderealizovanéprostredníctvomCDRKolíňanyzaprítomnostisociálneho
pracovníka a psychológa bude zabezpečené bezpečné prostredie maloletému a rodičom.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie s podaným odvolaním
matky nesúhlasil, v celom rozsahu súhlasil s vyjadreniami prokurátora a kolízneho opatrovníka. Navrhol

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. Dôvodil, že nie je pravdou, čo
uvádza matka v odvolaní, že s A. nikdy nemal pekný vzťah. Práve naopak, predtým ako manželka začala
syna emočne vydierať a zavrhovať otca pred vlastným synom, mal s A. pekný a milujúci vzťah. Po
viacerých účelových úkonoch manželky zameraných proti osobe otca ( podanie trestného oznámenia a
pod. ) došlo asi k dvojmesačnému odcudzeniu sa otca so synom ( matka nerešpektovala neodkladné

opatrenie a zabraňovala otcovi v osobnom aj tel. kontakte so synom ) a počas tohto obdobia syna
úplne zmanipulovala proti osobe otca, výsledkom čoho je stav, ktorý trvá dodnes, tzn. syn odmieta
stretnutia s otcom, resp. telefonáty, a opakuje stále naučené a vsugerované frázy ako „ nechcem s Tebou
byť, nechcem sa s Tebou baviť, si ošklivý, bojím sa Ťa “ a pod. Matka nedodržiava termíny stretnutí
určenévneodkladnomopatrení–lenvroku2024bolimatkouzmarené,resp.nerealizované,nasledovné

stretnutia ( a to bez náhradných termínov ): sobota 9.3., štvrtok 14.3., sobota 6.4.2024. Čo sa týka
telefonátov, tak tie neboli realizované v nasledovných termínoch: 11.3., 27.3., 1.4.2024. Samozrejme
stalo sa, že sa otec stretnutia aj nezúčastnil - no tieto termíny vo vyjadrení neuvádza a matke sa
zakaždým vopred ospravedlnil, či už zo zdravotných alebo pracovných dôvodov. Otcova absencia na
stretnutiach so synom však bola len vo výnimočných prípadoch, max. 2-3 x za posledných 12 mesiacov.

Psychológa, pána A. H., ktorý pôsobí v Intervenčnom centre pre obete domáceho násilia, otec aktívne
sám kontaktoval za účelom poskytnutia podpory pri riešení A. „stresových situácii“ ( ako sa matka
vyjadrila ) pri stretnutiach s ním, nakoľko chcel byť aj v tomto súčinný. A. H. sa však vyjadril, že posledné
stretnutie so synom mal niekedy v novembri 2023 a odvtedy sa mu matka neozvala ( táto informácia je
z februára 2024 ). Evidentne si teda synov stav nevyžadoval pravidelné návštevy psychológa – alebo to

matka nepovažovala za potrebné takto riešiť. Aj tieto skutočnosti poukazujú na fakt, že zrejme išlo len o
účelovú návštevu psychológa, v snahe predložiť správu od neho do súdneho konania. Otcovo správanie
voči manželke a najmä voči synovi je pokojné a vľúdne. Naopak, práve matka jej útočným a agresívnym
správaním voči otcovi ( agresivita matky je zachytená aj v znaleckom posudku od PhDr. Šorlovej, str.
71, 72 - rýchlo sa dostáva do stavu preťaženia, ľahko vzrušiteľná, tendencia k tenzii, dráždivosti, pokiaľ

nie je vyhovené jej záujmom,... ), spôsobuje stres okolo seba, čo môže ešte viac umocňovať synov
konflikt lojality voči rodičom, ktorý u syna identifikoval aj súdny znalec PhDr. Benkovič, a takisto aj súdna
znalkyňa PhDr. Šorlová počas rozhovoru s mal. A. ( pri znaleckom vyšetrení ). U matky absentuje vôľa na
akýkoľvek kompromis ohľadne starostlivosti o syna, jednoducho nepripustí, aby sa na jeho starostlivosti
podieľal aj otec. Svedčí o tom aj fakt, že uznesenie o výchovnom opatrení bolo vydané v januári 2024

( pričom bola vyslovená jeho predbežná vykonateľnosť ), no do dnešného dňa ( polovica apríla 2024 )
sa napriek viacerým pokusom ÚPSVaR Nitra ani nezačalo realizovať, nakoľko matka sa už dvakrát
ospravedlnila, že nemôže prísť ani len na úvodné stretnutie strán ( bez maloletého ). Otec sa zúčastnil
hneď prvého spoločného stretnutia, ktoré sa konalo dňa 13.03.2024.

6. Matka v odvolacej replike k vyjadreniu otca k odvolaniu matky navrhla, aby odvolací súd návrh na
uloženie výchovného opatrenia zamietol. Vyjadrenia otca o jeho „peknom vzťahu“ s maloletým považuje
za klamlivé a zavádzajúce. Ešte počas trvania spoločnej domácnosti matky s otcom a ich maloletým
synom otec preferoval v rodine tvrdú výchovu maloletého. Matka poukazuje na nahrávky týkajúce saneprijateľného správania otca z dôvodu, že otec vo svojom vyjadrení tvrdí, že správanie sa maloletého
a jeho odmietanie otca je spôsobené „manipuláciou“ zo strany matky v období po tom, čo otec už nežil
s matkou a maloletým v spoločnej domácnosti. Fyzické tresty boli vo výchove otca jediným spôsobom,

akým dokázal „ vychovávať “. Maloletý ešte počas spoločného spolužitia s otcom hovorieval matke, že
sa svojho otca bojí. Zo správania otca sa maloletý začal zajakávať, v noci sa strhával zo sna a bol
nepokojný.Matkamázato,žeodmietajúciprístupmaloletéhoplyniezotcovýchneprimeranýchatvrdých
výchovných metód, ktoré nad maloletým praktizoval ešte v čase trvania ich spoločnej domácnosti. K
termínom nezrealizovaných stretnutí ( 09.03, 14.03., 06.04.2024) uviedla, že dňa 09.03.2024 išlo o jarné

prázdniny, z dôvodu jej pracovnej vyťaženosti trávil maloletý čas u starých rodičov z jej strany, iniciatívne
navrhla otcovi, aby maloletého v tomto čase navštívil u starých rodičov, dňa 14.03.2024 bola s maloletým
odcestovaná z dôvodu jarných prázdnin, dňa 06.04.2024 bola práceneschopná v období od 05.04.
do 12.04.2024. V rovnakom období sa malo uskutočniť stretnutie v CDR, z ktorého sa ospravedlnila
tiež z dôvodu práceneschopnosti. Otec bol o jej situácii a zdravotnom stave informovaný, stretnutia sa
nedožadoval. K termínom nezrealizovaných telefonátov ( 11.03, 27.03., 01.04.2024 ) uviedla, že dňa

11.03.2024 telefonovala otcovi, ten však telefón nedvíhal, dňa 27.03.2024 mala zdravotné problémy
( očná infekcia ). Dodržiava všetky uznesenia a syna pravidelne na stretnutia s otcom pripravuje. Otcovi
vychádzala v ústrety aj čo sa týkalo náhradných stretnutí. Čo sa týka vyjadrenia otca k osobe matky v
súvislosti s jej znaleckým posudkom, že matka je pokojnej, milej a najmä trpezlivej povahy, na rozdiel
od otca maloletého.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku ),
po zistení, že odvolanie oprávneným účastníkom bolo podané v zákonnej lehote ( § 362 ods. 1
Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom, matkou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané ( § 359 Civilného sporového poriadku ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti

ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( § 127 a § 363 Civilného sporového poriadku ), a že
odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku
v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez
viazanosti rozsahom ( § 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania ( § 66 Civilného

mimosporového poriadku ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a contrario ), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( § 219 ods.
3 Civilného sporového poriadku ) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre potvrdenie rozhodnutia ( § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ).

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý výrokom I. nariadil maloletému A. a jeho rodičom výchovné opatrenie podľa § 37 ods.
2 písmeno d) Zákona o rodine povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému
poradenstvu v rozsahu 20 hodín ambulantnou a terénnou formou v Centre pre deti a rodiny Kolíňany,

pracovisko Nitra, za účelom posilnenia rodičovskej zručnosti a kompetencie otca maloletého dieťaťa,
obnovenie vzájomnej rešpektujúcej a kooperujúcej komunikácie rodičov maloletého dieťaťa a obnovenie
kontaktu otca s maloletým dieťaťom, výrokom II. uložil Centru pre deti a rodiny Kolíňany povinnosť
mesačne písomne informovať súd o priebehu výchovného opatrenia a po jeho skončení zaslať súdu
záverečnú správu o jeho výsledku, výrokom III. vyslovil vykonateľnosť rozsudku doručením.

9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

10. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolacích námietok matky, vyjadrení otca, prokurátora
a kolízneho opatrovníka, ako i celého obsahu spisu odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej
inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom. Odvolací

súd v celom rozsahu zdieľa i správne právne závery súdu prvej inštancie, ktorý na vec aplikoval správne
hmotnoprávne ustanovenia, tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil. Odvolací súd sa preto
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, keď s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2
Civilného sporového poriadku konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne apresvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie
argumenty matky nenachádza dôvody, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť,
a tým vyhovieť odvolaciemu návrhu matky. Nakoľko tu však je nesúhlas matky s takýmito dôvodmi, a

tým vyvolaná potreba vysporiadania sa s odvolacími námietkami, odvolací súd dodáva nižšie uvedené:

11. Podľa Čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do

rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

13. Podľa § 37 ods. 4 písm. a), b) Zákona o rodine na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo
na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného
opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo
maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým

bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o
maloleté dieťa osobne stará, uložiť: a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo
podľaodseku3,sorgánomsociálnoprávnejochranydetí,obcou,neštátnymsubjektom,b)inúpovinnosť.

14. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991Zb.

v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok
18ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia
všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu

a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem
dieťaťa.

15. Ak medzi rodičom a maloletým dieťaťom vznikli rodinné zväzky, štát musí konať tak, aby sa mohli

tieto zväzky ďalej rozvíjať (porov. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Keegan vs. Írsko
č.16969/90 zo dňa 26.5.2004, Kroon vs. Holandsko č. 18535/91 zo dňa 27.10.1994). Byť spolu je pre
rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva Bronda vs. Taliansko č. 22430/93 zo dňa 9.6.1998) vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

16. Výchovné opatrenia sú súčasťou systému, ktorý komplexne zabezpečuje riešenie vzťahov medzi
rodičmi a deťmi. Súd nimi vykonáva dohľad nad riadnym výkonom rodičovských práv a povinností vo
vzťahu k dieťaťu. Uplatňujú sa ešte pred zásahom do rodičovských práv a povinností za predpokladu, že
budú dostatočným nástrojom pre vyriešenie poruchy a pre navrátenie riadneho výchovného prostredia

pre dieťa. Sústava výchovných opatrení v zmysle ustanovenia § 37 Zákona o rodine je vybudovaná
systematicky - od miernejších zásahov k vážnejším. Veľmi účinným je uloženie povinnosti podrobiť sa
odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach, ktoré súd môže uložiť rodičom maloletého
dieťaťa alebo maloletému dieťaťu. Výhodou tohto opatrenia je, že súd po uložení výchovného opatreniasleduje jeho vykonávanie, a to v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí, v súčinnosti
s obcou alebo s príslušným zariadením, v ktorom je dieťa umiestnené. Podľa záverov poradenstva
rozhodne o aplikácii ďalších opatrení, pričom môže využiť napr. predĺženie poradenstva, resp. jeho

rozšírenie o nové ciele. Hmotno-právnou podmienkou uloženia výchovného opatrenia je, že to vyžaduje
záujem dieťaťa. Ak výchovné opatrenie neprinesenie želaný výsledok, ktorým je zvyčajne zmena postoja
niektorého rodiča, resp. oboch rodičov alebo zmena postoja dieťaťa, potom môže súd využiť ďalšie
opatrenia, ktorými fakticky alebo právne zasiahne do výkonu rodičovských práv a povinností. Účinnosť
uloženého výchovného opatrenia súd hodnotí jednak priebežne, jednak po skončení doby, na ktorú bolo

uložené. Ak súd zistí, že výchovné opatrenie splnilo sledovaný účel, svoje rozhodnutie zruší. Ak zistí, že
sledovaný účel nebol dosiahnutý, môže nariadiť iné výchovné opatrenie, prípadne zasiahnuť do výkonu
rodičovských práv a povinností.

17. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, prihliadnuc najmä na jednoznačne
preukázanú skutočnosť, že vzťahy medzi rodičmi maloletého A. sú veľmi narušené a konfliktné,

uprostred ktorých sa nedobrovoľne ocitá maloletý, keď napriek právoplatne upravenému styku sa styk
otca s maloletým dlhodobo nerealizoval, bol aj odvolací súd rovnakého názoru ako súd prvej inštancie,
že nariadenie výchovného opatrenia v znení uvedenom vyššie je v najlepšom záujme maloletého, ktorý
záujem predstavuje zabezpečenie prítomnosti oboch rodičov v živote maloletého, ako aj možnosť otca,
v ktorého starostlivosti sa maloletý nenachádza, výchovne na maloletého vplývať. Nie je sporné, že

maloletý nemá s otcom vybudovaný pozitívny vzťah, otca odmieta. Pokiaľ však otec prejavil záujem
o postupné obnovenie tohto vzťahu podrobením sa psychologickému poradenstvu, je povinnosťou
súdu prijať vhodné opatrenia za účelom naplnenia objektívnych potrieb maloletého. Odvolací súd teda
povyšujúc záujem maloletého nad záujmy jeho rodičov dospel k záveru, že pokiaľ otec vyjadril záujem
zúčastniť sa psychologického poradenstva, niet dôvodu na prehodnotenie záverov súdu prvej inštancie.

18. Matka namietala, že otec maloletého neprimerane trestal, aj fyzicky, taktiež sa dopustil násilia
voči maloletému a spôsobil mu zlomeninu kľúčnej kosti, a preto uloženie výchovného opatrenia nie
je v záujme maloletého. Odvolací súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je
rozhodnutím o nevine, či previnení sa otca vo vzťahu k maloletému, či jeho matke a ani odvolací súd

nemá právomoc robiť v tomto smere žiadne závery. Aktuálny stav je taký, že otec k dnešnému dňu nebol
právoplatne odsúdený pre násilie vo vzťahu k maloletému, či matke. Z obsahu znaleckého posudku č.
75/2023 vypracovaného znalcom PhDr. Andrejom Benkovičom o.i. pritom vyplynulo, že psychologické
vyšetrenie matky nenasvedčuje tomu, že by mohla trpieť psychickými poruchami v zmysle choroby,
nemanifestujú sa u nej znaky týranej osoby, nie sú prítomné známky posttraumatickej stresovej poruchy,

ani znaky procesu domáceho násilia, resp. týrania. Ani vo vzťahu k maloletému znalec nezistil žiadnu
psychopatológiu, ktorá by mohla súvisieť s neprimeraným výchovným pôsobením v zmysle syndrómu
CAN, nie sú prítomné známky posttraumatickej stresovej poruchy, konanie otca maloletého neovplyvnilo
obvyklý spôsob života maloletého, u ktorého sa nemanifestujú znaky týranej osoby. Obdobie, kedy
rodičia vytvárajú počas styku a stretávania maloletého s otcom napätie, privolávajú políciu, vytvárajú

konflikty a nezhody, je pritom viac stresujúce, negatívne pôsobiace na maloletého ako obdobie, kedy
maloletý žil s oboma rodičmi v jednej domácnosti. Na základe uvedených záverov znaleckého posudku
preto nemožno súhlasiť s tvrdením matky, že pre neprimerané správanie otca k maloletému ( i matke )
počas ich spolužitia nie je v záujme maloletého uloženie výchovného opatrenia. Jedným z aspektov
nariadenéhovýchovnéhoopatreniajeprávezlepšenierodičovskýchzručnostíotca.Jesícenesporné,že

maloletý otca odmieta, avšak z vyššie uvedeného znaleckého dokazovania vyplynulo, že u maloletého
sa jedná o intrapsychický konflikt lojality, kedy maloletý každé správanie matky vyzdvihuje a každé
správanie otca hodnotí negatívne, maloletý vníma negatívny postoj matky k otcovi a z hľadiska fyzického
veku a morálneho vývinu je prirodzené, že bude rovnako negatívne hodnotiť osobu otca ako matka.
V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na ďalšie zistenia znalca, a to, že matka maloletého

je asertívna až dominantná v interpersonálnom kontakte aj voči otcovi, čo potvrdzujú aj vyjadrenia
maloletého, ktorý uvádza, že matka s primeranou sebaistotou vystupovala voči otcovi napr. vyjadreniami
„ starý odnes smeti “.

19. Ďalšia z odvolacích matkiných námietok spočívala v tom, že maloletý po stretnutiach s otcom

prejavuje známky citového rozrušenia, podráždenosti a dokonca aj agresívneho správania, čo svedčí
o tom, že stretnutia s otcom sú pre neho traumatizujúce, maloletý opakovane verbalizoval, že nechce
tráviť čas s otcom a bojí sa ho. Ani s uvedenými námietkami matky, že v danom prípade takto nie
sú splnené hmotnoprávne podmienky pre uloženie výchovného opatrenia, ktoré takto nie je v záujmemaloletého, nemožno súhlasiť, pretože práve odborní zamestnanci v CDR Kolíňany zhodnotia stav
maloletého, na základe ktorého prispôsobia miesto, čas a rozsah poradenstva, a zároveň určia, ktorý
z rodičov, resp. či obaja a maloletý, budú prítomní na konkrétnom stretnutí, teda určia najvhodnejší

spôsob realizácie výchovného opatrenia. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že otec voči
maloletému vystupoval aj prchko, impulzívnejšie, bol prísnejší vo výchove s použitím aj fyzických
trestov, avšak prežívanie maloletého nenasvedčovalo tomu, že by trpel psychickými poruchami, či
známkami posttraumatickej stresovej poruchy. Matkine tvrdenia, že odmietajúci prístup maloletého
plynie z otcových neprimeraných a tvrdých výchovných metód, ktoré na maloletým praktizoval ešte v

časetrvaniaichspoločnejdomácnosti,bolitaktospochybnené.Právepreodmietajúciprístupmaloletého
k otcovi je úlohou štátu poskytnúť maloletému, ale aj jeho rodičom účinnú pomoc, aby sa mohlo v plnom
rozsahu realizovať objektívne právo maloletého na styk s otcom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti,
za súčasného vytvárania podmienok na obnovenie vzťahu maloletého s otcom, s ktorým sa rád stretával
aj po odchode zo spoločnej domácnosti.

20. Matka tiež v odvolaní argumentovala, že otec nie je dostatočne zodpovedný pri stretnutiach
s maloletým, otec meškáva na stretnutia alebo ich vynecháva, s čím otec nesúhlasil uvádzajúc, že
absentoval iba vo výnimočných prípadoch, max. 2-3 x za posledných 12 mesiacov, naopak termíny
stretnutí nedodržiava matka, k čomu matka uviedla, že dňa 09.03.2024 išlo o jarné prázdniny, z dôvodu
pracovnej vyťaženosti matky trávil maloletý čas u starých rodičov zo strany matky, ktorá iniciatívne

navrhla otcovi, aby maloletého v tomto čase navštívil u starých rodičov. K tejto skutočnosti odvolací
súd uvádza, že uvedené konanie matky je neospravedlniteľné, pretože matka v čase, keď má otec
upravený styk s maloletým, je povinná vytvoriť podmienky na uskutočnenie tohto styku bez ohľadu na
to, či sú sviatky alebo prázdniny, teda prispôsobiť situáciu v rodine a odcestovať až po umožnení otcovi
uskutočniť styk s maloletým. Podobným spôsobom mala matka postupovať aj v čase, keď umiestnila

maloletého do starostlivosti jej rodičov, pretože v čase určeného styku otca s maloletým matka nie je
oprávnenámeniť(ibažesaobajarodičiadohodnú)miestouskutočneniastykuotcasmaloletým,určovať
jeho priebeh, keďže toto právo patrí otcovi. Na uvedenom nič nemení, že sa otec náhradného styku
nedožadoval. Odvolací súd dopĺňa, že v danom prípade má otec iba prostredníctvom styku s maloletým
možnosť širšie realizovať svoje rodičovské práva, čím môže svojím podielom prispieť k všestrannému

vývoju maloletého.

21. Na základe uvedeného odvolací súd nemá za preukázané, že by matkou uvádzané okolnosti
bránili uloženému výchovnému opatreniu. Asistované stretnutia s odborníkmi sú vhodným spôsobom

pre obnovenie kontaktu otca s maloletým, a to práve aj z pohľadu vyjadrených obáv matky, t.j.,
aby v prítomnosti profesionálov nachádzal bezpečie nielen maloletý, ale i jeho matka, ktorej účasť
a súčinnosť na uloženom výchovnom opatrení je nevyhnutná pre jeho úspešnú realizáciu. Odvolací
súd pripomína, že prítomní odborní zamestnanci CDR Kolíňany profesionálnym prístupom zaistia
bezpečný výkon nariadeného odborného poradenstva pri rešpektovaní najmä obáv a nevôle maloletého

z prítomnosti jeho otca ( psychológ je spôsobilý posúdiť prípadnú vhodnosť individuálneho poradenstva,
alebo spoločného poradenstva, prípadne postupné dávkovanie spoločných sedení, resp. vhodnosť
iných opatrení tak, aby dosiahol želaný výsledok bez ujmy na psychickom zdraví zúčastnených ).
Psychologické poradenstvo nariadené súdom prvej inštancie aj rodičom dieťaťa má aj podľa názoru
odvolacieho súdu potenciál výrazne pomôcť matke aj otcovi prekonať vzájomnú nevraživosť, naučiť

sa rešpektovať dôležitú úlohu aj druhého rodiča v živote maloletého a tomu prispôsobiť vzájomnú
komunikáciu, ako aj ( po posilnení rodičovských zručností a kompetencií otca ) napomôcť maloletému
pri obnove vzťahu s otcom.

22. Odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že pri riešení aktuálnej situácie

je nevyhnutná odborná intervencia spočívajúca v pomoci pri budovaní kultivovanej a konštruktívnej
komunikácie a korektných vzťahov formou nariadeného výchovného opatrenia a pri obnove vzťahu otca
s maloletým. V odvolaní matky neboli uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnila
uloženie výchovného opatrenia rodičom i maloletému. Záujem maloletého si vyžadoval uloženie
výchovného opatrenia. Ak výchovné opatrenie neprinesenie želaný výsledok, ktorým je zvyčajne zmena

postoja niektorého rodiča, resp. oboch rodičov, aj zmena postoja dieťaťa, potom môže súd využiť ďalšie
opatrenia, ktorými fakticky alebo právne zasiahne do výkonu rodičovských práv a povinností. Odvolací
súd apeluje na matku, aby si uvedomila, že ako preferenčný rodič, ktorému bolo dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, je povinná okrem riadneho zabezpečovania tejto osobnej starostlivosti vyvinúťmaximálne úsilie o vytvorenie priestoru na to, aby sa maloletý mohol podrobiť poradenstvu a aj stýkať
sa s otcom v nariadenom rozsahu.

23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, podaného odvolania ako aj obsahu celého
spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v celom potrebnom
rozsahu za účelom zistenia skutočného stavu, výsledky vykonaného dokazovania náležite vyhodnotil
a vec aj správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s výsledkami
vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov nemožno súdu

vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú
oporu vo vykonanom dokazovaní. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd s prihliadnutím
na pozitívne stanovisko kolízneho opatrovníka a prokurátora napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil
vrátane rovnako správneho závislého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania
účastníkov, ktorý inak odvolaním ani spochybnený nebol a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil

žiadne zjavné dôvody ich nesprávnosti.

24. Ďalšie odvolacie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.

ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť uloženie výchovného opatrenia, preto odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

25. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného

mimosporového poriadku v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože žiaden z
účastníkov nepodal návrh na ich priznanie podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku.

26. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana ne mala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).