Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Lucia Mizerová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28CoCsp/5/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123315384
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:6123315384.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.
Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: Remedium Legal s. r. o., so
sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C.
XXXX, D., o zaplatenie 9.481,78 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda č. k. 27Csp/40/2023-152 zo dňa 06.12.2023, t a k t o
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
- 9 -
28CoCsp/5/2024
28CoCsp/5/2024-
6123315384
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. o náhrade trov
konania rozhodol tak, že žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 497 Obchodného zákonníka, §
39, § 52 ods. 1 a 2, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 2, § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1
ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 7 ods. 1, § 11 ods. 2, § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách
(ďalej aj len „ZoB“) a vecne tým, že dňa 10.06.2015 uzatvorili pôvodný žalobca Všeobecná úverová
banka, a.s. a žalovaný zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
úver vo výške 15.000,- eur na splatenie spotrebiteľských úverov. Úver bol žalovaný povinný splácať
v 108 mesačných splátkach po 246,23 eura. Ročná úroková sadzba bola 13,90 % a RPMN 15,59 %.
Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola vo výške 26.645,80 eura. Z dôvodu, že žalovaný
prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, právny predchodca (po viacerých výzvach na plnenie)
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 26.08.2020. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky mala byť
pohľadávka postúpená na žalobcu.
3. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu so zreteľom na ustanovenie
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách v znení platnom ku dňu postúpenia pohľadávky, ktoré vyžaduje písomnú
výzvu banky klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
i len časti svojho peňažného záväzku. Žalobca v konaní predložil tretiu upomienku - pokus o zmier zo
dňa 01.06.2020 a výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 26.08.2020.
Žalobca teda nepredložil výzvu, ktorá by bola zaslaná a doručená žalovanému, kedy by napriekdoručeniu tejto výzvy bol žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením
čo i len časti svojho peňažného záväzku.
4. Súd prvej inštancie dôvodil, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách stanovuje podmienky,
za ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom
a contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť
pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok
uvedených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a
takýto úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť
právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. Keďže v danej veci Všeobecná úverová banka, a.s.
postúpila svoju pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej so žalovaným na súčasného žalobcu,
súd zisťoval, či boli pri postúpení pohľadávky dodržané podmienky ustanovené Zákonom o bankách,
teda či postúpenie pohľadávky bolo platné. Pokiaľ by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 (prvá
veta) Zákona o bankách, pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o
postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vylúčené. V prípade, ak dôjde k postúpeniu takejto pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon
vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť. Ustanovenie § 92 ods.
8 Zákona o bankách vyžaduje špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia
čo len časti pohľadávky banky na tretiu osobu. Vyžaduje sa preukázateľné zaslanie písomnej výzvy
banky dlžníkovi a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Žalobca, ktorému bola
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpená pohľadávka bankou, je povinný preukázať, že
banka klienta písomne vyzvala na splnenie záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splnením
svojho záväzku minimálne 90 dní. Splnenie týchto zákonných predpokladov sa vyžaduje z dôvodu, že
po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru Národnej
banky Slovenska ako centrálnej banky.
5.SúdpodpornepoukázalajnarozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.11CoCsp/17/2023zo
dňa 03.08.2023, v ktorom sa konštatuje, že „z dôvodov, že aj dovolací súd považuje otázku vyžadovania
osobitnej výzvy banky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách za vyriešenú, odvolací súd
sa odklonil od svojho doposiaľ vyjadreného názoru a uzavrel, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o
bankách vyžaduje osobitnú výzvu banky adresovanú jej klientovi, že jej klient je v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku ako podmienku pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný
subjekt; iná výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (upozornenie na omeškanie so splácaním
splátoksupozornenímnamožnosťvyhláseniaúveruzapredčasnejsplatný)aanioznámenieovyhlásení
úveru za predčasne splatný s výzvou na úhradu celého dlhu osobitnú výzvu podľa § 92 ods.8 Zákona
o bankách nenahrádza“.
6. Súd prvej inštancie uzavrel, že písomná výzva banky t.j. výzva vyhotovená bankou v danom prípade
žalobcom predložená nebola. Súd konštatoval, že žalobca počas konania nepredložil inú výzvu ako
tretiu upomienku - pokus o zmier zo dňa 01.06.2020 a výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru
s príslušenstvom zo dňa 26.08.2020. Súd podporne poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022, v zmysle ktorého za výzvu podľa
ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách sa pokladá výlučná a samostatná písomná výzva banky,
že je klient v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru
dojednanej zmluvy nemožno prisvedčiť oznámeniu ani inej písomnosti charakter výzvy v zmysle § 92
ods. 8 Zákona o bankách. Žalobca teda počas celého konania nepredložil súdu samostatnú výzvu,
ktorou by žalovaný bol vyzvaný na splatenie pohľadávky a zároveň bol následne nepretržite v omeškaní
dlhšie ako 90 dní. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne
legitimovaný a pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalobu zamietol.
7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovanému
ako v plnej miere úspešnej strane vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Súd však
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní preukázateľne žiadne
účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli.
8. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, pričom
žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. aby ho zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil, že rozhodnutie súdu vychádzaz nesprávneho právneho posúdenia veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365
ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP). Namietal predovšetkým proti záveru súdu prvej inštancie o nedodržaní
podmienok podľa § 92 ods. 8 ZoB pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu a s tým súvisiacim
nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie na jeho strane, predovšetkým s poukazom na rozhodnutie
dovolacieho súdu vo veci sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022, ktorý vyslovil, že ustanovenie §
92 ods. 8 ZoB predpokladá „výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky“. Žalobca poukázal na to,
že Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 2Cdo/266/2020 v konkrétnostiach uviedol, že z ustanovenia §
92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva „reťazec úkonov, ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k
postúpeniupohľadávky.Prvýtakýtoúkonjepísomnávýzvabankyklientovi,žejevomeškanísosplnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnostisícesekundárnevyplýva,žežalovanísúpreprípadporušeniavomeškanísosplatenímsplátky
úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace, avšak primárne je predmetom tejto výzvy oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru. Obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá
výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho
záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu
o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.“ Žalobca
ďalej poukazoval na rozdielnosť výkladov predmetného ustanovenia v rámci jednotlivých senátov
dovolacieho súdu, pričom v odvolaní poukázal na novšie rozhodnutie dovolacieho súdu v rovnakej
právnej otázke s diametrálne odlišným právnym záverom, a to na uznesenia Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 9Cdo/165/2022 z 27.09.2023. Z tohto rozhodnutia naopak vyplývajú závery dovolacieho súdu,
že: „Zákon ale pre výzvu v zmysle cit. ustanovenia nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti.
Z citovaného znenia sporného ustanovenia výslovne vyplýva len to, že banka môže postúpiť svoju
pohľadávku, ak je napriek písomnej výzve banky jej klient/dlžník nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Z predmetného
ustanovenia však pri použití žiadnej z výkladových metód nevyplýva povinnosť banky osobitne oznámiť
klientovi možnosť postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu. Banka
nie je povinná osobitne upozorňovať resp. informovať klienta/dlžníka na skutočnosť, že po márnom
uplynutí lehoty na zaplatenie dlhu bude oprávnená postúpiť pohľadávku na inú osobu. Ak banka klienta/
dlžníka písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky, možno takúto
písomnosť považovať za výzvu pred postúpením, od ktorej doručenia musí uplynúť aspoň 90 dní a
následne možno pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na omeškanie s úhradou jeho
peňažného záväzku. Z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí,
veriteľ pristúpi k postúpeniu pohľadávky, musí z nej však byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá
konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že
uvedenú otázku okrajovo riešilo aj rozhodnutie sp. zn. 7Cdo/191/2021, z ktorého vyplýva, že za výzvu
na plnenie pred postúpením podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách možno považovať aj oznámenie o
vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky. ... V
kontexte uvedeného najvyšší súd záverom konštatuje, že nie je možné považovať za správny právny
názor odvolacieho súdu, že vo výzve podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách musí banka klienta informovať
o možnosti postúpiť pohľadávku na tretiu osobu. Výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže
byť aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu, že dlžník mal objektívnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom takéhoto adresovaného jednostranného právneho úkonu (§ 45 ods.
1 OZ).“ Aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/169/2020 pripúšťa, aby za výzvu na plnenie
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách bolo možné považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej
splatnosti, avšak iba za súčasnej podmienky, že jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie. Z
uvedeného vyplýva, že oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti nemožno automaticky stotožňovať
s písomnou výzvou banky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože relevantným bude obsah
predmetného oznámenia o predčasnej splatnosti.“ Ani rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nevyžadujú,
aby výzva podľa § 92 ods. 8 ZoB bola kvalifikovaná (napr. rozsudok zo dňa 28.3.2018, sp. zn. 7 Cdo
26/2017; uznesenie zo dňa 25.5.2022, sp. zn. 1 Cdo 4/2020; rozsudok z 24.4.2018, sp. zn. 1 Cdo
147/2017 – R 60/2018; rozsudok zo dňa 29.3.2022, sp. zn. 8 Cdo 139/2020). Výzvou podľa § 92 ods. 8
ZoB môže teda byť aj výzva pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti podľa § 53 ods. 9 OZ, ale najmä
aj výzva o vyhlásení predčasnej splatnosti, ktorý názor je teda možné v zmysle nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 115/2020 zo 6. októbra 2020 považovať za ustálenú prax. Podľa
judikátu dovolacieho súdu R65/2018 sa za súčasť ustálenej judikatúry považuje až názor opakovane
vyjadrený Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Pod opakovane vyjadrený názor Najvyššieho súduvšak nemožno subsumovať rozhodnutie sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.3.2022. Hoci teda predmetná
právna otázka ešte nebola dovolacím súdom finálne vyriešená v podobe judikátu, s ohľadom na cit.
rozhodovaciu prax dovolacieho súdu je podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie nesprávne v časti,
v ktorej súd implicitne vyjadruje neunesenie dôkazného bremena - nedoloženie samostatnej výzvy podľa
§ 92 ods. 8 ZoB, nakoľko z cit. rozhodnutí dovolacieho súdu vyplýva, že výzvou podľa § 92 ods. 8 ZoB
môže byť aj zosplatňujúca výzva – v tomto prípade výzva označená ako „Výzva na predčasné splatenie
zostatku úveru s príslušenstvom“ zo dňa 26.08.2020, ako aj výzva pred zosplatnením podľa § 53 ods.
9 OZ označená ako „Tretia upomienka – pokus o zmier“ zo dňa 01.06.2020.
9. Ďalej žalobca dôvodil, že v konaní bolo riadne preukázané doručovanie predmetnej (zosplatňujúcej)
výzvy do dispozičnej sféry žalovaného skrz poštovú obálku (neprevzaté v odbernej lehote). Predmetná
listina obsahuje aj výzvu na úhradu tam uvedenej celej dlžnej sumy. K postúpeniu pohľadávky došlo
02.06.2022, t.j. dva (2) roky po vyhotovení predmetnej zosplatňujúcej výzvy, jednoznačne viac ako 90
dní v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Súčasťou spisu je aj výzva pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9 OZ zo
dňa 01.06.2020, ku ktorej je taktiež priložený podací hárok preukazujúci odoslanie písomnosti, pričom
doručovanie do dispozičnej sféry žalovaného bolo v konaní nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Gramatický
výklad ust. § 92 ods. 8 ZoB nepripúšťa žiadnu inú podmienku resp. špeciálnu náležitosť pre danú výzvu
– postačuje, že je písomná. Logickým výkladom by bolo možné dospieť k záveru, že sa musí jednať
o výzvu na sumu, ktorú banka zamýšľa postúpiť na tretí subjekt. V zosplatňujúcej výzve pritom pôjde
vždy o celú dlžnú pohľadávku banky titulom úverového vzťahu. Nič nebráni tomu, aby sa za výzvu
podľa § 92 ods. 8 ZoB považovala aj výzva, ktorou sa vyhlasuje predčasná splatnosť úveru a ktorou sa
zároveň vyzýva na úhradu celej dlžnej sumy. Posledným kritériom tak zostáva zachovanej tzv. ochrannej
lehotynepretržitéhoomeškaniaviacako90kalendárnychdnísosplnenímčolenčastisvojhopeňažného
záväzku voči banke, pričom opätovne „čo len časti svojho peňažného záväzku“ nasvedčuje záveru,
že aj výzva pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9 OZ bude spĺňať kvalifikačné kritérium pre splnenie
podmienok podľa § 92 ods. 8 ZoB.
10. Žalobca vychádzajúc z vyššie cit. rozhodnutia dovolacieho súdu uvádzal, že teda nie je možné
považovať za správny právny názor súdu, že vo výzve podľa § 92 ods. 8 ZoB musí banka klienta
informovať o možnosti postúpiť pohľadávku na tretiu osobu. Výzvou v zmysle § 92 ods. 8 ZoB môže
byť aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu, že dlžník mal objektívnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom takéhoto adresovaného jednostranného právneho úkonu (§ 45 ods.
1 OZ). V konaní bolo zároveň nesporne preukázané, že žalovaný túto objektívnu možnosť oboznámiť
sa s obsahom predmetnej výzvy mal, čo vyplýva z priloženej obálky, ako aj z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia. Žalobca poukazoval na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 275/2018 z 25. júna
2019, v ktorom sa ústavný súd zaoberal princípom predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Vychádzajúc
aj z ústavnoprávnych hľadísk a priority výkladu platnosti oproti neplatnosti právneho úkonu v súkromnej
sfére (ak do úvahy prichádzajú oba výklady) má žalobca za to, že ani spotrebiteľský status žalovaného
nemôže znamenať popretie účelu, významu a gramatického znenia právnej normy. Ak zákonodarca
nevyžaduje osobitnú/špeciálnu výzvu pred postúpením pohľadávky podľa § 92 ods. 8 ZoB, nemožno
takúto povinnosť nad rámec zákona požadovať od postupcu (banky). Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR
zároveň platí, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal
niečo, čo zákon neukladá. Výklad smerujúci k sankcionovaniu za niečo, čo zákon neukladá, je rozporný
s princípom právnej istoty ako takej. Preferencia takého výkladu zároveň neprimerane zvýhodňuje
dlžníka a významným spôsobom zasahuje do práv a právom chránených záujmov veriteľov. Ak súdy
vyžadujú od veriteľov niečo, čo zákon nevyžaduje, dochádza k značnému ohrozeniu právnej istoty
v súkromnoprávnych vzťahoch ako takých v širšom rozsahu. Výzvou podľa § 92 ods. 8 ZoB teda
môže byť aj zosplatňujúca výzva za predpokladu, že obsahuje zároveň výzvu na splnenie záväzku
a bola preukázaná objektívna možnosť dlžníka sa s touto výzvou oboznámiť. Žalobca poukázal aj
na rozhodnutia krajských súdov v obdobnej otázke, ktoré dávajú žalobcovi za pravdu; a to rozsudok
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5CoCsp/64/2022 z 07.09.2023, rozsudok Krajského súdu v Nitre,
sp. zn. 7CoCsp/21/2023 z 24.08.2023, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17CoCsp/16/2023
z 27.07.2023, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5CoCsp/11/2023 z 18.10.2023 a rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoCsp/36/2023 z 10.10.2023.
11.Vzhľadomnauvedenéžalobcazastávalnázor,žemuvznikolnároknaúhraduuplatnenejsumy,spolu
s príslušným úrokom z omeškania. Svoju aktívnu legitimáciu žalobca preukázal relevantnými dôkazmi
predloženými v konaní. Napokon všetky žalobcom tvrdené skutočnosti boli počas celého konania tzv.nespornými skutkovými tvrdeniami (§ 151 ods. 1 CSP). Rozhodovacia prax dovolacieho súdu, ktorá
za výzvu podľa § 92 ods. 8 ZoB považuje aj napr. oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti,
počtovo prevažuje nad rozhodovacou praxou, ktorá vyžaduje osobitnú (samostatnú, výlučnú) výzvu. Za
daných hľadísk možno aj súdom cit. rozhodnutie sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.3.2022 považovať
za osamotené, resp. prekonané neskorším rozhodnutím dovolacieho súdu (najmä, nie však výlučne
rozhodnutím sp. zn. 9Cdo/165/2022 z 27.09.2023). Súd teda nesprávne právne posúdil vec a na základe
vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom, ak uzavrel, že neboli splnené
podmienky pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu a žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný
v tomto konaní.
12. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.
13.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34CSP),pozistení,žeodvolaniežalobcubolopodanévčas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto bolo nevyhnutné napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods.
1 písm. c/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP).
14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu
domáhajúceho sa zaplatenia pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej pôvodne medzi
bankou (VÚB, a.s.) a žalovaným dňa 10.06.2015 v celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pre nesplnenie podmienok platného postúpenia
predmetnej pohľadávky z banky na žalobcu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách,
a to konkrétne pre nepreukázanie existencie samostatnej výlučnej osobitnej výzvy banky adresovanej
žalovanému pred postúpením pohľadávky, že je žalovaný v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku.
15. Žalovaný s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie v podanom odvolaní nesúhlasil
a s poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR ako aj krajských súdov dôvodil, že ak
banka klienta/dlžníka písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky,
možno takúto písomnosť považovať za výzvu pred postúpením, od ktorej doručenia musí uplynúť aspoň
90 dní a následne možno pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na omeškanie s úhradou
jeho peňažného záväzku. Z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí,
veriteľ pristúpi k postúpeniu pohľadávky, musí z nej však byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá
konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť. Za výzvu na plnenie pred postúpením podľa
§ 92 ods. 8 ZoB preto možno považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho
obsahomjevýzvadlžníkovinazaplateniepohľadávky.Vtomtokonkrétnomprípadepretovýzvoupodľa§
92 ods. 8 ZoB môže byť aj zosplatňujúca výzva –označená ako „Výzva na predčasné splatenie zostatku
úveru s príslušenstvom“ zo dňa 26.08.2020, ako aj výzva pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9 OZ
označená ako „Tretia upomienka – pokus o zmier“ zo dňa 01.06.2020. Preto súd nesprávne uzavrel, že
neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu, ktorý je v tomto spore aktívne
vecne legitimovaný.
16. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval).17. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky
(t. j. ku dňu 02.06.2022), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.
18. Rozhodujúcim v predmetnej právnej veci je posúdenie otázky, aké podmienky musia byť v zmysle
ust. § 92 ods. 8 ZoB splnené pre platné postúpenie pohľadávky z banky na nebankový subjekt. Totiž v
prípade, ak podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky v danom
prípade z VÚB, a.s. na nebankový subjekt – žalobcu neboli splnené, jednalo by sa o postúpenie v
rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané a v
takom prípade by išlo o neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ. Od tejto skutočnosti sa potom odvíja
danosť aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore.
19. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017 publikované v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí všeobecných súdov Slovenskej republiky ako R 60/2018
jednoznačne určilo, že zákon č. 483/2001 Z. z. je kľúčovým právnym predpisom upravujúcim činnosť
bánk, ktorého § 92 ods. 8 zároveň veľmi presne upravuje, za akých okolností môže banka postúpiť
pohľadávku z úveru na inú banku a tiež aj na tretiu osobu, a to aj na osobu bez bankovej licencie a bez
súhlasu dlžníka. Pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 vyššie citovaného zákona
musí banka a/ písomne vyzvať svojho klienta, aby dlh zaplatil a b/ ak je napriek písomnej výzve klient
v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní s čo i len s časťou dlhu, môže uplynutím uvedených 90 dní
pohľadávku postúpiť. Postúpenie pohľadávky banky v rozpore s uvedenými zákonnými podmienkami je
absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom (nasledované ďalej
v rozhodovacej činnosti napr. v rozhodnutiach sp. zn. 7Cdo/26/2017, 4Cdo/83/2021, 5Cdo/36/2020,
4Cdo/162/2020).
20. Odvolací súd zastáva názor, že predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu v
zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB je, aby banka dlžníka na jej splnenie písomne vyzvala a aby bol dlžník
ohľadom tejto pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka
banky nie je postupiteľná. Ďalej niet žiadneho dôvodu odkláňať sa od názorov vyjadrených v citovanom
judikáte R 60/2018 a vyžadovať, aby výzva banky adresovaná dlžníkovi v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB
obsahovala ďalšie osobitné náležitosti než tie, explicitne vyjadrené.
21. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom Najvyššieho súdu SR vyjadreným práve v uznesení
sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.09.2023, na ktoré poukazoval aj žalobca v podanom odvolaní
a v zmysle ktorého (ods. 36, 37): „Zákon ale pre výzvu v zmysle cit. ustanovenia nestanovuje žiadne
osobitné obsahové náležitosti. Z citovaného znenia sporného ustanovenia výslovne vyplýva len to, že
banka môže postúpiť svoju pohľadávku, ak je napriek písomnej výzve banky jej klient/dlžník nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku
voči banke. Z predmetného ustanovenia však pri použití žiadnej z výkladových metód nevyplýva
povinnosť banky osobitne oznámiť klientovi možnosť postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na
tretiu (nebankovú) osobu. Banka nie je povinná osobitne upozorňovať resp. informovať klienta/dlžníka
na skutočnosť, že po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie dlhu bude oprávnená postúpiť pohľadávku
na inú osobu. Ak banka klienta/dlžníka písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej
sumy pohľadávky, možno takúto písomnosť považovať za výzvu pred postúpením, od ktorej doručeniamusí uplynúť aspoň 90 dní a následne možno pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na
omeškanie s úhradou jeho peňažného záväzku. Z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak
dlžník sumu neuhradí, veriteľ pristúpi k postúpeniu pohľadávky, musí z nej však byť bez akýchkoľvek
pochybností zrejmá konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť. Dovolací súd v tejto
súvislosti poukazuje, že uvedenú otázku okrajovo riešilo aj rozhodnutie sp. zn. 7Cdo/191/2021, z ktorého
vyplýva, že za výzvu na plnenie pred postúpením podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách možno považovať
aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie
pohľadávky.“
22. V predmetnej právnej veci postúpil právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s.
na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 (č. l. 14 spisu) v spojení
s následnou Žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 02.06.2022 (č. l. 30 spisu) na žalobcu pohľadávku
voči žalovanému zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa 10.06.2015.
Kúčinnostipostúpeniapohľadávkytedamaloprísťaždňa02.06.2022.Nač.l.43spisujezaloženávýzva
právneho predchodcu žalobcu (VÚB, a.s.) zo dňa 26.08.2020 adresovaná žalovanému na predčasné
splatenie zostatku úveru s príslušenstvom. Z obsahu tejto listiny vyplýva, že banka oznamuje klientovi
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru vrátane príslušenstva a zároveň ho vyzýva na predčasné
splatenie zostatku úveru s príslušenstvom vyčísleného celkom v sume 10.175,81 eura (z toho istina
9.472,28 eura, úroky 694,03 eura, poplatky 9,50 eura), v lehote 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.
K tejto listine je pripojená i kópia doručenky potvrdzujúca zaslanie predmetnej výzvy na adresu dlžníka
s tým, že zásielka sa vrátila banke dlžníkom neprevzatá v odbernej lehote. Súd prvej inštancie však
nepovažoval výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom za kvalifikovanú výzvu v
zmysle § 92 ods. 8 ZoB s odôvodnením, že nešlo o výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky pred
postúpením pohľadávky, ktorou bol žalovaný vyzvaný na splatenie pohľadávky a zároveň bol následne
nepretržite v omeškaní dlhšie ako 90 dní. Žalobca súdu ďalej predložil i listinu z 01.06.2020 adresovanú
žalovanému(č.l.57spisu),ktorejobsahombolooznámenievýškypohľadávkybankypolehotesplatnosti
(celkom 750,06 eura), ako aj výzva banky žalovanému na okamžité zaplatenie dlžnej sumy v zmysle
zmluvy o úvere, s poučením o možnosti pristúpiť k zosplatneniu úveru. Podľa poštového podacieho
hárku, bola táto skoršia výzva zasielaná žalovanému.
23. Odvolací súd však má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o neexistencii kvalifikovanej
písomnej výzvy banky pred postúpením pohľadávky v danom prípade vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Nie je možné považovať za správny právny názor prvoinštančného súdu,
že vo výzve podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách musí banka klienta informovať o možnosti postúpiť
pohľadávku na tretiu osobu. Výzvou v zmysle § 92 ods. 8 ZoB môže byť aj oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru, za predpokladu, že jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie
konkrétnej (špecifikovanej) pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť. V danom prípade takéto podmienky
spĺňa výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 26.08.2020 (č. l. 43
spisu). Zároveň je zrejmé, že od vydania tejto výzvy (26.08.2020) do okamihu postúpenia pohľadávky
(02.06.2022) uplynula lehota 90 dní. Právny záver súdu prvej inštancie, že žalobca v spore nepredložil
výzvu podľa § 92 ods. 8 ZoB je teda nesprávny.
24. V dôsledku vyššie uvedeného nesprávneho právneho posúdenia veci sa potom prvoinštančný
súd už dôsledne nezaoberal právnou a vecnou správnosťou a dôvodnosťou jednotlivých žalobcom
uplatňovaných nárokov z úverovej zmluvy, a neposkytol tak žalovanému spotrebiteľovi ex offo súdnu
ochranu jeho práv a v tomto smere nevykonal ani potrebné dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na ust. § 295 CSP v zmysle ktorého v danom spore, ktorý
je sporom s ochranou slabšej strany súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je
to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.
25. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu
s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil, keďže súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia veci nevykonal navrhované (v danom prípade nevyhnutné) dôkazy, pričom
vzhľadom na rozsah potrebného dokazovania nie je účelné doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom,
a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
26. Odvolací súd dáva ešte do pozornosti súdu prvej inštancie potrebu zaoberať sa otázkou, či žalovaný
mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom mu doručovaných výziev (bez ohľadu na to, či takskutočne urobil), keď z obsahu súdneho spisu sa javí, že výzva zo dňa 26.08.2020 bola žalovanému
doručovaná na adresu uvedenú v zmluve o úvere a žalovaný si ju v odbernej lehote neprevzal. Odvolací
súd pripomína, že ak adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne
účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav vôle bez ohľadu na to, či sa s ním
adresát skutočne oboznámil (§ 45 ods. 1 OZ). Ďalej je potrebné v danom prípade zohľadniť aj ust. § 17
ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky,
čo tiež nevyhnutne predpokladá posúdenie otázky platnosti zosplatnenia úveru.
27. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vec z vyššie uvedených hľadísk
preskúmať, zaoberať sa pritom vecnou aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených
nárokov, za tým účelom v súlade s ust. § 295 CSP doplniť dokazovanie, jeho výsledky nadväzne
opätovne komplexne vyhodnotiť, posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a následne
znova vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP
odôvodniť. V novom rozhodnutí pritom prvoinštančný súd rozhodne zároveň aj o náhrade trov konania
včítane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 CSP).
28. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
- 2 -
28CoCsp/5/2024
28CoCsp/5/2024-
6123315384
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.