Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124010872
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4124010872.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.
Adriany Némethovej a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A. B. proti
rozsudku Okresného súdu Nitra z 30.08.2024, sp. zn. 37T/44/2024, na verejnom zasadnutí konanom
v Nitre dňa 28. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného A.
B. (ďalej len „obžalovaný“) za vinného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:
hoci mu z ustanovení Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje maloleté dieťa, pričom

rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch pod sp.zn. XX/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným
dňa 07.12.2021 bol zaviazaný prispievať na výživu svojho syna C., nar. XX.XX.XXXX sumou 150 Eur
mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky D. B. s súčinnosťou od právoplatnosti
rozsudku, si svoju vyživovaciu povinnosť v E. a na iných miestach kde sa zdržiava, z nedbanlivosti
riadne a v plnom rozsahu neplní od 01.12.2023 doposiaľ (s tým, že uhradil v mesiaci február 2024 sumu
205 Eur, v mesiaci marec 2024 sumu 100 Eur, v mesiaci apríl 2024 dva krát sumu 50 Eur, v mesiaci

máj 2024 sumu 50 Eur, do 28.08.2024 sumu 750 Eur), pričom ako živnostník podľa vlastných slov
dosahuje dostatočný príjem, a týmto svojím konaním spôsobil dlh výživnom voči oprávnenej D. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E., F. XX/X ku dňu 30.08.2024 vo výške 145,-Eur.

Za to mu uložil podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno
1/ Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím

§ 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, výkon ktorého mu podľa
§ 51 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona stanovil
skúšobnú dobu 1 rok.
Podľa § 51 odsek 4 Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť
v skúšobnej dobe zmeškané výživné.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ihneď po jeho vyhlásení, ktoré bližšie písomne
neodôvodnil.

Na verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa obžalovaný nedostavil, a to napriek riadne a včas
doručenému upovedomeniu, pričom svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil.

Vzhľadom na splnené zákonné podmienky ustanovenia § 293 odsek 5 Trestného poriadku verejné
zasadnutie odvolacieho súdu sa vykonalo v neprítomnosti obžalovaného.Zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, alternatívne
zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste s tým, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol.

Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -
obžalovaným – nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, odsek 3 Trestného poriadku,
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie (t.j. výroku o vine a výroku o treste, čo vyplynulo

z prehratého záznamu o hlavnom pojednávaní z 30.08.2024 ), ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací

súd v prejednávanej veci preskúmal výrok o vine napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolanie
obžalovanéhozrejmeapredovšetkýmsmerovaloanásledne,spoukazomnaustanovenie§317odsek2
Trestnéhoporiadkuajvýrokotrestenapadnutéhorozsudku,súčasnenezistiacvňom,anivkonaníobom
týmto výrokom napadnutého rozsudku predchádzajúcom, žiadne také chyby, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania z niektorého dôvodov uvedených v § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd predovšetkým zistil, že už orgánmi činnými
v trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky
základné skutočnosti a okolnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119
odsek 1 písmeno a/ až písmeno e/ Trestného poriadku a ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje

rozhodnutie o vine obžalovaného ako aj o uloženom mu treste.

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych
takých závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), ktoré by mohli mať vplyv na

zistenie skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práv obžalovaného na
obhajobu.

Skutkové zistenia uvedené v skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku, aj z dôvodov vyššie
uvedených preto vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania

a zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku (§ 321 odsek
1 písmeno c/ Trestného poriadku).

Súd prvého stupňa k týmto skutkovým zisteniam dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v súlade
s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda jednotlivo aj

v ich súhrne a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku).

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného
poriadku súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré

dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov
a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny, s ktorými sa aj odvolací súd bez zásadných výhrad stotožňuje
a v podrobnostiach na ktoré, ako na správne poukazuje, nepovažujúc za potrebné tieto žiadnym
spôsobom pozmeniť alebo doplniť.

V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné iba uviesť, že obžalovaný ku dňu verejného
zasadnutia odvolacieho súdu nezdôvodnil ním podané odvolanie, pričom nereflektoval ani na poučenie
o účinnej ľútosti a poskytnutím mu zo strany odvolacieho súdu primeranej lehoty na uhradenie dlhu na
výživnom.

Z dôvodov vyššie uvedených a tiež z úplných právnych úvah obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku, pri nepochybne správnom právnom posúdení v prejednávanej veci zažalovaného skutku
obžalovaného ako prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, súdprvého stupňa obžalovanému s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (po opodstatnenom zistení
jednej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno l/ Trestného zákona a nezistení žiadnej,
v ustanovení § 37 Trestného zákona uvedenej priťažujúcej okolnosti) ukladal trest odňatia slobody

v rámci základnej trestnej sadzby ustanovenej v odseku 1 § 207 Trestného zákona (až na dva roky),
na jej dolnej hranici, s jej podmienečným odkladom s probačným dohľadom na skúšobnú dobu tiež na
s dolnej hranici a zároveň uložiac obžalovanému aj povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej
dobe zameškané výživné (§ 51 odsek 1, 2,4 Trestného zákona).

Keďže súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 odsek
1 Trestného poriadku tiež uviedol aj všetky ostatné skutočnosti a okolnosti, ktoré mal za preukázané
a tiež svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov vykonaných v súvislosti s výrokom
napadnutého rozsudku o treste uloženom obžalovanému, na tieto odvolací súd stotožniac sa s nimi iba
poukazuje, nepovažujúc za potrebné ich ani pozmeniť, ani doplniť.

Ajodvolacísúdmaltotižzato,žeobžalovanémunapadnutýmrozsudkomuloženýtrestjetakčododruhu
akoajvýmery,vrátanevýmeryskúšobnej dobyauloženejpovinnostizaplatiťdlhnavýživnom,primeraný
spôsobu spáchania činu, jeho následkom, zavineniu obžalovaného, zistenej poľahčujúcej okolnosti
a nezistenej žiadnej priťažujúcej okolnosti, osobe obžalovaného, jeho pomerom a možnostiam nápravy
(§ 34 odsek 4 Trestného zákona) a následne podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona tiež spôsobilý na

dosiahnutie účelu trestu, a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože
zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti,
vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania
trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou (§ 321
odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku).

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.