Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 34C/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124222324
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124222324.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnom spore žalobcov 1./ A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom v B., C. XXXX/XX, 2./
D. A., nar. XX.X.XXXX, bytom v B., C. XXXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Ingrid Repkovou, advokátkou
so sídlom v Košiciach, Ružová 33, proti žalovanej: E. F. A., nar. XX.X.XXXX, bytom v B., C. XXXX/XX,
o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcov v 1. a v 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a v 2. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobcovia v 1. a 2. rade elektronickým podaním doručeným súdu dňa 2.12.2024 žiadali súd,
aby nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu vypratania
nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve v pomere 1/1 k celku, evidovanej Okresným úradom Košice –

katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúcej sa v okrese: Košice II, obci: Košice
- Sídlisko KVP, katastrálnom území: G., bytu č. XX, H. D. I. I. J. XX H. X. K.. C. F., H. L.
C. I. B. D. D. J. XXXX, postavenom na pozemku s parc. č. XXXX, evidovanom na Liste vlastníctva
č. XXXX ako parcela registra „C", evidovaná na katastrálnej mape o výmere 357 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, na príslušenstve a na pozemku: 3903/100000, voči žalobkyni v 2. rade až do smrti žalobcu v

1. rade. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa tiež domáhali, aby súd uložil žalovanej
povinnosť strpieť užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobkyňou v 2. rade až do smrti žalobcu v 1. rade.
1.2 Zároveň žalobcovia v 1. a v 2. rade žiadali súd, aby im priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2.1 Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia v 1. a v 2. rade odôvodnili potrebou

neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Uviedli, že so žalovanou sú v priamom
príbuzenskom vzťahu.Žalobcav1.radejeotecžalovanej ažalobkyňav2.radejesestražalovanej.
Doplnili, že žalovaná je výlučným vlastníkom v pomere 1/1 k celku nehnuteľnosti evidovanej
Okresným úradom Košice – katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúcej sa v
okrese: Košice II, obci Košice - Sídlisko KVP, katastrálnom území G., a to bytu č. XX, nachádzajúcom
sa vo vchode č. XX H. X. K.. C. F. (M. F. C. XX,XX) so súpisným číslom 1193 postavený na nižšie

špecifikovanom pozemku s parc. č. XXXX. Právny vzťah k pozemku parcelné číslo XXXX pod stavbou
súpisné č. 1193 je evidovaný na Liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C", evidovaná na
katastrálnej mape ako parcelné číslo XXXX, o výmere 357 m2, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie. Podľa Listu vlastníctva č. XXXX žalovanej ako vlastníčke s poradovým číslom č. 5 prislúcha
podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
3903/100000 a podľa Listu vlastníctva č. XXXX žalovanej ako vlastníčke s poradovým číslom 11

prislúcha spoluvlastnícky podiel k pozemku 3903/100000.2.2 Ďalej žalobcovia v 1. a v 2. rade argumentovali, že žalobca v 1. rade má k uvedeným
nehnuteľnostiam právo doživotného bývania a užívania, ktoré je evidované na Liste vlastníctva č. XXXX
a Liste vlastníctva č. XXXX v časti „C“ Ťarchy ako vecné bremeno „in rem“ a žalobkyni v 2. rade bol

na základe súhlasu žalovanej zriadený na adrese vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti trvalý pobyt a
v súčasnej dobe v tejto žalobkyňa v 2. rade aj býva spolu so žalovanou (sestrou) a žalobcom v 1.
rade (otcom) ako oprávneným z vecného bremena. V návrhu žalobcovia v 1. a v 2. rade poukázali na
skutočnosť, že žalobca v 1. rade dlhodobo trpí závažnými zdravotnými ťažkosťami, ktoré si vyžadujú
celodennúopateru ojehoosobu, aniejeschopnýsaosebapostaraťsám,pričom tútokaždodennú

starostlivosť mu poskytuje žalobkyňa v 2. rade. Uviedli, že žalovaná si toho času nepraje, aby žalobkyňa
v2.radevpredmetnejnehnuteľnostizotrvala,aletrvánatom,abynehnuteľnosťdo30.11.2024vypratala.
V tejto súvislosti žalobcovia v 1. a v 2. rade zdôraznili, že zdravotný stav žalobcu v 1. rade vylučuje,
aby sa o seba staral sám, je odkázaný na každodennú pomoc a opateru zo strany žalobkyne v 2.
rade. V súvislosti so svojím zdravotným stavom žalobca v 1. rade upresnil, že je ťažko zdravotne
postihnutouosobou, jeonkologickýmpacientom, aokremtohotrpíajďalšímizdravotnýmiťažkosťami.

Jeho mobilita je značne obmedzená, v dôsledku čoho je nevyhnutné mu pomáhať so zvládaním
každodenných potrieb a činností pri bežnom pohybe, ale aj pri hygiene, stravovaní. Je schopný sa
pohybovať bez barlí, či inej pomoci, len na veľmi krátke vzdialenosti. Uviedol, že pri každej ďalšej aktivite
jenevyhnutnáprítomnosťďalšejosoby,abymusňoupomohla,aprípadneajdalanaňhopozor.Podstúpil
aj chirurgickú gastroectómiu, t.j. chirurgické odstránenie časti rakovinou postihnutého žalúdka, čo si

vyžaduje, aby prijímal jedlo častejšie, i keď v menších dávkach, a na strane druhej vzhľadom na jeho
zníženú mobilitu je nutné, aby bol plienkovaný. Za posledné obdobie prekonal mozgovú porážku, a má
za sebou niekoľko vážnych epileptických záchvatov, zlomeninu stehennej kosti pod bedrovým kĺbom
a zlomeninu nosa. Na preukázanie týchto skutočností k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
žalobca v 1. rade súdu predložil aj lekárske správy týkajúce sa jeho nepriaznivého zdravotného stavu.

Žalobcovia v 1. a v 2. rade konštatovali, že celú opateru a starostlivosť o žalobcu v 1. rade zabezpečuje
žalobkyňa v 2. rade. V tejto súvislosti uviedli, že žalovaná z dôvodu vlastných vážnych zdravotných
ťažkostí žalobcovi v 1. rade nevyhnutnú každodennú zdravotnú starostlivosť neposkytuje. Poukázali tiež
na skutočnosť, že žalobkyňa v 2. rade sa stará nielen o svojho ťažko chorého otca, ale v primeranom
rozsahu aj o žalovanú. Majú za to, že náhle opustenie domácnosti zo strany žalobkyne v 2. rade by

malo za následok bezprostredné vážne ohrozenie zdravia, resp. až života žalobcu v 1. rade, trpiaceho
závažnými zdravotnými ťažkosťami, ktoré si vyžadujú každodennú starostlivosť o jeho osobu, súčasťou
ktorej je aj pomoc pri zabezpečovaní jeho základných fyzických potrebách (podávanie liekov, pomoc pri
prijímaní stravy, hygiene, prebaľovaní). Návrh na vydanie neodkladného opatrenia formulovali ako návrh
dočasného charakteru, ktorý však má podľa žalobcov v 1. a v 2. rade potenciál upraviť pomery strán

bez potreby konania vo veci samej, ktoré by malo na toto konanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nadväzovať.
2.3 Žalobkyňa v 2. rade podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila aj tým, že
do bytu vo výlučnom vlastníctve žalovanej sa presťahovala v roku 2021 z dôvodu náročnej situácie na
jej strane spôsobenej rozpadom manželstva. V tom čase jej žalovaná poskytla pomoc a umožnila jej

bývať v jej domácnosti. Od toho času sa denne stará o žalobcu v 1. rade, pričom pomáha aj žalovanej,
ktorá tiež trpí zdravotnými ťažkosťami.
2.4 Žalobcovia v 1. a v 2. rade v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konštatovali, že žalovaná
dlhodobo trpí vážnou duševnou chorobou, a to schizoafektívnou poruchou, ktorá má trvalý charakter, a
na ktorú sa aj v dnešnej dobe lieči. Poukázali na skutočnosť, že táto duševná choroba vážne ovplyvňuje

nielen život žalovanej, ale aj život jej najbližšej rodiny, keďže správanie sa a emočné prežívanie vecí
žalovanou je často nevyspytateľné a mení sa v závislosti od fázy, v ktorej sa aktuálne nachádza,
čo musia členovia rodiny neustále riešiť. Vo všeobecnosti uviedli, že diagnóza, ktorou žalovaná trpí
je sprevádzaná častými a nekontrolovateľnými zmenami nálad, nestabilnosťou, podozrievavosťou a
častou nedbalosťou o svoje okolie. Ďalej dôvodili, že zdravotný stav žalovanej si dokonca vyžadoval

viacnásobnú hospitalizáciu na psychiatrických klinikách a z týchto dôvodov, syn žalobcu v 1. rade
A. A. inicioval voči žalovanej civilné mimosporové konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony,
ktoré toho času prebieha na Mestskom súde Košice pod sp.zn. 85Ps/7/2024. V návrhu žalobcovia v 1.
a v 2. rade poukázali na výňatky zo znaleckého posudku č. 74/2024 znalkyne E. D. N., pričom súdu
predložili len strany 1., 2. 3, 7., 17. a stranu 19. obsahujúcu znaleckú doložku znalca.

2.5 Žalobcovia v 1. a v 2. rade uviedli, že dôvodom na podanie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je vývoj rodinnej situácie, ktorá u žalobcu v 1. rade vzbudzuje vážne obavy o jeho zdravie,
pretože žalovaná vyjadruje svoj nesúhlas s ďalším zotrvaním žalobkyne v 2. rade v spoločnej
domácnosti, pričom tento negatívny postoj voči žalobkyni v 2. rade žalovaná pretavila už aj dopísomnejpodoby,keďžalobkyniv2.radecestouadvokátaadresovalavýzvunavypratanienehnuteľnosti
zo dňa 7.11.2024. Žalobkyňa v 2. rade v súvislosti so svojimi bytovými pomermi uviedla, že je síce
výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území O., ale zároveň doplnila, že

ide o neskolaudovanú rozostavanú stavbu.
2.6 Žalobca v 1. rade k zdravotnému stavu žalovanej doplnil, že z dlhodobého pozorovania vie, že v
čase, keď žalovaná prežíva tzv. depresívnu fázu, prespí celé dni. Tento stav je podľa žalobcu v 1.
rade spôsobený aj medikamentóznou liečbou, ktorú žalovaná užíva, a s ktorou je spojené utlmenie jej
vnímania. Uviedol, že v druhej fáze, tzv. fáze mánie, žalovaná síce je aktívna, ale nie je schopná vnímať

a uspokojovať jeho potreby, koná z jeho pohľadu emotívne a iracionálne. Všetky tieto skutočnosti u
neho zakladajú vážnu obavu z toho, kto sa bude o neho starať v prípade, ak by žalobkyňa v 2.
rade domácnosť skutočne opustila, keďže jeho zdravotný stav si vyžaduje poskytovanie opatery nielen
občasne, ale výslovne každý jeden deň a často aj počas nočných hodín. Súdu v tejto súvislosti žalobca
v 1. rade predložil Čestné vyhlásenie zo dňa 16.11.2024, ktoré zachytáva vôľu žalobcu v 1. rade,
aby žalobkyňa v 2. rade v byte zotrvala a vypomáhala mu.

3. V rámci prostriedkov procesného útoku žalobcovia v 1. a v 2. rade do konania označili a predložili
tieto listinné dôkazy: Výpis z Listu vlastníctva č. XXXX pre okres Košice II, obec Košice – Sídlisko KVP,
katastrálne územie G. zo dňa 27.11.2024, Výpis z Listu vlastníctva č. XXXX pre okres Košice II, obec
Košice – Sídlisko KVP, katastrálne územie G. zo dňa 27.11.2024, Výpis z Listu vlastníctva č. XXXX pre

okres Košice II, obec B. – O., katastrálne územie O. zo dňa 27.11.2024, preukaz žalobcu č. * 286798 ako
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, lekárske správy a nálezy týkajúce sa
zdravotného stavu žalobcu zo dňa 26.10.2023, zo dňa 2.11.2023, zo dňa 10.5.2024, zo dňa 23.5.2024,
zo dňa 9.7.2024, zo dňa 26.7.2024, zo dňa 23.8.2024, zo dňa 18.10.2024 a zo dňa 28.11.2024, výňatky
zo znaleckého posudku č. 74/2024 E. D. N. zo dňa 30.9.2024, potvrdenie Sociálnej poisťovne zo

dňa 21.10.2024 o invalidite a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalovanej, postup
resp.príručku označenúako„Komplexnýmanažmentpacientasoschizoafektívnymiporuchami“vydanú
MinisterstvomzdravotníctvaSlovenskejrepubliky,článokdostupnýnaP.snázvom:„Afektívnepríznaky“,
výzvu žalovanej zo dňa 7.11.2024 adresovanú žalobkyni v 2. rade na vypratanie bytu, vyjadrenie
žalobkyne k výzve na vypratanie bytu zo dňa 16.11.2024, stanovisko žalovanej k odpovedi žalobkyne

v 2. rade na výzvu k vyprataniu bytu zo dňa 19.11.2024.

4. Súd sa oboznámil s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s listinnými
dôkazmi predloženými navrhovateľmi neodkladného opatrenia, pripojením si spisu Mestského súdu
Košice vedeného na súde pod sp.zn. 85Ps/7/2024 a zistil nasledovný, pre vec rozhodný skutkový stav:

5. Z Výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX pre okres Košice II, obec Košice – Sídlisko KVP, katastrálne
územie G. mal súd za preukázané, že vlastníkom bytu č. XX, H. X. K. M. F. C. XX, súpisné číslo
1193 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve
3903/100000 je žalovaná. Ako právny titul nadobudnutia sú uvedené: kúpna zmluva a zmluva o zriadení

vecného bremena V-12734/2007 zo dňa 5.12.2007 v.z. 1369/2007. V Časti C:
Ťarchy je uvedené že sa zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania
nehnuteľnosti v prospech A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, B. a A. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
XX, B., V-12734/2007 zo dňa 5.12.2007 v.z.1369/2007.

6. Z výpisu Listu vlastníctva č. XXXX pre okres Košice II, obec Košice – Sídlisko KVP, katastrálne územie
G. mal súd za preukázané, že žalovaná je vlastníkom nehnuteľnosti zastavaná plocha a nádvorie,
parcelné číslo XXXX, výmera 357 m2 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3903/100000. Ako právny
titul nadobudnutia sú uvedené: kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena V-12734/2007 zo
dňa 5.12.2007 v.z. 1369/2007. V Časti C: Ťarchy je uvedené že sa zriaďuje vecné bremeno spočívajúce

v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX,
B. a A. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, B., V-12734/2007 zo dňa 5.12.2007 v.z.1369/2007.

7. Žalobkyňa v 2. rade je evidovaná ako výlučný vlastník rozostavanej stavby na pozemku parcelné
číslo XXX/XXX, parcely registra „C“ s parcelným číslom XXX/XXX, o výmere 381 m2, druh pozemku

záhrada, parcely registra „C“ s parcelným číslom XXX/XXX, o výmere 47 m2, druh pozemku ostatná
plocha, parcely registra „C“ s parcelným číslom XXX/XXX, o výmere 113 m2, druh pozemku ostatná
plocha, parcely registra „C“ s parcelným číslom XXX/XXX, o výmere 199 m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie, ktoré skutočnosti vyplývajú zo žalobcami v 1. a v 2. rade predloženého Výpisu z Listuvlastníctva č. XXXX pre okres Košice II, obec B. – O., katastrálne územie O.. Ako titul nadobudnutia
je na liste vlastníctva uvedený Zápis rozostavanej stavby (GP č. 23/2016), Z 687/2017 – v.z. 29/17
a V 748/2024 zo dňa 22.3.2024, Rozhodnutie o povolení vkladu Dohody o vyporiadaní BSM – číslo

zmeny – 72/2024.

8. Z lekárskej správy všeobecného lekára žalobcu v 1. rade vyplynulo, že je kontrolovaný
v kardiologickej, neurologickej, gastroenterologickej, psychiatrickej, onkologickej, angiologickej,
hepatologickej, urologickej, hematologickej ambulancii a je odkázaný na 24 hodinovú opatrovateľskú

starostlivosť. Žalobca v 1. rade predložil súdu správy z onkohematológie, hepatológie, ortopédie
a traumatológie, neurológie, psychiatrie.

9. Z pripojeného spisu Mestského súdu Košice vedeného na súde pod sp.zn. 85Ps/7/2024 súd zistil,
že na tunajšom súde sa voči žalovanej vedie konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony,
na návrh jej brata A. A., doručeného tunajšiemu súdu dňa 17.4.2024. Toto konanie nie je doposiaľ

právoplatne skončené.

10. Žalovaná, vo svojom vyjadrení k návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, nesúhlasila
s týmto návrhom. Uviedla, že nikdy neodmietla hospitalizáciu v zdravotníckych zariadeniach, nikdy
svojvoľne nevysadzovala lieky, a nikdy nemala po preliečení ťažkosti so zaradením do života.

Vyštudovala zdravotnícku školu, odbor zdravotnícky laborant. Popritom študovala 4 ročný cirkevný
kurz v Prahe. Pracovala na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach, na katedre fyziológie a 25 rokov
na mikrobiológii UNLP Košice. Popri práci externe vyštudovala UMB Banská Bystrica, Pedagogická
fakulta, na katedre KETM teológiu so získaným titulom magister. Uviedla, že v čase, keď sa starala
o rodičov, títo prepísali na ňu byt, pričom súrodenci v tom čase o ich aktuálnom zlom zdravotnom

stave ani nevedeli, čo vyústilo do rozdelenia majetku tak, že brat dostal rodičovský dom a sestra
pozemky. Uviedla, že vidí súvislosť medzi návrhom na jej obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
a snahou pripraviť ju o byt v jej výlučnom vlastníctve, získať kontrolu nad jej majetkom a jej príjmami.
Doplnila, že s financiami vie nakladať, bola zvolená do funkcie domového dôverníka. Žalovaná ako
listinný dôkaz do konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony predložila potvrdenie Sociálnej

poisťovne zo dňa 21.10.2024, z ktorého je zrejmé, že jej zdravotný stav na účely dôchodkovej dávky
bol posúdený posudkovým lekárom dňa 23.2.2009 so záverom, že bola uznaná invalidnou s dátumom
vzniku invalidity od 21.3.2005 a s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 71 %.
Žalovaná v rámci svojej procesnej obrany do konania predložila potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa
21.10.2024 o výplate invalidného dôchodku v sume 613,30 Eur, Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych

veci a rodiny zo dňa 26.7.2024 o výške priznaného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby, ktorou
je žalobca A. A., nar. XX.X.XXXX s účinnosťou od 1.7.2024 vo výške 50,39 Eur mesačne. Žalovaná
za účelom preukázania svojich skutkových tvrdení predložila do konania aj oznámenie o výsledku
písomného hlasovania vlastníkov v dome C. XX, B. zo dňa 6.6. – 7.6.2022, z ktorého vyplýva, že zastáva
pozíciu zástupkyne vlastníkov bytov a nebytových priestorov C. XX, B.. V tejto súvislosti zdôraznila,

že ako fyzická osoba nemá žiadne pôžičky, pričom hospodári nielen so svojimi vlastnými finančnými
prostriedkami, ale je poverená na udeľovanie súhlasu aj s finančnými prostriedkami týkajúcimi sa
bytového domu C. XX – XX I. B..

11. Z obsahu pripojeného spisu je tiež zrejmé, že vo veci bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie

z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a vypracovaním znaleckého posudku bola
poverená znalkyňa E. D. N., ktorá súdu doručila znalecký posudok č. 74/2024 zo dňa 30.9.2024.

12. Zo záverov znalkyne vyplýva, že žalovaná trpí vážnou duševnou chorobou – schizoafektívnou
poruchou, ktorá má trvalý charakter, prítomné sú aj výkyvy nálad, zmeny v emočnom prežívaní,

labilita, podozrievavosť, t.č. poruchy vnímania a myslenia nie sú pozorované. Pri pravidelnom užívaní
liekov, dodržiavaní opatrení je možné zmierniť prejavy ochorenia, zlepšiť náhľad a sociabilitu, aj keď
u posudzovanej žalovanej je potrebná celoživotná liečba, ktorej sa dlhodobo podrobuje. Znalkyňa
v posudku uviedla, že žalovaná si uvedomuje povahu svojho ochorenia, je schopná posúdiť svoj
zdravotný stav na účely udelenia súhlasu s ambulantnou alebo ústavnou liečbou, posledné pobyty

v zariadení boli s dobrovoľným súhlasom žalovanej. Znalkyňa konštatovala u žalovanej, že je
schopná správne posudzovať svoje konanie a ovládať svoje konanie, je schopná adekvátne posúdiť
následky svojho konania, za svoje konanie je plne zodpovedná. Vzhľadom na ochorenie je schopná
si zabezpečovať denné potreby, postarať sa o seba, nevyžaduje pomoc a starostlivosť inej osoby.Je spôsobilá samostatne vystupovať pred súdmi a inými orgánmi, chápe zmysel súdneho konania aj
význam obmedzenia svojprávnosti. V závere tiež uviedla, že žalovaná je schopná sama si zabezpečiť
a obstarávať finančné, písomné a iné záležitosti, uvedomuje si hodnotu platidla, má predstavu

o nákladoch na živobytie, preto znalkyňa neodporúčala, aby bola obmedzená v spôsobilosti na finančné,
písomné a iné záležitosti.

13. Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa ust. § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

17. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Podľa ust. § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým

bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností
významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

19. Podľa ust. § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude

trvať len po určený čas.

20. Podľa ust. § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné
doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

21. Podľa ust. § 333 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na
ktorý bolo nariadené.22.Podľaust.§334Civilnéhosporovéhoporiadkusúdnanávrhneodkladnéopatreniezruší,akodpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

23. Podľa ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred
začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

24.Podľaust.§336ods.3Civilnéhosporovéhoporiadkusúdajbeznávrhuuznesenie oneodkladnom
opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

25. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že tieto upravujú pomery strán sporu iba dočasne,
resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Účelom neodkladných opatrení je zabezpečiť
ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu. Na základe novej právnej úpravy sa upustilo od

doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení
nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej ( ust. § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

26. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je osvedčenie nároku, ktorému sa má
navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a osvedčenie naliehavosti potreby upraviť

pomery sporových strán alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j.
osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné predpoklady musia
byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, a to každú podmienku
jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

27. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom
by však starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení a dopad zo žalovanej strany.
Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení
konania vo veci samej. Účelom konania o neodkladnom opatrení je podľa možností čo najrýchlejšia
úprava pomerov sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú, a je tu potreba ich upraviť.

Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veci a neodkladných opatrení pristupovať, kladie
zvýšené nároky na doloženia tvrdení uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak,
aby bolo možné považovať potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred
rozhodnutím o neodkladnom opatrení v zásade nevykonáva dokazovanie v rozsahu
vyhradenom pre konanie vo veci samej; o návrhu na nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje

spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Je však nutné, aby strana
sporu domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia osvedčila dôvody na jeho nariadenie; to
znamená potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nemôže byť postavené len na domnienkach, či úvahách o možnej ujme na právach žalobcu, a to najmä

s prihliadnutím na skutočnosť, že účelom neodkladného opatrenia na rozdiel od doterajšej právnej
úpravy obsiahnutej v občianskom súdnom poriadku už nemusí byť len poskytnúť stranám dočasnú
úpravu pomerov, a teda už nemusí mať len charakter predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože
po nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci
samej. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom však

musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť niečo vykonať, niečoho sa
zdržať alebo niečo znášať uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske
funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia
spočíva výlučne na osobe, ktorá neodkladné opatrenie podáva. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie
skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje sumou podľa obsahu návrhu

a k nemu pripojených listín.

28. Vzhľadom na uvedené v posudzovanej veci súd zisťuje v prvom rade dôvodnosť návrhu, t.j. skutkový
a právny základ nároku, ktorý žalobcovia v 1. a 2. rade uplatňujú.

29. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podľa posúdenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
domáhajú, aby sa žalovaná zdržala výkonu vypratania nehnuteľnosti voči žalobkyni v 2. rade, a aby
strpela užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou v 2. rade a to až do smrti žalobcu v 1. rade.30. V danom prípade súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
ako o návrhu podanom pred začatím konania vo veci samej. Súd tak skúmal, či je potrebné bezodkladne
upraviť pomery medzi stranami sporu.

31. Pred nariadením predbežného opatrenia súd musí vychádzať z jeho vymedzenia uvedeného v
návrhu a skúmať, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúmať skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah
navrhovaného opatrenia. Súd môže neodkladné opatrenie nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je
potrebné bezodkladne dočasne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.

Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu
medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti
alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným
neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného
opatrenia, je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a
či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia
podmienené.

32. Žalobcovia v podanom návrhu odôvodňujú potrebu dočasnej úpravy z dôvodu, že vypratanie
nehnuteľnosti žalobkyňou v 2. rade by malo za následok ujmu na zdraví žalobcu v 1. rade. Vo vzťahu
k žalobcovi v 1. rade sa tak neodkladné opatrenie týka len vymedzenia času, po ktorý má neodkladné
opatrenie vo vzťahu medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovanou trvať.

33. Súd však po posúdení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, listinných dôkazov, ako
aj obsahu pripojeného spisu Mestského súdu Košice vedeného na súde pod sp.zn. 85Ps/7/2024
v konaní o obmedzenie spôsobilosti žalovanej na právne úkony, nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo
potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je
súd viazaný návrhom, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení.

Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby
neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej predbežné opatrenie smeruje. Nariadenie
neodkladnéhoopatreniajespravidlaspojenésozásahomdovlastníckehopráva,pričompodľačlánku20
ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere.
Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu

do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.

34. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k
jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej
úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením
neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je
osvedčenáexistenciaprávnehovzťahumedzisporovýmistranami, navrhovateľomtvrdenéaosvedčené
skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha,

navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne
účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný
rozsah, a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

35. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo

rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených
záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať
o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia
povahu osvedčovania. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí

dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda
súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jehopostavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

36. Podľa čl. 13 ods. 4 zák. č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia
sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

37. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

38. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

39. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na

ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.

40. Podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť

bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

41. Podľa čl. 21 ods. 3 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia
možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života,
zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného

ohrozenia verejného poriadku

42. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 13/2000 zo dňa 10.07.2001 Ústavou
Slovenskej republiky vytvorená ochrana práva na súkromie sa vnútorne diferencuje. Jednotlivými
ustanoveniami sa zaručuje ochrana súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry ochrany súkromia

patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj
do súkromného a rodinného života jednotlivca. Podľa okolností konkrétnej veci sa ten istý zásah teda
môže dotknúť tak práva na ochranu súkromia, ako aj práva na ochranu obydlia.

43. Aj podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje právo na ochranu pred

neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, v spojení s čl. 1 a čl. 13 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky sa musia uplatniť obdobné zásady ako v prípade čl. 21 ods. 3 Ústavy
Slovenskejrepubliky,pretožepod„neoprávnenýmzasahovaním“trebarozumieťtakézasahovanie,ktoré
nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného
základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie

legitímneho cieľa. V prípade oboch článkov výsledok posúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným
zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia, či zásah spočíval na relevantných
a dostatočných dôvodoch.

44. Ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, musí byť vykladané a uplatňované v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).

45. Podľa odôvodnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky ústava v čl. 19 ods. 2 nezaručuje

ochranu súkromného a rodinného života pred akýmkoľvek zasahovaním. Zaručuje ochranu len pred
takým zasahovaním, ktoré je neoprávnené. V súlade s účelom práva na súkromie môžu orgány verejnej
moci, fyzické aj právnické osoby zasahovať do súkromného a rodinného života iných vtedy, ak ich
zasahovanie možno hodnotiť ako oprávnené. Podmienkou ústavnosti takéhoto obmedzenia práva na
súkromiejejehourčenievsúladesovšetkýminormamiústavy,ktorésúprávnevýznamnépriuplatňovaní

právanasúkromie(II.ÚS7/99).Takoutonormoujeajčl.13ods.4ústavy,podľaktoréhopriobmedzovaní
základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť
len na ustanovený cieľ.46. Článok 21 ods. 3 prvá veta ústavy dovoľuje zákonom zásahy do nedotknuteľnosti obydlia „iba vtedy,
keďjetovdemokratickejspoločnostinevyhnutné“vzáujmenaplneniatýchcieľov,ktorétentoodsekďalej
taxatívne vymenováva, t.j. na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd

iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ústava vo viacerých článkoch
používa termín „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“ (napr. v čl. 24 ods. 4, čl. 26
ods. 4). Hoci ho používa v rôznych súvislostiach, nemožno mu pripisovať rôzny obsah. Rovnaký termín
obsahuje aj dohovor (napr. v čl. 8 ods. 2, čl. 10 ods. 2), preto bolo potrebné pri jeho výklade a uplatňovaní
prihliadať aj na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. cit. rozsudok Gillow, § 55;

rozsudok Matter v. Slovenská republika z 5. júla 1999, § 66).

47. Ústavný súd v súlade s medzinárodným štandardom sa už k tomuto ústavnému termínu „nevyhnutný
v demokratickej spoločnosti“ vyjadril vo svojej doterajšej judikatúre (napr. I. ÚS 33/95, II. ÚS 28/96, PL.
ÚS 15/98) tak, že ho „možno vysvetliť ako naliehavú spoločenskú potrebu prijať obmedzenie základného
práva alebo slobody. Obmedzenie práv a slobôd je nevyhnutné, keď možno konštatovať, že cieľ

obmedzeniainakdosiahnuťnemožno.Predpokladomtedaje,žeobmedzeniejenutnéajvdemokratickej
spoločnosti“.

48. Inými slovami, zásah musí zodpovedať naliehavej spoločenskej potrebe a musí byť primeraný
sledovanému legitímnemu cieľu; pri určovaní rozsahu obmedzenia je dôležitá aj podstata práva, ktoré sa

má obmedziť. Obidva posudzované články ústavy majú síce inú štruktúru a formuláciu podmienok, ale s
odvolaním sa na vyššie uvedené nemôže byť v prístupe k ich výkladu a uplatňovaniu v konkrétnej
veci podstatný rozdiel. Aj podľa čl. 19 ods. 2 v spojení s čl. 1 a čl. 13 ods. 4 ústavy sa musia uplatniť
obdobné zásady ako v prípade čl. 21 ods. 3 ústavy, pretože pod „neoprávneným zasahovaním“ treba
rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na

podstatuazmyselobmedzovanéhozákladnéhoprávaaslobodyaleboniejenevyhnutnýmaprimeraným
opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa. V prípade oboch článkov výsledok posúdenia vzťahu
primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia,
či zásah spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch.

49. Z hľadiska dôvodnosti posúdenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musel v prvom
rade zaujať stanovisko k tomu, na základe akého právneho titulu žalobkyňa v 2. rade užíva predmetnú
nehnuteľnosť. Žalobkyňa v 2. rade v rámci svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdí, že
k predmetnej nehnuteľnosti má na základe súhlasu žalovanej zriadený trvalý pobyt. Z opisu skutkového
stavu mal súd za preukázané, že žalobkyňa v 2. rade spolu so žalobcom v 1. rade a žalovanou

býva v predmetnej nehnuteľnosti. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani z predložených
listinných dôkazov však súd nezistil, že by žalobkyňa v 2. rade platila nejakú odplatu za užívanie
nehnuteľnosti, prípadne úhrady spojené s užívaním nehnuteľnosti. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa
v 2. rade v predmetnej nehnuteľnosti býva so svojim otcom, t.j. žalobcom v 1. rade, ktorý užíva
nehnuteľnosť na základe právneho titulu zmluvy o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve

doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti, a žalovanou, ktorá nadobudla nehnuteľnosť do svojho
výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.12.2007, možno pomenovať ako „užívanie
nehnuteľnosti na základe výpožičky, prípadne až výprosy“ t.j. bezodplatné užívanie nehnuteľnosti. Je
v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, že právnym dôvodom užívania veci vo vlastníctve iného
môže byť nielen nájomná zmluva (ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka), ale aj zmluva o výpožičke

ako zmluva bezodplatná (ust. § 659 a nasl. Občianskeho zákonníka), predmetom ktorej môže byť aj
nehnuteľnosť (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 28Cdo/1035/2014), dokonca až
nezáväzná výprosa. Ak nebol teda medzi vlastníkom a tým, komu bolo umožnené užívať cudziu vec
určený ani čas ani účel užívania, nevzniká skutočná zmluva, ale nezáväzná výprosa a vlastník môže
kedykoľvek žiadať o vrátenie požičanej veci. V okolnostiach danej veci, t.j. za stavu, že žalobkyňa v 2.

rade v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázala skutočnosť, že z jej strany
došlo k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy, musí súd v tomto štádiu konania konštatovať, že žalobkyňa
v 2. rade žiaľ nemá právny titul na užívanie predmetnej nehnuteľnosti, a preto jej podľa názoru súdu
nemožno poskytnúť ani dočasnú ochranu prostredníctvom požadovaného neodkladného opatrenia.

50. Nezostali bez povšimnutia súdu aj niektoré skutkové tvrdenia žalobcov v 1. a v 2. rade uvádzané
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré vôbec nekorešpondujú s obsahom listinných
dôkazov a znaleckým posudkom č. 74/2024 znalkyne E. D. N., ktoré tvoria obsah spisu vedeného
na súde pod sp.zn. 85Ps/7/2024 v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony žalovanej. Ajz tohto dôvodu súd považuje predloženie len výňatkov tohto znaleckého posudku, t.j. strán 1., 2. 3,
7., 17. a strany 19. obsahujúcej znaleckú doložku znalkyne, svedčiacich len v prospech argumentácie
žalobcov v 1. a v 2. rade, z ich strany za manipulatívne, najmä ak im musel byť v čase podania návrhu

a pripojených listinných dôkazov, veľmi dobre známy aj záver znalkyne, ktorá v znaleckom posudku
jednoznačne vyjadrila schopnosť žalovanej uvedomiť si povahu svojho ochorenia, schopnosť posúdiť
svoj zdravotný stav na účely udelenia súhlasu s liečbou, schopnosť žalovanej správne posudzovať
svoje konanie, ovládať ho, schopnosť žalovanej správne posúdiť následky svojho konania a niesť za
toto konanie zodpovednosť. Zo znaleckého posudku vyplýva, že žalovaná si vie zabezpečiť denné

potreby, postarať sa o seba, a nevyžaduje pomoc ani starostlivosť inej osoby. Výsledky znaleckého
dokazovania sú tak v rozpore so skutkovými tvrdeniami žalobcov v 1. a v 2. rade uvedenými v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré vzbudzujú dojem neschopnosti žalovanej sa o seba
postarať a rozhodovať o svojich osobných a finančných záležitostiach z dôvodu dlhotrvajúcej duševnej
choroby. Navyše z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise vedenom na súde pod sp.zn.
85Ps/7/2024 v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony žalovanej vyplýva, že žalovaná je

prijímateľkou peňažného príspevku za opatrovanie žalobcu v 1. rade vo výške 50,39 Eur, ako to vyplýva
z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 26.7.2024. V tejto súvislosti súdu nie je
zrejmé, z akého dôvodu žalobcovia v 1. a v 2. rade neiniciovali a neinformovali príslušný úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny, ktorý kontroluje, či opatrovateľ nezanedbáva svoje povinnosti, a teda či ich
poskytuje v potrebnej kvalite a rozsahu, že žalovaná nie je schopná zabezpečiť osobné opatrovanie

osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie.

51. Súd konštatuje, že v danom prípade neboli žalobcami v 1. a v 2. rade osvedčené dôvody vedúce
k potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. Nebola osvedčená nutnosť dočasnej úpravy pomerov
medzi stranami sporu, a ani ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia, tým ani jedna z dvoch základných

kumulatívnych podmienok pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia splnená nebola. Z uvedených
dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

52. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. Súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodol o nároku na náhradu trov
konania aj bez návrhu v tomto uznesení, pretože uznesenie o odmietnutí neodkladného opatrenia je
uznesením, ktorým sa konanie o neodkladnom opatrení končí.

54. O samotnom nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, pretože výsledkom konanie je zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, t.j. neúspech žalobcov v 1. a v 2. rade, avšak z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej doposiaľ
žiadny trovy nevznikli, a preto rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov proti neúspešným
žalobcom v 1. a v 2. rade nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.