Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. december 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/187/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322205065
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1322205065.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov

JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti o mal. deti: A. B., nar.
XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Senec, ul. Krátka č. 1, deti rodičov - matky: A. A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., zastúpená splnomocnenou právnou zástupkyňou JUDr. Denisou
Hostačnou, advokátkou so sídlom Dunajská 4, Bratislava a otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XX, D., zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Boris, s.r.o. so sídlom
Ružinovská 40, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 863 319 , o návrhu na zmenu úpravy

výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.
k. 37P/195/2022-356 zo dňa 30.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II, III. a IVz r u š u j e a vec v r a c
i a v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol návrh
otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti (I. výrok). Ďalej upravil styk otca

s maloletými deťmi každý nepárny týždeň od stredy nepárneho týždňa od 15.00 hod. do pondelka
párneho týždňa do 8.00 hod., s výnimkou sviatkov a školských prázdnin s tým, že si maloleté deti
vyzdvihne a odovzdá v školskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú, v každom nepárnom roku
počas jarných prázdnin od prvého dňa školských prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa jarných
prázdnin do 18.00 hod., v každom párnom roku počas Veľkonočných sviatkov od zeleného štvrtka od
18.00 hod. do nasledujúceho utorka do 18.00 hod., v každom kalendárnom roku počas letných prázdnin
od 01.07. od 18.00 hod. do 07.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 18.00 hod. do 07.08. do 18.00 hod.,

v každom párnom kalendárnom roku počas vianočných prázdnin od 23.12. od 18.00 hod. do 25.12.
do 18.00 hod., v každom nepárnom kalendárnom roku počas vianočných prázdnin v čase od 30.12.
od 18.00 hod. do 03.01. nasledujúceho kalendárneho roku do 18.00 s tým, že otec si maloleté deti
prevezme v určenom čase v mieste bydliska matky a v určenom čase maloleté deti v mieste bydliska
matky odovzdá (II. výrok). Zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/63/2021-87
zo dňa 25.11.2021 v časti o úprave styku otca s maloletými deťmi (III. výrok). O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (IV. výrok).

2.Súdprvejinštancievecprávneposúdilpodľa§25ods.1,2,§26,§36ods.1vetaprvá,druhá,§62ods.
1 Zákona o rodine a dospel k záveru, že na strane účastníkov konania došlo k zmene pomerov, pričom
rodičia sa na zmene výkonu rodičovských práv a povinností nedohodli, tieto boli naposledy upravenérozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/63/2021-87 zo dňa 25.11.2021, právoplatným dňa
13.12.2021, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené a na čas po rozvode manželstva bola súdom
schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti

matky, so zastupovaním a spravovaním majetku maloletých detí oboma rodičmi a s vyživovacou
povinnosťou otca po 250,- eur mesačne na každé dieťa s tým, že styk otca s deťmi nebol upravený.
Aktuálne sa výkon rodičovských práv a povinností k deťom nerealizuje v zmysle predmetného rozsudku,
keďžeozmenevýkonurodičovskýchprávapovinnostírozhodolotecsvojvoľne,sčímmatkanesúhlasila,
otec si neplní vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a ich striedanie otec nastavil bez súhlasu matky,

pretože požaduje osobnú striedavú starostlivosť bez súhlasu matky, ktorá navrhla upraviť styk otca
sdeťmiatentopovažovalsúdprvejinštanciezadôvodnývnajlepšomzáujmemaloletýchdetí,avšakjeho
návrh na striedavú osobnú starostlivosť ako nedôvodný zamietol. Poukázal na záujem zo strany oboch
rodičov na osobnej starostlivosti o obe maloleté deti, ktoré však boli zverené do osobnej starostlivosti
matky, u ktorej neboli zistené žiadne nedostatky, záujem o ich starostlivosť má aj ich otec, ktorá
vykonaným dokazovaním sa preukázala ako nedostatočná, keď ich opakovane nechával v starostlivosti

starých rodičov, ktorí mu pomáhali. Poukázal na nezáujem otca o deti v škole, s ktorou nespolupracuje,
vulgárne sa pred maloletými deťmi vyjadroval za čo sa ospravedlnil, ktoré správanie prvoinštančný súd
vyhodnotil v neprospech zdravého vývoja maloletých detí. Podľa správy základnej školy sa matka riadne
informuje o maloleté deti, jej spolupráca so školou je na veľmi dobrej úrovni, otca však nepoznajú,
pretože neprejavil záujem o vzdelávacie výsledky a nezúčastnil sa ani jedného rodičovského združenia,

či akcií organizovaných školou. Obe deti sú integrované, ale súčinnosť otca so školským zariadením
je nepostačujúca, aj podľa vyjadrenia psychologičky A. D. bola matka súčinná, ale otec neprejavil
záujem o konzultácie za účelom zefektívnenia rodičovskej komunikácie, teda nemal záujem na zlepšení
komunikácie s matkou, ktorá komunikácia nie je riadna, otec nerešpektuje právoplatný rozsudok.
Prvoinštančný súd nespochybňoval pekný vzťah otca s maloletými deťmi a opačne, avšak poukázal na

problém v komunikácii rodičov, ktorá je jedným z predpokladov striedavej osobnej starostlivosti a tiež
na vyjadrenie maloletých detí, podľa ktorých maloletá A. súhlasila so striedavou starostlivosťou za
predpokladu, že sa to bude týkať aj jej brata. Tiež poukázal na správu základnej školy, podľa ktorej je
príprava maloletého A. striedavá, podľa toho, či je u matky, kedy má všetko v poriadku, avšak keď je
u otca, tak mu chýbajú úlohy, pomôcky a na vyučovanie je nepripravený. Mal za to, že aktuálne nie sú

splnené predpoklady na striedavú osobnú starostlivosť z dôvodov na strane otca a poznamenal, že ním
tvrdený tzv. syndróm zavrhnutého rodiča nie je oficiálne uznanou kategóriou. Rozhodnutie považoval
v záujme maloletých detí, ktorý je prvoradý.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti a za predpokladu
nestotožnenia sa s jeho odvolacou argumentáciou žiadal upraviť jeho styk s maloletými deťmi, pričom
v zásade namietal úpravu styku počas letných prázdnin, kedy žiadal styk upraviť od 30.06. od 18.00

hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 31.07. od 18.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod. párny rok a nepárny
rok od 15.07. od 18.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. a od 15.08. od 18.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod.,
v párnom roku počas vianočných sviatkov od 23.12. od 18.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. a v nepárnom
roku od 30.12. od 18.00 hod. do 05.01. nasledujúceho kalendárneho roku do 18.00 hod.

5. Podstatou odvolacích námietok otca boli odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) f) h) Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Poukázal na dôvodnosť podaného návrhu, pretože maloleté
deti trávili u neho približne 15 kalendárnych dní z mesiaca, ktorá úprava prebiehala takmer rok bez
namietania matky a to napriek rozhodnutiu súdu, po ktorom si postupne zaužívali formu striedavej
osobnej starostlivosti tak, že deti u neho trávili každý druhý týždeň (1–1–1–1) a takýto styk sa realizoval

od septembra 2022, trval aj počas súdneho konania až do dňa 05.10.2023, kedy matka upravila styk
tak, ako uviedla vo svojom vyjadrení zo dňa 02.11.2023, ktorú úpravu prevzal aj súd prvej inštancie do
vyhlásenia rozsudku. Poukázal na vyjadrenie matky pred vyšším súdnym úradníkom na informatívnom
stretnutí, podľa ktorého, si on nastavil striedavú osobnú starostlivosť, nemala by s tým problém, avšak
za problematické považovala to, že deti netrávia čas s ním, väčšinou sú so starými rodičmi a nie s otcom

a aj na sľúbené dovolenky chodia so starými rodičmi a nie s otcom. S tvrdeniami matky nesúhlasil, teda si
nenastavil svojvoľne striedavú osobnú starostlivosť, pričom matka ak by nesúhlasila by podnikla právne
relevantné kroky pre úpravu styku už v čase realizácie striedavej osobnej starostlivosti a neumožňovala
by mu daný rozsah starostlivosti, ktorý stav matke aj s úhradou výživného vyhovoval a neprejavilazáujem o zmenu. Keďže jeho styk posledným rozhodnutím nebol upravený, nemohol si svojvoľne
nastaviť režim striedavej osobnej starostlivosti, matka sa vyhýbala stretnutiu s jeho právnym zástupcom
a do podania návrhu situáciu neriešila, ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie nezaoberal, a tým

došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaného dokazovania. Nepopieral, že maloleté deti
trávia čas so starými rodičmi, avšak odmietal, že s nimi trávia viac času ako s ním, nechce, aby sa po
skončení školy prechádzali v D., ale aby mohli ísť na krúžok, prípadne si spraviť domáce úloh, preto
v čase keď nestíha pre pracovné povinnosti, požiadal o pomoc svojich rodičov, ktoré deti vyzdvihli
zo školského zariadenia, pomohli im s domácimi úlohami, prípadne ich zaviezli na záujmovú činnosť,

ktorá pomoc však nie je na pravidelnej báze. Matka si s jeho rodičmi nikdy nerozumela, z čoho plynie
aj zaujatosť jej stanoviska, hoci starí rodičia majú záujem čas stráviť s maloletými deťmi, k čomu
majú možnosť, keď sú v jeho starostlivosti. Považoval za irelevantný písomný záznam z nahrávky
predložený matkou, ktorý súd prvej inštancie nevykonal ako dôkaz vypočutia nahrávky za účelom
správne vykonaného záznamu, keďže ide o záznam z obdobia podľa matky po rozvode, teda koncom
roka 2021 a začiatok roka 2022, teda nereflektuje jeho zmenu postoja k rozpadu manželstva a pokiaľ sa

vyjadril pred deťmi v invektívach, za uvedené sa ospravedlnil. Súd prvej inštancie matkou predloženú
nahrávku účelovo nemal zohľadniť, keďže nereflektuje jeho konanie v čase rozhodovania, ale z pred
troch rokov po rozvode. Tiež poukázal na prvú správu kolízneho opatrovníka, ktorý súhlasil so zmenou
pôvodnéhorozhodnutiasúdu,avšakkzmenejehostanoviskadošlovdôsledkuzmenyvosobekolízneho
opatrovníka, ktorá osoba deti nevypočula a opierala sa iba o správu základnej školy, podľa ktorej je

maloletá A. u neho slabo pripravená, pričom správu zo základnej školy mali už ku dňu 16.05.2023, bol
vykonaný aj výsluch maloletých detí, preto následne zmena správy kolízneho opatrovníka bola iba na
základe výsluchu matky bez jeho kontaktovania, ktoré striedanie kolíznych opatrovníčok nie je možné
považovať za dostatočné zistenie skutkového stavu zo strany kolízneho opatrovníka, ktorý nevykonal
šetrenie v jeho domácnosti, avšak zaujal postoj, že po šetrení pomerov majú lepšie podmienky deti

na výchovu na strane matky a teda kolízna opatrovníčka šetriaca pomery sa neodchýlila od tvrdení
matky a jej závery boli iba zhrnutím matkinej výpovede pred kolíznym opatrovníkom. Taktiež sa kolízny
opatrovník pridržiaval tvrdením matky ohľadne úpravy styku, v ktorom rozsahu bol prevzatý aj do
rozhodnutia súdu prvej inštancie bez zohľadnenia styku počas letných prázdnin, počas ktorých mu bol
poskytnutý styk iba jeden týždeň v mesiaci júl a týždeň v auguste, čo predstavuje nerovnováhu v časti

úpravy styku počas letných prázdnin a úprava styku je užšia aj počas bežného roka, čo nie je v súlade
s ustálenou súdnou praxou a v súlade so záujmami maloletých detí. Mal za to, že styk je potrebné upraviť
aj počas prázdnin a sviatkov rovnocenne medzi rodičmi, pričom prvoinštančný súd riadne neodôvodnil
dôvodnosťúpravystyku,keďnajednejstranepoukázalnanastavenýpravidelnýrežimstretávaniasa,no
na druhej strane mu umožní stretávanie sa s deťmi počas letných prázdnin iba týždeň v každom mesiaci

a súčasne jeho styk s deťmi obmedzil aj počas vianočných sviatkov, keďže nerovnomerne rozdelil
jeho styk s maloletými. Tiež poukázal na vyjadrenie maloletej A., ktorej striedavá osobná starostlivosť
vyhovuje, avšak s požiadavkou, aby v nej boli spolu s bratom A., u otca má kamarátov a vyhovuje
jej týždňový interval. Tiež podľa vyjadrenia maloletého A. chce tento spať rovnako u oboch rodičov.
Poukázal na hmotnoprávne podmienky nariadenia striedavej osobnej starostlivosti, pričom je spôsobilý

obe deti vychovávať, má záujem s nimi tráviť čas a musí byť rešpektované aj právo detí na možnosť
udržiavať pravidelný osobný styk s oboma rodičmi, u neho majú kamarátov, pričom s matkou bývajú vo
vzájomnej blízkosti, takže deti nebudú vytrhnuté zo svojho prostredia. Prvoinštančný súd neprihliadol
na skutočnosť, že fakticky bola striedavá osobná starostlivosť aplikovaná a taktiež nezohľadnil názor
maloletých detí, správne zvolenú právnu normu nesprávne aplikoval v rozpore so záujmom maloletých

detí.

6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť, pretože ho považovala za správne po vecnej aj právnej stránke, zrozumiteľné a dostatočne
zdôvodnené. Pokiaľ otec uvádzal v odvolaní, že jej stav striedavej starostlivosti s úhradou výživného

vyhovoval, a preto neprejavila záujem o zmenu, ak by aj nastavený systém prišiel neprospešný pre
deti, podnikla by relevantné kroky a neumožnila by tento rozsah starostlivosti, s daným argumentom
nesúhlasila. Napriek tomu, že pôvodným rozhodnutím styk otca s deťmi nebol určený, platili určité
pravidlá dohodnuté s maloletými deťmi, kedy boli v starostlivosti otca, ktorý režim fungoval až do
času, kým jej otec správou oznámil, že budú mať striedavú osobnú starostlivosť a bez jej súhlasu

vyzdvihol deti zo školského zariadenia. S jednostranným zavedením striedavej osobnej starostlivosti
nesúhlasila, z ktorého dôvodu bola v ten istý deň na polícii podať trestné oznámenie na otca, avšak kvôli
neupravenému styku polícia nepodnikla žiadne kroky. Odmieta maloleté deti vystavovať nadmernému
stresu, čomu sú už vystavované z dôvodu nevhodného správania sa ich otca, ktorý sa jej vyhráža, kričína všetkých a zastrašuje ich políciou, pričom neustále klame, že sa ho ona snaží dostať do väzenia
a bráni mu v styku s deťmi, hoci tak nikdy nerobila a prispôsobovala sa mu, pričom otec nerešpektoval
akúkoľvek dohodu a odmietal jej návrh, čo možno vidieť z priloženej fotografie č. 1 zachytávajúcej

komunikáciu medzi nimi, podľa ktorej si otec autoritatívnym spôsobom určuje, kedy bude mať deti
u seba bez akejkoľvek dohody. Otcom tvrdenú otázku jej vzťahov s rodičmi otca považuje za irelevantnú,
umožňuje im styk s maloletými deťmi, prekáža jej však, že reálne starostlivosť o maloleté nevykonáva
otec, ale odvezie ich k starým rodičom a neskoro večer ide po ne, v dôsledku čoho deti u neho len
prespia. Za nepravdivé považovala aj tvrdenia otca o zvukovej nahrávke, ktorá pochádza z obdobia

po rozvode, keď už spolu nežili v domácnosti a ocitli sa spolu s kamarátmi na chate, kam otec prišiel
bez pozvania a odmietol odísť, hoci svoje správanie pred súdom oľutoval, naďalej v ňom pokračuje,
čoho svedkami sú aj maloleté deti a na dôkaz uvedeného disponuje ďalšími nahrávkami. Považovala
za absurdnú otcom namietanú zaujatosť kolíznych opatrovníkov, pričom za nezaujatého považoval
iba toho, ktorý sa vyjadril v jeho prospech ako napríklad A. E. a to do momentu, pokiaľ nezmenila
názor na podklady doručené zo školských zariadení, pričom otec odmieta spolupracovať s kolíznym

opatrovníkom, zefektívniť komunikáciu s ňou pred psychologičkou a aj v minulosti akejkoľvek pokusy
príslušných orgánov na zlepšenie prostredia pre deti boli zo strany otca buď nevyužité alebo museli byť
predčasne ukončené. Jednoznačne zo správ školských zariadení vyplýva, že u maloletých detí v čase
keď sú v starostlivosti otca badať zmeny v správaní, nemajú spravené domáce úlohy, sú nepripravené
na vyučovanie a chýbajú im pomôcky, otec sa o nich študijné výsledky nezaujíma, odmietol sa dokonca

zúčastniť rodičovského združenia s tvrdením, že maloleté deti sú v jej starostlivosti. Pokiaľ ide o otcom
namietanú nerovnováhu v časti úpravy styku počas letných prázdnin, nemá s tým problém, avšak
súhlasila by so striedaním v týždňových intervaloch a za súhlasu maloletých detí, pričom sa pokúsila
cez letné prázdniny nastaviť režim stretávania sa s otcom a maloletému A. sa nepáčilo zotrvať u otca
súvisle dva týždne, po návrate domov ju prosil, aby u otca nemusel zotrvať tak dlhý čas. Pokiaľ išlo

o namietanú úpravu styku počas vianočných sviatkoch len do 03.01. kalendárneho roka uvádzala, že
v danom čase vychádzalo otcovi mať deti v osobnej starostlivosti, avšak z dôvodu dohodnutej lyžovačky,
na ktorú nechcel deti zobrať, nemal čas byť s nimi, čo potvrdzuje iba jeho vôľu tráviť s deťmi čas a reálne
im zabezpečovať starostlivosť. Pokiaľ išlo o pohovor s maloletými deťmi, tak otec vytrhával z neho iba tie
časti, ktoré mu vyhovovali, pričom maloletá A. sa vyjadrila o striedavej osobnej starostlivosti tak, že lepší

by bol týždňový interval a len s bratom, bez neho nie a maloletý A. sa vyjadril, že s ňou je v pondelok až
v stredu a s otcom štvrtok až v nedeľu, čo si sám nastavil. Pokiaľ maloletá A. podmieňuje starostlivosť
prítomnosťou brata, je mu však vyhovuje byť s otcom od štvrtka do nedele, teda sa nevyjadril tak, ako
to otec interpretuje v odvolaní. Mala za to, že nie sú splnené podmienky na zverenie maloletých detí
do striedavej osobnej starostlivosti, keďže ona má zabezpečené lepšie podmienky, u otca deti nemajú

nastavené žiadne pravidlá a to ani u starých rodičov, flákajú sa s kamarátmi po vonku a nedodržiavajú
žiadny režim, ide o integrované deti, ktoré majú ťažkosti s učením, preto je kladený väčší dôraz na ich
riadnu prípravu na vyučovanie.

7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že ho vykresľuje v negatívnom svetle ako dominantnú

osobu, ktorá nikoho nerešpektuje, s čím sa nemôže stotožniť. Zdôraznil, že rodičia i deti žili na spoločnej
adrese až do jesene 2023, teda maloleté deti s ním boli prakticky každý deň, následne po majetkovom
vysporiadaní bola matka vyplatená podľa dohody a odsťahovala sa do F. B., ktorý sa nachádza hneď
vedľa D. a v danom čase začali riešiť harmonogram jeho styku s deťmi, pričom vzhľadom na vek a citové
väzby zo strany maloletých na oboch rodičov navrhoval striedavú osobnú starostlivosť v týždenných

intervaloch, na čom sa ústne dohodli s tým, že všetky náklady budú platiť rodičia rovnakým dielom a on
nemusí platiť výživné. Matka následne zmenila názor tak ako ho prezentovala pred súdom. Poukázal
na silný citový vzťah zo strany maloletých k starým rodičom z jeho strany, s ktorými boli v intenzívnom
kontakte a tiež sa naďalej dožadujú stretávania s nimi, preto nejde o žiaden prenos práv a povinností na
starých rodičov, keď aj matka zapája do starostlivosti o deti svojich rodičov, ktorí ich vyzdvihujú v piatok

v škole a odvezú ich k sebe do D., kde si ich matka vyzdvihne až v nedeľu, teraz s nimi nie je celý
víkend na rozdiel od neho. Pokiaľ ide o výpomoc zo strany jeho rodičov, nejde o náhradnú starostlivosť,
so starými rodičmi majú vybudovaný nadštandarný vzťah a na spoločné chvíle sa tešia. O svoje deti sa
stará príkladmo a tiež má záujem o aktívnu účasť na ich výchove, má prístup k aplikácii Edupage a je
plne informovaný o študijných výsledkoch maloletých, o ich aktivitách v škole, na rodičovské združenia

nechodí z dôvodu napätých vzťahov s matkou, pričom aktuálne technológie mu umožňujú byť v kontakte
so školou a učiteľmi aj bez osobných stretnutí. Za príčinu zhoršených študijných výsledkov považuje
nepokojné domáce prostredie a napätie, za ktoré nesú zodpovednosť obaja rodičia, čoho dôkazom je
aj komunikácia medzi nimi, z ktorej vyplýva, že matka diktuje pravidlá a on ich rešpektuje. Tiež uviedol,že matka deti informovala o svojom priateľovi vo veku približne 22 rokov s tým, že sa k nim nasťahuje,
čo maloletú rozrušilo a daný stav by narušil súkromie a intimitu domáceho prostredia. Mal za to, že
striedavá osobná starostlivosť v týždňových intervaloch je pre deti vhodná a bude mať priaznivý účinok

inaupokojenievzájomnýchvzťahovakoajnaštudijnévýsledkymaloletých.Pokiaľideojehoalternatívny
petit o úprave styku za predpokladu nevyhovenia striedavej osobnej starostlivosti, aj podľa vyjadrenia
matky by táto súhlasila s danou úpravou v týždňových intervaloch, čo však prvoinštančný súd neuviedol
a upravil mu styk z ôsmych týždňov len počas dvoch, ktorú nerovnováhu v rozhodovaní vyjadruje aj
úprava styku počas zimných prázdnin.

8. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

9. Krajský súd, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], vec preskúmal v rozsahu určenom
ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a vo

výrokoch II, III. a IV. zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a vec mu v danom rozsahu podľa § 391
ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančného súdu,
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je v odvolaním napadnutom výroku I. vecne správne,
prvoinštančný súd predmetnú vec skutkovo aj právne správne posúdil. Rozhodnutie okresného súdu
je v uvedenom výroku I. dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým

spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie
neporušil právo strán sporu na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom
posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky) v časti

rozhodovania o zmene osobnej starostlivosti o maloleté deti.

12. Podľa § 26 ZoR, k sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13. Ak by sa v čase po rozhodnutí o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohode rodičov o
výkone rodičovských práv a povinností zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie
alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu
pomerov na strane niektorého z rodičov, ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa.

14. Zákon však pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny
krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový
základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody
rodičov o rodičovských právach a povinnostiach.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorý zamietol návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ktorým
požadoval striedavú osobnú starostlivosť, pričom súd prvej inštancie daný návrh zamietol a následne
upravil styk otca tak ako je vyjadrené vo výroku II. napadnutého rozsudku.

16. Posledná úprava výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom bola v konaní o rozvod
manželstva a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/63/2021-87 zo dňa 25.11.2021,
právoplatným dňa 13.12.2021 tak, že bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli obe maloleté
detinačasporozvodemanželstvazverenédoosobnejstarostlivostimatkyspovinnosťouotcaprispievať
na ich výživu sumu po 250,- eur mesačne na každé dieťa, styk otca s deťmi nebol upravený. Predmetné

rozhodnutie neobsahovalo odôvodnenie, keďže sa účastníci konania výslovne vzdali odvolania pred
súdom a zároveň ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností bola uzavretá rodičovská
dohoda, v dôsledku čoho rodičia neboli oprávnení podať odvolanie podľa § 122 CMP. Návrh na zmenu
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností podal otec dňa 31.10.2022 založenom na skutkovomtvrdení, že v súčasnej dobe výkon práv a povinností rodičov k deťom neprebieha podľa rozsudku, keďže
maloleté deti sú u neho približne 15 kalendárnych dní z mesiaca.

17. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci, medzi týmito
dôkazmi bol zistený aj názor maloletých detí a to aj pred súdom. Prvoinštačný súd prihliadol však aj na
správu kolízneho opatrovníka a správu zo základnej školy, z ktorej vyplýva, že počas pobytu maloletých
detí u otca je ich príprava na vyučovanie slabá, možno pozorovať zmeny správania u maloletej A., ktorá
často nie je naučená, hoci ide o žiačku s integráciou a treba u nej väčšie úsilie, komunikácia so školou

prebieha iba s matkou, otec doposiaľ neprejavil záujem a aj o maloletého A. sa pravidelne informuje
o prospechu a správanie iba jeho matka, maloletý občas zabúda domácu úlohu a pomôcky, starostlivosť
o neho je veľmi dobrá.

18.Odvolacísúddodáva,žeprezmenuúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinnostíjenáležitezistená
a preukázaná podstatná zmena pomerov, ktorá v prejednávanom prípade spočívala len vtom, že otec

svojvoľne zmenil režim starostlivosti o maloleté deti, keďže približne po roku od rozvodu manželstva,
kedy bola posledná úprava rodičovských práv a povinností rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.
k. 38P/63/2021-87 zo dňa 25.11.2021, právoplatným dňa 13.12.2021, nastolil režim striedavej osobnej
starostlivosti, s čím matka neprejavila súhlas a tieto skutkové okolnosti nie sú relevantným dôvodom pre
zmenu posledného rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Odvolací súd

považuje za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie pokiaľ ide o zamietnutie návrhu otca na striedavú
osobnú starostlivosť, pretože daný režim nie je v prospech maloletých detí, nakoľko bolo preukázané, že
v starostlivosti otca sa deti nepripravujú do školy dostatočne, majú voľnejší režim, nemožno prihliadnuť
len na názor maloletých detí, ktoré majú radi oboch rodičov, keďže na názor maloletých nemôže súd
prihliadať bezpodmienečne, najmä ak by rozhodnutie vychádzajúc z ich názoru nebolo v ich záujme.

19. Ani dobrý vzťah maloletých detí s otcom a ich podriadenie sa situácii nastolenej otcom, nie je pádnym
dôvodom pre zmenu súdneho rozhodnutia starostlivosti o maloleté deti, keď musí ísť o podstatné zmeny
v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností
alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach, v danom

prípaderodičovskejdohodyvkonaníorozvodmanželstva.Odvolacísúdnespochybňujevšakprávootca
sa podieľať na výchove maloletých v rámci realizácie styku a zároveň aj právo na styk s nimi aj zo strany
starých rodičov, ale nemôže ísť o prenášanie tejto starostlivosti na starých rodičov v prevažnej miere.

20. Námietku otca o nevykonaní šetrenia v jeho domácnosti vyvracia správa kolízneho opatrovníka zo

dňa 16.05.2023, podľa ktorej vykonali aj u otca šetrenie v mesiaci apríl 2023.

21. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom I. výroku podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

22. Za nesprávne považoval odvolací súd rozhodnutie o úprave styku otca, teda výrok II., ktorý
je absolútne nepreskúmateľný, pretože ohľadne úpravy styku otca, ktorý doposiaľ nebol súdnym
rozhodnutím upravený, chýba akékoľvek zdôvodnenie prvoinštančným súdom, z ktorého dôvodu došlo
k porušeniu práva otca na spravodlivý proces, pretože prvoinštančný súd vôbec neuviedol, prečo
upravil styk otca tak ako rozhodol v druhom výroku, teda ako zohľadnil školský režim maloletých detí,

pracovné povinnosti rodičov a pod., z ktorého dôvodu je v danej časti rozsudok súdu prvej inštancie
nepreskúmateľný.

23. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.25. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj právo na riadne zdôvodnenie rozhodnutia. O
arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide aj vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy
zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody,

na ktorých je založené súdne rozhodnutie absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá
formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s
princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).

26. Aj podľa základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky má strana právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.
j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu (rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV.

ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04). Podľa Ústavného súdu SR „Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej. V prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými
zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú,
treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru“ (I.

ÚS 243/07). Požiadavku na kvalitu súdneho rozhodnutia zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky
súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj
právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý
argumentsťažovateľajesúdpovinnýdaťpodrobnúodpoveď.Splneniepovinnostiodôvodniťrozhodnutie
je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája

1997, Recueil III/1997, či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9.
decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie jeho prieskumu v rámci odvolacieho konania.

27. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym

procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania (sporovej strane podľa CSP),
aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na
spravodlivý proces, ale zakladá aj procesnú vadu konania.

28. Rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne styku otca s maloletými deťmi však náležitosti riadneho

rozhodnutia nespĺňa, pretože v odôvodnení jeho rozhodnutia úplne absentujú relevantné dôvody
a závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania pri rozhodovaní súdu prvej inštancie o styku
otca s deťmi, preto je dané rozhodnutie nepreskúmateľné a postup okresného súdu pri vyhotovení
rozhodnutia možno považovať za zjavne arbitrárny.

29. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

30. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

31. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti
o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

32. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

33. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

34. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať

konanie aj bez návrhu.

35. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.36. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv.
materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom
dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania,

najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z
najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP),
súdyuplatňujúajinémetódykonanianežvsporovomkonaní(napr.súdmôžekonaťzúradnejpovinnosti,
uplatňujesavširšejmierevyšetrovacíprincíp,princípoficiality,princípmateriálnejpravdyapod.).Proces
dokazovaniaovládavyšetrovaciazásadaasúdjeoprávnenývykonaťajdôkazy,ktorénenavrhliúčastníci

konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie
rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.

37. Vzťah rodiča a dieťaťa sa môže rozvíjať a upevňovať len počas vzájomných stretnutí, počas ktorých
je rodič, ktorý má styk s dieťaťom vystavený zložitej situácii, keď jednak je potrebné vytvoriť pre dieťa
vhodný program za účelom strávenia príjemných chvíľ, čo však neznamená, že vždy musí ísť o aktívny

program, ale zároveň ide o schopnosť adaptability dieťaťa na prostredie otca, s ktorým nepochybne
netrávi toľko času ako s druhým rodičom, teda matkou, čo nepochybne v danom veku dieťaťa spôsobuje
značnú naviazanosť maloletého na matku, pod ktorej vplyvom sa nachádza vo výraznej miere.

38. Odvolací súd dodáva, že dieťa má právo na kontakt s oboma rodičmi. Je logické, že pokiaľ je

zverené do starostlivosti jedného z nich, a vo vzťahu k druhému je mu umožnené tráviť len vymedzený
(v tomto prípade aj značne oklieštený) čas, je v prvom rade pre samotné dieťa náročné zvyknúť
si na nový režim, adaptovať sa novým podmienkam keďže mnohokrát je vystavené dvom odlišným
prostrediam, obklopené dvoma rôznymi svetmi, pričom stredobodom týchto svetov je vždy jeden alebo
druhý rodič. Právo otca participovať na osobnej starostlivosti dieťaťa a jeho výchove je obmedzené

už samotnou skutočnosťou, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky. Konflikty rodičov
nemôžu byť riešené obmedzovaním, či zužovaním rozsahu styku otca s maloletým, ktorý bol pomerne
úzky, zďaleka nepribližujúci sa zásade rovnocennosti rodičov pri výkone ich osobnej starostlivosti o
maloletého. V danom prípade odvolací súd vidí akúsi pretrvávajúcu ambivalenciu matky, ktorá síce
deklarujespoluprácusotcom,priznávamusíceprávonapodieľaniesanavýchovemaloletého,nadruhej

strane argumentuje tým, že súdom stanovený čas vyzdvihovania maloletého zasahuje do jeho denného
režimu, že bolo výrazne zasiahnuté do interakcie maloletého počas zaspávania a otec nerešpektuje
režim dieťaťa, maloletý dobre nezvláda prítomnosť priateľky otca a dožaduje sa kontaktu len s otcom.
Je predsa úlohou matky a tiež aj v najlepšom záujme maloletého zabezpečiť bezproblémový výkon
rodičovských práv otca s maloletým, budovať v maloletom pozitívne asociácie vo vzťahu k jeho otcovi a

jeho rodine, ako aj vytvárať pocit spolupatričnosti k rodine otca, s ktorou maloletý prichádza do kontaktu
v nepomerne menšom a výrazne limitovanom rozsahu. Pokiaľ ide o argument matky ohľadne denného
režimu maloletého, v ktorom smere odvolací súd poukazuje na potrebu zmeny a prispôsobenia sa
maloletého, ktorého v krátkom čase po rozhodnutí prvoinštančného súdu čakala zmena v súvislosti so
školskou dochádzkou, teda začal byť školopovinný, z čoho nepochybne vyplýva dôvodnosť zmeny jeho

denného režimu, spánku počas dňa a podobne.

39. Určenie spôsobu, akým sa bude realizovať styk maloletého dieťaťa s rodičom súdom je vždy
výsledkom konkrétnych skutkových okolností každej prejednávanej veci. Vďaka tomu potom môže
súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery šité na mieru pre ten ktorý prípad a dosiahnuť tak

v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t. j. najlepší záujem dieťaťa
a zachovanie práva rodičov na ich vzťah k maloletému dieťaťu. Preto ani nemôže reálne existovať
ustálená rozhodovacia prax súdov ohľadom spôsobu určenia styku rodiča s maloletým dieťaťom a na
tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani existujúca rozhodovacia činnosť súdov v obdobných prípadoch,
pretože každé jedno rozhodnutie je individuálne pre daný prípad a nemôže byť považované za pravidlo

pre iné prípady i keby vykazovali rovnaké skutkové okolnosti.

40. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo
222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) sa

rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá
hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval
správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo
4/2009).

41. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. ako aj v závislých výrokoch III. a IV.
zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP.

42. Úlohou súdu prvej inštancie bude zistiť náležite skutočný stav veci pre posúdenie vhodnosti úpravy
styku otca s maloletými deťmi a za daným účelom zistí školský režim maloletých detí, pracovné

povinnosti oboch rodičov, posúdi citové väzby maloletých detí a ich vôľu sa s otcom stretávať a následne
vo veci rozhodne tak, aby rozsudok súdu prvej inštancie spĺňal všetky atribúty kladené ustanovením §
220 ods. 2 CSP.

43. V ďalšom odvolací súd dodáva, že i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a

podobne).

44. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť

o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).