Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. február 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123216067
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7123216067.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
v C., D. XX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hopferova s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Bajzova 2, IČO: 47 254 220, proti žalovanej: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. B. - H.,
doručovacia adresa A. X, B., právne zastúpenej JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, so sídlom

v Košiciach, Čajakova 5, o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu
Mestského súdu Košice sp. zn. 38C/24/2023 zo dňa 17. októbra 2023

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie Mestského súdu Košice č.k. 38C/24/2023-40 zo dňa 17. októbra 2023
a vec v r a c i asúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením č.k. 38C/24/2023-40

zo dňa 17. októbra 2023 zriadil záložné právo v prospech žalobcu ako záložného veriteľa k
nehnuteľnostiam, k stavbe so súpisným číslom XXXX, druh stavby rodinný dom, postavenej na parcele
č. XXXX/X, o výmere 128 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a stavbe - garáž, postavenej
na pozemku parcely registra „C“ s parcelným č. XXXX/X o výmere 40 m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie, ako aj k pozemkom parcely registra „C“, s parcelným č. XXXX/X o výmere 282 m2,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, s parcelným č. XXXX/X o výmere 128m2, druh pozemku

zastavaná plocha a nádvorie, s parcelným č. XXXX/X o výmere 40 m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie, zapísaných na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym
odborom, pre okres B. I., obec B., katastrálne územie J. F., ktoré sú vo vlastníctve žalovanej o
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške
851.869,40 EUR s príslušenstvom na podklade uznesenia Okresného súdu Košice I pod sp. zn.
13C/199/2011-747 zo dňa 26.10.2016 (výrok I.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa žalobca domáhal zriadenia zabezpečovacieho opatrenia vo
vzťahu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej, v
prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky voči žalovanej vo výške 853.083 EUR,
vyplývajúcej zo zmlúv o pôžičkách. Svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca

odôvodnil skutkovým tvrdením o tom, že ako veriteľ so žalovanou uzatvoril dňa 03.01.2009 tri zmluvy
o pôžičke, predmetom ktorých bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške spolu 853.083 €,
t.j. 1. pôžičku vo výške 554.338 € (konverzia 16.700.000,- Sk), 2. pôžičku vo výške 199.163 € (6
mil. Sk) a 3. pôžičku vo výške 99.582 € (3 mil. Sk), z ktorých sa žalovaná ako dlžníčka zaviazala
vyplatiť úrok z týchto pôžičiek takto: 1) vo výške 49.459,00 € (1.490.000,- Sk mesačne), 2) vo výške
26.887,00 € (810.000,- Sk mesačne) a 3) vo výške 10.954,00 € (330.000,- Sk mesačne), všetky

3 stále k 25. - 27. dňu v mesiaci od januára 2009 do decembra 2009. Zmluvy boli uzatvorené na
dobu určitú do 30.12.2009. Finančné prostriedky v zmysle zmlúv o pôžičke 1) až 3) boli dlžníčkeodovzdané naproti príjmovým pokladničným dokladom, každý zo dňa 03.01.2009 na vyššie uvedené
sumy. Celkový dlh vo výške 853.083,00 € žalovaná dňa 23.09.2016 uznala čo do dôvodu a výšky, čo je
spísané formou notárskej zápisnice Notárskym úradom JUDr. Martiny Mižíkovej dňa 23.09.2016 pod C.

XXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť vzniknutý záväzok do
26.09.2016, čo však do podania žaloby neurobila napriek opakovaným ústnym aj písomným výzvam.
Na Okresnom súde Košice I sa viedlo konanie o zaplatenie dlžnej sumy, ktoré bolo vedené pod sp.
zn. 13C/199/2011 a bolo právoplatne skončené vydaním uznesenia pod sp. zn. 13C/199/2011-747
zo dňa 26.10.2016 tak, že súd schválil zmier a zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. Na

podklade vykonateľného exekučného titulu sa vedie exekúcia poverenou exekútorkou JUDr. Mariannou
Vargovou, Exekútorský úrad so sídlom Hviezdoslavova 1234/4, 075 01 Trebišov, IČO: 35 530 791, ktorá
vydala dňa 14.12.2022 upovedomenie o začatí exekúcie pod sp. zn. 190EX 1020/22. Ako oprávnený v
exekučnom konaní žalobca dňa 14.12.2022 vyslovil súhlas so zriadením exekučného záložného práva
na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, ktorý je vedený Okresným úradom Košice, katastrálnym
odborom, pre okres B. I., obec B., katastrálne územie J. F., ako aj s ich predajom, na ktorom je však

evidovaný ďalší záložný veriteľ v časti C: Ťarchy nasledovne: „Záložné právo v prospech: Tatra banka
a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930 podľa D./XXXX zo dňa 14.9.2007 na rodinný
dom č.s. XXXX, parcela č. XXXX, druh pozemku zast. plocha o výmere 450 m2 - v.z. 1603/2007“. Dňa
21.06.2023 bolo súdnou exekútorkou vydané upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením
exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, avšak na predmetnom liste vlastníctva č. XXX, k.ú.

J. F. sú v súčasnosti vyznačené viaceré plomby brániace zápisu exekučného záložného práva, a to:
plomba na liste vlastníctva vyznačená na základe Zmluvy o zriadení záložného práva D./XXXX (medzi
záložným veriteľom advokátkou žalovanej, JUDr. Danicou Holováčovou a záložcom, žalovanou, zo
dňa 11.11.2022), ďalej plomba na liste vlastníctva vyznačená na základe K./XXXX (ktorou si L. F.
uplatňuje nárok z titulu bezpodielového spoluvlastníctva manželov o žalovanou, ďalej je to ťarcha na liste

vlastníctva v prospech Tatra banka a.s. od 07.12.2022 (D./XXXX), ktorá je prvým záložným veriteľom,
ako aj ďalšie exekučné konanie, rovnako vedené Exekútorským úradom JUDr. Marianny Vargovej (podľa
poverenia na vykonanie exekúcie Okresného súdu Banská Bystrica od 1.4.2017 podľa zákona 233/1995
Z.z.), pričom pohľadávka žalobcu je z nich najstaršia. Predmetná nehnuteľnosť predstavuje základný
majetok žalovanej, iný majetok vyššej hodnoty žalovaná nevlastní.

3. Aplikoval ust. § 343 ods. 1, § 344, § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, § 328, § 329 ods. 1, 2, § 336 ods. 1, §
332 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).

4. Poukázal na zákonom stanovené predpoklady, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné návrhu na

vydanie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť, ako aj na účel a cieľ zabezpečovacieho opatrenia vo
všeobecnosti a konštatoval, že z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením
záložného práva, ako aj z pripojených listín mal súd osvedčené tvrdenie žalobcu o potrebe bezodkladne
upraviť pomery medzi stranami z dôvodu nezabezpečenej pohľadávky žalobcu voči žalovanej v sume
853.083,- EUR, ktorú žalovaná uznala písomne čo do dôvodu a výšky do notárskej zápisnice spísanej

Notárskym úradom JUDr. Martiny Mižíkovej dňa 23.09.2016 pod C. XXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX,
C. XXXXX/XXXX, ale aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie z majetku žalovanej, nakoľko na túto
jedinú bonitnú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej je toho času už zriadené záložné právo v prospech
tretích osôb, a to Záložné právo v prospech: Tatra banka a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava,
IČO: 00 686 930 podľa D./XXXX zo dňa 14.9.2007, ďalej je evidovaná plomba na základe Zmluvy o

zriadení záložného práva D./XXXX (medzi záložným veriteľom advokátkou žalovanej, JUDr. Danicou
Holováčovou a záložcom, žalovanou, zo dňa 11.11.2022), ďalej plomba vyznačená na základe K./XXXX
(ktorou si L. F. uplatňuje nárok z titulu bezpodielového spoluvlastníctva manželov o žalovanou), ako aj
ďalšia exekúcia vedená Exekútorským úradom JUDr. Marianny Vargovej (podľa poverenia na vykonanie
exekúcie Okresného súdu Banská Bystrica od 1.4.2017 podľa zákona 233/1995 Z.z.).

5. V odôvodnení uviedol, že zriadil sudcovské záložné právo na nehnuteľnosti patriacej do vlastníctva
žalovanej v prospech žalobcu v súlade s ust. § 151 a nasl. Občianskeho zákonníka za účelom
zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanej vyplývajúcej z uznesenia Okresného súdu Košice
I pod sp. zn. 13C/199/2011-747 zo dňa 26.10.2016, pretože je tu reálna a bezprostredná obava, že

exekúcia žalobcu bude ohrozená, čo žalobcovi (veriteľovi pohľadávky) zabezpečí postavenie záložného
veriteľa s tými zákonnými možnosťami, ktoré má (najmä vykonať záložné právo, § 151l a § 151m Obč.
zák.), ale tiež s tými istými účinkami (najmä pôsobenie záložného práva aj voči nadobúdateľom, §151h Obč. zák.), a čím sa pre žalobcu zabezpečí vymožiteľnosť jeho peňažného nároku voči žalovanej
(dlžníčke).

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP.

7.Žalovanápodalaprotiuvedenémuuzneseniuvzákonomstanovenejlehoteodvolaniezdôvodovpodľa
§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietne.

8.1. Podľa odvolateľky z návrhu a jeho príloh možno vyvodiť, že žalobca nemá naliehavý právny
záujem na bezodkladnej úprave vzťahov v podobe nariadenia záložného práva na predmetných
nehnuteľnostiach. Za nedostatočné považuje pokiaľ súd iba s poukazom na výpis z LV č. XXX, k.úz. J. F.,
kde je vedené záložné právo Tatra banky, a.s. a viacero plomb vrátane plomby vedenej pod č. K./XXXX
(u ktorej ide o exekučné záložné práva zriadené v prospech žalobcu na uvedených nehnuteľnostiach, na

základe upovedomenia vydaného exekútorkou JUDr. Marianou Vargovou), bez ďalšieho dokazovania
dospel k záveru o neodkladnej potrebe úpravy pomerov strán sporu.
8.2.Žalobkyňa je toho názoru, že samotný návrh a v ňom uvedené skutočnosti si odporujú a vylučujú
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Na jednej strane z neho vyplýva, že dňa 21.6.2023 bolo
súdnou exekútorkou vydané upovedomenie o spôsobe vykonania exekučného záložného práva na

nehnuteľnostiach a na LV je vedená plomba pod č.k. K./XXXX (rozhodnutie o zriadení záložného
práva – exekučné, sudcovské, daňové). Zároveň žalobca uvádza, že na predmetnú nehnuteľnosť
exekúcia žiadnym spôsobom vedená nie je, čo vysvetľuje tým, že exekútor vzal svoje návrhy na zápis
exekučného záložného práva späť. Návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia bol teda podaný
v situácii, keď žalobcova pohľadávka je v celom rozsahu zabezpečená exekučným záložným právom

v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Marianny Vargovej, ktorá stále voči žalovanej
vedie exekúciu v konaní vedenom pod č. 190EX/1020/2022. Keďže tak neurobil žalobca, žalovaná
k odvolaniu pripojila upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného
práva zo dňa 21.6.2023 č. 190EX/1020/2022. Žalovaná popiera, že by súdna exekútorka zobrala všetky
svoje návrhy na zápis exekučného záložného práva späť, o čom svedčí aj stále prebiehajúce konanie

vedené pod č. K./XXXX. Podaním zo dňa 14.8.2023 exekútorka požiadala o výmaz exekučnej poznámky
o začatí exekučného konania pod č. H./XXXX-XXXX/XXXX, keďže ako sama uviedla, pred zápisom
tejto poznámky nemala a ani následne nezískala súhlas záložného veriteľa, a to spoločnosti Tatra
banka, a.s. Žalobca tak má svoju pohľadávku zabezpečenú exekučným záložným právom doposiaľ síce
nezapísaným poznámkou, avšak zápis ktorého je vyznačený na dotknutom LV č. XXX pod č. K./XXXX,

a teda v prípade vyhoveniu návrhu by mal žalobca svoju pohľadávku zabezpečenú duplicitne.
8.3. Zároveň žalovaná zdôraznila, že aj v prípade vyhovenia návrhu a zápisu sudcovského záložného
práva bude potrebné brať na zreteľ ust. § 41 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z., v zmysle ktorého sa práva
k tej istej nehnuteľnosti zapisujú v poradí, v akom boli okresnému súdu doručené. Zápis zriadeného
záložného práva na základe uznesenia je momentálne vyznačený pod plombou K./XXXX ako posledné

v poradí a pred ním je vyznačená aj plomba pod č. K./XXXX o zápise exekučného záložného práva
v prospech žalobcu na zabezpečenie totožnej pohľadávky. Z uvedeného podľa žalovanej vyplýva, že
žalobca nemá absolútne žiadny naliehavý právny záujem na bezodkladnej úprave vzťahov titulom
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.
8.4. Rovnako v prípade, ak by katastrálny orgán zapísal bývalého manžela žalovanej ako podielového

vlastníka o podiele 1/2 (ktorý sa takéhoto práva domáha, aj keď žalovaná má za to, že je výlučnou
vlastníčkou sporných nehnuteľností), záložné právo zriadené napadnutým uznesením ku podielu 1/1 by
bolo v priamom rozpore s údajmi zapisovanými v katastri nehnuteľností.
8.5. Žalovaná sa vyjadrila aj k zmluve o zriadení záložného práva uzavretej medzi ňou a jej právnou
zástupkyňou, ktorá bola doručená Okresnému úradu, katastrálnemu odboru dňa 23.11.2022 (a vznikla

na základe záväzkov žalobkyne voči jej právnej zástupkyni uhradiť jej trovy konania, ktoré pohľadávky
vznikli ešte v čase, keď žalobca ani nemal judikovanú svoju pohľadávku). Žalovaná zdôraznila potrebu
aspoň osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia, pričom má za to, že
súd sa nedostatočne zaoberal skutkovým aj právnym stavom a uvedené uznesenie považuje za
nedostatočne odôvodnené.

9.1. K podanému odvolaniu sa žalobca vyjadril písomne tak, že boli a sú naplnené všetky predpoklady na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadením zabezpečovacieho opatrenia dôjde k posilneniujeho postavenia ako veriteľa. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne po skutkovej aj
právnej stránke, pričom súd podľa neho rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil.
9.2. Citoval § 61q ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a vyjadril

názor, že jeho postavenie veriteľa je jednoznačne neisté a bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia
je exekúcia ohrozená. Zdôraznil, že záložné právo vzniká zápisom v katastri nehnuteľností a exekučné
záložné právo doposiaľ nebolo do katastra zapísané. Preto jeho ochrana nie je zabezpečená a nie je
možnéjuzabezpečiťinak,akosudcovskýmzáložnýmprávom.PoukázalnarozhodnutieÚstavnéhosúdu
SR sp. zn. PL ÚS 20/05 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/150/2019, v zmysle ktorých záložný veriteľ

ako prednostný veriteľ má mať najsilnejšie postavenie pri uspokojovaní svojich pohľadávok a súčasťou
jeho ochrany je súhlas záložného veriteľa s exekúciou na záloh, ktorý treba považovať za súčasť vzniku
právanasúdnuainúprávnuochranuvexekučnomkonaníazapredpokladnaúspešnézačatieavedenie
exekúcie. S poukazom na uvedené banka (v tomto prípade Tatra banka, a.s.) ako prednostný záložný
veriteľ sa však k žiadosti o udelenie súhlasu nevyjadrila.
9.3. Zároveň podľa žalobcu z obsahu odvolania vôbec nie je zrejmé, v čom vidí žalovaná naplnenie

odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, keďže neuvádza, v čom má spočívať
nesprávne právne posúdenie veci.
9.4. Vo vzťahu k záložnej zmluve uzatvorenej s právnou zástupkyňou žalobkyne žalobca vyjadril názor,
že takáto porušuje zákon o advokácii a zákon o živnostenskom podnikaní, pričom zdôraznil, že vzťah
advokáta a klienta naďalej pretrváva a trval aj v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Túto zmluvu považuje za

absolútne neplatnú a zdôraznil, že predmetný dlh vznikol ešte v roku 2009, teda predtým, ako vznikol
ktorýkoľvek záväzok žalovanej voči jej právnej zástupkyni. Poukázal na časové súvislosti vo vzťahu ku
konaniu o neplatnosť dražby, ktorej predmetom boli dané nehnuteľnosti a vyjadril názor, že konanie
žalovanej a jej právnej zástupkyne je účelové s cieľom obísť iných veriteľov, najmä jeho.
9.5. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa prípadného zápisu podielového spoluvlastníctva bývalého

manžela žalovanej poukázal na to, že súd vychádza zo stavu aktuálneho v čase vydania uznesenia.

10.Vodvolacejreplikežalovanázotrvalanasvojichtvrdeniachopakovanezdôrazniacduplicituaporadie
zapísaných plômb, keď plomba po zápise sudcovského záložného práva na základe predmetného
uznesenia je zapísaná ako posledná.

11. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojich predchádzajúcich argumentoch a opakovane
zdôraznil, že doposiaľ exekučné záložné právo na zabezpečenie jeho pohľadávky nevzniklo, keďže
záložné právo k nehnuteľnostiam vzniká až zápisom v katastri nehnuteľnosti (nie plombou). Jeho
postavenie veriteľa je rovnako neisté ako keby žiadna plomba nebola vyznačená a aj v tejto súvislosti

je pre rozhodnutie rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (vydania zabezpečovacieho opatrenia).
Opakovane poukázal na to, že záložný veriteľ Tatra banka, a.s. nedal súhlas súdnemu exekútorovi na
vedenie exekúcie na záloh, čím je obmedzené vykonávanie exekúcie.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 CSP a z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

13. V zmysle ust. § 343 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na

veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (ods. 1). Záložné právo sa zriaďuje vydaním
uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (ods.
2). Výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím (ods. 3).

14. Súd prvej inštancie nevenoval náležitú pozornosť dôslednému skúmaniu všetkých zákonných
podmienok pre nariadenie zabezpečovaciehoho opatrenia v prejednávanej veci, v dôsledku čoho je
predčasný, a teda aj nesprávny, jeho záver o splnení zákonných predpokladov pre vyhovenie návrhu
a zriadenie záložného práva.

15. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok zabezpečovacím opatrením
môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.16. V zmysle ust. § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenia.

17. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže
nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo

sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného
registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za
predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu
vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. Zriadenie záložného práva má teda

odvrátiť stav, pri ktorom by osoba z rozhodnutia povinná si počínala tak, že by mohlo dôjsť k vylúčeniu
alebo k podstatnému sťaženiu možnosti osoby oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia
uloženej povinnosti. Existenciu takejto obavy možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjaných aktivít
povinnou osobou vo vzťahu k jej majetku.

19. Medzi skutočnosti osvedčujúce obavu z ohrozenia budúcej exekúcie (zo zmarenia exekúcie) patrí
také konanie povinného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno postihnúť
exekúciou alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

20. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú:

1/ návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
2/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, byt a
nebytový priestor, ak sú prevoditeľné, aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo
časť podniku alebo iná hromadná vec (§ 151d Obč. zák.),
3/ zabezpečenie peňažnej pohľadávky,

4/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

21. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

22. Pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je postačujúce, pokiaľ okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia (zriadenie záložného práva), sú aspoň
osvedčené.

23. Súd teda nevykonáva dokazovanie v rozsahu dokazovania vyžadovanom v základnom konaní,

ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky pre zriadenie záložného práva, t.j. osvedčuje dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má navrhovaným zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana a
nebezpečenstvo ohrozenia (zmarenia) exekúcie.

24. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov

zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to
pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa
súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní
sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP), pričom súd je

povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese
sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany
práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne
preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana a osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.

25. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie (§ 329 v spojení s § 344 CSP).26. Žalobca pritom musí osvedčiť existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanému, na zabezpečenie
ktorej sa domáha nariadiť zabezpečovacie opatrenie a zároveň musí osvedčiť aj dôvodnú obavu z

ohrozenia budúcej exekúcie, t.j. také nakladanie žalovanej s jeho majetkom, ktoré ohrozuje budúcu
exekúciu.

27. Tak ako je to vyššie uvedené aj Najvyšší súd SR a Ústavný súd SR už judikovali, že v konaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia síce súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza len z tzv.

osvedčenia relevantných skutočností vyplývajúcich z dôkazov, ktoré účastníci predložili v tomto štádiu
konania, a teda rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (a aj zabezpečovacieho
opatrenia) bude tak z pravidla stručnejšie, napriek tomu je potrebné, aby toto rozhodnutie malo príslušnú
kvalitu, t.j. aby toto odôvodnenie bolo dostatočne individualizované a obsahovalo sumu relevantných
osvedčených skutočností a tiež úvahy, ktoré umožnia spätne preskúmať záver o tom, či v danom prípade
boli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia (alebo zabezpečovacieho

opatrenia).

28. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol iba všeobecné úvahy
o charakteristike zabezpečovacieho opatrenia a zákonom stanovených predpokladoch, ktoré musia byť
splnené pre jeho nariadenie, bez toho, aby jasne uviedol na základe akých dôkazov dospel ku svojim

skutkovým záverom o osvedčení týchto predpokladov. Nevysvetlil akými úvahami sa riadil, resp. na
základe akých úvah dospel k svojim právnym záverom. Vo vzťahu ku konkrétnej veci súd iba poukázal
na skutočnosti vyplývajúce z listu vlastníctva, a to zápis záložného práva v prospech Tatra banky,
a.s. a ďalšie evidované plomby. Vôbec však tieto skutočnosti nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti a
neuviedol žiadne úvahy, ktorého ho viedli k záveru o tom, že je tu reálna a bezprostredná obava, že

exekúcia žalobcu bude ohrozená.

29. S poukazom na uvedené je predčasný, a teda nesprávny, záver súdu o tom, že boli splnené
podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Keďže odôvodnenie uznesenia obsahuje iba
všeobecné úvahy a strany sporu tak z neho nemôžu vyvodiť na základe čoho návrhu vyhovel, zároveň

nie je možné úvahy súdu vzťahujúce sa na preskúmavanú vec podrobiť odvolaciemu prieskumu.

30. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s existenciou plomby
vzťahujúcej sa na exekúciu vedenú Exekútorským úradom JUDr. Marianny Vargovej (podľa poverenia
na vykonanie exekúcie Okresného súdu Banská Bystrica od 1.4.2017 podľa zákona 233/1995 Z.z.,

predmetom, ktorého je nárok žalobcu) a následkami s tým spojenými. Zároveň zdôrazňuje, že súd prvej
inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal ani s tou skutočnosťou, že na predmetnej nehnuteľnosti
je zriadené záložné právo v prospech Tatra banky, a.s., a teda žalovaná nemôže vykonávať úkony
smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťou bez súhlasu banky, preto nie je zrejme aj z tohto pohľadu, ako
dospel súd prvej inštancie k svojmu záveru o preukázaní nebezpečenstva ohrozenia exekúcie žalobcu.

31. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

32. Úlohou súdu bude opätovne posúdiť splnenie zákonných podmienok pre nariadenie navrhovaného

zabezpečovacieho opatrenia, t.j. posúdi splnenie každého zo zákonných predpokladov osobitne
s dôrazom na posúdenie osvedčenia existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie, pričom v novom
rozhodnutí podrobne uvedie svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru o osvedčení alebo
neosvedčení obavy žalobcu z ohrozenia alebo zmarenia exekúcie, pričom uvedie konkrétne dôkazy,
ktorými je osvedčené konanie žalovanej smerujúce k zmareniu exekúcie. Vysporiada sa pritom dôsledne

s tvrdeniami a námietkami strán sporu. Iba v prípade preukázania splnenia všetkých zákonných
podmienok zriadi záložné právo. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie následne zdôvodní tak, aby
všetky úvahy bolo možné podrobiť odvolaciemu prieskumu.

33. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne opakovane o trovách celého konania, vrátane trov

tohto odvolacieho konania.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).