Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. september 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 2T/109/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320011428
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Dziak

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:2320011428.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, samosudcom JUDr. Jurajom Dziakom, v trestnej veci obžalovaných 1) K. F., 2) L.

Š. pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovanie
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, spáchané formou spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona, a v prípade obžalovaného 1) K. F. aj pre pokračovací prečin marenie výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 08.09.2023, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

1) K. F. X.. F., E.. XX.XX.XXXX K. I. - S. A., J. I. Z. Ú., Z. XXX/X, F.. M., S. X.,

2) L. Š. X.. Š., E.. XX.XX.XXXX K. I., J. I. Z. Ú., Z. XXX/X, F.. M., S. X.,

sa uznávajú za vinných, že

v bode 1. obžaloby
obžalovaný 1) K. F. a obžalovaný 2) L. Š.
dňa 14.02.2020 v čase okolo 23:00 hod. v obci Z. Ú. na ulici Z. vošli cez neuzamknutú zatvorenú
bráničku na dvor rodinného domu so súpisným číslom XXX/XX, kde pristúpili ku vchodovým dverám
vedúcim do bytovej jednotky rodinného domu, ktoré boli zatvorené avšak neuzamknuté, ich otvorením
sa dostali do vnútorných priestorov rodinného domu, ktoré spoločne v danom čase obývali poškodení A.
Š., E.. XX.XX.XXXX, bytom Z. Ú., Z. XXX/XX, (ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku už nebohá) O. Š., E..
XX.XX.XXXX, bytom Z. Ú., Z. XXX/XX, a X. S. M., E.. XX.XX.XXXX, bytom Z. Ú., Z. XXX/XX, najprv vošli

do kuchyne, následne do prednej izby rodinného domu, kde nezisteným spôsobom poškodili skrinku a
žiarovku na lampe, po čom ich poškodený A. Š. vyzval, aby opustili ich dom, pričom obžalovaní ho začali
slovne a fyzicky napádať a aj napriek výzvam zotrvali na mieste a odmietli opustiť dom poškodených,
následne poškodený A. Š. sa snažil silou vytlačiť obžalovaných z domu, ktorí sa bránili takým spôsobom,
že ho tlačili späť dovnútra domu, napokon však poškodený A. Š. ich dostal z domu, pričom po krátkom
čase približne po 10 minútach obžalovaní poškodili vstupné dvere, na čo poškodený A. Š. išiel von na
dvor, kde ho fyzicky napádali takým spôsobom, že po zápasení s obžalovaným L. Š. spadol na zem,

kde ho obžalovaný K. F. niekoľkokrát kopol do oblasti rebier, v dôsledku čoho poškodený A. Š. utrpel
zranenia, a to pomliaždenie ľavej strany hrudníka a drieku, a vykĺbenie 4 prsta ľavej nohy, pričom tieto
zranenia podľa znaleckého posudku si vyžiadali práceneschopnosť a dobu liečenia maximálne 14 dní,
pričom uvedený poškodený mal bolesti ľavej polovice hrudníka a následne driekovej oblasti pri pohyboch
(čo trvalo minimálne 7 dní, s rozsahom až do 10 dní), tiež bolesti pri došľapovaní na ľavú nohu (čo trvalo
minimálne 7 dní, s rozsahom až do 10 dní); uvedený poškodený musel byť vyšetrený a ošetrený na
urgentnom príjme a následne bol 2x na kontrole u úrazového chirurga;

v bode 2. obžalobyobžalovaný 1) K. F.
dňa 21.05.2020 v čase o 14:50 hod. v obci Z. Ú. E. Q. F. nastúpil do osobného motorového vozidla
značky Škoda Felícia, combi, farba strieborná metalíza, EČV: S.-XXXDM, ktoré ako vodič viedol z obce

Z. Ú.Ľ. do obce K. M., kde na ulici Š. zastavil pri futbalovom ihrisku a následne pokračoval v jazde späť
do obce Z. Ú. E. Q. F., a to aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, sp.
zn. 3T/78/2017 zo dňa 03.01.2018, právoplatného dňa 22.11.2018 mu bol okrem iného uložený zákaz
činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 3 roky;

v bode 3. obžaloby
obžalovaný 1) K. F.
dňa 10.07.2020 v čase o 15:31 hod. v obci Z. Ú. E. Q. G., ako vodič viedol motocykel značky Derbi
ATL 0SA, kategórie L1e, VIN: K. bez EČV, a to aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava III, sp. zn. 3T/78/2017 zo dňa 03.01.2018, právoplatného dňa 22.11.2018 mu bol okrem iného
uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 3 roky;

teda
v bode 1. obžaloby
obžalovaný 1) K. F. a obžalovaný 2) L. Š.
spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví a neoprávnene vnikli do obydlia iného a

neoprávnene tam zotrvali,

v bode 2. a 3. obžaloby obžalovaný 1) K. F.
marilvýkonrozhodnutiasúdutým,ževykonávalčinnosť,naktorúsavzťahujerozhodnutiesúduozákaze
činnosti,

čím spáchali

v bode 1. obžaloby

obžalovaný 1) K. F. a obžalovaný 2) L. Š.
úmyselný prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s
úmyselným prečinom porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, spáchané
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,

v bode 2. a 3. obžaloby obžalovaný 1) K. F.
vo viacčinnom súbehu s vyššie uvedenými trestnými činmi v bode 1. obžaloby úmyselný pokračovací
prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Za to sa

odsudzujú:

Obžalovaný 1) K. F.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, s poukazom
na § 37 písm. h) a písm. m) Trestného zákona, a za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, na úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona aj na trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v

cestnej premávke v trvaní 4 (štyri) roky.

Obžalovaný 2) L. Š.Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, s poukazom
na § 37 písm. h) Trestného zákona, a za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá
a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 15
(pätnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obom obžalovaným ukladá nahradiť spoločne a nerozdielne
poškodenej obchodnej spoločnosti K. Y. Z., W..S.., U.: XX XXX XXX, S. Z. T. X, XXX XX I. - A. Č. Z.,
Slovenská republika, škodu vo výške 130,72 EUR (jednostotridsať eur a sedemdesiatdva eurocentov).

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd (i) poškodeného A. Š., E.. XX.XX.XXXX K. U.Č., F.. I., Č. X.,

J. I. Z. XXX/XX, Z. Ú., F.. M., S. X., (ii) poškodeného X. S. M., E.. XX.XX.XXXX K. M., J. I. Z. XXX/XX, Z.
Ú., F.. M., S. X., ako aj (iii) ďalšie osoby z nateraz súdu známeho okruhu dedičov po nebohej poškodenej
O. Š., X.. G., E.. XX.XX.XXXX K. I., Y.. XX.XX.XXX2, konkrétne (iii - a) Z. S. M., E.. XX.XX.XXXX, a (iii
- b) K. I., E.. XX.XX.XXXX, obaja J. I. Z. XXX/XX, Z. Ú., F.. M., S. X., odkazuje s nárokom na náhradu
škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta podala dňa 24.11.2020 na tunajší súd obžalobu č. 1 Pv
227/20/2202 - 16 zo dňa 13.11.2020 (ďalej len ,,obžaloba“) na obžalovaných pre prečin ublíženie na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovanie domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1 Trestného zákona, spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, a v

prípade obžalovaného 1) K.J. F. aj pre pokračovací prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného v prípravnom
konaní a aplikujúc príslušné ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku.

Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom (č. l. 227), voči ktorému podala tak obhajoba (č. l. 232 -

237), ako i prokuratúra (č. l. 230) odpor. Nakoľko súd nevzhliadol priestor pre iný procesný postup,
prejednal vec na hlavnom pojednávaní, pričom dňa 08.09.2023 vyhlásil odsudzujúci rozsudok. Na
termíne hlavného pojednávania dňa 29.06.2022 (č. l. 277 a nasl.), bezprostredne po prednese obžaloby,
učinil obžalovaný 1) K. F. vyhlásenie viny [§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku] ku skutkom v bode
2 a 3 obžaloby, ktoré vyhlásenie následne súd po splnení procesných podmienok (a nakoľko možnosti

prijať také vyhlásenie nasvedčoval obsah spisu) prijal.

Pre úplnosť súd uvádza, že termín hlavného pojednávania dňa 08.09.2023 súd uskutočnil v
neprítomnosti oboch obžalovaných (v prítomnosti ich obhajcu), súdu dôvod ich neprítomnosti nebol
súdu známy (nevedel ho ani ich obhajca). K takému postupu súdu boli podľa názoru súdu splnené

všetky zákonné podmienky podľa § 252 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku, kedy vec bolo možno
spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaných. Termín
hlavného pojednávania dňa 08.09.2023 (na ktorý sa bez ospravedlnenia či akéhokoľvek zdôvodnenia
svojej neúčasti nedostavili) brali na vedomie, nakoľko prítomní boli na predošlom termíne hlavného
pojednávania dňa 14.04.2023 (č. l. 340 a nasl.), v konaní boli na možnosť konania hlavného

pojednávania v ich neprítomnosti upozornení v doručenom predvolaní na hlavné pojednávanie (napr.
č. l. 256 a doručenka na č. l. 252), obžaloba a výzva podľa § 240 Trestného poriadku im boli riadne
doručené (doručenka na č. l. 229 a č. l. 239), mali možnosť vyjadriť sa o skutku resp. skutkoch, ktoré
je predmetom obžaloby, tak v prípravnom konaní, ako aj pred súdom (č. l. 42 a nasl., č. l. 47 a nasl.,
č. l. 141, č. l. 162 a nasl., a nasl., č. l. 277 a nasl.), podľa názoru súdu boli dodržané ustanovenia o

skrátenom vyšetrovaní, pričom obžalovaní boli upozornení na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy
na doplnenie skráteného vyšetrovania (č. l. 181, č. l. 182, a č. l. 216 - 217); taktiež v tomto prípade podľa
aktuálnej lustrácie ZVJS neboli títo obžalovaní vo väzbe/výkone trestu odňatia slobody, nešlo o trestný
čin/trestné činy, na ktoré/ý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje
desať rokov.Pred súdom vykonané dokazovanie [ohľadne viny a trestu ku skutku 1 v zmysle obžaloby pre oboch
obžalovaných, ohľadne trestu pre obžalovaného 1) K. F. za skutok v zmysle 2 a 3 obžaloby].

Z výsluchu obžalovaného 1) K. F. vyplynulo (zostručnené), že ľutuje ten deň, išiel k poškodenému A. Š.,
nevstúpil na pozemok, bežne sa navštevovali, nakoľko boli susedia. V tom čase išli, obaja opití, hľadať
poškodeného X. S. M., nakoľko si mysleli, že už prišiel domov, mali s ním totiž predtým v ten večer
potýčku v J. (chceli si ju s ním dodatočne vyjasniť slovne bez násilia, bez ohľadu na to, že už bola noc,
nakoľko sa zvykli navštevovať aj o takom čase). Poškodeného A. Š. neudieral, napadnutý bol on resp.

aj obžalovaný 2) L. Š. (ktorý dnu nakukol) práve poškodeným A. Š.. Incident (resp. časť z neho) videli
viacerí svedkovia uvádzaní týmto obžalovaným. Poškodenie dverí resp. interiéru v obydlí poškodených
nespôsobili obžalovaní.

Z výsluchu obžalovaného 2) L. Š. vyplynul v podstate podobný popis udalosti, ako uviedol obžalovaný
1) K. F.. Uviedol aj (zostručnené), že bránka bola otvorená, vchodové dvere do domu poškodených Š.

boli tiež otvorené, on šiel prvý [obžalovaný 1) K. F. šiel za ním], pootvoril vchodové dvere a volal tichším
hlasom na poškodeného X. S. M., či je doma. Nedostalo sa mu však odpovede, na čo sa zobrali domov;
vo vnútri neboli. V tom vybehol poškodený A. Š., ktorý ich fyzicky napadol. Obžalovaný 2) L. Š. sa chytil
s poškodeným A. Š. tak, že ho zozadu chytil a spadli na zem, došlo k ruvačke. Incident videli viacerí
svedkovia uvádzaní týmto obžalovaným. Obžalovaní sa bežne s poškodenými navštevovali (boli skoro

ako rodina; aj v noci, dobre sa navzájom poznali). Poškodenie dverí resp. interiéru v obydlí poškodených
nespôsobili obžalovaní.

Z výsluchu svedka - poškodeného A. Š. vyplynulo (zostručnené), že v čase skutku u nich bývali on, jeho
manželka poškodená O. Š. a jej syn poškodený X. S. M.. Ten išiel na diskotéku do J., nechali preto

odomknuté vchodové dvere, zamkli si na spálni. Už zaspávali, keď počuli rachot z izby poškodeného
X. S. M.. Išiel sa na to pozrieť, zbadal oboch obžalovaných, začal s nimi po sebe kričať (obžalovaní
vraveli, že kde je X., že ho idú zbiť) a snažil sa ich vytlačiť von, čo sa mu podarilo, následne šiel späť za
ženou do spálne (bola vyplašená, nevedela čo sa deje). Vchodové dvere zavrel. Vtedy so ženou začuli
ranu, niektorý z obžalovaných im zlomil vchodové dvere, naštvalo ho to, obžalovaného 2) L. Š. chytil do

kravaty, dostali sa na dvor, kričal na nich, nakoľko nemali čo robiť v ich dome. Nakoľko mal len nazúvaciu
obuv, zakopol, obžalovaný 2) L. Š. sa mu vyšmykol, do kravaty chytil on jeho, spadli na zem, obžalovaný
1) K. F. do poškodeného párkrát kopol. Incident videlo niekoľko ľudí.

Za súhlasu procesných strán, a nakoľko nepovažoval osobný výsluch za potrebný, súd prečítal zápisnicu

o výsluchu splnomocnenca poškodenej zdravotnej poisťovne (K. Y. Z., W..S..) z prípravného konania.
Vyplynulo z nej, že uplatňujú nárok na náhradu škody v sume 130,72 eur (náklady na ošetrenie/liečbu
poškodenia zdravia poškodeného A. Š.).

Z výsluchu svedka A. D. (jeho prítomnosť pri incidente uvádzala obhajoba, ako i poškodený A. Š.)

vyplynulo (zostručnené), že na miesto prišiel v okamihu, keď obžalovaní boli pred bránkou, obžalovaný
2) L. Š. stál medzi obžalovaným 1) K. F. a poškodeným A. Š. a snažil sa ich rozdeliť. Svedok chytil
obžalovaného 1) K. F. a odtiahol ho preč. Obžalovaný 2) L. Š. s poškodeným A. Š. spolu zápasili v tom
zmysle, že poškodený chytil pod krkom daného obžalovaného a hodil sa s ním na zem. Následne chytil
pod krk daný obžalovaný poškodeného a svedok ich potom rozdelil. Následne sa postavili zo zeme,

pokrikovali na seba a zobrali sa každý domov. Obžalovaní išli domov, poškodený stál pred domom,
svedkovi povedal, že obžalovaní sa pochytili v J. s poškodeným X. S. M. a boli ho tam hľadať, pričom
jemu vadilo, že mu vykrikujú pred domom. Sanitka následne odvážala poškodeného aj so ženou. Všetci
sapoznajúdlhéroky,svedokbolsvedkom,akosanavštevujú.Obžalovaný1)K.F.nekopolpoškodeného
A. Š., nakoľko bol za svedkom, lebo ho odtiahol preč (a zhodil ho na zem). Svedok nevidel nikoho, že

by kopal poškodeného A. Š.. Incident sa odohral na mieste, kde je dlažba a taký menší obrubník popri
bráne. Čo sa dialo predtým v dome poškodeného, svedok nevie (vyšiel von až keď počul krik a uvidel
ten incident).

Nakoľko svedkyňa - poškodená O. Š. počas súdneho konania zomrela (č. l. 304 - 305), súd postupom

podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu danej poškodenej z
prípravného konania (č. l. 60 až 65); podľa názoru súdu predmetný výsluch bol vykonaný spôsobom
zodpovedajúcimustanoveniamTrestnéhoporiadku,pričomunejnešloosvedka,uktoréhopodľanázoru
súdu bol v čase jej výpovede v prípravnom konaní dôvodný predpoklad, že na hlavnom pojednávaníju nebude možné vypočuť - i keď smrť každého človeka je časom predvídateľná, z okolností prípadu
podľa názoru súdu nevyplýva (obhajoba to ani neuvádzala), že by v prípravnom konaní bol predpoklad,
že sa táto svedkyňa svojho výsluchu na súde nedožije. Pokiaľ obhajoba tento postup súdu namietala,

súd má za to, že dané námietky sú bezpredmetné, uvedená poškodená zomrela, postup, ktorý súd
zvolil, predvída práve pre také prípady vyššie uvedené ustanovenie § 263 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku. Okrem toho, obaja obvinení boli vopred riadne o konaní daného výsluchu v prípravnom
konaní upovedomení (č. l. 15 - 16), nezúčastnili sa ho zrejme z vlastného rozhodnutia (nevyužili tak
možnosť kontradiktórne svedkyňu - poškodenú konfrontovať). Z prečítaného výsluchu tejto svedkyne

- poškodenej vyplynulo (zostručnené) v podstate to, čo pred súdom uviedol jej manžel, poškodený A.
Š. - predmetné obydlie bolo domovom pre ňu, poškodeného A. Š. a jej syna, poškodeného X. S. M..
VonkajšiedverenechalineuzamknutéprejejsynaX.,dverenaspálnisizamkli.Asihodinupredpolnocou
začuli z ich bytovej jednotky buchot, jej manžel (poškodený A. Š.) sa šiel pozrieť, čo sa deje, odomkol
dvere na spálni, šiel do kuchyne. Ako ťažko mobilný pacient zostala na posteli, no počula manžela ako
sa niekoho pýta, čo tam robí. Zistila, že sú tam dve osoby, podľa hlasov spoznala, že ide o obžalovaných,

hľadali jej syna X., jej manžel ich posielal preč, že tam nemajú čo robiť. Oni odmietali odísť, nastal
buchot a krik, kričali, že nikam nejdú, manžel ich vytláčal von. Keď sa mu to podarilo, prišiel za ňou
do spálne, vtom počuli rany na ich vchodové dvere, jej manžel tam vybehol. Jej sa podarilo dostať
postupne k vchodovým dverám, odkiaľ videla, že jej manžel (poškodený A. Š.) leží na zemi a na ňom je
obžalovaný 1) K. F. a vedľa bol obžalovaný 2) L. Š.. Bola tam veľká bitka. Pribehla S. Š.Á., odťahovala

obžalovaného 2) L. Š. preč, oboch obžalovaných sa jej podarilo odtiahnuť domov. Manžel svedkyne -
poškodenej sa dostal späť do bytu, hneď volala na políciu aj na záchranku, nakoľko bol zranený. Na
druhý deň zistili, že im obžalovaní poškodili veci v interiéri bytu a poškodili vchodové dvere. Zranili jej
tiež manžela. Svedkyňa - poškodená sa odvtedy bojí, má psychické problémy, bola za psychiatričkou,
nevie spávať, má úzkosti a strach.

Súd postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne
S. Š. z prípravného konania (č. l. 78 a nasl.), nakoľko sa táto svedkyňa dlhodobo zdržuje v Nemecku
(odcestovaná je tam zrejme za prácou, viď zápisnicu o termíne hlavného pojednávania dňa 09.12.2022
na č. l. 314 a nasl., o termíne hlavného pojednávania dňa 14.04.2023 na č. l. 340 a nasl., tiež o termíne

hlavného pojednávania dňa 08.09.2023 a tiež úradný záznam a e-mailovú správu zo dňa 07.09.2023);
obhajoba s prečítaním zápisnice o výsluchu z prípravného konania súhlasila, prokuratúra trvala na
osobnom výsluchu; podľa názoru súdu predmetný výsluch bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim
ustanoveniam Trestného poriadku, pričom u nej nešlo o svedka, u ktorého podľa názoru súdu bol v čase
jej výpovede v prípravnom konaní dôvodný predpoklad, že na hlavnom pojednávaní ju nebude možné

vypočuť. Okrem toho, obaja obvinení boli vopred riadne o konaní daného výsluchu v prípravnom konaní
upovedomení (č. l. 15 - 16), nezúčastnili sa ho zrejme z vlastného rozhodnutia (nevyužili tak možnosť
kontradiktórne svedkyňu konfrontovať). Z prečítaného výsluchu tejto svedkyne vyplynulo (zostručnené),
že počula vonku kričať obžalovaných, že asi prišiel poškodený X. S. M. domov. Išla teda von. Videla, ako
obžalovaný 2) L. Š. má otvorené dvere na byte poškodených a že obžalovaný 1) K. F. stojí pred domom

pri bránke. Z domu vybehol poškodený A. Š. a trafil obžalovaného 1) K. F. zozadu do hlavy, ktorý spadol
na zem a zostal tam ležať. Následne zbadala, ako poškodený A. Š. leží na zemi na obžalovanom 2)
L. Š. a dusí ho, preto do neho začala búchať, nech ho pustí. Podarilo sa jej ich rozdeliť, obžalovaných
ťahala domov, poškodený sa im pri tom vyhrážal a takto sa celý konflikt ukončil.

Súd postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu svedka -
poškodeného X. S. M. z prípravného konania (č. l. 72 a nasl.), nakoľko sa ani na opätovné predvolanie
súdu k výsluchu bez dôvodného ospravedlnenia nedostavil (doručenky neprevzaté v odbernej lehote
na č. l. 253, 298, 315, 343) a jeho predvedenie bolo neúspešné (č. l. 348, k tomu viď aj úradný
záznam z 08.09.2023); podľa názoru súdu predmetný výsluch bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim

ustanoveniam Trestného poriadku, pričom u neho nešlo o svedka, u ktorého podľa názoru súdu bol v
čase jeho výpovede v prípravnom konaní dôvodný predpoklad, že na hlavnom pojednávaní ho nebude
možné vypočuť. Okrem toho, obaja obvinení boli vopred riadne o konaní daného výsluchu v prípravnom
konaní upovedomení (č. l. 17 - 18), nezúčastnili sa ho zrejme z vlastného rozhodnutia (nevyužili tak
možnosť kontradiktórne svedka - poškodeného konfrontovať). Z prečítaného výsluchu tohto svedka -

poškodeného vyplynulo (zostručnené), že v predmetnom rodinnom dome býval daného času spolu s
jeho mamou (poškodená O. Š.) a jej manželom (poškodený A. Š.). S obžalovanými a inými osobami
bol na diskotéke v J., mal tam s nimi konflikt, po ktorom sa rozišli, on šiel stopom domov. Keď prišiel
domov, zistil, že sú u nich policajti, bolo mu povedané, že poškodeného A. Š. napadli obžalovaní. Zistilaj poškodenie interiéru ich bytu, jeho mama (poškodená O. Š.) bola v šoku. Bez ich súhlasu k nim
obžalovaní nikdy nechodili, dnu chodili len, keď bol tento poškodený doma. Obžalovaní porušili ich
domovú slobodu.

Súd vyslúchol aj znalca A.. C. T. k ním podanému znaleckému posudku Č.. XX/XXXX. Ten sa plne
svojho posudku pridržal. Uviedol, že vykĺbenie prsta jednoznačne pádom nemohlo nastať (jedine, že by
poškodený A. Š. zakopol o niečo sám). Dĺžka PN nezodpovedala zraneniam, zodpovedajúca je uvedená
v znaleckom posudku. Vykĺbenie prsta ľavej nohy malo za následok dobu liečenia v trvaní 10 až 14 dní.

Znalec nevedel povedať, aká bola potrebná doba PN, nakoľko sa to odvíja od pracovného zaradenia,
ktoré znalcovi známe nie je (t. j. či vykonával nejakú fyzickú pracovnú činnosť alebo nie), pričom ak
pracoval poškodený A. Š. ako opatrovateľ, v tom prípade by sa znalec pridržal doby PN do 14 dní.

Za súhlasu procesných strán a nakoľko sa na znalecký posudok znalec, ktorý bol pred jeho podaním
riadne poučený, pri svojom výsluchu pred súdom odvolal, a neboli pochybnosti o správnosti a úplnosti

znaleckého posudku, bol pred súdom prečítaný (v rozsahu jeho záverov) aj vyššie uvedený znalecký
posudok Č.. XX/XXXX. Z prečítaného vyplynulo (okrem iného), že poškodený A. Š. utrpel zranenia, a
to pomliaždenie ľavej strany hrudníka a drieku, a vykĺbenie 4 prsta ľavej nohy, pričom tieto zranenia
podľa znaleckého posudku si vyžiadali práceneschopnosť a dobu liečenia maximálne 14 dní, pričom
uvedený poškodený mal bolesti ľavej polovice hrudníka a následne driekovej oblasti pri pohyboch (čo

trvalo minimálne 7 dní, s rozsahom až do 10 dní), tiež bolesti pri došľapovaní na ľavú nohu (čo trvalo
minimálne 7 dní, s rozsahom až do 10 dní); uvedený poškodený musel byť vyšetrený a ošetrený na
urgentnom príjme a následne bol 2x na kontrole u úrazového chirurga. Podľa názoru znalca je možné,
že predmetné pomliaždenie ľavej strany hrudníka a drieku (spôsobené účinkom slabšieho násilia) boli
spôsobené kopnutím na predmetné oblasti, ale aj pádom na ľavú polovicu tela poškodeného. Podobne,

vykĺbenie 4tého prsta ľavej nohy (spôsobené účinkom silnejšieho násilia) mohlo byť spôsobené úderom
- kopnutím na 4tý prst ľavej nohy.

Za súhlasu procesných strán súd prečítal odborné vyjadrenia na č. l. 131 a 132, nakoľko neboli
pochybnosti o správnosti a úplnosti daných odborných vyjadrení, z ktorých vyplynulo, že celková škoda

na obydlí poškodených v súvislosti so žalovaným skutkom je 92,80 eur.

Súd oboznámil aj listinné dôkazy, a to (najmä)
- na č. l. 134 vyčíslenie nákladov na ošetrenie/liečenie poškodeného zdravia poškodeného A. Š.,
predložené zo strany poškodenej zdravotnej poisťovne (K. Y. Z., W..S..), v konaní uplatnili nárok na

náhradu škody v sume 130,72 eur (náklady na ošetrenie/liečbu poškodenia zdravia poškodeného A. Š.).
- na č. l. 92 až 99 zápisnica o obhliadke miesta priestupku dňa 14.02.2020 s fotodokumentáciou a
náčrtok; konštatované je okrem iného poškodenie vstupných dverí;
-nač.l.100až104lekárskesprávyadokladodočasnejPNpoškodenéhoA.Š.;podľalekárskychsprávy
zo dňa 15.02.2020 na č. l. 100, ktorá popisuje zranenia poškodeného, poškodený A. Š. uviedol, že bol

napadnutý inou osobou, kedy podľa lekára bolo zranenie spôsobené tupým úderom; podľa lekárskej
správy na č. l. 101 zo dňa 15.02.2020 (čas: 02:16 hod.) bol pacient privezený po napadnutí inou osobou,
kedy sú konštatované zranenia pomliaždenie hrudníka vykĺbenie prsta nohy a zlomenia rebra (ako sa
vyjadril znalec, tá sa nakoniec nepotvrdila); podľa potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti na č. l. 103,
poškodený bol PN od 17.02.2020, zamestnaním ÚPSVaR M. - opatrovateľ, podľa potvrdenia o dočasnej

práceneschopnosti na č. l. 104 schopný práce od 06.03.2020.
- lekárska správa predložená obhajobou (č. l. 289); plynie z nej, že obžalovaný 2) L. Š. bol necelú hodinu
po polnoci dňa 15.02.2020 ošetrený v nemocnici v J., kde uviedol, že bol napadnutý známymi osobami
pred klubom - uvedená správa sa teda netýka žalovaného skutku;
- uznesenie o pribratí znalca do konania na podanie znaleckého posudku (č. l. 40 - 41), z ktorého plynie,

že znalec bol pred podaním znaleckého posudku riadne poučený;
- na č. l. 304 - 305 oznámenie o úmrtí poškodenej Š. a lustrácia jej osoby z registra obyvateľov (zomrela
11.10.2022);
- na č. l. 336 odpoveď od notára/súdneho komisára ohľadne okruhu dedičov po nebohej poškodenej
O. Š. (v dedičskom okruhu boli v danom čase jej pozostalý muž a pozostalé deti); predmetné dedičské

konanie ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku nebolo podľa vedomosti súdu právoplatne skončené;
- na č. l. 187 až 190 evidenčná karta vodiča, obžalovaného 1) K. F., z ktorej plynú aj informácie o
uložených zákazoch činnosti (pokiaľ ide o skutok v zmysle bodu 2 a 3 obžaloby);
- na č. l. 192 a 193 - staršie správy o povesti z roku 2020 - na oboch obžalovaných- na č. l. 194 až 196 - správa z ÚPSVaR - na oboch obžalovaných
- na č. l. 199 - správa zo Sociálnej poisťovne - poškodený Š.
- staršie i aktuálne lustrácie oboch obžalovaných odpisom registra trestov, ZVJS, evidencie priestupkov,

zo Sociálnej poisťovne, správy o povesti z obce pobytu (č. l. 192 - 193). V prípade obžalovaného 1)
K. F., ide o dosiaľ 6krát súdne trestanú osobu (prevažne úmyselná trestná činnosť, kedy už bol aj
vo výkone trestu odňatia slobody), aktuálne má 7 záznamov v priestupkovom registri (rôzneho druhu,
pričom priestupkov sa dopúšťal aj v čase toho súdneho konania), pričom tu žalovaných úmyselných
trestných činov sa dopustil v čase podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody (viď

záznam č. 6 v odpise registra trestov). V prípade obžalovaného 2) L. Š. ide o dosiaľ súdne netrestanú
osobu, toho času má v evidencii priestupkov 6 záznamov (rôzneho druhu, pričom priestupkovej činnosti
sa dopúšťal aj počas tohto súdneho konania). Ani jeden z obžalovaných podľa aktuálnej lustrácie zo
Sociálnej poisťovne nie je evidovaný ako zárobkovo činný, podľa starších správ o povesti z obce, nemajú
dobrú povesť. Podľa aktuálnej lustrácie ZVJS, neboli ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku vo väzbe ani
VTOS;

- aktuálny výpis z agendy dopravno-správnych činností ohľadne obžalovaného 1) K. F. (záznamy o
priestupkoch a zákazoch činnosti, ako je už uvedené vyššie).

Súd odmietol (§ 272 ods. 3 Trestného poriadku) vykonať dôkaz navrhnutý (i) obhajobou, a to
- výsluchom obhajobou navrhnutého svedka A. K. (č. l. 262), nakoľko daný návrh sa podľa názoru

súdu týkal okolností ohľadne žalovaného skutku v zmysle bodu 1 obžaloby a viny zaň, ktoré okolnosti
bolo možné v danom čase už zistiť zo skôr vykonaných dôkazov (výsluchy obžalovaných, svedkov,
znalca, oboznámením záverov znaleckého posudku, listinných dôkazov), pričom navyše z výsluchu
obžalovaného 1) K. F. vyplynulo, že tento svedok ani nemal vidieť celý incident;
- zisťovaním pracovného zaradenia poškodeného A. Š. za účelom zistenia, aká doba PN by bola

vzhľadom na jeho pracovné zaradenie adekvátna, nakoľko daný návrh dôkazu sa týkal dĺžky PN,
a teda okolnosti, ktorú bolo možné podľa názoru súdu v danom čase už zistiť zo skôr vykonaných
dôkazov (potvrdenie o dočasnej PN na č. l. 103 a 104, znalecký posudok Č.. XX/XXXX a výsluch
znalca, ktorý jednoznačne uviedol, že v prípade opatrovateľskej práce je doba PN do 14 dní); obhajoba
navyše ani neuviedla, aký spôsobom má byť tento dôkaz získaný/zabezpečený a vykonaný, pričom

súd nemal dôvod, nakoľko žiadne relevantné informácie v danom smere zakladajúce taký dôvod súdu
neboli predložené, nevychádzať z údajov o pracovnom zaradení poškodeného A. Š. uvedených na
potvrdeniach o dočasnej PN na č. l. 103 a 104;
a tiež dôkaz navrhnutý (ii) poškodeným A. Š., a to
- výsluchom ním navrhnutej svedkyne A. G., nakoľko daný návrh sa podľa názoru súdu týkal

okolností ohľadne žalovaného skutku v zmysle bodu 1 obžaloby a viny zaň, ktoré okolnosti bolo
možné v danom čase už zistiť zo skôr vykonaných dôkazov (výsluchy obžalovaných, svedkov, znalca,
oboznámením záverov znaleckého posudku, listinných dôkazov). Okrem toho, poškodený A. Š. sám na
termíne hlavného pojednávania dňa 08.09.2023 neprišiel, účasť tejto svedkyne nezabezpečil ani inak
neinformoval súd v danom smere.

Pre úplnosť súdu uvádza, že v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 08.10.1997 sp. zn. I. ÚS
64/97 do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré účastník
konania pred všeobecným súdom navrhol, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy,
pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého
rozhodnutia veci umožňuje sudcovi a súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto

rozhodnutiu vedú. Pre úplnosť súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.04.2020
sp. zn. 6Tdo/23/2019, podľa ktorého proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu
jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia,
kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k
vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zásada voľného hodnotenia dôkazov, vybudovaná na vnútornom

presvedčeníorgánovčinnýchvtrestnomkonaníasúdu,znamenámyšlienkovúčinnosť,ktorávytvárapre
súd možnosť dostatočného priestoru v rámci vlastnej úvahy k tomu, aby sám určil rozsah dokazovania a
vykonal prípadnú selekciu navrhovaných dôkazov procesnými stranami v obsahovom kontexte významu
navrhovaných dôkazov niektorou z procesných strán. Vychádzajúc z uvedeného bolo potrebné podľa
názoru súdu vyššie uvedené návrhy na vykonanie dôkazu odmietnuť.

Iné ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov, o ktorých by bolo potrebné procesne rozhodnúť, už neboli.Konečné návrhy procesných strán. Prokurátorka právom záverečnej reči v bodoch 2 a 3 obžaloby
poukázala na vyhlásenie viny obžalovaným 1) K. F. a v bode 1 obžaloby navrhla oboch obžalovaných
uznať za vinných v zhode s podanou obžalobou. Ich vinu podľa názoru prokuratúry dokladujú výpovede

svedkov, ktoré sa dopĺňajú a vzájomne korešpondujú (za nedôveryhodnú považuje prokuratúra výpoveď
svedka D., ktorí nebol spomínaný nikým v prípravnom konaní, že by mal byť na mieste skutku, v
prípravnom konaní obžalovaní nenavrhli jeho výsluch). Pokiaľ ide o trest, obžalovanému 2) L. Š. navrhla
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného
zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona uložiť úhrnný podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12

mesiacov so skúšobnou dobou 15 mesiacov, a obžalovanému 1) K. F. navrhla podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, §
41 ods. 1 Trestného zákona uložiť úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so
zaradením do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia, tiež zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel
v trvaní 2,5 roka, a oboch solidárne zaviazať podľa § 287 ods. 1 Trestného zákona na náhradu škody
poškodeným Š. vo výške 92,80 eur a poškodenej zdravotnej poisťovni vo výške 130,72 eur.

Obhajca oboch obžalovaných právom záverečnej reči uviedol k bodu 1 obžaloby, že dokazovanie
pred súdom nebolo vykonané v dostatočnej miere, nakoľko z troch poškodených neboli vypočutí dvaja
(Š., M.), ktorí boli obhajobou navrhnutí na výsluch a obhajoba trvala na ich výsluchu pred súdom,
došlo tak k porušeniu § 263 Trestného poriadku. Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní

ani na hlavnom pojednávaní nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní. Pre
nízku nebezpečnosť žalovaný skutok ani nie je trestným činom, pričom nebolo dokázané, že by ho
spáchali obžalovaní. Ohľadne porušovania domovej slobody obhajca poukázal na výsluchy vykonané
pred súdom, kde z výsluchu obžalovaných ako i poškodeného A. Š. vyplýva, že obžalovaní navštevovali
domácnosť poškodených v súvislosti s ich vzťahom k poškodenému X. S. M., tiež dom uzamknutý nebol,

čo bolo podľa výsluchov bežné. V súvislosti s ublížením na zdravý obhajca uviedol, že s poukazom
na výsluch znalca je zrejmé, že doba PN je diskutabilná vo vzťahu k jej dĺžke. Obhajca namietol, že
nebol vykonaný dôkaz k pracovnému zaradeniu poškodeného A. Š.. Dokazovanie pred súdom považuje
obhajobazaneúplnéanedostatočné(nebolivypočutípoškodeníO.Š.aX.S.M.),§272ods.3Trestného
poriadku nebol súdom v tomto smere použitý správne. V bode 1 obžaloby teda pre nedostatočné

dokazovanie obhajca navrhol obžalovaných spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. a až písm. c)
Trestného poriadku. Vo vzťahu k bodu 2 a 3 obžaloby, keďže obžalovaný 1) K. F. učinil vyhlásenie o
vine, obhajca navrhol uložiť mu primeraný trest, pričom požiadal súd, aby zohľadnil vyhlásenie o vine
a úprimné oľutovanie skutku.

K vine. Pokiaľ ide o skutky 2 a 3 v zmysle obžaloby, obžalovaný 1) K. F. učinil v úvode konania pred
súdom (pred vykonaným dokazovaním) vyhlásenie o vine (ako je už uvedené vyššie) ku skutkom a ich
právnej kvalifikácii v zmysle obžaloby, ktoré vyhlásenie súd prijal; dokazovanie sa tak pred súdom k
otázke viny ohľadne skutkov 2 a 3 obžaloby neviedlo.

Pokiaľ ide o skutok v zmysle 1 obžaloby, súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne za
preukázané naplnenie všetkých znakov skutkových podstát žalovaných trestných činov. Úmysel videl
súduobochobžalovanýchpriamy[§15písm.a)Trestnéhozákona],nakoľkoobaja(vspolupáchateľstve)
chceli poškodenému A. Š. ublížiť na zdraví (a aj ublížili), a to po tom, čo chceli a aj neoprávnene vnikli do
obydliapoškodenýchŠ.aneoprávnenetamzotrvali,kýmichpoškodenýA.Š.zobydliafyzickynevytlačil,

čo bolo zo strany obžalovaných docenené fyzickým útokom na neho a ublížením mu na zdraví.

Súd neuveril tvrdeniam obžalovaných, že si len chceli slovne bez násilia s poškodeným X. S. M.
vydiskutovať potýčku, ktorá sa v ten večer medzi nimi udiala v J. a že dovnútra nevkročili. Ako vyplynulo
z ich výsluchu pred súdom, boli opití, pričom súd považuje za pramálo uveriteľné, že v ,,susedskom

duchu“ sa chceli pod vplyvom alkoholu v noci s poškodeným X. S. M., s ktorým mali fyzickú potýčku de
facto krátky čas predtým v J., bez násilia porozprávať, pričom, keď im nik v dome Š. neodpovedal, odišli
(pričom ich mal, z tohto pohľadu bez príčiny, napadnúť poškodený A. Š.). Uveriteľná verzia udalostí je
tá podávaná poškodeným A. Š., toho času už nebohou poškodenou O. Š., a tiež poškodeným X. S. M.,
ku ktorej verzii sa súd priklonil (dané výpovede poškodených sa dopĺňali a neodporovali si), nakoľko ich

podporujú aj pred súdom oboznámené listinné dôkazy a znalecké skúmanie (najmä obhliadka miesta
činu - zadokumentované poškodenie vstupných dverí; lekárske správy ohľadne zranení poškodeného A.
Š., znalecké skúmanie zranení A. Š.). Z vyjadrení poškodených je zrejmé, že obžalovaní nemali žiadny
enblocsúhlasnavštevovaťobydliepoškodenýchkedykoľvek(deň/noc),akotvrdilivpodstateobžalovaní(že sa bežne navštevovali aj v noci), viazalo sa to na súhlas poškodených (najmä teda X. S. M. ako ich
rovesníka/predtým zrejme kamaráta). Pokiaľ obžalovaní (a tiež svedkyňa S. Š.) popisovali priebeh deja
(incidentu - fyzickej potýčky medzi obžalovanými a poškodeným A. Š.) tak, že agresor bol v podstate

jedine a výlučne poškodený A. Š., dané vylučujú zranenia, ktoré pri tom tento poškodený utrpel a ktoré
boli zadokumentované skrze listinné dôkazy a znalecké skúmanie v spise, kedy obžalovaní žiadne
zranenia pri tom neutrpeli (žiadne zdokladované neboli); súd v celkových súvislostiach nepovažuje za
uveriteľné, že poškodený A. Š. ako bez príčiny agresor si ako jediný odniesol poškodenie zdravia, kedy
obžalovaní sa nemali ničoho protiprávneho dopustiť. Pokiaľ obhajoba poukazovala na lekársku správu

(č. l. 289) ohľadne obžalovaného 2) L. Š., tá so žalovaným skutkom v zmysle 1 obžaloba súvis nemá
- plynie z nej totiž, že obžalovaný 2) L. Š. bol necelú hodinu po polnoci dňa 15.02.2020 ošetrený v
nemocnici v J., kde uviedol, že bol napadnutý známymi osobami pred klubom [uvedená správa sa teda
netýka žalovaného skutku v zmysle 1 obžaloby, aj keď je z času až po skutku a teda je zrejmé, že
lekárovi obžalovaný 2) L. Š. žiadne napadnutie poškodeným A. Š. nespomenul, spomenul mu predošlú,
inú potýčku]. I keď svedkovia S. Š. a A. D. popísali incident - fyzickú potýčku medzi obžalovanými a

poškodeným A. Š., ktorý podľa ich vyjadrenia videli, podľa názoru súdu nie je ich výpoveď ako celok
dôveryhodná, pričom okrem rozporu s výpoveďou poškodeného A. Š., ktorú výpoveď považuje súd
za dôveryhodnú podporenú zvyšnými dôkazmi vykonanými pred súdom (výpoveď poškodenej O. Š.,
poškodeného X. S. M., listinné dôkazy, znalecké skúmanie), si aj odporujú vzájomne (napr. v tom, kto
aktívne zasiahol do incidentu v snahe ho ukončiť a oddeliť od seba obžalovaných a poškodeného A. Š.

- svedkyňa vravela, že to bola ona, svedok zase, že on).

Skutok v zmysle 1 obžaloby a vinu obžalovaných zaň tak podľa názoru súdu jednoznačne potvrdzujú
pred súdom vykonané dôkazy, ktoré bral súd do úvahy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti
(ako sú zhrnuté vyššie v texte), najmä v podobe svedeckej výpovede poškodeného A. Š., prečítaných

výpovedí z prípravného konania nebohej poškodenej O. Š. a poškodeného X. S. M., ďalej z listinných
dôkazov (zápisnica o obhliadke miesta činu - zadokumentované poškodenie vstupných dverí, lekárske
správy ohľadne A. Š., znalecké skúmanie). Zo znaleckého skúmania síce vyplynulo, že zranenia
poškodeného môžu byť nielen dôsledkom protiprávneho konania obžalovaných (kopance), ale i pádom
(v prípade pomliaždenia ľavej strany hrudníka a drieku) či zakopnutím (v prípade vykĺbenia prsta), no z

dokazovania vykonaného pred súdom podľa názoru jednoznačne plynie, že v spise zadokumentované
zranenia poškodeného majú priamy súvis s protiprávnym konaním obžalovaných (fyzické napadnutie
poškodeného zo strany obžalovaných, vrátane kopancov, ako je uvedené v opise skutku). Poškodený
neuviedol, že by si dané zranenia spôsobil vlastným pričinením (v podobe pádu či zakopnutia)
pred či po žalovanom skutku 1 obžaloby, celková časová a vecná súvislosť informácií plynúcich z

vykonaných dôkazov svedčiacich v prospech viny obžalovaných dokladuje priamy súvis poškodenia
zdravia poškodeného A. Š. s v obžalobe popísanou protiprávnou činnosťou obžalovaných.

Závery znaleckého skúmania ohľadne sťaženia obvyklého spôsobu života poškodeného A. Š. súd
doplnil do skutkovej vety skutku 1. Podľa názoru súdu tomuto poškodenému spoločným konaním oboch

obžalovaných bolo ublížené na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Trestného poriadku (bolo mu poškodené
zdravie, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie/ošetrenie/liečenie, počas ktorého bol nie iba
na krátky čas, t. j. najmenej 7 dní, sťažený obvyklý spôsob života tohto poškodeného; znalec sa vyjadril
aj k dobe PN, pričom poškodený A. Š. pracoval ako opatrovateľ, čo vyplynulo z dokazovania).

Pre úplnosť súd uvádza, že v žalovaných prečinoch nevzhliadol nepatrnú závažnosť (§ 10 ods. 2
Trestného zákona), nakoľko obžalovaní spáchali viac úmyselných trestných činov [obžalovaný 1) K. F.
navyše aj v bode 2 a 3 obžaloby, kedy bol už v minulosti súdne trestaný, aj vo výkone trestu odňatia
slobody a tejto trestnej činnosti sa dopustil v čase podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody],kedyuobochjebadaťtendenciekprotiprávnemusprávaniusa[uobžalovaného1)K.F.navyše

nielen z priestupkovej rovine]. Skutok v zmysle bodu 1 obžaloby bol navyše spáchaný podľa zistení súdu
obžalovanými (pod vplyvom alkoholu) s cieľom podľa všetkého násilne riešiť predošlú potýčku, ktorá sa
udiala v Trnave, s poškodeným X. S. M., absolútne ignorujúc domovú slobodu poškodených, čo navyše
vyústilo do poškodenia zdravia poškodeného A. Š..

K uloženému trestu. V prípade obžalovaného 1) K. F., ide o dosiaľ 6krát súdne trestanú osobu (aktuálne
má 7 záznamov v priestupkovom registri rôzneho druhu, pričom priestupkov sa dopúšťal aj v čase toho
súdneho konania), pričom tu žalovaných úmyselných trestných činov sa dopustil v čase podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody (viď záznam č. 6 v odpise registra trestov). Súd teda sohľadom na osobu tohto obžalovaného, kedy dosiaľ k jeho náprave neviedli ani podmienečné tresty
odňatia slobody, ani výkon nariadeného trestu odňatia slobody, ako i berúc do úvahy § 49 ods.
2 Trestného zákona (spáchanie úmyselného trestného činu v čase podmienečného prepustenia z

výkonu trestu odňatia slobody), siahol po uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody. V rámci
zásad pre ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona mohol súd ukladať trest v
upravenej sadzbe (prevaha priťažujúcich okolností - mnohosť trestnej činnosti a trestná minulosť tohto
obžalovaného; pri nezistení poľahčujúcej okolnosti) v rozpätí 1 rok až dva roky; súd zvolil ako z jeho
pohľadu postačujúcu na naplnenie účelu trestu a nápravu obžalovaného výmeru nepodmienečného

trestu odňatia slobody v trvaní 1 rok a 4 mesiace (súd prihliadol aj na skutočnosť, že pokiaľ ide o skutky
2 a 3 v zmysle obžaloby, tento obžalovaný učinil vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku, t. j. v danom smere u neho badať sebareflexiu]. Zároveň, pri zistení podmienok na
uloženie takého druhu trestu (§ 34 ods. 7 Trestného zákona, § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona),
nakoľko žalovaný trestný čin v zmysle bodu 2 a 3 obžaloby bol spáchaný pri vedení motorového vozidla,
uložil mu súd aj trest zákazu vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke vo výmere 4 roky, ktorú

výmeru považuje súd z jeho pohľadu za postačujúcu na naplnenie účelu trestu a nápravu obžalovaného
(pri prevahe priťažujúcich okolností, ako je uvedené už vyššie, mohol súd ukladať tento druh trestu vo
výmere 4 roky až 10 rokov, pričom samotnú spodnú hranicu tejto výmery považuje súd za postačujúcu
v tomto prípade).

Nakoľko bol tento obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tu žalovaných trestných
činov vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (viď záznam č. 2
a 6 v odpise registra trestov), zaradil ho súd na výkon tu ukladaného nepodmienečného trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

V prípade obžalovaného 2) L. Š. ide o dosiaľ súdne netrestanú osobu, toho času má v evidencii
priestupkov 6 záznamov (rôzneho druhu, pričom priestupkovej činnosti sa dopúšťal aj počas tohto
súdneho konania); je teda u neho badať tendenciu správať sa v rozpore so zákonom, ktorá vygradovala
z roviny priestupkovej do roviny trestnoprávnej (v zmysle konštatovania viny a odsúdenia skrze tento
rozsudok), za skutok násilnej povahy, právne kvalifikovaný ako dva úmyselné trestné činy. Za daných

okolností bol súd názoru, že uloženie alternatívneho trestu by svoj účel (§ 34 Trestného zákona) splnilo
len ťažko, preto bol súd názoru, že adekvátnym je uloženie podmienečného trestu odňatia slobody
(nepodmienečný trest odňatia slobody ako dosiaľ netrestanej osobe nebolo potrebné nateraz podľa
názoru súdu tomuto obžalovanému ukladať). V rámci zásad pre ukladanie úhrnného trestu podľa § 41
ods. 1 Trestného zákona mohol súd ukladať trest v upravenej sadzbe (prevaha priťažujúcich okolností -

mnohosť trestnej činnosti; pri nezistení poľahčujúcej okolnosti) v rozpätí 1 rok až dva roky; súd zvolil ako
z jeho pohľadu postačujúcu na naplnenie účelu trestu a nápravu obžalovaného výmeru podmienečného
trestu odňatia slobody v trvaní 1 rok, za súčasného určenia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
v trvaní 15 mesiacov (skúšobnú dobu mohol súd určiť v rozpätí 1 rok až 5 rokov, no mal za to, že
výmera3mesiacenadspodnúhranicubudevtomtoprípadepostačujúcananaplnenieúčeluukladaného

podmienečného trestu odňatia slobody a nápravu tohto obžalovaného).

K náhrade škody. Ku skutku 1 v zmysle obžaloby sa viazal aj uplatnený nárok na náhradu škody.
PoškodenáobchodnáspoločnosťK.Y.Z.,W..S..nároknanáhraduškody(vpodobeúhradzaposkytnutú

zdravotnú starostlivosť poškodenému A. Š.) uplatnila riadne a včas [v zmysle § 9 ods. 7 písm. c) zákona
o zdravotnom poistení v príslušnom znení - z. č. 580/2004 Z. z.], pričom ho riadne aj zdokladovala;
súd preto tejto poškodenej obchodnej spoločnosti priznal ňou uplatnený nárok na náhradu škody [súd
nezistil ani premlčanie či iný zánik daného nároku v zmysle § 21 ods. 5 zákona o zdravotnom poistení
v príslušnom znení - z. č. 580/2004 Z. z., obžalovaní premlčanie nároku neuvádzali].

Poškodený A. Š., poškodená O. Š. (počas súdneho konania zomrela) a poškodený X. S. M. uplatnili
spoločne nárok na náhradu škody, pričom ten pozostával z poškodenia zariadenia domácnosti a v
konaní pred súdom bol špecifikovaný na sumu 92,80 eur; počas časti konania pred súdom (č. l.
268; zastúpenie bolo následne ukončené - viď vyjadrenie poškodeného A. Š. v zápisnici o hlavnom

pojednávaní dňa 14.04.2023, č. l. 340) bol poškodený A. Š. a poškodená O. Š. zastúpení (na základe
zmluvy) splnomocnencom z radov advokátov, kedy tento uplatnil na termíne hlavného pojednávania dňa
29.06.2022 (č. l. 277 a nasl.) v rámci náhrady škody aj trovy právneho zastúpenia týchto poškodených.
Nakoľko však (ako je už uvedené vyššie v texte tohto odôvodnenia rozsudku) poškodená O. Š. počassúdneho konania zomrela a ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku dedičské konanie neskončilo (t. j. na
rozhodnutie o nároku na náhradu škody by bolo potrebné vyčkať na právoplatnosť dedičského konania,
čo by toto trestné konanie neúmerne predĺžilo) súd týchto poškodených resp. osoby zo súdom (zo

súčinnosti príslušného notára - súdneho komisára, č. l. 336) zisteného okruhu dedičov po zosnulej
poškodenej O. Š., odkázal s v tomto trestnom konaní uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný
proces (kde môžu uplatňovať tak škodu na zariadení domácnosti, ako aj prípadnú škodu v podobe
vynaložených nákladov na právne zastúpenie počas časti súdneho trestného konania, pričom o takom
ich prípadnom žalobnom návrhu by rozhodol civilný súd v civilnom konaní).

Z dôvodov uvedených vyššie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti (i) výroku o vine ohľadne bodu 2 a 3 nie je prípustné odvolanie ani
dovolanie, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (§ 257 ods. 5 Trestného
poriadku).

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine ohľadne bodu 1, výroku o treste a výroku o náhrade
škody, možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v
neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).

Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) a to v
neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného
poriadku); v mene obžalovaného je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 Trestného
poriadku),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo

týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku),

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316
ods. 1 Trestného poriadku).