Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. apríl 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 47C/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723201261
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Matúšová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1723201261.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Matúšovou v spore veci žalobkyne: W. Z., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX M., právne zastúpenej KUČERKOVÁ ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Fučíkova 548/31, 903 01 Senec, IČO: 53 868 030, proti žalovanému: V.
Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX M., právne zastúpený Márton & Partner, s.r.o.,
so sídlom Dlhá 4, 903 01 Senec, IČO: 47 242 019, o ochranu integrity ohrozenej osoby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.06.2023 domáhala, aby súd zakázal

žalovanému priblížiť sa k nej na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov s výnimkou vykonávania procesných
úkonov súdu v priestoroch budovy súdu alebo procesných úkonov vykonávaných orgánmi činnými
v trestnom konaní alebo inými orgánmi verejnej moci v priestoroch nimi určenými a zároveň, aby
súd žalovanému zakázal žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami kontaktovať. Žalobkyňa zároveň žiadala, aby jej súd priznal náhradu trov súdneho konania
v celom rozsahu. Žalobkyňa spolu so žalobou podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým by súd uložil žalovanému zákazy identické s tými, ktorých sa žalobkyňa domáhala v konaní vo

veci samej.

2. Svoju žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že so žalovaným
uzavreli dňa XX.XX.XXXX manželstvo, z ktorého sa im dňa XX.XX.XXXX narodila maloletá dcéra M.
a dňa XX.XX.XXXX maloletá dcéra L.. V čase podania žaloby prebiehali na súde konania vo veci
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva strán
sporu a vo veci rozvodu manželstva strán sporu a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k

maloletým na čas po rozvode ich manželstva. Žalovaný okrem toho inicioval konanie o nariadenie
neodkladného opatrenia vo veci stretávania sa s maloletými deťmi. Žalobkyňa podľa svojho tvrdenia
ako obeť domáceho násilia opustila s maloletými deťmi spoločnú domácnosť, presťahovala sa k svojim
rodičom a podala trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru Pezinok pre podozrenie zo spáchania
trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Žalobkyňa hodnotila svoje manželstvo so žalovaným
spočiatku ako harmonické. Žalovaný až v priebehu roka 2020 začal vodiť do spoločného bytu svojich
kamarátov, s ktorými popíjal alkohol a pod vplyvom alkoholu začal mať na žalobkyňu urážlivé a hanlivé

reči. V priebehu času prišlo podľa žalobkyne k viacerým incidentom, kde žalovaný, vždy pod vplyvom
alkoholu, žalobkyni najprv len vulgárne nadával a postupom času ju začal napadať aj fyzicky, keď v
januári2022hodilvobývačkemalýstolíkdorohumiestnosti,zvalilžalobkyňunamatracachytiljuzozadu
za krk, pričom na ňu kričal, že ho musí poslúchať. V apríli 2022 po výčitke zo strany žalobkyne, že sažalovaný nestará o spoločnú dcéru, zobral žalovaný hadicu od vysávača a udrel ju do tváre, následne ju
zhodil na zem a veľmi zbil. Keď sa žalobkyňa snažila opustiť spoločný byt, udrel ju žalovaný do tváre tak
silno, že sa žalobkyňa druhou stranou tváre udrela o dvere. Vzhľadom na to, že žalovaný sa žalobkyni

následne ospravedlňoval a vyhrážal sa, že sa zabije, žalobkyňa s ním zostala aj po tomto incidente žiť
v spoločnej domácnosti. Po nejakom čase sa situácia v domácnosti strán sporu opäť zopakovala, keď
žalovaný chytil žalobkyňu za zápästia a začal s ňou sácať o stenu. Žalobkyňa v tom čase opustila na dva
týždne spoločnú domácnosť aj s maloletou Stelou a odišla k svojim rodičom. Do spoločnej domácnosti
sa vrátila po tom, ako sa jej žalovaný ospravedlňoval a sľuboval, že bude všetko v poriadku. Situácia

medzi stranami sporu sa nachvíľu upokojila, žalobkyňa otehotnela s druhou dcérou a pre zdravotné
problémy bola hospitalizovaná a následne mala nariadené od lekára udržiavať kľudový režim. Žalovaný,
podporovaný aj zo strany jeho matky, sa na ňu opätovne začal zaháňať a vulgárne jej nadávať. Dňa
31.10.2022 skončila žalobkyňa na pohotovosti. Žalovaný opätovne pod vplyvom alkoholu viackrát hodil
žalobkyňu na zem, udieral ju do brucha, na ústa jej pritlačil dlaň, aby nemohla kričať. Inokedy ju zvalil
na posteľ, sadol si na jej brucho a bil ju. Viackrát ju búchal o skriňu a zamykal ju v izbe. Bitky a

nadávanie boli podľa žalobkyne v ich domácnosti na dennom poriadku a aj z toho dôvodu sa maloletá
L. narodila predčasne v 35. týždni tehotenstva. Podľa nálezu W.. Č., gynekológa a pôrodníka, bola
žalobkyňa počas priebehu tehotenstva opakovane stresovaná, plačlivá a vystrašená, pričom pri odobratí
podrobnejšej anamnézy priznala hrubšie správanie manžela. Počas poradní doktor nenašiel známky
fyzického napadnutia, ale psychicky bola žalobkyňa alterovaná, čo podľa žalobkyne mohlo samozrejme

viesť k predčasnému pôrodu, čo však nie je možné jednoznačne dokázať. Po narodení mladšej dcéry sa
žalovaný správal k žalobkyni výhradne vulgárne. Strany sporu navštívili spoločne aj manželskú poradňu,
kde na sedení žalovaný terapeutke priznal, že manželku bije, že po požití alkoholu sa nevie ovládať
a sľuboval, že sa zmení. Ako zlomový moment vnímala žalobkyňa situáciu, kedy ju manžel napadol
napriek tomu, že mala na rukách maloletú L.. Od jesene 2022 je žalobkyňa v starostlivosti psychiatrickej

ambulancie MUDr. Daniely Martišovej pre adaptačné poruchy, konflikt v manželstve. Žalobkyňa užíva
lieky okrem liekov na spanie, má poruchy spánku, nakoľko sa jej sníva, že ju manžel bije, má strach
o svoju budúcnosť a o budúcnosť svojich detí. Od kedy nežije so žalovaným v spoločnej domácnosti,
situácia sa zlepšuje, odpútava sa od manžela a cíti sa lepšie.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa aj tým, že žije v obrovskom
strachu zo žalovaného. Obáva sa toho, že keď sa so žalovaným stretne, žalovaný ju bude atakovať a
citovo vydierať alebo jej fyzicky ublíži. Žalovaného sa bojí aj z toho dôvodu, že je držiteľom zbrojného
preukazu a žalobkyňa sa obáva, že stupňujúce sa násilie sa môže zmeniť na násilie so zbraňou. Aj
zo správy psychiatra vyplýva, že sa stav žalobkyne zlepšuje, keď nie je v kontakte so žalovaným.

Žalovaný sa žalobkyni telefonicky vyhráža, nech si ho neželá, keď sa k nej dostane, uráža ju a nadáva
jej. Žalobkyňa sa žalovaného veľmi bojí, telefonáty ju rozrušujú, a preto sa snaží mu telefonáty nebrať.
Žalovaný jej potom píše správy a ohradzuje sa tým, že je povinná ho informovať o deťoch, napriek tomu,
že žalobkyňa žalovanému informácie o maloletých poskytuje prostredníctvom správ. Žalobkyňa mala
za to, že existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, telesná a duševná integrita,

osobná sloboda a bezpečnosť.

4. Uznesením č. k. 47C/7/2023-28 zo dňa 22.06.2023 tunajší súd vo veci vo výroku I. nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť, aby sa na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov nepribližoval
k žalobkyni s výnimkou vykonávania procesných úkonov súdu v priestoroch budovy súdu alebo

procesných úkonov vykonávaných orgánmi činnými v trestnom konaní, alebo inými orgánmi verejnej
moci v nimi určených priestoroch, zároveň uložil žalovanému, aby písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktoval žalobkyňu, s výnimkou komunikácie ohľadne
maloletých detí Z., M., narodenej XX.XX.XXXX a L., narodenej XX.XX.XXXX. Výrokom II. súd priznal
žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia v rozsahu 100%. Proti dotknutému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, o
ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2Co/44/2023-106 zo dňa 20.09.2023
tak, že výrok I. uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 22.06.2023, č. k. 47C/7/2023-28 potvrdil a výrok II.
uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 22.06.2023, č. k. 47C/7/2023-28 o trovách konania zrušil. Uznesenie
tunajšieho súdu č. k. 47C/7/2023-28 zo dňa 22.06.2023 nadobudlo právoplatnosť dňa 04.10.2023 a

vykonateľnosťdňa29.06.2023vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvBratislaveč.k.2Co/44/2023-106
zo dňa 20.09.2023.5. Dňa 04.01.2024 doručil žalovaný tunajšiemu súdu vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedol, že žalobkyňa
svojou žalobou mieni veľmi zásadným spôsobom zasiahnuť do jeho rodičovských práv, a preto so
žalobou nemôže súhlasiť. Žalovaný mal za to, že žaloba vychádza z nepravdivých alebo deformovaných

informácií, resp. zdramatizovaných či vyfabulovaných popisov skutkov, ktoré súdu poskytla žalobkyňa.
V čase podania vyjadrenia sa strany sporu riadili nariadeným neodkladným opatrením a žalovaný
kontaktoval žalobkyňu výlučne písomne, prostredníctvom sms správ a výlučne ohľadom potrieb
maloletýchdetí.Nadrámecuvedenéhožalovanýžalobkyňupodľasvojichtvrdenínekontaktovalžiadnym
spôsobom, k ich osobnému stretávaniu sa dochádzalo len na pojednávaniach v konaniach, ktoré sú

vedené na Okresnom súde Pezinok. Žalovaný sa ďalej vo svojom vyjadrení vyjadroval k žalobkyňou
uvádzaným tvrdeniam, ktoré považoval za zväčša nepravdivé alebo tendenčne upravené. K okolnostiam
uzavretia manželstva uviedol, že žalobkyňa krátko po ich zoznámení otehotnela a matka žalobkyne
vyvíjala na žalovaného nátlak, aby si žalobkyňu vzal a pohrozila mu, že inak mu nedovolí so žalobkyňou
žiť a vídať jeho dieťa. Žalovaný uviedol, že celé manželstvo musel znášať dôsledky správania sa
jeho matky na ich spoločnej svadbe so žalobkyňou, kedy matka žalovaného vyzvala svadobčanov,

aby išli tancovať v čase, kedy nebola prítomná matka žalobkyne. Žalovaný potvrdil, že po svadbe
išli so žalobkyňou žiť do prenajatého bytu v M. napriek tomu, že žalovaný vlastnil iný byt v jeho
výlučnom vlastníctve, v ktorom bývala jeho matka po vzájomnej dohode. Žalobkyňa podľa žalovaného
o tejto dohode vedela, avšak po určitom čase začala na žalovaného tlačiť, aby sa presťahovali do
bytu, kde bývala jeho matka, v dôsledku čoho, si matka žalovaného musela nájsť podnájom a byt im

uvoľniť. Následne začala žalobkyňa podľa žalobcu vznášať nároky na iné ďalšie bývanie a uviedla, že
uprednostňuje bývanie v rodinnom dome. Tému bývania a tému správania sa matky žalovaného na
svadbe strán sporu identifikoval žalovaný ako základné spúšťače hádok medzi stranami sporu. Žalovaný
sanestotožnilstvrdeniamižalobkyne,žesivodildospoločnejdomácnostikamarátovapopožitíalkoholu
sa na jej osobu vyjadroval hanlivo a urážlivo. Podľa žalovaného to bola práve žalobkyňa, ktorá pred

kamarátmi žalovaného zosmiešňovala a verbálne ponižovala. Kamaráti žalovaného ich domácnosť
navštívili spolu asi 3x a ich stav sa nedal popísať ako stav opitosti, nakoľko aj žalovaný musel ísť
na druhý deň do práce. Žalovaný popieral, žeby jeho matka chodila do ich domácnosti opitá, žeby si
opitá brávala na ruky ich prvorodenú dcéru a aj to, žeby sa pred dcérou vulgárne vyjadrovala. Práve
žalobkyňa podľa žalovaného pri jednej návšteve jeho matku doslovne schytila a vysotila dvermi z bytu.

Žalovaný sa nesmel stretávať so svojou matkou, nesmel za ňou chodiť s ich dcérou, nakoľko mu to
žalobkyňa zakazovala. Výzva adresovaná žalovanému jeho matkou, aby si doma spravil poriadok, bola
podľa žalovaného reakciou jeho matky na situáciu, kedy doniesla maloletej M. darčeky k meninám, ktoré
žalobkyňa zobrala, vyhodila ich do smetí a následne vyrazila matku žalovaného z dverí. Žalobkyňa podľa
žalovaného považovala jeho dobrý vzťah k matke za akúsi formu zrady a požadovala po ňom, aby s

matkou prerušil kontakty a znemožnil jej kontakt s vnúčaťom. K incidentu, kedy mal žalovaný podľa
žalobkyne hodiť po nej stolík a následne ju biť, žalovaný uviedol, že prišiel z práce domov unavený,
pričom vôbec nepil, nakoľko prišiel domov autom, to sa len v dôsledku únavy vliekol. Žalobkyňa mu hneď
od dverí začala robiť výčitky a robiť hysterické scény ohľadom starostlivosti o deti. Keď sa agresivita
stupňovala, tak už od zlosti žalovaný schytil malý stolík a hodil ho na zem mimo žalobkyne. Podľa

žalovaného bola celá scéna veľmi krátka, a preto žiadny časový priestor na prosenie, hádzanie o matrac,
či škrtenie nebol. Žalovaný naopak popísal svoje skúsenosti so žalobkyňou, keď ho na jeseň 2022 chytila
pod krk a škrtila ho, čím mu spravila podliatiny a škrabance, v dôsledku čoho sa následne žalovaný
hanbil pred kolegami v práci, ktorí si z neho robili žarty. K incidentu, kedy ju mal žalovaný udrieť hadicou
od vysávača do tváre uviedol, že ide opätovne o prifarbenú skutočnosť, pričom priznal, že žalobkyňa

vysávala a pri tom sa hádali, zvyšný priebeh žalobkyňou popísanej situácie žalovaný poprel. Poprel aj to,
žeby na seba vytiahol nôž a naopak uviedol, že nože z dôvodu strachu o vlastnú a dcérinu bezpečnosť
schovával na miesta, na ktoré žalobkyňa nedočiahla. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa sa pri hádkach
dostávala až do stavu nepríčetnosti. Vtedy ju žalovaný chytil oboma rukami za ramená a chlácholivo sa
jej snažil prihovoriť, dúfajúc, že ju záchvat hnevu prejde. Uvedené chytenie za ramená pritom žalobkyňa

vyhodnocovala ako sácanie. Podľa žalovaného sa často stávalo, že sa žalobkyne nechcene dotkol a ona
z ničoho nič začala kričať, aby ju nebil. Žalovaný uviedol, že počas celého spolužitia so žalobkyňou bol
fyzicky napádaný, pravidelne ho fackovala, stále kričala a vyčítala mu, že nemajú dom, že jeho matka
jej pokazila svadbu, vulgárne mu nadávala. Žalovaný poprel, žeby niekedy priznal rodičom žalobkyne,
že ju bije, naopak sa sám otcovi žalobkyne sťažoval, že žalobkyňa bije jeho a že nevie, ako to má

riešiť. Žalobkyňa bola podľa žalovaného agresívna aj vo vzťahu k iným členom rodiny, najmä voči svojim
sestrám. Žalovaný poprel aj to, že jeho matka kritizovala žalobkyňu, že po návrate z nemocnice po
druhom tehotenstve stále len leží a uviedol, že jeho matka ich domácnosť vôbec nenavštevovala a
jeho druhorodenú dcéru v čase podania vyjadrenia ešte ani nevidela. K incidentu, ktorý sa mal odohrať31.10.2022 žalovaný uviedol, že sa uložil na večerný spánok do obývačky na matrac, lebo na druhý
deň mal skoro vstávať do práce. Žalobkyňa sa postavila k matracu a začala vyvolávať konfliktné témy,
na čo ju žalovaný požiadal, aby to prebrali inokedy, lebo je unavený. Žalobkyňa následne pristúpila k

žalovanému a začala ho kopať do rebier a hodila po ňom šálku s čajom, ktorú mal pri matraci. Nakoľko
mala žalobkyňa zase podľa žalovaného hysterický záchvat, schytil ju za ramená a kľudným hlasom sa
ju snažil presvedčiť, aby sa ukľudnila. Nakoniec odišiel radšej do vedľajšej miestnosti, čo žalobkyňu
ešte viac rozhnevalo a dala mu dve facky, strhla a rozdupala mu okuliare a začala mu pichať prsty do
očí. On ju v obrane chytil za zápästia, žalobkyňa sa mu vyšmykla a začala ho biť päsťami po hlave.

Žalovaný následne odišiel a išiel to oznámiť rodičom žalobkyne, na čo matka žalobkyne zareagovala
tak, že mu navrhla, aby na žalobkyňu zavolal políciu. K tvrdeniu žalobkyne, že žalovaný na Vianoce
2022 požiadal rodičov žalobkyne, aby ju poslali k nemu domov, lebo ju miluje a že jej už bude dobrým
manželom, žalovaný uviedol, že žalobkyňa bola v tomto čase pohádaná so svojimi rodičmi, nechcela
ich ani navštíviť a bol to práve žalovaný, ktorý ju presviedčal, aby sa s nimi uzmierila, čo žalobkyňa
odmietla a rodičov išla navštíviť až po Vianociach. K dôkazom, ktoré predložila žalobkyňa do konania

žalovaný uviedol, že ani jeden z lekárov nekonštatoval známky násilia na žalobkyni a tieto lekárske
správy obsahujú len stručne obsah toho, čo im žalobkyňa povedala. Skutočnosť, že sa žalobkyni malo
snívať o zlom manželovi, nepovažoval žalovaný za dostatočný dôkaz pre zamedzenie styku žalovaného
s deťmi, nakoľko žalovaný mal za to, že úprava kontaktu s manželkou má svojím rozsahom dopad aj na
obmedzenie styku žalovaného s jeho deťmi. Žalovaný má podľa jeho vyjadrenia tiež úzkostné sny a bojí

sa, že stratí svoje dcéry, ktoré miluje. Záverom žalovaný uviedol, že vzťah strán sporu je veľmi narušený
a ani žalovaný nemá záujem na osobnom kontakte so žalobkyňou, iba v nevyhnutnom rozsahu a aj to len
za účelom odovzdávania a preberania maloletých detí, resp. má záujem na kontakte za účelom výmeny
informácií o maloletých. Žalovaný mal za to, že tým, žeby mu bol uložený zákaz kontaktovania žalobkyne
akoukoľvek formou bez výnimky by bolo neprimerane zasiahnuté do jeho rodičovských práv otca a mal

za to, že v rozhodnutí súdu by mal byť vymedzený aspoň základný rozsah informácií o maloletých, ktoré
je mu matka povinná poskytovať. Ohľadom trov konania mal žalovaný za to, že nie je spravodlivé, aby
žalobkyňa po ňom požadovala úhradu trov konania, nakoľko nebolo preukázané, že žalovaný sa naozaj
dopustil konania tvrdeného žalobkyňou a podľa neho nenesie vinu za stav, aký je v manželstve a vo
vzťahu medzi manželmi.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.04.2024 sa snažil o zmierne vyriešenie veci. Žalobkyňa
avšak na podanom návrhu v celom rozsahu trvala a mala za to, že v danej veci existujú dôvody, na
základe ktorých má byť vo veci nariadený trvalý zákaz priblíženia žalovaného k žalobkyni, nakoľko
žalovanýzasahovaldoosobnejintegrityžalobkyneajejochranajenaďalejnevyhnutná.Zároveňuviedla,

že manželstvo strán sporu bolo rozsudkom č. k. 51P/23/2023-152 zo dňa 18.03.2024 rozvedené.
Strany sporu sa v čase konania pojednávania stretávali len za účelom odovzdávania a preberania
maloletých detí v obchode, ktorý je blízky k bydlisku žalobkyne, aby tak došlo k eliminovaniu možnosti,
žeby žalovaný žalobkyni akokoľvek slovne alebo fyzicky ublížil. Medzi stranami sporu, ako rodičmi
maloletých bola upravená aj vzájomná komunikácia ohľadne maloletých detí. Žalobkyňa navštevuje

pravidelne od 09.08.2023 program Kália TENENET poradenské centrum pre ženy zažívajúce násilie a
ich deti za účelom psychologického poradenstva. Žalobkyňa ďalej uviedla, že vo veci ňou podaného
trestného oznámenia bolo začaté dňa 12.10.2023 trestné stíhanie na Okresnom riaditeľstve Policajného
zboru v M. na odbore kriminálnej polície v trestnej veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby,
ktoré je vedené pod číslom vyšetrovacieho spisu ORP-324/1-VYS-SC-2023 a žalobkyňa absolvovala

dňa 19.03.2024 psychodiagnostiku u súdnej znalkyne v odbore psychiatria, pričom k vypracovaniu
znaleckého posudku v čase pojednávania ešte nedošlo. Sústavné nadávky žalovaného adresované
žalobkyni, poukazovanie na jej ujmy, vyvolávanie negatívnych pocitov považovala žalobkyňa za také
intenzívne prejavy žalovaného, ktoré zasahujú do jej ľudskej dôstojnosti, že ich aktívne odmietla a snaží
sa im maximálne vyhýbať, keď ona opustila spoločné obydlie, podala návrh na rozvod manželstva a

starala sa o ich spoločné deti bez pomoci žalovaného, nakoľko jej žalovaný odmietol vydať osobné
veci maloletých nachádzajúce sa vtedy v ich spoločnej domácnosti. Vzdialenosť 5 metrov považovala
žalobkyňa za minimálnu diskrétnu zónu, ktorá jej zabezpečí súkromie a zároveň jej zabezpečí aj
dostatočnú reakčnú dobu na akékoľvek konanie žalovaného a predíde sa tým prípadným zásahom do
súkromia žalobkyne. Žalobkyňa napokon uviedla, že len v dôsledku dôvodne podanej žaloby a návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia ustali útoky žalovaného voči nej.

7. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 12.04.2024 uviedol, že sa pridržiava ním podaných
písomných vyjadrení a že zatiaľ nemajú dôkazy o tom, že by došlo k žalobkyňou tvrdenému násiliu. Ajžalovaný tvrdil, že počas spolužitia so žalobkyňou sa žalobkyňa správala násilne voči nemu. Žalovaný
uviedol, že súhlasí s tým, aby komunikácia medzi stranami sporu prebiehala len pokiaľ ide o ich maloleté
deti.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä sobášnym
listom strán sporu, rodnými listami maloletých detí, oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a) Trestného zákona zo dňa 15.06.2023, lekárskou správou o ošetrení mal. M. dňa

18.02.2022, lekárskou správou o ošetrení žalobkyne dňa 31.10.2022, lekárskym nálezom zo dňa
19.05.2023, lekárskym nálezmi psychiatričky MUDr. Daniely Martišovej zo dňa 09.11.2022, 21.11.2022,
28.12.2022, 23.05.2023, 06.06.2023, čestným prehlásením otca a matky žalobkyne zo dňa 26.05.2023,
fotografiami predloženými žalovaným a žalobkyňou, sms komunikáciou, prehlásením p. Ildiko Ullah,
upovedomením MV SR, OO PZ v M., Odboru kriminálnej polície č. ČVS: OPR-324/1-VYS-SC-2023
zo dňa 12.10.2023, potvrdením TENENET o. z. zo dňa 12.01.2024, rozsudkom Okresného súdu

Pezinok, č. k. 51P/23/2023-152 zo dňa 18.03.2024, čestným prehlásením otca žalobkyne p. V. L. zo
dňa 10.04.2024, čestným prehlásením sestry žalobkyne p. W.. W. L. zo dňa 08.04.2024. Súd nevykonal
žalobkyňou navrhnuté dôkazy výsluchom svedka - otca žalobkyne p. V. L. a ani zabezpečením si
zápisnice o výsluchu žalobkyne v trestnom konaní, nakoľko mal za to, že v súlade so zásadou rýchlosti
a hospodárnosti konania tieto nebolo potrebné v konaní vykonať, nakoľko rozhodnutie vo veci spočívalo

podľa názoru súdu na posúdení predmetnej veci, a to s ohľadom na to, či zodpovedá žalobkyňou
navrhovaný rozsah obmedzení, ktoré majú byť uložené žalovanému, ust. § 13 Občianskeho zákonníka
a či takéto obmedzenia môžu byť žalovanému uložené natrvalo.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav vo veci. Žalobkyňa so

žalovaným uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX po krátkej známosti, nakoľko žalobkyňa bola tehotná,
ktorá skutočnosť bola súdu preukázaná sobášnym listom manželov ako aj ich zhodnými vyjadreniami.
Ako vyplynulo z rodných listov maloletých detí, z manželstva strán sporu sa narodila dňa XX.XX.XXXX
dcéra M. a dňa XX.XX.XXXX dcéra L.. Medzi manželmi dochádzalo v priebehu ich manželstva k
množstvu hádok a incidentov, pričom okolnosti, za ktorých k týmto sporom a hádkam dochádzalo

opisovalakaždázostránsporuzosvojhouhlapohľadu.Okolnostispolužitiamanželovbolipreukazované
aj čestnými prehláseniami matky, otca žalobkyne a sestry žalobkyne, z ktorých je možné vyvodiť, že v
manželstve strán sporu dochádzalo k častým hádkam a fyzickým útokom, pričom súd mal preukázané
aj z čestného prehlásenia sestry žalobkyne p. W. L. ako aj z sms komunikácie, že sám žalovaný
uznal, že dal žalobkyni facky a udrel ju po stehne a zadku. Jednotlivé incidenty medzi stranami sporu

vyústili k tomu, že žalobkyňa počas spolužitia so žalovaným viackrát odišla zo spoločnej domácnosti
bývať k svojim rodičom až napokon po jednom z incidentov odišla zo spoločnej domácnosti so
žalovaným natrvalo. Spočiatku žila v domácnosti svojich rodičov a následne sa odsťahovala a našla
si vlastné bývanie s maloletými. Žalobkyňa podala návrh na rozvod. Manželstvo strán sporu bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č. k. 51P/23/2023-152 zo dňa 18.03.2024, ktorým bola

aj schválená rodičovská dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na
základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti žalobkyne, zastupovať maloleté deti
sú naďalej oprávnení obaja rodičia, žalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej M. sumou vo
výške 200,00 € a na výživu maloletej L. sumou 220,00 € pri oboch k rukám matky vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Žalovaný je oprávnený sa stretávať s maloletou

M. a L. v každom nepárnom kalendárnom týždni v sobotu od 14:00 hod do 18:00 a len s maloletou M.
v každom párnom kalendárnom týždni v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod., s tým, že si maloleté deti
prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Žalobkyňa podala na Okresnej prokuratúre Pezinok dňa
15.06.2023 oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného
činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa ust. § 208 ods. 1 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného

zákona. Dňa 12.10.2023 bolo začaté trestné stíhanie v trestnej veci zločinu Týranie blízkej osoby a
zverenej osoby v zmysle ust. § 208 ods. 1 písm. a) ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ust.
§ 138 písm. b), písm. d) Trestného zákona. Žalobkyňa dňa 19.03.2024 absolvovala psycho-diagnostiku
u súdnej znalkyne z odboru psychiatria, pričom znalecký posudok v čase rozhodovania súdu ešte
vypracovaný nebol. Žalobkyňa navštevuje psychiatrickú ambulanciu MUDr. Daniely Martišovej, počas

návštev opakovane uvádzala, že manžel pije a je na ňu agresívny, zlý, vyjadruje sa o nej na verejnosti,
že jej preplo a že ho bije na základe čoho jej boli predpísané lieky, ktoré žalobkyňa užíva. Od 09.08.2023
navštevuje žalobkyňa v TENENET o. z. pravidelne program Kália TENENET - poradenské centrum pre
ženy zažívajúce domáce násilie a ich deti za účelom psychologického poradenstva. Žalovaný v konanídeklaroval, že nemá záujem o stretávanie sa so žalobkyňou a komunikáciu s ňou mimo preberania
a odovzdávania maloletých a mimo komunikácie ohľadom maloletých detí. Žalobkyňa na pojednávaní
konanom dňa 12.04.2024 uviedla, že v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia a podania žaloby

vo veci samej došlo k ukľudneniu situácie medzi stranami sporu.

10. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“)
fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

11. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

12. Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť nielen veci, práva, tvorivé výsledky ľudskej

činnosti ale aj imateriálne hodnoty a stránky osobnosti, ku ktorým patria napr. meno, česť, dôstojnosť
alebo telesná integrita. Základ súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje Občiansky
zákonník v ustanoveniach § 11 až 16, pričom občianskoprávna úprava v tejto oblasti vychádza
z druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky a je konkretizovaná v právnych vzťahoch subjektov s
rovnakým právnym postavením. Na ochrane osobnostných práv sa podieľajú aj iné právne predpisy,

a to napríklad zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
(ďalej aj ako „Trestný zákon“), zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Špecifickosť osobnostných
práv spočíva v ich predmete (objekte), ktorým nie je hmotná vec, ale priamo osobnosť človeka a
predmetom ochrany je osobnosť fyzickej osoby v celistvosti. Právne prostriedky ochrany osobnosti
sú upravené jednak v Občianskom zákonníku (§ 13, 15 a 16) ako aj v osobitných predpisoch.

Ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka obsahuje významné prostriedky ochrany osobnostných práv,
pričom všeobecnou podmienkou uplatnenia ochrany podľa tohto ustanovenia je, že sa musí jednať o
závažnejší zásah do psychickej a morálnej integrity osobnosti, ktorý je objektívne spôsobilý fyzickej
osobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti. K prostriedkom ochrany osobnostných práv
podľa ust. § 13 Občianskeho zákonníka patrí návrh na upustenie od neoprávnených zásahov (tzv.

negatórna žaloba), návrh na odstránenie následkov už uskutočnených zásahov (tzv. reštitučná žaloba)
a návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (tzv. satisfakčná žaloba). Uvedené prostriedky
súdnej ochrany osobnostných práv sa podľa okolností každého jednotlivého prípadu môžu uplatňovať
samostatne alebo kumulatívne. Návrh na upustenie od neoprávnených zásahov do osobnostného práva
musí smerovať k zastaveniu ďalšieho rušenia tým, že sa žiada zistenie, že zasahujúci subjekt nie je

oprávnený na také zásahy, ako aj tým, že sa usiluje o vydanie zákazu ďalšieho rušenia. Návrh na
odstránenie už uskutočnených zásahov má zabezpečiť obnovenie pôvodného stavu, pokiaľ je to ešte
vôbec možné. V prípadoch, kedy reštitúciu nemožno uskutočniť alebo táto prichádza do úvahy len
v obmedzenom rozsahu, preberá jej funkciu do určitej miery poskytnutie zadosťučinenia. Návrh na
poskytnutie primeraného zadosťučinenia sleduje priznanie satisfakcie občanovi, ktorého osobnostné

právo bolo porušené, a to so zreteľom na to, že zásah zvyčajne nemožno odčiniť obnovením do
pôvodného stavu. Okrem žalôb na zdržanie sa zásahov a žalôb na odstránenie následkov zásahu sú
možné aj žaloby dožadujúce sa inej formy ochrany, čo je vyjadrené slovom „najmä“ použitým v prvej
vete ust. § 13 Občianskeho zákonníka. Takouto inou formou ochrany môžu byť tzv. určovacie žaloby, t.
j. žaloby o určenie, že sa určitým spôsobom zasiahlo do osobnostných práv žalobcu.

13. Žalobkyňa sa žalobou vo veci samej podanou na tunajšom súde domáhala, aby súd v súlade s
ust. § 13 Občianskeho zákonníka uložil žalovanému zákaz priblíženia k nej na vzdialenosť menšiu
ako 5 metrov s výnimkou vykonávania procesných úkonov súdu v priestoroch budovy súdu alebo
procesnýchúkonovvykonávanýchorgánmičinnýmivtrestnomkonaníaleboinýmiorgánmiverejnejmoci

v priestoroch nimi určenými a zároveň, aby súd žalovanému zakázal žalobkyňu písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať. Žalobkyňou navrhovaný rozsah
obmedzení, ktoré majú byť uložené žalovanému, tak ako boli vymedzené vyššie však podľa názoru
súdu nezodpovedá ust. § 13 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie predpokladá možnosť, aby sa
žalobkyňa domáhala ochrany jej porušených osobnostných práv nasledovnými spôsobmi: a) uložením

povinnosti žalovanému upustiť od neoprávneného zásahu do jej osobnostných práv, ktorý trvá alebo u
ktorého je predpoklad, že sa bude opakovať, b) uložením povinnosti žalovanému odstrániť už vzniknuté
následky neoprávneného zásahu do jej osobnostných práv, c) uložením povinnosti žalovanému
poskytnúť jej primerané zadosťučinenie, ak odstránenie vzniknutých následkov neoprávneného zásahuuž nie je dobre možné alebo nepostačuje alebo d) samotným určením, že prišlo k neoprávnenému
zásahu do osobnostných práv žalobkyne. Žalobkyňa pritom za neoprávnený zásah do jej osobnostných
práv považovala násilné správanie sa žalovaného voči jej osobe. Žalobkyňa sa však ňou podanou

žalobou nedomáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť upustiť od násilného správania sa voči jej
osobe, resp. odstrániť následky takéhoto násilného správania sa, resp. aby jej žalovaný poskytol za
takéto správanie primerané zadosťučinenie ani aby súd určil, že k násilnému správaniu sa žalovaného
voči žalobkyni prišlo. Žalobkyňa sa v danom konkrétnom prípade svojou žalobou domáha, aby súd
žalovanému uložil zákaz priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a aby súd zakázal

žalovanémupísomne,elektronickoukomunikácioualeboinýmiprostriedkamijukontaktovať,pričomtieto
zákazy podľa názoru súdu nezodpovedajú dispozícii právnej normy, ktorá je obsiahnutá v ust. § 13 ods.
1 Občianskeho zákonníka, tak ako bolo uvedené vyššie. Takto formulované zákazy majú podľa názoru
súdu sankčný charakter, pričom žalobkyňa žiada, aby boli tieto zákazy uložené žalovanému natrvalo.
Uloženie zákazu priblíženia žalovanému a zákazu kontaktovania žalobkyne natrvalo nezodpovedá
druhému oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, ktorý upravuje základné ľudské práva

a slobody a ktorý predpokladá obmedzenie základných ľudských práv a slobôd jednotlivca len na
základe zákona resp. v prípadoch ustanovených zákonom. Samotné približovanie sa žalovaného k
žalobkyni a kontaktovanie žalobkyne žalovaným nepredstavuje neoprávnený zásah do jej osobnostných
práv, a preto ho nie je možné žalovanému na základe žaloby vo veci samej v súlade s ust. §
13 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakázať. Za neoprávnený zásah je totiž potrebné vyhodnotiť len

akékoľvek agresívne správanie sa žalovaného voči žalobkyni, ktoré odporuje právu alebo etickým
normám spoločnosti, alebo ktoré zasahuje do osobnosti žalobkyne, do jej práva na ochranu života a
zdravia, práva na súkromie a pod. Aj samo právo na priblíženie sa k inému resp. kontaktovanie iného
patrí do čiastkového osobnostného práva na slobodné budovanie si spoločenských vzťahov s inými
subjektami a má presah do Ústavou Slovenskej republiky garantovaných základných ľudských práv

a slobôd. Obmedzenia ukladané subjektu, ktorý zasahuje do osobnostných práv iného jedinca musia
byť proporcionálne k možnosti výkonu jeho základných práv a slobôd, a to z hľadiska sledovaného
cieľa a vhodnosti zvoleného prostriedku ochrany s prihliadnutím na praktický dopad na právne pomery
žalovaného subjektu ako aj na systémové zaradenie uložených obmedzení v právnej sústave. S
odkazom na uvedené súd nepovažoval uloženie zákazu priblíženia k žalobkyni a zákazu kontaktovania

žalobkyne za prostriedok ochrany osobnostných práv, ktorý je aplikovateľný v súlade s ust. § 13
Občianskeho zákonníka, nakoľko tak, ako sa ho domáhala žalobkyňa v predmetnom konaní majú tieto
zákazy charakter trvalého obmedzenia žalovaného, čo podľa názoru súdu nezodpovedá ústavným
princípom ochrany základných ľudských práv a slobôd.

14. Podľa názoru súdu je možné obmedziť žalovanému základné ľudské práva a slobody, a to vo forme
uloženia zákazu priblíženia k žalobkyni a zákazu kontaktovania žalobkyne, v záujme ochrany jej telesnej
alebo duševnej integrity v rámci nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. g) a h)
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „Civilný sporový poriadok“), pričom
by malo ísť o neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania vo veci samej, resp. je možné, aby

bol žalovanému v rámci trestného konania, ktoré žalobkyňa iniciovala a v ktorom bolo začaté trestné
stíhanie, uložený zákaz kontaktovať žalobkyňu a príkaz nepriblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5
metrov,atopodľaust.§51ods.3písm.f)a§51ods.4písm.a)Trestnéhozákona. Anivjednomzvyššie
uvedenýchprípadovsatotižnejednáoobmedzenieosobnýchprávpovinnéhosubjektunatrvalo,nakoľko
Civilný sporový poriadok v ustanovení § 334 predpokladá, že súd na návrh zruší neodkladné opatrenie,

ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, čím je zabezpečená možnosť zrušenia uloženého zákazu
priblíženia a zákazu kontaktovania v prípade, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, čím je
zaistená jeho dočasnosť a v rámci trestného konania uložené povinnosti alebo obmedzenia sú uložené
tiež na určité súdom presne vymedzené časové obdobie. Ak by súd vyhovel žalobe žalobkyne a uložil by
žalovanému zákaz priblížiť sa k nej a zákaz kontaktovať ju tak, ako navrhovala, účinky týchto zákazov

by nastali do budúcnosti. Súd by pritom o týchto zákazoch rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý
tu bol v čase jeho rozhodovania a uložené zákazy by v prípade zmeny podstatných okolností medzi
stranami sporu v budúcnosti už nebolo možné zmeniť a boli by vykonateľné natrvalo. Sama žalobkyňa
už počas pojednávania konaného dňa 12.04.2024 uviedla, že útoky zo strany žalovaného na jej osobu
ustali a žalovaný tvrdil, že nad rámec kontaktovania sa pri preberaní a odovzdávaní maloletých detí a

nad rámec komunikácie o nich, nemá záujem sa so žalobkyňou akýmkoľvek spôsobom kontaktovať.

15. Záverom súd upriamuje pozornosť strán sporu, že zamietnutie žaloby žalobkyne z dôvodov
uvedených vyššie nevylučuje, aby sa žalobkyňa po vydaní tohto rozhodnutia, v prípade, ak sa žalovanýdopustí konania ohrozujúceho jej telesnú alebo duševnú integritu opätovne domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej v súlade s ust. § 325 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, prípadne, aby sa domáhala, aby boli žalovanému v rámci prebiehajúceho trestného

konania uložené povinnosti alebo obmedzenia v súlade s ust. § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona,
resp. aby sa domáhala niektorej z možností ochrany jej osobnostných práv predpokladaných ust. § 13
Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Súd priznal žalovanému v súlade s ust. § 255 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu

trov konania vo výške 100%, nakoľko vzhľadom na to, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol, mal
žalovaný plný úspech v spore. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Pezinok.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.