Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-7C/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220200932
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Husová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1220200932.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Zuzanou Husovou v právnej veci žalobcu: PAXTRAVEL, s.

r. o., IČO: 31 340 571, so sídlom: Pečnianska 23, 851 01 Bratislava, zast. MST PARTNERS, s.r.o.,
IČO: 36 861 545, so sídlom: Laurinská 3, 811 01 Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika - v
mene ktorej koná Úrad pre verejné obstarávanie, IČO: 31 797 903, so sídlom: Ružová dolina 10, 821
09 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovú ujmu s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa n á r o k na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.02.2020 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. vo

výške 173 180,00 Eur s príslušenstvom, nemajetkovú ujmu vo výške 26 000,00 Eur ako aj náhradu trov
konania. Žalobca sa pravidelne zúčastňoval a aj v súčasnosti sa zúčastňuje verejných súťaží "zákaziek"
realizovaných prostredníctvom elektronického kontraktačného systému (ďalej len "EKS") v oblasti
poskytovania služieb cestovného ruchu, organizovania turistických zájazdov, seminárov a pod. Po
oboznámení sa s výsledkami verejných súťaží opakovane upozornil Úrad pre verejné obstarávanie ako
kontrolný orgán (ďalej "ÚVO" alebo "dozorný orgán") na porušenie povinností verejných obstarávateľov /
obstarávateľov pri vyhodnotení splnenia podmienok účasti jednotlivých uchádzačov. Žalobca podaniami

v období od 12.05.2015 do 08.02.2019 (ďalej len "Žiadosti") upozornil a požiadal ÚVO o vykonanie
kontroly a zaujatia stanoviska k nedostatkom v procese verejného obstarávania (víťaz verejnej
súťaže nemá v predmete činnosti zapísané služby, ktoré sú predmetom verejnej súťaže alebo nemá
živnostenské oprávnenie na "prevádzkovanie cestovnej kancelárie" vo význame viazanej živnosti alebo
predmetné živnostenské oprávnenie v rozhodnom období je pozastavené, prípadne víťaz zákazky
nemal v čase vzniku zmluvného vzťahu uzatvorené zákonom predpísané poistenie.) Podľa názoru
žalobcu došlo k porušeniu jednej zo základných podmienok účasti subjektov vo verejnom obstarávaní

týkajúcej sa osobného postavenia, t.j. byť oprávnený dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo
poskytovaťslužbu.OdkázalnastanoviskoMinisterstvavnútraSR,sekcieverejnejsprávyMVSR,odboru
živnostenského podnikania zo dňa 28.01.2016.

2. Na predmetné Žiadosti dozorný orgán reagoval spôsobom, že požiadal dotknutého verejného
obstarávateľa / obstarávateľa o poskytnutie informácií. Na základe takto získaných informácií následne
ÚVO poskytol žalobcovi informáciu, či došlo k plneniu zmluvy resp. k odstúpeniu od zmluvy. Dozorný

orgán vo svojich odpovediach uviedol, že prehľadávaním informácií v živnostenskom registri či v
obchodnom registri zistil, že úspešný uchádzač má príslušné živnostenské oprávnenie na poskytovanie
služieb. V prípade zákaziek podľa § 9 ods. 9 zákona č. 25/2006 Z.z. (teda nie nadlimitných a nie
podlimitných zákaziek ÚVO) v súlade s § 147 zákona č. 25/2006 Z.z. postúpil Žiadosti žalobcu navybavenie orgánu vnútornej kontroly verejného obstarávateľa / obstarávateľa. Rovnakým spôsobom
postupoval dozorný orgán aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 343/2015 Z.z. vo vzťahu k zákazkám s
nízkou hodnotou (§ 169 ods. 5 zákona č. 343/2015 Z.z.). Príslušné orgány vnútornej kontroly verejného

obstarávateľa / obstarávateľa najčastejšie poskytli žalobcovi odpoveď, že úspešný uchádzač je zapísaný
v obchodnom registri a/alebo v registri partnerov verejného sektora a/alebo v zozname hospodárskych
subjektov vedených ÚVO, a preto spĺňa podmienku účasti.

3. ÚVO ako dozorný a kontrolný orgán porušil pri výkone dohľadu nad činnosťou verejných

obstarávateľov / obstarávateľov v procese verejného obstarávania ustanovenia zákona č. 25/2006
Z.z. alebo zákona č. 343/2015 Z.z. (ďalej obidva zákony aj ako "zákony o verejnom obstarávaní") v
spojení s ustanovením zákona č. 281/2001 Z.z., v dôsledku čoho došlo zo strany ÚVO k nesprávnemu
úradného postupu podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca majúc za to, že ÚVO
nepostupovalsprávnesaobrátilnadozornýorgánsoŽiadosťoupoškodenéhoopredbežnéprerokovanie
nárokov na náhradu škody a nemajetkovej ujmy zo dňa 20.05.2019. ÚVO napriek uplynutiu zákonnej

šesťmesačnej lehoty odo dňa prijatia Žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov neuspokojil nárok
žalobcu na náhradu škody vo výške 173 180,00 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 26
000,00 Eur, a to ani len čiastočne. Nesprávny úradný postup vidí žalobca v tom, že ÚVO neurobil
riadne a včasné úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do
budúcnosti,vdôsledkučohoopakovanedochádzalokrovnakýmnedostatkom.ÚVOnevykonalpotrebné

opatrenia na zabránenie diskriminačného a netransparentného postupu, v dôsledku čoho došlo k
vzniku škody (v podobe ušlého zisku) na majetku žalobcu, najmä neupozornil dotknutých verejných
obstarávateľov/obstarávateľovnanezákonnýpostupvproceseverejnéhoobstarávaniapriposudzovaní
splnenia podmienok osobného postavenia jednotlivých uchádzačov vo verejnej súťaží a nekonštatoval
porušenie zákonných povinností dotknutými verejnými obstarávateľmi / obstarávateľmi. ÚVO spôsobil,

že v predmetných zákazkách boli úspešné subjekty, ktoré nemali v živnostenskom registri a/alebo
obchodnom registri zapísané živnostenské oprávnenie potrebné na výkon činností v zmysle predmetu
zákazky, konkrétne "prevádzkovanie cestovnej kancelárie" a žalobca - oprávnený na prevádzkovanie
cestovnej kancelárie, ktorý sa predmetných zákaziek zúčastnil, bol v dôsledku uvedeného nesprávneho
postupu neúspešný. ÚVO mal vykonať všetky potrebné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,

napr. v podobe metodického usmernenia účastníkov procesu verejného obstarávania.

4. Žalobca má za to, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu dozorného orgánu mu vznikla
majetková škoda v podobe ušlého zisku spočívajúca v tom, že u žalobcu nedošlo v dôsledku škodnej
udalosti - nesprávneho úradného postupu k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom

na splnenie podmienok žalobcom pre účasť vo verejnej súťaži dalo očakávať. Príčinnú súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom ÚVO a vzniknutou škodou žalobca vidí v tom, že ÚVO po oboznámení
sa so závažnými a podstatnými nedostatkami v činnosti verejných obstarávateľov / obstarávateľov,
ktoré vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 281/2001 Z.z. a výkladové stanoviská kompetentných
orgánov sú zrejmé, nesprávne aplikoval predmetné ustanovenia a ak by postupoval pri výklade

dotknutých ustanovení správne, nevznikol by škodný následok na strane poškodeného. Žalobca, ktorý
spĺňal podmienku osobného postavenia a disponoval oprávnením na výkon činností ("prevádzkovanie
cestovnej kancelárie"), ktoré boli predmetom jednotlivých zákaziek, vrátane uzavretia poistnej zmluvy
na predmet činnosti, neuspel v predmetných zákazkách len z dôvodu ponuky vyššej ceny predmetu
zákazky, pričom tá môže byť podľa názoru žalobcu ovplyvnená aj nákladmi spojenými s uzavretím

poistením.

5. Škoda vo výške 173 180,00 Eur predstavuje predpokladaný ušlý zisk, ktorý by žalobca za sporné
obdobia s prihliadnutím na všetky okolnosti a skutočnosti, ktoré podnikateľské riziko so sebou prináša,
dosiahol (o čo by sa majetok žalobcu zväčšil) v jednotlivých verejných súťažiach, v ktorých sa zúčastnil,

neuspel / umiestnil sa druhý v poradí za úspešným uchádzačom a/alebo uchádzačmi, nespĺňajúcimi
kritérium podľa ust. § 26 ods. 1 písm. f) zákona č. 25/2006 Z.z. alebo ust. § 32 ods. 1 písm. e) zákona
č. 343/2015 Z.z., t.j. neprislúchalo im oprávnenie poskytovať služby, ktoré sú predmetom zákazky)
len v dôsledku ponuky vyššej ceny predmetu zákazky/ a v ktorých nedošlo k odstúpeniu verejného
obstarávateľa / obstarávateľa od zmluvy. Žalobcom vyčíslený ušlý zisk predstavuje 18 % obvyklú maržu

z tržieb vo výške 962 113,00 Eur, ktoré by bol žalobca dosiahol v prípade, keby nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu zo strany ÚVO. Žalobca má za to, že nesprávny úradný postup ÚVO zasiahol aj
do jeho práva podnikať a do jeho dobrej povesti v zmysle § 19b zákona č. 40/1964 Zb. V dôsledku
nezákonného postupu dozorného orgánu žalobca nebol úspešný v jednotlivých verejných súťažiach atým nedošlo k propagácii jeho podnikateľskej činnosti resp. dobrej povesti v danej oblasti poskytovania
služieb, t.j. služieb cestovného ruchu, organizovania kongresov a iných kultúrnych a spoločenských
podujatí. V prípade, že by žalobca uspel, mal by jeho úspech za následok zvýšenie jeho referencií a

zviditeľnenievovzťahukverejnýmobstarávateľom/obstarávateľom,aleajvovzťahukširokejverejnosti,
čo by znamenalo aj zvýšenie jeho dobrej povesti.

6.Žalobcaspolusožaloboupredložillistinnédôkazy:výpisžalobcuzobchodnéhoregistra,výpisžalobcu
zo živnostenského registra, Vyjadrenie MV SR k žiadostiam o stanovisko zo dňa 28.01.2019, Vyjadrenie

MV SR k žiadosti o zaujatie odborného stanoviska zo dňa 12.10.2016, Žiadosť poškodeného o
predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody a nemajetkovej ujmy zo dňa 20.05.2019, Vyčíslenie
nároku na náhradu škody, Žiadosti o výkon kontroly / námietky proti výsledkom verejnej súťaže a
odpovede na ne, Zaslania informácií k vybaveniu podnetu, Zaslania predbežnej informácie k vybaveniu
podnetu, Žiadosť o doloženie stanoviska, Oznámenie od Sociálnej poisťovne o výsledku finančnej
kontroly na mieste, Správy o vykonaní vnútornej kontroly, Údaje o hospodárskom subjekte PRESS &

BURG Business s.r.o. vedené v informačných systémoch Úradu pre verejné obstarávanie a výpis z
obchodného registra.

7. Žalovaný sa k veci vyjadril podaním zo dňa 03.07.2020 (č. l. 566). Konštatoval, že žalobcom uplatnený
nárok na náhradu škody je výlučne hypotetický a v niektorých častiach až absurdný. Žalobca totiž

vychádza z prezumpcie, že škoda mu vznikla z dôvodu, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu,
spočívajúceho najmä v neupozornení dotknutých verejných obstarávateľov, resp. obstarávateľov na
nezákonný postup v procese verejného obstarávania pri posudzovaní splnenia podmienok osobného
postavenia jednotlivých uchádzačov vo verejnej súťaži a v nekonštatovaní porušenia zákonných
povinností dotknutými verejnými obstarávateľmi, resp. obstarávateľmi, nebol úspešným uchádzačom

v týchto verejných obstarávaniach, a teda nedošlo k uzatvoreniu jednotlivých zmlúv s jeho osobou.
Žalobca v rozhodnom období od mája 2015 do februára 2019 sa zúčastňoval verejných obstarávaní
realizovaných prostredníctvom Elektronického kontraktačného systému (ďalej len "EKS"), ktorého
správcom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. EKS slúži na zabezpečenie ponuky a nákupu
tovarov alebo služieb, bežne dostupných na trhu, ako aj na zabezpečenie s tým súvisiacich činností za

podmienok upravených v Obchodných podmienkach elektronického trhoviska. EKS poskytuje možnosť
anonymnej súťaže s automatickým generovaním zmluvy na základe najnižšej ponúkanej ceny. To
znamená, že výsledkom takejto súťaže je zmluva, ktorá je automaticky vygenerovaná a nadobúda
platnosť v momente jej vzniku. Víťazný uchádzač preberá na seba zodpovednosť riadneho a včasného
plnenia. V prípade, ak nenastane riadne a včasné plnenie, je možné ukončiť zmluvu. Jedným z dôvodov

je aj prípad, ak by úspešný uchádzač nespĺňal podmienky účasti vo verejnom obstarávaní, v takomto
prípade verejný obstarávateľ môže od zmluvy odstúpiť, a tým dôjde k zániku zmluvného vzťahu (v
niektorých verejných obstarávaniach v rozhodnom období od mája 2015 do februára 2019 k tomu aj
došlo).

8. Zákazky, v ktorých sa žalobca zúčastnil v rozhodnom období od mája 2015 do februára 2019
prostredníctvom EKS, v ktorých nebol úspešným uchádzačom, boli zákazky s nízkou hodnotou
alebo podlimitné zákazky. Pokiaľ ide o žiadosti na výkon kontroly žalobcu týkajúce sa zákaziek
s nízkou hodnotou, žalovaný uvádza, že uskutočnil svoju zákonom vymedzenú právomoc, buď
postúpil podnet žalobcu na orgán vnútornej kontroly kontrolovaného so žiadosťou o zaslanie výsledku

uskutočnenej kontroly v súlade so zákonmi o verejnom obstarávaní, prípadne zrealizoval sám
úkony, na základe ktorých vyhodnotil podnety žalobcu ako nedôvodné. V postúpených prípadoch
orgán vnútornej kontroly kontrolovaného nekonštatoval porušenie jednotlivých ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov upravujúcich proces verejného obstarávania, preto nie je možné
pripísať zodpovednosť za výsledok vnútornej kontroly žalovanému. Pokiaľ ide o žiadosti na výkon

kontroly týkajúcich sa podlimitných zákaziek, žalovaný ich vyhodnotil na základe vlastného zisťovania,
spočívajúceho v aplikácii právnej úpravy podmienok účasti subjektov vo verejnom obstarávaní, ako
aj na základe stanovísk kompetentných orgánov, ako podnety nedôvodné, a z tohto dôvodu nezačal
vykonávať kontrolu postupu zadávania týchto zákaziek, resp. nezačal konanie o preskúmanie úkonov
kontrolovaného po uzatvorení zmluvy.

9. Ak by aj žalovaný vyhodnotil podnety žalobcu ako opodstatnené, tak výsledkom jednotlivých konaní
o preskúmanie úkonov kontrolovaného, resp. kontrol by boli rozhodnutia alebo protokoly, ktorými
by sa len deklarovalo porušenie jednotlivých ustanovení zákona o verejnom obstarávaní a ktoré bytvorili podklad pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty v správnom konaní. Zmluvy uzatvorené
automatizovaným spôsobom by boli realizované a k plneniu by aj napriek takýmto rozhodnutiam
žalovaného došlo. Hypoteticky by mohol verejný obstarávateľ odstúpiť od uzatvorenej zmluvy s

úspešným uchádzačom, ktorý nespĺňal podmienku účasti vo verejnom obstarávaní a vyhlásiť nové
verejné obstarávanie prostredníctvom EKS, ale vzhľadom na povahu EKS nie je rovnako isté, či by
sa v takýchto prípadoch stal žalobca úspešným uchádzačom, nakoľko takéto verejné obstarávania
by sa opätovne nachádzali v štádiu automatického vyhodnocovania ponúk na základe najnižšej ceny.
Postup žalovaného by nijako nemohol ovplyvniť automatizovaný proces uzatvorenia zmlúv s úspešnými

uchádzačmi v predmetných verejných obstarávaniach zadávaných prostredníctvom EKS. Žalovaný
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, spis. zn. 2Cdo/72/2017 zo dňa 26.04.2018. Ušlý zisk by
mohol žalobcovi vzniknúť len v dôsledku toho, že by mal verejný obstarávateľ jedinú zákonom stanovenú
možnosť ďalšieho postupu, a to uzavrieť s ním zmluvu. Žalobca v danom prípade nemôže preukázať
existenciu právneho nároku na uzavretie zmluvy ako základného predpokladu pre uplatnenie náhrady
škody v podobe ušlého zisku, ktorý žalobca odvodzuje práve z hypotetickej domnienky, že by s ním

verejný obstarávateľ uzavrel zmluvu. Žalovaný považoval za absurdné, že žalobca si uplatňuje nárok aj
zo zákaziek, ktoré sú uvedené v prílohe žaloby, vrátane takých, na ktorých sa vôbec nezúčastnil (spolu
38 zákaziek). Žalobcom uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je tiež výlučne hypotetický a
nereálny. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania.

10. Na toto podanie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 27.11.2020 (č. l. 591). Vyjadril
sa, že žalovanému boli zákonom zverené právne prostriedky ako dohľad, kontrola, rozhodovacia
právomoc o námietkach, zrušení a pozastavení metódy obstarávania, ukladaní pokút a iné, ktoré je
žalovaný povinný využiť a vykonať náležitý zásah v prípade porušenia postupu verejného obstarávania.
Nepostupoval správne, keď v rámci výkonu svojich zákonných právomocí na základe Žiadosti o

vykonanie kontroly / námietky proti výsledkom verejných súťaží adresovaných mu zo strany žalobcu v
súlade s ust. § 146c ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. resp. ust. § 175 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z.
nevydal protokol resp. rozhodnutie o porušení povinností verejných obstarávateľov / obstarávateľov
pri posudzovaní splnenia podmienok účasti jednotlivých uchádzačov vo verejnej súťaží. Žalovanému
možno v rámci nesprávneho úradného postupu vytknúť, že nevykonal všetky potrebné opatrenia

na odstránenie zistených nedostatkov, napr. v podobe metodického usmernenia účastníkov procesu
verejného obstarávania resp. výkladového stanoviska. Ďalším nástrojom, ktorého účelom je motivovať
subjekty verejného obstarávania dodržiavať pravidlá procesu verejného obstarávania je zverejňovanie
Prehľadu rozhodnutí o uložení pokuty. Napriek tomu, že žalovaný disponuje viacerými nástrojmi na
zabezpečenie súladu postupu verejného obstarávania so všeobecne záväznými platnými právnymi

predpismi, k využitiu týchto nástrojov nedošlo, čo žalobca považuje za nesprávny úradný postup. Keby
žalovaný postupoval správne, bolo by možné očakávať, že žalobca by uspel v jednotlivých verejných
súťažiach. Žalobca predložil úplné výpisy z obchodného registra ďalších spoločností, ktoré sa zúčastnili
verejných súťaží a nemali ako predmet činnosti zapísaný v obchodnom registri "prevádzkovanie
cestovnej kancelárie alebo cestovnej agentúry". K tvrdeniu žalovaného, že považuje za absurdné,

že žalobca si uplatňuje nárok zo zákaziek, ktoré sú uvedené v prílohe žaloby, vrátane takých, na
ktorých sa vôbec nezúčastnil, žalobca uviedol, že mal záujem sa predmetných zákaziek zúčastniť.
Nakoľkokritériomprevýberúspešnéhouchádzačabolanajnižšiacena,žalobcaakocestovnákancelária
vzhľadom na plnenie si všetkých zákonných povinností v zmysle zákona č. 281/2001 Z.z., vrátane
povinného zmluvného poistenia, ktoré boli prenesené do navrhovanej ceny ponuky, nemohol vôbec

konkurovať uchádzačom, ktorí nemali registrovanú vyššie špecifikovanú živnosť.

11. Žalovaný na repliku odpovedal duplikou zo dňa 25.01.2021 (č. l. 702), v ktorej zopakoval
predchádzajúcu argumentáciu.

12. Súd sporovú vec prejednal na predbežnom prejednaní sporu dňa 04.07.2022 a na pojednávaniach
dňa 05.12.2022, 05.10.2023 a 12.12.2023.

13. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi. Súd nevykonal výsluch štatutárneho
zástupcu žalobcu, nakoľko jeho právna zástupkyňa na pojednávaní dňa 05.10.2023 uviedla, že na ňom

netrvajú. Navyše sa štatutár žalobcu zúčastňoval na pojednávaniach a dostal priestor vyjadriť sa k veci,
jeho výsluch by bol nadbytočný. Čo sa týka návrhu žalobcu, aby súd zaviazal žalovaného na predloženie
informácií o uvedených zákazkách alebo vyžiadal informácie od príslušného orgánu verejnej moci-
správcu elektronického kontraktačného systému, k tomuto žalobca odkázal na informácie dostupné nainternete a neskôr (podaním zo dňa 20.09.2023, 04.10.2023, ako aj na pojednávaní dňa 05.10.2023)
ho doplnil o ďalšie listinné dôkazy, preto súd už ďalšie informácie nežiadal. Súd na základe vykonaného
dokazovania dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

14. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca sa zúčastňoval verejných obstarávaní vyhlásených od
01.04.2015, že tieto boli uskutočňované prostredníctvom elektronického kontraktačného systému (ďalej
len "EKS"), ani to, že žalobca opakovane predkladal Úradu pre verejné obstarávanie podnety, žiadosti
o vykonanie kontroly a námietky proti výsledkom verejnej súťaže. Nebolo sporné, že žalobca požiadal

žalovaného o predbežné prerokovanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy listom zo dňa 20.05.2019.
Spornou otázkou bol samotný nárok, či sa žalovaný dopustil nesprávneho úradného postupu a či v
príčinnej súvislosti s tým vznikla žalobcovi škoda a nemajetková ujma, ak áno, v akej výške.

15. Z vyjadrenia MV SR zo dňa 28.01.2016 na č. l. 23 vyplýva, že na obstaranie "ubytovania" so
súčasnýmobstaraním(aj)inýchslužiebsúvisiacichsubytovaním,akojeobstaraniestravy,bolopotrebné

živnostenské oprávnenie na vykonávanie regulovanej /viazanej) živnosti "prevádzkovanie cestovnej
kancelárie", ako ju obsahom a podmienkami vykonávania upravuje živnostenský zákon konformne
so zákonom č. 281/2001 Z. z., prípadne osoba, ktorá je oprávnená na ich (priame) poskytovanie,
rozumej osobu so živnostenským oprávnením na ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s
prevádzkovaním pohostinských činnosti, ktoré majú charakter regulovanej (viazanej) živnosti. Na účely

obstarania uvedeného okruhu služieb uvedeným (vyhláseným) spôsobom nie je oprávnená osoba so
živnostenským oprávnením (iba) na vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti, bez ohľadu na to, či ide
o sprostredkovanie v oblasti obchodu alebo služieb, ani osoba s iným živnostenským oprávnením, ani
s podnikateľským oprávnením podľa iného osobitného zákona.

16. Nakoľko žalobca skutočne opakovane zasielal Žiadosti týkajúce sa verejných obstarávaní, súd z
dôvoduhospodárnostiuvedielenpríkladmoichobsah,napokonžalovanýaktivitužalobcuaninepopieral.
V námietke zo dňa 15.06.2015 proti výsledkom verejnej súťaže prostredníctvom EKS systému, zákazka
č. Z201510276 na č. l. 58 žalobca uviedol, že sa ako registrovaný podnikateľský subjekt zúčastnili
verejnej súťaže a skončili na treťom mieste. Podnikateľské subjekty na prvom a druhom mieste nemajú

v predmete činnosti oprávnenie na poskytovanie služieb, ktoré boli predmetom verejnej súťaže. Žiadal
v nej vylúčiť uvedené subjekty zo súťaže a za víťaza vyhlásiť subjekt, ktorý spĺňa všetky podmienky.
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne v odpovedi zo dňa 18.06.2015 uviedla, že
námietky pri podlimitných zákazkách podľa § 91 ods. 1 písm. a), pri ktorých verejný obstarávateľ
postupoval podľa § 92-99 nemožno podať a námietku považoval za neopodstatnenú.

17. Dňa 04.07.2022 žalobca na predbežnom prejednaní sporu uviedol, že ani v jednej odpovedi
žalovaného na ich podnety nie je uvedené, prečo je podnet nedôvodný. Asi desať týchto odpovedí zo
strany žalovaného poslali na MV SR - živnostenský odbor a bolo im oznámené, že odbor kontroly úradu
verejného obstarávania vo svojich stanoviskách nepresne/zavádzajúco cituje a nesprávne aplikuje

právne závery odboru živnostenského podnikania MV SR poskytnuté ÚVO. Žalovaný sa asi trikrát
obrátil na MV SR, ktoré mu aj zaslalo usmernenie a napriek tomu ho žalovaný neakceptoval. Ďalej na
pojednávaní dňa 05.12.2022 žalobca vysvetlil, že pokiaľ ide o zoznam verejných obstarávaní založený
v spise, uskutočnili sa v priebehu štyroch rokov, žalobca realizuje bežne okolo 70 úspešných verejných
obstarávaní ročne, takže by to preňho nebol problém realizovať. Od začiatku sa snažil túto situáciu

riešiť, upozorňoval na tento problém. Odpoveď bola veľmi všeobecná, že treba robiť osvetu, samozrejme
medzi verejnými obstarávateľmi. Žalobca podal vyše 100 podnetov, avšak všetky tie odpovede neboli
v zmysle zákona a ÚVO v tejto veci nič neurobil.

18. Právne súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení:

19. Podľa ust. § 26 ods. 1 písm. f) zákona č. 25/2006 Z.z. v znení účinnom od 01.04.2015 (ďalej len zák.
č. 26/2005 Z. z.), verejného obstarávania sa môže zúčastniť len ten, kto spĺňa tieto podmienky účasti
týkajúce sa osobného postavenia: f) je oprávnený dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo
poskytovať službu vo vzťahu aspoň k jednému predmetu zákazky, na ktorú predkladá uchádzač ponuku

alebo žiadosť o účasť.20. Podľa ust. § 32 ods. 1 písm. e) zákona č. 343/2015 Z.z., verejného obstarávania sa môže zúčastniť
len ten, kto spĺňa tieto podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia: e) je oprávnený dodávať
tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať službu.

21. V zmysle § 92 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z. z., elektronické trhovisko je informačný systém verejnej
správy, ktorý slúži na zabezpečenie ponuky a nákupu tovarov, stavebných prác alebo služieb, bežne
dostupných na trhu, ako aj na zabezpečenie s tým súvisiacich činností. Správcom elektronického
trhoviska je ministerstvo vnútra.

22. Podľa § 92 ods. 2 písm. j) zák. č. 25/2006 Z. z., ministerstvo vnútra je povinné zriadiť elektronické
trhovisko tak, aby okrem zabezpečenia funkcií, potrebných na postup verejného obstarávateľa,
záujemcu alebo uchádzača, ministerstva vnútra a úradu podľa tohto zákona, spĺňalo najmenej tieto
podmienky: j) bolo možné automatické zverejnenie zmlúv uzatvorených postupom podľa § 92 až 99,
najmä zmlúv, ktoré sa podľa osobitného zákona povinne zverejňujú.

23. Podľa § 13 ods. 1 zák. č. 343/2015 Z. z., elektronické trhovisko je informačný systém verejnej
správy, ktorý slúži na zabezpečenie ponuky a nákupu tovarov, stavebných prác alebo služieb, bežne
dostupných na trhu, a to aukčným postupom, ako aj na zabezpečenie s tým súvisiacich činností.
Správcom elektronického trhoviska je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo

vnútra").

24.Vzmysle§13ods.2písm.j)zák.č.343/2015Z.z.,ministerstvovnútrazabezpečuje,abyelektronické
trhovisko obsahovalo funkcie, potrebné na postup verejného obstarávateľa, obstarávateľa, záujemcu
alebouchádzača,ministerstvavnútraaúradupodľatohtozákonaaabyspĺňalonajmätietopodmienky:j)

bolo možné automatické zverejnenie zmlúv uzatvorených s verejným obstarávateľom a obstarávateľom,
najmä zmlúv, ktoré sa povinne zverejňujú podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 112 písm. i) a j) zákona č. 25/2006 Z.z., Úrad i) metodicky usmerňuje účastníkov procesu
verejného obstarávania, j) zverejňuje všetky svoje metodické usmernenia pre účastníkov procesu

verejného obstarávania a všetky svoje rozhodnutia o námietkach vrátane odôvodnenia.

26. Podľa § 147 písm. h) a i) zákona č. 343/2015 Z.z.: Úrad h) usmerňuje metodicky účastníkov procesu
verejného obstarávania, i) zverejňuje na svojom webovom sídle všetky svoje metodické usmernenia pre
účastníkov procesu verejného obstarávania a všetky svoje rozhodnutia, ktoré sú výsledkom dohľadu

nad verejným obstarávaním.

27. Podľa § 146 ods. 1 a 4 zákona č. 25/2006 Z.z., (1) Kontrolou sa zisťuje súlad postupu kontrolovaného
s ustanoveniami tohto zákona. Pri výkone kontroly úrad sleduje aj plnenie nariadení uložených
rozhodnutiami úradu. Kontrola sa začína v deň doručenia oznámenia o jej začatí kontrolovanému.

(4) Úrad vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo
rámcovej dohody, po ukončení súťaže návrhov a po zrušení postupu zadávania zákazky a súťaže
návrhov na základe podnetov fyzických osôb a právnických osôb, ktoré neboli oprávnené podať
námietky,nazákladepodnetovorgánovštátnejsprávypodľa§137ods.2pism.b)azvlastnéhopodnetu.

28. Podľa ust. § 146c ods. 1 písm. f), g), h) zákona č, 25/2006 Z.z., (1) O výsledku vykonanej kontroly,
ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú zamestnanci úradu do 90 dní odo dňa začatia kontroly protokol,
ktorý obsahuje najmä f) preukázané kontrolné zistenia, g) označenie ustanovení zákona, ktoré boli
porušené, h) údaj, či zistené porušenie zákona malo, mohlo mať alebo nemalo vplyv na výsledok
verejného obstarávania.

29. V zmysle § 147 zák. č. 25/2006 Z. z., (1) Kontrolu postupu pri zákazkách, ktoré nie sú nadlimitnými
zákazkami ani podlimitnými zákazkami vykonáva orgán vnútornej kontroly; týmto nie sú dotknuté
oprávnenia úradu a iných kontrolných orgánov. (2) Orgány kontroly sú povinné spolupracovať s úradom
pri jeho kontrolnej činnosti, najmä koordinovať vykonávanie kontrol s úradom.

30. Podľa ust. § 167 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z., Úrad vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností
verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 8 (ďalej len "kontrolovaný") ustanovených
týmto zákonom. Pri výkone dohľadu úrad sleduje aj plnenie povinností uložených rozhodnutiami úradu.31. V zmysle § 169 ods. 5 zák. č. 343/2015 Z. z., preskúmanie úkonov kontrolovaného pri zákazkách
podľa § 117 vykonáva orgán vnútornej kontroly kontrolovaného; tým nie sú dotknuté oprávnenia úradu

a iných kontrolných orgánov.

32. Podľa ust. § 175 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z., ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov
kontrolovaného po uzavretí zmluvy zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a
porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, v rozhodnutí uvedie

taxatívny výpočet ustanovení tohto zákona, ku ktorých porušeniu došlo a ktorých porušenie malo alebo
mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.

33. V zmysle § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, účinnom v čase uskutočnenia verejných obstarávaní (ďalej
len "zák. č. 514/2003 Z. z."), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
d) nesprávnym úradným postupom.

34. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej

správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

35. V zmysle § 9 ods. 1, ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z., (1) štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaníaleboinýnezákonnýzásahdo
práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa
nepovažujepostupalebovýsledokpostupuNárodnejradySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnosti

podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. (4) Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

36. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

37. Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

38. V zmysle § 17 zák. č. 514/2003 Z. z., (1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. (2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3)
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnomživote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. (4) Výška
náhradynemajetkovejujmypriznanápodľaodseku2nemôžebyťvyššiaakovýškanáhradyposkytovaná
osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

39. Podľa § 19 ods. 1, ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z., (1) Právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. (3) Lehota

neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

40. V zmysle § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, (ďalej "CSP"), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. V zmysle § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

42. Podstatou procesného útoku žalobcu bolo, že žalovaný sa dopustil nesprávneho úradného postupu,
nakoľkonapriektomu,ževoverejnýchobstarávaniachboliopakovaneúspešnísúťažitelia,ktorínespĺňali
podmienku týkajúcu sa osobného postavenia, nevyužil nástroje, ktoré mu zákon dáva na zabránenie
zopakovania nežiaduceho stavu, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda. Podstatou procesnej obrany
žalovanéhobolo,ženárokžalobcujevýlučnehypotetický.Žalobcasavrozhodnomobdobíodmája2015

do februára 2019 zúčastňoval verejných obstarávaní realizovaných prostredníctvom Elektronického
kontraktačného systému. Výsledkom takejto súťaže je zmluva, ktorá je automaticky vygenerovaná. Ušlý
zisk by mohol žalobcovi vzniknúť len v dôsledku toho, že by mal verejný obstarávateľ jedinú zákonom
stanovenú možnosť ďalšieho postupu, a to uzavrieť s ním zmluvu. Žalobca odvodzuje nárok práve z
hypotetickej domnienky, že by práve s ním verejný obstarávateľ uzavrel zmluvu. Na základe vykonaného

dokazovaniaacitovanýchzákonnýchustanovenídospelsúdkzáveru,žežalobažalobcuniejedôvodná.

43. Nárok, ktorého sa žalobca domáhal, je potrebné kvalifikovať podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Okrem
všeobecných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, t.j. porušenia povinnosti (tu nesprávneho
úradného postupu), vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi, musí v zmysle zák. č. 514/2003 Z.

z. byť splnená aj požiadavka predbežného prerokovania príslušným orgánom. Zodpovednosť štátu za
škodu je vybudovaná na objektívnej zodpovednosti, preto prípadné zavinenie nie je potrebné skúmať.
Pokiaľ ktorýkoľvek z týchto predpokladov nie je naplnený, nemôže byť žalobca v spore úspešný. Súd
preto pristúpil k posudzovaniu, či a ktoré z týchto štyroch predpokladov boli splnené, teda v konaní
preukázané.

44. Súd má za preukázané, že z týchto podmienok, ktoré musia byť každopádne splnené na vznik
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, bola v konaní preukázaná len jedna; a
síce to, že žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie v zmysle § 15 zák. č. 514/2003 Z. z.
Jeho naplnenie nebolo v konaní sporné, pričom je jednoznačne preukázané aj listinnými dôkazmi. Súd

konštatuje, že na žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie žalovaný nereagoval, teda k prerokovaniu
nároku de facto nedošlo, avšak v tomto ohľade ide o porušenie povinnosti žalovaného, ktoré nemožno
vykladať na ťarchu žalobcu.

45. Nesprávny úradný postup videl žalobca najmä v nevydaní metodického usmernenia ÚVO. Súd prvej

inštanciezastávanázor,žeideojednuzkompetenciíÚVO,avšakjejnevyužitienemožnooznačiťzataké
pochybenie, aby z neho bolo možné vyvodiť nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu. Čo sa týka kontrolných právomocí z listinných dôkazov v spise je zrejmé, že
ÚVO vybavoval žiadosti a námietky žalobcu, či už sám alebo postúpením jednotlivým orgánom vnútornej
kontroly a na základe tejto činnosti aj došlo v niektorých prípadoch k odstúpeniu od zmluvy. Preto

nemožno dospieť k záveru o nesprávnom úradnom postupe žalovaného.

46. Pokiaľ ide o škodu, ktorú si žalobca v konaní uplatnil, súd prvej inštancie považuje charakter nároku
za škodu hypotetickú. U žalobcu nevznikla škoda, resp. neušiel mu zisk, hoci žalobca tvrdil, že uňhonedošlokrozmnoženiumajetkovýchhodnôt.Napodporusvojhotvrdeniaovznikuškodyodkázalžalobca
aj na rozhodnutie Všeobecného súdu Európskej únie (ďalej "Všeobecný súd") sp. zn. T-292/15 zo dňa
28.02.2018. Súd prvej inštancie konštatuje, že toto rozhodnutie je mu známe už z predchádzajúcej

činnosti, pričom v uvedenej právnej veci si žalobkyňa uplatnila náhradu škody, ktorú, rovnako ako
žalobca v konaní sp. zn. B2-7C/16/2020 odvodzovala z priebehu verejného obstarávania. (Pozn. súdu
- žalobkyňa si v konaní uplatnila viacero nárokov, sčasti bola aj úspešná, avšak relevantné je práve
posúdenie Všeobecného súdu týkajúce sa ušlého zisku).

47. Žalobca citoval časť rozhodnutia, avšak vytrhol ho z kontextu a podľa názoru súdu prvej inštancie je
na prejednávaný spor potrebné aplikovať nasledovnú časť odôvodnenia: "V tejto súvislosti je potrebné
konštatovať, že v prejednávanej veci, v rozpore s požiadavkou pripomenutou v bode 65 vyššie, škoda
vyplývajúca zo straty zisku alebo zo straty na zárobku nie je skutočne existujúcou, ale budúcou
a hypotetickou (rozsudok z 22. mája 2012, Evropa?ki Dynamiki/Komisia, T 17/09, neuverejnený,
EU:T:2012:243, bod 123). Uvádzaná škoda na základe ušlého zisku alebo straty na zárobku totiž

predpokladá, že v prípade neexistencie protiprávneho postupu vytýkaného Komisii by žalobkyňa, ktorej
ponuka bola zamietnutá, mala nárok na získanie dotknutej verejnej zákazky. Pritom aj za predpokladu,
že by Komisia pre vyhodnotenie ponúk navrhla, aby jej bola zadaná zákazka, verejný obstarávateľ nie
je návrhom Komisie pre vyhodnotenie ponúk viazaný, ale disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ
ide o prvky, ktoré zohľadní na účely rozhodnutia o zadaní zákazky (pozri rozsudok z 8. decembra 2011,

Evropa?ki Dynamiki/Komisia, T 39/08, neuverejnený, EU:T:2011:721, bod 47 a citovanú judikatúru).
Okrem toho z článku 101 nariadenia o rozpočtových pravidlách vyplýva, že verejný obstarávateľ môže
pred podpísaním zmluvy buď upustiť od zadania verejnej zákazky, alebo zrušiť verejné obstarávanie, a
to bez toho, aby záujemcovia alebo uchádzači verejnej súťaže mali nárok žiadať akúkoľvek náhradu. Z
toho vyplýva, že škoda uvádzaná žalobkyňou, ktorá zodpovedá ušlému zisku alebo strate na zárobku z

dôvodu zadania predmetnej zákazky inému uchádzačovi, nie je skutočná a určitá, a preto musí byť návrh
na náhradu škody v tejto súvislosti zamietnutý." Podrobným oboznámením sa s týmto rozhodnutím je
preto nutné prijať záver, že aj Všeobecný súd (rovnako ako súd prvej inštancie) dospel k záveru, že nie je
možné priznať žalobe úspech, nakoľko uplatnený nárok (aj v prípade splnenia ostatných predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu) nie je skutočne existujúcou škodou, ale len hypotetickou.

48. Na podporu uvedeného súd cituje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej "NS
SR") sp. zn. 5Cdo/195/2015: "Aj existencia ušlého zisku musí byť vždy bezpečne preukázaná. V
prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia byť dokazované také
konkrétne skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným), ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že

ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t.j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia
ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti, je potom
možno urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol žalovaný ušlý zisk aj reálnym. Nepreukázanie
existencie takýchto skutkových okolností, by potom mohlo viesť len k záveru, že ušlý zisk, ktorého sa
žalobca v konaní domáha, je skutočne iba "fikciou"." Ani podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. I. ÚS 478/2017-11 nepostačuje pravdepodobnosť zvýšenia majetkového stavu v
budúcnosti. Z týchto kritérií vychádza aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/319/2008: "nestačí pritom
iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu
vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať
zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti)."

49. Nad rámec uvedeného, žalobca si v konaní uplatnil škodu vo výške 173 180,00 Eur, pričom
malo ísť o 18 % zo sumy 962 113,00 Eur, ktoré by bol žalobca dosiahol v prípade, ak by nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu. Žalobca nevysvetlil, prečo si uplatnil práve 18 %, len spomenul, že
ide o obvyklú maržu, ale žiadnym spôsobom neodôvodnil, ani nepreukázal, prečo by malo ísť práve

o 18 % (prečo nie napríklad 15 % a pod.). Navyše je potrebné prisvedčiť argumentácii žalovaného,
že v uplatnenej výške škody sú zahrnuté aj tie zákazky, ktorých sa žalobca vôbec nezúčastnil a to
na základe svojho vlastného slobodného rozhodnutia, čo nemožno vykladať na ťarchu žalovaného.
Žalobcove tvrdenie, že týchto verejných obstarávaní sa nezúčastnil, lebo nemohol konkurovať cene
ponúknutej súťažiteľmi, ktorí neboli oprávnení vykonávať živnosť "prevádzkovanie cestovnej kancelárie

alebo cestovnej agentúry" nie je pre súd preskúmateľné, nakoľko z listinných dôkazov nevyplýva, prečo
saniektorýchverejnýchobstarávanízúčastnilainýchnie.Žalobcovaargumentáciaspočívalaajvtom,že
vo verejných obstarávaniach boli úspešní uchádzači, ktorým vznikali nižšie náklady (z dôvodu absencie
vyššie špecifikovaného podnikateľského oprávnenia), napríklad preto, že nemuseli platiť poistné, a pretosi mohli dovoliť ponúknuť nižšiu cenu ako žalobca. Žalobca ale už neobjasnil, prečo sa niektorých
verejných obstarávaní zúčastnil, či v tých prípadoch cene konkurovať dokázal a na základe čoho si ich
"vybral".

50. Ďalšou podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá podľa súdu prvej inštancie nebola
naplnená, je príčinná súvislosť. Žalobca tvrdí, že nebyť nesprávneho úradného postupu, nebola by mu
vznikla majetková škoda a že u žalobcu nedošlo v dôsledku škodnej udalosti - nesprávneho úradného
postupu k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na splnenie podmienok žalobcom pre

účasť vo verejnej súťaží dalo očakávať. Súd má za to, že verejné obstarávania môžu skončiť mnohými
spôsobmiaúspechvoverejnomobstarávaníniejenárokovateľný.Jetiežzrejmé,ževprípadeniektorých
verejných obstarávaní došlo k odstúpeniu, prípadne k ukončeniu zmluvy dohodou (napr. Žiadosť o výkon
kontroly/námietky proti výsledkom verejnej súťaže - odpoveď zo dňa 29.03.2016 na č. l. 222, Žiadosť
o výkon kontroly/námietky proti výsledkom verejných súťaží - odpoveď zo dňa 31.03.2016 na č. l. 225,
Žiadosť o výkon kontroly/námietky proti výsledkom verejnej súťaže - odpoveď zo dňa 12.04.2016 na č.

l. 232) a to práve na základe vykonaných kontrolných právomocí žalovaného, resp. orgánu vnútornej
kontroly, pričom nemožno bez ďalšieho predpokladať, že v prípade uskutočnenia nových verejných
obstarávaní by bol žalobca úspešný.

51. Súd má za to, že na prejednávanú vec treba aplikovať aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 2Cdo/72/2017 zo dňa 26.04.2018, podľa ktorého: "... z možnosti uchádzať sa o udelenie
zákazky nevyplýva s istotou úspešnosť v predmetnom verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti dovolací
súd uvádza, že Komisia sa môže rozhodnúť neuzavrieť žiadnu zmluvu, a teda ani uchádzač / záujemca,
ktorý predložil najvýhodnejšiu ponuku nemá záruku, že s ním bude zmluva uzavretá. Každý musí
kalkulovať s tým, že nemá vopred právny nárok na uzavretie zmluvy."

52. Skúmanie príčinnej súvislosti ako jednej z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu sa uskutočňuje
na základe teórie "conditio sine qua non" alebo tiež tzv. "but for test". Práve príčinná súvislosť (na
rozdiel od porušenia povinnosti a škody, ktoré musia byť objektívne zistiteľné, hoci ušlý zisk predstavuje
určitú výnimku) pracuje s hypotézami a súd je povinný skúmať, či škoda, ktorú si žalobca v konaní

uplatňuje, bola následkom porušenia povinnosti (pokiaľ vôbec zistí porušenie povinnosti), či porušenie
povinnosti bolo jedinou príčinou vzniku škody a v neposlednom rade, či škoda vôbec vznikla a či to bolo
následkom porušenia povinnosti. To vyplýva podľa názoru súdu zo samotnej konštrukcie testu "conditio
sine qua non", teda súd si musí vyriešiť otázku, čo by sa stalo, nebyť úradného postupu, ktorý žalobca
považuje za nesprávny, zjednodušene povedané, čo by bolo, keby... Pokiaľ je hypotéz niekoľko, za

účelom posúdenia, či existuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou, je súd povinný
vyhodnotiť, ktorá z hypotéz je najpravdepodobnejšia a najviac sa blíži istote. Na tomto mieste je potrebné
súhlasiťsožalovaným,žepostupžalovanéhonemoholovplyvniťvýsledokverejnéhoobstarávaniatakým
spôsobom, ako by si žalobca želal. Výsledkom jednotlivých kontrol by boli rozhodnutia alebo protokoly,
ktorými by sa deklarovalo porušenie jednotlivých ustanovení zákonov o verejnom obstarávaní a ktoré by

tvorili podklad pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty. V prípade odstúpenia od zmluvy s úspešným
uchádzačom a vyhlásení nového verejného obstarávania prostredníctvom EKS, vzhľadom na povahu
EKS nie je vonkoncom isté, či by sa v takýchto prípadoch stal žalobca úspešným uchádzačom, nakoľko
takéto verejné obstarávania by sa opätovne nachádzali v štádiu automatického vyhodnocovania ponúk
na základe najnižšej ceny a výsledok by teda závisel od prihlásených uchádzačov a ich cenových ponúk.

53. Príčinná súvislosť je definovaná napríklad v uznesení NS SR sp. zn. 5Cdo/24/2011 z 25. mája 2011:
"Existencia príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom
škody je jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti
sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie

a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou
a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia
nevznikla, musí teda ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku škody. Zároveň treba uviesť,
že otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a konkrétnou škodou je síce v prvom rade
otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade, je či nie je

daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii jedného
z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento právny záver je samozrejme závislý na
skutkovom zistení. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane.
Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivomnásledku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú." Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny
a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou
vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol.

Musí byť teda doložené, že nebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu, škodlivý následok by
nenastal. (Napr. uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo 16/2012 zo dňa 30. októbra 2013). V prejednávanej
veci nie je potom možné uzavrieť, že vydaním metodického usmernenia, prípadne vykonaním ďalších
opatrení, kontrol, zverejnením protokolov a pod., by sa stal žalobca úspešným uchádzačom vo verejných
obstarávaniach.

54. Súd prvej inštancie dospel preto k záveru, že nie je možné ustáliť, že zisk, ktorý žalobcovi podľa jeho
názoru ušiel, by bol získal, nebyť úradného postupu, ktorý žalobca považuje za nesprávny.

55. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS SR) sp. zn. II. ÚS
507/2017-14 zo dňa 03.08.2017, podľa ktorého musí každý záujemca / uchádzač kalkulovať s tým,

že nemá vopred právny nárok na uzavretie zmluvy. Skutočnosť, že sa žalobca s názorom súdu
nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o porušení jeho základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy (napríklad II. ÚS 87/07-10).

56.Pokiaľideouplatnenúnemajetkovúujmu,súdkonštatuje,ževzhľadomktomu,ženebolipreukázané

predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a náhrada nemajetkovej ujmy má subsidiárny charakter,
pokiaľ nestačí samotné konštatovanie porušenia práva, bolo by nadbytočné sa podrobnejšie zaoberať
uplatnenou náhradou nemajetkovej ujmy, avšak len pre úplnosť súd prvej inštancie dopĺňa, že žalobca
túto časť nároku odôvodnil len predpokladom o zvýšení jeho referencií a dobrej povesti, ale vôbec
neuviedol, prečo si ju uplatnil práve vo výške 26 000,00 Eur a neuviedol ani žiadne zo skutkových tvrdení

v zmysle § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. Neuniesol teda ani skutkové, ani dôkazné bremeno.

57. K žalovaným uplatnenej námietke premlčania súd v stručnosti uvádza, že keďže dospel k záveru o
nesplnení predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, žiadny nárok žalobcovi nevznikol a z
povahy veci nemôže byť ani premlčaný.

58. Záverom súd uvádza, že aj ÚS SR vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, že všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam. Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že
súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1

dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument.

59. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný
v celom rozsahu, avšak žiadne trovy mu nevznikli, nakoľko ide o orgán verejnej správy, ktorý poveruje

úkonmi vo vzťahu k súdu svojich zamestnancov, resp. osoby v štátnozamestnaneckom či služobnom
pomere.

60. Na základe vyššie uvedeného rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.