Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. október 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-19C/110/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116223002

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Miškolci

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1116223002.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 8 - B1-19C/110/2016

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Miškolcim v spore žalobcu: A. B. C., narodená:
XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E., zastúpená: JUDr. Radovan Hrabovecký - advocati s. r. o., IČO:
36859991,sídlo:Budyšínska3A,83103Bratislava,protižalovanému:C.F.G.,narodený:XX.XX.XXXX,
bytom H. XX, XXX XX E., zastúpený: JUDr. Sylvia Filipová, sídlo: Radvanská 1, 811 01 Bratislava,
o zaplatenie 7 000 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

- 2 - B1-19C/110/2016

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 7 000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 7 000 Eur od 13.08.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie v časti úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 7 000 Eur od 11.08.2016
do 12.08.2016 zastavuje.

III. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

- 4 - B1-19C/110/2016

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 03.11.2016 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd
žalovaného zaviazal na povinnosť zaplatiť jej sumu 7 000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 7 000 Eur od 11.08.2016 do zaplatenia do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku,

ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný je uvedený ako vlastník bytu číslo XX I. J. K. E. I. L. H. XX,
ktorého predchádzajúcou spoluvlastníčkou bola aj matka žalovaného. Žalobkyňa pred uzatvorením
manželstva so žalovaným zariadila a zaplatila z vlastných prostriedkov celkovú rekonštrukciu bytu.Cena rekonštrukcie nebola sporná a žalovaný uznal, že žalobkyňa zaplatila zo svojich prostriedkov
za rekonštrukciu najmenej sumu 9 294,29 Eur (280 000 Sk). Sporné strany sa dohodli, že žalovaný
zaplatí žalobkyni sumu 7 000 Eur do siedmych kalendárnych dní od právoplatnosti rozsudku o rozvode

manželstva strán sporu. Manželstvo bolo rozvedené rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I, č.k.
20C/257/2015-52 a nadobudlo právoplatnosť dňa 03.08.2016. Žalovaný písomne uznal a podpísal pred
notárom uznanie dlhu, v ktorom sa zaviazal zaplatiť svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalovaný uviedol, že žalovaný nárok neuznáva, nakoľko záväzok vyplývajúci z dlžobného úpisu
z 27.10.2015 bol už medzi stranami vyporiadaný. Žaloba je pritom neakceptovateľná, nakoľko žalobkyňa
pred uzatvorením manželstva do rekonštrukcie bytu nemohla investovať, keďže pred uzatvorením
manželstva žiadna rekonštrukcia nebola realizovaná a teda ju nemohla ani zariadiť. Nie je ani pravdou,
že cena rekonštrukcie bola účastníkmi konania nesporná a že žalovaný uznal, že žalobkyňa zaplatila

zo svojho za rekonštrukciu najmenej sumu 280 000 Sk. Žalobkyňa nikdy nezaplatila zo svojich peňazí
čiastku 280 000 Sk. Žalobkyňa bola od roku 2010 do konca roka 2015 spoluvlastníčkou bytu.

5. Žalobkyňa v replike uviedla, že z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 24.01.2017 vyplýva,
že dlžobný úpis z 27.10.2015 podpísal, považuje ho za platný a žiadnym spôsobom jeho existenciu

nespochybňuje.Zároveňodmietlatvrdenia,žezáväzokvyplývajúcizdlžobnéhoúpisubymedzispornými
stranami bol vyporiadaný.

6. Žalovaný v duplike uviedol, že podpísal dlžobný úpis, ktorý ale obsahuje nesprávne vyhlásenie,
že žalobkyňa investovala prostriedky do bytu vo vlastníctve matky žalovaného, avšak tá nikdy nebola

výlučnou vlastníčkou bytu. Rekonštrukcia bytu bola realizovaná po svadbe strán sporu v roku 2009, a zo
spoločných prostriedkov. Dlžobný úpis žalovaný podpísal bez čítania, keďže sa domnieval, že sa jedná
o spoločné investície strán sporu použité na rekonštrukciu bytu. Nároky žalobkyne môžu byť len nárokmi
spočívajúcimi v investícii manželov do bytu, ktorý je výlučným vlastníctvom jedného z nich, a teda by
mali byť predmetom iného konania.

7. Žalobkyňa vo svojich ďalších vyjadreniach uviedla, že žalovaný si pred podpisom veľmi pozorne
dlžobný úpis prečítal a vyjadril uspokojenie nad tým, že dlžná suma, ktorú je povinný zaplatiť, bola
uvedená v oveľa nižšej výške, ako bol jeho skutočný dlh. Žalovaný síce uviedol, že záväzok z dlžobného
úpisu bol medzi spornými stranami vyporiadaný, neuviedol však, kedy, kde a ani akým spôsobom došlo

k jeho vyporiadaniu, o čom zároveň nepredložil žiaden dôkaz. Podpis dlžobného úpisu žalovaným bol
urobený v čase, keď rekonštrukcia mala byť dávno ukončená. Žalobkyňa ani nie mesiac po jeho podpise
podala na súd návrh na rozvod manželstva. Keďže spolunažívanie manželov bolo vážne narušené,
uvažovať o tom, že by žalovaný prevzal na seba záväzok, ktorý by nebol reálny a opodstatnený,
neprichádzalo do úvahy. Rekonštrukcia sa uskutočnila v období od novembra 2007 do mája 2008 ešte

pred uzatvorením manželstva v júni 2008. Celkovo žalobkyňa investovala sumu 303 715,40 Sk, pričom
so žalovaným sa dohodla len na čiastke 7 000 Eur. Jednoznačne tak nešlo o prostriedky pochádzajúce
z bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

8. Žalovaný vo svojich ďalších vyjadreniach uviedol, že v deň, keď dlžobný úpis podpísal, tak u notára

pospisoval dôležitejšie dokumenty, čoho si bola žalobkyňa vedomá a túto situáciu využila, kedy
pozmenila obsah dlžobného úpisu, čím ho uviedla do omylu. Žalobkyňa si obsah listiny pred podpisom
svojvoľne upravila a dopísala do nej nepravdivé údaje. Pred podpisom dlžobného úpisu si ho žalovaný
vôbec neprečítal, nakoľko ho čítal doma predtým, ako išli spolu so žalobkyňou k notárovi. Dlžobný úpis
nepovažuje za platný, nakoľko neodzrkadľuje skutočnosť, čo do dôvodov a ani do výšky. Skutočnosti

uvedené v dlžobnom úpise nezodpovedajú realite, sú nepravdivé a hrubo zavádzajúce a objektívne
preukázateľné. Podpis žalovaného sa na listine nachádza len z dôvodu, že žalobkyňa žalovaného
za okolností predchádzajúcich podpisu ho uviedla do omylu s cieľom využiť tento jeho omyl na
bezdôvodné obohatenie. Týmito okolnosťami bolo zistenie žalobkyňou, že žalovaný má mimomanželský
vzťah, a tak využijúc žalovaného pocitu viny mu podstrčila u notára dlžobný úpis, ktorého obsah sa

nezhodoval s tým, na čom sa sporné strany pred podpisom dohodli. Obsahom dlžobného úpisu malo
byť vyhlásenie žalovaného, že strany počas ich manželstva investovali spoločné prostriedky do bytu tak,
aby predmetné nároky boli nespochybniteľné pre prípadné riešenie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Spoluvlastníkom tohto bytu bola v čase podpisu dlžobného úpisu aj žalobkyňa. Dlžobný úpisnezodpovedá prejavu slobodnej a vážnej vôle žalovaného, keďže jeho podpis na ňom bol zadovážený
žalobkyňou uvedením žalovaného do omylu tým, že obsah predmetnej listiny žalobkyňa svojvoľne
upravila a dopísala do nej objektívne preukázateľné nepravdivé údaje. Dlžobný úpis bol podpísaný

za trvania manželstva a jeho skutočným dôvodom mala byť dohoda o úprave budúcich pomerov
vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva manželov pre prípad rozvodu.

9. Na pojednávaní dňa 04.04.2019 žalovaný uviedol, že dlžobný úpis bol podpísaný v deň, keď bolo
zúžené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán konania a kedy bola aj podpisovaná notárska

zápisnica o prevode podielu bytu, pričom ako prvý bol podpísaný dlžobný úpis. Žalovaný v minulosti
urobil prevod podielu na manželku len naoko, aby mohol nadobudnúť do vlastníctva služobný byt.
V čase, keď boli dohodnutí na rozvode manželstva, dohodli sa aj na tom, ako si vyporiadajú svoje
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Dohoda bola taká, že žalobkyňa vráti žalovanému podiel na
byte za dohodnutú kúpnu cenu, ktorá sa mala započítať s inou pohľadávkou po vklade do katastra.
Žalobkyňa mala podmieniť prevod podpísaním dlžobného úpisu v pôvodnej dohode vo výške 3 500 Eur,

s čím žalovaný súhlasil, aby došlo k naplnenie obsahu notárskej zápisnice o prevode podielu. Až po
príchode k notárovi žalobkyňa predložila dlžobný úpis s pozmeneným obsahom, ako bola dohoda, kde
bola uvedená čiastka 7 000 Eur. Žalovaný si túto skutočnosť všimol až po podpise, avšak keďže chcel,
aby mu bol vrátený podiel na byte, neprotestoval a tento dlžobný úpis žalovaný odovzdal žalobkyni.
Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že o žiadnej dohodnutej čiastke 3 500 Eur nevie. Do bytu investovala

vyše 303 000 Sk a preto žiadala, aby v dlžobnom úpise bola čiastka 10 000 Eur. Žalovaný tvrdil, že
investovala len 240 000 Sk, a preto jej dal len 7 000 Eur. Dlžobný úpis v znení predloženom súdu celý
sám napísal a sformuloval žalovaný, žalobkyňa k obsahu mala dve výhrady, ktorým žalovaný vyhovel
a dlžobný úpis opravil.

10. Na pojednávaní dňa 21.01.2020 žalovaný uviedol, že sa so žalobkyňou dohodli na vyporiadaní
majetkových vzťahov a tiež aj prostriedkov, ktoré investovali do rekonštrukcie bytu. Žalobkyňa bola
ochotná mu byt, ktorý nikdy nevlastnila a bol len na ňu napísaný, vrátiť pod podmienkou, že jej žalovaný
podpíše dlžobný úpis, ktorý pripravila a ktorý mu predložila. Obsahom dlžobného úpisu, ktorý mu
predložila a na ktorom sa dohodli, bolo, že jej žalovaný zaplatí polovicu zo sumy 7 000 Eur, ktorá bola

investovaná do rekonštrukcie. Na základe toho išli spolu k notárovi, kde žalobkyňa najprv trvala na
podpise dlžobného úpisu a až následne mu vrátila polovicu bytu. Obsah dlžobného úpisu, na ktorom
sa dohodli, bol v znení, ako žalovaný predložil na pojednávaní, t. j. že ak sa rozvedú, tak jej žalovaný
zaplatí polovicu zo sumy 7 000 Eur.

11. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh
určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má
také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

12. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

13. Podľa § 37 ods. 3 OZ, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam
nepochybný.

14. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu

povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

16. Podľa § 517 ods. 2 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o omeškanie s plnením

peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis17. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

18. Podľa článku 15 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žiaden dôkaz nemá
predpísanú zákonnú silu.

19. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

20. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

21. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

22. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu, a to žaloba č.l.1-2, rozsudok č.l.4-6,
dlžobný úpis č.l.7, vyjadrenie žalovaného č.l.18, vyjadrenie žalobkyne č.l.20, vyjadrenie žalovaného

č.l.22-24, list vlastníctva č.l.25-26, vyjadrenie žalobkyne č.l.29, vyjadrenie žalovaného 32-34, žiadosť
súdu č.l.38-39, vyjadrenie žalovaného č.l.41-43, list vlastníctva č.l.44-45, vyjadrenie žalobkyne č.l.48-49,
návrh na prerušenie konania č.l.64-74, vyjadrenie žalobkyne č.l.76-77, vyjadrenie žalovaného č.l.79-92,
faktúra číslo 09001 č.l.178, dlžobný úpis č.l.179, zmluva o bežnom účte č.l.182, vklad v hotovosti č.l.185,
list vlastníctva č.l.186-187, návrh na prerušenie konania č.l.195-197, vyjadrenie žalobkyne č.l.219-222,

uznesenie č.l.223-226, žiadosť o prevod bytu č.l.227, vestník č.l.228-230, vyhlásenie č.l.311 a email
č.l.314, pričom ustálil nasledovný skutkový stav veci.

23. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný podpísal dňa 27.10.2015 dlžobný úpis,
ktorým sa zaviazal žalobkyni uhradiť sumu 7 000 Eur v prípade rozvodu ich manželstva do 10

kalendárnych dní od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Žalovaný dlžobným úpisom uznal pohľadávku
žalobkyne v stanovenej sume, pričom túto sumu, a to ani z časti, neuhradil.

24. Súd vzhľadom na vyjadrenia žalovaného prednesené na pojednávaní (č.l. 112 a 191) považoval časť
dlžnej sumy uznanej žalovaným v dlžobnom úpise vo výške 3 500 Eur s príslušenstvom za nespornú.

Žalovaný v súvislosti s touto sumou sám vyhlásil, že sa so žalobkyňou dohodli, že ak sa rozvedú, tak
jej zaplatí polovicu zo sumy 7 000 Eur. Vzhľadom k uvedenému vyjadreniu súd nemal pochybnosti
o nespornosti uvedenej časti žalobou uplatneného nároku.

25. Spornou pre účely ďalšieho súdneho konania teda zostala len suma 3 500 Eur a k tomu prislúchajúce

príslušenstvo.
26. Súd vyhodnotil dlžobný úpis žalovaného zo dňa 27.10.2015 ako uznanie záväzku v zmysle § 558
Občianskeho zákonníka. Na to, aby mohlo dôjsť k uznaniu záväzku s účinkami s tým spojenými sa
vyžaduje, aby bol záväzok uznaný čo do dôvodu aj čo do výšky pohľadávky, a zároveň musí obsahovať
prísľub dlžníka ho zaplatiť. Uznanie záväzku, ktoré má všetky obsahové náležitosti má za následok,

že sa predpokladá trvanie dlhu v čase uznania. V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase
uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Naopak dlžník, ktorý namieta, že dlh v čase uznania neexistoval
alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, musí takúto skutočnosť preukázať.

27. Uznanie dlhu vytvára vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Súd má teda

existenciu záväzku za preukázanú, pokiaľ sa nepreukáže opak. Neexistenciu dlhu alebo jeho výšky
však s prihliadnutím na povahu uznania dlhu musí preukazovať žalovaný. Pre účelné popretie dlhu však
nestačí,žežalovanýuvedieskutkovétvrdenia,ktorélenspochybňujúskutočnostiuvedenévuznanídlhu,
ale musí predložiť také dôkazy, ktoré jednoznačne záväzok, na úhradu ktorého sa písomne zaviazal,
spochybnia.

28.Nazákladevykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalovanýnepredložildostatokdôkazov
spôsobilých vyvrátiť obsah ním vlastnoručne pred notárom podpísaného dlžobného úpisu, a to tak vo
vzťahu k samotnej existencii dôvodu záväzku, ako aj k jeho konkrétnej výške.29. Z výpovedí žalovaného vyplynulo, že na základe dohody so žalobkyňou mal vystaviť dlžobný úpis na
sumu7000Eurstým,žepolovicusamalzaviazaťuhradiťžalobkyni.Dôvody,prektoréžalovanýdlžobný

úpis vystavil, žalovaný neustále menil a dopĺňal. V zásade ale je možné konštatovať, že aj v prípade
uvedenom žalovaným sa jednalo o rekonštrukciu bytu, ktorú ale mali strany spolufinancovať. Podľa
vyjadrení žalovaného malo ísť o rekonštrukciu, ktorá mala byť vykonávaná až za trvania manželstva.
Žalovaný však žiadnym spôsobom nepreukázal realizáciu takejto rekonštrukcie. Za tým účelom síce
predložil súdu faktúru číslo 09001 zo dňa 16.09.2009 od Prvej bratislavskej stavebnej spoločnosti, s.r.o.,

avšak z obsahu faktúry nie je možné žiadnym spôsobom určiť, čo presne, kedy a v akom rozsahu sa
vbyterekonštruovalo.Tátofaktúrujenaviacvystavenánanižšiusumu,akojesumauvedenávdlžobnom
úpise. Zároveň uvedený dôkaz, pokiaľ by aj bol vo vzťahu k rekonštrukcii bytu relevantný, žiadnym
spôsobom nevylučuje skutočnosti uvádzané v dlžobnom úpise podpísanom žalovaným. Žalovaný
síce navrhol vypočuť svedka za účelom objasnenia rozsahu rekonštrukcie, avšak prítomnosť svedka
na pojednávaní dňa 18.09.2023 nielen že nezabezpečil, ale na jeho výsluchu už ďalej ani netrval.

V súvislosti s rekonštrukciou súd zároveň poukazuje aj na rozpornú výpoveď samotného žalovaného,
kedy na otázky právneho zástupcu žalobkyne o počte rekonštrukcií bytu si sám odporuje a uvádza
navzájom si vylučujúce skutočnosti (č.l.190).

30. Súd vyhodnotil tvrdenia žalovaného, že jeho matka mala dostatok prostriedkov na rekonštrukciu,

o čom má svedčiť zmluva o bežnom účte zo dňa 22.07.2009, ako aj potvrdenie o vklade zo dňa
23.07.2009, ako irelevantné k podstate súdneho sporu. Predmetom súdneho konania totiž nie je
skutočnosť, či matka žalovaného mala alebo nemala dostatok prostriedkov, z ktorých by mohla hradiť
rekonštrukciu, ale nárok žalobkyne na úhradu prostriedkov, ktoré žalobkyňa vynaložila na rekonštrukciu.
Z predložených dôkazov naviac vôbec nevyplýva, a žalovaný ani také nepredložil, že matka by takúto

rekonštrukciu zo svojho novozaloženého účtu v banke aj hradila. Zároveň tieto dôkazy rovnako nie sú
spôsobilé akokoľvek spochybniť obsah dlžobného úpisu, ktorý žalovaný sám podpísal.

31. Nad rámec vykonaného dokazovania a dôkazov predložených žalovaným súd jednotlivé tvrdenia
žalovaného vyhodnotil ako nedôveryhodné, účelové a nekonzistentné, permanentne podliehajúce

zmene počas celého súdneho konania.

32. Žalovaný postupne v priebehu súdneho konania viackrát menil svoje tvrdenia týkajúce sa dlžobného
úpisu a dlhu samotného. Zo strany žalovaného dochádzalo k postupnému upravovaniu jeho tvrdení, a
to v závislosti od vývoja dokazovania a tvrdení žalobkyne. Uvedené je zrejmé z obsahu písomných, ako

aj ústnych vyjadrení žalovaného, kedy postupne počas vývoja súdneho konania prichádzal s novými
tvrdeniami, resp. s doplnením pôvodných tvrdení, kedy postupne dokresľoval danú situáciu, avšak vždy
lenakoreakciunatvrdeniažalobkyne.Najprvžalovanýuvádzal,žedlhakotakýjevyporiadaný,následne
uvádzal, že dlh vlastne ani nevznikol, neskôr uviedol, že dôvodom podpisu dlžobného úpisu bolo, aby
žalobkyňa mu vrátila spoluvlastnícky podiel na byte, ktorý mala vo vlastníctve len formálne, až po

tvrdenia, že žalobkyňa sama zmenila sumu na dlžobnom úpise s cieľom získať bezdôvodné obohatenie.
Takéto tvrdenia súd práve s ohľadom na ich neustálu zmenu a nekonzistentnosť vyhodnotil ako účelové.
Naviac nič z tvrdených skutočností žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal.

33. Žalovaný na svoju obranu tiež uvádzal, že dlžobný úpis podpísal bez čítania, keďže sa domnieval,

že sa týka spoločných investícií použitých na rekonštrukciu bytu. Súd nepochybuje o tom, že v bežných
ľudských situáciách môže nastať stav, kedy osoba si jednoducho neprečíta dokument, ktorý následne
podpíše. Takéto konanie však nemožno pričítať na ťarchu ďalších osôb, ktoré za konanie podpisujúceho
nemôžu. Je vecou každého, kto dokument podpisuje, aby sa riadne oboznámil s jeho obsahom a v
prípade, že s ním súhlasí, tak ho podpíše. Pokiaľ tak spraví bez náležitého preštudovania si dokumentu,

je to samozrejme jeho právom, ale v takom prípade musí sám znášať dôsledky svojho neuváženého,
príp. nedbanlivostného konania. V opačnom prípade by akýkoľvek právny dokument mohol byť vždy
spochybnený tým, že povinný subjekt by sa jednoducho vyhovoril zo záväzku tvrdením, že sa s ním a
obsahom dokumentu riadne neoboznámil, a preto nie je povinný záväzok plniť. Akceptovaním takéhoto
prístupubysanarušilivšetkyzmluvnévzťahy,ktorébymohlibyťjednoduchospochybnené.Neprečítanie

si dlžobného úpisu žalovaným je o to nedôveryhodnejšie, že v deň podpisu dlžobného úpisu u notára
sa podpisovali dôležitejšie dokumenty, než dlžobný úpis. Je preto ťažko predstaviteľné, že žalovaný pri
podpise ďalších dokumentov, ktoré subjektívne vnímal ako dôležitejšie než dlžobný úpis, by nevenoval
primeranú starostlivosť a všímavosť voči akýmkoľvek dokumentom, ktoré mu boli dané na podpis. Ak satotiž podpisujú dôležitejšie dokumenty, je prirodzené, že si ich podpisujúci aj náležite skontroluje. Preto
súd neverí tvrdeniu žalovaného, že popri všetkých dokumentoch, ktoré v daný deň podpisoval, práve
dlžobnému úpisu nevenoval žiadnu pozornosť. Osobitne to platí o výške sumy, ktorá je v dlžobnom úpise

ľahko viditeľná, bez potreby podrobného študovania obsahu dlžobného úpisu, ktorú naviac je možné
si všimnúť aj pri zbežnom prezretí jeho obsahu. Dlžobný úpis predstavuje dokument o veľkosti ani nie
polovice strany, na ktorom je jasne a jednoznačne uvedená suma 7 000 Eur, ktorú je možné si bez
akýchkoľvek problémov všimnúť aj bez riadneho prečítania dlžobného úpisu. Z uvedeného dôvodu súd
považuje argumentáciu žalovaného, že nevedel o sume uvedenej v dlžobnom úpise, za nedôveryhodnú.

Tvrdenia žalovaného, že si dlžobný úpis neprečítal, sú naviac v jasnom rozpore s jeho vyjadrením na
pojednávaní, že po podpise dlžobného úpisu si všimol dlžnú sumu v ňom uvedenú vo výške 7 000 Eur
namiesto 3 500 Eur, avšak keďže chcel, aby mu bol vrátený podiel na byte, neprotestoval a tento dlžobný
úpis žalovaný odovzdal žalobkyni. Súd aj takýto postup žalovaného vyhodnotil tak, že uznáva výšku
žalobou uplatneného nároku, keďže voči výške dlhu žiadnym spôsobom neprotestoval a dlžobný úpis
podpísaný odovzdal žalobkyni.

34. Žalovaný napadol správnosť dlžobného úpisu, pričom dôkazom jeho nesprávnosti mala byť najmä
skutočnosť uvedená v dlžobnom úpise, že byt je vo vlastníctve jeho matky. Žalovaný na základe
toho spochybnil správnosť dlžobného úpisu, keďže jeho matka nikdy nebola výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti. V priebehu súdneho konania žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil svoju verziu

dlžobného úpisu (č.l.179), ktorá mala byť podľa jeho tvrdení na základe dohody so žalobkyňou
podpísaná. Z obsahu popri záväzku žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 3 500 Eur, ktorú žalovaný na
pojednávaní aj uznal a stala sa nespornou, tiež vyplýva, že aj v tomto dlžobnom úpise predloženom
priamo žalovaným na pojednávaní je nesprávny údaj o vlastníctve bytu matkou žalovaného. Keďže tento
dlžobný úpis sám žalovaný predložil súdu s nesprávne uvedenou skutočnosťou o vlastníctve bytu jeho

matkou, súd dlžobný úpis predložený žalobkyňou s nesprávne uvedenou skutočnosťou o vlastníctve
bytu matkou žalovaného nevyhodnotil ako nesprávny čo do dôvodu a výšky dlžnej sumy.

35. Žalovaný už vo svojom prvom vyjadrení uviedol, že žalobou uplatnený nárok neuznáva, nakoľko
záväzok vyplývajúci z dlžobného úpisu bol medzi spornými stranami vyporiadaný. K týmto svojím

tvrdeniam však nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukázali zánik uvedeného záväzku.
Už vo svojom prvom vyjadrení si však žalovaný sám odporuje, kedy popri tvrdení, že záväzok
bol vyporiadaný uvádza, že vlastne ani nemohol vzniknúť, keďže samotná rekonštrukcia sa ani
nerealizovala pred vznikom manželstva. Súd preto takéto tvrdenia žalovaného vyhodnotil ako účelové
a nepreukázané.

36. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že nároky uplatnené v žalobe by mali byť riešené v konaní
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd uvádza, že z obsahu dlžobného úpisu
nemápreukázané,žesajednáoprostriedkypochádzajúcezbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.
Vzhľadom k tomu je potrebné tieto prostriedky považovať za výlučný majetok, ktorý nepatrí do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto môže byť uplatnený v samostatnom konaní.

37. Záverom súd uvádza, že pokiaľ je aj pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa bola podielovou
spoluvlastníčkou jeho bytu len formálne, a napriek tomu na neho následne tento spoluvlastnícky podiel
na základe dohody aj previedla, súd môže len konštatovať, že žalobkyňa takýto prevod ako podielový

spoluvlastník uskutočniť nemusela a mohla si podiel na byte ponechať. Ak by aj podmienila prevod tohto
podielu späť na žalovaného uhradením jej nákladov, ktoré mala vynaložiť na rekonštrukciu bytu, súd
takúto podmienku nevyhodnotil ako neprijateľnú, spôsobujúcu neplatnosť samotného dlžobného úpisu.
Osobitne to platí vtedy, ak vrátenie podielu na byte žalovaného bolo v zásade prejavom dobrej vôle
žalobkyne, že dodrží dohodu o vrátení bytu.

38. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že nárok žalobcu je dôvodný, a preto žalobe vyhovel.
Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia uvedené vo svojich písomných, ako aj ústnych
vyjadreniach a nepredložil o nich žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili skutočnosti uvedené
v dlžobnom úpise. Žalovaný síce uviedol skutočnosti, ktoré spochybňujú žalobou uplatnený nárok, avšak

tieto skutočnosti sú len v rovine tvrdení, bez akýchkoľvek relevantných dôkazov. Keďže uznanie dlhu
vytvára vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu, vyvrátiť jeho existenciu musí práve žalovaný ako
dlžník, čo sa však nestalo.39. Súd zastavil konanie v časti úrokov z omeškania uplatnených žalobkyňou odo dňa 11.08.2016
do 12.08.2016, nakoľko žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 10.02.2020 navrhla súdu, aby súd
zaviazal žalovaného na úhradu úroku z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 13.08.2016 do

zaplatenia. Vzhľadom na § 145 ods. 2 CSP súd takýto návrh vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby
a preto konanie v tejto časti zastavil.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením

§ 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania. Súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko žalobkyňa procesne
zavinila zastavenie konania len celkom v nepatrnej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania za dva dni.

45. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

- 2 - B1-19C/110/2016
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).