Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. jún 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 40Csp/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124201037
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124201037.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou v právnom spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C., D. E. XX, zastúpenej: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka so sídlom Urbánkova
6, Košice, IČO: 35 561 734, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16,
Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 500,- EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 300,- EUR do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 17.1.2024 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni 500,- EUR titulom primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007. Dňa 14.10.2015 uzatvoril žalovaný so žalobkyňou Zmluvu o revolvingovom úvere č. 228947,
na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi úver vo výške 8.256,- EUR.
Žalobkyňa sa zaviazala úver splatiť v 48 mesačných splátkach po 172,- EUR. Žalovaný si v konaní
24Csp/85/2021 voči žalobkyni uplatnil nárok zo zmluvy vo výške 5.916,80 EUR s prísl. Žalovaný

mal za to, že medzi ním a žalobkyňou došlo k uzavretiu zmluvy podľa Obchodného zákonníka, a
že žalobkyňa vstupovala do zmluvného vzťahu ako podnikajúca fyzická osoba. Súd vzťah žalobcu a
žalovanej posúdil ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy podľa cit. ust. Občianskeho zákonníka, keďže
zo žiadosti o poskytnutie úveru ani zo samotnej zmluvy jednoznačne nevyplývalo, že bola uzavretá so
žalobkyňou ako podnikateľkou a nevyplývalo ani to, že úver bol čerpaný žalobkyňou v rámci predmetu
jej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti tak, ako to predpokladá ust. § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka. V predmetnej zmluve o úvere nebola uvedená RPMN ani výška dohodnutých

úrokov z úveru, okrem vyššie uvedeného záväzku žalobkyne zaplatiť zmluvnú odmenu v podobe úrokov
za poskytnutie úveru vo výške 5.756,- EUR. Pokiaľ v zmluve nebola uvedená RPMN, úver je podľa
ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z., bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný reálne poskytol
žalobkyni 2.500,- eur, z ktorej sumy žalobkyňa zaplatila spolu 2.752,- EUR, teda vyššiu sumu, ako
jej bola žalovaným poskytnutá, preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Žalobkyňa musela
vyhľadať pomoc advokáta a musela sa aktívne brániť v konaní na Okresného súdu Košice II., sp.
zn. 24Csp/85/202, nakoľko jej hrozila finančná ujma. Žalobkyňa znášala stav právnej neistoty tým, že

žalovaný voči nej uplatňoval nedôvodný nárok, čím bola žalobkyňa nedôvodne vystavená psychickému
vypätiu. Súdne konanie iniciované zo strany dodávateľa je totiž stresujúcim faktorom odôvodňujúcim
priznanie finančného zadosťučinenia.2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, namietal, že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou a v konaní
predložené splnomocnenie je neplatným právnym úkonom. Žalovaný popiera nárok, čo do základu
i výšky, zároveň s ohľadom na tvrdenia o skutočnostiach, ktoré by mali zdôvodniť žalovaný nárok,

uplatňuje voči nemu aj námietku premlčania. Žalobkyňa nikdy žalovaného nepožiadala o úver ako
spotrebiteľ, ale cielene a vedome konala ako podnikateľský subjekt. Svedčí o tom obsah žiadosti o
úver zo dňa 12.10.2015, z ktorej vyplýva žiadosť o podnikateľský úver na prevádzkové účely, osobitné
vyhlásenie o tom, že úver sa žiada na podnikateľské účely, ale rovnako aj samotné znenie následne
uzavretie zmluvy o úvere a tiež správanie žalobkyne podľa tejto úverovej zmluvy. Ak by mal žalovaný čo

len podozrenie na nepravdivé informácie týkajúce sa žalobkyne, nikdy by žalobkyni neposkytol úver ani
vo výške jedného eurocentu. Zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti a v
konaní sp. zn. 24Csp/85/2022 ani nebolo preukázané, že by žalobkyňa voči nemu konala a vystupovala
ako spotrebiteľ. Žalobkyňa v podanej žalobe neuviedla nič, čo by preukazovalo existenciu okolností,
z ktorých by mala vyplývať primeranosť sumy 500,- EUR. Je nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie,
že vedením konania pred Okresným súdom Košice II sp. zn. 24Csp/85/2022 hrozila finančná ujma.

Žalobkyňa nespĺňa podmienku úspešného uplatňovania porušenia práva podľa § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z., pretože v konaní vedenom pod sp. zn. 24Csp/85/2022 nemala postavenie žalobcu.
Pokiaľ žalobkyňa tvrdí existenciu svojho nároku na základe neuvedenia RPMN v zmluve o úvere, potom
jej nárok je premlčaným. Zmluva bola uzavretá v roku 2015, nárok sa premlčal v roku 2018.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že pri splnomocnení je potrebné odlišovať dva právne úkony, a to
dohodu o plnomocenstve a plnomocenstvo. Plnomocenstvo je na rozdiel od dohody o plnomocenstve
jednostranný právny úkon splnomocniteľa voči tretím osobám. Žalobkyňa udelila advokátke generálnu
plnú moc, ktorej udelenie nevyžaduje podpis advokáta. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom
zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť nielen funkciu satisfakčnú, ale aj funkciu sankčnú

tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému
spotrebiteľovi.Zároveňtotrebachápaťakoodmenuzato,žespotrebiteľsapustildosporusnepochybne
ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných
spotrebiteľov v tom, že zrušením rozhodcovského rozsudku možno predpokladať, že dodávateľ sa
konania, ktorého sa dopustil voči žalobcovi, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí. Zo strany

žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II., sp. zn.. 24Csp/85/2021 sa voči
žalobkyni (v postavení žalovanej) žalovaný domáhal zaplatenia sumy 5.916,80 EUR s prísl. V dôsledku
procesnej obrany žalobkyne bola žaloba zamietnutá. Primerané finančné zadosťučinenie možno priznať
spotrebiteľovi podľa § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z. z. bez toho, aby bola v konaní preukázaná konkrétna

ujma, či už materiálna alebo nemateriálna (morálna) a bez toho, aby spotrebiteľ musel preukazovať
výšku vzniknutej ujmy. Jedinou podmienkou pre priznanie finančného zadosťučinenia je iba to, že
spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, tak ako bolo vysvetlené vyššie, preto výklad prezentovaný žalovaným (pre
úspešné uplatnenie tohto nároku zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej

zmluvy), týkajúci sa predpokladu uplatnenia daného nároku nie je správny. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že v plnomocenstve predloženom právnym zástupcom absentuje
prejav vôle právneho zástupcu žalobcu (advokáta) ako splnomocnenca prijať plnomocenstvo udelené
žalobcom ako splnomocniteľom. Takáto vôľa splnomocnenca sa prejavuje jeho vlastnoručným
podpisom, čo v prípade splnomocnenia udeleného žalobkyňou absentuje. Podanie žalobkyne
neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali dôvodnosť, oprávnenosť a primeranosť sumy

500,- EUR ako primerané finančné zadosťučinenie. Pri posúdení a hodnotení východísk pre určenie
primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. (ktorých výpočet
nie je právnou normou určený) musia súdy postupovať vždy diferencovane v každom konkrétnom
prípade a preto nemôžu vychádzať z nejakého univerzálneho zovšeobecnenia, či v určitých striktných
hraniciach. Premlčanie žalovaného nároku nie je medzi stranami sporné (§ 151 ods. 1 CSP), žalobkyňa

túto skutočnosť nepopiera.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:6. Z rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 3.6.2022, č.k. 24Csp/85/2021-98 súd zistil, že súd
zamietol žalobu žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. proti žalovanej A. B. o zaplatenie sumy 5.916,80
EUR s odôvodnením, že žalovaná dňa 12.10.2015 na tlačive žalobcu požiadala o úver ako „fyzická

osoba - podnikateľ“, pričom na uvedenom tlačive sú vyplnené údaje o žalovanej - meno, priezvisko,
rodné číslo, bydlisko, v časti tlačiva Žiadateľ PO - obchodné meno, dátum začatia podnikania, hrubý
ročný príjem, v časti tlačiva Údaje o požadovanom úvere - poskytnutá čiastka na výplatu 2.500,- EUR
so splatnosťou v 48 mesačných splátkach po 172,- EUR a nominálna hodnota úveru 8.256,- EUR, účel
čerpania úveru - prevádzkový. Žalovaná zmluvu považovala za neplatnú z dôvodu, že dňa 12.10.2015

požiadala o spotrebiteľský úver vo výške 2.500,- EUR, pričom v zmluve je uvedené, že berie úver na
podnikateľskú činnosť vo výške 8.256,- EUR. Úver vo výške 2.500,- EUR nepoužila na podnikateľskú
činnosť, hoci je živnostníčkou. Zmluva neobsahuje RPMN. Žalobcovi splatila 2.752,- EUR. Vzniesla
námietku premlčania a poukázala na to, že v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté
plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre
nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti

nesplnenej splátky. Súd vzťah žalobcu a žalovanej posúdil ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy podľa cit.
ust.Občianskehozákonníka,keďžezožiadostioposkytnutieúveruanizosamotnejzmluvyjednoznačne
nevyplýva, že bola uzavretá so žalovanou ako podnikateľom (žalovaná je identifikovaná rodným číslom
adresou bydliska - nie IČO-m a adresou sídla) a nevyplýva ani to, že úver bol čerpaný žalovanou v rámci
predmetu jej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti tak, ako to predpokladá ust. § 52 ods.

4 Občianskeho zákonníka. Z predložených listinných dôkazov ani nie je zrejmé, čo bolo predmetom
podnikateľskej činnosti žalovanej, prípadne na akú podnikateľskú činnosť mal byť úver čerpaný. Navyše
podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Žalobca dňa 15.10.2015 žalovanej reálne poskytol sumu
2.500,-EUR,čovyplývazprehľaduplatiebpredloženéhožalobcom.Podľazmluvysažalovanázaviazala

žalobcovi za poskytnutie úveru zaplatiť zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru
vo výške 5.756,- EUR so splatnosťou ku dňu poskytnutia úveru. To znamená, že žalobca, podľa zmluvy,
poskytol žalovanej úver vo výške 8.256,- EUR a z tejto sumy už pri poskytnutí úveru dňa 15.10.2015
odpočítal svoju „zmluvnú odmenu v podobe úrokov za poskytnutie úveru“ vo výške 5.756,- EUR a
zvyšok vo výške 2.500,- EUR poslal na účet žalovanej. Žalovaná v období od 5.11.2015 do 9.4.2017

zaplatila žalovanému spolu 2.752,- EUR. V predmetnej zmluve o úvere nie je uvedená RPMN ani výška
dohodnutých úrokov z úveru, okrem vyššie uvedeného záväzku žalovanej zaplatiť zmluvnú odmenu v
podobe úrokov za poskytnutie úveru vo výške 5.756,- EUR. Preto pokiaľ v zmluve nie je uvedená RPMN,
úver je podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z., bezúročný a bez poplatkov. Žalobca reálne
poskytol žalovanej 2.500,- eur, z ktorej sumy žalovaná zaplatila spolu 2.752,- EUR, teda vyššiu sumu,

ako jej bola žalobcom poskytnutá, preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

7. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 13.12.2023, č.k. 9CoCsp/53/2022-147 potvrdil rozsudok
Okresného súdu Košice II, č.k. 25Csp/85/2021-98 z 3.6.2022 a žalovanej proti žalobcovi priznal nárok
na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva závery súdu prvej inštancie

o nesprávne uvedenej výške úveru (8.256,- EUR namiesto reálne poskytnutých 2.500,- EUR), o absencii
úrokovejsadzbyatiežoabsenciiúdajaoročnejpercentuálnejmierenákladov(RPMN),akoajodôsledku
týchto nedostatkov v spotrebiteľskej úverovej zmluve na poskytnutý spotrebiteľský úver, v zmysle §11
ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení ku dňu uzavretiu predmetnej zmluvy) spočívajúceho v
tom, že tento sa považuje za bezúročný a bez poplatkov sú správne. Z toho dôvodu správne sú potom

aj jeho skutkové a právne závery, že z dôvodu, že žalovaná na tento úver žalobcovi zaplatila 2.752,-
EUR, nie je mu povinná preto nič viac platiť, nakoľko v dôsledku uplatnenia zákonnej sankcie v § 11
ZoSÚ, úver sa považuje od počiatku za bezúročný a bez poplatkov, t. j. záväzok spotrebiteľa veriteľovi
platiť aj úroky a poplatky od počiatku boli len domnelým záväzkom, a preto bol povinný vrátiť veriteľovi
len 2.500,-, ktoré veriteľ dlžníkovi reálne poskytol.

8. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom .Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskejčinnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tento zákon
upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť
orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami

10. Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

11. Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. Po vykonaní dokazovania súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a
dospel k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia je v základe
dôvodná a vo vzťahu k výške čiastočne dôvodná.

13. Predmetom konania je primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľa voči dodávateľovi.

14. Zmyslom a účelom finančného zadosťučinenia podľa zákona č. 250/2007 Z. z. je predovšetkým
odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako
prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v

prípadoch, keď dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia
je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách
spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany (napr. uznesenie
najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/173/2022, rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/298/2020).

15. Najvyšší súd v uznesení z 30. januára 2019, sp. zn. 6Cdo/127/2017 (napadnuté odvolacie
rozhodnutie je z 15. júla 2020, pozn.) sa v rámci podaného dovolania zaoberal (aj) právnou otázkou, či
možno priznať primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. bez toho, aby bola v konaní preukázaná existencia a výška vzniknutej ujmy a bez toho, aby bol
medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Vo svojich nosných záveroch v tejto súvislosti uviedol:

Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z. z. je potom nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého
spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie
má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť

dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok
na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,
kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť
ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,
ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom,

ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením
porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech
spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti zaškodu,zbezdôvodnéhoobohatenia,alebovovýrokurozsudkuurčíneprijateľnosťkonkrétnevymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 6Cdo/389/2015. Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo

spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri
uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu
škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo
odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového
prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.

Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri
určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia.
Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu,
stanovil rozsah finančného zadosťučinenia. Pre úspešné uplatnenie tohto nároku zákon nevyžaduje,
aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby žalobcovia preukazovali existenciu
a výšku vzniknutej ujmy.

16. Eurokonformným a k slabšej strane spotrebiteľského vzťahu náležite ústretovým je taký výklad,
pri ktorom splnením podmienky úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, zakladajúcej právo spotrebiteľa na primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., je vyslovenie sa súdom o

porušení práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi v akomkoľvek
rozhodnutí v prospech spotrebiteľa aj vo forme konštatovania porušenia len v odôvodnení rozhodnutia
akootázkypredbežnej(pozriuznesenienajvyššiehosúdusp.zn.3Cdo/31/2020,publikovanéakojudikát
R 30/2023).

17. Vychádzajúc z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. predpokladom pre uplatnenie
práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k
takémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde.

18. V konaní nebolo sporné, že rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. 24Csp/85/2021 zo dňa
3.6.2022vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvKošiciach,sp.zn.9CoCsp/53/2022zodňa13.12.2023
bola zamietnutá žaloba žalobcu (v tomto konaní žalovaného) o zaplatenie sumy 5.916,80 EUR titulom
zmluvyorevolvingovomúverevočižalovanej(vtomtokonanížalobkyne).Predmetnúzmluvusúdposúdil

ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú súd vzhľadom na absenciu obligatórnych náležitostí RPMN
vyhodnotilakobezúročnúabezpoplatkovpodľa§11ods.1písm.b/zákonač.129/2010Z.z.avzhľadom
na to, že žalovaná (v tomto konaní žalobkyňa) zaplatila vyššiu sumu ako bola veriteľom poskytnutá,
žalobu súd v celom rozsahu zamietol.

19. Námietka žalovaného, že predmetný úver nebol spotrebiteľským úverom, že zmluvu so žalobkyňou
uzatvoril ako s podnikateľským subjektom je irelevantná, keďže otázka, či ide o spotrebiteľský úver alebo
úver poskytnutý žalobkyni ako podnikateľke, bola právoplatne vyriešená v citovaných konaniach.

20. Žalovaný ďalej vzniesol námietku premlčania.

21. Podľa ust. § 100 ods.1,2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než

zabezpečená pohľadávka.

22.Podľaust.§101OZ,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného zákonom na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, aby právo bolo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania znamená, že súd nemôže
premlčané právo priznať. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinnému subjektu proti právam, ktorétrvali dlho. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov a plynie odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je v zásade deň, keď bolo možné odôvodnene právo
vykonať podaním žaloby na súde. Vzhľadom na to, že Občiansky zákonník nestanoví osobitnú úpravu

premlčacej lehoty práva podľa ust. § 3 ods. 5 citovaného zákona, je potrebné pri premlčaní tohto práva
aplikovať ust. § 101 OZ, teda trojročnú premlčaciu lehotu, ktorá začala plynúť odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať prvýkrát.

24. V prejednávanej veci súd mal za to, že premlčacia lehota začala plynúť právoplatnosťou rozhodnutia,

ktorým bolo konštatované porušenie práva žalobkyne ako spotrebiteľky. Predmetné rozhodnutie
nadobudloprávoplatnosťdňa1.2.2024,žalobabolapodaná18.1.2024,t.j.vtrojročnejpremlčacejlehote,
preto je námietka premlčania vznesená žalovaným, v celom rozsahu nedôvodná.

25. Právoplatným skončením konania vo veci sp. zn. 17C/190/2015 bola splnená hypotéza ustanovená
v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z, a to úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, v dôsledku čoho bez ďalšieho vzniklo žalobkyni
právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá, teda od žalovaného.

26. Keďže mal súd základ nároku žalobkyne na primerané zadosťučinenie za preukázaný, v ďalšom

posudzoval odôvodnenosť žalobkyňou uplatnenej výšky náhrady.

27. Výška primeraného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú
rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadné konania, satisfakčná a sankčná funkcia.

28. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax
spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako
inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne
reparačnú funkciu.

29. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania
plnení z neplatných právnych úkonov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a jednak to treba chápať
ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším

dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované,
nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená
nejaká ujma, v prejednávanej veci vznik ujmy na strane žalobkyne bez akýchkoľvek pochybností hrozil.

30. V prejednávanej veci bolo nesporné, že v dôsledku porušenia práv žalobkyne, ktorá má status
spotrebiteľa došlo k vzniku majetkovej ujmy u žalobkyne, keďže zaplatila žalovanému sumu vyššiu, ako
bol poskytnutý úver a v dôsledku žalovaným podanej žaloby bola nútená vyhľadať právnu pomoc. Po
dobu 3 rokov konania bola vystavená neistote z jeho výsledku.

31. Vzhľadom na dĺžku závadného konania žalovaného do právoplatnosti rozsudku, ktorým bola
žaloba žalovaného zamietnutá, nesporný psychický diskomfort žalobkyne spôsobený obavami ohľadom
výsledku prebiehajúceho konania, potrebu poskytnutia satisfakcie žalobkyni, ako aj sankcionovania
žalovaného, súd považuje finančné zadosťučinenie vo výške 300,- EUR za primerané, postačujúce a

zohľadňujúce všetky okolnosti prípadu.

32. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v žalobkyňou uplatnenej výške 500,- EUR, by už
podľa názoru súdu malo znaky konania spotrebiteľa v snahe získať finančné prostriedky v neadekvátnej
výške. I keď je spotrebiteľ slabšia strana sporu, ochrana formou primeraného finančného zadosťučinenia

nesmie byť bezbrehou a musí byť v súlade s princípom spravodlivosti.33. S poukazom na zistený skutkový stav súd v súlade s cit. zák. ust. zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni primerané zadosťučinenie vo výške 300,- EUR a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

34. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods. 1

36. Žalobkyňa sa domáhala priznania finančného zadosťučinenia vo výške 500,- EUR, pričom úspešná
bola, čo doplatenia sumy 300,- EUR.

37. Aj keď žalobkyňa nemala plný úspech, súd vyhodnotil výsledok sporu za plný úspech žalobkyne.

38. Civilný sporový poriadok neobsahuje zákonné ustanovenie, ktoré by bolo obdobou pôvodného ust.
§ 142 ods. 3 O.s.p., ktoré by výslovne upravovalo spôsob rozhodovania o náhrade trov konania v situácii,
keď rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Podľa súčasnej
právnej úpravy je na prvom mieste zásada úspechu a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech

iba čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 CSP (pomer úspechu).

39. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu
(sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného
žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum

zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej
činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v takýchto prípadoch treba rozlíšiť, čo je základné a čo
je sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, t.j. že
právny základ nároku na náhradu škody alebo náhradu nemajetkovej ujmy je dôvodný. Výška nároku
je potom druhotná a nadväzujúca.

40. Požiadavka na spravodlivé rozhodnutie súdu v zmysle čl. 2 ods. 1 CSP i v časti trov konania si podľa
názoru súdu vyžaduje, aby súd v takomto type sporov aj naďalej (od účinnosti CSP, t.j. od 1.7.2016)
prihliadal na skutočnosť, že výška priznaného plnenia nezávisela od žalobkyne, ale od úvahy súdu
alebo od znaleckého posudku. Samotný úspech strany v konaní nie je možné hodnotiť mechanicky,

len porovnaním toho, akú sumu si žalobca uplatnil podanou žalobou a aká suma mu bola v konečnom
rozhodnutí priznaná. Hodnotenie úspechu v konaní by malo byť prísne individuálne, s prihliadnutím na
konkrétnu právnu úpravu vzťahujúcu sa k samotnému uplatnenému nároku, ako aj na všetky relevantné
okolnosti prípadu. Pri mechanickom prístupe k hodnoteniu úspechu v konaní by veľmi jednoducho
mohlo dôjsť k porušeniu základného princípu, na ktorom je civilné sporové konanie postavené. Preto je

potrebné vykladať ust. § 255 ods. 1 CSP práve v súlade so základnými princípmi civilného sporového
konania. Pre absenciu výslovnej právnej úpravy v novom procesnom poriadku je uvedený postup možný
vzmyslečlánku4ods.2CSP,keďneodporujeprincípom,naktorýchjeCivilnýsporovýporiadokzaložený

41. V predmetnej veci je nepochybné, že žaloba je čo do právneho základu uplatneného nároku

opodstatnená. Žalovaný nepochybne je subjektom, ktorý je povinný zaplatiť primerané zadosťučinenie.
Za tohto stavu je nutné konštatovať, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, pretože sa účinne domohla
ochrany svojich práv. Spravodlivému usporiadaniu vecí zodpovedá rozhodnutie, ktorým bude žalobkyni
priznaný nárok na náhradu trov v plnom rozsahu, pričom konkrétna výška náhrady trov konania sa v
odvíja od súdom priznanej sumy, nie od sumy uplatnenej žalobou.

42. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu

vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38
exekučného poriadku.