Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 2S/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100016
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100016.2

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu:
IMRIŠEK s.r.o., so sídlom Malanta 596/30, 951 01 Nitrianske Hrnčiarovce, IČO: 47 631 601, proti
žalovanému:Pôdohospodárskaplatobnáagentúra,sosídlomHraničná4826/12,81526Bratislava,IČO:
30 794 323, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 285113/2023/93052/2023/551 zo dňa
08.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.12.2023 doručenou súdu dňa 05.01.2024 domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. 285113/2023/93052/2023/551 zo dňa 08.11.2023 (ďalej len napadnuté

rozhodnutie), ktorým žalovaný zastavil konanie v zmysle § 32 ods. 1 písm. c) zákona č. 280/2017 Z. z. o
poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z.
z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci jednotnej žiadosti na rok 2023 s registračným
číslom žiadosti 2020025579.

2. Žalobca k žalobe priložil plnomocenstvo udelené žalobcom ako splnomocniteľom A. B. C., C. ako
splnomocnencovi na uskutočňovanie všetkých úkonov v konaní pred správnym súdom vo veci podania
žaloby proti napadnutému rozhodnutiu.

3. Uznesením č.k. 2S/1/2024-22 zo dňa 05.02.2024 vyšší súdny úradník vyzval žalobcu aby v lehote 10
dní od doručenia tohto uznesenia doručil súdu originál písomného splnomocnenia žalobcu udeleného

advokátovi alebo potvrdenie (diplom), že jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom
súde koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa spolu s pracovnou zmluvou tohto
zamestnanca. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobcu vyzval vzhľadom k tomu, že nepredložil
súdu doklad preukazujúci jeho zastúpenie advokátom v tomto konaní v zmysle § 49 ods. 1 SSP, pričom
z obsahu žaloby nie je zrejmé, či má žalobca, jeho člen alebo zamestnanec vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa a nejde o výnimku podľa § 49 ods. 2 SSP. Súčasne žalobcu poučil, že ak

sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne
alebo konanie zastaví.

4. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

5. Podľa § 49 ods. 1 SSP žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to
neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo hozastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na
spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.

6. Podľa § 49 ods. 2 SSP, žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1
a) v konaní podľa § 23 ods. 2 písm. e) až g),
b) v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i),
c) v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu,
d) ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

7. Podľa § 489 SSP za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely tohto zákona
považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte
vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní
druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv
v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v

študijnom odbore právo.

8. Podľa § 182 ods. 2 SSP k správnej žalobe musí byť pripojené a) splnomocnenie udelené advokátom,
ak nejde o výnimky uvedené v § 49 ods. 1 a 2, b) potvrdenie o požadovanom vzdelaní žalobcu, jeho
zamestnanca alebo člena podľa § 49 ods. 1, c) jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak nejde o opomenutého účastníka podľa § 179
ods. 1, alebo jedno vyhotovenie rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora
vydané v poslednom stupni, ak ide o správnu žalobu podanú prokurátorom.

9. Podľa § 59 ods. 1 SSP, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo

sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho,
kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

10. Podľa § 59 ods. 2 SSP v uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné
alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

11. Podľa § 59 ods. 3 SSP, ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví,
správny súd podanie odmietne uznesením, to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní
pokračovať.

12. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

13. Podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak žalobca nebol pri jej

podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50.

14. Podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento
zákon.

15.AdvokátomjeosobazapísanávzoznamevedenomSlovenskouadvokátskoukomoroupodľazákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

16. Súd kedykoľvek v rámci súdneho konania skúma z úradnej povinnosti, či sú splnené predpoklady,

za ktorých môže konanie prebehnúť a za ktorých môže súd vydať rozhodnutie vo veci samej.
Tieto predpoklady sa označujú ako procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú
splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, ktoré rozlišujeme na odstrániteľné
a neodstrániteľné. Po zistení neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky, ktorý bráni súdu
pokračovať v konaní, súd konanie zastaví. Nedostatok podmienky povinného právneho zastúpenia je

možné odstrániť tým, že si žalobca zvolí kvalifikovaného zástupcu a plnomocenstvo doloží k žalobe
prípadnepreukážežezanehonasúdekonázamestnanecalebočlen,ktorýmávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa.17.Zaúčelomodstránenianedostatkutejtopodmienkykonaniasprávnysúduuznesenímpodľa§59ods.
1 a 2 SSP č. k. 2S/1/2024-22 zo dňa 05. 02.2024, doručeným žalobcovi dňa 12.02.2024, vyzval žalobcu
na predloženie originál písomného splnomocnenia žalobcu udeleného advokátovi, alebo splnomocnenie

advokáta alebo potvrdenie (diplom), že jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom
súde koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa spolu s pracovnou zmluvou tohto
zamestnanca.

18. Žalobca súdu dňa 22.02.2024 predložil dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 01.11.2023, uzavretú

medzi žalobcom ako zamestnávateľom a A. B. C. C. ako zamestnancom, predmetom ktorej bol
záväzok zamestnanca vykonávať pre žalobcu práce spočívajúce vo vykonávaní poľnohospodárskeho
poradenstva v rozsahu 1 hodinu týždenne. Dohoda bola uzavretá na dobu určitú od 01.11.2023
do 01.11.2024. Zároveň súdu predložil kópiu diplomu A. B. C. zo dňa 28.08.2015 o absolvovaní
vysokoškolského štúdia druhého stupňa v študijnom odbore právo.

19. Žalobca potom ako ho súd vyzval nedoložil plnomocenstvo udelené zvolenému advokátovi na
zastupovanie v konaní pred správnym súdom riadne a včas, pričom bol na predloženie plnomocenstva
správnym súdom vyzvaný, na výzvu súdu v uvedenej lehote reagoval doložením dohody o vykonaní
pracovnej činnosti s A. C., čím nesplnil uloženú povinnosť, súc poučený o následku nepredloženia plnej
moci alebo poverenia pre jeho zamestnanca prípadne člena s fotokópiou vysokoškolského diplomu.

20. Osobitnú podmienku správneho súdneho konania totiž nespĺňa ten, kto pre zamestnávateľa
vykonáva práce na základe pracovnoprávneho vzťahu založeného dohodou o vykonaní pracovnej
činnosti. Takýto vzťah procesnému účelu konania zamestnanca za právnickú osobu nezodpovedá;
navyše je zjavnou možnosťou pre obchádzanie požiadaviek v § 49 ods. 1 SSP. Ustanovenie § 49 ods.

1 SSP zodpovedá, ak za žalobcu – právnickú osobu koná fyzická osoba, s ktorou má zamestnávateľ
"uzavretý pracovný pomer ako trvajúci právny vzťah (§ 1, § 42 Zákonníka práce)"; naopak, tomuto
ustanoveniu nezodpovedá, ak fyzická osoba "vykonáva práce jednorazového charakteru určeného
výsledkom práce" alebo „príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce“

21. Podľa názoru správneho súdu konanie za právnickú osobu, ktorá podala správnu žalobu, tým, kto
s ňou uzavrel dohodu o vykonaní pracovnej činnosti –poľnohospodárskeho poradenstva nezodpovedá
požiadavke vyplývajúcej z § 49 ods. 1 SSP. Zamestnancom v zmysle tohto ustanovenia je totiž
fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu, pričom
pre závislú prácu je charakteristický výkon práce pozostávajúcej prevažne z opakovania určených

činností (por. § 1 ods. 2 Zákonníka práce). Dohoda o vykonaní pracovnej činnosti sa uzatvára na
vykonanie príležitostnej činnosti vymedzenej druhom práce, takže chýba „trvajúci pokračujúci výkon
práce“. Jedným zo základných pojmových charakteristík takéhoto vzťahu je jeho výnimočnosť. (porovnaj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4 Cdo 201/2006 a tiež Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 70/2007).

22. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa pod pojmom zamestnanec podľa
ustanovenia § 429 ods. 2 písm. b/ CSP (obdobne § 49 ods. 1 SSP predtým obdobne § 241 ods. 1
OSP) rozumie fyzická osoba, ktorá má s dovolateľom (právnickou osobou) ako so zamestnávateľom
uzavretú pracovnú zmluvu podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce. Za zamestnanca sa na účely
predmetného ustanovenia nepovažuje fyzická osoba, ktorá má s dovolateľom uzavretú dohodu o

prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa deviatej časti Zákonníka práce (k uvedenému
porovnaj napr. rozhodnutia vo veciach sp. zn. 4Cdo/201/2006, 3Cdo/257/2007 alebo 3Cdo/194/2018).
Na predmetných judikatórnych záveroch zotrval Najvyšší súd SR aj v uznesení sp. zn. 1Oboer/11/2020
zo dňa 14.10.2020.

23. Procesným dôsledkom neodstránenia nedostatku podmienky konania, v tomto prípade nedostatku
preukázania, že by za žalobcu ako právnickú osobu v konaní konal zamestnanec, ktorý má právnické
vzdelanie resp. nepreukázania povinného právneho zastúpenia v konaní pred správnym súdom o
správnej žalobe, je odmietnutie žaloby (§ 98 písm. f/ SSP).

24. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého ak účastník
konaniaprocesnezavinilodmietnutiežalobyalebozastaveniekonania,správnysúdpriznátrovykonania
ostatným účastníkom konania.25. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho
riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania

je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov (a pokiaľ
áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia
treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval,
resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. To znamená,
že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k

príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany a následkom je zastavenie konania (m.m. nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2010 zo dňa 7.6.2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3 Sžo 225/2010 zo dňa 25.10.2010, sp. zn. 2 Sžf 2/2011 zo dňa 16.3.2011).

26. Podľa názoru správneho súdu žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby pretože napriek výzve
súdu nepredložil plnú moc udelenú advokátovi na zastupovanie v predmetnom konaní a nepreukázal že

by za neho v konaní konal zamestnanec alebo člen , ktorý dosiahol vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. Z uvedeného dôvodu by bol povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu
v tomto konaní vznikli. Žalovanému však v konaní nevznikli trovy konania a správny súd navyše nezistil
dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby nahradil žalovanému
– orgánu verejnej správy, ktorý zamestnáva zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho na súde

zastupujú – trovy konania, preto žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

27. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.
4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.