Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/134/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324010677
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2324010677.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov

JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX, pre pokračovací zločin poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/,
ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo
dňa 08.07.2024, č.k. 1T/38/2024-472, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.11.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D.,
prechodne bytom: E., F. G. XX,
t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Nitra,
odsudzuje

Podľa § 245 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, § 36 písm. l/, § 37 písm.

m/, § 38 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 na trest odňatia slobody vo výmere
18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 sa pre výkon trestu
odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 08.07.2024, č. k. 1T/3/2024-472 uznaný
za vinného, že
v čase od 23.00 hod. dňa 21. februára 2024 do 02.00 hod. dňa 22. februára 2024, v meste Galanta, na

ulici Hlavnej, po užití drog a požití alkoholu, z dôvodu upozorniť na seba a privolať tak hliadku štátnej
polície, popri Hlavnej ceste zodvihol a zobral minimálne 4 ks dlažobných kociek, sivej farby o rozmeroch
6x5,5x4 cm a pomocou nich poškodil :
1. sklenú výplň výkladového okna o rozmeroch 86x182 cm nachádzajúcu sa vedľa vstupných dverí do
predajne 02, Hlavná č. 946, Galanta, čím spôsobil vlastníkovi nehnuteľnosti Mestu Galanta, Mierové
námestie č. 940/1, 924 01 Galanta, IČO: 00 305 963, škodu vo výške 400,- €,
2. sklenú výplň na dvoch posuvných dverách 62x210 cm predajne Orange Slovensko, Hlavná č. 946,

Galanta, čím spôsobil vlastníkovi nehnuteľnosti Mestu Galanta, Mierové námestie č. 940/1, 924 01
Galanta, IČO : 00 305 963, škodu vo výške 500,- €,
3. dve sklené výplne výkladových okien o rozmere 167x197 cm ako aj preliačinu na hliníkovej zárubni o
veľkosti 3 cm vo výške 120 cm od spodku zárubne na budove zlatníctva Tartott, Hlavná č. 946, Galanta,čím spôsobil vlastníkovi nehnuteľnosti Mestu Galanta, Mierové námestie č. 940/1, 924 01 Galanta, IČO :
00 305 963, škodu vo výške 3000,- €,
4. dvojitú sklenú výplň výkladového okna o rozmere 140x220 cm na budove spoločnosti T-COM,

Vajanského 1521/19 B, Galanta, čím spôsobil vlastníkovi nehnuteľnosti H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom J. XXX/X, XXX XX B., škodu vo výške 500,- €,
5. sklenú výplň výkladového okna o rozmere 157x173 cm Prima banky Slovensko, ul. Hlavná č. 918/2,
Galanta, čím spôsobil nájomcovi nehnuteľnosti Prima banke Slovensko a. s., so sídlom Hodžova 11,
010 11 Žilina, IČO : 31 575 951, škodu vo výške 500,- €,

6. sklenú výplň na vchodových dverách o rozmere 80x201 cm na budove Raiffaisen banky (dcérska
spoločnosť Tatra banky a. s. ), v obchodnom centre Galaxia, ul. Hlavná č. 929/6, Galanta, čím spôsobil
nájomcovi nehnuteľnosti Tatra banke a. s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO : 50
875 621, škodu vo výške 400,- €,
7. sklenenú výplň dvojsklo o rozmere 70x105 cm na vchodových dverách do bytového domu na ulici
K. L. G. XXX/X, B., čím spôsobil správcovi bytového domu Stavebnému bytovému družstvu Galanta a

Sládkovičovo, Šafárikova ul. 431/4, 924 01, Galanta, IČO : 34099069, škodu vo výške 100,- €,
8. oválne otočné dvere na budove poisťovne Allianz, Mierová č. 2, Galanta, o rozmere 245x85 cm, kde
vznikla prasklina o rozmere 100 cm, čím vlastníkovi nehnuteľnosti poškodenej M. A. N. spôsobil škodu
vo výške 1.300,- €,
pričom celkovo spôsobil škodu poškodením na sklených výplniach a dverách objektov vo výške 6.700,- €

teda poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - na viacerých osobách,
čím spáchal pokračovací zločin poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3
písm. c/ Trestného zákona,
Za to mu súd uložil: Podľa § 245 ods. 3, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, § 39 ods. 2 písm. d/,

ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a podľa § 48 ods. 2 písm.
b/ Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný aj prokurátor, pričom obaja odvolaním napadli
výrok o treste.

3. Obžalovaný cestou obhajcu (dňa 29.07.2024) podané odvolanie písomne odôvodnil, pričom uviedol
najmä nasledovné (zostručnené) :
3.1. V rámci predmetnej trestnej veci zaujal obžalovaný sebakritický a sebareflexívny prístup, keď
pristúpil už v prípravnom konaní k priznaniu skutku, úprimne dané skutky oľutoval a napomáhal pri
objasňovaní celého prípadu. Obžalovaný zároveň učinil vyhlásenie o vine aj pred súdom. Podané

odvolanie preto smeruje primárne k zjednaniu nápravy vo vzťahu k neprimerane prísnemu trestu, ktorý
predstavuje neproporcionálnu perzekúciu obžalovaného.
3.2. Obžalovaný poukazuje na zmenu právnej úpravy titulom novely Trestného zákona (ktorá nakoniec
nadobudlaúčinnosťod06.08.2024,tedapodoručenípodania-pozn.súdu).NazákladenovelyTrestného
zákona sa mení trestná sadby v predmetnej veci z 3 až 8 rokov na 1 až 5 rokov. V prípade obžalovaného

nešlo o čin, ktorý by mal byť sankcionovaný maximálnou možnou výškou trestu, a to najmä s poukazom
na učinené vyhlásenie o vine, ktoré je samo o sebe možné považovať za dôvod pre mimoriadne zníženie
trestu.
3.3. V prípade obžalovaného je dôležité vziať do úvahy aj skutočnosť, že čin spáchal v stave zmenšenej
príčetnosti, ktorá bola konštatovaná znaleckým posudkom a preto je vhodné reflektovať túto skutočnosť

aj v rámci ukladaného trestu. Uloženie trestu odňatia slobody na dva roky, sa preto v optike novej
právnej úpravy javí ako neprimerané a neodráža skutočnú závažnosť spáchaného činu podľa súčasných
parametrov.
3.4. Na základe uvedených skutočností má obhajoba za to, že trest uložený súdom prvého stupňa
podľa pôvodnej právnej úpravy po zmene právnej kvalifikácie vyvolanej zmenou hranice škody a po

signifikantnom znížení trestnej sadzby už nie je udržateľný vzhľadom na princíp primeranosti trestu.
Uloženie trestu vo výške dvoch rokov odňatia slobody zároveň ani neodráža správne proporčnosť medzi
spáchaným činom a trestom a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté výroky rozsudku súdu prvého
stupňa zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku a sám vo veci rozhodol rozsudkom v súlade
s odvolaním obhajoby a teda aby uložil miernejší trest odňatia slobody.

4. Obžalovaný sám viacerými svojimi podaniami odôvodňoval nesprávnosť výroku o treste. Uviedol
najmä nasledovné (zostručnené) :
4.1. Obžalovaný žiada, aby jeho trestná vec bola posudzovaná podľa miernejšej trestnej sadzby, pričom
fakt, že publikácia nálezu ÚS SR je zdĺhavá nie je jeho zavinením.4.2. Ku skutku sa obžalovaný priznal od samotného počiatku, tento ľutuje a poukazuje, že ho spáchal
pod vplyvom drog a v stave zmenšenej príčetnosti. Namieta tiež právnu kvalifikáciu, prezentuje vlastné
úvahy k tejto a žiada o uloženie spravodlivého trestu, pričom poukazuje už na negatívny vplyv doterajšej

väzby na jeho osobu.
5. Prokurátorka v písomnom zdôvodnení podaného odvolania uviedla najmä nasledovné (zostručnené):
5.1. Prokuratúra sa nestotožňuje s postupom súdu, ktorým tento obžalovanému uložil trest mimoriadne
znížený pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a uložený trest považuje za
neprimerane mierny, vzhľadom na spôsob spáchania činu, pohnútku, osobu páchateľa, jeho pomery

a možnosť jeho nápravy i v rozpore s ustanoveniami § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona.
Prvostupňový súd sa pri ukladaní trestu neriadil zásadami individuálnej aj generálnej prevencie a teda
v rozpore v ustanovením § 34 Trestného zákona.
5.2. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne a bez pochýb preukázané, že motívom (pohnútkou)
obžalovaného bolo, že po priamom úmyselnom poškodení vstupných častí jednotlivých objektov chcel
týmto vzbudiť pozornosť a tak privolať hliadku polície. Jedná sa v tomto prípade zo stany obžalovaného

o premyslené, vopred naplánované konanie, čo nie je obžalovanému cudzie, keďže minulosti bol
za inú majetkovú trestnú činnosť odsúdený bez ohľadu nato, že jednotlivých čiastkových útokov
pokračovacieho trestného činu sa dopustil pod vplyvom drog a alkoholu, čo aj sám prezentoval pri
výsluchu v prípravnom konaní.
5.3.Prokuratúravytýkasúdu,žepostupovalnedostatočne,keďvykonaldokazovaniesmerujúcekvýroku

o treste len na podklade listinných dôkazov, pričom prokuratúra poukazuje na postup obžalovaného
v prípravnom konaní, ktorý hodnotí ako odôvodňujúci rozsiahlejšie dokazovanie.
5.4. Z výsluchu obžalovaného z prípravného konania vyplýva okrem iného, že tento nie je zamestnaný,
nemá žiadny mesačný príjem a nevlastní žiadny majetok. Bolo teda namieste, aby súd výsluchom
obžalovaného zisťoval všetky jeho osobné a majetkové pomery vrátane zisťovania, či je obžalovaný

užívateľom alkoholických nápojov, omamných a psychotropných látok, či hráva hazardné hry a na
automatoch, či si riadne plní povinnosti a to odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, peňažné úspory
a pod.
5.5. Zo samotného postoja obžalovaného k žalovanej trestnej činnosti však vyplýva, že v prípravnom
konaní sa ku skutku v plnej miere priznal, mrzí ho to. Po podaní obžaloby, v návrhu podľa ustanovenia

§ 363 Trestného poriadku sa dožadoval zrušenia uznesenia vyšetrovateľa PZ o vznesení obvinenia,
pričom namietal právnu kvalifikáciu skutku, pričom poukazuje aj na následný (podľa názoru prokuratúry
nekonzistentný) postoj obžalovaného.
5.6.Zjednotlivýchlistinnýchdôkazovnepochybnevyplýva,žeobžalovanýA.B.boldoposiaľ8krátsúdne
trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť, z toho pre majetkovú trestnú činnosť bol odsúdený 4 krát a v

ostatných veciach bol odsúdený pre trestné činy násilného charakteru, proti životu a zdraviu, výtržníctvo
a nebezpečné vyhrážanie. V jednom prípade mu bol nariadený výkon trestu odňatia slobody a 5 krát bol
odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. V rámci jednotlivých odsúdení, ktoré má evidované
od roku 2009 do roku 2021 mu v 2 prípadoch bolo uložené tiež ochranné liečenie protitoxikomanické a
to v roku 2009 ústavnou formou a v roku 2017 ambulantnou formou. Naposledy bol odsúdený trestným

rozkazom Okresného súdu v Nitre č. k. 5T/73/2021 zo dňa 24.08.2021, právoplatným dňa 21.10.2021,
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona ( skutok zo dňa 04.11.2020 ) a bol
mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu trestu na
skúšobnú dobu 30 mesiacov. Skúšobná doba plynula mala uplynúť dňa 22.04.2024. Priestupkovo bol
prejednávaný 9 krát a to v rokoch 2020 a 2023 pre rôznorodé priestupky (proti verejnému poriadku, proti

občianskemu spolunažívaniu, proti majetku a iné ). Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR
vyplýva, že pred spáchaním skutku má v evidencii 9 priestupkov za obdobie od roku 2020 do roku 2023.
5.7. Z charakteru trestnej činnosti, v jeho prípade možno hovoriť o špeciálnej recidíve vo vzťahu k
majetkovým trestným činom, keďže pre trestný čin majetkového charakteru bol v minulosti právoplatne
odsúdený 4 krát z celkového počtu 8 odsúdení a teda nemožno v žiadnom prípade bagatelizovať

a zľahčovať recidivujúce správanie sa obžalovaného. Napriek uvedenému počtu predchádzajúcich
odsúdení a napriek skutočnosti, že obžalovanému boli v minulosti ukladané iba alternatívne tresty
odňatia slobody, ktoré na neho celkom evidentne nemali absolútne žiaden výchovný ani nápravný
účinok, súd túto okolnosť vyhodnotil v zásade v prospech obžalovaného, ktorému za spáchaný skutok
uložil nepodmienečný trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Hoci

uvedený postup zákon pripúšťa, prokurátorka ho pri osobe obžalovaného nepovažuje za dostačujúci.
5.8. Obžalovaný zároveň, pred spáchaním skutku, trestnú činnosť páchal, s kratšími prestávkami,
sústavne po dobu posledných 15 rokov s tým, že medzi viacerými odsúdeniami sa buď neosvedčil
v skúšobnej dobe ( odsúdenie z roku 2009 ) alebo tresty riadne vykonal, čo však bolo súdom vzásade vyhodnotené v jeho prospech, v dôsledku čoho mu bol uložený trest odňatia slobody pod
dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Vzhľadom však na okolnosti prípadu, a to spôsob
spáchania činu a jeho následok, pohnútku, samotné pomery páchateľa, jeho doterajší život a možnosť

nápravy páchateľa, má prokuratúra zato, že uvedené okolnosti v prospech páchateľa, tak ako to učinil
prvostupňovýsúdbyťvyhodnotenénemôžu.Ouvedenýchodsúdeniachmalobžalovanýpočaspáchania
uvedenej trestnej činnosti vedomosť, pričom ani táto vedomosť ho od páchania trestnej činnosti ( ďalšej )
neodradila celkom žiadnym spôsobom. V tejto súvislosti je v neposlednom rade potrebné poukázať
aj na samotný postoj obžalovaného k žalovanej trestnej činnosti, keďže tento jeho postoj vyznieva

zmätočne a tým nedôveryhodne vo vzťahu k posúdeniu poľahčujúcich okolností ( „úprimné” priznanie
a oľutovanie ), na jednej strane svoje konanie ľutuje, mrzí ho to, čo vykonal, na druhej strane, aj
napriek jeho právam vyplývajúcich z Trestného poriadku, podáva opravné alebo mimoriadne opravné
prostriedky, čím predlžuje samotný proces a nižší trest požaduje z dôvodu výšky trestu, ktorá mu hrozí
vzhľadom na premenu podmienky. Povinnosť súdu individualizovať ukladaný trest tu nebola dodržaná.
5.9. Až po doplnenom dokazovaní v otázke ukladaného trestu, tak ako už bolo vyššie spomenuté, bude

možné zákonne rozhodnúť o uloženou treste. Z uvedených dôvodov preto prokuratúra navrhuje, aby
odvolací súd v zmysle ustanovenia § 322 ods. 1 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
6. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo nariadené na rozhodnutie o odvolaní
obžalovaného a prokurátora, obhajca namietol právnu kvalifikáciu skutku, keďže tento nemohol byť

spáchaný na viacerých osobách. Obžalovaný uviedol, že údaj o 8 odsúdeniach nie je správny,
bol odsúdený 5-krát, má aj vybavené liečenie. Obhajca, obžalovaný a prokurátor zotrvali na skôr
prezentovaných stanoviskách a žiadali zrušiť rozsudok vo výroku o treste a vrátiť tento na opätovné
prejednanie prvostupňovému súdu, prípadne, aby odvolací súd rozhodol sám a uložil prísnejší trest
(prokurátor), resp. zrušiť rozsudok vo výroku o treste a uložiť miernejší trest (obhajca a obžalovaný).

7. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný.
8. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniam obžalovaného
a prokurátora nie je dôvod na ich zamietnutie v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na

zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podali obžalovaný
a prokurátor ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný
prostriedok prípustný.9. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k
záveru, že odvolania prokurátorky aj obžalovaného sú čiastočne dôvodné.

10. Odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie prokurátorky a obžalovaného čo do výrokov o treste a
aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatí takéhoto vyhlásenia súdom prvého stupňa)
meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste.
11. Obžalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho zločinu poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona účinného do 05.08.2024,

pričom dňa 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona č. 40/2024 Z. z., ktorá sa dotkla
aj trestného činu, pre ktorý bol obžalovaný uznaný vinným, pričom táto zmena je pre obžalovaného
priaznivejšia. Skutok, pre ktorý bol obžalovaný uznaný vinným možno aktuálne právne kvalifikovať ako
pokračovací prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona
účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, pri
ktorom je stanovená sadzba trestu odňatia slobody od 1 do 5 rokov.

12. Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového
súduzrušilvovýrokuotresteasámuložilprísnejšítrestaleboabynapadnutýrozsudokvovýrokuotreste
zrušil a tento vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie; v prípade odvolania obžalovaného navrhol
toto ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný žiadal o zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o treste
a o uloženie miernejšieho trestu, pričom žiadal tiež zamietnuť odvolanie prokurátorky.

13. Špecifikom prejednávaného prípadu je skutočnosť, že prokurátor ani obžalovaný podaným
odvolaním nenapadli výrok o vine, ale len výrok o treste. Predmetom právneho posúdenia odvolacieho
súdu bola tá skutočnosť, či v dôsledku novelizácie Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024,
možno tieto ustanovenia Trestného zákona aplikovať na prejednávaný prípad a v akom rozsahu (výrok
o vine, výrok o treste), keďže nové znenie právnej úpravy je pre obžalovaného priaznivejšie. Samotný

fakt, že obžalovaný, ktorý urobil vyhlásenie o vlastnej vine a odvolanie podal len v rozsahu výroku
o treste dodatočne spochybňuje správnosť právnej kvalifikácie, nemá pre postup odvolacieho súdu
právny význam.
14. Odvolací súd zároveň vychádza z právneho názoru, že pre jeho závery je irelevantné, či výrok o vine
nebol napadnutý z dôvodu nemožnosti podania odvolania obžalovaným (a prokurátorom) voči výroku

o vine (prijatie vyhlásenia o vine obžalovaného súdom) alebo z dôvodu nevyužitia práva obžalovaného
alebo prokurátora podať odvolanie voči výroku o vine v zákonnej lehote. Podstatné je, že napadnutý
rozsudok bol súdom prvého stupňa vyhlásený a odvolanie voči nemu bolo podané len proti výroku o
treste.
15. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že výrok o vine nie je závislým výrokom vo vzťahu k výroku o treste

(rovnako ako k výroku o ochrannom opatrení, či výroku o náhrade škody), a preto prípadné zrušenie
výroku o treste nemá za následok potrebu zrušenia výroku o vine, ako je tomu v opačnom prípade (viď.
§ 321 ods. 2 Trestného poriadku).
16. Ustanovenia Trestného poriadku vo vzťahu k odvolaciemu konaniu upravujú dve základné procesné
ustanovenia, a to rozhodovanie odvolacieho súdu podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku a procesný

postup odvolacieho súdu podľa § 317 Trestného poriadku.
17. V ustanovení § 316 ods. 3 Trestného poriadku sú uvedené taxatívne špecifikované chyby konania
(závažné procesné pochybenia), ktoré majú, v prípade ich zistenia odvolacím súdom, za následok
povinnosť odvolacieho súdu zrušiť napadnutý rozsudok (v celom rozsahu) a vec vrátiť súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že

sa jedná o dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1, písm. b), písm. c), písm. d) Trestného poriadku,
aj keď dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) je formulovaný širšie ako dôvod na zrušenie
napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 písm. b) Trestného poriadku. V rámci tohto procesného
postupu odvolacieho súdu je irelevantné, voči ktorému výroku bolo podané odvolanie (výrok o vine,
výrok o treste), pretože zákonodarca, po zistení niektorej z taxatívne uvedených chýb konania, ukladá

odvolaciemu súdu povinnosť zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
18. V ustanovení § 317 Trestného poriadku je upravený procesný postup odvolacieho súdu, ktorý je
založený na tzv. obmedzenom revíznom princípe. Aplikácia tohto zákonného ustanovenia predpokladá
nesplnenie podmienok na postup podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku. Aj z gramatického

výkladu ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku je zrejmé, že hovorí o nezrušení rozsudku podľa
§ 316 ods. 3 Trestného poriadku a následne o prieskume zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých
výrokov rozsudku (užší pojem ako pojem rozsudok, ktorým treba rozumieť všetky výroky, ktoré rozsudok
obsahuje), proti ktorým odvolateľ podal odvolanie. Predmetné zákonné ustanovenie v druhej vete § 317ods. 1 Trestného poriadku používa aj pojem chyba a rozlišuje medzi chybami, ktoré odvolateľ vytýka a
chybami, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
19. Z dôvodu potreby rozlišovania medzi napadnutými výrokmi a chybami napadnutých výrokov má

odvolanie z obsahového hľadiska dve časti, a to tzv. kvantitatívnu časť odvolania, ktorej zodpovedá
povinnosť odvolateľa špecifikovať, ktoré výroky rozsudku napáda a či napáda aj konanie, ktoré rozsudku
predchádzalo (viď. § 311 Trestného poriadku) a následne kvalitatívnu časť odvolania, teda povinnosť
(s výnimkou obžalovaného a poškodeného) označiť chyby, ktoré podľa jeho názoru napadnuté výroky
obsahujú (viď. § 311 ods. 2 Trestného poriadku).

20. Obmedzený revízny princíp znamená, že odvolací súd je oprávnený v odvolacom konaní preskúmať
len výroky, ktoré odvolateľ odvolaním napadol a následne zistiť, či tieto výroky neobsahujú chyby, ktoré
by zakladali niektorý z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku (s výnimkou § 371
ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku, ktoré sú totožné s dôvodmi na zrušenie rozsudku podľa
§ 316 ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného poriadku) alebo chyby, ktoré odvolateľ v podanom odvolaní
vytýka.Vprípadeakodvolateľoznačívýrok,protiktorémuodvolaniepodáva,avšakneoznačíjehochyby,

odvolací súd napadnutý výrok preskúma len z hľadiska existencie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku. Zároveň je potrebné uviesť, že v prípade ak je napadnutým výrokom len výrok
o vine, je odvolací súd v zmysle § 317 ods. 2 Trestného poriadku povinný preskúmať (minimálne z
dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku) aj výrok o treste a ďalšie výroky, ktoré majú
vo výroku o vine svoj podklad.

21. Tento záver vyplýva aj z ustanovenia § 316 ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného poriadku, ktoré
označuje minimálne dva dovolacie dôvody, pre ktoré je potrebné zrušiť celý rozsudok a to bez ohľadu na
výrok, ktorý je podaným odvolaním napadnutý a bez ohľadu na chyby, ktoré sú napadnutému rozsudku
odvolateľom vytýkané. V prípade, ak by mali všetky chyby napadnutého rozsudku, ktoré zakladajú dôvod
na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku (minimálne tie, ktoré sa týkajú konania,

ktoré rozsudku predchádzalo alebo výroku o vine) byť dôvodom na zrušenie celého rozsudku, teda
aj výroku o vine, ktorý nebol podaným odvolaním napadnutý, museli by byť uvedené v § 316 ods. 3
Trestného poriadku, pretože sa jedná o taxatívny výpočet zákonodarcu.
22. Zároveň oprávnenie odvolacieho súdu po postupe podľa § 317 Trestného poriadku zrušiť len
napadnutý výrok (príp. výroky, ktoré na zrušený výrok nadväzujú) vyplýva aj z ustanovenia § 321 ods. 2

Trestného poriadku, podľa ktorého ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací
súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší
hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo
výroku o vine svoj podklad.
23. Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu úpravu §§ 316, 317, 321 Trestného poriadku, podľa názoru

odvolacieho súdu, nemožno potrebu aplikovania novej, pre obžalovaných priaznivejšej, právnej úpravy,
považovať za dôvod na revíziu výroku o vine, ktorý podaným odvolaním nebol napadnutý, pretože tento
dôvod na zrušenie rozsudku nie je uvedený v § 316 Trestného poriadku a jeho prieskumu postupom
podľa § 317 Trestného poriadku bráni obmedzený revízny princíp odvolacieho konania.
24. V prípade opačného výkladu, podľa ktorého by boli chyby rozsudku (pri existencii dovolacích

dôvodov) dôvodom na revíziu výroku o vine, ktorý nebol podaným odvolaním napadnutý, malo by to
za následok povinnosť odvolacieho súdu revidovať každý výrok, a to bez ohľadu na obsah odvolania
odvolateľa a rozsah prieskumu, ktorý podaným odvolaním požaduje (v takomto prípade by ustanovenie
§ 316 ods. 3 Trestného poriadku bolo nadbytočné). V zmysle tohto výkladu druhej vety § 317 ods. 1
Trestného poriadku by bolo možné na podklade odvolania voči výroku o treste zrušiť aj výrok o vine

v konaní, kde urobil odvolateľ vyhlásenie o vine, a to minimálne z dovolacieho dôvodu podľa § 371
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (ak vychádzame z toho, že dovolanie je prípustné len z dôvodu
podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku). Takýto procesný postup však negoval Najvyšší súd
Slovenskej republiky v stanovisku trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10.
júna 2019, Tpj 26/2019 v bode II., podľa ktorého súd sa musí v rámci splnenia povinnosti podľa § 34

ods. 5 Trestného poriadku pri poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku presvedčiť, či bol obvinený
v skoršom priebehu konania poučený aj o takej úprave trestnej sadzby podľa ustanovení uvedených
v treťom a štvrtom odseku bodu I., ktorá v jeho prípade prichádza do úvahy. V prípade negatívneho
zisteniasúdpoučenievykoná,inakmôžebyťnáslednesplnenýdôvoddovolaniapodľa§371ods.1písm.
c) Trestného poriadku (v nadväznosti na § 257 ods. 5 Trestného poriadku). Dotknutú chybu nemožno

odstrániť v rámci konania o odvolaní proti výroku rozsudku o treste po prijatí vyhlásenia o uznaní viny,
nakoľko obvinenému musí byť novovytvorená možnosť také vyhlásenie neurobiť, pričom trest musí byť
uložený v rámci trestnej sadzby súladnej so zákonom.25. Keďže odvolací súd zastáva názor, že v prípade podania odvolania voči výroku o treste nemožno
revidovať výrok o vine, musel sa odvolací súd zaoberať tým, či možno, s poukazom na novelu Trestného
zákona, revidovať len výrok o treste, príp. iný výrok podliehajúci revíznej právomoci odvolacieho súdu.

26. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktoré
je pre páchateľa priaznivejší.
27. V predmetnom zákonnom ustanovení je medzi pojmami trestnosť činu a trest použitá kumulatívna

spojka „a“, ktorá súdu stanovuje povinnosť posudzovať trestnosť činu a trest ukladať podľa znenia
Trestného zákona účinného od spáchania trestného činu až do vynesenia rozsudku (vrátane rozsudku
odvolacieho súdu), ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
28. Ak by bola medzi trestnosťou činu a trestom spojka „alebo“, mohol by si súd v každom prípade vybrať
medzi tým, podľa akého znenia Trestného zákona posúdi vinu a podľa akého znenia Trestného zákona
uloží trest. Zákonodarca použitím spojky „a“ preferuje/prikazuje, aby bola trestnosť činu posudzovaná a

trest ukladaný podľa rovnakého znenia Trestného zákona.
29. Pri podaní odvolania len proti výroku o treste je v prípade novely Trestného zákona naplnená
dikcia § 2 ods. 1 Trestného zákona, pretože trestné konanie nie je ukončené a ukladanie trestu podľa
nového Trestného zákona je pri väčšine aktuálnych ustanovení Trestného zákona pre obžalovaného
priaznivejšie (výnimka napr. § 212 ods. 2 Trestného zákona).

30. Ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona možno vyložiť dvomi spôsobmi.
31. Ak by sme trvali na tom, že použitie spojky „a“ predstavuje imperatív zákonodarcu, od ktorého sa
nie je možné odchýliť, nebolo by možné, v prípade ak výrok o vine nie je možné preskúmať (§ 317
ods. 1, § 321 ods. 2 Trestného poriadku) a prieskumu podlieha len výrok o treste, ukladať trest podľa
nového znenia Trestného zákona, čo nereaguje na požiadavku zákonodarcu aplikovať priaznivejšiu

právnu úpravu.
32. Ďalšou možnosťou je vykladať § 2 ods. 1 Trestného zákona a použitie spojky „a“ ako príkaz
zákonodarcu posudzovať trestnosť činu a trest ukladať podľa priaznivejšieho Trestného zákona len
v prípade, ak je to procesne možné (podanie odvolania voči výroku o vine, príp. zavedenia plného
revízneho princípu do odvolacieho konania) a v prípade ak to procesne možné nie je (podanie odvolania

len voči výroku o treste a obmedzený revízny princíp) možno podľa priaznivejšieho Trestného zákona
uložiť trest, ktorý predstavuje primárny zásah do práv a slobôd obžalovaného, a to z dôvodu, aby bol
naplnený zámer zákonodarcu spočívajúci v zmiernení trestnej represie. Tento výklad (teda možnosť
posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu podľa dvoch rôznych znení Trestného zákona) je
podporený znením § 2 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého páchateľovi možno uložiť taký druh

trestu,ktorýdovoľujeuložiťzákonúčinnývčase,keďsaotrestnomčinerozhoduje,akjetoprepáchateľa
priaznivejšie. V tomto prípade zákonodarca ukladá súdu povinnosť aplikovať znenie Trestného zákona
účinného v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje na výrok o treste (druh trestu a jeho výmera), bez
ohľadu na výrok o vine a znenie Trestného zákona, podľa ktorého bol tento výrok právne posúdený, ak
je to pre páchateľa priaznivejšie.

33. Napokon je potrebné v tejto súvislosti poukázať aj na § 438k ods. 7 Trestného zákona, ktorým
zákonodarca, osobitným procesným postupom podľa § 405a a § 405b Trestného poriadku, napriek
právoplatnosti rozsudku, bez akejkoľvek zmeny výroku o vine, vzťahuje novú právnu úpravu aj na
výroky o treste, ktoré boli právoplatne uložené za trestné činy, ktoré aktuálne trestnými činmi nie sú.
Ani zákonodarca nezvolil procesný postup, ktorým by zasahoval do právoplatného výroku o vine, ale

zvolil cestu zásahu do výkonu trestu vykonávaného za skutok, ktorý už nie je trestným činom alebo
zrušenia výroku o treste a uloženie trestu len za skutky, ktoré sú v súbehu a sú trestnými činmi aj
podľa novelizovanej právnej úpravy. Interpretácia ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona, ktorú zvolil
odvolací súd, tak kopíruje zámer zákonodarcu eliminovať dôsledky zásahu do práv dotknutej osoby,
ktorý podľa aktuálnej právnej úpravy nie sú nevyhnutný, a to pri rešpektovaní princípu právnej istoty.

34. Napriek tomu, že záver, ku ktorému dospel odvolací súd, môže mať v niektorých prípadoch za
následok iné postavenie odvolateľa ako v prípade, ak by bol zrušený aj výrok o vine, je nevyhnutné
zdôrazniť, že nemožnosť preskúmania výroku o vine je zapríčinená procesným postupom odvolateľa,
ktorý buď odvolanie do viny nepodal, alebo dal vyhlásenie o vine a podanie odvolania voči výroku o
vine jeho osobou je zo zákona vylúčené. V oboch týchto prípadoch sa jedná o slobodné rozhodnutie

odvolateľa, ktorému sú dôsledky jeho procesného postupu vopred známe (poučenie pred vyhlásením
viny a poučenie o opravnom prostriedku).
35. Tento výklad zároveň umožňuje rovnakým spôsobom postupovať aj pri procesnom postupe súdu
podľa § 166 Trestného poriadku, podľa ktorého súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skoršírozsudok bol na základe odvolania, dovolania alebo návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, uvedie v
novom rozsudku iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvislosť týchto výrokov s výrokmi,
v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže.

36. Výklad zvolený odvolacím súdom by tak umožňoval prvostupňovému súdu v prípade, keby mu bola
predúčinnosťounovelyTrestnéhozákonavrátenávecnaďalšiekonanielenvčastivýrokuotreste,uložiť
obžalovanému trest podľa novej právnej úpravy, ak by bola pre obžalovaného priaznivejšia, pretože
by si to nevyžadovalo aj revíziu výroku o vine, ktorý by už bol v čase rozhodovania prvostupňového
súdu o treste právoplatný, pričom tento benefit je na mieste z dôvodu, že trestné konanie nebolo

skončené pre pochybenie prvostupňového súdu vo výroku o treste. Rovnaký záver platí aj pre prípady,
ak by v dovolacom konaní alebo v konaní o obnove konania bol vo výroku o treste zrušený rozsudok
prvostupňového alebo odvolacieho súdu. Tento benefit pre obžalovaného je rovnako namieste z dôvodu,
že napadnutý rozsudok bol zrušený pre pochybenie súdu (dovolacie konanie) alebo z dôvodu existencie
nových dôkazov, ktoré by odôvodňovali uloženie iného trestu (obnova konania). Vo všetkých troch
procesných situáciách sa zároveň jedná o pokračovanie trestného konania, v ktorom sa vykonáva k

výroku o treste dokazovanie.
37. Na rozdiel od vyššie uvedených opravných prostriedkov tento procesný postup nemožno uplatniť
na postup podľa § 405b Trestného poriadku pri úhrnnom alebo súhrnom treste, pretože v tomto
prípade neprichádza k zrušeniu výroku o treste z dôvodu pochybenia súdu, ale z dôvodu dobrodenia
zákonodarcu, ktorý ním eliminuje dôsledky uloženia a výkonu trestu za trestné činy, z ktorých minimálne

jeden podľa novej právnej úpravy už trestným činom nie je a minimálne jeden stále zostáva trestným
činom. Zároveň sa nejedná o pokračovanie v trestnom konaní, pretože k výroku o treste sa už
nevykonáva dokazovanie, ale súd je povinný uložiť nový trest bez ohľadu na skutok, ktorý podľa novej
právnej úpravy už nie je trestným činom. Práve z dôvodu, že k zrušeniu výroku o treste prichádza výlučne
v prospech obžalovaného pre zánik trestnosti činu z dôvodu zmeny zákona, nemožno za trestný čin,

ktorý je trestným činom aj podľa novej právnej úpravy, ukladať trest podľa novej právnej úpravy, a to
aj v prípade, ak by zaň bolo možné uložiť miernejší trest. Zákonodarca toto ustanovenie vztiahol len
na tresty uložené za trestné činy, ktoré podľa novej právnej úpravy trestnými činmi nie sú a doposiaľ
neboli vykonané, pričom tresty uložené za trestné činy, ktoré naďalej zostali trestnými činmi, aj keď
prišlo k zmierneniu trestných sadzieb, či k rozšíreniu možností uloženia alternatívnych trestov, za ich

spáchanie, ponechal neupravené, čím stanovil mantinely zásahu do princípu právnej istoty a tieto nie
je možné interpretáciou rozšíriť. V prípade súbehu trestnej činnosti je tak potrebné pri ukladaní trestu v
rámci postupu podľa § 405b Trestného poriadku ukladať trest podľa znenia Trestného zákona účinného
v čase, ktoré aplikoval prvostupňový, príp. odvolací súd vo svojom rozsudku.
38. V prípade opačného výkladu ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona, teda nevyhnutnosti

posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu podľa rovnakého znenia Trestného zákona, by
prvostupňový súd musel po zrušení výroku o treste v konaní o odvolaní, dovolaní, či obnove konania
postupom podľa § 166 Trestného poriadku ukladať trest podľa starej právnej úpravy, keďže nie je
oprávnený zmeniť už právoplatný výrok o vine. Rovnako by v tomto prípade nebolo možné revidovať
výrok o vine ani v prípade odvolacieho konania iniciovanému proti výroku o treste, pretože odvolací

súd by musel zrušiť výrok o vine v rozsudku, ktorý už odvolacím prieskumom prešiel. Zrušenie výroku
o vine odvolacím súdom by v tomto prípade predstavovalo skôr mimoriadny opravný prostriedok ako
riadnyopravnýprostriedok,keďžebynímbolzrušenýprávoplatnývýrok,ktorýužodvolacímprieskumom
prešiel, príp. nebol v prvom odvolacom konaní vôbec napadnutý. Rovnako by v tomto prípade, napriek
dôvodnosti podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolanie, obnova konania) nebolo možné v

prospech obžalovaného zohľadniť novú právnu úpravu, a to napriek tomu, že prišlo k pochybeniu súdu,
v dôsledku ktorého by prišlo k zakonzervovaniu právneho stavu v neprospech obžalovaného.
39. Odvolací súd pri svojej argumentácii vychádza z právneho názoru, že s výnimkou možnosti zrušenia
napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, má nepodanie odvolania voči výroku o
vineobdobnédôsledky,akonadobudnutieprávoplatnostitohtovýrokupripostupepodľa§166Trestného

poriadku.
40. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na miernejšiu trestnú
sadzbu pre stíhaný trestný čin podľa aktuálneho znenia Trestného zákona je nevyhnutné ukladať
obžalovanému trest podľa § 245 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, kde je stanovená
sadzba trestu odňatia slobody od 1 do 5 rokov.

41. Prokurátorka v podanom odvolania namieta uloženie trestu odňatia slobody pod zákonom
ustanovenú sadzby, vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine, pričom sama poukazuje na
fakt, že tento postup je v zásade prípustný, avšak v predmetnej veci nevhodný a to najmä vzhľadom na
okolnosti na strane obžalovaného, resp. čiastočne aj vzhľadom na okolnosti stíhaného skutku. Odvolacísúd považuje za vecne správne argumenty prokurátorky v tom smere, kedy namieta nevhodnosť
mimoriadneho zníženia trestu pri osobe obžalovaného, ktorý je v minulosti 8-krát súdne trestaným
recidivistom (nie 5-krát, ako sám uvádza), pričom vzhľadom na opakovaný postih za majetkovú

trestnú činnosť u jeho osoby je možné konštatovať špeciálnu recidívu. Obžalovaný bol v minulosti
opakovane trestaný trestami odňatia slobody a to aj nepodmienečnou formou, pričom sa v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia nedokázal osvedčiť a bol mu výkon trestu nariadený. Poukaz obhajoby,
že obžalovaný sa už v prípravnom konaní priznal a vykonal vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní
je nutné zohľadniť práve v súvislosti s vyššie uvedeným, pričom ale argument o zníženej príčetnosti

v čase skutku (pozn. na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný dôkaz čítaním znaleckého posudku,
tento mohli strany po prijatí vyhlásenia navrhnúť vykonať, čo ale žiadna zo strán neurobila), pričom
tento fakt nepredstavuje zásadný procesný problém, keďže samotný znalec zistil zníženie príčetnosti
iba vo forenzne nevýznamnej miere, t.j. v zanedbateľnom rozsahu). Odvolací súd sa ale nestotožňuje
s argumentami prokurátorky, ktorá namieta akúsi ,,neúprimnosť priznania“ obžalovaného, resp. jeho
účelovosť pod ťarchou dôkazov. Iný ako úprimný charakter priznania obžalovaného musí vyplývať

z vykonaného dokazovania a pre tento záver musí existovať riadna opora, pričom touto nie je podanie
odporu obžalovaný voči výške trestu, ani námietky voči právnej kvalifikácii prezentované ako dôvod na
podanie podnetu generálnemu prokurátorovi SR na postup podľa § 363 Trestného poriadku. Obžalovaný
de facto nikdy skutok nespochybnil a je jeho legitímnym právom namietať právnu kvalifikáciu skutku (bez
ohľadu na správnosť jeho právneho názoru), pokiaľ jeho aktivite nemožno pripísať jasne obštrukčný

charakter (čo nie je posudzovaný prípad). Ak prokurátorka namieta, že vo vzťahu k výroku o treste
nebolo vykonané riadne dokazovanie, treba jednoznačne poukázať na fakt, že v zmysle § 2 ods.
10 a 11 Trestného poriadku je dôkazná iniciatíva primárne určená stranám konania (obžalovanému
zastúpenému obhajcom a prokurátorovi), pričom je síce pravda, že túto právomoc má aj súd, ide však
o právomoc komplementárnu, s ktorou musí súd narábať veľmi obozretne, rešpektujúc zásadu rovnosti

zbraní. Ak prokuratúra spochybňuje kajúcny postoj obžalovaného, t. j. či skutočne išlo o úprimnú ľútosť
obžalovaného alebo len o kalkuláciu s cieľom dosiahnuť miernejšieho trestu, odvolací súd konštatuje,
že záveru o neúprimnosti vyhlásenia o vine a ľútosti obžalovaného nenasvedčuje žiaden relevantný
dôkaz, pričom pre uzavretie tohto záveru musia existovať riadne procesne použiteľné dôkazy (čo nie
je tento prípad), z čoho je nutné uzavrieť, že priznanie a vyjadrenie ľútosti obžalovaného je pre účely

konania nutné chápať ako úprimné. Ak teda prokuratúra nenavrhla v tomto smere ďalšie dôkazy,
možno v neprospech obžalovaného zvážiť len tie skutočnosti, ktoré reálne vyplynuli z vykonaného
dokazovania. Už z charakteru takýchto dôkazov (najmä registra trestov obžalovaného) však vyplynuli
závery o neúčelnosti mimoriadneho zníženia trestu pod spodnú hranicu ustanovenej (novelou dotknutej)
trestnej sadzby.

42.Vovšeobecnostimožnouviesť,žeprocesukladaniatrestovvtrestnomkonanízávisíoddvochskupín
podstatných okolností – okolností spáchaného skutku a okolností na strane páchateľa, pričom niektoré
atribúty sa môžu aj prelínať.
43. V prípade záverov týkajúcich sa samotného skutku je možné sa v podstatných črtách stotožniť
s argumentáciou prokurátorky v tom smere, že obžalovaný spáchal stíhaný skutok pod vplyvom drog (čo

aj sám priznáva). Nemožno sa stotožniť so záverom, že skutok vykazuje závažnosť, ktorá v negatívnom
zmysle vybočuje s rámca obdobne stíhanej trestnej činnosti. Obžalovaný je trestne zodpovedný za svoje
(zrejme) skratové konanie, keďže nie je zrejmé, že by mal z konania akýkoľvek prospech. Fakt, že na
seba mal chcieť upozorniť hliadku PZ je len ilustrácia predchádzajúceho záveru. Nie je však možné
pozorovať vyššiu mieru odsúdeniahodnosti skutku, pričom ak zákonodarca novelou Trestného zákona

pristúpil k zmene trestných sadzieb vo forme ich zmiernenia, táto zmena zároveň odzrkadľuje mieru, v
akej je treba pripísať závažnosť danému typu porušenia zákonných ustanovení. Výška trestnej sadzby
inými slovami vyjadruje aj mieru závažnosti, akú zákonodarca jednotlivým porušenia zákona pripisuje.
Preto je v prípade obžalovaného nutné vychádzať z novelizovaného znenia § 245 Trestného zákona
a jeho optikou na obžalovaného aj hľadieť.

44. Argumentácia prokurátorky vo všeobecnej rovine vychádza zo škodlivosti trestného činu a jeho
následkov, pričom so zohľadnením týchto skutočností pri ukladaní trestu vo všeobecnej rovine súhlasí
aj odvolací súd. Nie je však možné súhlasiť s tvrdením, že závažnosť stíhaného skutku je v predmetnej
veci akokoľvek mimoriadna. Mimoriadnou nie je ani motivácia ,,upozorniť“ na seba príslušníkov PZ
a hoci táto je do značnej miery alogická, nie je ani mimoriadne škodlivá. Súd nemôže pri ukladaní

trestu vychádzať z emócií, alebo musí zohľadniť všetky skutkové okolnosti, ktoré mal z vykonaného
dokazovania preukázané a uložiť primeraný trest. V zmysle ustanovenia § 33a ods. 3 a 4 Trestného
zákona účinného od 6.8.2024 tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne,
nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.45. U osoby obžalovaného odvolací súd vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona a vzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (tento záver učinil už
prvostupňový súd a je vecne správny), pričom aplikovateľné rozmedzie trestnej sadzby bolo v prípade

obžalovaného v zmysle právnej úpravy účinnej do 05.08.2024 vzhľadom na vykonané vyhlásenie o vine
2 až 10 rokov. Po zmene právne úpravy je základná sadzba v prípade § 245 ods. 3 Trestného zákona
1 až 5 rokov, vzhľadom na ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona je možné uložiť trest vo výmere
8 mesiacov až 5 rokov.
46. Odvolací súd sa čiastočne stotožnil s námietkami prokurátora o nedôvodnosti mimoriadneho

zníženia trestu pri osobe obžalovaného, vzhľadom k jeho predchádzajúcemu životu, najmä vykázanej
špeciálnej recidíve. Námietky obhajoby ohľadom k neprimeranosti trestu neboli v čase ich uplatnenia
dôvodné (prvostupňový súd správne vychádzal z účinného právneho stavu v momente rozhodovania),
avšak zmenou právnej úpravy od 06.08.2024 bolo potrebné opakovane vyhodnotiť, či uložený trest stále
spĺňa atribúty primeranosti. Charakter stíhaného skutku už odvolací súd označil za nevybočujúci z rámca
štandardnej závažnosti typickej pre daný typ trestnej činnosti a to ani v pozitívnom, ani negatívnom

smere. U obžalovaného je teda nutné zohľadniť jeho osobu a jeho postoj, pričom samotné vyhlásenie
obžalovaného o vine má za následok spravidla (ako je to aj v tomto prípade) uloženie nižšieho trestu,
ako v prípade iného postoja. U osoby obžalovaného by v prípade neučinenia jeho vyhlásenia o vine
návrhom prichádzal do úvahy tresty v strede zákonnej trestanej sadzby, pričom vzhľadom na jeho postoj
odvolací súd tento hroziaci trest primerane znížil, avšak nie mimoriadne pod dolnú hranicu zákonom

ustanovenej trestnej sadzby. Obžalovaný je osobou, u ktorej boli opakovane ukladané nepodmienečné
tresty, v minulosti vykonala ochranné liečenie protitoxikomanické aj hneď dvakrát a stíhaný skutok
spáchala počas skúšobnej doby predošlého odsúdenia podmienečnou formou. Vzhľadom na uvedené
prichádzal do úvahy iba trest uložený nepodmienečnou formou, ktorý odvolací súd uložil vo výmere
18 mesiacov, pričom (vzhľadom k predošlým výkonom trestov v období kratšom ako 10 rokov pred

spáchaním skutku) obžalovaný bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 2
písm. b/ Trestného zákona)
47. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.
Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.