Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Stará Ľubovňa

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miriam Szárazová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Csp/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524200350
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:8524200350.4

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group,
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát,
Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bezuvedenéhotrvaléhopobytu,občanUkrajiny,vkonaníozaplatenie101,01eurspríslušenstvom,takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa21.3.2024domáhal,abysúdzaviazalžalovaného
na zaplatenie sumy 101,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 101,01 eur
od 15.4.2022 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania, a to titulom dlžného nároku na zaplatenie

poistného do zániku poistenia, ktoré vzniklo na základe uzatvorenej poistnej zmluvy č. 6613717095 dňa
15.6.2021. V žalobe označil žalobca žalovaného ako B. A., r.č. XXXXXXXXXX, bytom C. XXX/XX, XXX
XX B..

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 6Csp/29/2024-31 zo dňa 12.6.2024 a v súlade s ustanovením
§ 266 ods. 1 CSP ho doručoval žalovanému do vlastných rúk, avšak nepodarilo sa mu ho do vlastných

rúk doručiť. Vzhľadom na uvedené Okresný súd Stará Ľubovňa platobný rozkaz uznesením č. k.
6Csp/29/2024-43 zo dňa 16.9.2024 zrušil.

3. V rámci šetrenia pobytu žalovaného v registri obyvateľov Slovenskej republiky bolo zistené, že
žalovaný ako občan Ukrajiny mal na území Slovenskej republiky povolenie na pobyt odo dňa 25.11.2019,
platný do 11.11.2022 na adrese C. XXX/XX, XXX XX B.. Lustráciou v Sociálnej poisťovni nebola zistená

jeho registrácia a rovnaký, negatívny výsledok bol zistený lustráciou v Zbore väzenskej a justičnej stráže.
Žalovaného súčasná adresa pobytu, resp. iná adresa pobytu nie je známa.

4. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súdy prejednávajú
a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú iné orgány.

5. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

6. Podľa 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).7. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

8. Otázka právomoci patrí medzi procesné podmienky na strane súdu, ktorú súd skúma z úradnej
povinnosti, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Ak súd dospeje k záveru, že spor alebo vec nepatrí
do právomoci súdov Slovenskej republiky, ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, ktorý
má za následok zastavenie konania. Právnu úpravu právnych vzťahov s cudzím prvkom upravuje, po
vylúčení aplikácie predpisov Európskej únie a medzinárodných zmlúv, vnútroštátny predpis, ktorým je

zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPSaP“), ktorý
vlastnoukolíznounormouupravujeprvok,podľaktoréhosúdskúmaotázkuvlastnejprávomocivovzťahu
k prejednávanej veci.

9. Podľa § 37 ZMPSaP, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak
osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak

ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

10. Podľa § 37a písm. b) a c) ZMPSaP, právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach týkajúcich sa
poistnýchzmlúv,akježalobcompoistníkaleboosobaoprávnenázpoisteniaažalobcamábydliskoalebo
sídlo na území Slovenskej republiky, vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom

spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky.

11. Podľa § 37d písm. a) a b) ZMPSaP, právomoc slovenského súdu je výlučne daná v konaní, ktorého
predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, ak je nehnuteľnosť na území
Slovenskej republiky, v konaní týkajúcom sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok,

dizajnov alebo iných práv, ktoré sa musia registrovať alebo pri ktorých sa musí žiadať o ochranu, ak sa
žiadosť o registráciu alebo ochranu podala na území Slovenskej republiky alebo sa za podanú na území
Slovenskej republiky považuje podľa noriem medzinárodného práva.

12. Podľa § 37e ods. 1 ZMPSaP, účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu

alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je
táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.

13. Podľa § 37e ods. 3 ZMPSaP, dohoda o právomoci musí mať písomnú formu alebo musí byť písomne
potvrdená. Ak sa dohoda o právomoci týka zmluvného vzťahu v medzinárodnom obchode, stačí, ak má

formu, ktorá sa v súlade s obchodnými zvyklosťami v medzinárodnom obchode všeobecne zachováva
a účastníci zmluvného vzťahu ju pre daný zmluvný typ i pravidelne dodržiavajú.

14. Podľa § 37e ods. 5 ZMPSaP, vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a
spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na

ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.

15. V rámci skúmania dôvodov založenia právomoci slovenských súdov bolo vzhľadom na predmet
konania a strany sporu potrebné najskôr vylúčiť aplikáciu ust. § 37a písm. b), resp. c), § 37d a § 37e ods.
1 a 5 ZMPSaP, ktoré súd skúma prednostne pred skúmaním všeobecnej právomoci podľa § 37 ZMPSaP.

Nakoľko v predmetnom spore nie je daná výlučná právomoc súdov Slovenskej republiky podľa § 37d
ZMPSaP vzhľadom na predmet konania ani alternatívna právomoc podľa § 37a písm. b) vzhľadom na
to, že aj keď ide o spor z poistnej zmluvy, poistník nevystupuje na strane žalobcu, a rovnako zo spisu
nevyplýva, že by bola právomoc daná v zmysle § 37e ZMPSaP, teda voľbou právomoci (v písomnej
forme), konajúci súd pristúpil ku skúmaniu všeobecnej právomoci podľa § 37 ZMPSaP.

16. V nadväznosti na takto určenú kolíznou normu vo vzťahu k právomoci súdu, obsiahnutú v ust. § 37
ZMPSaP, a to podľa „bydliska alebo sídla osoby, proti ktorej návrh smeruje“ súd konštatuje, že tento
pojem je potrebné diverzifikovať od pojmu trvalý pobyt. V zmysle konštantnej judikatúry sa za bydlisko
považuje miesto, resp. krajina, v ktorej osoba v prevažnej miere žije s úmyslom sa tam trvale zdržiavať,

teda miesto, kde sa osoba reálne zdržiava a kde má sústredené svoje najdôležitejšie záujmy. Nie je preto
rozhodujúce, kde je strana sporu podľa evidencie obyvateľstva prihlásená na trvalý alebo prechodný
pobyt, pobyt cudzinca, podstatný je úmysel osoby trvale sa na určitom mieste zdržiavať, spravidla tedatam, kde fyzická osoba ako žalovaný reálne býva, kde má svoju rodinu, kde pracuje, pričom takto je
normované všeobecné pravidlo určenia právomoci v sporoch s cudzím prvkom.

17.Vtejtosúvislosti,priúkonochsúduvyšlonajavo,žežalovanýasícemalregistrovanýprechodnýpobyt
na území Slovenskej republiky, a to v čase od 25.11.2019 do 11.11.2022, avšak žiadna ďalšia okolnosť,
ktorá by preukázala jeho ďalšie reálne zdržiavanie sa na území Slovenskej republiky k tomu nepristúpila.
Všetky vonkajšie znaky indikujúce a sprevádzajúce reálny pobyt žalovaného napr. predĺženie platnosti
prechodného pobytu, registrácia v Sociálnej poisťovni a ďalšie, možno na základe vykonaných lustrácií

vylúčiť.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že sa neuplatní žiadna z kolíznych noriem obsiahnutých v ZMPSaP, ktorá
by bola spôsobilá určiť právomoc slovenského súdu, súd konanie podľa § 161 ods. 2 CSP zastavil ako
následok nesplnenia základnej procesnej podmienky na strane súdu, ktorou je právomoc.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

21. Nárok na náhradu trov konania posúdil súd podľa § 256 ods. 1 CSP, keď žalobca iniciovaním
súdneho konania na súde, ktorý nemá právomoc vo veci konať, zavinil zastavenie konania. Nakoľko
však žalovanému v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli, rozhodol
sú tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.