Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-42Cpr/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222204856
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Petrovičová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7222204856.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice v konaní pred sudkyňou JUDr. Slávkou Petrovičovou v spore žalobkyne: A. B. C.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, C., právne zastúpená JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou
v Košiciach, so sídlom Štúrova 20, proti žalovanému: Školský internát, Medická 2, Košice, IČO:
00 164 101, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates,
s. r. o., so sídlom Hlavná 25, Košice, IČO: 52 651 258, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru
a náhradu mzdy s prísl.

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného výpoveďou danou podľa ust.
§ 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce, písomným podaním žalovaného zo dňa 14.12.2021, je

neplatné.

II. Návrh na určenie, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá zamieta.

III. Žalobkyňa m á vo vzťahu k nároku na určenie neplatného skončenia pracovného pomeru voči
žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

IV. Vo vzťahu k nároku na určenie, že pracovný pomer trvá, stranám sporu súd náhradu trov konania
n e p r i z n á v a .

V. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 140 €,
v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 30.5.2022 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému určenia neplatnosti
skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Z opisu rozhodujúcich skutkových okolností v žalobe
súd zistil, že žalobkyňa dňa 29.7.2003 uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu neurčitú,

s dohodnutým druhom práce: „vychovávateľka“. Dňa 25.8.2003 sa dohodou o zmene pracovnej zmluvy
zmenil druh práce žalobkyne z „vychovávateľka“ na „výkon funkcie riaditeľky Domova mládeže, Medická
2, Košice“. Dňa 17.5.2021 bolo žalobkyni zo strany Košického samosprávneho kraja doručené odvolanie
z funkcie riaditeľky Školského internátu, Medická 2, Košice s účinnosťou odo dňa 1.6.2021.
Od 1.6.2021 žalobkyňa naďalej ostala v pracovnom pomere u žalovaného s tým, že ostala pracovať vo
funkcii – druh práce ako „vychovávateľka“. Túto skutočnosť jej oznámil poverený zástupca za riaditeľa
Mgr. Kocúr Milan. Dňa 16.12.2021 žalovaný doručil žalobkyni skončenie pracovného pomeru výpoveďou

podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce. Žalobkyňa má za to, že skončenie pracovného
pomeru nebolo zo strany žalovaného vykonané v súlade so Zákonníkom práce, keďže toto skončenie
pracovného pomeru výpoveďou danou žalovaným jeho podaním zo dňa 14.12.2021 trpí formálno-
právnymi vadami, je nepreskúmateľné a je neplatné pre rozpor so zákonom.2. Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku súdu predložila listinné dôkazy, ktoré tvoria obsah súdneho
spisu a to najmä:

- Pracovnú zmluvu zo dňa 29.7.2003
- Poverovací dekrét zo dňa 1.8.2003
- Menovacie dekréty zo dňa 21.8.2003, 27.6.2008, 13.6.2013 a 31.7.2017
- Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 25.8.2003, 27.6.2008, 2.9.2008, 13.6.2013 a 31.7.2017
- Odvolanie z funkcie riaditeľky z 11.5.2021

- Pracovnú náplň z 1.6.2021
- Oznámenie o výške a zložení funkčného platu z 1.6.2021
- Výpoveď zo dňa 14.12.2021
- Oznámenie zamestnávateľa zo 16.1.2021
- Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo 4.1.2022
- Výzvu na nástup do práce z 28.1.2022

a navrhla vypočuť svedkov B. E. F., B. G. H., B. I. H., pani D. J. a pani K. L..
Žalobkyňa tiež predložila Stanovy ZO OZ PŠAV na Slovensku, informáciu žalovaného o voľnom
pracovnom mieste, Kolektívnu zmluvu žalovaného z 20.12.2021, písomné upozornenie na porušenie
pracovnej disciplíny a možnosť výpovede z 30.9.2021, sťažnosť žalobkyne z 30.9.2021 a jej odpoveď
na písomné porušenie pracovnej disciplíny z 8.12.2021.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 17.8.2022 a uviedol, že žalobkyňa bola z funkcie
riaditeľky odvolaná s účinnosťou k 1.6.2021 a dňa 25.11.2021 sa uskutočnilo stretnutie na ktorom
bola žalobkyni predložená Dohoda o zmene obsahu práce z dôvodu jej odvolania z funkcie riaditeľky
Školského internátu, Medická 2, Košice. Žalobkyňa ako zamestnanec odmietla túto dohodu prevziať

a podpísať. V tomto návrhu dohody bola žalobkyni navrhnutá zmena pôvodne dojednaného druhu
práce „riaditeľka Školského internátu“ na nový druh práce „vychovávateľka“. Práca vychovávateľky,
ktorú žalobkyňa vykonávala ako faktickú pracovnú činnosť nezodpovedala druhu práce, ktorý mala ako
poslednýdojednanýprostredníctvomDodatkuk31.7.2018kpracovnejzmluve.Dohodaozmeneobsahu
práce mala tento formálny nedostatok odstrániť a zosúladiť výkon faktickej pracovnej činnosti žalobkyne

s právnym stavom písomne zakotveným v jej pracovnoprávnych dokumentoch.
Keďže k 1.6.2021 žalobkyňa prestala spĺňať predpoklad pre výkon práce dohodnutý posledným
Dodatkom z 31.7.2018 k pracovnej zmluve a ponuku práce vychovávateľky neprijala, zamestnávateľ
nemal možnosť ju ďalej zamestnávať bez jej súhlasu na inom ako dojednanom pracovnom mieste.
Z uvedeného dôvodu bola žalobkyni udelená výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce.

Potom, čo žalobkyňa oznámila žalovanému, že výpoveď z pracovného pomeru považuje za neplatnú
a trvá na ďalšom zamestnávaní ako vychovávateľ, žalovaný listom z 28.1.2022 oznámil žalobkyni,
že prekážka v práci, pre ktorú jej pôvodne nemohol prideľovať prácu odpadla, a že je tak pripravený
prideľovať jej prácu vychovávateľky, na pozícii ktorej pôsobila ku dňu doručenia výpovede. Žalovaný
však aj naďalej zotrval na platnosti výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. d) ods. 2 Zákonníka práce zo

14.12.2021. Žalobkyňa do dnešného dňa do práce nenastúpila.
Žalovaný bol toho názoru, že výpoveď z pracovného pomeru zapríčinila sama žalobkyňa svojím
špekulatívnym konaním, kedy na jednej strane deklaruje záujem o prácu vychovávateľky, ale na druhej
strane nesúhlasí so zakotvením tejto zmeny v jej pracovnej zmluve. Navrhol, aby súd žalobu žalobkyne
o neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamietol.

4. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil listinné dôkazy tak ako tvoria obsah súdneho
spisu a to najmä:
- Zápis z 25.11.2021
- Dohodu o zmene obsahu práce z 24.11.2021

- Dohodou o zmene pracovnej zmluvy z 31.7.2018
- Výpoveď z pracovného pomeru
- Žiadosť o prerokovanie výpovede + návrh textu výpovede
- Zápis o prerokovaní výpovede
- Oznámenie žalobkyne zo 4.1.2022

- Výzva na nástup do práce z 28.1.2021
- Poverenie Mgr. Stacho účinné od 11.8.2021
- Plnomocenstvo Výboru ZO OZ pre D. J. z 10.8.2021
- Žiadosť ZO OZ o prerokovanie výpovede žalobkyne- Prerokovanie výpovede ZO OZ a zamestnávateľa z 13.12.2021
- Záznam o výsledku Inšpekcie práce a súvisiace prílohy
a uvedené ustanovenia Stanov Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku.

5. Mestský súd Košice rozhodol dňa 23.9.2023 rozsudkom č.k. K2-42Cpr/4/2022-3311 tak, že
I./ skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného výpoveďou danou podľa ust. § 63 ods. 1
písm. d) bod 2 Zákonníka práce, písomným podaním žalovaného zo dňa 14.12.2021, určil za neplatné.
II./ návrh na určenie, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá zamietol

III./ návrh na určenie, že od žalovaného nie je možné požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával
zamietol
IV./ nárok na náhradu mzdy za obdobie od 1.4.2022 do času, keď žalovaný umožní žalobkyni pokračovať
v zamestnaní vylúčil na samostatné konanie.
O trovách konania súd rozhodol vo výroku V. a vo výroku VI. tak, že iba žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov konania vo vzťahu k nároku na určenie neplatnosti skončenia jej pracovného pomeru

a posledným VII. výrokom rozsudku uložil žalovanému poplatkovú povinnosť.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný uplatniac odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1
písm. b), e), f) a h) C.s.p. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 19. júna 2024 zrušil rozsudok
okrem výroku pod č. IV. a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Odvolanie proti výroku pod č. IV. odvolací súd odmietol.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania žalovaného
a dospel k záveru o dôvodnosti uplatnených odvolacích námietok, keďže súd prvej inštancie vo veci
rozhodol bez zreteľa na všetky relevantné skutočnosti v spore, berúc do úvahy aj vyjadrenie žalovaného

v spore, nakoľko tvrdil, že chcel naďalej v pracovnej pozícii druhu práce žalobkyňu ako „vychovávateľku“
zamestnávať s poukazom na pracovnú zmluvu zo dňa 29.7.2003 v znení jej dodatkov naposledy dňa
31.7.2018, ako aj na podané odvolanie, čím je sporná skutočná vôľa žalovaného v podanej výpovedi,
teda či z jeho strany došlo k skutočnému naplneniu zhody vôle s učineným prejavom, čo má vplyv aj na
záver súdu o neplatnosti výpovede, keďže je predčasný.

8. Odvolací súd ako prvé apeloval na predbežné prejednanie sporu (§ 168 ods. 1, § 171 ods. 1 C.s.p.),
kedy súd zisťuje a rieši sporné otázky, berúc dôraz na učinené dôkazné prostriedky v spore, kedy
preskúma aj skutočnú vôľu s prejavom, a teda aj podstatný dôvod výpovede, keďže žalovaný mal
záujem, aby žalobkyňa ostala u žalobcu v pracovnom pomere druhu práce - vychovávateľky.

9. Krajský súd v Košiciach v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia poukázal na závery súdu prvej
inštancie. Ten vyhodnotil námietku žalobkyne, že na skončenie pracovného pomeru výpoveďou pre
nesplnenie požiadaviek na výkon práce podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce nebol dôvod, ako
opodstatnenú, s čím sa stotožnil aj odvolací súd, keďže žalobkyňa od 1.6.2021 vykonávala na základe

konkludentnej dohody o zmene pracovnej zmluvy prácu vychovávateľky, čo zákon aj pripúšťa a na túto
prácu požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce nie sú potrebné, čo ale podľa odvolacieho súdu
treba dôslednejšie v konaní preskúmať a odôvodniť, keďže opodstatnenosť dania výpovede, čo sa týka
právneho dôvodu je so zreteľom na vyhodnotenie sporných ako aj nesporných skutočností s odkazom
na ust. § 191 a nasl. C.s.p. nenáležitá.

10. K námietke, že prvoinštančný súd nedostatočne skúmal splnenie podmienky platného prerokovania
jeho výpovede vopred so zástupcami zamestnancov podľa § 74 vety prvej Zákonníka práce v spojení s
§ 237 Zákonníka práce Krajský súd v Košiciach poukázal na judikatúru NS SR. Odvolací súd následne
konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené v celom

rozsahu, čím zasahuje do práva na spravodlivý proces, kvôli čomu ho odvolací súd zrušil a vec v
rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ňom po prípadnom
doplnení dokazovania, ak toto stranami procesne účinne bude navrhnuté, zodpovie otázky platnosti
výpovede ako prvé a až následne aby preskúmal to, že aj podľa častí rozhodnutí Najvyššieho súdu SR je
akceptovaný aj výklad, že „je vecou príslušných zástupcov zamestnancov, či vôbec, kedy a akou formou

žiadosť zamestnávateľa prerokujú, a teda ako sa zhostia svojej úlohy chrániť práva zamestnancov
a zamestnávateľ, ktorý splnil svoju zákonnú povinnosť predložiť žiadosť o prerokovanie výpovede,
čo nemá možnosť ovplyvniť proces a výsledok prerokovania jeho žiadosti“ (viď napr. rozhodnutieNajvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/131/2021 z 28.3.2023 či rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Cdo/92/2018 z 19.6.2019) (§ 391 ods. 2, 3 CSP).

11. Mestský súd Košice sa po vrátení veci na pojednávaní konanom dňa 28.10.2024 pokúsil o vyriešenie
sporu dohodou strán. Tak žalobkyňa ako aj žalovaný cestou svojich právnych zástupcov uzatvorenie
zmieru odmietli. Žalobkyňa trvala na podanej žalobe a žiadala, aby o tejto rozhodol súd meritórnym
rozhodnutím. Žalovaný považoval skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 14.12.2021 za
platné a žiadal, aby súd žalobu zamietol. Súdu sa ani v tomto štádiu konania nepodarilo ukončiť spor

zmierom sporových strán. Následne súd pristúpil k opätovnému prejednaniu veci, pričom vychádzal z už
vykonaného dokazovania, ktoré doplnil oboznámením sa s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn.
K2-26Cpr/10/2021 a výsluchom žalobkyne s tým, že prihliadal aj na skutkové tvrdenia sporových strán,
vrátane posledného písomného podania žalovanej, a zistil nasledovný skutkový stav:

12. Žalobkyňa bola na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.7.2003 prijatá do pracovného

pomeru u žalovaného dňom 1.8.2003. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú s dohodnutým
druhom práce vychovávateľka a miestom výkonu práce Domov mládeže, Medická 2, Košice. Dňom 25.
augusta 2003 bola žalobkyňa menovaná do funkcie riaditeľky Domova mládeže v Košiciach, Medická 2.
Dohodou o zmene pracovnej zmluvy uzatvorenou 25.8.2003 sa žalobkyňa ako zamestnanec so svojím
zamestnávateľom dohodli na zmene obsahu pracovnej zmluvy v časti dohodnutého druhu práce, ktorým

bol s účinnosťou odo dňa 25.8.2003 výkon funkcie riaditeľky Domova mládeže, Medická 2, Košice.
K menovaniu žalobkyne do tejto funkcie došlo v nasledujúcom období opakovane, naposledy dňa
31.7.2018, kedy bola s účinnosťou od 25.8.2018 opätovne menovaná do funkcie riaditeľky Školského
internátu, Medická 2, Košice na 5-ročné funkčné obdobie.

13. Dňa 11.5.2021 zriaďovateľ žalovaného odvolal žalobkyňu z funkcie riaditeľky Školského internátu,
Medická 2, Košice. Toto odvolanie bolo účinné od 1.6.2021.

14. Dňa 1.6.2021 žalobkyňa prevzala pracovnú náplň pre pracovnú kategóriu vychovávateľ. Jej priamym
nadriadeným bol podľa tejto pracovnej náplne B. G. H. a popis pracovných činností bol uvedený

pod bodom 1 – 16. Podľa nich bolo pracovnou náplňou žalobkyne, o.i., vypracovanie celoročného
plánu činností, vypracovanie týždenného plánu výchovnovzdelávacej činnosti, vedenie pedagogickej
dokumentácie, plnenie úloh vychovávateľa v dennej a hlavnej službe a počas pracovnej pohotovosti,
zabezpečenie výchovnej činnosti podľa časového rozpisu služieb v internátnej jedálni a suplovanie
neprítomných vychovávateľov atď.

15. Dňa 1. júna 2021 žalovaný oznámil žalobkyni výšku a zloženie jej funkčného platu. Žalobkyňa bola
zaradená v kariérovom stupni pedagogických zamestnancov s druhou atestáciou do 9. platovej triedy
s tým, že jej funkčný plat bol zložený takto: platová tarifa, zákonné zvýšenie platovej tarify, osobný
príplatok, príplatok za zmennosť a príplatok za profesijný rozvoj. Vyplácanie doteraz stanoveného

funkčného platu bolo žalobkyni zastavené dňom 31.5.2021.

16. Dňa 16.12.2021 bola žalobkyni doručená listina vo veci označená Skončenie pracovného pomeru
výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d) ods. 2 Zákonníka práce. Z jej obsahu vyplýva, že zamestnávateľ
týmto dáva žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 29.7.2003

v znení jej dodatkov naposledy v znení zo dňa 31.7.2018 z dôvodu, že prestala spĺňať požiadavky podľa
§ 42 ods. 2 Zákonníka práce.
V tejto listine žalovaný o.i. konštatuje, že s účinnosťou rozhodnutia zriaďovateľa (Košického
samosprávneho kraja) Školského internátu, Medická 2, Košice zo dňa 11.5.2021 o Vašom odvolaní
z funkcie riaditeľky Školského internátu, Medická 2, Košice, t.j. odo dňa 1.6.2021 ste podľa § 42 ods. 2

zákona č. 311/2001 Z.z. prestali spĺňať požiadavky na výkon dohodnutého druhu práce podľa pracovnej
zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnankyňou z 29.7.2003 v znení jej dodatkov,
naposledy v znení z dňa 31.7.2018.
Po tom čo ste prestali k 1.6.2021 spĺňať požiadavky na výkon dohodnutého druhu práce riaditeľka
Školského internátu, Medická 2, Košice existuje u zamestnávateľa pre vás iná vhodná práca

zodpovedajúca pracovnej pozícii vychovávateľka. Výkon inej vhodnej práce na 100% ustanovený
pracovný čas Vám zamestnávateľ písomne ponúkol doručením návrhu dohody zo dňa 25.11.2021.
Výkon inej vhodnej práce ste neprijali.Zamestnávateľ Vás preto nemá možnosť ďalej zamestnávateľ na pracovnej pozícii podľa Vašej
pracovnej zmluvy zo dňa 29.7.2003 v znení jej dodatkov, naposledy v znení zo dňa 31.7.2018.
Táto výpoveď bola žalobkyni doručovaná na pracovisku prostredníctvom Mgr. Františka Stacha,

povereného vedením ŠI za účasti B. G. H., vedúceho vychovávateľa. Túto skutočnosť menovaní potvrdili
svojím podpisom na druhej strane predmetnej listiny.

17. Podľa návrhu dohody o zmene obsahu práce žalovaný v zastúpení Mgr. Františkom Stachom,
povereným vedením ŠI, navrhol žalobkyni zmenu obsahu práce podľa ktorej sa obsah pracovnej zmluvy

uzatvorenej medzi nimi dňa 29.7.2003 v znení jej dodatkov, naposledy v znení zo dňa 31.7.2018, mení
v časti dohodnutého druhu práce na výkon práce vychovávateľka. Návrh dohody je datovaný dňom
24.11.2021.

18. Zo zápisu spísaného dňa 25.11.2021 v Školskom internáte, B. X, C. vyplýva, že žalovaný za
prítomnosti B. E. F. a B. G. H. predložili žalobkyni dohodu o zmene obsahu práce z dôvodu jej odvolania

z funkcie riaditeľky Školského internátu, Medická 2 v Košiciach s účinnosťou od 1.6.2021. Zamestnanec
odmietol túto dohodu prevziať a podpísať. Zápis bol podpísaný Mgr. Františkom Stachom a Mgr. Pavlom
Hudáčekom.

19. Žalovaný listom zo dňa 3.12.2021 požiadal ZO OZ Školský internát, Medická 2, Košice

o prerokovanie výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. d) ods. 2 Zákonníka práce, pretože žalobkyňa
ako zamestnanec prestala spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce. Prílohou žiadosti
o prerokovanie výpovede bol návrh skončenia pracovného pomeru výpoveďou.

20. Výbor ZO OZ Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy - Školský internát, Medická 2, Košice

prerokoval výpoveď pani C. podľa § 63 ods. 1 písm. d) ods. 2 Zákonníka práce. Výbor ZO OZ na základe
prerokovania rozhodol súhlasným stanoviskom výpovede p. A. C.. Tento zápis výboru ZO OZ potvrdili
dňa 10.12.2021 svojím podpisom pani K. L. a pani D. J..

21.Žalobkyňalistomzodňa4.1.2022oznámilažalovanému,žepovažujevýpoveďzpracovnéhopomeru

za neplatnú a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní ako vychovávateľka (druh práce, ktorý vykonávala
do podania výpovede).

22. Žalovaný vyzval žalobkyňu na nástup do práce a plnenie si pracovných povinností listom zo dňa
28.1.2022, ktorý bol podľa potvrdenia Slovenskej pošty odovzdaný na poštovú prepravu dňa 28.1.2022

o 16.07 hod.

23. Žalobkyňa sa určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou domáhala z viacerých
dôvodov. Tvrdila v podstatnom:
- že z výpovede nemožno zistiť kvôli akým skutočnostiam došlo k skončeniu pracovného pomeru

- že zamestnávateľ nemal dôvod k výpovedi žalobkyne, lebo táto vykonávala prácu vychovávateľky viac
ako 6 mesiacov
- že výpoveď nebola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov a poukázala na to, že
k prerokovaniu výpovede malo dôjsť medzi B. E. F. ako povereným vedením Školského internátu a D.
J., ktorá bola jednou z členov výboru ZO OZ, pričom nemala oprávnenie konať v mene zástupcov

zamestnancov
- že predmetnou výpoveďou sa žalovaný chcel zbaviť žalobkyne ako nepohodlného zamestnanca, lebo
podala návrh na súd o neplatnosť jej odvolania z funkcie, a takéto konanie žalovaného považovala za
diskriminačné.

24. Žalovaný považoval námietky žalobkyne za neopodstatnené. Vo vzťahu k namietanej neurčitosti
výpovedného dôvodu tvrdil, že žalovaný v rámci textu výpovede dostatočne jasne a zrozumiteľným
spôsobom podrobne popísal skutkové i právne dôvody a proces, ktorý viedol k skončeniu pracovného
pomeru so žalobkyňou. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa podľa svojho tvrdenia odo dňa odvolania
z funkcie riaditeľky vykonávala faktickú pracovnú činnosť v pozícii vychovávateľka. Z uvedeného dôvodu

nie je zrejmé, prečo žalobkyňa odmietla prijať dohodu o zmene obsahu práce, na základe ktorej by sa
tentofaktickýstavdalnačasdorozhodnutiasúduoodvolanízfunkcieriaditeľkydoformálnehosúladuso
stavom právnym. Takéto konanie žalobkyne sa vyznačuje zásadným vnútorným rozporom. Naposledyfakticky vykonávaná činnosť vychovávateľky pritom nekorešponduje s druhom práce riaditeľky podľa
pracovnej zmluvy.
Podľa žalovaného splnil aj ďalšiu z podmienok platnosti výpovede a to jej prerokovanie so zástupcami

zamestnancov. Listom z 3.12.2021 požiadal ZO OZ Školský internát Medická 2, Košice o prerokovanie
výpovede žalobkyne. Spolu so žiadosťou o prerokovanie výpovede predložil zástupcom zamestnancov
i návrh výpovede a preto námietku žalobkyne vo vzťahu k ingerencii zástupcov zamestnancov považoval
za v celom rozsahu nedôvodnú.
Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne o diskriminačnom prístupe žalovaného a o konaní v rozpore s dobrými

mravmi bol toho názoru, že žalobkyňou uvedené tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala. Preto
ostávajú v rovine subjektívnych úvah bez reálneho základu.

25. Podľa ust. § 77 Zákonníka práce účinného v čase doručenia výpovede, neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou
môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď

sa mal pracovný pomer skončiť.

26. V prejednávanom prípade bola výpoveď doručená žalobkyni dňa 16.12.2021. Táto skutočnosť
nebola v konaní sporná a vyplýva aj zo žalovaným predloženej listiny vo veci označenej Skončenie
pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d) ods. 2 Zákonníka práce, na ktorej dvaja

zamestnanci žalovaného svojím podpisom potvrdili, že dňa 16.12.2021 žalobkyňa prevzala originál
výpovede bez podpísania, ktorým by prevzatie listiny aj potvrdila. Žalobkyňa tieto skutkové tvrdenia
nerozporovala, v žalobe sama potvrdila, že uvedená listina jej bola doručená dňa 16.12.2021. Pri
výpovednej lehote 3 mesiacov mal pracovný pomer žalobkyne na základe tejto výpovede skončiť dňa
31.3.2022. Žaloba bola na súde podaná dňa 30.5.2022 t.j. v posledný deň prekluzívnej lehoty stanovenej

citovaným zákonným ust. § 77 Zákonníka práce pre možnosť domáhať sa neplatnosti skončenia
pracovného pomeru. Keďže ide o lehotu, ktorá má bez ďalšieho za následok zánik práva domáhať
sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde, bolo potrebné sa splnením tejto podmienky
zaoberať ex offo.

27.Vpriebehusúdnehokonaniadošlokuskončeniupracovnéhopomerumedzižalobkyňouažalovaným
dňom 31.8.2024 s poukazom na ust. § 82 ods. 7 zákona č. 138/2019 Z.z. o pedagogických
zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa
ktorého: pracovný pomer pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca sa skončí najneskôr
uplynutím školského roka, v ktorom dovŕšil 65 rokov veku; ak ide o riaditeľa, najneskôr uplynutím

funkčného obdobia, v ktorom dovŕšil 65 rokov veku. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporná.
Dovŕšením veku 65 rokov žalobkyne nastali zákonom predpokladané dôvody skončenia jej pracovného
pomeru u žalovaného podľa citovaného ust. § 82 ods. 7 zákona č. 138/2019 Z.z.

28. S ohľadom na uvedenú skutočnosť a s poukazom na ust. § 137 C.s.p. žalovaný zapochyboval

o tom, či prípadný vyhovujúci rozsudok (a to aj v prípade dôvodnosti skutkových a právnych tvrdení
žalobkyne) bude mať pre ňu právny význam, teda či bude sporové súdne konanie užitočné alebo
naopak zbytočné. Žalovaný mal za to, že ak pracovný pomer dohodnutý medzi žalobkyňou a žalovaným
zákonným spôsobom skončil v medzičase rozhodovania súdu o pôvodnej neplatnosti jeho skončenia,
nie je v aktuálnom období nutné (potrebné) viesť konanie vo veci samej naďalej. Žalovaný tvrdil, že

s ohľadom na zákonne skončený pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným k 31.8.2024 týmto
dátumom zároveň odpadol dôvod súdneho konania, čo by malo viesť k rozhodnutiu súdu o nevyhovení
žaloby v celom rozsahu.

29. Podľa ust. § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na to naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

30. Civilný sporový poriadok v citovanom ustanovení upravuje výslovne, čoho sa môže žalobca
domáhať, čiže aké sú právne prípustné druhy žalôb z hľadiska petitu sporov. Súd predmetnú žalobuposúdil ako žalobu na určenie právnej skutočnosti podľa ust. § 137 písm. d) C.s.p. Pri týchto druhoch
žalôb nie je povinnosť poukazovať právny záujem na určení (ne)platnosti právnej skutočnosti, lebo
záujem, potrebnosť, či právny význam takejto žaloby vyplýva priamo zo zákona.

31. Pri uvedených žalobách z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický dôvod, prečo
je potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť (ako minulú udalosť). Dôvodom je (väčšinou) to, že
rozhodnutiesúdujeosobitnoupodmienkou,žesanaprávnyúkonhľadíakonaneplatný.Idetuovýnimky
zo všeobecného pravidla, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa postačí dovolať bez ingerencie

súdu. Napr. hmotné právo vyžaduje, aby zamestnanec podal žalobu o určenie neplatnosti výpovede
z pracovného pomeru a ak tak neurobí, bude sa výpoveď považovať za platnú, aj keby zamestnanec
jej neplatnosť u zamestnávateľa namietal (porovnaj Civilný sporový poriadok, komentár Autorského
kolektívu pod vedením Doc. JUDr. Marek Števček, PhD., vydavateľstvo C.H.Beck v Prahe roku 2016,
str. 506).

32. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa svoje právo na určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru výpoveďou uplatnila zákonom predpísaným spôsobom. Zákon umožňuje zamestnancovi
uplatnenie tohto práva bez nutnosti tvrdiť a preukazovať právny záujem na požadovanom určení. Ani
skončenie pracovného pomeru žalobkyne dňom 31.8.2024 nemá na posúdenie prípustnosti žaloby
vplyv. Je tomu tak z dôvodu, že v prejednávanom prípade hmotné právo (§ 77 Zákonníka práce)

pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť skončenia pracovného pomeru
výpoveďou. Pokiaľ by súd s poukazom na ust. § 137 C.s.p. predmetnú žalobu z dôvodu jej „zbytočnosti“,
„nepotrebnosti“ či „neužitočnosti“ zamietol, odoprel by tým žalobkyni právo dané jej zákonom.

33. Podľa ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba

z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak,
aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

34. Podľa ust. § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi

výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2.

35. V ďalšom súd predmetnú výpoveď posudzoval z hľadiska naplnenia hmotnoprávnych podmienok jej
platnosti. Výpoveď podľa ust. § 61 ods. 2 ZP musí byť určitá. „Výpovedný dôvod sa musí v písomnej
výpovedi uviesť tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka k tomu, čo

chcel prejaviť, t.j. ktorý zákonný výpovedný dôvod uplatňuje a aby sa zabezpečilo, že uplatnený (použitý)
výpovedný dôvod sa nebude môcť dodatočne meniť. Preto je potrebné, aby sa výpovedný dôvod
určitým spôsobom konkretizoval uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí realizáciu zákonného
dôvodu výpovede tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa výpoveď dáva.“ (porovnaj
rozsudok NS SR sp.zn. 5 Cdo/86/98 z 28.1.199, ZSP 30/1999)

36. Podľa názoru súdu predmetná výpoveď netrpí vadami neurčitosti. Žalovaný v nej konkretizoval
skutkový dôvod skončenia pracovného pomeru poukazom na rozhodnutie zriaďovateľ o odvolaní
žalobkyne z funkcie a na jeho následky v podobe nesplnenia požiadavky na výkon práce riaditeľa podľa
§ 42 ods. 2 Zákonníka práce. Tento skutkový dôvod aj správne podriadil pod príslušné ustanovenie

Zákonníka práce umožňujúce skončiť so zamestnancom v takýchto prípadoch pracovný pomer a to ust.
§ 63 ods. 1 písm. a) bod 2 Zákonníka práce. Výpovedný dôvod uvedený takýmto spôsobom je nielen
určitý, ale aj nezameniteľný. Námietku žalobkyne o neurčitosti výpovedného dôvodu súd vyhodnotil ako
neopodstatnenú.

37. K skončeniu pracovného pomeru došlo teda z dôvodu, že žalobkyňa po odvolaní z funkcie riaditeľky
Školského internátu, Medická 2, Košice nespĺňala požiadavku pre výkon tejto funkcie. Žalobkyňa
mala tento druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve a to naposledy na základe Dohody o zmene
pracovnej zmluvy zo dňa 31.7.2018, podľa ktorej funkciu riaditeľky Školského internátu, Medická 2,
Košice vykonávala na základe výberového konania zo dňa 22.6.2018 a následného vymenovanie za

riaditeľku na 5-ročné funkčné obdobie so začiatkom 25.8.2018.

38. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa bola z tejto funkcie odvolaná s účinnosťou od 1.6.2021.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že v uvedený deň bola žalobkyni predložená nová pracovnánáplň zodpovedajúca druhu výkonu práce vychovávateľka, jej priamy nadriadený bol Mgr. Pavel
Hudáček. Výkonu práce vychovávateľky zodpovedal aj funkčný plat žalobkyne, výška ktorého jej bola
oznámená 1.6.2021.

39. B. E. F., ktorý bol poverený vedením Školského internátu od augusta 2021 do septembra 2022
vo výpovedi k výkonu práce žalobkyne po jej odvolaní z funkcie uviedol: „Mala vykonávať prácu
vychovávateľky. Bola jej pridelená skupina na 5. poschodí. Na každom poschodí sú tri skupiny študentov
ajednajejbolapridelená.Bolamnohokrátnapomenutá,žesineplnípracovnépovinnosti,hlavnedozory.“

40. V konaní bol vypočutý Mgr. Pavel Hudáček, ktorý u žalovaného pracuje 20 rokov a posledných
13 rokov pracuje ako vedúci výchovy. Vo vzťahu k žalobkyni po jej odvolaní z funkcie uviedol, že:
„Bola moja podriadená. Stala sa súčasťou kolektívu vychovávateľov, ktorý som riadil. Vykonávala
prácu vychovávateľky, mala pridelenú svoju skupinu a teda vykonávala činnosť s tým súvisiacu, či už
písomnosti alebo po organizačnej stránke. Na prácu vychovávateľky nastúpila potom, keď ukončila

funkciu riaditeľky. Na 5. poschodí, kde prišla, bolo jedno voľné miesto vychovávateľky na ktoré nastúpila.
Tam nebolo čo riešiť.“

41. Z takto vykonaného dokazovania možno vyvodiť, že žalobkyňa po odvolaní z funkcie pracovala
u žalovaného aj naďalej a to až do 16.12.2021, kedy jej bola doručená výpoveď. Od nasledujúceho

dňa mala žalobkyňa príkazným listom riaditeľa č. 1/2021 uloženú povinnosť zdržiavať sa v mieste
trvalého bydliska a to až do uplynutia výpovednej doby, t.j. do 31.3.2022. Počas tohto obdobia výkonu
práce žalovaný prideľoval žalobkyni prácu vychovávateľky, zaradil ju do kolektívu vychovávateľov,
určil skupinu študentov a vyžadoval od žalobkyne plnenie pracovných úloh vychovávateľky. Uvedené
jednoznačne vyplýva z pracovnej náplne z 1.6.2021, z oznámenia o výške a zložení funkčného platu

z 1.6.2021, z výpovede svedkov a tiež z písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny
amožnosťvýpovede,kdežalovanýkonštatuje,ženazákladepracovnejzmluvyzodňa27.3.2003vznení
neskorších zmien žalobkyňa vykonáva pre zamestnávateľa prácu na pracovnej pozícii: vychovávateľka.

42. Rovnako tak žalobkyňa výkon práce vychovávateľky prijala a túto vykonávala. Skutočnosť,

že žalobkyňa s výkonom tejto práce súhlasila vyplýva teda z jej reálneho konania (výkon práce
vychovávateľky), ale aj z jej vyjadrení či už vo vzťahu k zamestnávateľovi (napr. oznámenie o trvaní na
ďalšom zamestnávaní ako vychovávateľka) alebo aj v priebehu tohto konania (napr. strana 5 žaloby).

43. Keďže k výkonu práce vychovávateľky od 1.6.2021 došlo na základe zhodného prejavu žalovaného

ako zamestnávateľa, ktorý žalobkyni túto prácu prideľoval, odmeňoval a vyžadoval plnenie s tým
spojených povinností a tiež zhodného prejavu žalobkyne a to samotným výkonom práce, boli podľa
názoru súdu konkludentným spôsobom splnené podmienky pre zmenu pracovnej zmluvy v časti
dohodnutého druhu práce tak, že ten bol medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu zmenený na druh
práce: vychovávateľka.

44. Podľa ust. § 54 Zákonníka práce dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak
sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej
zmluvy vyhotoviť písomne a jedno vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy vydať zamestnancovi.

45. Zákonník práce v citovanom ustanovení § 54 v logickej väzbe na § 42 ods. 1 Zákonníka práce
stanovuje obligatórnu formu písomnosti dohody o zmene pracovných podmienok, pričom však súčasne
nedodržanie písomnej formy nesankcionuje neplatnosťou takéhoto právneho úkonu. Nedostatok
písomnej formy dohody o zmene pracovných podmienok preto nemá za následok jej neplatnosť.
Zákonník práce nevylučuje, aby sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli na zmene pracovných

podmienok ústne alebo aj konkludentne tak, že zamestnanec začne so súhlasom zamestnávateľa
pracovať podľa zmenených pracovných podmienok.

46. Podľa názoru súdu v prejednávanom prípade došlo medzi sporovými stranami k dohode o zmene
pracovných podmienok zamestnávania a to vo vzťahu k druhu výkonu práce. Vyššie uvedenými

konkludentnými prejavmi zamestnanca a zamestnávateľa sa druh práce žalobkyne, naposledy zmenený
písomnou dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.7.2018 na výkon funkcie riaditeľa Školského
internátu, Medická 2, Košice, zmenil s účinnosťou od 1.6.2021 na druh práce: vychovávateľka. Pri
tomto závere súd vychádza z nálezu ÚS SR sp.zn. III. ÚS 86/2020 z 8. septembra 2020, podľa ktoréhoZákonník práce umožňuje zmenu pracovnej zmluvy ohľadne druhu práce aj konkludentným spôsobom;
z ktorého citujem:

47. „Zo skutkového hodnotenia postupu a záverov všeobecných súdov chcel Ústavný súd obrátiť
pozornosť na faktickú zmenu pracovnej zmluvy, ktorá môže byť vykonaná aj konkludentne. Práve
skúmanie prípadnej zmeny druhu práce ako podstatnej náležitosti pracovnej zmluvy bude pre ďalší
priebeh konania dôležité. Pritom by všeobecné súdy nemali stratiť zo zreteľa, že Zákonník práce
umožňuje zmenu pracovnej zmluvy aj konkludentným spôsobom bez toho, aby túto zmenu sankcionoval

neplatnosťou, pokiaľ nie sú vylúčené pochybnosti o tom, že taká vôľa existuje (porovnaj aj uznesenie
Najvyššieho súdu sp.zn. 7 Ncdo 12/2011). Na tomto mieste Ústavný súd len pripomína, že podľa § 54
Zákonníka práce je to zamestnávateľ (a nie zamestnanec), koho zaťažuje povinnosť zmenu pracovnej
pozície písomne vykonať.“

48. Podľa ust. § 15 Zákonníka práce prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za

ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

49. Podľa ust. § 17 ods. 2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný
orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,
právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý

sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon
alebo osobitný predpis.

50. Podľa ust. § 18 Zákonníka práce zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych
predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

51. Právny úkon (pracovná zmluva, dohoda o zmene pracovnej zmluvy, výpoveď, dohoda o náhrade
škody a podobne) je prejavom vôle smerujúcim k vzniku, k zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo
opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel

účastník prejaviť.

52. Danosť vôle je základným predpokladom každého právneho správania – tvorí podstatnú,
neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú náležitosť právneho úkonu. Vôľa je nenahraditeľným
elementom (prvkom) prejavu vôle. Prejav je odrazom (vyjadrením) psychického vnútra človeka

rozpoznateľný v objektívnej realite. Aby sa vôľa mohla v objektívnej realite (navonok) uplatniť, musí byť
vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná. Pokiaľ ide o prejav vôle výslovný (vyjadrený napr.
slovom, písmom, kresbou a podobne) spravidla ľahšie možno v ňom identifikovať uvedené rozlišovacie
znaky charakterizujúce vôľu a jej obsahovú stránku. Zložitejšia situácia nastáva, ak je prejav vôle
uskutočnený mlčky (konkludentne), v týchto prípadoch sa uplatňuje pravidlo, ktoré dovoľuje na ňu

prihliadať, len pokiaľ (vzhľadom na všetky okolnosti) sú vylúčené akékoľvek pochybnosti o tom, že tu
vôľa je, a tiež i to, aká je táto vôľa.

53. Súd pri závere o danosti vôle sporových strán dohodnúť sa na zmene druhu výkonu práce žalobkyne
vychádzal z okolností prejednávaného prípadu. Žalobkyňa bola odvolaná z funkcie riaditeľky žalovaného

ku dňu 31.5.2021. Pracovný pomer žalobkyne týmto dňom neskončil, ale z dôvodu dohodnutého druhu
výkonu práce (naposledy dňa 31.7.2018) ako „výkon funkcie riaditeľky Školského internátu, B. X, C. na
5-ročné funkčné obdobie so začiatkom 25.8.2018“ prestala dňom 1.6.2021 spĺňať predpoklady na výkon
dohodnutej práce.

54. Povinnosťou zamestnávateľa bolo ponúknuť žalobkyni výkon inej vhodnej práce a v prípade, že by
žalobkyňa takúto prácu prijala, bolo jeho povinnosťou vyhotoviť písomný dodatok k pracovnej zmluve.

55. Dňa 1.6.2021 žalovaný predložil žalobkyni pracovnú náplň pre druh práce: Vychovávateľ
v kariérovom stupni vychovávateľ s druhou atestáciou. Žalobkyňa prevzatie pracovnej náplne potvrdila

svojím podpisom a od uvedeného dňa prácu vychovávateľky aj vykonávala.56. Žalovaný dňa 1.6.2021 oznámil žalobkyni výšku a zloženie jej funkčného platu z ktorého vyplýva, že
zamestnávateľ zaradil žalobkyňu do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s druhou atestáciou.
Zloženie funkčného platu zodpovedalo výkonu práce vychovávateľky.

57. Žalovaný listom zo dňa 30.9.2021 vo veci označenom Písomné upozornenie na porušenie pracovnej
disciplíny a možnosť výpovede v úvode uvádza: „Vážená pani A. B. C., na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 29.7.2003 v znení neskorších zmien vykonávate pre zamestnávateľa prácu na pracovnej pozícii:
Vychovávateľka.“

58. Žalovaný dňa 1.10.2021 oznámil žalobkyni výšku a zloženie funkčného platu na nasledujúce obdobie
a listom z 1.12.2021 jej oznámil výšku a zloženie funkčného platu s účinnosťou od tohto dňa. V oboch
prípadoch išlo o priznanie základnej platovej tarify vrátane jej zvýšenia, osobného príplatku, príplatku
za zmennosť a príplatku za profesijný rozvoj. Funkčný plat žalobkyne aj podľa oznámenia z 1.12.2021
zodpovedal výkonu práce vychovávateľka.

59. Žalovaný teda počas celého obdobia nasledujúceho po odvolaní žalobkyne z funkcie riaditeľky:
- ukladal žalobkyni pracovné úlohy vychovávateľky
- vyžadoval od žalobkyne výkon práce vychovávateľky
- priznal žalobkyni plat vychovávateľky

- vyplácal žalobkyni plat vychovávateľky.
Akú inú vôľu žalovaného, ako vôľu zamestnávať žalobkyňu v pracovnom pomere ako vychovávateľku,
týmito úkonmi prejavil? Žalovaný dňa 1.6.2021 nevyhotovil dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy
v písomnej forme, ale všetky jeho úkony vo vzťahu k žalobkyni boli nevýslovným prejavom vôle
zamestnávať ju na pracovnom mieste: Vychovávateľka. V konaní nevyšli najavo okolnosti, ktoré by

takúto vôľu žalovaného spochybnili.

60. Podľa názoru súdu existenciu vôle žalovaného nevylučuje ani to, že dňa 25.11.2021 (27 týždňov
po jej odvolaní z funkcie riaditeľky, čo predstavuje obdobie pol roka) predložil žalobkyni písomný
návrh dohody o zmene obsahu práce. V tomto návrhu už výslovne vyjadruje svoju vôľu žalobkyňu

zamestnávať ako vychovávateľku. Ide teda o zmluvné – písomné potvrdenie existujúceho stavu. Ako
sám žalovaný uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 17.8.2022, Dohoda o zmene obsahu práce mala
tento formálny nedostatok odstrániť a zosúladiť výkon faktickej pracovnej činnosti žalobkyne s právnym
stavom právne zakotveným v jej pracovnoprávnych dokumentoch. Neexistencia písomného dodatku
k pracovnej zmluve bola teda formálnym nedostatkom v pracovnoprávnej dokumentácii žalobkyne a nie

prejavom inej vôle žalobcu, ako je vôľa žalobkyňu na spornej pracovnej pozícii zamestnávať.

61. Dôvod, prečo žalovaný pristúpil k návrhu na uzatvorenie písomného dodatku o zmene obsahu
práce až po 6 mesiacoch od odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky vysvetlil vo svojej výpovedi Mgr.
František Stacho. „V čase, keď som nastúpil ako poverený vedením bolo 77 zamestnancov. Spoľahol

som sa, že tieto listiny sú v poriadku. Ja som nemal priestor. prechádzať pracovné zmluvy vo vzťahu ku
všetkým zamestnancom. Bolo veľa podpisovania .......... Pomohla mi vlastne sama, keďže začala žiadať
rozdiel medzi platom vychovávateľky, ktorý dostávala a platom riaditeľky a to na základe svojej zmluvy,
ktorú mala podpísanú ako riaditeľka. Žiadala to písomne od žalovaného, ja už neviem, či to adresovala
na mzdové alebo sekretariát.“ Okolnosťou, ktorá viedla žalovaného k vyhotoveniu písomného dodatku

k pracovnej zmluve na zosúladenie faktického stavu so stavom formálnym, bola žiadosť žalobkyne na
zaplatenie rozdielu medzijejplatom ako riaditeľky a platom, ktorý dostávala ako vychovávateľka. Svedok
však vychádzal z nesprávneho úsudku, že žalobkyňa doplatenie rozdielu platu žiadala z dôvodu svojej
pracovnej zmluvy podpísanej na funkciu: Riaditeľka. Žalobkyňa sa tohto nároku totiž domáhala titulom
náhrady škody. Podľa názoru súdu bol písomný návrh dodatku k pracovnej zmluve ďalším potvrdením

vôle žalovaného, zamestnávať žalobkyňu ako vychovávateľku.

62. Dohoda o zmene pracovnej zmluvy je dvojstranný právny úkon pre platnosť ktorého sa vyžaduje
existencia a prejav vôle každého jej účastníka. Existenciu vôle žalobkyne na zmene druhu výkone práce
súd posudzoval rovnako ako u žalovaného, podľa okolností prejednávaného prípadu. Z nich vyplynulo,

že žalobkyňa od 1.6.2021 v súlade s pracovnou náplňou vykonávala prácu vychovávateľky, teda so
zaradením na túto prácu súhlasila.63. Žalobkyňa svoju vôľu predmetnú prácu vykonávať vyjadrila nielen jej faktickým výkonom, ale aj
výslovnevniektorýchpísomnostiach(Oznámenieotrvanínaďalšomzamestnávanízo 4.1.2022,Žaloba
o neplatné skončenie pracovného pomeru z 27.5.2022). Žalobkyňa aj v priebehu tohto súdneho konania

potvrdila svoju vôľu vykonávať pre žalovaného prácu vychovávateľky.

64. V konaní nespornou skutočnosťou bolo, že žalobkyňa dňa 25.11.2021 nepodpísala navrhovanú
písomnúDohodouozmeneobsahupráce.Zuvedenéhožalovanývyvodilrozpormedzivôľouaprejavom
vôle žalobkyne a tiež, že takéto správanie žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi, lebo malo jediný

cieľ, a to aby žalobkyni za prípadné prisúdenie náhrady škody z neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľky,
bola prisúdená náhrada z funkčného platu riaditeľky.

65. K okolnostiam výkonu práce po odvolaní z funkcie riaditeľky sa žalobkyňa vyjadrila vo výpovedi, kde
uviedla: „K 31. máju 2021 ma odvolali z funkcie riaditeľky. .................. Keďže ja som mala zmluvu ako
vychovávateľka,začalasomvykonávaťprácuvychovávateľky. Danáprácamibolapridelená,môjpriamy

nadriadený mi doručil pracovnú náplň, bola mi odovzdaná skupina žiakov, tiež kancelária, kľúče od tejto
kancelárie a všetky náležitosti potrebné k výkonu práce. Takýmto spôsobom skončil jeden školský rok,
začal druhý školský rok, kedy došlo k výmene osôb poverených riadením školského internátu a takouto
osobou sa stal Mgr. Stacho.
Ja potom, čo som podala prvú žalobu, sa o tejto skutočnosti dozvedel pán F. a začal ma od uvedeného

obdobia šikanovať, chcel sa ma zbaviť, začal sledovať čo robím, obviňovať ma, dokonca ma upozornil
na porušenie pracovnej disciplíny, pričom toto upozornenie so mnou neprejednal a vychádzal iba z toho,
čo počul. On sám nebol prítomný pri mne vytýkanom konaní, ako porušení pracovnej disciplíny, nevidel
to, ale iba na základe toho kto mu čo povedal, dospel k uvedenému záveru, že som sa nedostavila na
službu.

Pokiaľ ide o návrh dohody o zmene pracovnej zmluvy pán F. ma k sebe zavolal. Ja som za takej situácie
so stresom išla za ním, lebo som vedela, že ma tam nič dobré nečaká. Predložil mi papier a povedal,
že tento dokument treba podpísať. Ja som ho nie veľmi dobre prečítala a potrebovala som sa poradiť
ohľadne jeho podpisu s právnikom, čo som mu aj uviedla. Na to pán F. povedal, že ak to nepodpíšem,
sú v kancelárii dvaja a potvrdia, že som odmietla podpísať a že na základe toho dostanem porušenie

pracovnej disciplíny. Keď som sa spýtala za čo dostanem porušenie pracovnej disciplíny uviedol mi, že
ho dostanem za to, že som dokument nepodpísala.
Dal mi termín do zajtra do 12.00 hod. rozhodnúť sa podpísať tento papier. .............. Dostal ma pod tlak,
keďže ja začínam o 14.00 hod. poobede. Pán F. mi nedal ani 24 hodín na rozmyslenie, teda nedostala
som ani jeden deň. ..................... Žiadala som dlhšiu lehotu, avšak toto mi neumožnil. Vedome na mňa

tlačil a odvtedy sa už nič neudialo, iba si ma zavolal a dal mi výpoveď.“

66. Súd konanie žalobkyne (nepodpísanie návrhu dohody o zmene obsahu práce) nevyhodnotil ako
výkon práv a povinností v rozpore s pravidlami slušnosti a morálky, či v rozpore so všeobecne
uznávanými názormi na vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Žalobkyňa svojím konaním

neporušila žiaden právny predpis a zo skutočnosti, že navrhovanú dohodu nepodpísala, neplynú pre ňu
žiadne výhody a pre žalovaného neplynú žiadne sankcie. Žalobkyňa si nepodpísaním dohody nezlepšila
svoje postavenie zamestnanca a s tým súvisiace pracovnoprávne nároky. A žalovanému vo vzťahu
k žalobkyni z tohto nevyplynuli žiadne povinnosti.

67. Je tomu tak preto, že k platnej a účinnej dohode o zmene výkonu práce došlo podľa názoru
súdu s účinnosťou k 1.6.2021 a preto písomná dohoda, ktorá by bola uzatvorená následne a to
dňa 25.11.2021, túto skutočnosť nemohla ovplyvniť. Jej podpisom by došlo k písomnému potvrdeniu
existujúceho stavu s tým, že na platnosti konkludentnej dohody o zmene pracovnej zmluvy k 1.6.2021,
by sa nič nezmenilo.

68. Uzatvorenie písomnej dohody o zmene obsahu práce dňa 25.11.2021 by nemalo na obsah
pracovnoprávnych vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným žiadny vplyv, lebo k platnej dohode o zmene
druhu práce z výkonu funkcie riaditeľky na výkon druhu práce vychovávateľka, došlo medzi týmito
subjektmi (konkludentne) ku dňu 1.6.2021. A uzatvorenie či neuzatvorenie písomnej dohody nemá podľa

názoru súdu vplyv ani na nárok žalobkyne uplatňovaný v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn.
K2-26Cpr/10/2021. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dôkaz oboznámením s obsahu tohto spisu z dôvodu,
že podľa tvrdenia žalovaného sa tam žalobkyňa snaží domôcť vysokej náhrady a aby v citovanom spore
bola úspešná, zneužíva pracovnoprávne inštitúty.69. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. K2-26Cpr/10/2021 súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou zo
dňa 27.10.2021 domáha voči Košickému samosprávnemu kraju a voči Školskému internátu, Medická

2, Košice peňažného plnenia titulom náhrady škody. Žalobkyňa sa v tomto konaní domáha zaplatenia
rozdielu medzi mzdou, ktorá jej bola vyplácaná za výkon funkcie riaditeľky v porovnaní so mzdou, ktorá
jej bola vyplácaná za výkon práce vychovávateľky. Zaplatenia sumy rovnajúcej sa rozdielu medzi mzdou
riaditeľky a vychovávateľky, sa žalobkyňa nedomáha titulom doplatenia mzdy, ale titulom náhrady škody
spôsobenej porušením zákona. Zatiaľ čo v prvom prípade by pre priznanie peňažného plnenia bolo

rozhodujúce posúdenie otázky, v akej výške mala byť žalobkyni vyplácaná mzda za prácu vykonávanú
za obdobie od 1.6.2021 (t.j. či jej mala byť vyplácaná mzda riaditeľky alebo mzda vchovávateľky),
v druhom prípade je pre priznanie nároku rozhodujúce posúdenie splnenia predpokladov vzniku nároku
na náhradu škody.

70. Pokiaľ civilný súd v citovanom konaní dospeje k záveru, že zo strany KSK došlo pri odvolávaní

žalobkyne z funkcie riaditeľky školského internátu k porušeniu zákona a že práve toto protiprávne
konanie Košického samosprávneho kraja bolo príčinou jej ujmy (ušlý zisk), bude to znamenať úspech
žalobkyne v spore o peňažné plnenie na náhradu škody. Teda rozhodujúcou podmienkou pre jej
úspešnosť je práve posúdenie platnosti či neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľky (samozrejme
v spojení so zostávajúcimi predpokladmi vzniku škody). Samotná skutočnosť, že dňa 25.11.2021

žalobkyňa nepodpísala navrhovanú dohodu o zmene výkonu práce, na posúdenie platnosti odvolania
z funkcie zo dňa 11.5.2021 nemá žiadny vplyv.

71. Podľa názoru súdu v konaní nevyšli najavo také skutočnosti, z ktorých by vyplynulo konanie
žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi. Náhrada škody, ktorej sa žalobkyňa domáha v inom súdnom

konaní, je závislá od posúdenia naplnenia iných predpokladov a nie od posúdenia toho, či žalobkyňa
podpísala alebo nepodpísala navrhovanú dohodu.

72. Vo vzťahu k námietke žalovaného o realizácii faktického pracovného pomeru ako dôsledku výkonu
práce na základe vadnej pracovnej zmluvy súd udáva nasledovné - o takzvaný faktický pracovný pomer

sa môže jednať iba za situácie, že fyzická osoba síce začala pre zamestnávateľa s jeho súhlasom
pracovať, avšak v dôsledku toho, že pracovná zmluva nebola dohodnutá platne, nebol tu právny úkon
spôsobilý založiť pracovný pomer.

73.Vnašomprípadesaotzv.faktickýpracovnýpomervšaknemôžejednaťzdôvodu,žepracovnýpomer

žalobkyne vznikol na základe riadne a platne uzatvorenej pracovnej zmluvy ešte dňa 1.8.2003. Vznik
pracovnéhopomerunazákladepracovnejzmluvy(§42vspojenís§43a§46Zákonníkapráce)azmena
pracovných podmienok (§ 54 Zákonníka práce) sú dva relatívne samostatné inštitúty pracovného práva.
Ide teda o rozdielne právne úkony, lebo zákon s nimi spája rozdielne následky. Kým v prípade pracovnej
zmluvy je následkom jej uzatvorenia vznik pracovného pomeru, v prípade zmluvy o zmene pracovných

podmienok, táto na existenciu pracovného pomeru nemá vplyv a ani ho nezakladá, iba mení jeho obsah.
Samotná skutočnosť, že zákon (bez následku neplatnosti) pre tieto právne úkony vyžaduje písomnú
formu, na ich podstate a právnych následkoch nič nemení. Aj v jednom, aj v druhom z týchto prípadov,
môže vzniknúť právny vzťah fakticky, avšak následky konkludentného založenia pracovného pomeru
a následky konkludentnej dohody o zmene pracovných podmienok sú rozdielne.

74. Vo vzťahu k skončeniu pracovného pomeru platí, že fakticky pracovný pomer nemožno rozviazať,
pretože v skutočnosti „právne neexistuje“. Tento následok však nemôže byť spájaný aj so zmenou
pracovných podmienok konkludentným spôsobom. Je tomu tak z dôvodu, že v tomto prípade o existencii
platne uzatvorenej pracovnej zmluvy nie sú pochybnosti, t.j. pracovný pomer je platný a trvá.

75. Na základe uvedeného súd vyhodnotil námietku žalobkyne, že na skončenie pracovného pomeru
výpoveďou pre nesplnenie požiadaviek na výkon práce podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce nebol
dôvod,akoopodstatnenú.Žalobkyňaod1.6.2021vykonávalanazákladekonkludentnejdohodyozmene
pracovnej zmluvy ohľadne druhu práce prácu vychovávateľky, a na túto prácu požiadavky podľa § 42

ods. 2 Zákonníka práce nie sú potrebné. Zamestnávateľ môže so zamestnancom skončiť pracovný
pomeribazdôvodovtaxatívnešpecifikovanýchvzákone.Vprejednávanomprípadenastranežalobkyne
dôvod skončenia pracovného pomeru uplatnený vo výpovedi zo dňa 14.12.2021 neexistoval, preto je
neplatná.76. Už samotné nenaplnenie tejto hmotnoprávnej podmienky znamená neplatnosť výpovede ako celku,
preto sa súd už ďalšími namietanými dôvodmi (neprerokovanie so zástupcami zamestnancov, konanie

v rozpore s dobrými mravmi) ďalej nezaoberal. Ani kladné a ani záporné vyhodnotenie týchto dôvodov
neplatnosti by na rozhodnutie súdu nemalo vplyv.

77. Predmetnou žalobou sa žalobkyňa domáhala tiež určenia, že jej pracovný pomer u žalovaného
naďalej trvá. Jej návrh v tejto časti súd posúdil ako určovaciu žalobu v zmysle ust. § 137 písm. c) C.s.p.

podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak
je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva
z osobitného predpisu.

78.Prípadyosobitnéhopostupuvzmysleuvedenéhovyplývajúajz§77Zákonníkapráce.Vzmysletohto
ustanovenia neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením

v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr
v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Uvedené ustanovenie (§ 77
Zákonníka práce) priznáva účastníkom pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť
zrušovacieho prejavu druhej strany tohto vzťahu, tým je však zároveň z aspektu § 137 písm. c) C.s.p.
vylúčené, aby sa niektorí z nich z rovnakého právneho dôvodu základnou žalobou podanou v zmysle §

137 písm. c) C.s.p. pred bodkočiarkou domáhal proti druhému účastníkovi určenia, že pracovný pomer
trvá (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. decembra 2008 sp.zn. 3Cdo/147/2008).

79. Na základe uvedeného súd žalobu v časti určenia, že pracovný pomer žalobkyne trvá zamietol,
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Tento výrok je s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa

mala možnosť domáhať sa ochrany svojho ohrozeného práva (a takejto ochrany sa aj v prejednávanom
konaní s úspechom domáhala) postupom podľa § 77 Zákonníka práce nadbytočný. Z právne relevantnej
skutočnosti, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovaného je neplatné v spojení
s oznámením žalobkyne zo dňa 4.1.2022, že trvá na ďalšom zamestnávaní bez ďalšieho vyplýva, že
pracovný pomer žalobkyne trvá aj v období po uplatnení neplatnej výpovede. V prejednávanom prípade

došlo naviac k tomu, že pracovný pomer žalobkyne v priebehu súdneho konania zanikol zo zákona. Na
základe uvedeného súd v časti určenia, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným trvá pre
nadbytočnosť tohto výroku zamietol. Lebo v prípade, ak je výpoveď z pracovného pomeru neplatná a
zamestnanec trvá na ďalšom zamestnávaní, pracovný pomer naďalej existuje.

80. Žalovaný uplatnil v konaní obranu podľa § 79 Zákonníka práce a pre prípad určenia neplatnosti
skončenia pracovného pomeru navrhol, aby súd vyslovil, že od neho nemožno spravodlivo požadovať,
aby žalobkyňu naďalej zamestnával. S ohľadom na skončenie pracovného pomeru žalobkyne
u žalovaného podľa ust. § 82 ods. 7 zák.č. 138/2019 Z.z. ku dňu 31.8.2024 na tejto procesnej obrane
už netrval. Preto o tomto návrhu súd nerozhodoval.

81. Ďalším nárokom, ktorý žalobkyňa uplatňuje v tomto konaní, je nárok na náhradu mzdy z neplatného
skončenia pracovného pomeru za obdobie od 1.4.2022 do času, keď žalovaný umožní žalobkyni
pracovať. Keďže rozhodnutie o tomto nároku je závislé od právoplatnosti rozhodnutia o skončení
pracovného pomeru, súd ho IV. výrokom rozsudku zo dňa 25.9.2023 (rozsudok v poradí prvý) vylúčil

na samostatné konanie a v tejto časti vylúčeného nároku rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, lebo
odvolanie voči nemu bolo Krajským súdom v Košiciach odmietnuté.

82. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

83. V prejednávanom prípade žalobkyňa v jednom konaní uplatnila 3 relatívne samostatné nároky
vyplývajúce z jej pracovného pomeru, keď žiada, aby súd 1./ určil neplatnosť skončenia pracovného
pomeru výpoveďou zo dňa 14.12.2021, 2./ určil, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá a 3./
priznal jej nárok na náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru.

84. Žalobkyňa bola plne úspešná čo do nároku na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
a preto v tejto časti má právo na plnú náhradu trov konania.85. Podľa ust. § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

86. Citované zákonné ustanovenie súd aplikoval vo vzťahu k nároku na určenie, že pracovný pomer
trvá. V tejto časti bola žaloba zamietnutá a preto podľa zásady úspechu by právo na náhradu trov
konania mal žalovaný. Súd za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu
trov konania považoval okolnosti prejednávaného prípadu. Aj keď žalobkyňa nebola úspešná v druhom
navrhovanom petite, neznamená to jej neúspech v spore a to ani čiastočný. Čo do základu uplatneného

práva bola žalobkyňa úspešná, lebo skončenie pracovného pomeru výpoveďou bolo posúdené ako
neplatné s následkom, že pracovný pomer naďalej trvá. K čiastočnému zamietnutiu žaloby došlo iba
z dôvodu nadbytočnosti druhého navrhovaného petitu.

87. Keďže posledný nárok žalobkyne na uloženie povinnosti náhrady mzdy z neplatného skončenia
pracovného pomeru bol vylúčený na samostatné konanie, o nároku na náhradu trov konania v tejto časti

bude rozhodnuté spolu s rozhodnutím vo veci náhrady mzdy.

88. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. veta prvá, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd
jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie
je tiež od poplatku oslobodený.

89. Žalobkyňa bola podľa § 4 ods. 2 písm. b) citovaného zákona oslobodená od platenia súdnych
poplatkov. Preto súd zaviazal neúspešného žalovaného k zaplateniu súdneho poplatku zo žaloby
oneplatnéskončeniepracovnéhopomeruvovýške140€(podľapoložky1písm.b)Sadzobníkasúdnych
poplatkov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský
súd Košice písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.