Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 7C/25/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422201877
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová Koprdová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1422201877.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou, v spore

žalobcu : Hlavné mesto SR Bratislava, so sídlom ul. Primaciálne námestie č. 1, 814 99 Bratislava, IČO:
00 603 481, proti žalovanému v 1. rade : Ing. F. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. Q. O. č.
XXXX/XX, XXX XX W., žalovanej v 2. rade : S. N., rod. F., nar. XX.XX. XXXX, trvale bytom ul. Q. O. č.
XXXX/XX, XXX XX W., obaja zastúpení : JUDr. Dušan Mikuláš, advokát, so sídlom ul. Nejedlého č. 29,
841 02 Bratislava, IČO : 421 74 872, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobca : Hlavné mesto SR Bratislava, je vlastníkom nehnuteľnosti : pozemku
reg. „C“ v k. ú. T., parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere 69 m2, v spoluvlastníckom podiele o

veľkosti 1/1, evidovanom na LV č. XXXX.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.
III. Súd o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 18.05.2022 sa žalobca domáhal, aby súd
rozsudkom určil, že vlastníkom pozemku reg. „C“ v k. ú. T., parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy vo
výmere 69 m2, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/1, evidovanom na LV č. XXXX v prospech

bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade, je Hlavné mesto SR Bratislava. Predmetom
súdneho konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v meste Bratislava, v
okrese W. IV, v obci W.-mestská časť T., v katastrálnom území T., k pozemku reg. „C“ evidovanom na
liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha vo výmere 69 m2. Pozemok reg. „C“,
parc. č. XXXX/XX, bol v minulosti súčasťou pozemkovoknižnej parc. č. XXXX nachádzajúcej sa v k. ú. T.,
evidovanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX. Išlo o roľu vo výmere 2104 m2. Poslednými vlastníkmi
pozemkovoknižnej parcely č. XXXX boli U. L., rod. W. a H. W., každá v spoluvlastníckom podiele 1/2. Na

základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 65D/414/2015 - 33 zo dňa 29.09.2015 bola pozemkovoknižná
parcela č. XXXX v časti pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX následne zaevidovaná na liste vlastníctva
č. XXXX do výlučného vlastníctva P. Q. rod. F.. Po odkúpení daného pozemku žalovanými v 1. a 2.
rade bol na základe vkladu Kúpnej zmluvy V-18251/2021 zo dňa 07.07.2021 pozemok reg. „C“ parc.
č. XXXX/XX zaevidovaný na LV č. XXXX do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Kúpnou zmluvou zo
dňa 27.11.1968 uzatvorenou medzi U. L. rod. W. a H. W. ako predávajúcimi a Československým štátom,
zastúpenýmInvestingom,akokupujúcim,bolazcelkovejvýmerypozemkovoknižnejparc.č.XXXX(2104

m2) odkúpená časť vo výmere 426 m2. Technickým podkladom pre daný výkup bol geometrický plán
č. XXXX/X-XXXX-XXX-XX. V popisnej a grafickej časti odpisu výkazu plôch k danému geometrickému
plánu bola vykúpená časť označená ako diel 58. V operáte katastra odkúpenú časť pozemkovoknižnej
parc. č. XXXX tvoria v súčasnosti tieto pozemky reg. „C” v k. ú. T., parc. č. XXXX/XX v celkovej výmere67 m2, parc. č. XXXX/XX v celkovej výmere 64 m2, parc. č. XXXX/XX v celkovej výmere 92 m2, časť
parc. č. XXXX/XXX vo výmere cca 134 mX a parc. č. XXXX/XX v celkovej výmere 69 m2. Pozemky
reg. „C“, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XXX sú evidované

na LV č. XXXX do výlučného vlastníctva P. Q.. Tieto pozemky sú predmetom určovacej žaloby vedenej
Okresným súdom Bratislava IV pod č. k. 19C/6/2022. Pozemok reg. „C“ parc. č. XXXX/XX evidovaný
na LV č. XXXX do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných je predmetom tohto súdneho konania.
Kúpna cena bola v zmluve dohodnutá na 1.073,40 Kčs na základe odhadu prevedeného podľa ust.
vyhl. č. 73/1964 Zb. zaplatená bola prostredníctvom Q. sporiteľne v W. podľa podmienok vo vyhláške

č. 104/1966. Ako dôkaz, že kúpna cena bola vyplatená obidvom predávajúcim, žalobca priložil k žalobe
dva finančné poukazy z decembra XXXX. Podľa ods. 6 kúpnej zmluvy časť pozemkovoknižnej parcely
č. XXXX bola vykúpená na stavbu zaradenú do štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, t. z.,
že ak by k uzatvoreniu zmluvy nedošlo, existovali v danom čase predpoklady pre vyvlastnenie tohto
pozemku. V súčasnosti je na pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX umiestnený verejný chodník, ktorý
podľa § 1 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách tvorí súčasť miestnej komunikácie

I. triedy M. X.. S. a verejná zeleň. Vlastnícke právo k vykúpenej časti pozemkovoknižného pozemku
parc. č. XXXX nebolo zapísané v prospech Československého štátu, zastúpeného Investingom a ani po
roku 1993 nebola táto zmluva predložená do katastra nehnuteľností na zápis. To však neznamená, že
prechodvlastníckychprávnebolzrealizovanýavlastníckeprávoneprešlonaštát.Možnosťdousporiadať
vlastníctvo žalobcu prostredníctvom konania ROEP nebola v danom prípade možná, nakoľko už v

čase realizácie konania ROEP-u bolo vlastníctvo k pozemkom, ktoré sú predmetom tohto konania,
evidované v prospech P. Q.. Žalobca sa stal vlastníkom vykúpenej časti PK pozemku, parc. č. XXXX,
nachádzajúcej sa v k. ú. T., podľa § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (Dôkaz: list
vlastníctva č. XXXX, list vlastníctva č. XXXX, výpis z pozemkovej knihy, číslo vl. XXXX, kúpna zmluva
zo dňa 27. 11. 1968, geometrický plán č. XXXX/X-XXXX-XXX-XX, finančný poukaz zn. EÚ XXXXX/

XXX-XX/U, finančný poukaz č. EÚ XXXXX/XXX-XX/U snímka z mapy ortofotomapa). V súčasnosti je
pozemok reg. „C“, parc. č. XXXX/XX v rozpore s vyššie uvedenými skutočnosťami zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade. K zápisu pozemku
reg. „C“ parc. č. XXXX/XX na list vlastníctva č. XXXX do bezpodielového vlastníctva žalovaných v 1. a
2. rade došlo teda na základe kúpy nehnuteľnosti od nevlastníka, nakoľko vlastnícke právo k danému

pozemku P. Q. nikdy nepatrilo. S cieľom usporiadať vlastníctvo k pozemku reg. „E“ parc. č. XXXX/
XX bola žalovaným dňa 15.03.2022 zaslaná Žiadosť o stanovisko - výzva pred žalobou. V žiadosti o
stanovisko boli vyzvaní, buď na uzatvorenie dohody urovnaní podľa § 51 Občianskeho zákonníka, alebo
na iniciovanie konania o oprave v katastri nehnuteľností podľa § 59 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona.
V Stanovisku žalovaných k predžalobnej výzve zo dňa 06.04.2022 žalovaní v 1 a 2 rade uviedli, že parc.

č. XXXX/XX bola pred samotným uzatvorením kúpnej zmluvy s P. Q. vedená v operáte katastra bez
tiarch a obmedzujúcich poznámok. S odvolaním sa na § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného v
čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.1968 poukazovali na to, že kúpna zmluva je z hľadiska
prevodu vlastníckeho práva bezpredmetná, nemožno z nej vyvodzovať žiadne právne nároky, nakoľko
nebola registrovaná štátnym notárstvom, a preto platí, že účastníci zmluvy od nej odstúpili. V žiadosti

žalovaní ubezpečili žalobcu, že z ich vlastníctva k parc. č. XXXX/XX nebudú žalobcovi resp. Magistrátu
hlavného mesta SR Bratislava vyplývať žiadne pohľadávky. V argumentácii žalovaných v 1. a 2. rade,
kde poukazujú, že parc. č. XXXX/XX bola v operáte katastra pred uzatvorením kúpnej zmluvy s P. Q.
vedená bez tiarch a obmedzujúcich poznámok, poukázal žalobca na skutočnosť, že údaj o vlastníkovi
nehnuteľnosti v katastri nemá charakter materiálnej publicity, pretože katastrálny zákon priamo pripúšťa

spochybnenie hodnovernosti údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, a to preukázaním opaku. Preto
platí, že v civilnom sporovom konaní súd nie je viazaný zápisom vlastníctva v katastri nehnuteľností a
existenciu vlastníctva môže posúdiť odlišne. S právnym názorom žalovaných v 1. a 2. rade o povinnosti
registrácie kúpnej zmluvy v štátnom notárstve a následného vyvodzovania odstúpenia od nej, v prípade
jej absencie sa nestotožňujeme a trváme na ustálenom právnom názore (rozsudok Najvyššieho súdu

ČSSR Cpjf 55/1975 zo 16. júla 1976 publikovaný v Zborníku IV, Praha, 1986, str. 354), podľa ktorého v
období od roku 1964 až po rok 1983 zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického spoločenského
vlastníctva (napr. štátu, družstevných, spoločenských a iných socialistických organizácii) registrácii
nepodliehali, a to bez ohľadu na druh nehnuteľnosti a povahu osobného alebo súkromného vlastníckeho
vzťahu prevodcu k prevádzanej nehnuteľnosti. Žalobca poukázal na to, že týmto právnym názorom sa

pri výklade zákonov v danom období riadili súdy, štátne notárstva, štátne organizácie a aj občania. Z
predžalobnej komunikácie medzi stranami sporu je zrejmé, že v otázke vlastníckeho práva k parc. č.
XXXX/XX k mimosúdnej dohode nedospeli (Dôkaz: stanovisko k Žiadosti o stanovisko - výzva pred
žalobouzodňa15.03.2022,stanoviskokpredžalobnejvýzvezodňa06.04.2022).Zostranyžalobcubolazaslaná na Okresný úrad W., katastrálny odbor, žiadosť o identifikáciu pozemkovoknižného pozemku
parc.č.XXXX,k.ú.T..Podoručenívyhotovenejidentifikáciežalobcovi,budezaslanásúduakodôkazpre
toto súde konanie (Dôkaz: žiadosť o identifikáciu zo dňa 08. 02. 2022). Žalobca nadobudol vlastníctvo k

časti PK parc. č. XXXX, k. ú. T. (v operáte katastra vedenej aj ako parc. č. XXXX/XX) podľa ustanovenia
§ 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, a to na základe
Kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.1968 uzatvorenej medzi pôvodnými pozemkovoknižnými vlastníčkami a
Československým štátom, zastúpeným organizáciou Investing. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného

predpisu právo hospodárenia Stavoinveste, bývalej Výstavbe hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislavy a bývalým okresným národným výborom za účelom zabezpečenia systému komplexnej
bytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, okrem častí majetku,
ktorý sa podľa § 3 písm. e) a f) tohto zákona nestáva majetkom obce. Investing, investorsko-inžinierska
organizácia bola ku dňu 31.12.1981 zrušená na základe uznesenia Národného výboru hlavného mesta
SSR Bratislavy zo dňa 01.12.1981 spolu s ďalšími dvomi rozpočtovými organizáciami. Týmto istým

uznesením bola s účinnosťou od 01.01.1982 zriadená Výstavba hlavného mesta SSR Bratislavy,
inžiniersko-investorska organizácia Národného výboru hlavného mesta ako samostatná rozpočtová
organizácia. Podľa uznesenia dňom 01. 01. 1982 bol na novú organizáciu prevedený zo zrušených
organizáciicelýichmajetok,nehnuteľnostivichspráve,akoajvšetkyprávaazáväzky(Dôkaz:uznesenie
národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy zo dňa 1. 12. 1981). Naliehavý právny záujem :

Pozemok parc. č. XXXX zapísaný v PK vložke č. XXXX nachádzajúci sa v k. ú. T. bol vo výmere 426 m2
vykúpený Kúpnou zmluvou zo dňa 27.11.1968 podľa GP č. XXXX/X-XXXX-XXX-XX Československým
štátom zastúpeným organizáciou Investingom od pôvodných vlastníčok U. L. a H. W.. Osvedčením o
dedičstve 65D/414/2015 - 33 zo dňa 29.9.2015 bol tento pozemok neoprávnene zaevidovaný na list
vlastníctva č. XXXX do výlučného vlastníctva P. Q. rod. F. ako pozemky reg. „C“, parc. č. XXXX/XX

v celkovej výmere 67 m2, parc. č. XXXX/XX v celkovej výmere 64 m2, parc. č. XXXX/XX v celkovej
výmere 92 m2, časť parc. č. XXXX/XXX vo výmere cca 134 m2a parc. č. XXXX/XX v celkovej výmere
69 m2. V roku 2021 v rozpore s ústavným princípom „nemo plus iuris“ bola parc. č. XXXX/XX prevedená
do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných Kúpnou zmluvou podľa V - 18251/2021 zo dňa 7. 7.
2021. Žalobca nadobudol vlastníctvo k pozemku reg. „C“, parc. č. XXXX/XX, ako časti vykúpeného PK

pozemku parc. č. XXXX, podľa §2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Napriek tomu sú v
súčasnosti v operáte katastra vedení ako vlastníci pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX žalovaní v 1 a
2 rade. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka každý vlastník je oprávnený v medziach zákona predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Vychádzajúc z tohto
ustanovenia je teda nepochybné, že zápisom pozemku reg. „C“, parc. č. XXXX/XX na LV č. XXXX do

bezpodielového vlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade je výkon vlastníckeho práva žalobcu v rozsahu
§ 123 Občianskeho zákonníka ohrozený a jeho postavenie ako výlučného vlastníka daného pozemku
je právne neisté. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave je W. právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári
s vlastným majetkom, s vlastnými príjmami a s majetkom, ktorý jej bol zverený. Podľa ustanovenia § 2

ods. 3 zákona č. 377/1990 Zb. majetok hlavného mesta, mestských častí, jeho nadobúdanie, nakladanie
a hospodárenie s ním upravia osobitné predpisy a v nadväznosti na toto ustanovenie podľa § 7 ods. 2
písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí sú orgány a organizácie obce povinné majetok obce
zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Hlavne sú povinné využívať všetky právne prostriedky na ochranu
svojho majetku vrátane včasného uplatňovania svojich práv a oprávnených záujmov pred príslušnými

orgánmi. Naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby zdôvodňujeme predovšetkým tým, že len
určujúcim výrokom súdu, na základe ktorého sa výlučným vlastníkom parc. č. XXXX/XX stane žalobca
a následným zápisom tohto výroku do katastra nehnuteľností, bude právna neistota žalobcu odstránená
bez potreby iniciovania ďalších konaní. Vo vzťahu k žalovaným v 1 a 2 rade, žalobca poukázal na
skutočnosti, že :

- informácia o tom, že komunikácia M. X.. S. je miestnou komunikáciou I. triedy je voľne prístupná
na internete (napr. ), informácia o tom, že cestné telesom pri
miestnych cestách je ohraničené pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov vyplýva z § 1 ods. 3
zákona č. 135/1961 Zb. o miestnych komunikáciách, informácia, že vlastníkom miestnych komunikácií
je obec rovnako vyplýva zo zákona č. 135/1961 Zb. o miestnych komunikáciách (§3d), podľa zákona

č. 211/2000 Zb. je obec povinná poskytnúť každému kto o to požiada v zákonnom stanovenej lehote
informácie o majetku obce. Vychádzajúc z uvedeného, žalobca upriamil pozornosť na to, že žalovaní v 1.
a 2. rade si pri zachovaní obvyklej opatrnosti pred prevodom parc. č. XXXX/XX, mali možnosť z verejne
dostupných zdrojov overiť fakt, že chodník na parc. č. XXXX/XX je súčasťou verejnej komunikácie. Arovnako prostredníctvom zákona č. 211/2000 Zb. o slobodnom prístupe k informáciám mali možnosť
v zákonom garantovanej 8 dňovej lehote si u žalobcu preveriť existenciu jeho právneho vzťahu k
parc. č. XXXX/XX. Opatrnosť v danom prípade bola namieste, nakoľko žalovaní v 1 a 2 rade si aj

bez preverenia týchto skutočností museli byť vedomí, že kupujú pozemok pod verejným chodníkom
umiestneným pozdĺž komunikácie. V nadväznosti na uvedené, dôvodom pre nedodanie tejto žaloby na
súd sa nemôže stať argument žalovaných o tom, že pred uzatvorením kúpnej zmluvy s prechádzajúcou
vlastníčkou bola parc. č. XXXX/XX vedená na liste vlastníctva č. XXXX bez obmedzujúcich poznámok a
tiarch. Údaj o vlastníkovi v operáte katastra nemá v slovenskom právnom poriadku charakter materiálnej

publicity. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona platí, že údaje v katastri možno považovať za pravdivé
len dovtedy, kým sa preukáže opak. Z toho vyplýva, že rozhodnutie o povolení vkladu nepredstavuje
nevyvrátiteľnú podmienku o existencii vlastníckeho práva alebo iného zapisovaného práva konkrétnej
osoby k danej nehnuteľnosti. A v neprospech podania tejto žaloby nemožno použiť ani tvrdenie
žalovaných v 1. a 2. rade, že vo vzťahu k žalobcovi si nebudú z titulu vlastníctva parc. č. XXXX/XX
uplatňovať žiadne pohľadávky. Žalobca si je totiž plne vedomý, že v prípade potreby parc. č. XXXX/XX

pre rekonštrukciu alebo rozšírenie miestnej komunikácie by musel daný pozemok so žalovanými v 1. a 2.
rade zamieňať za iný verejný pozemok alebo ho duplicitne vykupovať. Žalobca nadobudol presvedčenie,
že o takejto možnosti disponovania s daným pozemkom vedia aj obaja žalovaní v 1 a 2 rade. V súvislosti
s možnosťou prelomenia zásady nemo plus iuris v prospech dobromyseľnosti nadobúdateľov upriamil
pozornosť súdu na to, že kúpa pozemku pod verejnou stavbou, nepatrí medzi zákonom stanovené

prípady, pri ktorých je možné veľmi výnimočne sa zamýšľať nad poskytnutím ochrany v prospech
dobromyseľného držiteľa. Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 27.04.2021 sp. zn. AVObdo/2/2020, v ktorom sa veľký senát obchodnoprávneho kolégia vyjadril
v prospech striktnej aplikácie ústavnej zásady. Naliehavý právny záujem na danom určení je v tomto
prípade zdôraznený aj zákonnou povinnosťou žalobcu pozemky pod dúbravsko-karloveskou radiálou

odkupovať, alebo iným spôsobom usporadúvať (zákon o dráhach a č. 513/2009 Z. z., cestný zákon č.
135/1961 Zb.). Žalobca mal za to, že ak by žalobca pre dosiahnutie tohto cieľa musel pozemok reg. „C“
parc. č. XXXX/XX duplicitne odkúpiť, alebo ho zameniť za iný verejný pozemok, postupoval by v rozpore
s § 7 ods. 2 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.

2. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k podanej žalobe vyjadrili (§ 167 ods. 2 CSP) podaním zo dňa 14.04.2023,
doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.04.2023 (l. č. 29) a žiadali žalobu zamietnuť, priznať náhradu trov
konania s odôvodnením, že žalovaní v 1. a 2. rade v plnom rozsahu neuznávajú tvrdenia žalobcu o
jeho vlastníctve vyššie uvedeného pozemku v kat. území T., navrhujú žalobu zamietnuť a priznať im
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaní v 1. a 2. rade si pred kúpou pozemku overovali, či netrpí

právnou vadou, vychádzali pritom z údajov na liste vlastníctva a z katastrálnej mapy. Pozemok kupovali
kúpnou zmluvou zo dňa 07.06.2021 od pôvodnej vlastníčky - p. P. Q., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, r. č.
XXXXXX/XXXX, trvale bytom X. X. XX, XXX XX W.. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných
v 1. a 2. rade bol povolený dňa 07.07.2021 Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, a to
bez akýchkoľvek problémov. Pozemok kupovali vzhľadom na jeho umiestnenie na účely možného

umiestnenia reklamného billboardu pri ceste a jeho prenájom, iné využitie pozemok pre nich nemal. F. P.
Q. nadobudla vlastnícke právo k predmetnému pozemku v dedičských konaniach po predchádzajúcich
vlastníkoch, teda nie prevodom, ale prechodom. Vychádzajúc z doterajšej judikatúry či už Ústavného
súdu SR alebo Najvyššieho súdu SR, nepotrebovali zmluvy, ktorou sa domáha žalobca určenia svojho
vlastníctva registráciu cestou štátneho notárstva, avšak vždy museli byť predložené orgánom geodézie

(súčasného katastra nehnuteľností), za účelom ich zaregistrovania. Vyslovili vo vyjadrení, že vzhľadom
na to, že k tomuto doposiaľ nedošlo, nemohlo dôjsť ani k vedomosti, žalovaných v 1. a 2. rade, ani p.
Q. o tom, že by mal byť vlastníkom pozemku iný subjekt, v tomto prípade žalobca. Podľa predpokladov
žalovaných v 1. a 2. rade nemal kataster nehnuteľností doposiaľ nikdy „Kúpnu zmluvu z 27.11.1968“
uzatvorenú medzi U. L. a H. W. na strane predávajúcich a Československým štátom (v zmluve nesie

nesprávne formálne označenie) na strane kupujúceho, k dispozícii. Podľa vedomostí žalovaných v 1.
a 2. rade bola aj pôvodná vlastníčka - p. P. Q. žalobcom zažalovaná o určenie vlastníckeho práva k
vedľajším nehnuteľnostiam, ktoré doposiaľ nepredala a dôkazy potrebné aj pre toto konanie, t.j. doklady
preukazujúce jej vlastníctvo titulom zdedenia, sú založené na tunajšom súde v konaní vedenom pod sp.
zn. 23C/69/2022 a navrhli, aby súd spojil toto konanie s konaním vedeným pod sp. zn. 23C/69/2022, a to

z dôvodu totožnosti žalobcu, z dôvodu založenia dôkazov, týkajúcich sa aj predchádzajúceho vlastníctva
pozemku, čím by došlo k jednoduchšiemu zabezpečeniu dôkazov a zároveň k hospodárnosti konania.
V prípade, ak by súd nevyhovel návrhu na spojenie vecí, navrhli, pripojiť predmetný spis Okresného
súdu Bratislava IV sp. zn. 23C/69/2022. Vyjadrili sa, že doposiaľ nemala ani p. Q., ani žalovaní v 1. a 2.rade vedomosť o tom, že by predmetné pozemky mali byť v minulosti kúpnou zmluvou prevádzané na
štát, zastúpený Investing-om. Túto skutočnosť sa dozvedeli žalovaní v 1. a 2. rade až z Výzvy žalobcu
v čase pred podaním žaloby, keď už boli vlastníkmi nehnuteľnosti. Preto mali za to, že pri nadobúdaní

vlastníckehoprávaboliakopredávajúca,takajkupujúci(žalovanív1.a2.rade)absolútnedobromyseľní.
( Nález ÚS SR I. ÚS 549/2015, ÚS SR I. ÚS 151/2016 - v nadväznosti na uvedenú judikatúru žalovaní
v 1. a 2. rade uviedli, že žalobca, resp. ešte pôvodne štát (Československá socialistická republika,
zastúpená Investingom) sa od uzatvorenia zmluvy až do podania žaloby nezaujímali o status pozemkov,
či nedochádza k disponovaniu nimi a pod., pričom po 55 rokoch by mal mať negatívny dopad na úplne

odlišné osoby, než boli osoby pôvodných vlastníkov v roku 1968). Preto nemožno správanie žalobcu
vyhodnotiť ako obozretné, keď už predmetný pozemok v roku 1991 mal prejsť do vlastníctva žalobcu,
ten sa 32 rokov a správnu evidenciu pozemku nestaral.

3. Žalobca k vyjadreniu žalovaných v 1. a 2. rade podaním zo dňa 09.01.2024 (l. č. 54 - § 167 ods.
3 CSP) okrem iného uviedol, že žalobca v celom rozsahu odmietal tvrdenia žalovaných v 1. a 2. rade

uvedené vo vyjadrení, nakoľko sú podľa neho nepravdivé a v rozpore so skutkovým ako aj právnym
stavom prejednávanej veci. Žalobca preto naďalej trval na svojich pôvodných tvrdeniach uvedených v
žalobe, ako aj na žalobou uplatnenom nároku. Poukázal na to, že žalovaní v 1. a 2. rade v článku II.
a III. vyjadrenia uviedli, že pozemok registra „C“ KN, parc. č. XXXX/XX v k. ú. T. („pozemok“) nadobudli
kúpnou zmluvou v roku 2021 od P. Q., a to povolením vkladu do katastra nehnuteľností bez akýchkoľvek

problémov, pričom si podľa ich tvrdení pred kúpou overovali z údajov zapísaných na liste vlastníctva a v
katastrálnej mape, či pozemok netrpí právnou vadou. Žalobca uviedol, že uvedené tvrdenia žalovaných
v 1. a 2. rade považuje pre účely tohto konania za bezpredmetné, nakoľko skutočnosť, že katastrálne
konanie o povolení vkladu ich údajného vlastníckeho práva k pozemku do katastra nehnuteľností, resp.
skutočnosť, že si subjektívne overovali existenciu prípadných právnych vád pozemku, nemá žiadny

vplyv na to, že vlastnícke právo k pozemku patrí žalobcovi, ktorý ho (jeho právny predchodca) riadne
nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 27.11.1968 (kúpna zmluva 1968) tak, ako je uvedené v samotnej
žalobe. Žalovaní v 1. a 2. rade v článku II. vyjadrenia ďalej sami potvrdili, a teda žalobca považuje
uvedenú skutočnosť v tomto konaní medzi stranami za nespornú, že kúpna zmluva 1968 nepodliehala
v danom čase registrácii cestou štátneho notárstva. Žalobca mal za dostatočne preukázané, či už

na základe svojich tvrdení uvedených v žalobe alebo na základe vyjadrenia žalovaných, že kúpna
zmluva 1968 nadobudla platnosť a účinnosť jej uzatvorením, a teda jej uzatvorením nadobudol žalobca
vlastnícke právo k pozemku už v roku 1968. Tvrdenie žalovaných v 1. a 2. rade, že na to, aby žalobca
nadobudol vlastnícke právo k pozemku na základe kúpnej zmluvy 1968, musela byť kúpna zmluva
1968 predložená orgánom geodézie (súčasného katastra nehnuteľností) za účelom jej zaregistrovania,

žalobca neakceptoval a odmietal ho, nakoľko uvedené tvrdenie je nepravdivé a v rozpore s, v danom
čase, platnou právnou úpravou, čo preukazuje aj skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade toto svoje
tvrdenie nepodložili žiadnym dôkazom, ktorý by preukazoval jeho údajnú správnosť. Žalobca preto
uvedené subjektívne tvrdenie a názor žalovaných v 1. a 2. rade považoval za bezpredmetné. Pozemok
bol právnym predchodcom žalobcu (Československým štátom zastúpeným organizáciou Investing)

od jeho pôvodných podielových spoluvlastníčok (U. L. a H. W.) na základe kúpnej zmluvy 1968
riadne vykúpený a kúpna cena za jeho vykúpenie bola pôvodným podielovým spoluvlastníčkam riadne
uhradená. Skutočnosť, že kúpna zmluva 1968 nebola zapísaná do príslušného listu vlastníctva, nemá
na nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcom žiadny vplyv. Žalobca pritom uviedol, že pre účely
nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu k pozemku v roku 1968,

je irelevantné, či žalovaní v 1. a 2. rade alebo P. Q. mali vedomosť o tom, že vlastníkom pozemku je
iný subjekt, t. j. žalobca resp. či boli dobromyseľní. Žalobca vodkázal na svoje vyjadrenia uvedené
v žalobe, v ktorej, okrem iného, novšou judikatúrou v porovnaní s tou, na akú odkazujú žalovaní v 1.
a 2. rade, poukázal na jej priklonenie sa k striktnej aplikácii ústavnej zásady nemo plus iuris. Podľa
žalobcu je tak irelevantné, či kataster nehnuteľností mal alebo nemal k dispozícii kúpnu zmluvu 1968,

nakoľko jeho dispozícia resp. nedispozícia kúpnou zmluvou nemá žiadny vplyv na skutočnosť, že v
roku 1968 žalobca riadne nadobudol vlastnícke právo k pozemku. Žalobca svoje vlastnícke právo k
pozemku v tomto konaní dostatočne preukázal aj na základe doposiaľ predložených dôkazov, pričom
uvádza, že vo všeobecnosti je vznik právnych vzťahov k nehnuteľnostiam potrebné posudzovať podľa
zákonov a usmernení platných v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, v danom prípade k roku 1968. Podľa

§ 134 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník platného a účinného v čase uzatvorenia kúpnej
zmluvy 1968 platilo, že: „Ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod
do socialistického vlastníctva.“ Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že Československý štát zastúpenýorganizáciou Investing (t. j. právny predchodca žalobcu) sa stal vlastníkom pozemku uzatvorením
(podpisom) kúpnej zmluvy 1968. Podľa zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, účinného
v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy 1968, mal výlučne evidenčný charakter, a tak dňom uzatvorenia

(podpisu) kúpnej zmluvy 1968 pôvodné podielové spoluvlastníčky U. L. a H. W. stratili vlastnícke právo
k pozemku, nakoľko ho previedli na právneho predchodcu žalobcu, a to bez ohľadu na jeho vyznačenie
v evidencii nehnuteľností. P. Q., od ktorej žalovaní duplicitne pozemok odkúpili, tak nemohla vlastnícke
právo k pozemku nadobudnúť v dedičskom konaní, nakoľko žiadnemu jej predchodcovi vlastnícke právo
k pozemku nepatrilo. S uvedeným názorom sa stotožňuje tak rozhodovacia prax súdov ako aj okresných

úradov, pozemkových a lesných odborov. V nadväznosti na vyššie uvedené v spojením s tvrdeniami a
dôkazmi, ktoré žalobca uviedol v žalobe, tak žalobca mal v tomto konaní za dostatočne preukázané, že
kúpna zmluva 1968 bola riadne uzatvorená, t. j. platná a účinná a vlastnícke právo k pozemku na jej
základe žalobca resp. jeho právny predchodca, riadne nadobudol ešte v roku 1968, a teda mu vlastnícke
právo k pozemku preukázateľne patrí. Akékoľvek tvrdenia žalovaných v 1. a 2. rade o opaku žalobca v
celom rozsahu odmietal. Návrh žalovaných v 1. a 2. rade na spojenie vecí - Žalovaní v 1. a 2. rade v

článku II. vyjadrenia odkázali na súdne konanie sp. zn. 23C/69/2022 vedené na tunajšom súde proti P.
Q. ako žalovanej vo veci určenia vlastníckeho práva k pozemkom v k. ú. T., ktoré zodpovedajú kúpnou
zmluvou 1968 vykúpenej časti pôvodnej pozemkovoknižnej parc. č. XXXX, s výnimkou aktuálneho
pozemku registra „C“ KN, parc. č. XXXX/XX, ktorý bol tiež súčasťou kúpnou zmluvou 1968 vykúpenej
časti pôvodnej pozemkovoknižnej parc. č. XXXX, avšak určenia vlastníckeho práva ktorého sa žalobca

domáha v tomto konaní vedenom proti žalovaným, ktorým P. Q. uvedený pozemok duplicitne predala. Z
dôvodu totožnosti žalobcu a založenia dôkazov týkajúcich sa predchádzajúceho vlastníctva pozemku,
čím by malo podľa tvrdení žalovaných v 1. a 2. rade dôjsť k jednoduchšiemu zabezpečeniu dôkazov a
k hospodárnosti konania, tak žalovaní navrhujú, aby súd spojil predmetné konanie s konaním vedeným
na tunajšom súde pod sp. zn. 23C/69/2022. Žalobca uviedol, že súdne konanie sp. zn. 23C/69/2022

bolo rozsudkom zo dňa 24.05.2023, právoplatným dňa 12.07.2023 právoplatne ukončené, a to tak,
že súd určil, že žalobca (t. j. hlavné mesto SR Bratislava) je výlučným vlastníkom nehnuteľností -
pozemkov, ktoré spolu s pozemkom, ktorý je predmetom tohto konania, tvorili vykúpenú časť pôvodnej
pozemkovoknižnej parc. č. XXXX (t. j. aktuálne parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX,
parc. č. XXXX/XX, ktorá je predmetom tohto konania). Vlastnícke právo k ostatným pozemkom, ktoré

tvorili kúpnou zmluvou 1968 vykúpenú časť pôvodnej pozemkovoknižnej parc. č. XXXX, je tak aktuálne
riadne zapísané aj v katastri nehnuteľností, čo iba preukazuje správnosť tvrdení žalobcu uvedených
v tomto konaní o jeho vlastníckom práve k pozemku. Žalobca aj vzhľadom na uvedenú skutočnosť
považoval svoj nárok, ktorého sa v tomto konaní voči žalovaným domáha, za dostatočne preukázaný
a opodstatnený ( rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 23C/69/2022 zo dňa 24.05.2023,

Doložka právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 23C/69/2022 zo dňa 24.05.2023,
Čiastočný výpis z LV č. XXX (pre parc. č. XXXX/XX), Čiastočný výpis z LV č. XXX (pre parc. č. XXXX/
XX), Čiastočný výpis z LV č. XXX (pre parc. č. XXXX/XX), Čiastočný výpis z LV č. XXX (pre parc. č.
XXXX/XXX).Vnadväznostinavyššieuvedenéskutočnostiakoajvšetkytvrdeniaadôkazy,ktoréžalobca
doposiaľ v tomto konaní predložil, považoval žalobca svoj nárok, t. j. vlastnícke právo k pozemku za

dostatočne preukázané, a preto trval na podanej žalobe v celom rozsahu v znení žalobného petitu v
zmysle žaloby.

4. Dňa 18.03.2024 žalovaní v 1. a 2. rade doručili tunajšiemu súdu Vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu ( l. č.
117) s tým, že dňa 06.03.2024 právnemu zástupcovi žalovaných v 1. a 2. rade bolo doručené vyjadrenie

žalobcu spolu s prílohami. K tomuto okrem iného dodal, že v plnom rozsahu sa pridržiava písomného
podania - vyjadrenia k žalobe a trval na právnej argumentácii. K návrhu na spojenie veci uviedol, že
vzhľadom na to, že v spore vedenom tunajším súdom pod sp. zn. B4 - 23C/69/2022 došlo k uznaniu
nároku žalobcu zo strany žalovanej a teda k správoplatneniu rozhodnutia, netrval na spojení veci, keďže
bola už právoplatne rozhodnutá.

5. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán sporu a
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a spisom bývalého Okresného
súdu Bratislava IV sp. zn. B4 - 23C/69/2022, uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. 19C/6/2022
- 19 zo dňa 20.09.2022 a zistil nasledovný skutkový stav:

6.ZobsahusúdnehospisubývaléhoOkresnéhosúduBratislavaIVsp.zn.23C/69/2023vsporežalobcu:
Hlavné mesto SR Bratislava, proti žalovanej : P. Q. nar. XX.XX.XXXX, vyplýva, že súd vo veci samej
rozhodol rozsudkom č. k. 23C/69/2022 -131 zo dňa 24.05.2023, právoplatným dňa 12.07.2023 a určil,že žalobca : Hl. mesto SR Bratislava je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemkov reg. „C“, parc. č. XXXX/
XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 177m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 92m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 64m2, parc. č. XXXX/XX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 67m2, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 22m2, v
spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/1, evidovaných na LV č. XXXX. Z obsahu listinných dôkazov mal
súd za preukázané :
- Kúpna zmluva zo dňa 31.10.1969, uzatvorená medzi : L. U. rod. W. podielom v polovici a W. H.
podielom v polovici ako odpredávateľ a Československý štát zastúpený Národným výborom hl. mesta

Slovenska Bratislavy, odborom pre výstavbu, v jeho zmocnení INVESTINGOM, podnikom pre investičnú
výstavbu NV hl. mesta Slovenska Bratislavy ako kupiteľom, bolo preukázané, že vykúpil nehnuteľnosť
uvedenú v bode I. tejto zmluvy pre výstavbu Záluhy I. (k. ú. T., parc. č. XXXX, XXXX o výmere 1371 +
25m2, z ktorej sa vykúpilo 1396m2, za kúpnu cenu 14.396,-Kčs),
- Kúpna zmluva zo dňa 27.11.1968, uzatvorená medzi : L. U. rod. W. podielom v polovici a W. H.
podielomvpoloviciakoodpredávateľaČeskoslovenskýštátzastúpený:INVESTINGOM,akokupiteľom,

bolo preukázané, že vykúpil nehnuteľnosť uvedenú v bode 1., 2. tejto zmluvy v PKV obce T. č. XXXX,
r. č. 4, parc. č. XXXX, z celkovej výmery 2104m2 sa vykupuje časť vo výmere 426m2, za kúpnu cenu
1.073,40,-Kčs ( za pozemok 170,40,-Kčs a 903,-Kčs),
- Kúpna zmluva zo dňa 28.01.1978, uzatvorená medzi : L. U. rod. W. podielom v polovici a W. H.
podielomvpoloviciakoodpredávateľaČeskoslovenskýštát,akokupiteľom,bolopreukázané,ževykúpil

nehnuteľnosť v k. ú. T. uvedenú PKV č.XXXX, za kúpnu cenu 18.482,90,-Kčs (pre výstavbu Y. zdravia
- Amfiteáter),
- z listu č. EÚ/XXX/XXXX/XX Grod., INVESTING, Bratislava, Vajnorská ul. 51, zo dňa 28.12.1968, Vec :
Finančný poukaz Štátna sporiteľňa Bratislava - mesto vyplýva, že v prospech príjemcu : L. U. rod. W.
podielom v polovici : 7.198,- Kčs, a W. H. podielom v polovici 7.198,-Kčs, na účet č. 800 - 3000 u

ŠBČS Bratislava - mesto v prospech vkladového príjemcu sa pripísal uvedený obnos podľa § 15 vyhl.
č. 104/1966 Zb. Uvedený obnos je finančná náhrada za vykúpené nehnuteľnosti potrebné pre výstavbu
sídliska podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.1969. Náhrada sa týkala investičnej výstavby sídliska T. -
N.. Špecifikácia náhrady : za pozemok 13.960,-Kčs, za porasty 436,-Kčs.
- listu zo dňa 02.12.1968 zn. EÚ 14556/034 - 68/U, INVESTING, Bratislava, Vajnorská ul. 51,

adresovaného : L. U. vyplýva, že bol poukázaný obnos v hotovosti 85,20Kčs ako finančná náhrada za
vykúpené nehnuteľnosti potrebné pre výstavbu sídliska O. Q. podľa kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.1968.
- z listu č. EÚ/14557/034-68/U., INVESTING, Bratislava, Vajnorská ul. 51, zo dňa 01.12.1968,
adresovaného : W. H., vyplýva, že v zmysle § 15 vyhl. č. 104/1966 Zb. v hotovosti bol poukázaný
obnos988,20,-Kčs,poukazsatýkalfinančnejnáhradyzavykúpenénehnuteľnostipotrebnéprevýstavbu

sídliska O. Q. podľa kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.1968. Z uvedených dôkazov vyplýva, že poslednými
vlastníkmi pozemkovoknižnej parcely č. XXXX boli U. L., rod. W. a H. W., každá v spoluvlastníckom
podiele 1/2.
- z obsahu dôkazu - Rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava IV sp. zn. D137/90 zo dňa 27.02.1990,
právoplatným dňa 27.02.1990 vyplýva, že U. L., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX.

- z obsahu dôkazu - Rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava IV sp. zn. D356/90-3 zo dňa 18.05.1990,
právoplatným dňa 18.05.1990 vyplýva, že H. W. nar. XX.XX.XXXX, zomrela XX.XX.XXXX.
- z obsahu listinného dôkazu - Osvedčenia o dedičstve č. k. 65D/414/2015 - 33 zo dňa 29.09.2015
vyplýva, že bola pozemkovoknižná parcela č. XXXX v časti pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX následne
zaevidovaná na liste vlastníctva č. XXXX do výlučného vlastníctva P. Q. rod. F. nar. XX.XX.XXXX.

7. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že po odkúpení predmetného pozemku žalovanými v 1. a 2. rade
od predávajúcej P. Q. rod. F. nar. XX.XX.XXXX, bol na základe vkladu Kúpnej zmluvy V-18251/2021 zo
dňa 07.07.2021 pozemok reg. „C“ parc. č. XXXX/XX zaevidovaný na LV č. XXXX do ich bezpodielového
spoluvlastníctva.

8. Kúpnou zmluvou zo dňa 27.11.1968 uzatvorenou medzi U. L. rod. W. a H. W. ako predávajúcimi
a Československým štátom, zastúpeným Investingom, ako kupujúcim, bola z celkovej výmery
pozemkovoknižnej parc. č. XXXX (2104 m2) odkúpená časť vo výmere 426 m2. Technickým podkladom
pre daný výkup bol geometrický plán č. XXXX/X-XXXX-XXX-XX. V popisnej a grafickej časti odpisu

výkazu plôch k danému geometrickému plánu bola vykúpená časť označená ako diel 58. V operáte
katastra odkúpenú časť pozemkovoknižnej parc. č. XXXX tvoria v súčasnosti tieto pozemky reg. „C” v
k. ú. T., parc. č. XXXX/XX v celkovej výmere 67 m2, parc. č. XXXX/XX v celkovej výmere 64 m2, parc.
č. XXXX/XX v celkovej výmere 9X m2, časť parc. č. XXXX/XXX vo výmere cca 134 m2 a parc. č. XXXX/XX v celkovej výmere 69 m2. Pozemky reg. „C“, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX
a parc. č. XXXX/XXX boli evidované na LV č. XXXX do výlučného vlastníctva P. Q.. Tieto pozemky boli
predmetom určovacej žaloby vedenej Okresným súdom Bratislava IV pod č. k. 19C/6/2022 a konanie

bolo uznesením č. k. 19C/6/2022 - 19 zo dňa 20.09.2022 zastavené.

9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení
neskorších predpisov, Bratislava je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom
samostatne hospodári s vlastným majetkom, s vlastnými príjmami a s majetkom, ktorý jej bol zverený.

10. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v
znení neskorších predpisov, majetok hlavného mesta, mestských častí, jeho nadobúdanie, nakladanie
a hospodárenie s ním upravia osobitné predpisy.

11. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov

(cestný zákon), pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené
vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou
oporných múrov a pri miestnych cestách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených
pásov.

12. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, nehnuteľnosti
vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia
Stavoinveste, bývalej Výstavbe hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a bývalým okresným
národným výborom za účelom zabezpečenia systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej
výstavby a individuálnej bytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa

nachádzajú, okrem časti majetku, ktorý sa podľa § 3 písm. e) a f) tohto zákona nestáva majetkom obce.

13. Podľa § 3 písm. e) a f) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov,
vlastníctvom obcí sa nestáva:

e/ nehnuteľný majetok, ktorý sa používa na výkon diplomatických a konzulárnych činností zahraničných
zastupiteľských misií ako i zahraničných kultúrnych a informačných stredísk na území Slovenskej
republiky,

f/ majetková účasť štátneho podniku na podnikaní iných právnických osôb, ak ide o štátny podnik, voči

ktorémuvykonávalzakladateľskúfunkciunárodnývýboraleboobec,aknaňupodľaosobitnéhopredpisu
prešla zakladateľská funkcia; s touto majetkovou účasťou naloží štátny podnik podľa osobitného
predpisu.

14. Podľa § 7 ods. 2 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov,

orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné
najmä :

c/ používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv
alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi.

15. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, údaje katastra uvedené v §
7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

16. Z predložených listinných dôkazov a obsahu súdnych spisov bývalého Okresného súdu Bratislava
IV sp. zn. B4 - 23C/69/2022, sp. zn. B4 - 19C/6/2022 bolo preukázané, že bola uzatvorená Kúpna
zmluva zo dňa 27.11.1968, medzi : L. U. rod. W. podielom v polovici a W. H. podielom v polovici ako
odpredávateľ a Československý štát zastúpený : INVESTINGOM, ako kupiteľom, a právny predchodca
žalobcu vykúpil nehnuteľnosť uvedenú v bode 1., 2. tejto zmluvy v PKV obce T. č. XXXX, r. č. 4, parc.

č. XXXX, z celkovej výmery 2104m2 sa vykupuje časť vo výmere 426m2, za kúpnu cenu 1.073,40,-
Kčs ( za pozemok 170,40,-Kčs a 903,-Kčs). Kúpna cena bola v zmluve dohodnutá na 1.073,40 Kčs
na základe odhadu prevedeného podľa ust. vyhl. č. 73/1964 Zb. zaplatená bola prostredníctvom
Štátnej sporiteľne v Bratislave podľa podmienok vo vyhláške č. 104/1966 (kúpna cena bola vyplatenáobidvom predávajúcim, čo vyplýva z dvoch finančných poukazov z decembra 1968). Podľa ods. 6
kúpnej zmluvy časť pozemkovoknižnej parcely č. XXXX bola vykúpená na stavbu zaradenú do štátneho
plánu rozvoja národného hospodárstva, (t.j. ak by k uzatvoreniu zmluvy nedošlo, existovali v danom

čase predpoklady pre vyvlastnenie tohto pozemku) a teda z uvedeného dôkazu vyplýva, že vlastnícke
právo prešlo na štát). Podľa § 134 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník platný a účinný v
čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, platilo v roku 1968, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe
zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia
štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva. Z uvedeného ustanovenia vyplýva,

že Československý štát zastúpený organizáciou Investing (t. j. právny predchodca žalobcu) sa stal
vlastníkom sporného pozemku uzatvorením (podpisom) predmetnej kúpnej zmluvy pričom táto Kúpna
zmluva v roku 1968 nepodliehala registrácii cestou štátneho notárstva a nadobudla platnosť a účinnosť
jej uzatvorením, a teda jej uzatvorením nadobudol právny predchodca žalobcu (Československý štát
zastúpenýorganizáciouInvesting)vlastníckeprávokpozemku(t.j.vroku1968,viďzákonč.22/1964Zb.
oevidenciinehnuteľností,účinnéhovčaseuzatvoreniakúpnejzmluvy-malvýlučneevidenčnýcharakter,

dňom uzatvorenia (podpisu) kúpnej zmluvy 1968 pôvodné podielové spoluvlastníčky U. L. a H. W. stratili
vlastnícke právo k spornému pozemku bez ohľadu na jeho vyznačenie v evidencii nehnuteľností).
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v súčasnosti je na pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX
umiestnený verejný chodník, ktorý tvorí súčasť miestnej komunikácie I. triedy M. X.. S. a verejná zeleň
( § 1 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách). Vlastnícke právo k vykúpenej časti

pozemkovoknižného pozemku parc. č. XXXX nebolo zapísané v prospech Československého štátu,
zastúpeného Investingom a ani po roku 1993 nebola táto zmluva predložená do katastra nehnuteľností
na zápis. Žalobca sa stal vlastníkom vykúpenej časti PK pozemku, parc. č. XXXX, nachádzajúcej sa v k.
ú. T., podľa § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí ( list vlastníctva č. XXXX, list vlastníctva č.
XXXX, výpis z pozemkovej knihy, číslo vl. XXXX, kúpna zmluva zo dňa 27. 11. 1968, geometrický plán

č. XXXX/X-XXXX-XXX-XX, finančný poukaz zn. EÚ XXXXX/XXX-XX/U, finančný poukaz č. EÚ XXXXX/
XXX-XX/U snímka z mapy ortofotomapa).

17. Pozemok reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 69m2, evidovaný na LV č. XXXX do
bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v 1 a 2 rade je predmetom súdneho konania vedeného

na tunajšom súde pod sp. zn. B4 - 7C /25/2022. Predmetný pozemok žalovaní v 1. a 2. rade kupovali
kúpnou zmluvou zo dňa 07.06.2021 od P. Q., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale
bytom X. X. XX, XXX XX W. (vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných v 1. a 2. rade bol povolený
dňa 07.07.2021 Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor).

18. V čase rozhodnutia tunajšieho súdu je pozemok reg. „C“, parc. č. XXXX/XX zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade. K zápisu pozemku
reg. „C“ parc. č. XXXX/XX na list vlastníctva č. XXXX do bezpodielového vlastníctva žalovaných v 1. a
2. rade došlo na základe kúpy nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 07.06.2021 a to od nevlastníka :
P. Q. rod. F. nar. XX.XX.XXXX, nakoľko jej vlastnícke právo s poukazom na už opísané listinné doklady

k danému pozemku nikdy nepatrilo. Žalobca v tomto súdnom konaní sp. zn. B4 -7C/25/2022 (ako aj v
konaní sp. zn. 23C/69/2022 - kde sa dôkazy nachádzajú) listinnými dôkazmi preukázal, že nadobudol
vlastníctvo k časti PK parc. č. XXXX, k. ú. T. (v operáte katastra vedenej aj ako parc. č. XXXX/XX)
podľa ustanovenia § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov,
a to na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.1968 uzatvorenej medzi pôvodnými pozemkovoknižnými

vlastníčkami : L. U. rod. W. a W. H. a Československým štátom, zastúpeným : Investing. Podľa § 2
ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo
ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia Stavoinveste, bývalej Výstavbe hlavného
mestaSlovenskejrepublikyBratislavyabývalýmokresnýmnárodnýmvýboromzaúčelomzabezpečenia
systému komplexnej bytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú,

okrem častí majetku, ktorý sa podľa § 3 písm. e) a f) tohto zákona nestáva majetkom obce. Investing,
investorsko-inžinierska organizácia bola ku dňu 31.12.1981 zrušená na základe uznesenia Národného
výboru hlavného mesta SSR Bratislavy zo dňa 01.12.1981 spolu s ďalšími dvomi rozpočtovými
organizáciami. Týmto uznesením bola s účinnosťou od 01.01.1982 zriadená Výstavba hlavného mesta
SSR Bratislavy, inžiniersko-investorska organizácia Národného výboru hlavného mesta ako samostatná

rozpočtová organizácia. Podľa uznesenia dňom 01.01.1982 bol na novú organizáciu prevedený zo
zrušených organizácii celý ich majetok, nehnuteľnosti v ich správe, ako aj všetky práva a záväzky
(uznesenie národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy zo dňa 01.12.1981).19. K námietke žalovaných v 1. a 2. rade, že sa žalobca ako vlastník o svoje vlastnícke právo nezaujímal
a k otázke, či je držiteľ dobromyseľný alebo nie , súd poukazuje na súdnu prax, ktorá dospela k
názoru, že je treba túto otázku hodnotiť vždy objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska /osobného

presvedčenia/ samotného účastníka. Pri hodnotení dobromyseľnosti je vždy treba vziať do úvahy,
či pri bežnej opatrnosti, ktorú treba vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého
požadovať, nemal, resp. nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že predávajúcemu vec alebo právo
patrí. Dobrá viera kupujúceho sa musí vzťahovať k všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za
následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby, teda i k existenciu právneho titulu

o prevode nehnuteľnosti. P. Q., od ktorej žalovaní v 1 a 2 rade duplicitne pozemok odkúpili, tak nemohla
vlastnícke právo k pozemku nadobudnúť v dedičskom konaní ( viď už opísané v odôvodnení), nakoľko
žiadnemu jej predchodcovi vlastnícke právo k pozemku nepatrilo. Právo na legalizáciu nadobudnutia
vlastníckeho práva má len dobromyseľný nadobúdateľ, t. j. nadobúdateľ, ktorý nevedel ani nemohol
vedieť, že dedičstvo bolo potvrdené niekomu, komu potvrdené byť nemalo. Podmienkou nadobudnutia
vlastníckeho práva je v tomto prípade skutočnosť, že nadobúdateľ by mal konať v dobrej viere, že

nadobúda veci od vlastníka, hoci neskôr sa preukáže opak. Skutočnosť, že vec alebo iná majetková
hodnota bola nadobudnutá od nepravého dediča v dobrej viere, v konaní pred súdom preukazuje
nadobúdateľ. Ak tretie osoby, ktoré niečo nadobudli od nepravého dediča, boli v dobrej viere, že ide
o skutočného dediča, sú chránené tak, ako keby to nadobudli od pravého (oprávneného) dediča.
Dochádza tu teda k vylúčeniu nároku oprávneného dediča voči tretej osobe. Je však zachovaný

jeho nárok voči nepravému dedičovi s tým, že môže byť uspokojený len vo forme peňažnej náhrady.
S poukazom na uvedené súd má za to, že nakoľko bola verejne známa a dostupná informácia o
predmetnom pozemku a voľne prístupná na internete (napr. https://bratislava.blob.core.windows.net),
že je to miestna komunikácia M. Sch. S. - I. triedy, pričom informácia o tom, že cestné telesom pri
miestnych cestách je ohraničené pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov vyplýva z §1 ods. 3

zákona č. 135/1961 Zb. o miestnych komunikáciách. Informácia, že vlastníkom miestnych komunikácií je
obec vyplýva zo zákona č. 135/1961 Zb. o miestnych komunikáciách (§3d) a podľa zákona č. 211/2000
Zb. je obec povinná poskytnúť každému kto o to požiada v zákonnom stanovenej lehote informácie o
majetku obce. Kúpa pozemku pod verejnou stavbou, nepatrí medzi zákonom stanovené prípady, pri
ktorých je možné veľmi výnimočne sa zamýšľať nad poskytnutím ochrany v prospech dobromyseľného

držiteľa V konaní žalovaní v 1. a 2. rade namietali, že žalobca, resp. ešte pôvodne štát (Československá
socialistická republika, zastúpená Investingom) sa od uzatvorenia zmluvy až do podania žaloby na súd
nezaujímali o status predmetných pozemkov, pričom predmetný pozemok v roku 1991 mal prejsť do
vlastníctva žalobcu, ten sa 32 rokov a správnu evidenciu pozemku nestaral. K uvedenej námietke súd
dopĺňa s poukazom na rozhodovaciu prax súdov, že dobrá viera nadobúdateľa, že vec nadobúda od

vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených
prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne
upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka
s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. Na základe absolútne neplatného právneho
úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol

uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S poukazom na právnu zásadu, podľa
ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre
potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten,
kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník
nehnuteľností (viď uznesenie NS SR sp.zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021)

20. Súd mal za preukázané, že pozemok parc. č. XXXX zapísaný v PK vložke č. XXXX nachádzajúci
sa v k. ú. T. bol vo výmere 426 m2, vykúpený Kúpnou zmluvou zo dňa 27.11.1968 podľa GP č. XXXX/
X-XXXX-XXX-XX Československým štátom zastúpeným organizáciou Investingom, od pôvodných
vlastníčok: U. L. a H. W. a teda vlastnícke právo k spornému pozemku patrí žalobcovi, ktorý jeho

právny predchodca riadne nadobudol predmetnou Kúpnou zmluvou zo dňa 27.11.1968. Osvedčením o
dedičstve 65D/414/2015 - 33 zo dňa 29.9.2015 bol tento neoprávnene zaevidovaný na list vlastníctva č.
XXXX do výlučného vlastníctva P. Q. rod. F. ako pozemky reg. „C“, parc. č. XXXX/XX v celkovej výmere
67 m2, parc. č. XXXX/XX v celkovej výmere 64 m2, parc. č. XXXX/XX v celkovej výmere 92 m2, časť
parc.č.XXXX/XXXvovýmerecca134m2aparc.č.XXXX/XXvcelkovejvýmere69m2.Vroku2021bola

predmetná parc. č. XXXX/XX prevedená nevlastníkom do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných
v 1. a 2. rade Kúpnou zmluvou podľa V - 18251/2021 zo dňa 07.07.2021, a to napriek skutočnosti, že
žalobca v roku 1968 nadobudol vlastníctvo k predmetnému pozemku reg. „C“, parc. č. XXXX/XX, ako
časti vykúpeného PK pozemku parc. č. XXXX, podľa § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Spoukazom na uvedené súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že žalobca : M. mesto SR Bratislava,
je vlastníkom nehnuteľnosti : pozemku reg. „C“ v k. ú. T., parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere
69 m2, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/1, evidovanom na LV č. XXXX tak, ako je uvedené vo

výroku tohto rozsudku.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
22.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Žalobcovi ako úspešnej strane sporu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v
rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súd podľa citovaného ustanovenia CSP samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 362 ods.
1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. (§ 367 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1

CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.