Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120378563
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6120378563.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci
žalobcu ALD Automotive Slovakia s.r.o., so sídlom Panónska cesta 47, 851 04 Bratislava, IČO: 47 977
329, právne zast.: JUDr. Juraj Gabriško, advokát so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava, IČO: 42 181
020 proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bydliskom C. C. XXXX, XXX XX C. C., právne
zast.: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 29, 911 01 Trenčín,
IČO: 47 256 907, o zaplatenie 9.602,81 Eur, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cb/79/2022-109 zo dňa 8. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cb/79/2022-109 zo dňa 8. novembra 2023 p o t v r d
z u j e .

II.Žalovanémupriznáva vočižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu3,98%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
istinu 4.506,31 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,03 % denne zo sumy 1.146,12 Eur od
19.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.146,12 Eur od 24.1.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.146,12 Eur
od 21.2.2020 do zaplatenia, zo sumy 719,36 Eur od 31.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 348,59 Eur od

31.1.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 200 Eur. Druhou výrokovou
vetou vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Treťou výrokovou vetou priznal žalovanému proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 6,14 %.
2. Okresný súd uviedol, že žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 10.10.2017 ako leasingový
prenajímateľ uzavrel s obchodnou spoločnosťou Virgin Reality, s.r.o., ako leasingovým nájomcom
Nájomnú zmluvu č. 140011312 (ďalej len „Nájomná zmluva 1“) na predmet leasingu automobil zn.
Kia Sportage 2.0 CRDi HP A6 4WD GT-Line - full service leasing, all inclusive a Nájomnú zmluvu č.

140011313 (ďalej len „Nájomná zmluva 2“) na predmet leasingu automobil zn. Kia Sportage 1.7 CRDi A7
DCTISG2WDGT-Line-fullserviceleasing,allinclusive.Dobanájmubolastanovenávobochprípadoch
na 60 mesiacov. Splátka nájmu mala predstavovať spolu s DPH sumu 600,- Eur mesačne v prípade
Nájomnej zmluvy 1 a sumu s DPH 534,00 Eur mesačne v prípade Nájomnej zmluvy 2. Neoddeliteľnou
súčasťou Nájomnej zmluvy 1 a 2 boli Všeobecné zmluvné podmienky full service leasingu all-inclusive
(ďalej len „VZP“) verzia 12/2013, ktoré v oboch prípadoch Virgin Reality s.r.o. akceptoval bez výhrad.
Žalovaný ako ručiteľ podpísal ručiteľské prehlásenia k nájomným zmluvám č. 140011312 a č. 140011313

dňa 11.10.2017 pričom v zmysle odseku 2 týchto prehlásení sa zaviazal vziať na seba záväzok voči
veriteľovi uspokojiť jeho pohľadávku vyplývajúcu z neuhradených leasingových splátok vrátane DPH
alebo iných platieb na základe nájomných zmlúv ako aj všetky zmluvné pokuty (vo výške 0.03% denne z
omeškania) a ostatné platby súvisiace s nájomnými zmluvami. Z dôvodu, že obchodná spoločnosť VirginRealitys.r.o.saopakovanedostaladoomeškaniasozaplatenímleasingovýchsplátok,atoužvdecembri
roku 2019, pristúpil žalobca po neuhradení leasingových splátok za obdobie od decembra 2019 do
februára 2020 k výpovedi vyššie uvedených Nájomných zmlúv s okamžitou platnosťou. Vo výpovedi

nájomných zmlúv obchodnú spoločnosť Virgin Reality s.r.o. upovedomil o výške nesplatenej istiny
(neuhradené faktúry) a vyzvali ju, aby na úhradu dlžnej čiastky. Výpoveď bola obchodnej spoločnosti
Virgin Reality s.r.o. doručovaná poštou, avšak žalovaný ju neprevzal v odbernej lehote z dôvodu, že
adresát je neznámy. Uviedol, že obchodná spoločnosť Virgin Reality s.r.o. ešte v deň podania výpovede
nájomných zmlúv, dňa 7.2.2020, protokolárne odovzdala oba predmety leasingu.

3. Žalobou uplatnená pohľadávka podľa žalobcu predstavuje: tri neuhradené lízingové splátky, dve
faktúry za pohonné hmoty a náhradu nákladov fakturovanou ako náhrada škody vo výške 4.892,50
Eur. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie vystavených faktúr za pohonné hmoty žalobca
poukázal na to, že Virgin Reality s.r.o. disponovala palivovými kartami k obom vozidlám a v sieti
čerpacích staníc OMV mohla na základe palivových kariet čerpať pohonné hmoty. Zdôraznil, že na
rubovej strane predložených faktúr je presný zoznam aj s dátumami a počtom prečerpaných litrov paliva,

ktoré pôvodný dlžník na čerpacích staniciach OMV vyčerpal, pričom tento zoznam spolu s cenami
priamo pochádza zo systému OMV a funguje podobne ako platobné karty. Vo vzťahu k uplatnenému
nároku na zaplatenie nákladov fakturovaných ako náhrada škody vo výške 4.892,50 Eur uviedol, že
sa jedná sa o kladný rozdiel medzi účtovnou zostatkovou hodnotou vozidla ku dňu zániku zmluvy a
výnosom z predaja vozidla alebo jeho zhodnotenia, ktoré je upravené v bode 7.2.3 VZP, pričom sa týkalo

len jedného vozidla, nakoľko druhé vozidlo bolo ďalej v ďalšom lízingu používané. Poukázal na to, že
obe vozidlá boli odobraté s istými poškodeniami, pričom žalobca bežne účtuje aj tzv. nadmerný nájazd
kilometrov, ktoré mu spôsobujú nadmerné opotrebenie vozidla. Práve z týchto dôvodov žalobca vždy
pri neštandardnom skončení lízingu nechal vyhotoviť znalecký posudok. Mal za to, že odôvodnenosť
vyhotovenia znaleckého posudku vyplýva aj priamo z bodu 7.2.3 všeobecných zmluvných podmienok a

ostatných ustanovení VZP. Zdôraznil, že ide o štandardný postup žalobcu, bez ktorého by nebol schopný
správne vyúčtovať prípadné opravy alebo poškodenia, alebo amortizáciu vozidla, nakoľko žalobca sám
o sebe nedisponuje schopnosťami znalca.
4. Okresný súd uviedol, že žalovaný uplatnený nárok žalobcu poprel v celom rozsahu a označil ho
za nedôvodný. Žalovaný namietol svoju pasívnu legitimáciu z dôvodu, že žalobcovi listom zo dňa

11.02.2020 oznámil, že previedol svoj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti Virgin Reality s.r.o a
zároveň požiadal o zmenu v osobe ručiteľa. K uvedenému oznámeniu žalovaný predložil žalobcovi
aj zmluvu o prevode obchodného podielu, takže žalobca vedel, s kým má komunikovať za účelom
úhrady záväzku priamo od hlavného dlžníka. Žalovaný uviedol, že v čase prevodu obchodného podielu
na nového spoločníka disponovala obchodná spoločnosť Virgin Reality s.r.o. finančnými prostriedkami

vo výške 507.000 Eur, preto podľa názoru žalovaného, pokiaľ by žalobca na uvedenú situáciu včas
reagoval, mohol byť jeho nárok uspokojený. Uviedol, že mu nie je zrejmé, ako žalobca dospel k
sume 1.067,95 Eur (faktúra č. 004-01768/19 vyúčtovanie PHM v sume 719,36 Eur a faktúra č.
004-01943/19 vyúčtovanie PHM z 12/2019 v sume 348,59 Eur), keď má za to, že žalobca nepredložil
žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázal, že žalovaný resp. spoločnosť Virgin reality, s.r.o.

skutočne spotrebovala pohonné hmoty v tejto sume, ako ani to, že tieto zaplatil žalobca. Vo vzťahu k
nároku žalobcu označenému ako náhrada škody namietol, že žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikuje
ani nepreukazuje nárok na zaplatenie sumy 4.892,50 Eur, ktorá by mala nárok na náhradu škody
predstavovať. Bol toho názoru, že zo žaloby žiadnym spôsobom nevyplýva príčinná súvislosť medzi
touto tvrdenou škodou na strane žalobcu a konaním žalovaného, v dôsledku ktorého by mala byť

spôsobená akákoľvek škoda. Žalovaný poprel aj nárok na zaplatenie sumy 204,- Eur za vypracovanie
znaleckého posudku, ktorý k návrhu ani nebol priložený, pričom v tejto časti považuje žalobou uplatnený
nárok za nedôvodný, nakoľko sa nejedná o účelne vynaložené náklady.
5. Okresný súd posúdil spor ako obchodnoprávny, s poukazom na skutočnosť, že žalobca sa žalobou
uplatneného nároku voči žalovanému domáha titulom neuhradenia tvrdeného záväzku, ktorý mal

žalovanému vzniknúť ako ručiteľovi na zabezpečenie záväzku obchodnej spoločnosti Virgin Reality,
s.r.o. voči žalobcovi, pričom žalovaný podpísal listinu označenú ako Dohoda o ručení v čase, kedy bol
konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti Virgin Reality, s.r.o..
6. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie uvedené v prvej výrokovej vete tým, že vo vzťahu k žalobou
uplatnenému nároku na zaplatenie neuhradených leasingových splátok v sume 3.438,36 Eur považoval

súd žalobu za dôvodnú. V tejto časti žaloby bol nárok žalobcu riadne preukázaný listinnými dôkazmi
a zo strany žalovaného nebol relevantne spochybnený. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že
obchodná spoločnosť Virgin Reality s.r.o. sa s úhradou leasingových splátok dostala do omeškania.
Nebolo medzi sporovými stranami sporné, že omeškanie obchodnej spoločnosti Virgin Reality s.r.o.s úhradou leasingových splátok malo za následok výpoveď Nájomných zmlúv vo vzťahu k obom
predmetom leasingu, teda k obom morovým vozidlám. Námietky žalovaného voči tejto časti žalobou
uplatneného nároku, teda voči nároku na zaplatenie neuhradených leasingových splátok, spočívali v

tom, že žalovaný z dôvodu prevodu obchodného podielu k už zaniknutej obchodnej spoločnosti Virgin
Reality s.r.o. mal záujem o ukončenie svojho ručiteľského záväzku. Uvedenú skutočnosť, rovnako ani
argumentáciu žalovaného, že žalobca mal možnosť domáhať sa úhrady leasingových splátok priamo
od obchodnej spoločnosti Virgin Reality s.r.o. v čase, kedy mala dostatok finančných prostriedkov,
nie je možné považovať za účinnú obranu. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný nepoprel

skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že podpísal ručiteľské prehlásenia vo vzťahu k obom Nájomným
(leasingovým) zmluvám, v zmysle ktorého prevzal na seba záväzok uspokojiť pohľadávku veriteľa
(žalobcu) z leasingových zmlúv za spoločnosť Virgin Reality s.r.o., ktorej bol v čase podpisu ručiteľského
prehlásenia konateľom a spoločníkom. Skutočnosť, že následne previedol svoj obchodný podiel v
uvedenej spoločnosti, nemá vplyv na existenciu ručiteľského záväzku a nadväzne na to, že žalobca má
právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky od žalovaného ako ručiteľa dlžníka.

7.Zadôvodnúpovažovalokresnýsúdžalobutiežvovzťahukžalobouuplatnenémunárokunazaplatenie
neuhradených faktúr za čerpanie pohonných hmôt v celkovej sume 1.067,95 (719,36 Eur + 348,59 Eur)
Eur. Uviedol, že žalobca popri vystavených, splatných faktúrach, predložil na preukázanie tejto časti
žalobu uplatneného nároku i listinný dôkaz (výpis zo systému čerpacej stanice OMV) preukazujúci
dátumy a objem čerpania a ceny pohonných hmôt v čerpacej stanici OMV. Ako vyplýva z podpísaných

Nájomných zmlúv (leasingových zmlúv) boli zo strany žalobcu obchodnej spoločnosti Virgin Reality,
s.r.o ako nájomcovi odovzdané Tankovacie (platobné ) karty OMV. Používanie týchto tankovacích
(platobných) kariet a s tým spojené vyúčtovanie čerpaných pohonných hmôt je upravené v bode 6.2
Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou Nájomných zmlúv. Z predloženého výpisu zo
systému OMV čerpacích staníc, ktoré tvoria prílohu faktúr za čerpanie pohonných hmôt, mal potom

okresnýsúdpreukázanúdôvodnosťivýškutejtočastiuplatnenéhonároku.Nároknazaplatenienákladov
za čerpané pohonné hmoty obchodnou spoločnosťou Virgin Reality s.r.o. má žalobca i voči žalovanému
ako ručiteľovi a to v zmysle Ručiteľského prehlásenia, podľa ktorého sa žalovaný zaviazal, že v
prípade nesplnenia záväzku zo strany dlžníka (obchodnej spoločnosti Virgin Reality s.r.o.) voči žalobcovi
uspokojí záväzok spočívajúci v neuhradených leasingových splátkach, ako i iné platby, na základe

Zmluvy a sankciu spočívajúcu v zmluvnej pokute.
8. Okresný súd považoval za preukázaný aj žalobou uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Odkázal na to, že zmluvná pokuta bola dojednaná v súlade s § 544 ods. 1, ods. 2 OZ, pričom jej výška
a spôsob určenia je upravený vo Všeobecných zmluvných podmienkach bod 9.1., 9.2.
9. Okresný súd vo vzťahu k priznaným pohľadávkam priznal žalobcovi náhradu nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky v sume 200 Eur (5 x 40 Eur) podľa § 369c ods. 1 ObZ.
10. Vo vzťahu k časti uplatneného nároku na náhradu na nákladov za vypracovanie znaleckého posudku
a nároku na náhradu škody dospel okresný súd k záveru, že uplatnený nárok preukázaný nebol.
11. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie uvedené v druhej výrokovej vete tým, že nárok na náhradu
nákladov na vypracovanie znaleckého posudku nebol preukázaný, nakoľko samotné vystavenie faktúry

za jeho vyhotovenie, bez reálne preukázaných nákladov, ktoré mali byť za jeho vyhotovenie vynaložené,
nie je možné považovať za dôkaz, ktorý by preukázal dôvodnosť a výšku takto uplatneného nároku. Za
nepreukázaný súd považoval aj žalobou uplatnený nárok v časti nároku na náhradu škody. Zdôraznil,
že pre uplatnenie si nároku na náhradu škody je potrebné preukázať existenciu protiprávneho úkonu,
vznik škody ako i príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky uvedené

predpoklady majú objektívny charakter, musia byť splnené súčasne a ich existenciu musí preukázať
poškodený t.j. v danom prípade žalobca. Dôkazné bremeno na preukázanie skutkových tvrdení o
dôvodnosti žalobou uplatneného nároku je na žalobcovi. Samotné vystavenie faktúry odkazujúce na
Všeobecné zmluvné podmienky nemôže nahradiť absenciu skutkových tvrdení. V danom prípade
absentujú skutkové tvrdenia o tom, aká škoda žalobcovi vznikla, v akej výške, akého konania sa mal

žalovaný dopustiť a aká mala byť príčinná súvislosť medzi úkonmi žalovaného a vznikom tvrdenej škody.
12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobca
bol zo žalovanej sumy 9.602,81 Eur úspešný v časti o zaplatenie sumy 4.506,31 Eur, čo predstavuje
úspech žalobcu 46,93 %. Žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 5.096,50 Eur, čo predstavuje
úspech žalovaného 53,07 %. Pomer úspechu tak činí 6,14 % v prospech žalovaného (53,07 % - 46,93

% = 6,14 %).
13. Voči rozhodnutiu okresného súdu v I. a III. výrokovej časti podal odvolanie žalovaný z dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalovaný namietol záver okresného súdu, že jeho obrana,
ktorou poukazoval na prevod obchodného podielu zaniknutej obchodnej spoločnosti Virgin Reality s.r.o.nemôže byť považovaná za účinnú. Poukázal na ust. § 549 OZ, podľa ktorého ručiteľ môže plnenie
odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník a pripomenul, že poukazoval na
skutočnosť, že v rozhodnom čase disponovala spoločnosť Virgin Reality s.r.o. dostatočným majetkom

na uspokojenie pohľadávky. Podľa názoru žalovaného žalobca bez relevantného dôvodu neuplatňoval
bezodkladne svoj nárok u spoločnosti Virgin Reality s.r.o., a teda svojou pasivitou zavinil, že pohľadávku
v tejto časti nebolo možné vymôcť od dlžníka. Zároveň uviedol, že okresný súd sa touto námietkou
nezaoberal a v tejto časti podľa názoru žalovaného rozhodnutie riadne neodôvodnil.
14. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 1.067,95 Eur za čerpanie pohonných hmôt mal za to, že

okresný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď bez ďalšieho sa uspokojil s predloženými
faktúrami zo strany žalobcu, ktorých súčasťou má byť rozpis údajných čerpaní pohonných hmôt zo
strany spoločnosti Virgin Reality s.r.o. Uviedol, že v konaní spochybňoval pravdivosť údajov uvedených
vo faktúrach, nakoľko nie sú preukázané iným relevantným dôkazom. K listinnému dôkazu, na ktorý
poukazoval okresný súd - výpis zo systému čerpacej stanice OMV žalovaný uviedol, že takýto listinný
dôkaz mu v priebehu celého konania nebol doručený a nemá vedomosť o tom, že by ho žalobca do

konania predložil.
15. Žalovaný v odvolaní namietol aj priznanie nároku na paušálnu náhradu nákladov vymáhania
pohľadávky v sume 200,- Eur (5 x 40,- Eur). Mal za to, že nárok na zaplatenie paušálnej náhrady sa
nevzťahuje na počet vystavených faktúr, ale na konkrétny zmluvný vzťah, na podklade ktorého je veriteľ
oprávnený dlžníkovi faktúry vystavovať. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.
16. Voči rozhodnutiu okresného súdu v II. výrokovej vete, ktorou okresný súd zamietol žalobu v časti
nároku na zaplatenie nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku a v časti nároku na náhradu škody
podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP.

Odvolanie podal tiež voči III. výrokovej vete o nároku na náhradu trov konania. Žalobca v odvolaní
namietol záver okresného súdu, že nárok na náhradu nákladov na vypracovanie znaleckého posudku
nebol preukázaný, nakoľko samotné vystavenie faktúry za jeho vyhotovenie bez reálne preukázaných
nákladov nie je možné považovať za dôkaz, ktorý by preukázal dôvodnosť a výšku takto uplatneného
nároku. Žalobca uviedol, že povinnosť vypracovania znaleckého posudku vyplýva sporovým stranám

z VZP bodu 7.2.3., podľa ktorého je nájomca povinný zaplatiť prenajímateľovi náklady za zníženie
zostatkovej hodnoty vozidla, náklady na opravu a náhradu škody. Uviedol, že výšku uvedených nákladov
a škôd bez predošlého znaleckého posudku nie je možné presne určiť. Zároveň mal za to, že v konaní
nebolo relevantné reálne preukazovať faktickú úhradu faktúry za znalecký posudok (napr. výpoveďou
alebo potvrdením znalca alebo bankovým výpisom). Poukázal na "predložený výpis" (pravdepodobne

mal na mysli výpis z účtovného systému, ktorým žalobca eviduje faktúry), že k úhrade zostáva suma
0,00 Eur a zaplatených bolo 425,- Eur. Mal za to, že by bolo nehospodárne dokazovanie svedeckými
výpoveďami znalca, pokiaľ do konania predložil riadne vystavené faktúry platiteľov DPH a nie je dôvod
bez ďalšieho spochybňovať platnosť a správnosť takéhoto dokladu. Vo vzťahu k procesnému postupu
okresnéhosúduuviedol,žepokiaľmalokresnýsúd,alebožalovaný,zato,žepravosťapravdivosťtýchto

dôkazov je sporná, napr. sa domnievali, že žalobca neuhradil faktúru znalcovi alebo refakturácia bola
nesprávne účtovaná a predložená účtovná evidencia je chybná, mal súd prvej inštancie pojednávanie
odročiť za účelom umožniť žalobcovi predložiť do konania ďalšie dôkazy, ktoré by opodstatnenosť a
hodnovernosť už predložených dôkazov potvrdili. Podľa žalobcu tak došlo k nesprávnemu procesnému
postupu okresného súdu, ktorý znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces predčasnosti vydaného rozhodnutia a k
porušeniu princípu predvídateľnosti rozhodnutia okresného súdu. Vyjadril domnienku, že ak poškodená
osoba v súdnom konaní na strane žalobcu poskytne dostatočne pravdepodobné vysvetlenia na podporu
svojich tvrdení vo forme listinných dôkazov, dôkazné bremeno sa prirodzene prenesie na protistranu,
aby tieto tvrdenia prostredníctvom opačných dôkazov vyvrátila.

17. K neuznaniu nákladov na znalecký posudok žalobca uviedol, že vozidlá boli odobraté v poškodenom
a znečistenom stave, čo je zachytené v protokoloch, ktoré predložil v konaní a prípadnú potrebu
opráv a servisovania vozidiel ich odkupnú hodnotu, resp. amortizáciu po odobratí môže určiť bez
pochybností iba znalec na základe znaleckého posudku. Vypracovanie znaleckého posudku preto
označil za účelne vynaložený náklad, ktorý musel byť vynaložený práve z dôvodu protokolárne

zaznamenaných nedostatkoch odobratého vozidla. Podľa žalobcu on nemôže znášať za vznik týchto
nákladov zodpovednosť, keďže tieto vznikli v dôsledku konania, resp. nekonania žalovaného, pričom
znášať tieto náklady bol žalovaný povinný v zmysle VZP v spojitosti s povinnosťou dlžníka hradiť
náklady podľa bodu 723 VZP (písm. b), písm. f), prípadne písm. h)). Poukázal na to, že do konaniadoložil rozsiahle dôkazy preukazujúce uplatňované nároky, tieto právne zdôvodnil a mal za to, že
žalovaný ich nevyvrátil. Uviedol, že žalovaný nespochybnil ani žalobcom predložené dôkazy s výnimkou
prostého konštatovania, že už nie je štatutárom spoločnosti, pričom táto argumentácia je chybná, keďže

nezbavuje žalovaného ručiteľských záväzkov a podľa žalobcu nepredložil žiaden iný argument.
18. Žalobca v odvolaní namietol záver okresného súdu, že žalobu v časti nároku na náhradu škody
nepreukázal. Poukázal na skutkové tvrdenia, ktoré prezentoval v konaní pred súdom prvej inštancie a
uviedol, že výška škody bola v danom prípade 4.892,50 Eur vyúčtovaná v súlade s bodom 7.2.3. písm.
b) VZP, pričom predstavuje rozdiel medzi účtovnou zostatkovou hodnotou vozidla ku dňu zániku zmluvy

podľa účtovníctva prenajímateľa a výnosom z predaja vráteného vozidla znížené o všetky náklady
s týmto predajom spojené. Uviedol, že predložil súdu mesačný odpisový plán karty majetku, ako aj
kúpnu zmluvu, z ktorej vyplývala vstupná cena vozidla. Podľa žalobcu nepochybne došlo ku vzniku
rozdielu medzi účtovnou zostatkovou hodnotou vozidla, ktorú malo v momente predčasného ukončenia
nájomného vzťahu a hodnotou výstupnej ceny 13.750,- Eur. Odkázal na odpisový plán, ktorý predložil
do konania a uviedol, že pokiaľ mal žalovaný alebo súd pochybnosti o správnosti a pravdivosti účtovnej

dokumentácie, mohol tieto dôkazy spochybniť a žiadať predloženie ďalších dôkazov, alebo preskúmanie
správnosti vedenia účtovníctva, v krajnom prípade požiadať o znalecké dokazovanie.
19. Žalobca v odvolaní namietol absenciu zdôvodnenia okresného súdu, ktorý sa podľa jeho názoru
nezaoberal dôkazmi, ktoré predložil na poslednom pojednávaní dňa 23.10.2023, na ktoré žalobca
poukázal. Žalobca uviedol, že nie je zrejmé, či okresný súd vzal tieto dôkazy do úvahy, prípadne či

spochybnil ich pravdivosť a odôvodnenie v tomto bode považoval za zmätočné, resp. absentujúce.
20. V nadväznosti na vyššie uvedené mal potom žalobca za to, že mu mala byť priznaná aj náhrada
paušálnych náhrad spojených s uplatnením pohľadávok, ktoré boli súdom zamietnuté, teda v rozsahu
2 x 40,- Eur. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil tak,
že žalobe v plnom rozsahu vyhovie, alebo aby vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a opätovné rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
21. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril, že pokiaľ ide o znalecký posudok, tento žalobca do
konania ani nepredložil. Sporné teda nebolo iba to, či v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku
vznikli nejaké náklady, ale sporná bola vôbec existencia samotného znaleckého posudku. Podľa
názoru žalovaného súd vo výroku II. rozhodol správne, ak žalobu v rozsahu nákladov súvisiacich s

vypracovaním znaleckého posudku a údajnej škody zamietol. Mal za to, že žalobca uvedené nároky
počas konania žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, iba opakovane konštatoval ich existenciu.
Vo vzťahu k procesnému postupu súdu uviedol, že žalobca mal dostatok času na to, aby preukázal
existenciu svojich nárokov a bol to žalobca, kto sa rozhodol namiesto predloženia znaleckého posudku
a potvrdenia o realizácii transakcie ako úhrady za vypracovaný znalecký posudok predložiť účtovníctvo

a faktúru, čo označil žalovaný za nepochopiteľné. Mal za to, že takýto postup nemôže ísť na ťarchu
žalovaného,respektívenazodpovednosťsúdu.Vovzťahuknáhradeškodyžalovanýuviedol,žežalobca
počas celého konania neprodukoval žiadny relevantný dôkaz, len odkazoval na nepredložený znalecký
posudok, v dôsledku čoho nemohla byť škoda preukázaná čo do jej výšky. Túto žalobca len tvrdil a
žalovaný ju poprel. Takisto nemohla byť škoda preukázaná ani čo do právneho dôvodu, keďže absentujú

nielen dôkazy, ale aj skutkové tvrdenia žalobcu, ktorý v priebehu celého konania neuvádzal z čoho má
vyplývať príčinná súvislosť medzi tvrdenou škodou na strane žalobcu a konaním žalovaného, v dôsledku
ktorého malo dôjsť k jej vzniku. Skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom v odvolaní žalovaný označil za
novoty, ktoré v odvolacom konaní nie sú prípustné.
22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380

ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods.
1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej
tabuli krajského súdu.

23. Odvolací súd bol v zmysle ust. § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie:

24. Žalobca a obchodná spoločnosť Virgin Reality, s.r.o., IČO: 50 819 682 uzavreli dňa 10.10.2017

Nájomnú zmluvu č. 140011312, predmetom ktorej bol leasing automobilu zn, Kia Sportage 2.0 CRDi
HP A6 4WD GT-Line. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky.25. Žalobca a obchodná spoločnosť Virgin Reality, s.r.o., IČO: 50 819 682 uzavreli dňa 10.10.2017
Nájomnú zmluvu č. 140011313, predmetom ktorej bol leasing automobilu zn, Kia Sportage 1.7 CRDi
A7 DCT ISG 2WD GT-Line. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky.

26. Na úhradu leasingových splátok vystavil žalobca obchodnej spoločnosti nasledovné faktúry: faktúru
č. 005-16955/19 žo dňa 4.12.2019 na leasingovú splátku za obdobie 12/2019 na sumu 1.146,12 Eur so
splatnosťou 18.12.2019; faktúru č. 005-01386/20 zo dňa 9.1.2020 na leasingovú splátku za obdobie
01/2020 na sumu 1.146,12 Eur so splatnosťou 23.1.2020; faktúru č. 005-02997/20 zo dňa 6.2.2020 na

leasingovú splátku za obdobie 02/2020 na sumu 1.146,12 Eur so splatnosťou 20.2.2020. Obchodná
spoločnosť Virgin Reality, s.r.o., IČO: 50 819 682 sa dostala opakovane do omeškania s úhradou
leasingových splátok.

27. Žalobca z dôvodu omeškania s úhradou leasingových splátok vypovedal dňa 7.2.2020 Nájomnú
zmluvu č. 140011312 a Nájomnú zmluvu č. 140011313, ktoré boli uzavreté s obchodnou spoločnosťou

Virgin Reality, s.r.o. a to k dátumu 7.2.2020

28. Obchodná spoločnosť Virgin Reality, s.r.o., IČO: 50 819 682 dňa 7.2.2020 protokolárne odovzdala
predmetleasinguzNájomnejzmluvyč.140011312apredmetleasinguzNájomnejzmluvyč.140011313.

29. Žalobca vystavil obchodnej spoločnosti Virgin Reality, s.r.o. nasledovné faktúry za PHM: faktúru č.
004-01768/19 zo dňa 30.11.2019 na sumu 719,36 Eur so splatnosťou 30.12.2019. Príloha uvedenej
faktúry obsahuje údaje o čerpaní pohonných hmôt v čerpacej stanici OMV spolu s dátumami čerpania a
objemom čerpaných PHM; faktúru č. 004-01943/19 zo dňa 31.12.2019 na vyúčtovanie PHM z 12/2019
v sume 348,59 Eur so splatnosťou 30.1.2020. Príloha uvedenej faktúry obsahuje údaje o čerpaní

pohonných hmôt v čerpacej stanici OMV spolu s dátumami čerpania a objemom čerpaných PHM.

30. Žalobca vystavil obchodnej spoločnosti Virgin Reality, s.r.o. nasledovné faktúry: faktúru č.
042-00177/20 zo dňa 14.3.2020 za vypracovanie znaleckého posudku na oba predmety leasingu v sume
204,- Eur a faktúru č. 008-00049/20 zo dňa 9.4.2020 na náhradu škody pri ukončení leasingovej zmluvy

č 140011312 na sumu 4.892,50 Eur so splatnosťou 9.4.2020.

31. Žalovaný podpísal dňa 11.10.2017 ručiteľské prehlásenie na zabezpečenie záväzku obchodnej
spoločnosti Virgin Reality, s.r.o., IČO: 50 819 682 voči žalobcovi, ktorým sa zaviazal uspokojiť
pohľadávku žalobcu voči Virgin Reality, s.r.o. vyplývajúcu z neuhradených leasingových splátok.

32. Žalovaný p. A. B. bol v čase uzavretia Nájomnej zmluvy č. 140011312 zo dňa 10.10.2017 a Nájomnej
zmluvy č. 140011313 zo dňa 10.10.2017 konateľom obchodnej spoločnosti Virgin Reality, s.r.o., IČO:
50 819 682.

33. Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 11.12.2019 previedol žalovaný a jeho manželka
D. E. B. svoje obchodné podiely na nového spoločníka obchodnú spoločnosť Grand Tn-Reality s.r.o.,
IČO: 36 326 658.

34. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov

(ďalej len ObZ), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je
zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

35. Podľa § 269 ods. 2 ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

36. Podľa § 303 zákona ObZ, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil
určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

37. Podľa § 369c ods. 1 ObZ, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a

a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.38. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na
zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa svoje stanovisko k odvolacím námietkam. Pokiaľ sa okresný súd
nezaoberal niektorými námietkami, na ktoré poukazujú žalobca a žalovaný v odvolaniach, odvolací súd

postupoval podľa ust. § 387 ods. 3 CSP a zaoberal sa tými podstatnými vyjadreniami strán, s ktorými
sa nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

39. Žalovaný v odvolaní voči prvej výrokovej vete okresného súdu namietol právne posúdenie vo
vzťahu k posúdeniu jeho ručiteľského záväzku. Kým v konaní pred súdom prvej inštancie sa žalovaný

domáhal toho, že v čase vzniku pohľadávky sa žalobca mohol riadne uspokojiť u primárneho dlžníka,
ktorý v tom čase disponoval dostatočnými finančnými prostriedkami na ich úhradu, v odvolaní uvedenú
argumentáciu rozšíril o poukaz na ust. § 549 OZ a domáhal sa toho, že ako ručiteľ má právo plnenie
odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník. V konaní pred súdom prvej
inštancie však žalovaný netvrdil, ani nepreukazoval akým spôsobom veriteľ zavinil, že pohľadávku
nemôže uspokojiť dlžník. Zo strany žalovaného boli produkované iba skutkové tvrdenia, z ktorých

vyplývalo, že spoločnosť Virgin Reality s.r.o. disponovala v čase vzniku pohľadávky dostatočným
majetkom na jej uspokojenie a žalobca v tom čase svoju pohľadávku voči dlžníkovi nevymáhal. Toto
skutkovétvrdenievšakniejemožnésubsumovaťpodustanovenie,ktoréreagujenasituáciu,kedyveriteľ
zaviní, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník. Samotná skutočnosť, že veriteľ využil právo vymáhať
svoju pohľadávku voči Virgin Reality s.r.o. a voči ručiteľovi v inom čase, než v čase bezprostredného

vzniku pohľadávky, nie je možné vyhodnotiť ako skutočnosť, že veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže
uspokojiť dlžník. Veriteľ zaviní, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník vtedy, keď mu ju znemožní
uspokojiť, alebo keď vyvolá takú situáciu, v dôsledku ktorej dlžník pohľadávku uspokojiť nemôže.
Žalovaný v konaní neuviedol žiadne také skutkové tvrdenia, ktoré by vysvetľovali akým spôsobom
zabránil veriteľ primárnemu dlžníkovi (Virgin Reality s.r.o.) pohľadávku uhradiť. Časový moment, kedy

si veriteľ uplatní pohľadávku voči dlžníkovi aj voči ručiteľovi je v dispozičnej autonómii veriteľa, ktorý je
v princípe limitovaný iba plynutím času vo vzťahu k premlčacím lehotám.

40. Žalovaný v odvolaní namietol, že okresný súd v časti posúdenia jeho ručiteľského záväzku riadne
neodôvodnil rozhodnutie, keď iba konštatoval, že skutkové tvrdenia žalovaného nie je možné považovať

za účinnú obranu.

41. I keď je možné stotožniť sa s tým, že odôvodnenie okresného súdu je stručné, odvolací súd má za
to, že je z neho možné zistiť myšlienkový postup okresného súdu, ktorý sa správne vysporiadal s tým,
že prevod obchodného podielu nezbavil žalovaného ručiteľského záväzku. Žalovaný prevzal ručiteľský

záväzok ako fyzická osoba s plným vedomím obsahu tohto záväzku a jeho ručiteľská povinnosť nebola
závislá od jeho postavenia spoločníka v spoločnosti Virgin Reality s.r.o. Preto skutkové tvrdenie, že
previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti primárneho dlžníka, skutočne nie je možné považovať za
účinnú obranu. Takáto obrana nemôže mať za následok rozhodnutie súdu, ktorým by nepriznal veriteľovi
nárok vo vzťahu k ručiteľovi.

42. Pokiaľ sa okresný súd nevyjadril k argumentácii žalovaného, že spoločnosť Virgin Reality s.r.o.
disponovala finančnými prostriedkami na úhradu záväzku, odvolací súd konštatuje, že tento argument
bol vo vzťahu k ručiteľskej povinnosti žalovaného rovnako irelevantný. Princíp ručenia je v tom, že
pokiaľ ručiteľ veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok,

stáva sa dlžníkovým ručiteľom, z čoho mu vyplýva povinnosť za dlžníka uvedený záväzok splniť.
Veriteľ nie je povinný pátrať po tom, či dlžník nesplnil svoj záväzok preto, že nedisponuje finančnými
prostriedkami, alebo preto, že napriek tomu, že nimi disponuje, záväzok jednoducho nechce splniť.
Povinnosť ručiteľa uhradiť záväzok za splnenia ostatných podmienok ručenia nastupuje už z toho
dôvodu, že dlžník záväzok nesplnil, pričom je irelevantné z akého dôvodu dlžník takto postupoval. Preto

ani skutočnosť, že dlžník podľa tvrdenia žalovaného disponoval finančnými prostriedkami pred tým,
než bol voči nemu uplatnený nárok zo strany žalobcu, nezbavuje ručiteľa povinnosti vyplývajúcej mu
z ručenia. Za predpokladu, že dlžník odmietne splniť záväzok (napriek tomu, že je solventný), nastupuje
povinnosť ručiteľa záväzok splniť a ručiteľ si následne môže uplatňovať plnenie poskytnuté veriteľovi od
dlžníka. Ručenie je preto zabezpečovacím prostriedkom, aby zabezpečilo nárok veriteľa. Vzťah medzi

ručiteľom a dlžníkom je osobitným vzťahom založeným tým, že ručiteľ dobrovoľne prevezme ručenie za
záväzky dlžníka. Preto vo vzťahu k existencii a rozsahu ručiteľského záväzku je tvrdenie o množstve
finančných prostriedkov, ktorými mal údajne disponovať dlžník v čase vzniku záväzku, irelevantné.43. Žalovaný namietol rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k povinnosti uhradiť sumu za čerpanie
pohonných hmôt. Mal za to, že okresný súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, pokiaľ sa uspokojil
s predloženými faktúrami a uviedol, že dôkaz "výpis zo systému čerpacej stanice OMV" mu v priebehu

celého konania nebol doručený a nemá vedomosť o tom, že by ho žalobca do konania predložil. V
tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že výpisom zo systému čerpacej stanice OMV je práve rozpis
jednotlivých čerpaní pohonných hmôt zo strany spoločnosti Virgin Reality s.r.o., o ktorej sám žalovaný
uviedol, že bola uvedená na druhej strane predložených faktúr zo strany žalobcu. Z procesného hľadiska
tak boli práva žalovaného dodržané, keďže tento dôkaz (faktúry, ktorých súčasťou na druhej strane je

rozpis čerpaní pohonných hmôt) je dôkazom, ktorý okresný súd vykonal, ktorým žalovaný disponoval a
ku ktorému sa v konaní vyjadroval.

44. Odvolací súd má zároveň za to, že okresný súd tento dôkaz posúdil správne a stotožnil sa s
tým, že predložený dôkaz preukazuje dátumy a objem čerpania PHM, ako aj ceny pohonných hmôt
v čerpacej stanici OMV. Zároveň žalovaný nepoprel, že mu ako nájomcovi boli odovzdané tankovacie

platobné karty OMV. V princípe žalovaný v konaní ani nepoprel, že by uvedené pohonné hmoty tankoval,
poprel iba, že by žalobca preukázal, že spoločnosť Virgin Reality s.r.o. skutočne spotrebovala pohonné
hmoty v tejto sume. V konaní však nebola relevantná otázka, kto skutočne spotreboval pohonné hmoty,
relevantná bola otázka, či tieto pohonné hmoty tankoval subjekt Virgin Reality s.r.o., za ktorého prevzal
žalovaný ručenie. Ako uviedol okresný súd, tankovacie karty sú vlastne platobnými kartami, ktorých

údaje je samozrejme možné spochybniť, avšak toto spochybnenie by muselo byť účinné a predovšetkým
kvalifikované. Zo strany žalovaného nedošlo k účinnému spochybneniu, iba k všeobecnej námietke, že
žalobca nepreukázal, že to bol práve Virgin Reality s.r.o., kto tieto pohonné hmoty spotreboval. Pokiaľ
však Virgin Reality s.r.o. pohonné hmoty tankoval a poskytol ich na spotrebovanie tretiemu subjektu,
toto nie je pre konanie relevantné. Relevantné je, že na základe tankovacích kariet je možné stotožniť

subjekt, ktorý tankoval a bol ním práve Virgin Reality s.r.o. Preto odvolaciu námietku v tejto časti posúdil
odvolací súd ako nedôvodnú.

45. Žalovaný v odvolaní namietol postup okresného súdu, ktorý priznal žalobcovi nárok na paušálnu
náhradu nákladov súvisiacich s vymáhaním pohľadávky. Žalovaný vyjadril názor, že nárok sa nevzťahuje

na počet vystavených faktúr, ale vzťahuje sa na konkrétny zmluvný vzťah, na podklade ktorého je veriteľ
oprávnený dlžníkovi faktúry vystavovať.

46. Odvolací súd vo vzťahu k paušálnej náhrade nákladov poukazuje na to, že otázka interpretácie ust.
§ 369c ObZ už je v slovenskej judikatúre vyriešená. Najvyšší súd Slovenskej republiky publikovaným

rozhodnutím11/2023(uznesenieNajvyššiehosúduSR2Obdo/59/2021zodňa30.11.2022)jednoznačne
formuloval, že veriteľ má nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok
podľa § 369c ods. 1 ObZ v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. vo výške 40,- Eur za
každú pohľadávku, ktorá je predmetom samostatnej faktúry za dodávku tovaru alebo poskytnutie služby,
a to aj v prípade, že si pohľadávky uplatňuje spoločne v jednom súdnom konaní. Takáto faktúra musí

zodpovedať jednej ucelenej obchodnej transakcii smerujúcej k dodávke tovaru alebo poskytnutiu služieb
za odplatu, teda nesmie byť účelovo delená. Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že okresný
súd postupoval správne, pokiaľ vo vzťahu k priznaným nárokom žalobcovi priznal zároveň nárok na
paušálnu úhradu nákladov. Keďže okresný súd priznal žalobcovi nárok z uplatnených 5 faktúr, správne
mu tiež priznal výšku paušálnej náhrady nákladov v sume 200,- Eur (40 Eur x 5).

47. Odvolací súd na základe uvedeného vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné a v
rozsahu prvej výrokovej vety rozhodnutie okresného súdu postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

48. Žalobca v odvolaní voči druhej výrokovej vete rozhodnutia okresného súdu namietol jeho záver, že
nebol preukázaný nárok na náhradu nákladov na vypracovanie znaleckého posudku. Domáhal sa pritom
nesprávneho posúdenia ust. bodu 7.2.3 VZP, podľa ktorého je nájomca povinný zaplatiť prenajímateľovi
náklady za zníženie zostatkovej hodnoty vozidla, náklady na opravu a náhradu škody.

49. Uvedený argument žalobca uviedol aj v konaní pred súdom prvej inštancie, kedy sa domáhal nároku
podľa bodu 7.2.3 písm. f) a h) VZP. Vyhotovenie znaleckého posudku však nie je možné definovať
ako náklady na opravu veci, pretože nákladom na opravu veci sú náklady, ktoré bezprostredne súvisia
s opravou, pričom vyhotovenie znaleckého posudku s opravou súvis nemá. Pokiaľ ide o uplatnenienároku vo vzťahu k náhrade škody, v prípade náhrady škody by bol žalobca povinný uniesť dôkazné
bremeno nielen vo vzťahu k tvrdeniu, ktorá konkrétna právna povinnosť bola porušená, aká bola výška
škody v súvislosti s vypracovaním znaleckými posudkami a príčinná súvislosť medzi nimi, ale musel

by preukazovať aj reálnu výšku škody. V tejto súvislosti potom správne postupoval okresný súd ak
konštatoval, že ani znalecký posudok, ani náklady na znalecký posudok preukázané neboli. Osobitne
nebolo preukázané, že by žalobcovi vznikla škoda. Žalobca mal v tejto súvislosti v odvolaní za to, že
pre sporovú vec nie je relevantné reálne preukazovať faktickú úhradu faktúry za znalecký posudok.
Pokiaľ však žalobca nepreukázal ani reálnu úhradu faktúry za znalecký posudok, nepreukázal, že mu

škoda skutočne vznikla. Za škodu sa všeobecne považuje zmenšenie majetku poškodeného, v širšom
zmysle sa za škodu považuje aj ušlý zisk, teda to, o čo by sa bol majetok poškodeného zväčšil, pokiaľ
by nedošlo k porušeniu právnej povinnosti. V konaniach, kedy je uplatnený nárok na náhradu škody,
zaťažuje bremeno skutkových tvrdení aj dôkazné bremeno žalobcu vo vzťahu ku všetkým náležitostiam
preverovaným v súvislosti so vznikom škody. Účtovníctvo nie je dôkazom o vzniku škody, keďže je len
zachytením stavu hospodárskej situácie žalobcu, zaznamenané žalobcom, ale nie je dôkazom o tom,

či žalobca naozaj sumu uvedenú v účtovníctve zaplatil, alebo nezaplatil. Pokiaľ žalobca nepredložil
dôkaz preukazujúci zaplatenie sumy za znalecké posudky (napr. výpis z účtu, pokladničný doklad,
výpoveď svedka), nepreukázal ani to, že jeho majetok sa zmenšil o náklady na vypracovanie znaleckých
posudkov. Pokiaľ však nepreukázal, že sa mu zmenšil majetok, súd nemohol konštatovať vznik škody
ako jednu z podstatných podmienok pre uznanie nároku na náhradu škody. Žalobca sa v konaní vo

vzťahu k znaleckým posudkom domáhal aj nákladov vynaložených v súvislosti s odobratím vozidla, opäť
však náklady bezprostredne súvisiace s tým, že vozidlo je odoberané, znalecký posudok nezahŕňajú
(napr. náklady na prepravu vozidla).

50. K argumentácii žalobcu, že bez vypracovania znaleckého posudku nemá možnosť zistiť rozsah

poškodenia a hodnotu vozidla, odvolací súd konštatuje, že pokiaľ je pre žalobcu nevyhnutné zistiť rozsah
poškodenia, je to žalobca, kto tento údaj potrebuje, a z uvedeného dôvodu znáša náklady na tento
údaj on. Žalobcovi pritom nič nebránilo zmluvne dohodnúť so žalovaným povinnosť zaplatiť medzi inými
nákladmi uvedenými v bode 7.2.3 aj náklady na znalecký posudok, keďže náklady na znalecký posudok
nebolo možné subsumovať ani pod náklady na opravy, ani pod náklady vynaložené v súvislosti s

odobratím vozidla. Žalobcovi zároveň ostalo zachované právo domáhať sa náhrady nákladov v súvislosti
s nárokom na náhradu škody, kedy však žalobca nepredložil také skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo
možné konštatovať, že sú splnené všetky predpoklady priznania nároku na náhradu škody vo vzťahu
k znaleckým posudkom (osobitne vznik škody). Okresný súd preto správne postupoval, pokiaľ tento
návrh zamietol. Žalobca mal za to, že vo vzťahu k znaleckým posudkom predložil rozsiahle dôkazy

preukazujúce uplatňované nároky, avšak toto konštatovanie zo spisu nevyplýva. Dôkazy, ktoré žalobca
predložil, nepreukazujú vo vzťahu k znaleckým posudkom, že žalobcovi škoda skutočne vznikla, teda
že náklady za znalecké posudky skutočne zaplatil. Preukazujú len toľko, že žalobca eviduje náklady na
znalecké posudky vo svojej evidencii.

51. Žalobca v konaní namietol procesný postup okresného súdu, kedy mal za to, že pokiaľ sa súd
domnieval, že žalobca neuhradil znalcovi faktúru, tak mal pojednávanie odročiť za účelom umožniť
žalobcovi predložiť do konania ďalšie dôkazy. Žalobca v tejto námietke úplne abstrahuje od základných
princípov Civilného sporového poriadku, ktorý vychádza z toho, že procesná aktivita musí byť na strane
žalobcu, pokiaľ tento sa domáha priznania určitého nároku. Súd nemôže zasahovať do „rovnosti zbraní“

tým, že žalobcovi povie, aké tvrdenia by mal predkladať na to, aby jeho žaloba bola úspešná a rovnako
nemôže odročiť pojednávanie za účelom, aby žalobcovi umožnil doloženie dôkazov, ktoré mu sám súd
predpíše. Takýmto spôsobom by súd neprípustne porušil procesné práva žalovaného. Zároveň žalovaný
v konaní namietal vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody 4.892,50 Eur spolu so sumou
204,- Eur za vypracovanie znaleckého posudku, teda vo vzťahu k obidvom týmto nárokom, nielen to,

že žalobca nešpecifikoval a nepreukázal nárok na zaplatenie týchto súm, ale vo vzťahu k znaleckému
posudku namietol aj to, že tento ani nebol priložený. Pokiaľ žalovaný namietol aj výšku škody, bolo
povinnosťou žalobcu tvrdenú výšku škody preukázať, teda preukázať, že o takúto sumu sa jeho majetok
zmenšil.

52. Žalobca v odvolaní namietol rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k náhrade škody vo výške
4.892,50 Eur. Žalobca mal za to, že táto bola vyúčtovaná v súlade s bodom 7.2.3 písm. b) VZP a jej
výšku vymedzil ako rozdiel medzi účtovnou zostatkovou hodnotou vozidla ku dňu zániku zmluvy podľaúčtovníctva prenajímateľa a výnosom z predaja vráteného vozidla zníženého o všetky náklady s týmto
predajom spojené.

53. Žalobca si tak nárok na zaplatenie sumy 4.892,50 Eur uplatnil z titulu nároku na náhradu škody
(bod 7.2.3 písm. h) VZP), avšak zároveň odkazuje na zmluvné dojednanie (teda nie nárok odvodený od
náhrady škody, ale od zmluvnej povinnosti) upravenej v bode 7.2.3 písm. b) VZP. Nárok formuloval tak,
že ide o nárok na náhradu škody, pričom jeho výšku vymedzil v zmysle bodu 7.2.3 písm. b).

54. Pokiaľ sa žalobca domáhal nároku na zaplatenie sumy 4.892,50 Eur z titulu náhrady škody (bod
7.2.3 písm. h) VZP), bol povinný vymedziť nielen, ktorá konkrétna právna povinnosť bola žalovaným
porušená, ale aj výšku škody (opäť buď vo vzťahu ku skutočnej škode, teda k zmenšeniu jeho majetku
alebo vo vzťahu k ušlému zisku, teda k tomu, o čo sa jeho majetok mohol zväčšiť, pokiaľ by nedošlo
k porušeniu povinnosti žalobcu) a príčinnú súvislosť medzi týmito dvoma skutočnosťami. Žalobca však
vo veľmi stručných skutkových tvrdeniach, ktoré prezentoval v žalobe, uvedenú súvislosť nevymedzil.

Na pojednávaní konanom dňa 23.10.2023 potom žalobca uplatnenú sumu vysvetľoval ako rozdiel
medzi zostatkovou účtovnou cenou 18.642,50 Eur uvedenú v tabuľke v predposlednom riadku 7. stĺpca
mesačného odpisového plánu majetku a hodnotou výstupnej ceny 13.750,- Eur uvedenej v tabuľke v
hlavičke plánu. Zároveň sa v konaní, rovnako ako v odvolaní domáhal toho, že výškou škody malo byť
v zmysle bodu 7.2.3 písm. b) VZP kladný rozdiel medzi účtovnou zostatkovou hodnotou vozidla ku dňu

zániku (ktorú špecifikoval na pojednávaní ako 18.642,50 Eur) a výnosom z predaja vráteného vozidla
zníženým o všetky náklady s týmto predajom spojené. V celom konaní žalobca pritom ani netvrdil, ani
nepreukazoval, aký bol výnos z predaja vráteného vozidla.

55. Žalobca v konaní predložil kúpnu zmluvu, z ktorej vyplýva cena, za akú vozidlo žalobca nadobudol

predtým, ako ju poskytol do leasingového vzťahu žalovanému. Nepredložil ale kúpnu zmluvu, z ktorej
by vyplýval výnos z predaja vozidla vráteného žalovaným po ukončení leasingového vzťahu. Zároveň
žalobca ani len netvrdil, aké boli všetky náklady spojené s predajom vozidla. Pokiaľ si však výšku
škody odvodil žalobca od rozdielu medzi účtovnou zostatkovou hodnotou vozidla a výnosom z predaja
vrátenéhovozidlazníženýmovšetkynákladystýmtopredajomspojené,bolpovinnýtvrdiťapreukazovať

nielen účtovnú zostatkovú hodnotu vozidla, ale aj výnos z predaja vráteného vozidla a náklady spojené
s predajom vráteného vozidla.

56. Suma uvedená v mesačnom odpisovom pláne majetku označená ako výstupná cena nie je žiadnym
spôsobom definovaná vo vzťahu k uplatnenej výške náhrady škody v zmysle bodu 7.2.3 písm. b) VZP.

Okresný súd preto správne skonštatoval, že žalobou uplatnený nárok nemal v konaní za preukázaný,
keďže nemal ani len tvrdenú existenciu protiprávneho úkonu vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi
nimi. Okresný súd správne uviedol, že samotné vystavenie faktúry odkazujúce na všeobecné zmluvné
podmienky nemôže nahradiť absenciu skutkových tvrdení. Skutkové tvrdenia, ktoré žalobca v konaní
uviedol tak nepostačovali na prijatie záveru, že mu vznikla škoda práve vo výške 4.892,50 Eur.

57. Žalobca aj v súvislosti s postupom okresného súdu pri skúmaní predpokladov na náhradu
škody uviedol, že pokiaľ mal žalovaný alebo súd pochybnosti o správnosti a pravdivosti účtovnej
dokumentácie žalobcu, tieto mohli spochybniť a žiadať predloženie ďalších dôkazov alebo preskúmanie
správnosti vedenia účtovníctva, resp. požiadať o znalecké dokazovanie. Odvolací súd opäť pripomína,

že takýto postup by bol v rozpore s ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Procesná aktivita
smerujúca k odôvodneniu uplatneného nároku nemôže byť na strane súdu. Žalovaný zároveň poprel
uplatnený nárok čo do základu, aj čo do výšky. Vo vzťahu k dôkazom predloženým pri poslednom
pojednávaní (vrátane mesačného odpisového plánu majetku) uviedol, že tieto sú právne bezvýznamné
a navrhoval, aby súd na ne neprihliadal aj vo vzťahu k neskorému predloženiu. Zopakoval, že žalobca

nepreukázal existenciu predpokladov nároku na náhradu škody a neuniesol dôkazné bremeno do
výšky, ani do dôvodu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný formuloval svoje pochybnosti o správnosti
predložených dokumentov, na základe čoho súd správne považoval tvrdenia žalobcu za sporné. Bolo
preto povinnosťou žalobcu, aby jednak uviedol také tvrdenia, ktoré potvrdzujú uplatnený nárok, a jednak
predložil k nim dôkazy. Pokiaľ sa žalobca domáhal určitého spôsobu určenia výšky škody (bod 7.2.3

písm. b) VZP), bol to on, kto bol povinný skutkovo tvrdiť všetky vstupné údaje (účtovnú zostatkovú
hodnotu vozidla, výnos z predaja vráteného vozidla, náklady spojené s predajom vráteného vozidla).58. Odvolací súd dal za pravdu žalobcovi vo vzťahu k odvolacej námietke, kedy uviedol, že okresný
súd nezdôvodnil, prečo sa nezaoberal dôkazmi, ktoré predložil na poslednom pojednávaní dňa
23.10.2023. Odvolací súd zistil, že okresný súd uvedené dôkazy vykonal, tzn. že svoje rozhodnutie

vydal až na základe toho, že ich vykonal. Pokiaľ sa následne v odôvodnení nevysporiadal s
podstatnými vyjadreniami žalobcu, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 3 CSP uvedené doplnil.
Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť
rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu
(rozhodnutie Najvyššieho súdu 2Cdo/12/2019 zo dňa 30.09.2019).

59. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno
a bremeno skutkových tvrdení vo vzťahu k tomu, že mu konaním žalovaného vznikla škoda práve vo
výške 4.892,50 Eur s DPH vyúčtovaná podľa bodu 7.2.3 písm. b) VZP.

60. Žalobca sa v odvolaní domáhal priznania paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky aj vo vzťahu k faktúre uplatnenej za náklady za znalecké posudky a vo vzťahu k faktúre
uplatnenej za náhradu škody. Keďže ani jeden z týchto nárokov nevyhodnotil okresný ani odvolací súd
ako oprávnený, bolo rozhodnutie okresného súdu v časti, ktorou zamietol paušálnu náhradu nákladov
2 x 40,- Eur za uvedené faktúry správne.

61. Keďže rozhodnutie okresného súdu vo veci samej bolo vecne správne, správne bolo aj rozhodnutie
vo výrokovej vete, ktorou priznal sporovým stranám nárok na náhradu trov konania v pomere úspechu
žalobcu a žalovaného. Aj v tejto časti preto odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

62. Odvolací súd je v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, preto rozhodnutie

okresného súdu preskúmal len v rozsahu dôvodov vymedzených v odvolaní. Zároveň odvolací súd
nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolaní
uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP).

63. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne

správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

64. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP podľa pomeru úspešnosti v odvolacom konaní. V odvolacom konaní žalobca podal odvolanie
voči zamietavému výroku v rozsahu 5.096,50 Eur (4.892,50 náhrada škody + 204 znalecké posudky)

a v celom rozsahu odvolania bol neúspešný, úspešný bol v tomto rozsahu žalovaný. Žalovaný podal
odvolanie voči výroku, ktorým okresný súd vyhovel v rozsahu 4.706,31 Eur (4.506,31 Eur splátky
leasingu a PHM + 200 paušálna náhrada vymáhania pohľadávok) a rovnako v celom rozsahu nebol
úspešný, takže v tomto rozsahu bol úspešný žalobca. Z predmetu odvolacieho konania 9.802,81 Eur
(4.706,31 + 5.096,50) tak bol žalovaný úspešný v rozsahu 5.096,50 Eur, čo predstavuje pomer 51,99

% a žalobca bol úspešný v rozsahu 4.706,31 Eur, čo predstavuje pomer 48,01 %. Vzájomný pomer
úspechu je potom 3,98 % (51,99 % – 48,01 %). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

65. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).