Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4Er/38/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715200660
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Michálek
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1715200660.2

Uznesenie

Okresný súd Pezinok, v Pezinku, v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so
sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti povinnému: W. H., R..
XX.XX.XXXX, bytom B. U.. J. XXX/XX, Z., pre vymoženie 487,88 eur istiny s príslušenstvom, vedenej
pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava (ako

nástupca súdnych exekútorov JUDr. Anetty Demešovej a JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.), takto

r o z h o d o l :

I. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie, spísaného do zápisnice na exekútorskom úrade dňa
22.01.2015, sa začalo vo veci exekučné konanie, na podklade rozsudku Rozhodcovského súdu v
Bratislave, pred rozhodcom K.. O. Z. sp. zn. XXXXX/XX zo dňa 14.04.2014 právoplatného dňa

12.05.2014 a vykonateľného dňa 16.05.2014 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spolu s návrhom na vykonanie exekúcie,
exekučným titulom a prílohami (Zmluva o poskytovaní verejných služieb č. O. zo dňa 04.07.2012,
Dodatok k Zmluve o pripojení č. O. zo dňa 04.07.2012, Príloha č. 1 Dodatku k Zmluve, boli tunajšiemu
súdu doručená dňa 02.02.2015.

3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Ex. por., „Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1.aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.marca 2017.“

4. Podľa § 243d ods. 1 prvá veta Ex. por., „Exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného

predpisu, vydaného pred 1.januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto
zákona.“

5. Podľa § 243d ods. 2 Ex. por., „Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1.januáru 2015, sa použijú

predpisy účinné do 31.decembra 2014.“

6. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Ex. por., „Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.“

7. Podľa § 44 ods. 2 Ex. por., „Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia navykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.“

8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného v čase uzatvorenia
zmluvy, „Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré

spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní."

9. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného v čase uzatvorenia
zmluvy, „Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve."

10. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného v čase uzatvorenia
zmluvy, „Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných

zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli."

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, „Spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, „Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, „Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.“

14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, „Spotrebiteľ je
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy neková v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, „Spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané."

16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, „Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.“

17. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, „Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.“

18. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, „Za

neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní."19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, „Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné."

20. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čas uzatvorenia zmluvy, „Zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.“

21. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čas uzatvorenia zmluvy, „V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa čl. 3.12 Dodatku k Zmluve o pripojení č. zmluvy O., „Strany sa dohodli, že okamihom
nadobudnutia platnosti Dodatku sa mení znenie Zmluvy ako celku /pričom strany sú si vedomí, že
v zmysle ustanovení Zmluvy všetky zmluvy o pripojení, ktorých súčasťou sú VP, prestavujú časti tej

istej zmluvy o pripojení medzi Účastníkom a Podnikom, t.j. tvoria časť Zmluvy), a to tak, že všetky
spory, ktoré medzi stranami vzniknú zo vzájomných zmluvných vzťahov existujúcich ako aj zo zmlúv
uzavretých medzi nimi v budúcnosti (to zn. všetky zmluvné vzťahy vzniknuté na základe Zmluvy
(zmlúv o pripojení) a k nej (k ním) vyhotovených dodatkov) a spory s nimi súvisiace (vrátane sporov
o platnosť, výklad a zánik takejto Zmluvy (zmlúv o pripojení), sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní

pred stálym rozhodcovským súdom ktorý bude vybraný žalobcom zo zoznamu stálych rozhodcovských
súdov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Týmto nie je dotknuté právo žalobcu
obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky podľa zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Strany sa dohodli, že ukončenie
platnosti Zmluvy a/alebo tohto Dodatku sa netýka ustanovení tohto bodu, ktoré budú trvať aj po ukončení

platnosti Zmluvy a/alebo Dodatku.“

23. Súd vyššie predloženú Zmluvu o poskytovaní verejných služieb s Dodatkom k Zmluve o
poskytovaní verejných služieb vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko mal preukázané, že oprávnený vystupuje ako dodávateľ, ktorého predmetom

podnikateľskej činnosti je poskytovanie verejnej telefónnej služby prostredníctvom mobilných verejných
telekomunikačných sietí a pod., t.j. pri uzatváraní zmluvy oprávnený konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a teda sa považuje za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Povinný uzatváral zmluvy ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom na zmluve je uvedené meno,
priezvisko, rodné číslo a adresa trvalého pobytu a čísla občianskeho preukazu, a preto je možné

konštatovať, že povinný je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

24. Taktiež súd poukazuje aj na skutočnosť, že v tomto prípade ide o zmluvu, ktorú uzatvára
dodávateľvoviacerýchprípadochvočivopredneurčitémupočtuspotrebiteľov,ktoríobsahzmluvy,najmä
založenie právomoci pre určitý rozhodcovský súd, podstatným spôsobom neovplyvňujú, pričom zmluvné

podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie.

25. Z rozhodcovskej doložky, ktorá je zakomponovaná na predtlačenom formulári Dodatku k Zmluve
o pripojení, obsiahnutá v jeho čl. 3.12 (miniatúrnym písmom) súd zistil, že táto rozhodcovská doložka
bola vopred pripravená na tomto predtlačenom tlačive, do ktorého povinný len vpisoval svoje iniciály.

Z vyššie citovaného čl. 3.12 Dodatku k Zmluve o pripojení vyplýva, že rozhodcovský súd bude, v
prípade vzniku sporu medzi zmluvnými stranami vybraný žalobcom, čo je vo väčšine obdobných
prípadoch oprávnený, pričom povinný ako spotrebiteľ v čase uzatvárania tejto zmluvy nemal reálnu
možnosť sa so zmluvnými podmienkami oboznámiť, a teda ani nemal reálnu možnosť ich žiadnym
spôsobom meniť a vybrať si súd, resp. túto skutočnosť nemal súd žiadnym spôsobom preukázanú.

Takto dohodnutá rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
na všeobecnom súde, pričom túto skutočnosť súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Rozhodcovský súd, vybraný oprávneným, je pritom súkromnou právnickou osobou, vykonávajúcou
svoju podnikateľskú činnosť za účelom zisku, čo spôsobuje pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho
procesu.26. Z predloženého exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku sp. zn. XXXXX/XX zo dňa 14.04.2014
mal súd preukázané, že rozhodcovský súd si založil svoju právomoc konať a rozhodnúť vo veci na
základe vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky.

27. Súd však takto dojednanú rozhodcovskú doložku v Dodatku k Zmluve o pripojení, posúdil ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je neplatná v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože oprávnený (dodávateľ) nepreukázal, že táto
rozhodcovská doložka bola so spotrebiteľom dojednaná individuálne. Z predložených listinných dôkazov

nie je zrejmé, či v čase uzavretia predmetnej zmluvy bola s povinným rozhodcovská doložka individuálne
dojednaná, či mal povinný pred podpisom zmluvy o pripojení, resp. dodatku možnosť oboznámiť
sa s uvedenou rozhodcovskou doložkou a či bol poučený o následkoch uzavretia rozhodcovskej
doložky. Súd teda nemal z predložených listinných dôkazov od oprávneného preukázané, že by
povinného pred podpisom zmluvy poučil o rozhodcovskej doložke, povinný sa mohol najskôr dozvedieť
o rozhodcovskej doložke v deň podpisu zmluvy/dodatku k Zmluve o pripojení, avšak ani túto skutočnosť

nemal súd preukázanú. Možnosť voľby súdu podľa vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky medzi
rozhodcovským súdom a všeobecným súdom súd považuje len za formálnu, pretože z rozhodovacej
praxe súdu, v rovnakých, resp. obdobných súdnych konaniach, je zrejmé, že žalujúcou stranou je
vždy oprávnený (dodávateľ), ktorý si zvolil rozhodcovský súd a túto svoju voľbu rozhodcovského súdu
povinnému (spotrebiteľovi) vnútil. Z obsahu Zmluvy o pripojení a ani z obsahu Dodatku k Zmluve o

pripojení už ale nevyplýva poučenie spotrebiteľa, zo strany oprávneného (dodávateľa), že v zmysle
zákona nie je povinný prijať takýto návrh rozhodcovskej doložky. Súd vyhodnotil takto dojednanú
rozhodcovskú doložku za neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje
značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Súd poukazuje, že rozhodcovská doložka je jednou zo zmluvných podmienok, zapracovaných do

Dodatku k Zmluve o pripojení bez toho, aby bola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Dodávateľ
si tak môže svoje právo uplatniť na rozhodcovskom súde, ktorý si sám zvolil, ešte pred podpisom
zmluvy a vylúčiť tak všeobecný súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe takto dohodnutej
rozhodcovskej doložky, spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči
nárokom dodávateľa na všeobecnom súde, v mieste svojho bydliska. Takto dohodnutá rozhodcovská

doložka, je neprijateľná a absolútne neplatná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Skutočnosť, že rozhodcovská doložka
nebolaindividuálnedojednaná,pričompovinnýakospotrebiteľnemalreálnumožnosťobsahpredloženej
formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré jej časti vylúčiť, spôsobuje jej absolútnu neplatnosť.
Právomoc rozhodcovského súdu, založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní spôsobuje,

že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným
titulom, nakoľko je materiálne nevykonateľný. Predmetný rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným
titulom v predmetnom exekučnom konaní, bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý nemal zákonným
spôsobom založenú právomoc je preto nulitným (neúčinným) exekučným titulom a preto súd rozhodol
tak, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v zmysle § 44 ods. 2 Ex. por..

28. Rovnaký právny názor konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č.k.
XCdo X/XXXX zo dňa 21.03.2012 „...Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako
exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola

vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. ...Princíp „vigilantibus iura sripta sunt“
v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je

spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. ...“

29. Súd taktiež poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove, č.k. XXCoE/XX/XXXX zo
dňa 30.01.2014, citujem: „Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také,
ktorému predchádzalo poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvyso zameraním na zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní
so súdnym konaní. Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či príjme alebo
neprijme rozhodcovskú zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená

s možnosťou neuzavretia samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto
podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53
ods. 3 Občianskeho zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.
Ani zo Zmluvy o pripojení, ani z ďalších listín, ktoré mal rozhodcovský súd a exekučný súd k
dispozícii nevyplýva, že povinný pred podpisom zmluvy bol oprávneným takto poučený. V dôsledku toho

nastupuje zákonom stanovená domnienka, že tam dohodnutá rozhodcovská doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa.“

30. Krajský súd v Nitre v uznesení č.k. XXCoE/XXX/XXXX zo dňa 28.11.2014 konštatuje, citujem
„...Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok tak ako správne ustálil aj súd
prvého stupňa v napadnutom uznesení je aj samotná rozhodcovská doložka (bod 3.12 Dodatku k

zmluve pripojení zo dňa 24.06.2010), ktorá akákoľvek, bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v
zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Takáto
rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom

exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená najmä tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto
postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný oprávnený prostriedok na
všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky), pričom táto
podmienka nebola individuálne dojednaná a je súčasťou zmluvných podmienok oprávneného. Povinná
tak rozhodcovskú doložku nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť, mohla zmluvu iba ako celok prijať
alebo ako celok odmietnuť. Preto celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok
je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent

rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa
predmetnej rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou
úpravou ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona
o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na

podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú
doložku) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor
účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne zamietol žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie ako celok.“

XX. Krajský súd Trnava v uznesení č.k. XXCoE/XXX/XXXX zo dňa 28.06.2013 konštatuje, citujem
„...Odvolací súd podrobil súdnemu prieskumu aj predmetnú rozhodcovskú doložku a taktiež ju posúdil
ako nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 53 ods. 1 OZ, teda ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
a to predovšetkým v neprospech spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu

povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Možno povedať, že takto dojednaná
rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber
rozhodcu resp. rozhodcovského súdu dodávateľom nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť a vzhľadom na
svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať
alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú

zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na
obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje,
ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, nakoľko spotrebiteľ nemá
možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste
obava, do akej miery je potom takého rozhodcovské konanie objektívne. Vzhľadom na všetky tieto

dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle
§ 53 ods. 1 OZ, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospechspotrebiteľa.Vprípade,žerozhodcovskádoložkajeneprijateľnouzmluvnoupodmienku,jev
zmysle§53ods.5OZneplatná.Následkomjeskutočnosť,žerozhodcovskýsúdvôbecnemalprávomoc,vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský
rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.“

32. Úlohou súdneho exekútora bude vyčísliť si trovy exekúcie s poukazom na ustanovenie § 47 ods. 3
druhá veta Ex. por. (hotové výdavky aj preukázať), v lehote 15 dní, o ktorých súd rozhodne samostatným
uznesením. V prípade, že si súdny exekútor trovy exekúcie v súdom určenej lehote nevyčísli, súd bude
mať za to, že si ich neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie sa podáva v potrebnom počte

rovnopisov.