Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľudmila Hricková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-22Csr/1/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522201381
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2522201381.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobkyne: A. B., C. D., nar.
XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, E., zastúpenej právnym zástupcom: LEXIA advokátska kancelária s. r.
o., so sídlom Zámocká 3, Bratislava, IČO: 53176014, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35724803, zastúpenému právnym zástupcom: Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53255739, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j erozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii
pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb
Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, pod číslom konania SRSAspA
10895/16 zo dňa 29.6.2016.
II. P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 1.8.2022, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 1.8.2022, sa domáhala
žalobkyňa zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadeným záujmovým združením
právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, pod číslom
konania SRSAspA 10895/16 zo dňa 29.6.2016. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Veci bola
pridelená spisová značka PN-22Csr/1/2022.
2. Žaloba bola doručená súdu emailom bez autorizácie podľa osobitného predpisu dňa 1.8.2002, ktorá
bola dodatočne doručená súdu dňa 5.8.2022 v listinnej podobe, t. j. v zákonnej 10-dňovej lehote podľa
§ 125 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej ako
len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“).
3. Žalobný nárok odvodzovala žalobkyňa od skutočnosti, že náklade uvedeného rozhodcovského
rozsudku sa vedie exekučné konanie pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp.
zn. EX 22456/16 na základe poverenia Okresného súdu Piešťany na vykonanie exekúcie číslo
5204*089362 zo dňa 30.6.2022. Žalobu podala s odkazom na ust. § 48 ods. 2 Exekučného poriadku
a § 46 ods. 3 a § 45 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „zákon č. 335/2014
Z. z.“ alebo „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), pretože došlo k porušeniu zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, z nasledovných dôvodov: e) spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy; g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne
vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiťdôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu; i) stály rozhodcovský súd rozhodol
v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,
a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné,
právomnedovolenéaleboodporujedobrýmmravom;l)rozhodcovskýrozsudokvychádzaznesprávneho
právneho posúdenia veci.
4. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe
dohodyouznanízáväzkuaúhradepohľadávkyvsplátkach,anaňunadväzujúcejrozhodcovskejzmluvy,
ktoré boli uzatvorené v súvislosti s postúpenou pohľadávkou pôvodného veriteľa VÚB, a.s., pričom
vo všetkých dokumentoch ako pôvodný veriteľ je uvedený Consumer Finance Holding, a.s., ktorý bol
reálne v postavení správcu a podpisujúceho subjektu za VÚB, a.s. na základe plnej moci, no pôvodným
veriteľom na základe žiadosti o aktiváciu autokarty AAA č. 20192003 zo dňa 19.3.2007, ktorá sa mala
stať zmluvou po splnení odkladacích podmienok zmluvou, bola VÚB, a.s. Rozhodcovský súd rozhodoval
aj o zmluve o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pričom opomenul preskúmať platnosť
tejto zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „zákon č. 258/2001 Z. z.). Rozhodcovský súd sa
nezaoberal neplatnosťou postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalovaného a chýbajúcimi
náležitosťami zmluvy o úvere. Žalobkyňa mala za to, že rozhodcovský súd jej odoprel spotrebiteľskú
ochranu, z ktorého dôvodu podala žalobu o zrušenie rozhodcovského súdu na všeobecnom súde,
aby tento zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať
a zároveň odoprel žalobkyni spotrebiteľskú ochranu rozhodcovským súdom pri prejednávaní veci.
Rozhodcovskú zmluvu považovala žalobkyňa za neplatný právny úkon a konanie v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože žalovaný využitím
mylných informácií dosiahol uznanie dlhu v záujme predlženia premlčacej doby, i keď v danom čase
nemala žalobkyňa vôbec vedomosť, ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Žalovaný si takýmto zásadným
spôsobom pod ponukou výhody splátok zabezpečil uznanie dlhu, a tým aj plynutie novej 10-ročnej
premlčacej lehoty podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo aj výslovne uvádza v bode 2.: Uznanie
záväzku, avšak v celom texte dohody o uznaní záväzku vôbec neuvádza § 558 Občianskeho zákonníka,
na základe ktorého bola táto dohoda uzatvorená. Žalobkyňa nebola poučená o premlčaní náležitým
spôsobom, a teda nebolo jej vysvetlené, čo termín premlčanie obsahuje, a veta „dlžník vyhlasuje,
že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch,“ je zavádzajúcou, a pri elementárne logickej
úvahe, ak by mala žalobkyňa vedomosť, že predmetný nárok žalovaného je premlčaný, rozhodne by
takúto dohodu nepodpísala. Z formulácie predmetnej dohody je zrejmé, že opakovane dochádzalo
k uzatváraniu takejto dohody s veľkým počtom spotrebiteľov, a je evidentné, že úmyslom žalovaného
bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti spotrebiteľa, a takéto konanie
je nekalou obchodnou praktikou podľa § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré konanie je
rozporné s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a takto uzatvorená dohoda je
absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V čase podpisu dohody
o uznaní záväzku, t. j. 19.3.2014, bol nárok žalovaného premlčaný, keďže k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru, z ktorého nárok žalovaného pochádza, malo dôjsť dňa 3.3.2010, t. j. viac než 3
roky po podpise predmetnej dohody o uznaní záväzku, na čo žalovaný žalobkyňu nijakým spôsobom
neupozornil. Pôvodný veriteľ postúpil žalovanému pohľadávku dňa 7.6.2013, teda v čase, kedy už bola
premlčaná.
5. Žalobkyňa ďalej v žalobe argumentovala, že keďže je neplatná dohoda o uznaní záväzku, neplatná
je aj na ňu nadväzujúca rozhodcovská zmluva, a preto z nej nemohli nastať žiadne právne účinky,
z ktorého dôvodu nemal rozhodcovský súd právomoc prejednávať tento spor. Samotná rozhodcovská
doložka je formulovaná v neprospech spotrebiteľa, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zo spotrebiteľskej zmluvy v neprospech spotrebiteľa, pričom nebola individuálne
dojednaná, čo je daný prípad. Spotrebiteľská doložka bránila žalobkyni uplatniť a domáhať sa svojho
práva na všeobecnom súde, a nútila ju podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktorým došlo
k zneužitiu práv dodávateľom. K uzatvoreniu predmetnej dohody došlo za situácie, kedy zrazu zazvonil
pri dverách bydliska žalobkyne pracovník žalovaného s tým, že je potrebné dohodnúť sa na splátkach,
aby nedošlo k okamžitej exekúcii a k predaju majetku žalobkyne. Pracovník žalovaného vo svojom
osobnom automobile predložil žalobkyni ihneď na podpis vopred pripravené a predtlačené dokumenty
bez možnosti akéhokoľvek preštudovania a vysvetlenia a postupu s odbornou starostlivosťou. Z obavya zo strachu pred takýmito možnými následkami podpísala žalobkyňa dokumenty priamo pracovníkovi
právneho nástupcu pôvodného veriteľa.
6. Ako ďalší dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku uviedla žalobkyňa, že rozhodcovský
súd sa vôbec absolútne nevysporiadal s nepreukázaným platného uzatvorenia samotnej úverovej
zmluvy právnym predchodcom žalovaného. Pre platné uzatvorenie predmetnej zmluvy bolo nevyhnutné
schválenie žiadosti o aktiváciu autokarty AAA č. 20192003 zo dňa 19.3.2007, ktoré schválenie malo
byť potvrdené formou listu. V prípade neuzavretia zmluvy nastupuje režim bezdôvodného obohatenia,
kedy strany sú si povinné navzájom vrátiť to, čo si navzájom plnili, a teda nárok veriteľa nemohol
byť v žiadnom prípade vo výške, v akej bol priznaný rozhodcovským rozsudkom. Rozhodcovský
súd bez náležitého vysvetlenia skonštatoval, že úverová zmluva bola uzatvorená platne, neposúdil
ani, či spĺňa všetky náležitosti podľa § 4 zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Zmluva neobsahuje totiž indikatívny údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej aj ako len
„RPMN“), čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, pričom veriteľ nemôže od spotrebiteľa
požadovať úrok, keďže tento v zmluve uvedený nebol, a nemôže od neho požadovať ani iné poplatky.
Z dôvodov uvedených v žalobe považovala žalobkyňa celý nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom
veriteľovi za sporný, nepreukázaný a nedôvodný. Z dôvodu premlčania nebola platne uzatvorená
ani dohoda o uznaní dlhu ani na ňu nadväzujúca rozhodcovská zmluva, ktorá je v rozpore so zákonom
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, keďže rozhodcovská zmluva neumožňuje spotrebiteľovi
výber medzi rozhodcovským a všeobecným súdom po podaní žaloby veriteľom, a preto nárok
žalovaného, (v rozhodcovskom konaní v pozícii žalobcu) nemôže byť dôvodný.
7. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť z viacerých dôvodov, predovšetkým ako žalobu podanú
oneskorene, pre nedodržanie zákonnej lehoty podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z., t.
j. v lehote troch mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského
rozhodcovského konania, ako aj lehoty podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. , ktoré
ustanovenie odkazuje na podmienky podľa osobitného predpisu v exekúcii, pričom Exekučný poriadok
v znení účinnom do 31.3.2017 dovoľoval spotrebiteľovi v lehote na podanie námietok proti exekúcii
podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 46 ods. 3 zákona číslo 335/2014 Z.
z., avšak s účinnosťou od 1.4.2017 zákonodarca takúto možnosť z Exekučného poriadku vyňal,
a preto podľa aktuálnej právnej úpravy možno podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
len v lehote podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. Žalobkyňa neuviedla dátum, kedy jej
bol doručený rozhodcovský rozsudok, ale keďže tento nadobudol právoplatnosť dňa 14.11.2016
a vykonateľnosť dňa 18.11.2016, a žaloba bola podaná súde až dňa 2.8.2022, je zrejmé, že bola
podaná po uplynutí lehoty podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. Odhliadnuc od presvedčenia,
že žaloba bola podaná oneskorene, argumentoval žalovaný, že po postúpení pohľadávky v jeho
prospech viedol žalovaný so žalobkyňou mimosúdne rokovania ohľadne uspokojenia predmetnej
pohľadávky, výsledkom ktorých rokovaní bola vôľa a ochota žalobkyne túto pohľadávku uhradiť,
avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebolo v jej možnostiach uhradiť pohľadávku
v celosti, a preto umožnil žalovaný žalobkyni možnosť uhradiť predmetnú pohľadávku v splátkach.
Obsah dohody o uznaní záväzku a rozhodcovskej doložky bol žalovaným vopred pripravený, čo nie
je ničím výnimočným, keďže návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe vždy musí niektorá
zo zmluvných strán pripraviť. Rozhodcovskú zmluvu nepovažoval žalovaný za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, pretože žalobkyňa mala možnosť výberu rozhodcovskú zmluvu podpísať alebo nepodpísať,
pričom rozhodcovskou zmluvou nebola žalobkyni uložená povinnosť domáhať sa riešenia sporu
výhradne pred rozhodcovským súdom bez akejkoľvek možnosti zvrátenia výberu rozhodcovského
súdu alebo rozhodcovského konania ako takého. Žalobkyňa nepreukázala, že bola nútená predmetnú
rozhodcovskú zmluvu podpísať, preto je platná, a nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Samotná rozhodcovská zmluva, ani dohoda neobsahujú prekvapivé alebo zavádzajúce ustanovenia
alebo formulácie, pričom v dohode je upravené uznanie dlhu a dohoda o jeho úhrade nepredstavuje
z pohľadu dlžníka (žalobkyne) náročný úkon. Uzavretie dohody nebolo časovo limitované, a teda
žalobkyňa mala dostatok času, aby si jednotlivé dokumenty prezrela, riadne sa s nimi oboznámila,
podľa svojej vôle ich vyplnila v prípade, že s ich obsahom súhlasila, až následne ich mohla zaslal
žalovanému. Dokumenty podpisovala pritom doma, a tiež mala možnosť poradiť sa o ich obsahu
v prípade, ak niektorej časti nerozumela, pričom sa mohla obrátiť priamo na žalovaného, a požiadať
ho o vysvetlenie, alebo na Centrum právnej pomoci alebo združenie na ochranu spotrebiteľa. K
podpisu predmetných dokumentov nebola žalobkyňa ničím nútená, podpis rozhodcovskej zmluvy nebol
podmienený podpisom iných dokumentov, resp. poskytnutím úveru, vyplatením peňažných prostriedkov.Rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná, nakoľko obsahuje poučenie o rozhodcovskom
konaní, obsahuje možnosť neprijať rozhodcovské konanie, resp. ho odmietnuť alebo od rozhodcovskej
zmluvy odstúpiť, a nebola podmienkou poskytnutia úveru, resp. uzatvorenia dohody, a preto
námietku žalobkyne o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky
považoval žalovaný za účelovú. Žalobkyňa mala možnosť výberu rozhodcovskú zmluvu podpísať alebo
nepodpísať. Žalovaný poznamenal, že aj ústupky voči dlžníkovi (žalobkyni) musia mať svoje medze,
že nie je možné v rámci mimosúdneho riešenia pohľadávky neustále odkladať splatnosť existujúceho
záväzku najmä v prípade, ak dlžník prejavil snahu uhradiť svoj dlh, ktorý záväzne uzná, a dohodu
následne poruší. Je neprípustné, aby v čase, kedy zmluvné záväzky žalobcu sa postúpili do stavu
vymáhania, resp. uhrádzania, že žalobca začal namietať samotné uzatvorenie alebo nepochopenie
obsahu podpísaných zmlúv, a pripísať to na ťarchu žalovaného. Žalobkyni boli poskytnuté finančné
prostriedky v zmysle dohodnutej zmluvy, a je aj logické a žiaduce, aby svoj dlh uhradila. Žalobca
zastával názor, že predmetný rozhodcovský rozsudok vychádza zo správneho posúdenia, že žaloba
bola podaná oneskorene, že žalobkyňa neodôvodnila a dostatočne nepreukázala ňou tvrdené
dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, a rovnako neuviedla skutočnosti, ktoré by odôvodnili
opodstatnenosť podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, resp. by spochybnili nárok
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu zamietnuť,
a priznať nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.
8. Žalobkyňa ďalej uviedla, že rozhodcovská zmluva uzatvorená pred 1.1.2015 sa spravuje právnymi
predpismi účinnými v čase jej uzatvorenia, teda zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, pričom neskôr prijatý zákon č. 335/2014 Z. z. (účinný od 1.1.2015) vo svojich prechodných
ustanoveniach § 73 ods. 1 a 3 konštatuje, že ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na na rozhodcovské
konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.1.2015, ak nie je ustanovené inak.
Dňom 1.1.2015 nadobudla účinnosť aj novela Exekučného poriadku (č. 2/2017 Z. z.), ktorou bolo
novelizované ust. § 48 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že exekútor poverený vykonaním exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskou rozhodcovskom konaní podľa
osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom,
o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného
predpisu. Žalobkyňa poukázala na prechodné ust. § 243h (ods. 1) Exekučného poriadku, prvá veta
(prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017), podľa ktorého, ak tento zákon v §
243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. Žalobkyňa uviedla, že lehotu na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. zmeškala, avšak dodržala lehotu
na podania žaloby podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z., nakoľko predmetné exekučné konanie
začalo dňa 14.12.2016, ktoré sa dokončí podľa právnych predpisov účinných do 31.3.2017 tak, ako to
vyplýva z prechodného ustanovenia § 243h Exekučného poriadku, vrátane ust. § 48 ods. 2 Exekučného
poriadku. V danom prípade podala žalobkyňa žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote
podľa § 46 ods. 3 zákona č 335/2014 Z. z., t. j. lehote na podanie námietok proti exekúcii. Upovedomenie
o začatí exekúcie bolo doručené žalobkyni dňa 18.7.2022, pričom lehota na podanie námietok proti
exekúcii bola 14 dní, v ktorej lehote aj podala žalobkyňa žalobu na Okresnom súde Piešťany, ktorému
bola doručená emailom dňa 1.8.2022, a doplnená bola doručením riadne podpísanej žaloby v listinne
podobe v zákonnej 10-dňovej lehote. Žalobkyňa zopakovala, že k predmetnú dohodu o uznaní záväzku
podpísala za situácie, keď je zrazu zazvonil pri dverách jej bydliska zamestnanec žalovaného, ktorý jej
vravel, že je potrebné sa dohodnúť, aby nedošlo k okamžitej exekúcii a k predaju majetku žalobkyne,
pričom dokumenty jej dal podpísať v jeho automobile vopred pripravené, predtlačené, bez možnosti
naštudovania, vysvetlenia a postupu s odbornou starostlivosťou. Z obavy a zo strachu pred takýmito
možnými následkami a v časovej tiesni, bez možnosti s kýmkoľvek sa poradiť, tieto dokumenty priamo
pracovníkovižalovanéhožalobkyňapodpísala.Údajenarozhodcovskejzmluveužbolivopredvytlačené,
a doplnil sa len podpis žalobkyne a podpis zamestnanca žalovaného. Žalobkyňa zároveň poukázala
na skutočnosť, že dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach odvolacie súdy už
v minulosti opakovane vyhodnotili ako nekalú obchodnú praktiku.
9. Účinnosťou zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými
sídlami a obvodmi súdov, v znení neskorších predpisov, bolo zavedené nové usporiadanie súdov,
v dôsledku čoho s účinnosťou od l. júna 2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva zo zaniknutého
Okresného súdu Piešťany na Okresný súd Trnava ako nástupnícky súd (§ 18l ods. 1 písm. g/ zákonač. 371/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorý vedie predmetný súdny spor pod sp. zn.
PN-22Csr/1/2022.
10. Podľa § 46 ods. 1 a 3 zákona č. 335/2014 Z.z. v znení účinnom ku dňu doručenia žaloby
súdu, (1) žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo
dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak
účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a
rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o
oprave rozhodcovského rozsudku. (3) Ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.
11. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“ alebo
„Exekučný poriadok“ v príslušnom tvare), prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.
12. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, exekučné konanie sa začína
dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
13. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, exekútor poverený
vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného,
ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa
osobitného predpisu.
14. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.3.2017, prvá veta, povinný môže
vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik
vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná.
15. Konajúci súd konštatuje, že exekučné konanie žalovaného proti žalobkyni na podklade predmentého
rozhodcovského rozsudku vedie Okresný súd Trnava pod sp. zn. PN-9Er/29/2017, a bolo pôvodne
vedené pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp. zn. EX 22456/2016, ktorý bol
už odvolaný z funkcie súdneho exekútora, ktorého nástupcom je JUDr. Ladislav Jakubec. Exekučné
konanie ani exekúcia nie sú doposiaľ skončené. Predmetné exekučné konanie začalo dňom doručenia
návrhu na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017), v danom prípade dňa
14.12.2016, a preto sa predmetné exekučné konanie dokončí podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
Súdny exekútor v danom prípade správne poučil povinnú spotrebiteľku (žalobkyňu v tomto spore) podľa
§ 48 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017 v upovedomení o začatí exekúcie o možnosti podať v
lehote na podanie námietok proti exekúcii, t. j. do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie
(§ 50 EP v znení účinnom do 31.3.2017), žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného
predpisu.
16. Žalobkyňa doručenkou od súdneho exekútora preukázala, že jej bolo doručené upovedomenie
o začatí exekúcie na podklade predmentého rozhodcovského rozsudku dňa 19.7.2022, a keďže
predmetné exekučné konanie začalo do 31.3.2017, mala žalobkyňa zákonnú možnosť dať žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku nielen v lehote podľa § 46 ods. 1 , ale aj v lehote podľa § 46 ods. 3
zákona č. 335/2014 Z. z., ktoré lehoty plynú nezávisle od seba. Žalobkyňa nedodržala lehotu podľa § 46
ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z., t. j. do 3 mesiacov o doručenia rozhodcovského rozsudku žalobkyni ako
účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, keďže nedodržanie lehoty možno vyvodiť už aj
zo samotnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.11.2016,
pričom žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu až dňa 1.8.2022.
17. Žalobkyňa však dodatočným spôsobom osvedčila, že dodržala lehotu na podanie žaloby podľa § 46
ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z., t. j. v 14-dňovej zákonnej lehote na podanie námietok proti exekúcii,ktorá lehota začala plynúť od doručenia upovedomenia súdneho exekútora o začatí exekúcie (§ 48
ods. 2, § 50 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, v spojení s prechodným ustanovením § 243h
ods. 1 EP), teda jej začala plynúť od 19.7.2022, pričom posledný deň 14-dňovej lehoty pripadol na deň
2.8.2022. Nakoľko žaloba bola doručená súdu emailom dňa 1.8.2022, ktorá bola v zákonnej 10-dovej
lehote doručená v listinnej podobe s riadnym podpisom v súlade s § 125 ods. 2 CSP, bola podaná na
súde včas, teda v zákonnej lehote podľa § 46 ods. 3 zákona č. 355/2014 Z. z. Námietka žalovaného
o oneskorenom podaní žaloby je preto nedôvodná.
18. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je aj
to, aby subjektami sporu boli všetky subjekty právneho vzťahu (§ 78 ods. 1 CSP) ako vecne legitimované
osoby. Všeobecne pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou, alebo pasívnou sa v civilnom procese
rozumie oprávnenie alebo povinnosť subjektov tohto konania vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú
legitimáciu má ten zo subjektov konania, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom
subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia), alebo nositeľom povinnosti vyplývajúcej z hmotného
práva (pasívna vecná legitimácia). V konaní pred súdom nie je možné vyhovieť žalobe v prípade, ak nie
sú na tomto konaní zúčastnené všetky vecne legitimované osoby, pričom procesnú zodpovednosť za
označenie týchto subjektov vždy nesie žalobca, pričom nedostatočné označenie vecne legitimovaných
subjektov znamená „prehru sporu“ v podobe zamietnutia žaloby. Takáto zásada sa uplatňuje aj v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
19. Konajúci súd sa najprv zaoberal prípustnosťou a včasnosťou predmetnej žaloby. Po zistení, že
žaloba bola podaná v zákonnej lehote podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z., a že subjektami tohto
sporu sú všetci účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania, t. j. všetci tí, ktorí tvoria nútené
procesné spoločenstvo, a teda, že žaloba je prípustná podľa § 78 CSP, nariadil súd na prejednanie veci
pojednávanie, vykonal dokazovanie listinami, a to podstatným obsahom exekučného spisu Okresného
súdu Trnava sp. zn. PN-9Er/29/2017, konkrétne Žiadosťou o aktiváciu Autokarty AAA, obchodnými
podmienkami a všeobecnými obchodnými podmienkami, dotazníkom zo dňa 19.3.2014, dohodou
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, rozhodcovskou zmluvou, rozhodcovským
rozsudkom, doručenkou preukazujúcou doručenie upovedomenia o začatí exekúcie žalobkyne, ďalej
vyjadreniami strán sporu, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil tento skutkový stav:
20. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že Okresný súd Trnava pod sp. zn. PN-9Er/29/2017
vedie exekučné konanie vo veci žalovaného v pozícii oprávneného proti žalobkyni v pozícii povinnej
o vymoženie sumy 1.725,37 eura s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie
na podklade exekučného titulu, ktorým je predmetný rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 14.11.2016 a vykonateľnosť dňa 18.11.2016. Exekučné konanie začalo dňom
doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý tento návrh v danom prípade
sám spísal dňa 14.12.2016. Dňa 30.6.2022 poveril súd súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD. vykonaním exekúcie. Súčasťou exekučného spisu je nielen samotný rozhodcovský rozsudok,
ale aj dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, rozhodcovská zmluva, ale aj
Žiadosť o aktiváciu Autokarty AAA, číslo zmluvy: 10192003, obchodné podmienky, všeobecné obchodné
podmienky, dotazník, ako aj ďalšie listiny. Rovnako je súdu z jeho úradnej činnosti známe, že súdny
exekútor JUDr. Rudolf Kutrý, PhD. bol dňa 31.10.2023 odvolaný z funkcie, a jeho nástupcom je súdny
exekútor JUDr. Ladislav Jakubec.
21. Žalobkyňa dňa 12.9.2007 adresovala Všeobecnej úverovej banke, a.s. (skrátený názov: „VÚB, a.s.“)
ako veriteľovi Žiadosť o aktiváciu Autokarty AAA na predtlačenom formulári, do ktorého rukou dopísala
potrebné údaje. Takto vyplnená žiadosť bola dňa 17.9.2007 podpísaná osobou konajúcou za Consumer
Finance Holding, a.s., ktorý bol splnomocnencom Všeobecnej úverovej banky, a.s. Pod miestom
vyhradeným pre podpisy klienta a banky je uvedený text: „Schválenie Vašej žiadosti bude potvrdené
formou listu. Na požiadanie Vám zašleme kópiu zmluvy.“ Tento text vyhodnotil súd tak, že potvrdením
žiadosti formou listu mohla byť tak samostatná listina veriteľa, t. j. VÚB, a.s., alebo aj žalobkyňou
vyplnená žiadosť dodatočne opatrená podpisom veriteľa, k čomu možno dospieť aj výkladom čl. II.,
bodu 2 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných
Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej
aj ako len „OP“ alebo „obchodné podmienky VÚB, a.s.“), podľa ktorých OP, prijatím a schválením žiadosti
zo strany banky, sa žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.
vydávanej spolupráci so správcom. Pokiaľ nie je v zmluve výslovne uvedené inak, zmluva sa stávaplatnou a účinnou dňom jej podpísania bankou. Konajúci súd ustálil, že predmetná listina má povahu
písomnej zmluvy o úvere, ktorej bolo pridelené číslo: 20192003. Zmluvu uzatvorila banka ako veriteľ
so žalobkyňou ako klientom a dlžníkom. Zmluva obsahuje informáciu o schválenom úverovom rámci
s maximálnou výškou čerpania: 30.000,- Sk s pevnou mesačnou splátkou vo výške 1.000,- Sk. Podľa
článku VI., dlžný zostatok sa denne úročí štandardnou úrokovou sadzbou. Výška štandardnej úrokovej
sadzbe je uvedená iba v indikatívnom výpočte RPMN pri schválenom úverovom rámci 81.000 Sk
a štandardnej ročnej úrokovej sadzbe 21.60 %. Ani zo zmluvy, ani z OP, ani zo všeobecných obchodných
podmienok (ďalej aj ako len „VOP“) nie je možné zistiť výšku štandardnej ročnej úrokovej sadzby,
vzťahujúcej sa na daný prípad. Zo zmluvy, ani z jej neoddeliteľných súčastí teda nevyplýva, na akej
konkrétnej štandardnej úrokovej sadzbe sa zmluvné strany dohodli. Zo záverečnej časti OP vyplýva
výška poplatkov, a je v nich zvedený aj indikatívny výpočet RPMN na príklade schváleného úverového
rámca 81.000,- Sk so štandardnou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 21,60 %.
22. Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35923130 zanikol dňom 1.1.2018 v dôsledku rozdelenia,
pričom jeho právnymi nástupcami od 1.1.2018 sa stali Všeobecná úverová banka, a.s. IČO: 31320155,
a VÚB Leasing, a.s. IČO: 31318045, ktoré skutočnosti sú známe z výpisu z obchodného registra.
23. Žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 19.3.2014 Dohodu o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach číslo spisu (ACC): 2896516, ktorá obsahuje v čl. 2 uznanie záväzku.
Čl. 2 obsahuje vyhlásenie žalobkyne, že uznáva svoj záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe
zmluvyuzatvorenejspôvodnýmveriteľom:ConsumerFinanceHolding,a.s. č.zmluvy:20192003zodňa
17.9.2007, ktorý dlh pozostáva z istiny vo výške 1.357,42 eura, z ostatného príslušenstva podľa zmluvy
v sume 251,85 eura a z nákladov na inkasné konanie v sume 150,- eur, z úroku z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 1.357,42 eura za obdobie od 3.3.2010 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa tejto
dohody. V závere čl. 2 o uznaní dlhu je uvedený text v znení: „Osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo 1.3
tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.“ V článku 3. je uvedená
dohoda o splátkach vo výške 70,- eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci s tým, že dátum splatnosti prvej
splátky bol 15.4.2014. Predmetná dohoda bola uzatvorená na predtlačenom formulári, pričom rukou
dopísané sú iba tieto údaje: na začiatku: podpis overujúceho osobných údajov žalobkyne, v závere:
podpisy účastníkov dohody, miesto podpisu dohody, dátum podpisu dohody, meno a priezvisko osoby
konajúcej za žalovaného.
24. Strany sporu uzatvorili dňa 19.3.2014 rozhodcovskú zmluvu, číslo spisu (ACC): 2896516
ako samostatný dokument, podľa ktorej (čl. 3), všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní
záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu (ACC), uvedeným
v záhlaví zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym
rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde, a b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu. Zmluva je vyhotovená na predtlačenou formulári, do ktorého boli rukou
dopísané iba podpisy zmluvných strán.
25. Dňa 19.3.2014 bezprostredne pred alebo spolu s podpísaním dohody o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach č. 2896516 zo dňa 19.3.2014 a rozhodcovskej zmluvy č. 2896516 zo dňa
19.3.2014 vyplnila (alebo iba podpísala – pozn. súdu) žalobkyňa dotazník k dohode o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach a rozhodcovskej zmluve č. 2896516, ktorý pozostával z ôsmich
vyhlásení, pričom ku každému z nich bolo potrebné zaškrtnutím voľného políčka označiť jednu z dvoch
odpovedí a to: „súhlasím“ alebo „nesúhlasím.“ Dotazník je vyhotovený na predtlačenom formulári, do
ktorého boli dopísané niektoré údaje technickými prostriedkami, avšak rukou boli doplnené iba podpisy
zmluvných strán, podpis overujúceho identifikačné údaje žalobkyne, a rukou boli zaškrtnuté odpovede
pod všetkými 8-mi vyhláseniami. Odpoveď na všetkých 8 vyhlásení bola totožná, v danom prípade
bola označená možnosť: súhlasím. Takýmto spôsobom žalobkyňa označila (resp. iba podpísala)
aj vyhlásenie v znení: „Beriem na vedomie, že uznanie premlčaného záväzku má za následok plynutie
novej premlčacej doby a posilnenie jeho vymáhateľnosti na súde“, „Vyhlasujem, že rozhodcovskú
zmluvu chcem uzavrieť,“ „Vyhlasujem, že dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach
chcem uzavrieť,“ „Vyhlasujem, že mi boli vysvetlené podmienky rozhodcovského konania, najmä výška
súdneho poplatku, zásada písomnosti konania, možnosti preskúmania rozhodcovského rozsudku,
možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a som ochotný v prípade nesplnenia svojho záväzku
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.“26. Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava,
zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta
15, 851 01 Bratislava, rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SRSAspA 10895/16 zo dňa 29.6.2016 uložil
žalobkyni (v pozícii žalovanej) povinnosť: 1.) zaplatiť žalovanému (v pozícii žalobcu) sumu 1.725,37
eura, úrok z omeškania vo výške 135,81 eura, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
1.237,42 eura od 13.8.2014 až do zaplatenia, a 2.) nahradiť žalovanému (v pozícii žalobcu) trovy
rozhodcovského konania. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalobu na začatie
rozhodcovského konania podal žalovaný (v pozícii žalobcu) na základe dohody o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 19.3.2014, ktorou dohodou mala žalobkyňa (v pozícii
žalovaného) uznať svoj záväzok zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 17.9.2007 medzi veriteľom
Consumer Finance Holding, a.s. a žalobkyňou (v pozícii žalovaného) ako dlžníkom, ktorá porušila
zmluvné podmienky splácania úveru, a bola vyzvaná na úhradu celej dlžnej sumy. Rozhodcovský
súd ďalej vychádzal z postúpenia pohľadávky pôvodným veriteľom žalovanému (v pozícii žalobcu)
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.6.2013, ktorou postúpil Consumer Finance Holding,
a.s. predmetnú pohľadávku voči žalobkyni (v pozícii žalovanej) v sume 1.648,25 eura žalovanému.
Ku dňu podania žaloby v rozhodcovskom konaní čiastočne uhradila žalobkyňa (v pozícii žalovanej) zo
svojho záväzku žalovanému (v pozícii žalobcu) v sume 155,- eur. V spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní sa žalobkyňa (v pozícii žalovanej) nevyjadrila. Rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc
od rozhodcovskej zmluvy to dňa 19.3.2014, pričom rozhodcovský súd nezistil porušenie ust. § 53 ods. 4
písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len
„Občiansky zákonník“ alebo „OZ“). Rozhodcovskú zmluvu považoval rozhodcovský súd za platnú,
rovnako aj dohodu o uznaní záväzku, vychádzajúc z existencie tzv. priemerného spotrebiteľa, pričom
zdohodydostatočneurčitovyplývadôvodvznikuuznanéhodlhu,jehovýška,ajskutočnosť,žedlžníkmal
vedomosť o premlčaní uznávaného dlhu, a s tým spojených právnych následkov. Platnosť postúpenia
pohľadávky spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. žalovanému (v pozícii žalobcu) posudzoval
iba podľa § 524 OZ. Zmluvu o úvere považoval za platnú, a teda aj ako uzavretú, a nezaoberal sa
akceptáciou žiadosti o aktiváciu autokarty AAAA, pričom predmetný úver vyhodnotil ako spotrebiteľský
úver. Rozhodcovský súd uzavrel, že ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany nemôže byť absolútna,
aj keď je spotrebiteľovi priznaná vyššia právna ochrana pre jeho fakticky slabšie postavenie, nemôže tým
dochádzať k úplnému potlačeniu zásad a princípov, na ktorý je založený právny poriadok a záväzkové
vzťahy vo všeobecnosti. Žalobou vyhodnotil za dôvodnú, a vyhovel jej v plnom rozsahu, vrátane úrokov
z omeškania.
27. Z fotokópie doručenky predloženej súdu žalobkyňou súd zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie
bolo žalobkyni doručené dňa 19.7.2022.
28. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 14.11.2024 predniesla konajúcemu súdu,
že lehota na podanie žaloby bola dodržaná podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z.,
pretože exekučné konanie proti žalobkyni na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu začalo do 31.3.2017, ktoré exekučné konanie sa dokončí podľa právnych
predpisov účinných do 31.3.2017. Včasnosť žaloby preukázala predložením doručenky preukazujúcej
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie žalobkyni, ktorú doručenku zadovážila žalobkyňa
od súdneho exekútora v priebehu tohto sporového konania. Dohoda o uznaní záväzku a úhrady
pohľadávky v splátkach, ako aj rozhodcovská zmluva boli podpísané v ten istý deň, dňa 19.3.2014,
kedy zamestnanec žalovaného prekvapil žalobkyňu v mieste jej bydliska, využil zavádzajúce a mylné
informácie, tvrdil jej, že ak neuzatvorí dohodu, že dôjde k exekúcii, a že príde o majetok, z ktorého
dôvodu napokon došlo k podpisu dohody o uznaní záväzku v aute zamestnanca žalovaného,
ktorý záväzok bol v danom čase už premlčaný. Už len z elementárnej logiky vyplýva, že pokiaľ by
bola žalobkyňa skutočne informovaná o následkoch premlčania záväzku, nemala by žiadny dôvod
takúto dohodu o uznaní záväzku podpisovať. Žalujúca strana mala za preukázané, že predmetným
rozhodcovským rozsudkom boli porušené ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e), g), i), j) a l) zákona č.
335/2014 Z.z. Samotná rozhodcovská zmluva neposkytovala spotrebiteľovi reálnu možnosť výberu
medzi všeobecným alebo rozhodcovským súdom, pretože z formulácie rozhodcovskej zmluvy je zrejmé,
že možnosť výberu bola vlastne ponechaná veriteľovi. Dokonca ani dotazník, ktorý bol vypĺňaný v deň
uzatvárania predmetnej dohody o uznaní záväzku a rozhodcovskej zmluvy, nepreukazuje žiadne riadne
oboznámenie spotrebiteľa s následkami premlčania záväzku, keďže celý dotazník je formulovaný veľmi
všeobecne. Spotrebiteľ v podstate vôbec nebol žiadnym spôsobom informovaný o tom, že keby takútodohodu rozhodcovskú zmluvu nepodpísal, tak žiadne také dramatické následky, ako boli žalobkyni
prezentované, by nenastali, a že bola uvedená do omylu. Takéto konanie žalovaného, kedy od
spotrebiteľovvyžadovaluznaniepremlčanéhodlhu,zapoužitiazavádzajúcichinformáciíazastrašovania
hroziacou exekúciou, je nekalou obchodnou praktikou, v rozpore so záujmami spotrebiteľa, ako aj
v rozpore s dobrými mravmi.
29. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 14.11.2024 predniesol konajúcemu súdu, že je
pravdou, že žiadosť o aktiváciu autokarty podpisoval na základe plnomocenstva Consumer Finance
Holding, a.s. za VÚB, a.s., avšak táto spoločnosť v konečnom dôsledku zanikla zlúčením práve
s uvedenou bankou. Žalobkyňa sa nedostala do omylu v otázke, komu má plniť, pretože predmetný
vzťah trval, a z neho aj plnila. Dokonca aj istina bola zaplatená. Žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy bola
poučená o úrokoch z úveru, pretože čl. VI., bod 6. OP, na ktoré odkazuje zmluva, obsahuje vyhlásenie:
„Vyhlasujem, že som sa pred podpisom tejto žiadosti oboznámil s OP, ktoré sú súčasťou tejto žiadosti,
súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať. Zároveň vyhlasujem, že som sa pred podpisom tejto
žiadosti oboznámil s cenníkom, so štandardnou úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou sadzbu.“
30. Súd vec právne posúdil nasledovne:
31. Podľa § 1 ods. 2, 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 335/2014 Z. z.“),
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len spotrebiteľské
spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určenie, či tu právo
alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len
spotrebiteľ. V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene
alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, spory o osobnom stave, spory
súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory, ktoré vznikli v priebehu alebo súvisia s konkurzným
a reštrukturalizačným konaním.
32. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. (v znení účinnom ku dňu vydania rozhodcovského
rozsudku), spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho
rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.
33. Podľa § 45 ods. 1 písm. e), g), i), j) a l) zákona č. 335/2014 Z. z., účastník spotrebiteľského
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať
zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti
podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, g) v konaní nebol
správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy,
nevykonalnavrhovanédôkazyaleboneumožnilspotrebiteľovipredložiťdôkazy,atotopochybeniemohlo
mať vplyv na výsledok sporu, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv
na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
34. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z., rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015
sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
35.Podľa§73ods.1zákonač.335/2014Z.z.,akniejeďalejustanovenéinak,ustanoveniatohtozákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
36. Predmetná rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 19.3.2014, teda pred účinnosťou zákona
č. 335/2014 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.1.2015, avšak predmetné rozhodcovské konanie
začalo až za účinnosti zákona č. 335/2014 Z.z.37. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z., súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského
rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm.
c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd
zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej
časti výroku rozhodcovského rozsudku.
38. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu
neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov
spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v
rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
39.Podľa§3ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní(vzneníúčinnomkudňuuzavretia
rozhodcovskej zmluvy), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
40. Podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej
zmluvy, (1) rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve. (2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
(3) Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán
do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
41. Záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere, bez ohľadu na povahu účastníkov, sa spravujú treťou časťou
Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 3 písm. d/ zákona č. 513/1991Zb. Obchodný zákonník, v znení
neskorších predpisov /ďalej ako len „OBZ“ alebo „Obchodný zákonník“/ v znení účinnom ku dňu
uzavretia predmetnej zmluvy o úvere).
42. Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
43. Podľa § 365 ods. 1 OBZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do
doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
44. Podľa § 504 OBZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak
do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
45. Podľa § 52 ods. 1 až 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), (1) spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.
46. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišnézmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.
47. Podľa § 879j OZ ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.
januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008
sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
48. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
49. Podľa § 53 ods. 1, 2 a 4 OZ ( znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), (1) spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa(ďalejlen"neprijateľnápodmienka").(2)Ustanovenieodseku
1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. (4) Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
50. Ustanovenie § 52 ods. 2 OZ bolo s účinnosťou od 1.4.2015 doplnené o tretiu vetu, podľa ktorej,
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Novela, ktorou bolo
doplnené predmetné ustanovenie do Občianskeho zákonníka, nemá prechodné ustanovenia, a teda
vzťahuje sa aj na právne vzťahy vzniknuté pred jej účinnosťou.
51. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.), ( znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy
úvere), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v
inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
52. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej
zmluvy o úvere), (1) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
53. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy
o úvere), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
54. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy
o úvere), od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere.
55. Pokiaľ v zmluve o úvere nie je uvedená RPMN, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej
zmluvy o úvere).
56. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, (1) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.
57. Podľa 526 ods. 1 a 2 OZ, (1) postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník
postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. (2) Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.58. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
(v znení účinkom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky žalovanému, t. j. k 7.6.2013),
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
59. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
60. Podľa § 558 OZ, uznanie dlhu, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
61. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
62. Podľa § 110 ods. 1 OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v
uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
63. Podľa § 7 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, (ďalej ako zákon č. 250/207
Z.z.), v znení účinnom ku dňu uzatvorenia dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach,
aj rozhodcovskej zmluvy (k 19.3.2014), (1) nekalé obchodné praktiky sú zakázané. (2) Obchodná
praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne
narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k
výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. (4) Za nekalú obchodnú
praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna
obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za
nekalé, je v prílohe č. 1.
64. Podľa § 37 ods. 1 a 2 OZ, (1) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
65. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
66. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), ods. 5 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej
zmluvy (k 19.3.2014), (1) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisomzmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré r)
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
67. Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
68. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
69. Vykonaným dokazovaním listinami, a to podstatným obsahom exekučného spisu Okresného
súdu Trnava sp. zn. PN-9Er/29/2017, konkrétne Žiadosťou o aktiváciu Autokarty AAA, obchodnými
podmienkami a všeobecnými obchodnými podmienkami, dotazníkom zo dňa 19.3.2014, dohodou
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, rozhodcovskou zmluvou, rozhodcovským
rozsudkom, doručenkou preukazujúcou doručenie upovedomenia o začatí exekúcie žalobkyne, ďalej
vyjadreniami strán sporu, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, súd mal za preukázané, že na
tlačive AAA AUTO dňa 12.9.2007 požiadala žalobkyňa VÚB, a.s. o aktiváciu Autokarty AAA. VÚB, a.s.,
ktorú žiadosť akceptovala VÚB, a.s. jej podpísaním dňa 17.9.2007, čím došlo k uzatvoreniu zmluvy
o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a. s. Zmluvu podpísal za VÚB, a.s. Consumer
Finance Holding, a.s. Predmetná zmluva bola svojou povahou zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa
vtedajšieho platného a účinného zákona č. 258/2001 Z. z., ktorou VÚB, a.s. ako veriteľ schválila
žalobkyni ako dlžníkovi úverový rámec, teda maximálnu výšku čerpania úveru vo výške 30.000,-
Sk (995,82 eura), ktorý mohla čerpať používaním kreditnej karty. Takto čerpaný úver bola žalobkyňa
povinná splácať mesačnými splátkami vo výške 1.000,- Sk (33,19 eura). V zmluve nie je žiadna
informácia o výške úrokovej sadzby úveru, avšak v bode 6. na rube zmluvy je uvedené vyhlásenie,
že dlžník bol oboznámený so štandardnou úrokovou sadzbou a so sankčnou úrokovou sadzbou. Toto
vyhlásenie však je súčasťou vopred vytlačeného textu, bez možnosti toto vyhlásenie neurobiť. Z obsahu
spisového materiálnu nie je možné zistiť výšku štandardnej úrokovej sadzby. Na konci OP, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť zmluvy, je uvedený indikatívny výpočet RPMN, až na to, že je uvedený avšak
na príklade, ktorý nie je porovnateľný s predmetnou situáciou, keďže indikatívny výpočet vychádza
z výrazne vyššieho poskytnutého úverového rámca (až 81.000,- Sk), a nie iba 30.000,- Sk, ktorý bol
poskytnutý žalobkyni. Indikatívny výpočet vychádza síce zo štandardnej ročnej úrokovej sadzby 21,60
%, avšak zo zmluvy, ani z OP, ani z VOP nie je možné zistiť, či rovnaká štandardná úroková sadzba sa
vzťahovala aj na úvery s úverovým rámcom 30.000,- Sk.
70. V danom prípade konajúci súd ustálil, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov
podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej
zmluvy o úvere, pretože neobsahuje údaj o RPMN. Za údaj o RPMN nemožno v žiadnom prípade
považovať indikatívny výpočet RPMN na príklade s výrazne vyšším úverovým rámcom, a teda nemožno
ho považovať za údaj o RPMN vzťahujúci sa na úverový rámec poskytnutý žalobkyni. V danom prípade
nemohol veriteľ požadovať od žalobkyne žiadne úroky z úveru aj z dôvodu, že z celého textu zmluvy ani
z jej neoddeliteľných účastí nie je možné zistiť výšku štandardnej úrokovej sadzby úveru, vzťahujúcej sa
na úverový rámec 30.000,- Sk. Vyhlásenie o oboznámení sa so štandardnou úrokovou sadzbou, ktoré
je súčasťou husto písaného textu drobným písmom na rube zmluvy, ktoré vyhlásenie ani neobsahuje
miesto vyhradené na podpis spotrebiteľa alebo možnosť k tomuto vyhláseniu pristúpiť alebo nepristúpiť,
nepreukazuje skutočnosť, že spotrebiteľ bol skutočne oboznámený s výškou štandardnej úrokovej
sadby, k čomu súd poznamenáva, že aj tento údaj musí byť písomný, keďže zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí byť písomná, inak je neplatná. K písomnému údaju o štandardnej úrokovej sadzbe sa
nedopátral ani konajúci súd. Výška štandardnej ročnej úrokovej sadzby 21,60 % je uvedená iba na konci
OP, aj to v indikatívnom výpočte RPMN na príklade úverového rámca 81.000,- Sk, a v tomto smere
zaujal súd výklad, ktorý je pre po spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 OZ), že spotrebiteľ nemohol
predpokladať, že táto výška štandardnej úrokovej sadzby sa vzťahuje aj na jeho úverový vzťah. V danom
prípade nemohol teda veriteľ požadovať od žalobkyne úrok z úveru podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001
Z. z., keďže jeho výška nebola výslovne ani v samotnom texte zmluvy, ani v OP, ani vo VOP, a inéneoddeliteľné súčasti zmluvy súdu predložené neboli, z ktorých by bolo možné výšku úrokovej sadzby
zistiť bez akýchkoľvek pochybností.
71. Keďže žalobkyňa nesplácala poskytnutý úver riadne a včas, vyhlásil pôvodný veriteľ, t. j. VÚB,
a.s. , predčasnú splatnosť úveru. Vzhľadom na nedostatok dokumentácie súvisiacej so spoplatnením
predmetného úveru nemohol súd zaujať k tomuto postupu relevantné stanovisko vo význame,
či boli alebo neboli splnené všetky zákonné podmienky pre vyhlásenie predmetného úveru za predčasne
splatný. Vzhľadom na súdom konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru však
dospel súd k záveru, že výška zosplatneného úveru nekorešpondovala s výškou pohľadávky, na ktorú
malveriteľ nárokzpredmetnéhoúverovéhovzťahu, pretožemoholodžalobkynepožadovaťibavrátenie
neuhradenej časti istiny reálne poskytnutého úveru.
72. Consumer Finance Holding, a.s. zmluvou zo dňa 7.6.2013 postúpil žalovanému pohľadávku
z predmetného úveru voči žalobkyni napriek tomu, že nebol nositeľom tejto pohľadávky, keďže išlo
o pohľadávku VÚB, a.s. Takéto postúpenie pohľadávky je absolútne neplatné minimálne podľa § 37
ods. 2 OZ, ako právneho úkonu, ktorého predmetom je plnenie nemožné, vychádzajúc zo zásady
vychádzajúc zo zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet, t. j. že nikto
nemôže na iného previesť viac práv, než má sám. V danom prípade neobstojí argumentácia žalovaného,
že neskôr sa stala VÚB, a.s. aj tak právnym nástupcom neskôr zaniknutého Consumer Finance Holding,
a.s.
73. Napriek tomu, že žalovaný nebol nositeľom pohľadávky z predmetného úverového vzťahu, predložil
žalobkyni na podpis dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, v ktorej dohode
je ako pôvodný veriteľ uvedený Consumer Finance Holding, a.s., hoci tento veriteľom žalobkyne
z predmetného úverového vzťahu nikdy nebol. Žalobkyňa teda uznala záväzok, ktorý nikdy neexistoval.
Predmetná dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach je absolútne neplatná podľa
§ 39 OZ, pretože ním uznala žalobkyňa záväzok voči veriteľovi, ktorý nebol jej veriteľom, a teda
nesporne neboli splnené všetky zákonné podmienky podľa § 558 OZ pre platné uznanie dlhu, ktorý
musí byť uznaný čo do dôvodu a výšky, pričom v danom prípade bol uvedený nesprávny dôvod,
t. j. právny titul vzniku dlhu. Ďalším dôvodom absolútnej neplatnosti tejto dohody o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach je zistenie konajúcim súdom, že žalobkyňa túto dohodu podpísala
potom, čo bola osobou konajúcou za žalovaného, za použitia nekalých obchodných praktík, uvedená
do omylu, že ak táto dohodu nepodpíše, že dôjde k exekúcii, a že príde o majetok. V tomto smere
neobstojí obrana žalovaného, že žalobkyňu nikto nenútil ihneď podpísať vopred pripravenú dohodu
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ani pristúpiť k samostatnej rozhodcovskej
zmluve, k čomu súd poznamenáva, že pri rozhodovaní, či takúto dohodu uzavrie alebo neuzavrie,
či pristúpi rozhodcovskej zmluve alebo nepristúpi, vychádzala žalobkyňa zo zavádzajúcich informácií,
ktoré jej poskytol človek konajúci za žalovaného. Tretím dôvodom absolútnej neplatnosti tohto právneho
úkonu je skutočnosť, že žalobkyňa si neuvedomovala význam premlčania záväzku, pretože, ak by
porozumela významu tohto právneho inštitútu, nemala by žiadny rozumný dôvod k takejto dohode
pristúpiť a uznať premlčaný dlh. Na tom nič nemení ani text uvedený na konci článku 2 dohody
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, podľa ktorého osoby uvedené v dohode:
„vyhlasujú,žemajúvedomosťopremlčanídlhuaojehonásledkoch.“Vedomosťžalobkyneonásledkoch
premlčania záväzku počas uzatvárania dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
a rozhodcovskej zmluvy (t. j. k 19.3.2014) nemožno vyvodiť ani z dotazníka, ktorý jej bol predložený
tesne pred alebo spolu s uzatváraním dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
a rozhodcovskej zmluvy, keďže dotazník obsahuje všeobecné vety. Pokiaľ aj žalovaný poukazuje na
skutočnosť, že v spotrebiteľských sporoch je potrebné vychádzať zo správania tzv. priemerného
spotrebiteľa, konajúci súd si dovoľuje poznamenať, že po riadnom vysvetlení významu a následkov
premlčania záväzku by nemal žiadny spotrebiteľ rozumný dôvod dobrovoľne pristúpiť k uznaniu svojho
záväzku, aby týmto znevýhodnil seba, a paradoxne tak zvýhodnil svojho veriteľa, aby veriteľ mohol
od neho úspešne vymáhať pohľadávku, ktorá by bola inak premlčaná, tak na súde, ako aj v exekúcii.
Žalobkyňa nebola vôbec poučená o tom že, ak by túto dohodu neuzatvorila, jej právne postavenie by sa
práveže zlepšilo, že neplnenie premlčaného dlhu nebude mať pre ňu fatálne následky, že po uplatnení
námietky premlčania by nemusela síce neuhradený, ale už premlčaný, dlh plniť.
74. V ten istý deň, bezprostredne po uzatvorení dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach, uzatvorili strany sporu rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej všetky spory z dohody o uznanízáväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 19.3.2014, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde, a b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluva
je vyhotovená na predtlačenom formulári, do ktorého boli dopísané iba podpisy zmluvných strán.
Predmetná rozhodcovská zmluva bola síce uzatvorená ako samostatný dokument, ktorý žalobkyňa
mohla a nemusela podpísať, avšak nadväzuje na absolútne neplatnú dohodu o uznaní záväzku
a úhrade pohľadávky v splátkach, a preto nemohla ani založiť právomoc Stáleho rozhodcovského súdu
na konanie a rozhodovanie sporov z absolútne neplatného právneho úkonu o to viac, že žalovaný
nebol ani veriteľom predmetnej pohľadávky, pretože mu nebola pohľadávka voči žalobkyni postúpená jej
skutočným veriteľom, ale subjektom, ktorý jej veriteľom nikdy nebol. Predmetná rozhodcovská zmluva
je absolútne neplatná aj z dôvodu, že v článku 3. obsahuje takú formuláciu možnosti výberu riešenia
sporov z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach medzi všeobecným súdom
a stálym rozhodcovským súdom, z ktorej vyplýva, že právo výberu je v konečnom dôsledku ponechané
iba veriteľovi, keďže práve veriteľ zvykne podávať žalobu proti dlžníkovi na splnenie dlhu.
75. Z predložených listín nevyplýva, že by uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takomto znení si výslovne
vymienil spotrebiteľ, a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť ani k záveru, že by mal
spotrebiteľ možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať, teda že by napríklad
mohol ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, miesto rozhodcovského konania, spôsob konania (s
pojednávaním, bez pojednávania) a podobne. Rozhodcovská zmluva navyše nebola uzatvorená v
čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale spolu s dohodou o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávkyvsplátkach,ktorúžalobkyňapodpísalapotom,čojejposkytlaosobakonajúcazažalovaného
zavádzajúce informácie, pod vplyvom obavy exekúcie na svoj majetok, a nemohla tak pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy zachovať náležitú obozretnosť. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o
individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené,
a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad podľa ust. § 53 ods. 2 OZ. Spotrebiteľ sa v
posudzovanej veci v konečnom dôsledku reálne vopred vzdal svojho práva na účinnú ochranu v konaní
pred všeobecným súdom, a to v pozícii a situácii, v ktorej vystupoval ako spotrebiteľ, teda ako slabšia
zmluvná strana, a pri nemožnosti reálne vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľné.
76. Nedostatočná bola obrana žalovaného, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná,
keďže tvorila samostatný dokument, a spotrebiteľ mal možnosť výberu ju uzatvoriť alebo neuzatvoriť.
V tejto súvislosti súd poznamenáva, že iba od skutočnosti, že rozhodcovská zmluva bola vyhotovená
ako samostatný dokument, že spotrebiteľ mal možnosť ju uzatvoriť alebo neuzatvoriť, nemožno
vyvodzovať individuálne dojednanie o jej obsahu. Takýmto nesprávnym výkladom, v rozpore s účelom
ust. § 53 OZ, by totiž potom bolo možné za individuálne dojednané považovať úplne všetky
spotrebiteľské zmluvy, keďže spotrebiteľ ich mohol a nemohol nemusel uzatvoriť (ako celok – pozn.
súdu), a ust. § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach by potom úplne stratilo svoje
opodstatnenie.
77. Keďže predmetná rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, pričom ustanovenie čl. 3
o možnosti výberu medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom na riešenie sporov z dohody
o uznaní záväzku a o k úhrade pohľadávky v splátkach je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa
§ 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, keďže prakticky
ponecháva možnosť výberu iba na dodávateľovi ako veriteľovi zo záväzkového právneho vzťahu,
a preto je absolútne neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ. Rozhodcovská zmluva je neplantá aj z dôvodu, že
obsahuje rozhodcovskú doložku na prejednanie sporov z absolútne neplatnej dohody o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach.
78. Na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy a neplatnej dohody o uznaní záväzku a o úhrady
pohľadávky v splátkach podal žalovaný (v pozícii žalobcu) na rozhodcovskom súde žalobu na plnenie
proti žalobkyni (v pozícii žalovanej), pričom stály rozhodcovský súd žalobe vyhovel, a zaviazal žalobkyňu
(v pozícii žalovanej) na zaplatenie peňažnej sumy aj s príslušenstvom žalovanému (v pozícii žalobcu)
napriek tomu, že tento nebol, a doposiaľ ani nie je veriteľom predmetnej pohľadávky, keďže mu nebola
postúpená od VÚB, a.s. alebo od Consumer Finance Holding, a.s. , ktorý bol iba splnomocnencom
banky.79. Súd uzavrel, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Keďže žalobkyňa podala v zákonom stanovenej lehote žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
a vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že boli splnené hneď viacerého zákonné dôvody
pre zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku, pretože rozhodcovský súd založil svoju právomoc
naabsolútneneplatnejrozhodcovskejzmluve(§45ods.1písm.e/zákonač.335/2014Z.z.),vzťahujúcej
sa na absolútne neplatnú dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, z ktorej
mal byť veriteľom žalovaný, ktorému ani nebola pohľadávka voči žalobkyni postúpená jej veriteľom,
ale subjektom, ktorý nebol nositeľom tejto pohľadávky. Rozhodcovský súd nesprávne zistil skutkový
stav (§ 45 ods. 1 písm. g/ zákona č. 335/2014 Z. z.), keďže nárok zo spotrebiteľskej zmluvy
priznal žalovanému (v pozícii žalobcu), ktorý nebol nositeľom pohľadávky voči žalovanej, nakoľko mu
nebola postúpená skutočným veriteľom pohľadávky, ktorým bola VÚB, a.s., a nie je Consumer Finance
Holding, a.s. Rozhodcovský súd pri riadnom zistení skutkového stavu by totiž žalobu v rozhodcovskom
spotrebiteľskom konaní zamietol, čo však neurobil, ale naopak, zaviazal žalobkyňu (v pozícii žalovanej)
na plnenie žalovanému, ktorý nie je nositeľom pohľadávky voči nej z predmetného úverového vzťahu.
Rozhodcovskýsúdrozhodol,okreminého,ajvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa (§ 45 ods. 1 písm. i/ zákona č. 335/2014 Z. z.), keďže sa vôbec
nezaoberal absenciou obligatórneho údaju o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere a absenciou
výšky úrokovej sadzby z úveru, pre ktoré nedostatky sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný
a bezpoplatkový, pričom veriteľ nemôže požadovať od spotrebiteľa úroky, ktoré neboli v zmluve
výslovne uvedené (§ 4 ods. 2 písm. g/ a ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere), pričom aj rozhodcovský súd v spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní bol povinný v pochybnostiach aplikovať ustanovenie § 54 ods. 2 OZ, teda v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľskej zmluvy zaujať výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Predmetným rozhodcovským
rozsudkom zaviazal rozhodcovský súd žalujúcu spotrebiteľku na plnenie odporujúce dobrým mravom,
keďže žalovaný nebol veriteľom žalobkyne, ako aj z dôvodu, že vychádzal z absolútne neplatnej dohody
o uznaní záväzku, ktorú žalobkyňa podpísala z dôvodu konania žalovaného v rozpore dobrými mravmi,
ktorý použil nekalú obchodnú praktiku, aby dosiahol uzatvorenie dohody, ktoré konanie žalovaného
nepožíva právnu ochranu (§ 45 ods. 1 písm. j/ zákona č. 335/2014 Z. z.). S poukazom na uvedené
rozhodcovský rozsudok vychádza navyše z neprávneho právneho posúdenia veci (§ 45 ods. 1 písm.
l/ zákona č. 335/2014 Z. z.), keďže tento považoval rozhodcovskú zmluvu za platnú, a za platnú
považoval aj dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorou dohodou uznala
žalobkyňaneexistujúcidlh,keďžehouznávalavovzťahukosobe,ktoránebolajejveriteľom,atedanešlo
k platnému uznaniu záväzku čo do dôvodu a výšky, nakoľko takýto právny dôvod v danom prípade ani
neexistoval. Rozhodcovský súd považoval nesprávne za platné aj postúpenie pohľadávky subjektom,
ktorý nebol nikdy nie je nositeľom, v prospech žalovaného.
80. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe
akoskutkovoaprávnedôvodnejvyhovel,apredmetnýrozhodcovskýrozsudokzrušil(I.výrok) zdôvodov
podľa § 45 ods. 1 písm. e), g), i.). j) a l) zákona č. 335/2014 Z. z.
81. Ďalšie argumenty strán sporu konajúci súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné.
I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.
82. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
83. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.84. Keďže žalobkyňa bola vo veci plne úspešná a súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného
osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, súd podľa § 255
ods. 1 CSP priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, o výške
ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade
s ust. § 262 ods. 2 CSP.
85. Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že v danom prípade ani jeden účastník spotrebiteľského
rozhodcovského konania nepodal návrh na pokračovanie v konaní o žalobe v rozsahu uvedenom
v žalobe, ani vzájomnú žalobu na pokračovanie v konaní v rozsahu uvedenom o vzájomnej
žalobe, a teda neboli splnené zákonné podmienky na pokračovanie v konaní o žalobe (uplatnenej
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 47 ods. 1 zákona č.
335/2014 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.
Odvolanie žalobkyne proti tomuto rozsudku nie je účinné, pretože po vyhlásení a odôvodení
rozsudku žalobkyňa sa výslovne vzdala práva na podanie tohto opravného prostriedku.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.