Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122013734
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8122013734.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.11.2024,
v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b/ Tr.
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/91/2022 zo dňa
18.07.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom sp. zn. 33T/91/2022 zo dňa 18.07.2023 okresný súd uznal obžalovaného A.
B. za vinného z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že

- dňa 01.06.2022 v čase okolo 11:30 hod. v budove Obecného úradu v obci C. D. X, okr. E. sa slovne
vyhrážal starostovi obce C. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, okr. E., a to tak, že mu
vulgárne vynadal a povedal, že mu kameňom rozbije hlavu a cez víkend si niekoho zoženie a navštívia
ho u neho doma, a že si počká, kým nebude starostom a potom skončí, pričom použil aj iné nadávky,
pričom samotným dôvodom, pre ktorý takto A. B. konal, bolo nainštalovanie kamery v podkrovnej časti
Obecného úradu obce C., ktorá v tom čase nebola zapojená a malá slúžiť len na ,,odstrašenie“ v úmysle

chrániť majetok obce C. zo strany starostu obce C. F. G.,

za čo mu súd prvého stupňa uložil podľa § 324 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona,
pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti
trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, pričom s odkazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona
výkon uloženého trestu podmienečne odložil s určením skúšobnej doby podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona

v trvaní jedného roka.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote obžalovaný odvolanie, v ktorom namietal,
že on poškodenému nepovedal, že mu rozbije hlavu kameňom, ani že ho navštívi u neho doma, ale
povedal mu, že pokiaľ mu niekto nerozbije hlavu, že až potom dostane rozum. Poukázal o.i. na to, že
teraz sa tepelné čerpadlo dá dať tichšie, no predtým sa vraj nedalo, z čoho je jasné, že poškodený

mu robí napriek a klame. Uviedol tiež, že on už dva roky nepožíva alkohol. Obžalovaný namietal výšku
trestu, ktorý sa mu zdá príliš prísny, keďže on nič neurobil. Namietal to, že by mal ísť do výkonu trestu
na šesť mesiacov, ak niečo spácha v podmienke. Odvolaním žiadal zmiernenie vysokého trestu.

Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, proti ktorému obžalovaný podal odvolanie, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboliodvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného dôvodné nie je.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku skutkové a právne
závery v potrebnom rozsahu a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa preto s jeho argumentáciou
stotožnilavpodrobnostiachnaňuodkazuje.Zohľadniacskutočnosť,žeodvolaciekonanietvorívspojení
s konaním pred súdom prvého stupňa jeden celok, krajský súd nemá dôvod opätovne detailne uvádzať
avymenúvaťdôkazyaskutočnostiznichplynúce,napodkladektorýchprvostupňovýsúdrozhodolovine

obžalovaného.

Odvolací súd preto upriamuje pozornosť na odvolacie námietky obžalovaného, zohľadňujúc tie
relevantné, týkajúce sa podstaty predmetu konania, majúce vplyv na posúdenie zákonnosti a dôvodnosti
odsúdenia obžalovaného, určeného druhu trestu a jeho výmery.

Aj v prípade, ak súd berie do úvahy skutočnosť, že obžalovaný má v rámci práva na obhajobu
právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju obranu, oproti
skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich, je nevyhnutné všetky tieto jeho tvrdenia
a obranu posudzovať už v prv naznačenom smere, v zmysle zásad trestného konania a hodnotenia
dôkazov.

Vzhľadom na rozsah odvolania a všeobecné tvrdenie obžalovaného, že on nič neurobil a poškodený
klame, odvolací súd poukazuje na to, a v podstate nepopieral to ani obžalovaný, že medzi ním
a poškodeným nesporne došlo k hádke, že obžalovaný bol dňa 01.06.2022 na obecnom úrade
v kancelárii poškodeného, kde vulgárne vynadal poškodenému, starostovi obce C., pričom podnetom

mala byť kamera osadená na budove obecného úradu, ktorá mala byť podľa vyjadrenia obžalovaného
nasmerovaná do dvora jeho rodinného domu susediaceho s obecným úradom, pričom mala snímať
súkromné priestory jeho dvora, resp. záhrady, dokonca v tej časti, kde sa mali v bazéne kúpať jeho
vnúčatá.

Tento záver, že obžalovaný mal osobne v priestoroch obecného úradu v čase úradných hodín vulgárne
vynadať poškodenému a teda ustálenie skutku v napadnutom rozsudku, vyplynulo zhodne z výpovedí
svedka poškodeného F. G. a svedkyne E. G., ktorá bola prítomná na obecnom úrade v čase konfliktu
medzi poškodeným a obžalovaným a hádku počula. Tieto výpovede v podstate zhodne osvedčujú
priebeh, ako malo dôjsť k skutku, k vyhrážkam a vulgárnym nadávkam zo strany obžalovaného, ktoré

vzhľadom na okolnosti, správanie sa obžalovaného v minulosti vo vzťahu k osobe poškodeného, boli
spôsobilé vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu, že obžalovaný môže tieto vyhrážky uskutočniť.

V tejto súvislosti je preto potrebné uviesť, že obsah prezentovaných námietok obžalovaného
nespochybnilo nijako závery prijaté súdom a odvolací súd na tieto závery súdu prvého stupňa odkazuje.

Z podaného odvolania, na druhej strane, ani nijako nevyplýva, aby obžalovaný poprel samotnú
skutočnosť, že medzi ním a poškodeným došlo dňa 01.06.2022 k stretu, že obžalovaný bol na obecnom
úrade, v kancelárii starostu, kde mu hanlivo nadával a vyhrážal sa mu tak; obžalovaný namietal
v podstate len znenie slov, uvedených v skutkovej vete.

Súd tak pri hodnotení vykonaných dôkazov, vo vzájomných súvislostiach, jednotlivo ako aj v celom ich
súhrnne postupoval v súlade so zásadami hodnotenia dôkazov, bez narušenia rovnováhy hodnotenia
všetkých dôkazov, produkovaných ako v prospech tak aj v neprospech obžalovaného. Súd prihliadal na
obranu obžalovaného, či skutočnosti ním tvrdené sú podložené dôkazmi a či vzájomne korešpondujú,

či ide o overiteľné tvrdenia, a predovšetkým, či sú spôsobilé spochybniť, či dokonca vyvrátiť tvrdenia
obžaloby do takej miery, že prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez rozumných
pochybností nie je možné na ich podklade obžalovaného uznať vinného zo spáchania žalovaného
skutku.

Odvolací súd tak po preskúmaní veci, na základe uvedeného konštatuje, že súhrn vykonaných dôkazov
preukazuje spáchanie skutku, usvedčuje zo spáchania tohto skutku obžalovaného. Prvostupňový súd
sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia primerane so všetkými tvrdeniami vysporiadal, a správne
uzavrel, že z vykonaného dokazovania bez zrejmých pochybností vyplýva protiprávne konanieobžalovaného nasmerované proti poškodenému, a to práve v súvislosti a s odkazom na výkon jeho
funkcie starostu, t.j. vzhľadom na jeho postavenie a výkon funkcie verejného činiteľa.

Hodnotiac preto vykonané dôkazy vo svojom súhrne aj krajský súd rovnako, ako súd prvého stupňa,
dospel k záveru, že skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu, sa stal, je trestným činom tak,
ako bol právne posúdený a ustálený v napadnutom rozsudku a správne zistenému skutkovému stavu
tak zodpovedá správna právna kvalifikácia a posúdenie konania obžalovaného ako prečinu útoku na
verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, pretože bolo bez pochýb dokázané, že

obžalovanýsvojímkonanímnaplnilznakyskutkovejpodstatytohtotrestnéhočinu,keďsainémuvyhrážal
ublížením na zdraví pre výkon právomoci verejného činiteľa, ktorou v tom čase bola funkcia starostu,
ktorú vykonával poškodený F. G..

Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že aj keď sa môže javiť, že osoba vo verejnej funkcii, ktorou
je nepochybne aj funkcia starostu, je vystavená vzhľadom na okolnosti výkonu funkcie širšej miere kritiky

zo strany verejnosti, nie je možné vysloviť, že takáto osoba je nútená tolerovať akékoľvek vyjadrenia
či prekračovanie hraníc slušnosti zo strany občanov. Na to, aby verejný činiteľ mohol riadne plniť svoje
úlohy, musí požívať istú dôveru verejnosti a za týmto účelom sa javí ako nevyhnutné, chrániť ich počas
výkonu ich právomoci pred urážlivými a agresívnymi slovnými útokmi.

Zohľadniac odvolacie námietky obžalovaného k namietanej výške uloženého trestu, ktorý obžalovaný
považuje za neprimerane prísny, odvolací súd konštatuje, že ani vo vzťahu k výroku o druhu
a výmere trestu krajský súd nezistil také skutočnosti, ktoré by viedli k zmene rozhodnutia v prospech
obžalovaného.

Podľa § 324 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, kto sa inému vyhráža usmrtením, ublížením na zdraví alebo
spôsobením malej škody pre výkon právomoci verejného činiteľa, potrestá sa odňatím slobody až na
tri roky.

Odvolací súd konštatuje, že pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery okresný súd riadne prihliadol na

jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúcich z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona a prihliadol tiež
na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
na samotnú osobu páchateľa a jeho pomery, možnosti jeho nápravy, majúc na zreteli aj účel trestu
vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľom
protiprávnej činnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby ten viedol riadny život, pričom súčasne odradí od páchania trestných činov; sa tým,
že uložený trest má zároveň vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd prihliadal tiež
na § 34 ods. 3 Tr. zákona, v zmysle ktorého má trest postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Súd prvého stupňa správne uložil odsúdenému trest odňatia slobody pri spodnej hranici zákonnej
trestnejsadzby,ktorýzároveňpodmienečneodložilsoskúšobnoudobou.Hrozbapremenypodmienečne
uloženého trestu odňatia slobody na nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody obmedzením osobnej
slobody obžalovaného v ústave na výkon trestu odňatia slobody, v prípade ak nebude počas skúšobnej
doby viesť riadny život (ak sa bude dopúšťať aj naďalej protiprávneho konania), sa v tomto prípade

postačuje na dosiahnutie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona, pričom možno vysloviť, že
zároveň ide o dostatočne odradzujúci trest pre obžalovaného, ktorý sa už v minulosti opakovane dopustil
viacerých priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu; smerujúcich dokonca aj voči poškodenému
F. G..

V kontexte uvedeného z pohľadu určenej výmery trestu v prospech obžalovaného tiež nesvedčí, že ten
aj naďalej aj v rámci obhajobnej obrany zotrval na svojich hanlivých vyjadreniach a v osočovaní osoby
poškodeného v rôznych smeroch.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd uložený podmienečný trest odňatia slobody považuje

za primeraný, uložený v súlade so zákonom, ktorý plne zodpovedá zásadám ukladania trestov, odráža
závažnosť protiprávneho konania obžalovaného, ako aj jeho osobu, pričom trest je primeraný
a zodpovedajúci naplneniu individuálnej ako aj generálnej prevencie pre dosiahnutie účelu trestu
v zmysle § 34 Tr. zákona.V súlade s vyššie uvedenými dôvodmi a právnymi úvahami preto krajský súd postupom podľa § 319 Tr.
poriadku odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.