Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200189
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200189.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M
a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: Promo storage,
s.r.o., so sídlom Boženy Němcovej 7160/13, Bratislava, IČO: 36 676 853, zastúpeného: Advokátska
kancelária JUDr. MUZIKA, s.r.o., so sídlom Farská 39, Nitra, IČO: 50 104 772, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 422 499 500,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 649212/2019 zo dňa 28.11.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
649212/2019 zo dňa 28.11.2019 a rozhodnutie Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č.
1/19/239851-36/57/145630 zo dňa 27.08.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy
prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava ako správca dane podľa § 4 ods. 1 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový
poriadok“) v nadväznosti na § 99 ods. 1 a 3 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom

poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z. z.“)
rozhodnutím č. 1/19/239851-36/57/145630 zo dňa 27.08.2019 vyrubil žalobcovi podľa § 99e ods. 1
zákona č. 582/2004 Z. z. a podľa § 63 Daňového poriadku daň z nehnuteľností na rok 2019 v sume
X.XXX,XX eur, z toho daň z pozemkov v sume 1,60 eur za pozemok parc. č. XXXX o výmere 2877
m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, pre okres A. B., obec: A. - m. č. C., k. ú. C., a daň zo stavieb
v sume X.XXX,- eur, za stavby so súp. č. XXXX, na parc. č. XXX D. C. XXX, druh stavby 2, popis stavby
Ošípareň, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre okres A. B., obec: A. - m. č. C., k. ú. C. (ďalej aj

„stavby“).

2. Daň bola žalobcovi vyrubená na základe ním podaného daňového priznania k dani z nehnuteľností
na rok 2019 zo dňa 05.08.2019 (ďalej aj „daňové priznanie“), v ktorom žalobca k uvedeným stavbám
v prílohe č. 2, v riadku 15 uviedol predmet dane podľa písm. h) „stavby na ostatné podnikanie a na
zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou

činnosťou“ a v prílohe č. 3, v riadku 15 uviedol predmet dane podľa písm. h) „stavby na ostatné
podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so
zárobkovou činnosťou“.3. Žalobca podal proti rozhodnutiu správcu dane odvolanie, v ktorom uviedol, že v daňovom priznaní
nesprávne označil, že predmetom dane sú stavby podľa písm. h) a že ide o administratívnu chybu.

Poukázal na to, že sa jedná o poľnohospodárske budovy. Zároveň doručil správcovi dane dodatočné
daňové priznanie k dani z nehnuteľností na rok 2019 zo dňa 16.09.2019 (ďalej aj „dodatočné daňové
priznanie“), v ktorom v súvislosti s uvedenými stavbami uviedol v bode 15 predmet dane b) „stavby na
pôdohospodárskuprodukciu,skleníky,stavbyprevodnéhospodárstvo,stavbyvyužívanénaskladovanie
vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu“.

4. Dňa 08.10.2019 vykonal správca dane podľa § 37 Daňového poriadku miestne zisťovanie za
účelom zistenia skutočného účelu využitia dotknutých stavieb. Z úradného záznamu vyplýva, že tieto
stavby boli opustené, v zdevastovanom stave, nevykonávala sa tu žiadna poľnohospodárska produkcia.
K úradnému záznamu je priložená aj fotodokumentácia.

5. Žalovaný rozhodnutím č. 649212/2019 zo dňa 28.11.2019 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku
rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia zhrnul skutočnosti uvedené žalobcom
v daňovom priznaní, v odvolaní a v dodatočnom daňovom priznaní. Zároveň poukázal na závery
miestneho zisťovania a uviedol, že keďže účel využitia stavby je rozhodujúcim údajom pre správne
vyrubenie dane z nehnuteľností, správca dane na základe kontrolných zistení zaradil stavby podľa § 10

písm. h) zákona č. 582/2004 Z. z. v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

II.
Žaloba

6. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.01.2020, osobne podanou Krajskému súdu v Bratislave dňa
04.02.2020, domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového
rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie.

7. V dôvodoch uviedol, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane sú

nezákonné, pretože vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

8. Žalobca mal za to, že predmet dane (stavby) nemal byť posúdený podľa § 10 ods. 1 písm. h) zákona

č. 582/2004 Z. z., ale podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 582/2004 Z. z., nakoľko nič nepoukazuje
na to, že predmetné stavby sa užívajú ako stavby na podnikateľskú činnosť. Daň síce bola vyrubená
na základe žalobcom podaného daňového priznania, avšak v uvedenom daňovom priznaní žalobca
dotknuté nehnuteľnosti nesprávne označil písmenom h), a teda išlo o administratívnu chybu v zaradení
účelu stavby. Žalobca vo svojom odvolaní poukázal na to, že toto označenie bolo mylné, keďže dotknuté

nehnuteľnosti sú na liste vlastníctva vedené ako ošípareň. Spolu s odvolaním doručil správcovi dane
aj dodatočné daňové priznanie, v ktorom dotknuté stavby označil písmenom b). Z uvedeného dôvodu
nie je žalobcovi jasné, prečo správca dane neakceptoval opravu daňového priznania a skutočnosť, že
išlo o administratívnu chybu.

9. Zároveň žalobca poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, keď žalovaný
vychádzal iba zo skutočností tvrdených a zistených správcom dane bez toho, aby poukázal na konkrétne
dôvody, prečo by mali byť dotknuté stavby ako predmet dane zaradené podľa § 10 ods. 1 písm. h)
zákona č. 582/2004 Z. z.

10. Ďalej mal žalobca za to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci. V tejto súvislosti uviedol, že dané nehnuteľnosti v žiadnom prípade neslúžia
k podnikateľskej činnosti, sú stále v stave ako poľnohospodárske budovy. Pri samotnej obhliadke
správcom dane bolo konštatované, že budovy sú v dezolátnom stave, čo len potvrdzuje tvrdenie
žalobcu, že budovy sa nevyužívajú na podnikateľskú činnosť. Preto podľa žalobcu nie je dôvod zaplatiť

daň, ako keby boli podnikateľské. Správca dane a žalovaný tieto skutočnosti neakceptovali ani po
vykonaní obhliadky. Nakoniec aj v administratívnom spise je fotodokumentácia, ktorá potvrdzuje tvrdenia
žalobcu. Žalobca neupravil predmet dane tak, aby spĺňal zákonnú podmienku, a to používanie stavieb na
podnikateľskú činnosť, preto opravu daňového priznania vykonal v súlade s pôvodným účelom stavby,t. j. poľnohospodárska produkcia, ktorú ani po nadobudnutí nehnuteľnosti nezmenil. Aj napriek tomu,
že stavby sú zdevastované, správca dane vyrubil daň, ako keby sa v nich vykonávala podnikateľská
činnosť. Zistený skutkový stav preto podľa žalobcu nenachádza oporu v následnej právnej kvalifikácii

orgánmi verejnej správy.

III.
Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.06.2020 zhrnul skutkový stav veci. K námietkam žalobcu uviedol, že
predmetom dane zo stavieb podľa § 10 zákona č. 582/2004 Z. z. sú stavby v členení podľa odseku 1. Z §
10 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z. vyplýva, že stavbu je potrebné zaradiť do predmetu dane zo stavieb
podľa skutočného účelu jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Zaradenie stavieb vykoná
daňovník vyplnením príslušných riadkov priznania k dani z nehnuteľností. Správca dane pri vyrubení
dane z nehnuteľností vychádza predovšetkým z údajov uvedených daňovníkom v daňovom priznaní. Ak

vzniknú pochybnosti o zaradení stavby v podanom priznaní k dani z nehnuteľností, postupuje sa podľa
Daňového poriadku, ktorý upravuje právne postupy na odstránenie týchto pochybností.

12. Ďalej žalovaný poukázal na § 99c ods. 2 druhá veta zákona č. 582/2004 Z. z. a uviedol, že daňovník
dodatočným priznaním nemôže meniť účel využitia stavby. Zároveň uviedol, že podľa § 10 ods. 2 zákona

č. 582/2004 Z. z. na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že sa stavba prestala užívať.

13. Správca dane je povinný pri vyrubení dane z nehnuteľností vychádzať z priznania podaného
daňovníkom. V tomto prípade, vzhľadom na nezrovnalosti v podanom dodatočnom daňovom priznaní,
mal pochybnosti o správnosti, pravdivosti a úplnosti údajov v ňom uvedených, a preto v rámci

dokazovania pristúpil k miestnemu zisťovaniu v zmysle § 37 Daňového poriadku. Miestnym zisťovaním
preveril účel využitia stavieb a zistil, že dotknuté stavby boli prázdne, v zdevastovanom stave a
nevykonávala sa v nich žiadna poľnohospodárska produkcia. Všetky zistené skutočnosti sú uvedené
spolu s fotodokumentáciou v zázname z miestneho zisťovania zo dňa 08.10.2019. Žalobca tvrdil,
že stavby nevyužíva a ani nevyužíval, pretože tieto sú v zlom technickom stave. S poukazom na

uskutočnené miestne zisťovanie sa podľa žalovaného nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že
rozhodnutie nevychádza zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, a je preto nezrozumiteľné.

14. V závere žalovaný uviedol, že správca dane vychádzal zo zistených skutočností a daň z
nehnuteľností vyrubil v súlade s ustanoveniami zákona č. 582/2004 Z. z. a so Všeobecne záväzným

nariadením hlavného mesta Slovenskej republiky č. 12/2014 o dani z nehnuteľností.

15. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol.

IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného

16. Žalobca v replike zo dňa 29.06.2020 uviedol, že nie je možné súhlasiť s vyjadrením žalovaného,
že žalobca nemôže meniť účel využitia stavby. K tomu podľa žalobcu ani len nedošlo, nakoľko žalobca

účel využitia stavby nemenil, iba opravil administratívnu chybu, ktorá nastala pri podaní daňového
priznania. Nie je preto na mieste na daný prípad aplikovať § 99c ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. Práve
aj s odkazom na § 10 zákona č. 582/2004 Z. z. je stavbu potrebné zaradiť do predmetu dane podľa
skutočného účelu jej využitia. Skutočný účel využitia stavby žalobca nikdy nespochybňoval a riadne ho
chcel uviesť v daňovom priznaní, ak by nenastala administratívna chyba. Aj napriek tomu bolo vykonané

miestne zisťovanie, s čím žalobca súhlasí. Nesúhlasí však s tvrdením žalovaného, že žalobca menil účel
využitia stavby. Podľa žalobcu by bolo nespravodlivé a nesprávne, aby zaplatil daň, ktorá danej stavbe
neprislúcha a neprislúcha ani jej účelu využitia. Žalobca dodal, že ani z vyjadrenia žalovaného nie je
zrejmé, prečo orgány verejnej správy neakceptovali opravu daňového priznania a skutočnosť, že išlo o
administratívnu chybu v zaradení účelu stavby.

17. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

V.Konanie na správnom súde

18. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu a vedená pod sp. zn.
BA-6S/33/2020.

VI.
Relevantné právne predpisy

19. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom

súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. daňovníkom dane zo stavieb je vlastník stavby alebo
správca stavby vo vlastníctve štátu, alebo správca stavby vo vlastníctve obce, alebo správca stavby vo

vlastníctve vyššieho územného celku (ďalej len „vlastník stavby“).

23. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. predmetom dane zo stavieb sú stavby na území
Slovenskej republiky v tomto členení:
a) stavby na bývanie a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu,

b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané
na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,
c) chaty a stavby na individuálnu rekreáciu,
d) samostatne stojace garáže,
e) stavby hromadných garáží,

f) stavby hromadných garáží umiestnené pod zemou,
g) priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na
skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,
h) stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s
ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou,

i) ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až h).

24. Podľa § 10 ods. 2 druhá veta zákona č. 582/2004 Z. z. na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť,
že stavba sa prestala užívať.

25. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z. na zaradenie stavby podľa odseku 1 je rozhodujúci účel
jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.

26. Podľa § 99c ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. daňovník je povinný podať dodatočné priznanie, ak zistí,
že v priznaní k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné

hracie prístroje alebo niektorej z nich alebo v čiastkovom priznaní k týmto daniam alebo niektorej z nich
neuviedol správne údaje na vyrubenie dane najneskôr do štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla
povinnosť podať priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k daniza nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich alebo čiastkové priznanie k týmto daniam alebo
niektorej z nich. Dodatočným priznaním nemožno meniť účel využitia stavby.

27. Podľa § 37 ods. 1 Daňového poriadku správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri
poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie aj mimo
obvodu svojej územnej pôsobnosti.

28. Podľa § 37 ods. 2 Daňového poriadku miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej

vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.

29. Podľa § 37 ods. 4 prvá veta Daňového poriadku o miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu
dane zápisnicu.

30. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v

daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

31. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

32. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 10, § 13 ods.
1 SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, vrátane
administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako
aj priebeh administratívneho konania, predchádzajúceho ich vydaniu, a viazaný rozsahom a dôvodmi

správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd rozhodol na
pojednávaní dňa 24.10.2024.

33. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 649212/2019 zo dňa 28.11.2019,
ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie č. 1/19/239851-36/57/145630 zo dňa

27.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. a podľa
§ 63 Daňového poriadku daň z nehnuteľností na rok 2019 v sume X.XXX,XX eur, z toho daň z pozemkov
v sume 1,60 eur za pozemok parc. č. XXXX o výmere 2877 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, pre
okres A. B., obec: A. - E. C. Čunovo, k. ú. C. a daň zo stavieb v sume X.XXX,- eur, za stavby so súp. č.
XXXX, na parc. č. XXX D. C. XXX, druh stavby 2, popis stavby Ošípareň, zapísané na liste vlastníctva

č. XXXX pre okres A. B., obec: A. - m. č. C., k. ú. C..

34. Vychádzajúc z obsahu správnej žaloby, podstatou boli námietky žalobcu, že orgány verejnej správy
pri výpočte dane z dotknutých stavieb nesprávne aplikovali § 10 ods. 1 písm. h) zákona č. 582/2004 Z.
z., svoje rozhodnutia v tomto smere nedostatočne odôvodnili a nimi prijatý záver nemá oporu v zistenom

skutkovom stave.

35. V prejednávanej veci je podstatné, že žalobca doručil správcovi dane dňa 06.08.2019 daňové
priznanie k dani z nehnuteľností na rok 2019, obsahujúce zaradenie dotknutých stavieb podľa §
10 ods. 1 písm. h) zákona č. 582/2004 Z. z. V prvostupňovom rozhodnutí správcu dane boli tieto

stavby klasifikované podľa § 10 ods. 1 písm. h) zákona č. 582/2004 Z. z. ako „stavby na ostatné
podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so
zárobkovou činnosťou“. Následne žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane
a v dodatočnom daňovom priznaní k dani z nehnuteľností na rok 2019 uviedol, že stavby majú byť
posudzované podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 582/2004 Z. z. ako „stavby na pôdohospodársku

produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej
pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu“. Na základe uvedeného vykonal
správca dane dňa 08.10.2019 miestne zisťovanie za účelom zistenia skutočného účelu využitia stavieb
a zistil, že tieto boli opustené, v zdevastovanom stave, nevykonávala sa tu žiadna poľnohospodárskaprodukcia, o čom vyhotovil aj fotodokumentáciu. Žalovaný sa následne v napadnutom rozhodnutí
s klasifikáciou stavieb správcom dane stotožnil.

36. Po preskúmaní súdneho a administratívneho spisu, vychádzajúc z obsahu žalobou napadnutého
rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, dospel správny súd k
záveru, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v časti, prečo boli dotknuté stavby
na účely výpočtu dane zo stavieb na rok 2019 klasifikované podľa § 10 ods. 1 písm. h) zákona č.
582/2004 Z. z. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že vychádzal zo

žalobcom podaného daňového priznania. Žalovaný, ktorý sa s rozhodnutím správcu dane stotožnil,
vo svojom rozhodnutí len poukázal na skutočnosti vyplývajúce zo žalobcom podaného daňového
priznania a dodatočného daňového priznania a na skutočnosti vyplývajúce z miestneho zisťovania
a vyhotovenej fotodokumentácie, a to bez akéhokoľvek následného právneho posúdenia stavu veci
zisteného v daňovom konaní. Správna úvaha v tomto smere bola v napadnutom rozhodnutí žalovaného
potrebná o to viac, že žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane namietal, že

v daňovom priznaní nesprávne označil, že predmetom dane sú stavby podľa § 10 ods. 1 písm. h) zákona
č. 582/2004 Z. z., že išlo o administratívnu chybu a správne malo byť uvedené, že ide o stavby podľa §
10 ods. 1 písm. b) zákona č. 582/2004 Z. z., nakoľko sa jedná o poľnohospodárske budovy. Žalovaný
sa s týmito námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal.

37. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na skutočnosti zistené správcom dane počas
miestneho zisťovania, správny súd uvádza, že ani z výsledkov z vykonaného miestneho zisťovania
nemožno vyvodiť záver, že v preskúmavanej veci sú predmetom dane stavby podľa § 10 ods. 1 písm.
h) zákona č. 582/2004 Z. z. využívané na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie
a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou. Z úradného záznamu

z miestneho zisťovania naopak vyplýva, že tieto stavby boli na liste vlastníctva vedené ako ošíparne,
nakoľko pôvodný vlastník ich využíval na tento účel, pričom v čase miestneho zisťovania boli stavby
opustené, v zdevastovanom stave a nevykonávala sa tu žiadna poľnohospodárska produkcia.

38. Na základe uvedeného má správny súd za to, že z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, na základe

akých konkrétnych dôvodov boli dotknuté stavby, aj napriek odvolacím námietkam žalobcu a výsledku
miestneho zisťovania, klasifikované podľa § 10 ods. 1 písm. h) zákona č. 582/2004 Z. z.

39. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 10Sžfk/51/2019 zo dňa 16.12.2021, podľa ktorého:

„49. Ak platná právna úprava jednoznačne stanovuje, že aj neužívané stavby podliehajú dani zo
stavieb, pričom určenie predmetu a sadzby dane zo stavieb je spojené s ich faktickým užívaním/
využitím a jeho účelom k rozhodujúcemu dňu (§ 10 ods. 4 a § 10 ods. 2 zákona o miestnych daniach),
je v daňovom konaní úlohou správcu dane aj pri stavbách, ktoré nie sú k 1. januáru daného roka
užívané, vykonať dokazovanie s cieľom ustáliť účel využitia zdaňovaných stavieb na účely kategorizácie

stavby na výpočet dane zo stavieb. Podklady, z ktorých pri vyrubení dane vychádza, je povinný
riadne vyhodnotiť a svoj záver dostatočne odôvodniť. S tým sa samozrejme spája aj jeho povinnosť
umožniť daňovníkovi realizáciu všetkých zákonom garantovaných práv v súvislosti so získavaním a
vyhodnocovaním podkladov rozhodnutia.
51. V zmysle platnej právnej úpravy, ak má po podaní daňového priznania správca dane pochybnosti o

správnosti,pravdivostialeboúplnostipodanéhodaňovéhopriznaniaalebojehoprílohaleboopravdivosti
údajov v nich uvedených, je v zmysle § 17 ods. 1 Daňového poriadku tieto pochybnosti povinný
„oznámiť daňovému subjektu a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil,
nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.“ Vo výzve má
správca dane určiť primeranú lehotu na vyjadrenie a poučiť o následkoch spojených s neodstránením

pochybností (§ 17 ods. 2 a 3 Daňového poriadku). Ak mal správca dane v súvislosti s daňovým priznaním
daňovníka za rok 2014 pochybnosti o správnosti určenia predmetu dane, a tým aj výšky dane, ktoré
závisia od správnosti určenia účelu využitia stavby podľa § 10 ods. 1 zákona o miestnych daniach,
mal daňovníka s nimi oboznámiť a vyzvať ho, aby preukázal pravdivosť svojich tvrdení o účele využitia
posudzovaných stavieb.

52.Pokiaľtedavposudzovanomprípadežalobkyňatvrdila,žeposudzovanéstavbysúvyužívanénaúčel
podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona o miestnych daniach, s čím správca dane nesúhlasil, bola povinná a
mala mať možnosť na výzvu správcu dane pre toto svoje tvrdenie v daňovom konaní predložiť konkrétne
dôkazy(§24ods.1Daňovéhoporiadku).Daňovýsubjektmávdaňovomkonanídvezákladnépovinnosti:povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že
daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží
správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).

Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však
správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,
pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že
správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov

správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu
dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie
kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (uznesenie Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo 14. novembra 2018).“

40. Pokiaľ sa žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe snažil doplniť dôvody svojho rozhodnutia, správny

súd zdôrazňuje, že doplnenie dôvodov vo vyjadrení k správnej žalobe nemôže nahradiť chýbajúcu
právnu argumentáciu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Vytýkané nedostatky odôvodnenia
preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením resp.
doplňujúcim vyjadrením orgánu verejnej správy a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim
akceptovateľnú mieru dopĺňať resp. absentujúce argumenty orgánu verejnej správy nahrádzať svojimi

a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť orgán verejnej správy, ktorého postup a úvahy mali
byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia.

41. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorou
môže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Nesporne ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu

napadnuté rozhodnutie (alebo jeho časť) preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také
rozhodnutie alebo opatrenie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté
alebo prečo bolo rozhodnuté práve tak.

42. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že rozhodnutie

neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu a ich právne posúdenie, čo
je podľa názoru správneho súdu evidentnou vadou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného
a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa v prejednávanej veci. V tejto súvislosti správny
súd dodáva, že právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy subsumuje zistený skutkový
stav pod príslušné ustanovenie právneho predpisu. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny

odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal
a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je
žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením
a právnym posúdením.

43. V tejto súvislosti je zároveň potrebné zdôrazniť, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je
nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali
príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy (právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky napr.
č. k. II ÚS 127/07-21, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 6Sžo/84/2007, sp. zn.

6Sžo/98/2008, sp. zn. 1Sžo/33/2008, sp. zn 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009).

44. Správny súd zároveň uvádza, že pre vyriešenie otázky klasifikácie stavieb podľa § 10 ods. 1 zákona
č. 582/2004 Z. z. je potrebné ustáliť obsah pojmu „účel využitia stavby“ v kontexte zákona č. 582/2004 Z.
z., keďže pri vymedzení predmetu dane zo stavieb sa pri stavbách musí vychádzať z účelu ich využitia

k 1. januáru zdaňovacieho obdobia (§ 10 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z.). V tejto súvislosti správny
súd opätovne poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
10Sžfk/51/2019 zo dňa 16.12.2021, týkajúce sa otázky ustálenia účelu využitia neužívanej stavby:
„42. Pojem „účel využitia (užívania) stavby“ je v slovenskom právnom poriadku nepochybne primárne
pojmom stavebného práva. Účel užívania stavieb totiž stanovuje príslušný stavebný úrad na základe

zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len ako
„stavebný zákon“) kolaudačným rozhodnutím (prípadne stavebným povolením). V zmysle § 82 ods. 1
stavebného zákona „kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to
potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.“ V zmysle stavebného zákona je stavbu možné užívaťlen na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania
stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o
zmene v užívaní stavby (§ 85 stavebného zákona). Na základe uvedeného možno konštatovať, že účel

využitia stavby je primárne určený kolaudačným rozhodnutím, prípadne následne rozhodnutím o zmene
užívania stavby. Je povinnosťou každého vlastníka, aby skolaudovanú stavbu užíval v súlade s účelom
stanoveným rozhodnutím príslušného orgánu, pretože užívanie stavby bez kolaudačného rozhodnutia
alebo v rozpore s ním je v zmysle § 105 ods. 2 písm. b) stavebného zákona pri fyzických osobách
priestupkom a v zmysle § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona pri právnických osobách a fyzickej

osobe oprávnenej na podnikanie správnym deliktom.
43. Vychádzajúc z dôvodovej správy k novele zákona o miestnych daniach (zákon č. 460/2011 Z.z.),
ktorou bolo do zákona vložené ustanovenie § 10 ods. 4, však pojem „účel využitia“ nie je možné chápať
iba v medziach stanovených kolaudačným rozhodnutím alebo rozhodnutím o zmene spôsobu užívania
stavby. Zákonodarca mal totiž záujem touto úpravou vyriešiť situáciu, kedy stavby v členení podľa
§ 10 ods. 1 zákona sa v skutočnosti môžu využívať aj na iné účely než vyplývajú z tohto členenia,

preto bolo navrhnuté doplniť ustanovenie, podľa ktorého je na účel zdanenia rozhodujúce skutočné
využitie stavby k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Na účely zákona o miestnych daniach preto pojem
„účel využitia“ stavby nemusí nutne korešpondovať s účelom využitia stavby uvedeným v príslušnom
rozhodnutí stavebného úradu, ale je potrebné ustáliť skutočný spôsob užívania stavby k rozhodujúcemu
dňu (k 1. januáru zdaňovacieho obdobia).

44. Kasačný súd sa teda stotožňuje s vysloveným záverom žalovaného, ako aj správneho súdu, že
pre správne stanovenie výšky dane zo stavieb bolo zo strany správcu dane potrebné poznať skutočný
spôsob využitia posudzovaných stavieb k 1. januáru 2014.
45. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že nesporne sa daňou zo stavieb zdaňujú aj také skolaudované
stavby, ktoré sa prestali užívať (§ 10 ods. 2 druhá veta zákona o miestnych daniach), pretože

vlastník nehnuteľnosti je povinný svoj majetok zveľaďovať, ochraňovať a zhodnocovať. Preto aj
neužívané, neudržované a opustené stavby sú predmetom dane zo stavieb dovtedy, „kým sú v evidencii
katastra nehnuteľností, v bývalej evidencii nehnuteľností, prípadne v pozemkovej knihe evidované
ako stavby“ (Bubeníková, I.: Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady,
Komentár, Iura Edition).

49. Ak platná právna úprava jednoznačne stanovuje, že aj neužívané stavby podliehajú dani zo stavieb,
pričom určenie predmetu a sadzby dane zo stavieb je spojené s ich faktickým užívaním/využitím
a jeho účelom k rozhodujúcemu dňu (§ 10 ods. 4 a § 12 ods. 2 zákona o miestnych daniach),
je v daňovom konaní úlohou správcu dane aj pri stavbách, ktoré nie sú k 1. januáru daného roka
užívané, vykonať dokazovanie s cieľom ustáliť účel využitia zdaňovaných stavieb na účely kategorizácie

stavby na výpočet dane zo stavieb. Podklady, z ktorých pri vyrubení dane vychádzal, je povinný
riadne vyhodnotiť a svoj záver dostatočne odôvodniť. S tým sa samozrejme spája aj jeho povinnosť
umožniť daňovníkovi realizáciu všetkých zákonom garantovaných práv v súvislosti so získavaním a
vyhodnocovaním podkladov rozhodnutia.
54. ... Ak by správca dane dospel aj po riadnom vykonaní dokazovania k záveru, že pri neužívanej stavbe

nie je možné ustáliť účel jej využitia, javí sa podľa kasačného súdu za logické pri stanovení daňovej
povinnosti vychádzať z účelu, na ktorý bola stavba skolaudovaná alebo ak bol účel stavby v priebehu
užívania zmenený, na aký posledný účel bolo príslušným orgánom povolené jej užívanie (hmotnoprávna
subsidiarita účelu podľa stavebných predpisov).
55. Uvedený záver je podľa kasačného súdu v súlade s primárnym významom pojmu „účel využitia“

stavby obsiahnutým v stavebnom zákone, ktorý je na základe zákonom stanovených podmienok
autoritatívne určený rozhodnutím príslušného orgánu a podporuje tiež záujem na zachovaní právnej
istoty daňovníka a predvídateľnosti postupu správcu dane v prípade nepreukázania reálneho účelu
užívania stavby.
56. Pri stavbách, ktoré nie sú užívané, môže nastať situácia, že účel využitia stavby určený v stavebnom

konaní nemusí korešpondovať s účelmi uvedenými v § 10 ods. 1 zákona o miestnych daniach,
prípadne je účel určený stavebným zákonom možné zaradiť pod viacero účelov stanovených zákonom
o miestnych daniach. Vzhľadom na účel zákona o miestnych daniach, základné zásady správy daní a
s prihliadnutím na ústavou garantovanú ochranu základných práv daňovníkov, by pri klasifikácii stavby
a stanovení sadzby dane mal správca dane v takomto prípade vychádzať z účelu, ktorý je obsahovo

najbližší účelu stanovenému v rozhodnutí v stavebnom konaní, v prípade pochybností by mal stanoviť
sadzbu, ktorá je pre daňovníka najvýhodnejšia. Takýmto spôsobom je možné preklenúť nedostatok
právnej úpravy, ktorá nerieši otázku určovania sadzby dane zo stavieb pre neužívané stavby.57. Dôvodnosť aplikácie princípu „v nejasnostiach v prospech daňovníka“ potvrdil aj ústavný súd,
keď uviedol, že „subjekty práva je prípustné zaťažiť daňovými, resp. poplatkovými povinnosťami len
zákonom alebo na základe zákona (na rozdiel od ukladania iných povinností, ku ktorým môže dôjsť

aj špecifickými prípadmi medzinárodných zmlúv a nariadení vlády). Ustanovenie čl. 59 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky je vo svojej podstate ústavnou poistkou, účelom ktorej je znemožniť výkonnej
moci (vláde a orgánom verejnej správy) ukladať fyzickým a právnickým osobám daňové, prípadne
poplatkové povinnosti na základe vlastného uváženia s tým, že ukladanie takýchto povinností je výsadou
zákonodarnej moci a môže k nemu preto dôjsť len zákonom alebo na základe zákona. Výklad zákonov

ukladajúcich fyzickým a právnickým osobám daňové a poplatkové povinnosti musí byť z povahy veci
vždy reštriktívny a v pochybnostiach (pri možnosti viacerých výkladov) má prednosť taká interpretácia,
ktorá je z pohľadu daňou či poplatkom zaťaženého subjektu výhodnejšia.“ (Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky II. ÚS 362/2019, v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu pod č. 14/2020).
58. Kasačný súd si je vedomý aj tej skutočnosti, že nie pre všetky stavby, ktoré sú predmetom dane
zo stavieb, je vydávané kolaudačné rozhodnutie (napr. drobné stavby). Tiež môže dôjsť k situácii, že

sa doklady (predovšetkým overená dokumentácia ako napr. kolaudačné rozhodnutie), z ktorých by bolo
možno zistiť účel využitia stavby, na aký bola stavba povolená, nezachovajú, alebo sa jedná o stavby,
ktoré sa začali užívať pred nadobudnutím aplikovateľnej úpravy stavebného zákona. V takom prípade by
podľakasačnéhosúdubolomožnéprimeranevychádzaťzustanovenia§104stavebnéhozákona,podľa
ktorého platí, že stavba je určená účelu, na ktorý je svojím stavebnotechnickým usporiadaním vybavená,

teda účelu, na ktorý by mala byť využívaná. Aj v tomto prípade platí, že ak možno účel, na ktorý by sa
stavba mala užívať, podradiť pod viacero účelov stanovených v § 10 ods. 1 zákona o miestnych daniach,
správca dane by mal aplikovať princíp v nejasnostiach v prospech daňovníka (viď bod 57).“

45. Správny súd s poukazom na vysˇsˇie uvedene´ do^vody dospel k za´veru, zˇe zˇaloba je do^vodna´ a

rozhodnutia zˇalovane´ho a orgánu verejnej správy prvého stupňa sú nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci.Pretosprávnysúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudkuarozhodnutiežalovaného
FinančnéhoriaditeľstvaSlovenskejrepublikyč.649212/2019zodňa28.11.2019arozhodnutieHlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 1/19/239851-36/57/145630 zo dňa 27.08.2019 podlˇa § 191

ods. 1 pi´sm. d) a e) SSP zrusˇil a vec vra´til orga´nu verejnej spra´vy prve´ho stupnˇa na dˇalsˇie konanie
(§ 191 ods. 4 SSP). Úlohou orgánu verejnej správy prvého stupňa bude postupovať v intenciách tohto
rozsudku, vo veci opätovne rozhodnúť, rešpektujúc právo žalobcu na riadne a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní.

46. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v

zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

47. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal
úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa

§ 175 ods. 2 SSP.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcichskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.