Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/89/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123208187
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2123208187.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň
JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka - C. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XX, E., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Miloš Chrenko, advokát

so sídlom Hlavná 23, Trnava, a otec - F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. X, zastúpený
splnomocnenkyňou: AK VAVRINČÍK,s.r.o., so sídlom Hurbanova 1, Nové mesto n/ Váhom, IČO: 52 619
818, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky a otca
proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 40P/101/2023-46 zo dňa 13. marca 2024 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v závislom výroku IV. z r u š u j
e a v zrušenom rozsahu vec v r a c i asúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. schválil dohodu rodičov nasledovného znenia:
Maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a
povinná zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach, výrokom II. zaviazal
otca s účinnosťou od 18.10.2023 prispievať na výživu maloletej A. sumou 180,- eur mesačne vždy do
15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky, nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 18.10.2023

do 13.03.2024 v sume 451,29 eur otcovi povolil splácať v 24 pravidelných mesačných splátkach
po 19,- eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania sa s
plnením aj len jednej splátky, výrokom III. styk otca a maloletého dieťaťa neupravil a výrokom IV.
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Po právnej stránke súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie odôvodnil § 24 ods. 1 a 5, § 25 ods. 1 a 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, §
75 ods. 1, ods. 2, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o rodine“ ). Vecne
dôvodil, že vykonaného dokazovania zisteného skutočného stavu mal za preukázané, že matka od
narodenia dieťaťa poskytuje maloletému dieťaťu sústavnú a dôslednú starostlivosť o jeho výchovu,
zdravie, výživu a všestranný vývin. Súd prvej inštancie tak mal za nesporné, že v najlepšom záujme
maloletého dieťaťa, ktoré je s ohľadom na vek dieťaťa prirodzene naviazané na matku ako primárneho
rodiča, je zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá pre dieťa aktívne vytvára základný

pocit istoty a bezpečia domova v snahe vytvoriť mu stabilné prostredie na rozvoj jeho schopností a
vlôh. Rodičia uzavreli dohodu o osobnej starostlivosti matky, taktiež sa dohodli na tom, že jedinou
oprávnenou zastupovať maloletého dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach bude výlučne
matka a nežiadali o úpravu styku. Súd prvej inštancie dohodu rodičov v týchto častiach úpravy ich
práv a povinností k maloletému dieťaťu schválil. Zohľadnením odôvodnených potrieb 6 mesačného
dieťaťa, otcom dokazovaného príjmu zo zamestnania, s prihliadnutím na matkine schopnosti dospel súd

prvej inštancie k záveru, že výživné určené v sume 180,- eur mesačne od podania návrhu zodpovedá
potenciálnym možnostiam a schopnostiam otca. Matka v čase rozhodovania súdu o podanom návrhuukončila materskú dovolenku, pokračuje v osobnej starostlivosti o ich dieťa, a preto je na rodičovskej
dovolenke, kde poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, celkovo v sume 530,- eur mesačne.
Súd prvej inštancie neuveril otcovi, že je spokojný v zamestnaní, kde údajne dosahuje mzdu pohybujúcu

sa okolo aktuálnej výšky minimálnej mzdy; príkladmo v roku 2023 bola hrubá mzda otca v januári 732,-
eur, vo februári 700,- eur, v marci 705,- eur, v apríli 700,- eur, v máji 707,- eur, v júni 700,- eur atď.
Každý druhý mesiac má otec evidovanú minimálnu mzdu. V histórii miezd otca nie je žiadne peňažné
plneniezamestnávateľa,ktorébypredstavovalonapr.jednorazovémotivačnéohodnotenievýkonupráce
otcom ako zamestnancom, nie je vyplatená žiadna odmena či príspevok, a to ani vianočný, čo absolútne

nekopíruje na Slovensku celospoločensky akceptovanú morálku u zamestnávateľov. Súd prvej inštancie
neuveril otcovi, že zmyslom jeho pracovného naplnenia je vykonávať jednoduchú prácu v mieste svojho
bydliska bez akéhokoľvek dochádzania do zamestnania s príjmom, ktorý predstavuje dolnú hranicu
zákonom určeného plnenia zo strany zamestnávateľa zamestnancovi. Súd prvej inštancie tak mal za to,
že otec sa svojím dobrovoľným konaním vzdal lepšieho príjmu, keďže chce vykonávať len jednoduchú
prácu bez primeraného finančného ohodnotenia. Pri určovaní výživného vychádzal z potenciálneho

príjmu otca, ktorý by otec mohol dosahovať na trhu práce vzhľadom na svoj vek, pracovné skúsenosti.
S ohľadom na otcom zdôrazňovaný zlý zdravotný stav, ktorý ale nevedel preukázať, pretože pre jeho
údajný zlý zdravotný stav nie je sledovaný v žiadnej odbornej špecializovanej ambulancii, taktiež pre
jeho údajný zlý psychicky stav, nevyhľadal však pomoc odborníka a na otázku ani nevedel uviesť akú
pracovnú ponuku s akou náplňou práce by si prípadne hľadal. Súd prvej inštancie lustroval pracovné

ponuky v trnavskom kraji pre druh práce, ktorý otec aktuálne vykonáva - pozícia správca budov, pričom
na pojednávaní oboznámil zverenú pracovnú ponuku, ktorá obsahovo korešpondovala náplni práce
otca,teda:starostlivosťoplynulúprevádzkunehnuteľností,vykonávaniepravidelnýchtechnickýchrevízii
a kontrol na spravovaných zariadeniach, údržba okolia budovy, odpočty a reporting odpočtu médií. V
inzercii bola ponúkaná mzda vo výške 1 500,- eur v hrubom na mesiaci, plus 30 % variabilná zložka

a ďalšie finančné benefity ako ročná prémia, kvartálna prémia, bohatý sociálny program, dochádzkový
bonus, príspevok na stravu nad rámec zákona a príspevok na dochádzanie od 26 km na jednu cestu.
Taktiež priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v Trnavskom kraji za 1. až 3. štvrťrok
dosahovala sumu 1 331,- eur v hrubom, čo činí v čistom bez uplatňovania so daňového bonusu
otcom, sumu cca 1 023,- eur netto a priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v národnom

hospodárstve SR bola v roku 2023 vo výške 1 430,- eur v hrubom, čo činí cca 1 092,- eur v čistom.
Súd prvej inštancie tak vychádzal z potenciálne možného príjmu otca na trhu práce a určil mu povinnosť
prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 180,- eur mesačne. Takto určené výživné dosahovalo
cca 16,5 % z potenciálneho čistého príjmu otca, čo je s ohľadom na vek maloletej primeraným zaťažením
povinného rodiča. Návrhu matky určiť výživné v sume 220,- eur mesačne súd prvej inštancie nevyhovel,

keď nemal preukázané tomu zodpovedajúce primerané potenciálne zárobkové pomery otca. Súd prvej
inštancie tiež nevyhovel návrhu matky určiť výživné od narodenia dieťaťa, od XX.XX.XXXX, ktorý návrh
v tejto časti matka nezdôvodnila, a súd prvej inštancie ani nezistil žiadne osobitné dôvody, pre ktoré
by mimoriadne mal určovať povinnosť otca prispievať na výživu dieťaťa pred podaním návrhu na súd.
Pri takto určenom výživnom vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od podania

návrhu 18.10.2023 do rozhodnutia 13.03.2024 v celkovej výške 801,29 eur ( so zohľadnením pomernej
časti za mesiac október 2023 vo výške 81,29 eur ). Po zohľadnení úhrady otca k rukám matky pred
pojednávaním v sume 350,- eur vznikol otcovi nedoplatok celkovo vo výške 451,29 eur, ktorú sumu
súd prvej inštancie povolil otcovi splácať v 24 pravidelných mesačných splátkach po 19,- eur mesačne
tak, aby k úhrade nedoplatku na zročnom výživnom došlo do dvoch rokov od doručenia tohto rozsudku

pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania s plnením aj len jednej splátky, čo by viedlo k
jednorazovej splatnosti celého dlhu na zročnom výživnom. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52
Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku II. podala v zákonnej lehote odvolanie matka.

Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku II. tak, že otec maloletej je povinný s
účinnosťou od XX.XX.XXXX platiť výživné na mal. A. v sume 220,- eur mesačne a uložil otcovi maloletej
povinnosť zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom vypočítaný ku dňu vynesenia rozsudku odvolacieho
súdu. Dôvodila, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti nesprávny a rozporný s ustálenou
súdnou praxou. Súd prvej inštancie určil výšku výživného na sumu 180,- eur majúc za to, že táto suma

je adekvátna odôvodneným potrebám maloletej a možnostiam a schopnostiam otca. Takto stanovené
výživné je nízke a súdom prvej inštancie určená suma nezodpovedá ustálenej súdnej praxi. V konaní
bolo preukázané, že otec sa svojím dobrovoľným konaním vzdal lepšieho príjmu a súd prvej inštancie
teda správne pri určovaní výšky výživného vychádzal z potenciálneho príjmu otca; tento vypočítal nasumu 1 092,- eur. Následne však nesprávne určil výšku výživného. V zmysle ustálenej praxe Krajského
súdu v Trnave výživné pre dieťa má predstavovať 20 až 25% čistého mesačného príjmu povinného
rodiča. Taktiež v zmysle Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom, vypracovanej Ministerstvom

spravodlivosti SR ( ďalej len „Metodika“ ) má výživné pre dieťa v predškolskom veku ( 0 – 5 rokov )
predstavovať 18 % čistého mesačného príjmu povinného rodiča. Vychádzajúc z vyššie uvedeného
potenciálneho príjmu otca 1.092 eur, výživné na mal. A. by teda malo vzhľadom na rozhodovaciu prax
Krajského súdu v Trnave predstavovať sumu od 218 do 273 eur a vzhľadom na Metodiku vo výške
197,- eur. Suma 180,- eur ( t.j. 16,5% z potenciálneho príjmu otca ), ktorú určil súd prvej inštancie, je

tak výrazne pod hranicou stanovenou súdmi vyššieho stupňa i Ministerstvom spravodlivosti SR. Naopak
suma, ktorú navrhovala v konaní matka ( 220,- eur ) spadá presne do súdmi a Metodikou vymedzeného
rámca ( keď predstavuje 20,2% príjmu povinného otca ). Súd prvej inštancie pritom neodôvodnil, prečo
sa odchýlil od ustálenej súdnej praxe a Metodiky a určil výživné výrazne nižšie ako je spodná hranica
20%, resp. 18% v zmysle Metodiky. Zdôvodnil iba, že podľa neho je takto určené výživné s ohľadom na
vek maloletého dieťaťa primeraným zaťažením povinného rodiča. Následne uviedol, že navrhovanému

výživnému v sume 220,- eur nevyhovel, keďže nemal preukázané tomu zodpovedajúce primerané
potenciálne zárobkové pomery otca. Uvedené však odporuje rozhodnutiu súdu prvej inštancie o aplikácii
princípu potencionality príjmu, keď tento jednoznačne ustálil potenciálny príjem otca na sumu 1 092,-
eur, pričom vychádzal jednak z pracovných ponúk v Trnavskom kraji pre druh práce, ktorý otec aktuálne
vykonáva ( pozícia správca budov ) a jednak z priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v

Trnavskom kraji za 1. až 3. štvrťrok. Úplne teda nerozumie konaniu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní
o výške výživného, keď v prípade určenia jeho výšky v rozsahu 16,5% mohol vychádzať z potenciálneho
príjmu otca ( v sume 1 092 eur ), ktorý príjem na tento účel vypočítal a ustálil a v prípade určenia
matkou požadovanej výšky výživného v rozsahu 20,2% už tento potenciálny príjem otca nemal za
preukázaný. Považuje preto rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení výživného nielen za nesprávne

a nezákonné, ale i za nedostatočne zdôvodnené. Za nesprávne tiež považuje rozhodnutie súdu prvej
inštancie v časti, kde nepriznal nárok na výživné od narodenia mal. A. ( XX.XX.XXXX), ale až od podania
návrhu ( 18.10.2023 ). Je zjavné, že nemohla podať návrh na výživné v deň narodenia dieťaťa, resp.
v nasledujúcich dňoch, nakoľko bola v súvislosti s pôrodom hospitalizovaná a následne po prepustení
z nemocnice sa prvé dni doma adaptovala na pre mňa úplne novú situáciu. Akonáhle sa však situácia

stabilizovala, bezodkladne kontaktovala právneho zástupcu a podala návrh na úpravu rodičovských práv
a povinností. Je tiež nesporným faktom, že výdavky na výživu maloletej mala od jej narodenia ( tieto
boli pritom jednorazovo vyššie práve bezprostredne po narodení dcéry ). Existujú preto dôvody hodné
osobitného zreteľa pre priznanie výživného na mal. A. spätne od jej narodenia ( notabene keď ide iba
o jeden mesiac ).

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sa v plnom rozsahu sa pridržiava ním podaného
odvolania, navrhol, aby odvolací súd odvolanie matky zamietol a v napadnutom rozsahu zrušil rozsudok
Okresného súdu Trnava zo dňa 13. marca 2024 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Nesúhlasil s výškou výživného 180,- eur mesačne, nakoľko má za to, že takéto

výživné nie je adekvátnym výživným na maloletú s ohľadom na všetky popísané dôvody v podanom
odvolaní a aj s poukazom na majetkové pomery matky ( vlastníctvo bytu v E., kde podľa jeho vedomostí
matka nežije, a preto má možnosť prenájmu ). Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými
námietkami a nevykonal podstatné dôkazy. Nemôžem preto súhlasiť ani s matkou podaným odvolaním,
pretože výživné, ktoré matka žiada, je maximálne prehnané. Matka sa odvoláva na ustálenú súdnu

prax, avšak žiadna ustálená súdna prax nezodpovedá individuálnym požiadavkám maloletej. Takisto
metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom, vypracovaná Ministerstvom spravodlivosti SR má
iba odporúčací charakter a nie je záväzná pre súdy. Preto je potrebné pri určení výživného vždy
zvážiť individuálne okolnosti každého prípadu. Nesúhlasí s tvrdením matky, že by sa údajne vzdal
lepšieho príjmu. Riadne uviedol všetky predošlé zamestnania, dôkladne a podrobne popísal jeho prácu

a svoje majetkové pomery a aj predošlé pracovné pozície. Predošlé práce už nemohol vykonávať zo
zdravotných dôvodov z dôvodu dopravnej nehody a tieto dôvody riadne preukázal. Jeho predchádzajúci
príjem bol ešte nižší ako terajší príjem; už ani nemá spôsobilosť na to, aby som mohol vykonávať
prácu vodiča skupiny C, D - nespĺňa požiadavky na výkon tejto práce, preto už nemôže ani vykonávať
túto prácu; pracovný pomer vodiča B. ukončil z dôvodu psychickej a fyzickej vyčerpanosti. Súčasne je

podstatné aj to, že počas celého vzťahu s matkou už pracoval v terajšej práci ( kde pracuje od r. 2022 )
za taký istý príjem ako má aj teraz. Do G. sa presťahoval ešte predtým než spoznal matku maloletej.
Nevzdal sa dobrovoľne lepšieho príjmu. Prácu, ktorú vykonáva, vykonával za rovnakého ohodnotenia
aj počas toho ako bol vo vzťahu s matkou. Iný príjem nemal, iba ten ako aj teraz. Predošlú prácuuž nemôže vôbec vykonávať, keďže platnosť psychotestov skončila 01.10.2023 a už sa ani necíti byť
spôsobilý. Psychotesty mal platné do 01.10.2023, avšak už cca 2 roky pred koncom platnosti túto prácu
nevykonával. Z potvrdenia ortopéda jednoznačne vyplýva, že má bolesti chrbtice, pri autonehode v r.

2008 utrpel kompresívnu fraktúru hrudného stavca, nemal by vykonávať práce spojené s dvíhaním
ťažkých bremien. Z lekárskych správ zo dňa 26.10.2011 a zo dňa 06.12.2010 z vyplývajú zdravotné
problémypohavárii,pričomužvtýchtosprávachjekonštatovanápotrebavyvarovaťsadvíhaniubremien
v predklone a osovému zaťaženiu hrudnej chrbtice a prudkým deceleračným mechanizmom. Najnovšia
správa od ortopéda zo dňa 05.04.2024 potvrdzuje, že tento stav stále trvá. Nesúhlasil s tým, žeby sa

malo vychádzať z tzv. potencionality príjmu. Nesúhlasí s tým, že súd prvej inštancie lustroval ponuky
práce v Trnavskom kraji, pretože tam nežije, a tiež nesúhlasí s tým, že súd prvej inštancie poukazoval a
vychádzal aj zo zverejnenej pracovnej ponuky, pretože nespĺňa požiadavky uvedené v tejto inzerujúcej
ponuke, keďže nemá odbornú spôsobilosť na vykonávanie technických revízií a kontrol na zariadeniach
( nemá technické vzdelanie, čo bola podmienka požadovaná v inzeráte). Mal by vychádzať z príjmu,
ktorý dosahuje. Súd prvej inštancie nemôže vychádzať ani z priemernej nominálnej mesačnej mzdy

zamestnanca v národnom hospodárstve SR, keďže sa jedná o priemer, teda zahŕňa nižšie aj vyššie
príjmy a nezohľadňuje skutočné možnosti a pracovné ponuky v danej lokalite s prihliadnutím na moje
možnosti ( vzdelanie, zdravotný stav, dĺžka dochádzania za prácou...). Nesúhlasí so žiadosťou matky
o určenie výživného od narodenia dcéry. V danom prípade nie sú splnené dôvody hodné osobitného
zreteľa pre priznanie výživného od narodenia dcéry, navyše sa matky hneď po narodení pýtal, aby mu

poskytla jej číslo účtu, aby mohol prispievať na maloletú, odmietla, tiež jej nemohol posielať financie
na adresu, pretože matka zmenila adresu a on o nej nevedel. Matke uhradil v splátkach 700,- eur na
výbavu, čo považuje za výživné za prvé mesiace života maloletej.

4. Kolízny opatrovník sa vo vyjadrení k odvolaniu matky stotožnil s odvolaním, odvolaciemu súdu

odporučil odvolaniu matky vyhovieť a otcovi určiť výživné primerane jeho finančným možnostiam a
schopnostiam ako i veku a potrebám maloletej.

5. Proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie aj otec maloletej.
Súd prvej inštancie nedostatočne posúdil skutočné miesto bývania matky s maloletou. Matka vo svojom

návrhu uviedla, že býva sama v dvojizbovom byte v E. s výdavkami na bývanie v sume 246,48 eur
mesačne, avšak v čase ich vzťahu matka bývala u svojich rodičov v H., byt v E. nevyužívala. Podľa
vedomostí otca tento stav stále trvá. Súd prvej inštancie absolútne odignoroval túto skutočnosť, na
ktorú v konaní poukazoval. Byt môže matka prenajať, a tak podstatne navýšiť svoje príjmy. Súd prvej
inštancieanivrámcivýsluchumatkynezisťovalskutočnýstavveciohľadnebývaniamatkyamaloletej,čo

považuje za podstatnú skutočnosť. Súd prvej inštancie nevykonal dopyty k zisteniu skutočného miesta
bývania matky, nezisťoval napríklad výšku odpočtov energií v danom byte ( ak by tam žila matka s
malým bábätkom, ktoré sa pravidelne musí umývať, boli by určite vyššie spotreby), nie je zrejmé, na
akom mieste bolo robené šetrenie u matky. Výdavky na strane matky a maloletej nie sú také, aby
som bol povinný matke hradiť výživné na maloletú v sume 180,- eur. Napríklad matkou uvádzaný

výdavok na lieky 63,80 eur podľa jeho názoru nepredstavuje životne nevyhnutný výdavok, keďže vie,
že matka nemá žiadne závažné ani iné ochorenia, pre ktoré by musela brať drahé lieky, ale vie, že
sa jedná iba o doplnky stravy. Súd prvej inštancie ani nezisťoval, o aké lieky by sa malo jednať. Súdu
prvej inštancie predložil potvrdenie o príjme, z ktorého jasne vyplýva jeho aktuálna finančná situácia,
a preto nesúhlasí s tým, že súd prvej inštancie použil priemer príjmu v národnom hospodárstve alebo

iných regiónoch, kde však otec nežije a ani nepracuje. Súd prvej inštancie pri určovaní výživného
vychádzal z príjmov a pracovných možností v Trnavskom kraji alebo z priemernej mzdy v národnom
hospodárstve, čo je pre otca neadekvátne, keďže žije v Trenčianskom kraji, kde sú príležitosti a príjmy
oveľa nižšie. Otec argumentuje, že súd nemôže vychádzať z regionálnych údajov, ktoré nezodpovedajú
jeho životnej realite. Súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhované dôkazy napriek tomu, že súdu

predložil relevantné dokumenty, ako napríklad znalecký posudok o zdravotnom stave, lekárske správy
a iné dôkazy potvrdzujúce jeho zdravotné obmedzenia. Súd prvej inštancie tieto dôkazy buď odmietol
preskúmať, alebo ich nebral do úvahy, čo ovplyvnilo výsledok rozhodnutia. Kvôli svojmu zdravotnému
stavu nemôže vykonávať predchádzajúcu prácu vodiča B., čo preukazuje lekárskymi správami a
znaleckým posudkom. V dôsledku úrazu chrbtice, ktorý utrpel v roku 2008, má trvalé zdravotné následky,

ktoré mu znemožňujú prácu, ktorá vyžaduje dlhodobé sedenie, státie, zdvíhanie bremien a ďalšie
fyzicky náročné činnosti. Psychotesty vykonané v minulosti potvrdili, že mal spôsobilosť na hranici, čo
viedlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru. Rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje dostatočné
odôvodnenie výpočtu výšky výživného, čo podľa otca spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť, súd prvejinštancie iba povrchne uviedol, že výživné je primerané potrebám maloletej a možnostiam otca bez
konkrétnych údajov, ktoré by zdôvodnili určenú sumu.

6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca zotrvala na svojom odvolaní zo dňa 04.04.2024, ktorým
navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku II. tak, že otec maloletej je povinný s
účinnosťou od XX.XX.XXXX platiť výživné na mal. A. v sume 220,- eur mesačne. Príjem otca maloletej
je v skutočnosti vyšší ako ten, ktorý deklaruje vo svojom odvolaní, resp. ako to tvrdil v konaní pred
prvoinštančným súdom. Z obdobia spolužitia totiž vie, že okrem oficiálneho príjmu cca. 600,- eur

mesačne dostával otec zvyšnú časť mzdy neoficiálne v hotovosti a jeho priemerný mesačný príjem je
cca. 1 100,- eur netto. Taktiež počas ich spolužitia dostával otec raz ročne odmeny za prácu navyše. O
vyššom reálnom príjme otca napokon svedčia i otcom deklarované mesačné výdavky, ktoré presahujú
sumu 600,- eur a je úplne zrejmé, že z takto nízkeho oficiálneho príjmu by otec maloletej nedokázal
reálne vyžiť. Takto nízkemu príjmu otca napokon neuveril ani prvoinštančný súd, ktorý pri určovaní
výšky výživného na maloletú uplatnil princíp potencionality príjmu a vychádzal zo sumy 1 092,- eur

( ako priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve SR ). Otec vo
svojom odvolaní síce namieta, že prvoinštančný súd vychádzal z potencionálneho príjmu v Trnavskom
kraji, a nie v Trenčianskom kraji, ide však zjavne len o chybu súdu v písaní. Na pojednávaní dňa
13.03.2024 súd prvej inštancie oboznamoval pracovné ponuky aj v Trenčianskom kraji vrátane ponuky
v obci I. J. ( ide o obec blízko obce G., kde býva otec maloletej ). Išlo konkrétne o ponuku spoločnosti

F. K. J. G. I. J. na pozíciu technik pre správu budov ( teda prakticky identická pracovná pozícia, akú
vykonáva otec maloletej ). Uvádzaný ponúkaný plat pri tejto pozícii je 1 500,- EUR/mesiac; k tomu
naviac prislúcha 30% variabilná zložka, ako aj ďalšie finančné benefity, pričom na výkon tejto práce
postačuje len stredoškolské vzdelanie ( technického smeru s maturitou ). Súd prvej inštancie teda
zisťoval aj príjmové možnosti v regióne, kde býva otec maloletej, uvedená pracovná ponuka dokazuje,

že i v Trenčianskom kraji je možné dosahovať oveľa vyšší plat ako ( oficiálne ) dosahuje otec maloletej.
Súčasne ide dokonca o vyšší príjem, ako ten, z ktorého vychádzal prvoinštančný súd. Otec maloletej ako
osoba bez akýchkoľvek záväzkov a väzieb, ktorý v minulosti vykonával prácu vodiča v L., by sa nemal
obmedzovať pri hľadaní zamestnania iba na miesto svojho bydliska, ale by mal byť pripravený za prácou
cestovaťajďalejodsvojejrodnejobceajehopožiadavka,abymalprácuibavobcisvojhobydliska,nemá

opodstatnenie, notabene nie pri veku a predošlých pracovných skúsenostiach otca maloletej. I z tohto
pohľadu bolo plne dôvodné zohľadňovať príjmové pomery aj v susedných krajoch vrátane trnavského.
K tvrdenému zlému zdravotnému stavu otca maloletej matka uviedla, že otec predkložil správy staré
cca. 13 rokov, teda absolútne neaktuálne. Otec nie je osobou so zníženou pracovnou schopnosťou, či
dokonca invaliditou. Z aktuálnej lekárskej správy nevyplýva žiadna diagnóza, ani liečba, iba opakuje

subjektívne tvrdenia otca o „občasných bolestiach chrbtice“ ( ide z jej pohľadu očividne o účelovú
návštevu lekára s cieľom získania nejakého lekárskeho potvrdenia pre potreby súdneho konania ). Od
uvedenej doby otec maloletej vykonával prácu vodiča, čo je práca chrbticu zaťažujúca a zjavne nemal
problémy ju vykonávať dlhé roky. Čo je však podstatnejšie, otcova súčasná práca vyžaduje viac fyzickej
práce a námahy ako predošlá práca vodiča. Ako správca otec maloletej uvádza vykonávanie rôznych

údržbárskych prác, opráv (omietky a i.), kosenie trávy a pod. K aktuálnemu bydlisku sa už vyjadrila, a
preto len stručne zopakuje, že vo svojom byte v Trnave bývala až do vysokého štádia tehotenstva, avšak
nakoľko ju otec maloletej opustil a nemala žiadnu pomoc, z dôvodu potreby pomoci v dobe pôrodu a
starostlivosti o novonarodené dieťa sa dočasne presťahovala k svojim rodičom. Ide len o dočasný stav
a svoj byt mieni v blízkej dobe opätovne využívať pre seba a svoje dieťa.

7. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že sa pridržiava doterajších vyjadrení, tak ako uviedol
v liste doručenom dňa 15.04.2024.

8. Otec vo odvolacej replike k vyjadreniu kolízneho opatrovníka a vyjadreniu matky uviedol, že sa v

plnom rozsahu sa pridržiava ním podaného odvolania. ako aj všetkých predošlých vyjadrení, nesúhlasí
s tým, aby bolo vyhovené odvolaniu matky ako popisuje správa z Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny zo dňa 15.04.2024 a 29.04.2024. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v týchto vyjadreniach
ani neuvádza dôvody, pre ktoré sa stotožňuje s odvolaním matky a nezohľadňuje vôbec to, že matka
nebýva v E., ale v H., a má možnosť byt v E. prenajímať. S vyjadrením matky nesúhlasí, matka

opakovane uvádza nepravdivé informácie o jeho príjme. Nedostáva žiadne odmeny, nemá nárok na
žiadnu odmenu, ani motivačný alebo vianočný príspevok. Ním deklarované mesačné výdavky sú v
súlade s jeho príjmom, pričom poukázal aj na to, že jeho životná úroveň nie je vysoká ( nechodí na
dovolenky, oblečenie si kupuje len sporadicky, vo voľnom čase sa zdržuje väčšinou doma). Finančne mupomáha jeho otec - pracujúci dôchodca, ktorý mu požičal peniaze, aby mohol hradiť výživné a všetky
výdavky, ktoré má. Matka poukázala na súdom prvej inštancie prezentovanú pracovnú ponuku v obci
I. J., kde matka nesprávne uvádza, že je blízko obce G.. To nie je pravda, pretože I. J. sa nachádza

20 km od G.. Matka uvádza, že táto ponuka je prakticky identická s jeho aktuálnou prácou, nie sú
ale zohľadnené základné podmienky zamestnávateľa, ktorý vyžaduje technické vzdelanie a znalosť
vyhlášok. Sama matka v jej vyjadrení uvádza, že na výkon práce v spoločnosti F. G. I. J. postačuje len
stredoškolské vzdelanie ( technického smeru s maturitou ). Ako aj uviedol v podanom odvolaní, nemá
stredoškolské technické vzdelanie, pretože má vyštudovaný odbor obchodný pracovník, nie technický

smer, ani priemyslovku, ani nič podobné. O túto pozíciu by sa teda ani nemohol uchádzať. Súd prvej
inštancie vychádzal z pracovnej ponuky, ktorej základné požiadavky na uchádzača o zamestnanie a
pracovná náplň presahujú jeho vzdelanie, možnosti a schopnosti. Z matkou predložených ponúk práce
v rámci jej vyjadrenia nespĺňa ani pri jednej základné požiadavky na vzdelanie, pretože v ponukách
zamestnávatelia požadujú technické alebo stavebné vzdelanie, znalosť príslušných vyhlášok, znalosť
cudzích jazykov, a dokonca vysokoškolské vzdelanie II. stupňa. Matka navyše uvádza ponuky práce

z Bratislavského kraja, kde nebýva. Takisto súdom prvej inštancie prezentovaná priemerná mesačná
mzda v národnom hospodárstve v Trnavskom kraji, v ktorom nebýva, nezohľadňuje jeho vzdelanie,
možnosti a schopnosti na pracovnom trhu. Teda nesúhlasí ani s tvrdením matky, žeby vraj bolo v jeho
schopnostiach dosahovať príjem minimálne 1 500,- eur brutto ( 1 281,59 eur netto ). Matka uvádza, aby
cestoval za prácou aj do iných krajov a mal tak vyšší príjem, ale zároveň ona sama nechce prenajať

svoj byt v E. a dosahovať tak príjem z nájmu tohto bytu, hoci tam nebýva.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 Civilného sporového poriadku ) po zistení, že
odvolanie bolo podané v zákonnej lehote ( § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku ), oprávnenými
subjektmi, účastníkmi konania, matkou i otcom ( § 359 Civilného sporového poriadku a § 7 ods.

1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolaniepripúšťa(§355ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku),poskonštatovaní,žepodanéodvolanie
má zákonné náležitosti ( § 363 Civilného sporového poriadku ) a odvolatelia použili zákonom prípustné
odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( § 65

Civilného mimosporového poriadku ) a dôvodmi odvolania ( § 66 Civilného mimosporového poriadku ),
s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
ktoré ale nezistil ( § 67 Civilného mimosporového poriadku ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia
dokazovania ( § 68 Civilného mimosporového poriadku ), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario ), a dospel k záveru, že odvolanie

matky a otca je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku II. a v závislom výroku IV. zrušiť ( § 389 ods. 1 písm. b/, c/ Civilného sporového poriadku ) a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( § 391 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ).

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 40P/101/2023 bola úprava výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletej A..

11. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorý výrokom II. zaviazal otca s účinnosťou od 18.10.2023 prispievať na výživu maloletej A.
výživným vo výške 180,- eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky, nedoplatok na

zročnom výživnom za obdobie od 18.10.2023 do 13.03.2024 v sume 451,29 eur otcovi povolil splácať
v 24 pravidelných mesačných splátkach po 19,- eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody
splátok v prípade omeškania sa s plnením aj len jednej splátky.

12. Podľa § 36 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

13. Podľa § 24 ods. 1, 3 a 5 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov,
kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov

o výške výživného.(1) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť
o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo

pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.(5)

14. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5)

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Je potrebné zdôrazniť, že na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je

zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá
telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako
aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých
životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke
fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je

rôzny, a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj
jeho schopnosti. Na odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. Rozhodujúce sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako
jeho subjektívnymi vlastnosťami ( vzdelaním, skúsenosťami, fyzickými možnosťami ), tak objektívnymi
skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť pracovných príležitostí. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného súd prihliada na druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na
seba berie neprimerané majetkové riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá
lepšíchzárobkov,výhodnejšiehozamestnaniaapod.Prizmenezamestnaniapovinnéhonazamestnanie
s nižším zárobkom súd povinne skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej
došlo z dôležitých dôvodov, napr. zo zdravotných dôvodov povinného. Ak by k zmene z objektívnych

dôvodov nedošlo, súd by v takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení
výživného by mal vychádzať zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo – uplatnenie
princípu potenciality príjmov osoby povinného rodiča. Potencialita príjmov znamená v reálnom použití v
súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté
dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou

a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možností, ktoré
prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže
v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období. Súd by teda
neprihliadal len na skutočné ( faktické ) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,alevychádzalzjehopotencionálnychpríjmov,toznamenápríjmov,ktorépovinný(potencionálne)mohol
maťvzhľadomnasvojvek,zdravotnýstav,schopnosti,stupeňdosiahnutéhovzdelaniaajehozamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Podľa Ústavy Slovenskej republiky má každý garantované

základné právo na slobodnú voľbu povolania ( hoci potencionalita príjmov ju nepopiera ) ( z komentára
k Zákonu o rodine, druhé prepracované a doplnené vydanie vydavateľstva Wolters kluwer, rok 2014, str.
110 ), avšak zákonodarca umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané,
ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere
výživného a potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah.

17. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu
v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka je oprávnená zastupovať
maloletú a spravovať jej majetok, styk otca s maloletou neupravil. O vyživovacej povinnosti otca
k maloletej rozhodol určením výživného vo výške 180,- eur mesačne od podania návrhu, ktoré výživné
zodpovedá potenciálnym možnostiam a schopnostiam otca. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie,

z ktorého mal za preukázané, že pracovný pomer otca v M., N. ukončil v roku 2021, z dôvodu psychickej
a fyzickej vyčerpanosti, robil šoféra B., už v roku 2018 psychotesty urobil na hranici spôsobilosti, cca
8 mesiacov bol nezamestnaný, vedený na úrade práce, vznikol mu nárok na dávku v nezamestnanosti
po dobu šesť mesiacov. Potom sa zamestnal v N. F. na čiastočný úväzok v októbri 2021, túto prácu
ukončil v skúšobnej dobe z dôvodu psychickej a fyzickej vyčerpanosti napriek tomu, že išlo o skrátený

úväzok 30 hodín týždenne. Následne sa zamestnal O. C. G. - N., tam prvýkrát viedol nákladné motorové
vozidlo, vodičský preukaz C, pracovný pomer opäť ukončil zo zdravotných dôvodov v máji 2022. V roku
2008 mal úraz chrbtice, pri práci šoféra nákladného vozidla ho znovu bolel chrbát. Odo dňa nástupu do
zamestnania u zamestnávateľa F. J. je zamestnaný ako správca budovy do súčasnosti, kosí, robí drobné
opravy, opraví zámok, omietku, nie je kotolník, ani údržbár, umýva služobné auto, chodí do servisu.

Vyštudoval SOŠ obchodu a služieb v Bratislave. Výdavkami otca je 250,- eur mesačne úver, 100,- eur
otcovi na bývanie, 200,- eur na stravu, ošatenie mesačne cca 10,- eur, strihá sa sám, nepravidelné
výdavky sú na zubára vo februári 65,- eur. Z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni mal súd prvej inštancie
zapreukázané,žeotecjeod16.05.2022zamestnanývoF.J.,dosahujúcipríjemvedenýakovymeriavací
základnaplneniesiodvodovapoistnéhozosumypohybujúcejsaokoloaktuálnejvýškyminimálnejmzdy

za január 2024 v sume 790,12 eur v hrubom, priemerný mesačný príjem otca za rok 2023 bol v sume
714,- eur, otec nemal žiadne zvýšené peňažné plnenie od zamestnávateľa ani v čase bezprostredne
pred letnými prázdninami či vianočnými sviatkami. Príjem otca vedený zamestnávateľom v Sociálnej
poisťovni je v zásade konštantný.

18. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že otec sa svojím
dobrovoľným konaním vzdal lepšieho príjmu, keďže chce vykonávať len jednoduchú prácu bez
primeraného finančného ohodnotenia. Pri určovaní výživného preto vychádzal z potenciálneho príjmu
otca, ktorý by otec mohol dosahovať na trhu práce vzhľadom na svoj vek, pracovné skúsenosti. Otec
zdôrazňoval zlý zdravotný stav, ktorý ale nevedel preukázať. Preto súd prvej inštancie vychádzal

z inzerovanej ponuky práce s ponúkanou mzdou vo výške 1 500,- eur v hrubom na mesiac + 30 %
variabilnázložkaaďalšiefinančnébenefity.Zároveňsúdprvejinštancieuviedol,žepriemernánominálna
mesačná mzda zamestnanca v Trnavskom kraji za 1. až 3. štvrťrok dosahovala sumu 1 331,- eur
v hrubom, čo činí v čistom bez uplatňovania so daňového bonusu otcom sumu cca 1 023,- eur a
priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve SR bola v roku 2023

vo výške 1 430,- eur v hrubom, 1 092,- eur v čistom. Súd prvej inštancie tak vychádzal z potenciálne
možného príjmu otca na trhu práce a určil otcovi povinnosť prispievať na výživu sumou 180,- eur
mesačne, čo predstavuje 16,5 % z potenciálneho čistého príjmu otca, čo je s ohľadom na vek maloletého
dieťaťa primeraným zaťažením povinného rodiča. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu matky na
určenie výživného v sume 220,- eur mesačne, keď nemal preukázané tomu zodpovedajúce primerané

potenciálne zárobkové pomery otca, ani jej návrhu na určenie výživného od narodenia maloletej od
XX.XX.XXXX pre nezdôvodnenie tejto časti návrhu matkou. Po určení výživného 180, eur mesačne
súd prvej inštancie vypočítal nedoplatok na zročnom výživnom otcovi za obdobie od podania návrhu
18.10.2023 do rozhodnutia súdu 13.03.2024 v celkovej výške 801,29 eur so zohľadnením pomernej časti
zamesiacoktóber2023vovýške81,29eurazohľadnení úhradyotca krukámmatkypredpojednávaním

v sume 350,- eur, celkom 451,29 eur.

19. Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný zistiť skutočný stav veci.20. Podľa § 36 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli
účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

21. S poukazom na hore uvedené zákonné ustanovenia a vyššie opísané závery súdu prvej inštancie
však nemožno vyvodiť, že by súd prvej inštancie posudzoval vec dôsledne, a že by tomu dostatočne
prispôsobil i postup pri dokazovaní, pričom jeho závery o dôvodnosti určenia výživného vo výške 180,-
eur mesačne sú zatiaľ predčasné. Vykonané dokazovanie o pomeroch otca, chýbajúce dokazovanie
o pomeroch matky a maloletej totiž nezodpovedá tomu, aby na jeho základe mohol byť súdom prvej

inštancie vyslovený záver o určení výživného otcovi pre maloletú vo výške 180,- eur mesačne. Odvolací
súd v tejto súvislosti poukazuje na súdom prvej inštancie nevykonané dokazovanie týkajúce sa zistenia
celkového príjmu matky ( nevyhodnotený otcom namietaný potenciálny príjem matky, keď otec tvrdí,
že matka býva v H., pričom jej byt v E. je nevyužitý, a preto nemôže mať výdavky na tento byt, môže
ho však prenajímať a mať ďalší príjem ), jej výdavkov, ako aj výdavkov spojených so zabezpečením
starostlivosti o maloletú. Súd prvej inštancie síce uviedol, že vykonal dokazovanie výsluchom matky,

avšak toto konštatovanie nezodpovedá obsahu zápisnice z pojednávania konanom dňa 13.03.2024,
pretože napriek prítomnosti matky na pojednávaní, jej výsluch vykonaný nebol. K celkovým príjmovým
pomerom otca odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie síce vykonal čiastkové zisťovanie príjmu otca
v jednotlivých zamestnaniach, avšak nie v dostatočnom rozsahu ako to vyplýva z odseku 7 napadnutého
rozsudku, v ktorom sú uvedené iba približné, resp. hrubé výšky príjmu otca u zamestnávateľa F., J.

za obdobie r. 2023 a január 2024. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že otec svoj nepriaznivý zdravotný
stav, ktorý by mu znemožnil mu zamestnať sa v lepšie finančne ohodnotenej práci, nepreukázal. Otec
v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhované dôkazy napriek tomu, že
mu predložil relevantné dokumenty, ako napríklad znalecký posudok o zdravotnom stave, lekárske
správy a iné dôkazy potvrdzujúce jeho zdravotné obmedzenia, súd prvej inštancie tieto dôkazy buď

odmietol preskúmať, alebo ich nebral do úvahy. Tu odvolací súd uvádza, že aj pokiaľ by otec za účelom
preukázania tohto tvrdenia neprodukoval akékoľvek dôkazy, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie
vykonať dôkazy v súlad s tzv. vyšetrovacím princípom ( napr. dopytom ošetrujúcemu lekárovi otca ).
Odvolací súd v súvislosti so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázanom zhoršenom zdravotnom
stave otca dopĺňa, že na základe tohto záveru mal potom súd prvej inštancie zamerať dokazovanie

na zamestnanie otca u zamestnávateľa C. G. – N., keďže aj predtým bol otec dlhodobo zamestnaný
na pozícii vodič, hoci mal mať zdravotné problémy spôsobené haváriou v r. 2008, na ktorú okolnosť
správne poukázala matka. V prípade nepreukázania zhoršeného zdravotného stavu mal súd prvej
inštancie zistiť čistý mesačný príjem otca, ktorý u tohto zamestnávateľa dosahoval, tiež dôvody iba
čiastočného pracovného úväzku otca. V neposlednom rade súd prvej inštancie nezisťoval, či otec

naďalej aj po skončení pracovného pomeru disponuje, resp. nedisponuje vodičským oprávnením
kategórie „C“ ( uvádzal iba, že nie je spôsobilý vykonávať prácu vodiča skupiny C, D, z ktorého
tvrdenia však nevyplýva, či aspoň jedným z týchto oprávnení disponuje, resp. dokedy ním disponoval ).
Ak nie, z akého dôvodu, ak áno, prečo nevyhľadáva zamestnanie ako vodič s takýmto vodičským
oprávnením. Z predložených lekárskych správ pritom iba vyplynulo, že otec mal fraktúru chrbtice, má sa

vyvarovaťdvíhaniubremienvpredkloneaosovémuzaťaženiuhrudnejchrbticeaprudkýmdeceleračným
mechanizmom napr. pri športe, z čoho však nevyplýva tvrdenie otca ( ním uvedené aj v odvolaní )
o jeho zhoršenom zdravotnom stave znemožňujúcom vykonávať prácu vodiča. Taktiež otec uviedol, že
zamestnanie v spoločnosti N. F. ukončil skúšobnej dobe v dôvodu psychickej a fyzickej vyčerpanosti, čo
však nepreukázal, pričom nasledujúci mesiac sa hneď zamestnal u zamestnávateľa C. G. – N. na pozícii

vodič. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že neuveril tvrdeniu otca, že je spokojný v zamestnaní
s nízkou mzdou pohybujúcou sa okolo minimálnej mzdy, nedostal žiadne odmeny, ani iné finančné,
motivačné ohodnotenie, čo je v rozpore s bežnou praxou u zamestnávateľov na Slovensku, na základe
čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že otec sa svojím dobrovoľným konaním vzdal lepšieho
príjmu. Uvedený záver je však nepreskúmateľný, pretože nie je zrejmé na základe akých skutočností

ktakémutozáverusúdprvejinštanciedospel.Súdprvejinštancienásledneuvádzaltripotenciálnepríjmy
otca ( 1/ v inzerovanej ponuke práce vo výške 1.500 eur v hrubom, 2/ priemerná nominálna mesačná
mzda zamestnanca v Trnavskom kraji za 1. až 3. štvrťrok vo výške 1 331,- eur v hrubom, v čistom cca
1 023,- eur a 3/ priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve SR v
roku 2023 vo výške 1 430,- eur v hrubom, cca 1 092,- eur v čistom ). Z takto uvedených potenciálnych

príjmov však nie je zrejmé, z ktorého a z akých dôvodov konkrétne súd prvej inštancie vychádzal, na
základe čoho je rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nepreskúmateľný. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje aj na odvolaciu námietku otca ohľadom jeho pobytu v Trenčianskom kraji, ako
aj ohľadom skutočnosti, že nespĺňa podmienky na výkon ponúkaného zamestnania zisteného súdomprvej inštancie z dôvodu, že prípadný zamestnávateľ vyžadoval v rámci osobnostných predpokladov
a zručností vzdelanie v technickom obore a znalosť § 21 a vyššie vyhl. 508/2009 Z.z., ktoré nemá.
Odvolací súd tiež uvádza, že súd prvej inštancie nevyhovel návrhu matky na určenie výživného od

narodenia dieťaťa ( od XX.XX.XXXX ) z dôvodu, že matka návrh v tejto časti nezdôvodnila a súd prvej
inštancie nezistil žiadne osobitné dôvody, pre ktoré by mimoriadne mal určovať povinnosť otca prispievať
na výživu dieťaťa pred podaním návrhu na súd. Z obsahu zápisnice z pojednávania konanom dňa
13.03.2024, ani z obsahu spisu však nevyplynulo, že by súd prvej inštancie akokoľvek tieto dôvody
zisťoval, resp. by sa týmto návrhom matky zaoberal. Otec argumentoval aj nepreskúmateľnosťou

rozsudku v časti výpočtu zročného výživného, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd. Súd prvej inštancie
uviedol, že pri určenom výživnom 180,- eur mesačne vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom
za obdobie od podania návrhu 18.10.2023 do rozhodnutia súdu 13.03.2024 v celkovej výške 801,29 eur
( so zohľadnením pomernej časti za mesiac október 2023 vo výške 81,29 eur, po zohľadnení úhrady
otca v sume 350,- eur vznikol otcovi nedoplatok celkovo vo výške 451,29 eur. Z uvedeného však nie
je možné zistiť ako súd prvej inštancie k sume 801,29 eur dospel, a preto je aj v tejto časti napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality
a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci
dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa

vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať dôkazy, aj keď
ich účastníci konania nenavrhli, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

23. S prihliadnutím na uvedené mal odvolací súd za to, že odvolacie námietky matky i otca maloletej
sú opodstatnené, keďže súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné pre prijatie

záverov o určení výživného otcovi pre maloletú vo výške 180,- eur mesačne. V súhrne sa tak vec dostala
do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie
odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie
( úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej
inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením

dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania ).

24. Súd prvej inštancie teda riadne nezisťoval všetky relevantné okolnosti potrebné pre posúdenie
pomerov účastníkov konania, keď nevykonal i ďalšie dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci,
a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné okolnosti daného prípadu. Odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. ( výživné a zročné výživné ) a v závislom výroku
IV. ( náhrada trov konania ) preto zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku a
vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 a 2 Civilného
sporového poriadku.

25. Povinnosťou súdu prvej inštancie v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu bude
doplniť dokazovanie za účelom zistenia výšky výdavkov matky, ako aj maloletej za rozhodné obdobie a
posúdiť ich opodstatnenosť. Vo vyššie naznačenom smere vykoná dokazovanie aj za účelom zistenia
osobných a príjmových pomerov otca. Najmä dôsledne zistí, aké sú možnosti a schopnosti otca byť
zamestnaným ako vodič s vodičským oprávnením skupiny „C“, v prípade pozitívneho zistenia zistí

príjmy otca u zamestnávateľov N. F. a C. G. – N. za celú dobu trvania zamestnania ( brutto a netto
zvlášť za jednotlivé mesiace ). V prípade, ak otec vodičským oprávnením skupiny „C“ nedisponuje
z objektívnych dôvodov ( čo odôvodní použitie princípu potenciality príjmu ), vykonať dokazovanie
na trhu práce za účelom zistenia existencie ponúk práce zodpovedajúcim vzdelaniu a doterajšej
praxi otca, ktoré by umožňovali otcovi zamestnať sa s vyšším príjmom ako tým, ktorý dosahuje

u doterajšieho zamestnávateľa. Zároveň súd prvej inštancie vykoná dokazovanie za účelom zistenia
a preukázania príjmu spolužijúcich osôb rodičov za rozhodné obdobie, keďže pomery v domácnosti
sú tiež ovplyvňované spolužitím s inými osobami; všetko dokazovanie je potrebné vykonať za obdobie
minimálne rok pred podaním návrhu až do dňa opätovného rozhodovania súdu prvej inštancie okrem
vyššie uvedených výnimiek, keď je potrebné vykonať dokazovanie za skoršie obdobie ako je to

v prípade príjmu otca ), zistené pomery ustáli, zistí aktuálny počet vyživovacích povinností matky
a otca ( všetky skutočnosti je potrebné aktualizovať ku dňu nového rozhodnutia). Okrem príjmov a
výdavkov majetkové pomery rodičov ovplyvňuje aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, hnuteľným
veciam vyššej hodnoty ( napr. motorové vozidlo ), peňažné prostriedky na účtoch v peňažných ústavoch.Riadne tiež súd prvej inštancie vykoná dokazovanie za účelom zistenia dôvodnosti návrhu matky na
priznanie výživného za obdobie od narodenia maloletej a uvedie matematický postup, na základe
ktorého vypočíta výšku dlhu otca na zročnom výživnom pre maloletú, a na základe ktorého bude tento

postup preskúmateľný. Výsledky vykonaného dokazovania súd prvej inštancie komplexne vyhodnotí
vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v Článku 15 Základných
princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty matky a otca, ich
argumenty uvedené vo vyjadrení k odvolaniu druhého rodiča. Tieto posúdi z hľadiska všetkých na vec

vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodne. Rozhodnutie je potrebné
vkaždomjednotlivomvýrokunáležitevsúladesustanovením§220ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku
odôvodniť.

26. V tejto súvislosti odvolací súd napriek tvrdeniam otca poznamenáva, že i keď právne predpisy
Slovenskejrepublikyneurčujútabuľkovúúpravuvýživnéhoaurčenievýživnéhojevzmyslezákonanutné

posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, možno dať do pozornosti Metodiku pre
výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho
charakteru, jeho zámerom je však práve zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe
súdov v rodinnoprávnej agende s cieľom objektivizácie výživného bez ohľadu na skutočnosť, ktorý súd
a v ktorom regióne v výške výživného rozhoduje. Z tejto metodiky vyplýva, že v prípade existencie

jednej vyživovacej povinností k dieťaťu vo veku 0 - 5 rokov, predstavuje primerané výživné cca 18 %
z priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča. Uvedená metodika má však odporúčací
charakter, a preto je pri určení výšky výživného otcovi pre maloletú potrebné vziať zreteľ na individuálne
okolnosti predmetnej veci.

27. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie
aj náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).