Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. december 2023

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/70/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123319420
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2023:6123319420.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX, A., právne zastúpenej JUDr. Ing. Ondrejom Randiakom,
advokátom so sídlom Škultétyho 469/4, 036 01, Martin, IČO: 54 399 149, proti žalovanej: D. E., nar.
XX.X.XXXX, bytom F. XX, XXX XX, B., právne zastúpenej Mgr. Petrom Gilanom, advokátom so sídlom
Kukučínova 1, 036 01, Martin, IČO: 37 903 489, v konaní o zaplatenie 3.250 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobkyne sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaná má proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou v upomínacom konaní dňa 17.5.2023 na Okresný súd Banská Bystrica a po odpore
žalovanej postúpenou na miestne príslušný Okresný súd Martin, sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala
zaplatenia sumy 3.250 € spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 15.3.2023 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

2. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tvrdením, že žalobkyňa a žalovaná uzatvorili ústne niekoľko zmlúv
o pôžičke, na základe ktorých žalobkyňa poskytla žalovanej niekoľko pôžičiek v celkovej sume vo výške
8.200 €. V tomto konaní si žalobkyňa uplatnila nárok na vrátenie troch z týchto pôžičiek, a to konkrétne:
hotovostná pôžička vo výške 3.000 € poskytnutá žalovanej dňa 2.3.2020, bezhotovostná pôžička vo
výške 200 € poskytnutá žalovanej dňa 24.6.2021 a bezhotovostná pôžička vo výške 50 € poskytnutá
žalovanejdňa12.7.2021.Dlžníčka(žalovaná)všakfinančnéprostriedkykudňupodaniažalobynevrátila,
atoajnapriektomu,žežalobkyňažalovanúvyzvalanavráteniedlžnejsumyatopredžalobnouvýzvouzo

dňa 23.2.2023 (v zastúpení predchádzajúcim advokátom). V zmysle predžalobnej výzvy mala žalovaná
vrátiť finančné prostriedky v lehote 15 dní odo dňa jej doručenia, pričom predžalobnú výzvu žalovaná
prevzala dňa 27.2.2023. S poukazom na ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka žalobkyňa požadovala proti
žalovanej úroky z omeškania v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

3. K žalobe žalobkyňa pripojila listinné dôkazy a to dôkaz o výbere v hotovosti z účtu v banke zo dňa
2.3.2020, žalobkyňou a dôkaz o prevode sumy 50 € a 200 € z účtu žalobkyne na účet žalovanej v dňoch

12.7.2021 a 24.6.2021, výzvu na splatenie dlhu z 23.2.2023, podací lístok preukazujúci podanie tejto
výzvy a poštovú prepravu.4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prvýkrát v odpore voči platobnému rozkazu, ktorým súd v upomínacom
konaní najskôr rozhodol. V odpore žalovaná dôvodnosť podanej žaloby namietala. Poprela, že by
so žalobkyňou uzavrela akúkoľvek zmluvu o pôžičke a to či už v ústnej, alebo v písomnej forme.

Poukázala na fakt, že so žalobkyňou žila do septembra 2022 takmer tri roky v spoločnej domácnosti
a podobné platby, aké preukazovala žalobkyňa, medzi nimi boli realizované bežne a slúžili na úhradu
nákladov v spoločnej domácnosti a spoločného života. Ako príklad uviedla, že so žalobkyňou boli
napríklad dlžníčky titulom zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 20.5.2021 a z takto získaných úverových
prostriedkov uhrádzali náklady spoločného života, no úver splatila celý žalovaná, čím plnila dlh aj za

žalobkyňu a ju, teda žalovanú, ani nenapadalo požadovať tieto prostriedky od žalobkyne. Pri žalovaných
sumách nešlo o žiadnu pôžičku, ale o sumy, ktoré boli použité na spoločný život. Skutkové tvrdenia
žalobkyne o existencii zmlúv o pôžičke sú nepreukázané a vzhľadom na tvrdenia žalovanej o spoločnej
úhrade nákladov v spoločnej domácnosti nie je možné považovať tieto plnenia zo strany žalobkyne za
bezdôvodné obohatenie. V závere žalovaná z opatrnosti vzniesla námietku premlčania proti uplatneným
nárokom.

5. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaná do spisu pripojila zmluvu o splátkovom úvere uzavretú medzi
stranami sporu ako dlžníčkami a G. G. ako veriteľom dňa 20.5.2021, výpis zo svojho účtu v G. G. od
septembra 2020 do septembra 2022.

6. Žalobkyňa sa potom k odporu vyjadrila podaním z 18.7.2023, kde navrhla jednak pokračovanie
v konaní na miestne príslušnom Okresnom súde Martine, ale sa súčasne meritórne vyjadrila
k námietkam žalovanej v jej odpore.

7. Čo sa týka námietky premlčania, ktorú vzniesla žalovaná, takáto námietka je zjavné nedôvodná

s poukazom na ustanovenie § 101 Obč. zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.).

8. Podľa § 1 Zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony: „Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo

bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,
a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30
dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.“ Predmetný zákon nadobudol účinnosť dňa 27.3.2020.
Zákonodarcom zvolený legislatívny spôsob zakotvenia plynutie premlčacej lehoty úplne prerušil, a

to až do 30.4.2020, t. j. na 35 dní. Tým vznikol stav, podľa ktorého počas roku 2020 na 35 dní
neplynulá premlčacia lehota. Prijatím Zákona č. 9/2021 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 opätovne došlo k prerušeniu plynutia
premlčacejlehoty.PredmetnýZákonč.9/2021doplnildoZákonač.62/2020Z.z.nový§8,podľaktorého:
„Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie

práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,
a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní
po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.“

9. Týmto ustanovením došlo k opätovnému prerušeniu plynutia premlčacej lehoty, tentokrát o 41 dní.
Vzhľadom na uvedené, keďže došlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty o 76 dní (35 + 41). Sumy
vo výške 200 € a 50 € boli požičané v roku 2021, teda tri roky od ich požičania ešte nemohli uplynúť.
Suma vo výške 3.000 € bola požičaná dňa 2.3.2020, teda premlčacia lehota tri roky by mala uplynúť
2.3.2023. K uvedenej premlčacej lehote však je nutné pripočítať aj ďalších 76 dní (z dôvodu vyššie

zmienených zákonov). Premlčacia lehota by tak uplynula až 17.5.2023. Posledný deň premlčacej lehoty,
teda 17.5.2023, bol nárok žalobcu uplatnený na súde, pričom v uvedený deň bola právnemu zástupcovi
žalobcu doručená aj doručenka. Uvedené dôkazy sa nachádzajú v súdnom spise. Z uvedeného dôvodu
uplatnil žalobca svoj nárok včas a námietka premlčania je nedôvodná.

10. Pokiaľ ide o námietku toho, že finančné prostriedky nemali byť pôžičkou, túto námietku žalovanej
žalobkyňa považovala za účelovú. Žalobkyňa poskytla žalovanej viac pôžičiek (nielen tie, ktoré sú
predmetom sporu), pričom v konaní si uplatnila len tri pôžičky uvedené a špecifikované v žalobe.
Skutočnosť, že išlo o pôžičky (dokonca viac pôžičiek) a že žalovaná sa zaviazala finančné prostriedkyvrátiť, nasvedčuje aj SMS komunikácia medzi žalobkyňou a žalovanou, v ktorej žalovaná sama uviedla,
že žalobkyni finančné prostriedky vráti. Pokiaľ by naozaj bola pravda to, čo tvrdí žalobkyňa, že finančné
prostriedky neboli pôžičkou a vždy boli len na úhradu nákladov spoločnej domácnosti, nikdy by vrátenie

finančných prostriedkov nespomínala v SMS komunikácii.

11. Žalobkyňa ale žiadala cestou súdu vyžiadať od G. G., H., I. XX, J. XXX XX, IČO XX XXX XXX
informáciu o tom, či žalovaná mala voči G. G. ku dňu 2.3.2020 záväzky, či a akú sumu splatila
žalovaná dňa 2.3.2020 vrátane času, kedy bola prípadná suma uhradená a informáciu o tom, akým

spôsobom žalovaná prípadne v daný deň sumu uhradila – hotovostne, alebo bezhotovostne. Uvedené
malo preukázať, že žalovaná tvrdila nepravdy a snažila sa navodiť dojem, že dané sumy mali byť použité
na osobnú spotrebu ich spoločnej domácnosti. Sumu vo výške 250 € použila žalovaná na opravu svojho
motorového vozidla.

12. Ďalej žalobkyňa navrhla ako svedkyňu vypočuť sestru žalobkyne H. C. a ďalšiu svedkyňu K. C.,

rovnako vypočuť obidve strany sporu a k tomuto podaniu pripojila ďalšie listinné dôkazy a to kópiu SMS
komunikácie medzi stranami sporu.

13. Žalovaná potom reagovala duplikou zo dňa 6.9.2023, v ktorej zdôraznila, že námietku premlčania
vzniesla z opatrnosti pre prípad, že by žalobkyňa zmenila právnu kvalifikáciu svojho nároku a sumy,

uvedené žiadala priznať titulom bezdôvodného obohatenia. Súčasne sa vyjadrila k pripojeným SMS
správam, ktoré pripojila žalobkyňa a konštatovala, že ide o komunikáciu o tom, že strany sporu spolu
stavilivstávkovejspoločnostiNiké navýsledokhokejovéhozápasusumu1.000€.Ajkeďšloovzájomnú
dohodu, bola to žalovaná, ktorá bola iniciátorom tejto stávky a preto napísala žalobkyni, že jej peniaze
vráti. Ani v tomto prípade nešlo o pôžičku, ale o dobrovoľný vklad do stávky, ktorá nevyšla. Žalobkyňa

preto zavádza a tento úkon nie je predmetom podanej žaloby. Žalovaná pripojila tiež úryvky vzájomnej
elektronickej komunikácie, z ktorej je zrejmé, že po rozchode medzi stranami sporu sa žalobkyňa necítila
ako veriteľ titulom zmluvy o pôžičke. Písala len o tom, že chce vyriešiť spoločného psa. Preto žalovaná
pripojila rozlúčkový list spísaný žalobkyňou a adresovaný žalovanej a poukázala na skutočnosť, že aj
keď je plný emócií, neobsahuje žiadnu výzvu na vrátenie pôžičky. Pripojila tiež komunikáciu, ktorá mala

svedčiť o tom, že strany sporu sa dohodli, že jedna z nich musí byť bez dlhov a to bola vôľa žalobkyne.
Aj z tej komunikácie je zrejmé, že nikdy nešlo o žiadnu pôžičku tak, ako nešlo o pôžičku, keď posielala
finančné prostriedky pre žalobkyňu z jej bankového účtu na účet žalobkyne. Preto žalovaná naďalej
trvala na zamietnutí žaloby.

14. K tomuto podaniu žalovaná pripojila tie listinné dôkazy, na ktoré sa odvolávala.

15. V priebehu konania žalujúca strana na svojej argumentácii zotrvala a žiadala, aby súd žalobe
vyhovel.

16. Právny zástupca žalovanej zvolený v priebehu konania zdôrazňoval, že obidve strany sporu žili
približne tri roky v spoločnej domácnosti a spoločne uhrádzali náklady na túto domácnosť. Za túto dobu
si buď jedna, alebo druhá, alebo obidve spoločne zobrali rôzne spotrebiteľské úvery a poskytovali si
vzájomne peniaze aj na úhradu splátok týchto úverov, resp. používali aj prostriedky, ktoré boli zo strany
žalobkyne poukázané žalovanej na úhradu nákladov spoločnej domácnosti, prípadne na splátky týchto

úverov. Za predpokladu, že by súd vyhodnotil plnenia žalobkyne ako bezdôvodné obohatenie, vzniesla
žalovaná strana opätovne námietku premlčania, avšak pokiaľ šlo o prvú platbu, tam žalovaná strana
zohľadňuje argumentáciu strany žalujúcej, že v dôsledku lex corona došlo k predĺženiu premlčacej doby
u prvej platby vo výške 3.000 €.

17. Súd vypočul obidve strany sporu, oboznámil sa s listinami, ktoré pripojili obidve strany sporu do
súdneho spisu, na návrh žalobkyne vypočul aj svedkyne K. C. a H. C., prečítal listiny stranami sporu
pripojené do súdneho spisu a vyžiadal vyjadrenie G. G. na návrh žalobkyne.

18. Takto vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovné:

19. Žalobkyňa vo výpovedi tvrdila, že v roku 2020 so žalovanou žila v spoločnej domácnosti ako
s partnerkou a keď v marci 2020 poskytla žalovanej hotovostnú pôžičku vo výške 3.000 €, tak v spoločnej
domácnosti ešte nežili, ale poznali sa. Žalobkyňa si totiž začiatkom roku 2020 brala hypotéku na kúpubytu, kde jej žalovaná robila ručiteľku. Hypotéku navŕšila o sumu 8.000 €, ktorá bola použitá na nákup
motorového vozidla a aj na splatenie pôžičky, ktorú žalovaná mala v tomto čase. Vozidlo bolo kúpené
síce za necelých 3.500 €, avšak ako jeho držiteľka bola zapísaná žalovaná. Medzi stranami sporu mala

byť dohoda v tom smere, že ak by sa rozišli, tak motorové vozidlo žalovaná prepíše na žalobkyňu, čo
sa ale ku dňu výsluchu žalobkyne ešte nestalo. Sumu 3.000 €, ktorú žalobkyňa vybrala zo svojho účtu
2.3.2020, v hotovosti poskytla žalovanej tak, ako si to ona želala. Išli spolu do G. G., kde žalovaná túto
sumu vložila na účet, resp. vložila menej, než
3.000 €, aby zaplatila iný svoj úver. V tom období podľa tvrdenia žalobkyne bola medzi stranami dohoda,

že ak by sa rozišli, tak žalovaná žalobkyni túto pôžičku vráti. K rozchodu medzi stranami sporu došlo
24.10.2022. Suma 200 €, ktorá bola prevedená žalovanej na účet 24.6.2021, mal slúžiť na nákup
pneumatík, servis motorového vozidla, ktoré si strany sporu kúpili, ale bolo zapísané na žalovanú. Vtedy
sa ale strany sporu nedohodli na tom, kedy žalovaná sumu 200 € vráti, pretože žalobkyňa predpokladala,
keďže 200 € bolo použitých na servis a nákup pneumatík na motorové vozidlo, že jej vozidlo bude
vrátené, ak sa strany sporu rozídu. Ohľadne transakcie z účtu žalobkyne na účet žalovanej v sume 50

€ dňa 12.7.2021 žalobkyňa vypovedala, že táto suma mala byť použitá na servis motorového vozidla.
Dohodu o vrátení tejto sumy strany sporu neuzavreli, pretože žalobkyňa sa domnievala, že financuje
svoje auto. Žalobkyňa ešte uviedla, že auto, ktoré bolo kúpené, nikdy ona ako vodič nepoužívala, vždy
ho používala žalovaná, ktorá ju zviezla buď do práce, alebo na nákupy, alebo na výlety s tým, že
kartu žalovanej použila napríklad len vtedy, ak boli spolu obidve v motorovom vozidle, ktoré tankovali

na benzínovej pumpe a ona, čiže žalobkyňa, za pomoci karty žalovanej šla zaplatiť pohonné hmoty.
Úvery, ktoré si strany sporu brali spoločne, neboli nikdy použité na potrebu žalobkyne. Žalovaná
bývala v byte žalobkyne a žalobkyňa platila všetky náklady na bývanie, rovnako hypotéku za spomínaný
byt. Tvrdila, že žalovaná aj spoločné úvery použila výlučne pre svoje potreby, napr. na rekonštrukciu
obývačky jej matky, prípadne na servis okien v byte a podobne. Hypotekárny úver si žalobkyňa brala

v roku 2020 a brala si ho vo výške 85.000 €, pričom žalovaná bola uvedená ako spoludlžníčka tohto
hypotekárneho úveru. Úver bol použitý tak, že za 74.000 € si žalobkyňa kúpila byt, v sume 4.000 €
z hypotéky zaplatila pôžičku vo VUB, ktorú mala a 2.000 € použila na zariadenie bytu, ktorý bol písaný
len na žalobkyňu. Žalobkyňa sama hypotekárny úver splácala a stále ho spláca. Úver bol zabezpečený
záložným právom na byt žalobkyne, ktorý kupovala a súčasne na byt jej rodičov. Samotná žalobkyňa

navrhla, aby sa po zobratí hypotekárneho úveru zaplatila pôžička žalovanej a to z toho dôvodu, že
strany sporu prepočítavali náklady na spoločnú domácnosť a jednoducho zistili, že nie je možné
platiť toľko dlhov naraz za predpokladu, že sa budú uhrádzať aj náklady spoločnej domácnosti. Preto
žalobkyňa žalovanej navrhla, aby sa pôžička žalovanej zaplatila. Bez účasti žalovanej ako spoludlžníčky
pri úverovej zmluve by žalobkyňa nebola dostala tak vysoký úver, ako dostala. Dostala by ho podľa

vlastného vyjadrenia maximálne v sume 70.000 €. Pri spolužití v spoločnej domácnosti mali strany sporu
dohodu, že hypotekárny úver zaplatí žalobkyňa a keďže obidve bývali v jej byte, tak žalobkyňa platila
aj všetky úhrady, ktoré súviseli so službami spojenými s užívaním bytu. Žalovaná podľa dohody mala
zabezpečovať stravu a ďalšie potreby domácnosti. Žalobkyňa ale tiež príležitostne urobila potravinový
nákup. Pri platení pohonných hmôt sa strany sporu striedali.

20. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa si brala hypotekárny úver v období, keď obidve
plánovalispoločnúbudúcnosťazhypotekárnehoúveruzobratéhožalobkyňoubolaposkytnutážalovanej
suma 1.000 € na stávkovanie v Niké a suma 3.000 € na zaplatenie pôžičky, ktorú mala žalovaná. Pri
poskytnutí sumy 3.000 € ale medzi stranami sporu nevznikla ani písomná, ani ústna dohoda, že by tieto

peniaze musela vrátiť a nič také neodznelo, či už medzi stranami sporu, alebo v prítomnosti inej osoby.
Žalovaná potvrdila, že od žalobkyne prevzala sumu 3.000 € a ktorú buď celú, alebo minimálne v sume
2.500 € vložila na svoj účet a zaplatila pôžičku, ktorú v G. G. mala. Kúpilo sa aj auto, ktorého držiteľkou
je žalovaná a všetky prevádzkové náklady tohto motorového vozidla hradila ona. Motorové vozidlo ale
užívali obidve strany spoločne, aj keď ho šoférovala žalovaná. Keď žalobkyňa so žalovanou išli do

vzťahu, dohodli sa na spôsobe uhrádzania platieb za byt a za hypotéku tak, ako to opísala žalobkyňa,
teda žalovaná uhrádzala nákup potravín a ďalších potrieb do domácnosti, aj keď z času na čas niektoré
nákupy urobila aj žalobkyňa. Žalovaná poprela, že by časť hypotéky žalobkyne šla na úpravu bytu matky
žalovanej.Žalovanánepoprela,žeodžalobkynedostalanasvojúčetplatbu50€a200€,avšaknevedela
si spomenúť, na čo ich použila. Určite sa však so žalobkyňou nedohodla, že tieto sumy jej bude musieť

v budúcnosti vrátiť. Pri akýchkoľvek finančných presunoch z účtu jednej strany na účet druhej, alebo
opačne,medzistranamisporuneexistovaladohodaotom,žesitietoplatbyvrátia,aksarozídu.Žalovaná
naviac do vzťahu nevstupovala s predstavou, že by sa mali rozísť. Inak žalovaná potvrdila, že si odžalobkyne požičala sumu 1.000 € na tipovanie v Niké a u tejto sumy sa dohodla, že ju žalobkyni vráti,
avšak táto suma nie je predmetom sporu.

21. Svedkyňa H. C., sestra žalobkyne, vo svojej výpovedi uviedla, že bola prítomná v banke pri sestre
a žalovanej v januári 2020, keď žalobkyňa brala hypotekárny úver na kúpu bytu a svedkyňa pri uzavretí
úverovej zmluvy poskytovala ručenie. Svedkyňa uviedla, že žalovaná, ktorá bola tiež prítomná pri
podpisoch zmluvy, pristúpila vtedy k nej a povedala, jej: „H., neboj sa, keby sa medzi nami niečo
stalo, ja všetko požičané žalobkyni vrátim a auto zostáva A.“. Svedkyňa vysvetlila, že žalobkyňa brala

hypotekárny úver vo väčšej sume a z hypotekárneho úveru sa mala časť sumy požičať žalovanej
na splatenie jej pôžičky. Svedkyňa však nevedela o tom, kedy pôžička, ktorá mala byť žalobkyňou
žalovanej poskytnutá, mala byť splatená, o termíne vrátenia pôžičky strany pred ňou nehovorili. Rovnako
uviedla, že rodičia žalobkyne poslali žalobkyni peniaze na nákup pneumatík na auto a túto sumu
poskytli žalobkyni ako dar. Celá rodina totiž vychádzala z toho, že auto bude vlastniť žalobkyňa. Pred
svedkyňou sa žalovaná viackrát vyjadrila pri stretnutiach za obdobie, keď strany sporu spolu žili, že

žalovaná žalobkyňu nikdy nezneužije, čím sa vlastne žalovaná zaväzovala, že vráti prostriedky, ktoré jej
žalobkyňa mala z hypotéky požičať. Podľa vyjadrenia svedkyne bolo bežné, keď sa spolu rozprávali, že
žalovaná hovorila, že všetko poctivo vráti, ak by sa do žalobkyňou rozišla. Podľa vyjadrenia svedkyne
z hypotekárneho úveru, ktorý sa vybavoval v januári 2020 pre žalobkyňu, u ktorého bola žalovaná
spoludlžníčkou, sa kupoval byt, mala sa z neho vrátiť pôžička, ktorú mala žalovaná a ešte sa malo kúpiť

nejaké zariadenie do bytu. Auto sa kupovalo podľa názoru svedkyne až po zobratí hypotekárneho úveru.

22. K výpovedi svedkyne žalovaná uviedla, že auto, ktoré je spomínané vo výpovedi, bolo kupované ešte
v roku 2019, teda pred tým, ako si žalobkyňa zobrala spolu so žalovanou – spoludlžníčkou – hypotekárny
úver. Toto tvrdenie nerozporovala následne ani svedkyňa, ani žalobkyňa.

23. Svedkyňa K. C., realitná maklérka, pomáhala žalobkyni pri vybavovaní hypotekárneho úveru a najmä
pri nákupe bytu pre žalobkyňu a bola svedkom niekoľkých rozhovorov medzi stranami sporu.

24. Svedkyňa C. uviedla, že hypotéka, ktorú si brala žalobkyňa, bola vybavovaná vo väčšej sume, než

bola potrebná na kúpu vybratého bytu a to z toho dôvodu, že nejaké peniaze z nej sa mali dať žalovanej.
Suma, ktorá sa mala poskytnúť žalovanej, mala slúžiť buď na kúpu auta, alebo na splatenie pôžičky,
presnesaalevyjadriťnevedela.Bolasivšakistá,žetonebolzostranyžalobkynedar,alebolatopôžička.
Stranysporusatotižpredňoustálerozprávaliotom,žežalovanážalobkynivrátitietopeniaze.Napresné
slová, ktoré boli použité stranami sporu pri rozhovoroch o pôžičke pre žalovanú, o ktorej sa vyjadrovala

svedkyňa, si už svedkyňa nepamätala. Rozhovory medzi stranami sporu sa odohrávali v L. J., ktorá sa
nachádza v obchodnom centre Campo di Martin. So stranami sporu sa potom svedkyňa stretla neskôr
a to v súvislosti s tým, že žalovaná po nejakom čase žiadala, aby bola vyňatá z hypotéky, ktorú si
žalobkyňa zobrala ako dlžníčka a v tejto súvislosti svedkyňa obidvom stranám pomáhala. V prítomnosti
svedkyne sa strany sporu hádali, pretože žalovaná popierala, že by si bola od žalobkyne niečo požičala,

pričom peniaze, ktoré boli požičané v súvislosti s hypotékou, sa mali vrátiť. Podľa svedkyne sa hypotéka
pre žalobkyňu brala v hodnote vo výške cez 80.000 €, pričom samotná hodnota kupovaného bytu
predstavovala 75.000 €. Svedkyňa tvrdila, že keď sa podpísala hypotéka, žalobkyňa žalovanej požičala
peniaze, avšak na presnú sumu, ktorá bola žalovanej požičaná, si nespomínala. Na druhej strane ale
potvrdila, že keby žalovaná nebola spoludlžníčkou hypotekárneho úveru, tak by žalobkyni úver nebol

poskytnutý v takejto výške a nevyšlo by jej na kúpu hnuteľnosti.

25. Aj keď žalovaná namietala, že svedkyňa nehovorí pravdu, pretože medzi stranami sporu bola ústna
dohoda, že z hypotekárneho úveru sa poskytne žalovanej suma na vyplatenie jej úveru, svedkyňa
kategorickytrvalanasvojejvýpovediatvrdila,ženavlastnéušipočula,akožalovanátvrdila,žežalobkyni

tieto peniaze vráti, teda medzi stranami sporu nebola dohoda, že by sa peniaze nemali vrátiť.

26. Z potvrdenia L. J. G. H., so sídlom v M. o výbere v hotovosti súd zistil, že dňa 2.3.2020 žalobkyňa
zo svojho účtu v L. J. vybrala sumu 3.000 € (viď č.l. 12).

27. Z odpovede dotazovanej banky G. G. H., so sídlom v J., na dotaz súdu (č.l. 72) bolo zistené, že
žalovaná k 2.3.2020 mala záväzok voči G. G. H. vo výške 2.102,69 € z dôvodu spotrebného úveru
poskytnutéhovzmyslezmluvyoúverepodpísanej30.4.2019.Dňa2.3.2020bolzrealizovanýnauvedený
úver vklad na predplatok v sume 2.500 € a prostriedky boli poukázané z účtu žalovanej, na predmetnýúčet žalovanej boli prostriedky pripísané formou vkladu v hotovosti. K 2.3.2020 evidovala banka aj
záväzok v sume 0,50 € vyplývajúci z poskytnutého úverového rámca na kartovom účte uvedenom vo
vyjadrení banky.

28. Z detailov transakcie z účtu žalobkyne (č.l. 13 – 14) bolo preukázané, že žalobkyňa zo svojho účtu
na účet žalovanej dňa 24.6.2021 previedla sumu 200 € a dňa 12.7.2021 previedla sumu 50 €. Obidva
detaily týchto transakcií obsahujú správu pre príjemcu K. XXXX-XX-XX/G.. Ani jedna zo strán sporu
nevedela vysvetliť, čo bolo mienené takouto správou pre príjemcu.

29. Z výzvy právneho zástupcu žalobkyne z 23.2.2023 vyplýva, že žalobkyňa žiadala prostredníctvom
svojho právneho zástupcu od žalovanej vrátenie sumy 8.200 € titulom zmluvy o pôžičke a žiadala túto
pôžičku vrátiť do 15 dní od doručenia výzvy. Výzva podľa podacieho lístka bola na poštovú prepravu
podaná 24.2.2023.

30. Zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi G. G. H., so sídlom v J. a žalovanou a žalobkyňou ako
dlžníčkami súd zistil, že na základe tejto zmluvy z 20.5.2021 bol poskytnutý splátkový úver 9.500 €, ktorý
bol vyplatený na účet žalovanej a mal byť použitý na vyplatenie 4 záväzkov a to záväzku zo spotrebného
úveru, ktorého zostatok predstavoval 1.712,81 €, záväzku z kreditnej karty, ktorá predstavoval zostatok
300 €, spotrebného úveru, ktorého zostatok predstavoval sumu 3.794,46 € a spotrebného úveru, ktorý

rovnako predstavoval zostatok 3.794,46 €. Žalovaná tvrdila, že tento úver, ktorý si zobrali obidve strany
sporu, splatila sama. Rovnako predložením neúplných výpisov z účtu za obdobie od 1.9.2020 do
1.9.2022 preukázala, že 21.5.2021 na jej účet bol prevedený zvyšok vyššie uvádzaného spotrebného
úveru no a v priebehu sledovaného obdobia v prospech žalobkyne previedla dňa 15.11.2021 platbu 65
€, dňa 25.1.2022 a 19.5.2022 platbu po 15 € a dňa 13.7.2022 platbu v sume 50 €. K týmto platbám

žalobkyňa uviedla (žalovaná tieto tvrdenia nerozporovala), že suma 65 € bola darček zo strany žalovanej
k Vianociam, z ktorého si žalobkyňa mala objednať topánky, suma 50 € bola použitá na nákup topánok
pre obidve strany sporu z Eximsportu, kde ale bola registrovaná žalobkyňa, takže žalovaná jej sumu
za svoje topánky preplácala a dve ďalšie drobné platby (po 15 €) súviseli s internetovou objednávkou
spodného prádla a ďalších vecí, ktoré objednala žalobkyňa aj pre žalovanú a žalovaná jej tieto sumy

preplácala.

31. Pokiaľ ide o SMS komunikáciu, ktorú žalobkyňa pripojila k svojej replike z 19.7.2023, podľa
vysvetlenia žalovanej šlo o peniaze použité na tipovanie a text SMS správ skutočne tomuto záveru
nasvedčuje rovnako, ako záväzku žalovanej, že sa zaväzuje žalobkyni spomínané peniaze (1.000 €)

vrátiť. Táto komunikácia nenasvedčuje tomu, že by vyjadrovala záväzok žalovanej vrátiť peniaze, ktoré
sú predmetom žaloby. Z nedatovanej SMS komunikácie medzi stranami sporu (č.l. 55), ktorú predložila
žalovaná, je zrejmé, že strany sporu riešili otázku spoločného psa a z komunikácie, ktorá sa nachádza
na rube č.l. 55 a predložila ju žalovaná, je zrejmé, že žalobkyňa naliehala na žalovanú, že sa musí
vyplatiť jej pôžička, „lebo chce a aj to chcela, ako sa rozprávali od začiatku ako hovorila, že sa ide brať

hypotéka, jedna z nich musí byť bez dlhov, inak sa zbláznia a to bude radšej na matracoch na zemi
spať“. Z nedatovaného rozlúčkového listu, ktorého kópiu pripojila žalovaná a bol spísaný žalobkyňou po
rozchode strán sporu, bolo zistené, že žalobkyňa v ňom pôžičky nespomína.

32. Žalobkyňa požadovala finančné nároky uplatňované žalobou právnym titulom zmluvy o pôžičke.

Nároky žalobkyne preto súd posudzoval primárne podľa ust. § 657 a nasl. Obč. zákonníka a podľa
ďalších súvisiacich právnych ustanovení Obč. zákonníka, ktorým sa riadia vzťahy medzi stranami sporu.

33. Podľa § 657 Obč. zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

34. Podstata zmluvy o pôžičke spočíva v tom, že na základe nej prenecháva veriteľ dlžníkovi určité
množstvo druhovo určených (zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie, resp. spotrebovanie. Tým tieto
veci prechádzajú do vlastníctva dlžníka. Zmluva o pôžičke by sa mohla zaradiť i medzi scudzovacie
zmluvy. Ide len o tzv. nepravú scudzovaciu zmluvu, pretože na rozdiel od iných právnych scudzovacích

zmlúv je dlžník povinný vrátiť nie síce tie isté (identické) veci, ale veci rovnakého druhu. Tým, že
predmetom pôžičky sú najmä peniaze, patrí pôžička medzi základné formy získania úveru. Úverová
zmluva však je upravovaná v ustanoveniach § 497 až 507 Obch. zákonníka. Ďalším charakteristickým
znakom zmluvy o pôžičke je, že má reálnu, nielen konsenzuálnu povahu. Na vznik záväzkového vzťahunestačí uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie vecí dlžníkovi. Medzi pojmové znaky
zmluvy o pôžičke patrí mimo určenia zmluvných strán a dohody o prenechaní druhovo určených vecí
aj dohoda o dočasnosti zmluvného vzťahu a povinnosti vrátiť veci rovnakého druhu. Keďže v prípade

pôžičky dochádza k prenechaniu druhovo určených vecí, prenechané veci prechádzajú do vlastníctva
dlžníka, ktorý ich môže nielen užívať, ale aj spotrebovať a na miesto vrátiť iné veci toho istého
druhu. Veriteľ je pri odovzdaní predmetu pôžičky zároveň povinný umožniť, aby dlžník nadobudol
vlastnícke právo k požičanej veci a to neobmedzené právom inej osoby. Vlastnícke právo k požičanej
veci prechádza na dlžníka momentom jej odovzdania v zmysle ust. § 133 Obč. zákonníka a dlžník

môže zmiešať požičanú vec so svojimi vecami rovnakého druhu. Z vyššie uvedeného záveru potom je
nutné vyvodiť, že veriteľ je vlastníkom požičaných vecí a ich odovzdaním na základe zmluvy o pôžičke
dochádza k prechodu vlastníckeho práva k týmto veciam na dlžníka. Samotná pôžička ale vzniká až
odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

35. Medzi stranami sporu nebolo sporné odovzdanie sumy 3.000 € žalobkyňou žalovanej dňa 2.3.2020

a dokonca bolo preukázané, že z tejto sumy suma 2.500 € bola následne v hotovosti vložená na
účet žalovanej. Sporné bolo, akým titulom bola poskytnutá suma 3.000 €, zjavne podľa nesporných
vyjadrení strán získaná na účet žalobkyne poskytnutím hypotekárneho úveru, ktorého spoludlžníčkou
bola aj žalovaná. Zmluva o hypotekárnom úvere bola podľa tvrdenia strán, ale aj vypočutých svedkýň
uzavretá v januári 2020. K odovzdaniu peňazí z tohto hypotekárneho úveru žalobkyňou žalovanej došlo

až 2.3.2020, teda viac ako mesiac po uzavretí zmluvy o hypotekárnom úvere. V tejto súvislosti sa vynára
otázka, aký bol právny vzťah žalovanej, ale aj žalobkyne k finančným prostriedkom, ktoré boli získané
zhypotekárnehoúveru,kdeboliobidvestranysporuspoludlžníčkamivovzťahukL.J.H.,ajkeďfinančné
prostriedky z tohto hypotekárneho úveru boli zložené na účet žalobkyne.

36. Základný právny rámec pre úpravu akejkoľvek úverovej zmluvy poskytujú ustanovenia § 497 až 507
Obch. zákonníka.

37. V zmysle § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

38.Zmluvaoúverejetzv.konsenzuálnymkontraktom,čoznamená,žekjejuzavretiujepotrebnádohoda
všetkýchúčastníkovaprejejuzavretiesanevyžadujeposkytnutiepeňazí.Jetzv.absolútnymobchodom,
čoznamená,ževzťahyznejvyplývajúce sabezohľadunapovahuúčastníkovzmluvyspravujú3.časťou

Obchodného zákonníka, avšak zmluva o úvere môže byť za určitých okolností aj tzv. spotrebiteľskou
zmluvou a v tom prípade je potrebné rešpektovať ust. § 52 ods. 2 Obč. zákonníka, z ktorého vyplýva,
že na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Obč.
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

39. Ďalšou podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere je záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka
v jeho prospech peňažné prostriedky (na rozdiel od zmluvy o pôžičke nejde teda o reálny kontrakt).
K ďalším podstatným náležitostiam úverovej zmluvy patrí určenie sumy úveru a záväzok dlžníka
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Je potom len zrejmé, že v zmysle § 501 ods. 1 Obch. zákonníka je veriteľ povinný dlžníkovi peňažné

prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke,
inak bez zbytočného odkladu.

40. Z vykonaného dokazovania, z vyjadrenia strán sporu vyplynulo, že hypotekárny úver bol poskytnutý
obom zmluvným stranám ako spoludlžníčkam, ktoré v zmysle ust. § 511 ods. 1 Obč. zákonníka

zodpovedali banke za vrátenie hypotekárneho úveru spoločne a nerozdielne. Súčasne v zmysle ust.
§ 513 Obč. zákonníka, banka bola, pokiaľ šlo o poskytnutie hypotekárneho úveru, zaviazaná obidvom
stranám sporu ako veriteľom na rovnaké plnenie a na poskytnutie tohto plnenia boli obidve spoludlžníčky
vo vzťahu k banke oprávnené spoločne a nerozdielne, teda ktorákoľvek z nich mohla žiadať celé plnenie,
čiže banka bola povinná poskytnúť prostriedky z hypotekárneho úveru v celom rozsahu tomu, kto

o plnenie požiada prvý. Podľa dohody bol hypotekárny úver poskytnutý na účet žalobkyne, ktorá z týchto
prostriedkov odfinancovala nákup bytu. Podľa právneho názoru súdu poskytnuté finančné prostriedky
za predpokladu, že žalobkyňa nebola výlučnou dlžníčkou vo vzťahu k banke, ale spoludlžníčkou poprižalovanej, neboli vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ale sa stali spoluvlastníctvom oboch dlžníčok
(žalobkyne a žalovanej).

41. Vzhľadom na uvedené je potom právne nemožné zo strany žalobkyne uzavrieť odovzdaním časti
takto získaných finančných prostriedkov vo výške 3.000 € žalovanej, platnú zmluvu o pôžičke, ale môže
ísť o dohodu spoluvlastníkov o spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou, ktorú predpokladá ust. §
139 ods. 2 Obč. zákonníka.

42. Vykonané dokazovanie naviac nesvedčí pre záver, že strany sporu mali záujem uzavrieť zmluvu
o pôžičke (bez ohľadu na to, že ju podľa presvedčenia súdu vzhľadom na právny režim získaných
finančných prostriedkov nie je možné platne uzavrieť). Obidve vypočuté svedkyne sa síce vyjadrovali
otom,žemedzistranamisporuvjanuári2020,keďsavbankeuzatváralamedzistranamisporuabankou
zmluva o poskytnutého hypotekárneho úveru za ich účasti, mal odznieť záväzok žalovanej, že peniaze
použité na zaplatenie jej výlučného dlhu zo spotrebiteľského úveru žalobkyni vráti, avšak je nutné

uvedomiť si, že takýto rozhovor medzi stranami sporu podľa vyjadrení svedkýň mal odznieť v januári
2020, keď sa uzatvárala zmluva o hypotekárneho úvere. K reálnemu poskytnutiu peňazí vo výške 3.000
€ žalovanej žalobkyňou došlo až 2.3.2020 a pri tomto úkone žiadna zo svedkýň nebola. Naviac žalovaná
popierala, že by v čase poskytnutia peňazí existovala medzi ňou a žalobkyňou dohoda, že raz tieto
finančné prostriedky žalobkyni vráti. Dokonca predložila časť SMS komunikácie, z ktorej vyplýva, že

samotná žalobkyňa na žalovanú naliehala, aby zaplatila svoj úver, aby aspoň jedna z nich bola bez
dlhov a že takýto postup bol v súlade s dohodou žalobkyne a žalovanej, ktoré boli v tom čase intímnymi
partnerkami, zdieľali spoločnú domácnosť a dohodli sa na spôsobe financovania domácnosti. Medzi
stranami sporu nebolo sporné to, že žalovaná financovala nákup všetkých ďalších potrieb do spoločnej
domácnosti mimo platenia nákladov za spoločne užívaný byt vo vlastníctve žalobkyne. Preto je pre

súd hodnovernejší záver vychádzajúci z tvrdenia žalovanej, že pri poskytnutí sumy 3.000 €, ktorá bola
v hotovosti odovzdaná žalobkyňou žalovanej dňa 2.3.2020, nešlo o plnenie z platne uzavretej zmluvy
o pôžičke. Pre takto záver nesvedčí vôľa strán, nakoľko nebolo preukázané, že by k niečomu takému
smerovala k 2.3.2020, keď došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí a pre záver o platnom uzavretí zmluvy
o pôžičke nesvedčí ani spoluvlastnícky vzťah oboch strán sporu k finančným prostriedkom získaným

z hypotekárneho úveru, v ktorom vo vzťahu k banke boli obidve partnerky, pokiaľ ide o poskytnutie úveru
veriteľkami, teda boli oprávnené spoločne a nerozdielne.

43. V prípade vyplatenia finančných prostriedkov na základe neplatnej zmluvy o pôžičke by plnenie
žalobkyne žalovanej 2.3.2020 v rozsahu 3.000 € mohlo byť nanajvýš bezdôvodným obohatením

v zmysle ust. § 451 ods. 2 Obč. zákonníka.

44. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

45. Keďže zo strany žalovanej bola voči nárokom žalobkyne z opatrnosti vznesená námietka premlčania,
je nutne zaoberať sa aj touto námietkou. Keďže plnenie žalobkyne žalovanej pre posúdenie nároku
žalobkyne na vrátenie sumy 3.000 € súd nemal preukázaný titul z poskytnutej pôžičky, zaoberal sa
prípadným premlčaním nároku žalobkyne posudzovaným z titulu bezdôvodného obohatenia.

46. Podľa § 107 ods. 1 Obč. zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

47. Podľa § 107 ods. 2 Obč. zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

48. Aj s prihliadnutím na predlženie premlčacej doby na základe Zákona č. 62/2020 Z.z. a následne jeho

novely Zákonom č. 9/2021 Z.z. o 76 dní, subjektívna dvojročná premlčacia doba žalobkyni na vymáhanie
bezdôvodného obohatenia uplynula 17.5.2022 (žaloba bola podaná 17.5.2023 na Okresný súd Banská
Bystrica v upomínacom konaní, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby). Podľa vykonaného
dokazovania začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je nutné viazať na deň 2.3.2020, keďžalobkyňa presne vedela, akú sumu komu odovzdala bez ohľadu na prípadný omyl o platnosti úkonu,
na základe ktorého tak robí.

49. Súd však tieto úvahy uvádza len ako podporné, pretože zdôrazňuje, že napriek výpovediam oboch
vypočutých svedkýň, ktoré vypovedali o rozhovoroch, ktoré údajne odzneli medzi stranami sporu
v januári 2020 (žalovaná takéto rozhovory popierala), nebolo hodnoverne preukázané, že by vôľa strán
sporu k 2.3.2020 smerovala k uzavretiu zmluvy o pôžičke.

50. Preto nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 3.000 € súd považoval za nedôvodný a to z toho dôvodu,
že nemal preukázané, že by medzi žalobkyňou a žalovanou vznikla platná zmluva o pôžičke dňa
2.3.2020, preto nárok žalobkyne je možné posudzovať nanajvýš ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktorý ale nárok je vzhľadom na čas podania žaloby premlčaný a preto ho v zmysle ust.
§ 100 ods. 1 Obč. zákonníka vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nemožno priznať. Súdu sa
však vzhľadom na vzťah, ktorý medzi stranami sporu začiatkom marca 2020 existoval a aj na právny

vzťah strán sporu k finančným prostriedkom získaným zo spoločného hypotekárneho úveru, javí napriek
rozporným výpovediam strán ako hodnoverný záver vyslovovaný žalovanou stranou, že poskytnuté
finančné prostriedky slúžili na vytvorenie vhodného ekonomického zázemia pre spolužitie strán sporu
v spoločnej domácnosti a boli z účtu žalobkyne v hotovosti k rukám žalovanej poskytnuté bez akejkoľvek
dohody o ich vrátení.

51. Súd, pokiaľ ide o nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 3.000 €, tento považoval za nedôvodný a
preto žalobu v tejto časti zamietol.

52. Ohľadne nároku žalobkyne na vrátenie sumy 200 € a sumy 50 € poskytnutých z účtu žalobkyne na

účet žalovanej, žalobkyňa vypovedala, že sumu 200 € previedla na účet žalovanej na nákup pneumatík
a servis motorového vozidla, ktoré si strany sporu kúpili (podľa vyjadrenia žalovanej v roku 2019 a toto
vozidlo je písané na žalovanú). Ohľadne tejto sumy sa strany spotu nedohodli na tom, že žalovaná sumu
vráti, pretože žalobkyňa predpokladala, že vozidlo jej bude vrátené, ak sa strany sporu rozídu. Ohľadne
transakcie na účet žalovanej vo výške 50 € dňa 12.7.2021 vypovedala, že suma mala byť použitá na

servis motorového vozidla a dohoda o vrátení sumy nebola uzavretá, pretože žalobkyňa sa pri tejto
úhrade domnievala, že financuje vlastné motorové vozidlo. Z výpovede žalobkyne takto vyplynulo, že
žalobkyňaobidvesumyposkytovalažalovanejnaservismotorovéhovozidlo,oktoromsadomnievala,že
je jej. Úmysel žalobkyne teda nesmeroval k dočasnému poskytnutiu finančných prostriedkov žalovanej
vo forme pôžičky a preto nárok na zaplatenie týchto súm (200 € + 50 €) žalobkyňa nemôže opierať

o ustanovenia zmluvy o pôžičke. Podľa presvedčenia súdu tu ale zo strany žalobkyne nebolo ani
preukázané, či ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mohlo žalovanej vzniknúť
tým, že žalobkyňa plnila na údržbu vecí vo výlučnom vlastníctve žalovanej (motorového vozidla).
Dokazovanie ani jednou zo sporových strán nebolo navrhnuté a neviedlo k zisteniu právneho režimu
motorového vozidla, o ktorom sa strany sporu v podstate okrajovo zmieňovali vo svojich výpovediach.

Preto nie je zrejmé, či motorové vozidlo je vo vlastníctve žalobkyne, alebo vo vlastníctve žalovanej (ona
je len jeho držiteľkou podľa záznamov v evidencii vozidiel –
z čoho nie je možné automaticky vyvodiť záver o vlastníctve motorového vozidla), prípadne
v podielovom spoluvlastníctve oboch strán sporu. Súd preto nemohol jednoznačne dospieť k záveru
o povahe týchto plnení vzhľadom na dokazovanie, ktoré navrhovala žalobkyňa v snahe preukázať jej

nároky (dokazovanie smerovalo k preukázaniu nároku titulom pôžičky).

53. Súd v zmysle zákona mohol vykonať dokazovanie, len ktoré navrhovali strany sporu, keďže išlo
o klasické sporové konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemal preukázané, že by žalobkyňa
spomínané dve platby poskytla titulom pôžičky, rovnako ale nemal preukázané, že by týmito platbami na

strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie. Preto nárok na zaplatenie týchto platieb žalobkyni zo
strany žalovanej zostal aj po vykonanom dokazovaní sporný, nepreukázaný a preto súd aj v tejto časti
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

54. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej proti neúspešnej

žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.