Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/111/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123012949
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5123012949.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov
Mgr. Anny Mihálikovej a JUDr. Štefana Tomáša, na neverejnom zasadnutí konanom 23. januára 2024
o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č.k. 2T/73/2023-254 z 31.10.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Žilina, sp. zn. 2T/73/2023
z 31.10.2023.

Podľa § 32 ods. 3 Tr. por., § 31 ods. 1 Tr. por. n e v y l u č u j e sudkyňu
A. B. C. z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obvinených D. E. E., nar. X.X.XXXX,
A. F., nar. X.X.XXXX, G. H.,
nar. XX.XX.XXXX, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 2T/73/2023.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresného súdu postupom podľa § 32 ods. 3 Tr. por., z dôvodov § 31 ods. 1 Tr.
por. bolo rozhodnuté o tom, že sudkyňa A. B. C. je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania
v trestnej veci obvineného D. E. E. a spol., vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2T/73/2023.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote sťažnosť prokurátor.
V písomných dôvodoch sťažnosti poukázal na to, že s takýmto rozhodnutím súdu sa nemožno stotožniť

a považuje ho za nesprávne. Dňa 19.10.2023 bolo okresnému súdu doručené splnomocnenie, ktorého
obsahom v podstate bolo to, že obvinený D. E. E. si zvolil D. A. A. I. J., aby ho zastupoval v konaní
pred súdom v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2T/73/2023. Súčasťou tohto
podania bolo aj odvolanie plnej moci pôvodnému obhajcovi A. A. K.. Obhajca
D. A. A. I. J. spolu so splnomocnením doručil súdu tiež stručné vznesenie námietky zaujatosti,
odôvodnené príbuzenským vzťahom ku konajúcej samo-sudkyni E. B. C.. Podaná námietka smerujúca

vočizákonnejsudkynimávšakvýlučneobštrukčnýcharakter,ktorejúčelomniejelenpredĺženiekonania,
ale predo-všetkým „zbavenie sa“ zákonnej sudkyne prostredníctvom inštitútu námietky zaujatosti.
Advokát D. A. A. I. J. pri prevzatí obhajoby obvineného v rámci zisťo-vania stavu musel disponovať
informáciou, kto je zákonným sudcom vo veci, pretože ihneď na to reagoval podaním námietky zaujatosti
voči zákonnej sudkyni. Ak mal obhajca vedomosť, kto je zákonná sudkyňa v prebiehajúcom trestnom
konaní obvineného D. E. E., a prezentuje príbuzenský vzťah k zákonnej sudkyni, tak obhajca ako

profesionál musel predpokladať, že v takomto konaní nebude môcť poskytnúť svojmu klientovi plnohod-
notnú obhajobu. Teda prevzal obhajobu, kde prípadným konaním sudkyne (ktorá by sa z vy-konávania
úkonov v trestnom konaní vylúčila) sám obhajca predpokladal poškodenie svojho klienta, a to z dôvodu,
že bude porušované aj jeho právo na prejednanie a spravodlivé rozhodnutie veci v primeranej lehote
bez zbytočných prieťahov. Vstup obhajcu do konania
s vedomím, že záujmy klienta budú v konaní práve prípadným procesným postupom zákonnej sudkyne

poškodené, nie je možné logicky a rozumne vysvetliť inak, len ako motív a zámer práve týmto naoko
zákonným spôsobom dosiahnuť zmenu zákonnej sudkyne, doslova „vyautovať“ zákonnú sudkyňu zkonaniaarozhodovaniavoveciobvinenéhoD.E.E..Ajpresadzovaniezáujmovklientamusírešpektovať
zákonné limity, dané rešpekto-vaním zákonných povinností advokáta, etikou advokáta a úctou k statusu
svojho povolania. Prokurátor dal do pozornosti aj inú, do úvahy pripadajúcu situáciu. Za predpokladu,

že by advokát obhajoval obvineného už v prípravnom konaní a až po doručení obžaloby by sa dozvedel,
že zákonná sudkyňa je E. B. C., bez ohľadu na to, ako by sa
k predmetnej námietke zachovala, bolo by úplne namieste vážne a dôsledne zaoberať sa dôvodmi
námietky vznesenej obhajcom s ohľadom na tzv. teóriu zdania. V okolnostiach súdenej veci však túto
námietku zaujatosti je potrebné hodnotiť ako obštrukciu, preto je nutné na vec primárne nazerať cez

dôsledné plnenie si povinností obhajcu pri prevzatí obhajoby.
Za predpokladu dôsledného plnenia si povinností obhajcu by k takejto situácii ani nedošlo. Treba
vyžadovať dôsledné plnenie povinností vyplývajúcich či už zo zákona o konaní pre osoby vedúce
konanie (sudcov), alebo zo statusového zákona pre osoby poskytujúce právne služby (advokátov), ktoré
majú nesporne dosah na prebiehajúce konanie, hlavne na jeho dĺžku. Je neprípustné, aby v tomto štádiu
trestného konania z dôvodu podanej obštrukčnej námietky D. A. A. I. J. došlo k výmene zákonného

sudcu. V tejto súvislosti prokurátor uviedol, že je to práve konajúci okresný súd, ktorý je zodpovedný aj
za rýchlosť, hospodárnosť a včasnosť výsledku konania. V obdobnom prípade už v minulosti dvakrát
rozhodol Krajský súd v Žiline, a to v konaniach pod sp. zn. 1Tos/50/2022 a sp. zn. 1Tos/31/2023. V oboch
prípadoch mal krajský súd za to, že nie je dôvod na vylúčenie sudcu
v prípade obštrukčnej námietky zaujatosti podanej obhajcom. Plne sa stotožňuje s právnymi názormi

vyslovenýmivcitovanýchrozhodnutiachnadriadenéhosúdu.Opačnýprávnynázorbytotižznamenal,že
advokát, ktorý má príbuzenský vzťah k zákonnej sudkyni, by mohol zakaždým vstupovať do „živých“ vecí
na súde v podstate v ktoromkoľvek ich štádiu podľa svojej ľubovôle, spôsobovať účinky podľa § 277a
odsek 1 Trestného poriadku, a to bez akýchkoľvek následkov. Takýto jav je podľa názoru prokurátora
neprijateľný a správanie obhajcu D. A. A. I. J. považuje v súlade s názorom Krajského súdu

v Žiline, vysloveného v uznesení pod sp.zn. 1Tos/31/2023, za vysoko neprofesionálne.
S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Žiline podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por.
zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Žilina a rozhodol vo veci sám tak, že nevylučuje sudkyňu
A. B. C. z vykonávania úkonov trestného konania
v trestnej veci obvineného D. E. E., vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2T/73/2023.

A. D. A. I., J., obhajca obvineného D. E. E., v písom-nom vyjadrení ku sťažnosti prokurátora uviedol, že
napadnuté uznesenie považuje za vecne správne. Prokurátorom označené rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline, sp. zn. 1Tos/31/2023 nie je celkom relevantné, nakoľko v uvedenom rozhodnutí konštatoval
odvolacísúdsvojezáverynaodlišnomskutkovomzáklade.Vdanomprípadetotiždošlokzmeneobhajcu

pod vplyvom rozhodnutia klienta až v štádiu hlavného pojednávania, ktoré v čase prevzatia obhajoby
obhajcom už malo za sebou štyri vykonané termíny hlavného pojednávania.
Za danej situácie je tak možné súhlasiť s názorom krajského súdu, že aj s ohľadom na nutnosť
vykonávania jednotlivých úkonov hlavného pojednávania prakticky odznova sa nejaví stret záujmu
práva tam obžalovaného na nezaujatosť a nestrannosť zákonného sudcu so záujmom na hospodárne

a efektívne konanie rozhodnúť v prospech zmeny samosudkyne, nakoľko by tak bolo možné pochybovať
o hospodárnosti konania. V tejto trestnej veci, aktuálne vedenej na Okresnom súde Žilina, pracovisko
Čadca, pod sp. zn. 2T/73/2023, je však situácia diametrálne odlišná. K výpovedi plnej moci udelenej
predošlému obhajcovi došlo zo strany obvineného ešte dňa 24.9.2023, teda v čase, kedy obvinený
nemal vedomosť o podaní obžaloby. Upovedomenie o podaní obžaloby bolo doručené obvinenému

až po danom dátume. Dané skutočnosti sú konajúcemu súdu zrejmé aj z obsahu súdneho spisu.
Už v tom čase obvinený konzultoval danú vec s obhajcom, preto logicky následne došlo k udeleniu
plnej moci na obhajobu práve jemu. K prevzatiu obhajoby obvineného a súčasnému upovedo-meniu
konajúceho súdu o uvedenom prevzatí došlo v procesnom štádiu konania, kedy bola výlučne obžaloba
podaná na súd a jednotliví obvinení boli konajúcim súdom vyzvaní na po-danie svojho vyjadrenia k nej.

Ani samosudkyňa, ani konajúci súd ako taký teda nevykonali v danej trestnej veci nijaký procesný
úkon meritórneho charakteru, nebol ani len vytýčený prvý termín hlavného pojednávania, či verejného
zasadnutia, teda ani nezačalo byť vykonáva-né akékoľvek dokazovanie a preskúmanie predmetu
konania po hmotnej či procesnej stránke veci. Obhajoba opätovne uvádza, že argument sťažovateľa
poukazom na rozhodnutie Krajské-ho súdu v Žiline sp. zn. 1Tos/31/2023 je teda irelevantný, nakoľko

tam šlo o štádium konania po viac než štvrtom vykonanom termíne hlavného pojednávania, preto
odvolací súd aj posu-dzoval vec s prihliadnutím na danú procesnú situáciu. V okolnostiach danej veci
obhajoba poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 3Nto/7/2021 zo dňa 25.11.2021,
kde odvolací súd potvrdil vylúčenie sudkyne E. B. C. pre príbuzenský pomer k osobe obhajcu. Danérozhodnutie je relevantnejšie pre túto posudzovanú veci než rozhodnu-tia sp. zn. 1Tos/31/2023 a sp. zn.
1Tos/50/2022. V rozhodnutí sp. zn. 3Nto/7/2021 ide o ob-dobnú procesnú situáciu, teda rozhodovanie
súdu o námietke zaujatosti ihneď po podaní obžaloby, ako v posudzovanej veci. Nesúhlasí s názorom

prokurátora o „vyautovaní zákonnej sudkyne“, najmä v dobe, kedy po zlúčení bývalého Okresného súdu
Čadcaskonajúcimsúdomdošlokrozšíreniupočtusudcovpripadajúcichnatrestnúagendu.Cieľobhajcu
je vylúčiť námietkou zaujatosti výlučne pochybnosti o zaujatosti samosudkyne v prospech jeho klienta
z dôvodu rodinnej väzby. Navrhol, aby krajský súd sťažnosť prokurátora v celom rozsahu zamietol.

Prokurátor k vyjadreniu obhajcu k sťažnosti uviedol, že uznesenia krajského súdu,
sp. zn. 1Tos/50/2022 a 1Tos/31/2023 boli vydané neskôr, a to dňa 31.5.2022 a 2.5.2023, ako bolo
vydané uznesenie, sp. zn. 3Nto/7/2021 z 25.11.2021. V zmysle uvedeného možno badať istý posun
v rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Žiline a aj jednoznačný fakt, že právo nie je nemenné
a neustále sa hýbe a posúva vpred, tak ako sa môže posúvať rozhodovacia činnosť nadriadeného súdu.
Je toho názoru, že v predmetných uzneseniach sp. zn. 1Tos/50/2022 a sp. zn. 1Tos/31/2023 aj v tejto

veci ide o obdobný prípad. Vo všetkých prípadoch sa totiž rieši otázka povinnosti obhajcu odmietnuť
obhajobu obžalovaného (obvineného) v prípade, ak má vedomosť, kto je zákonným sudcom a zároveň
je voči nemu zaujatý, čo má následný vplyv na dôvodnosť vylúčenia, resp. nevylúčenia zákonného
sudcu z vykonávania úkonov v konkrétnej trestnej veci. Skutočnosť, že obhajca mal vedomosť, kto je
zákonným sudcom v tejto trestnej veci a aj napriek tomu neodmietol obhajobu obvineného, vyplýva

najmä zo samotného vyjadrenia obhajcu zo dňa 18.10.2023, kedy ako prvý úkon v tejto veci podal
námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni, a tiež to vyplýva z obsahu plnej moci zo dňa 18.10.2023, kde
je uvedená spisová značka konania, ktorá je napokon uvedená aj v samotnom vyjadrení. Pokiaľ obhajca
argumentuje v podanom vyjadrení, že v tejto trestnej veci a v trestnej veci vedenej na Krajskom súde
v Žiline pod sp. zn. 1Tos/31/2023 sa jedná o diametrálne odlišnú situáciu, s týmto sa nemožno stotožniť.

Jedinou relevantnou skutočnos-ťou v oboch prípadoch ostáva, že obhajca prijal obhajobu po podaní
obžaloby s vedomím, kto je zákonným sudcom, ktorý je voči nemu zaujatý, pričom nie je podstatné,
či vo veci bol alebo nebol vykonaný nejaký procesný úkon. Podstatou podanej sťažnosti však nie je
hodno-tiť prístup obhajcu, ale poukázať na to, že napadnuté uznesenie je nezákonné, nerešpektujúce
rozhodovaciu činnosť nadriadeného súdu, preto aj s poukazom na ostatné rozhodnutia nadriadeného

súdu je toho názoru, že obhajca nemal prijať obhajobu obvineného D. E. E. z dôvodu, že disponoval
informáciou, kto je zákonný sudca, a zároveň je toho názoru, že konajúca sudkyňa sa nemala vylúčiť
z vykonávania úkonov v tejto trestnej veci.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku

napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce tomuto
výroku a zistil, že sťažnosť prokurátora je dôvodná.

Treba stručne pripomenúť, že dňa 20.9.2023 bola pod sp.zn. Pv 318/22/5502-26
zo dňa 19.9.2023 podaná na Okresný súd Žilina obžaloba na obvinených 1./ D. E. E., 2./ A. F. a 3./ G.

H. pre prečin ublíženia na zdraví v spolupá-chateľstve podľa 20, § 156 ods. 1 Tr. zák., v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva v spolupáchateľstve podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Predmetná
trestná vec je vedená na Okresnom súdu Žilina pod sp. zn. 2T/73/2023 a bola pridelená na rozhodnutie
zákonnej sudkyni A. B. C..

Z obsahu trestného spisu je zistiteľné, že obvineného 1./ D. E. E. v predmetnej trestnej veci zastupoval
obhajca A. A. K., a to na základe plnej moci udelenej obvineným dňa 3.10.2022.
Dňa 19.10.2023 bolo okresnému súdu doručené písomné podanie A. D. A. I., J. s prílohami. Konajúci
senát krajského súdu sa oboznámil s podaním obhajcu A. D. A. I., J. na č.l. 240 spisu a zistil, že
obhajca zároveň v prílohe podania zaslal odvolanie plnej moci zo dňa 24.9.2023 udelenej obvineným

svojmu predchádzajúcemu obhajcovi A. A. K.; zaslal aj plnú moc udelenú obvineným jeho osobe dňa
18.10.2023. Obhajca zároveň požiadal súd o zváženie vylúčenia zákonnej sudkyne A. B. C. z trestného
konania z dôvodu rodinných vzťahov s obhajcom a zároveň z dôvodu opatrnosti vzniesol aj námietku
zaujatosti voči zákonnej sudkyni.

Okresný súd Žilina napadnutým uznesením postupom podľa § 32 ods. 3 Tr. por. rozhodol, že sudkyňa A.
B. C. je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obvinených 1./ D. E. E., 2./ A. F.
a 3./ G. H., vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2T/73/2023. Zákonná sudkyňa v napad-nutom
uznesení okrem iného konštatovala a potvrdila, že obhajca obvineného 1./ D. E. E. A. D. A. I., J. je jejpríbuzný - bratranec, s ktorým sa pravidelne stretáva pri rôznych rodinných udalostiach. Sú v osobnom
kontakte, navštevujú sa. Rovnako potvrdila, že z uvedených dôvodov bola vylúčená z vykonávania
úkonov trestného konania aj v iných veciach, v ktorých zastupoval obhajca obžalovaného. Je preto toho

názoru, že sú tu dané dôvody na jej vylúčenie v zmysle § 31 ods. 1 Tr. por. Vo veci sa cíti pre pomer
k obhajcovi obžalovaného zaujatá a táto okolnosť sama osebe vyvoláva pochybnosť o jej nezaujatosti
pre pomer k obhajcovi obžalovaného. Príbuzenský vzťah sudkyne k obhajcovi prekračuje rámec
bežnej známosti a vyvoláva u sudkyne prinajmenšom dilemu o nestrannom posudzovaní trestnoprávnej
zodpovednosti obžalovaného. Zákonná sudkyňa zároveň uviedla, že aj v prípade, ak by nebola námietka

zaujatosti vznesená stranou konania, by oznámila Krajskému súdu Žilina svoju zaujatosť z vyššie
uvedených dôvodov. Sudkyňa je zároveň presvedčená, že vnímanie nestrannosti sudcov Okresného
súduŽilinavpredmetnejvecisivyžadujejejvylúčeniezvykonávaniaúkonovtrestnéhokonaniavtrestnej
veci obvineného D. E. E..

Krajský súd v posudzovanej trestnej veci zdôrazňuje nasledovné skutočnosti.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci
sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník,
súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre
jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému

zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Citované zákonné ustanovenie vylučuje teda z vykonávania úkonov trestného konania ten orgán,
u ktorého by mohli vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti, pričom dôvody možného vzniku týchto
pochybností sú stanovené taxatívne. Tieto dôvody spočívajú v okol-nostiach, ktoré charakterizujú pomer

úradnej osoby k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom
a splnomocnencom, prípadne pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní.

Podľa súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. treba
rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu trestného konania na skutku, pre ktorý sa vedie trestné

stíhanie. Táto môže napr. spočívať v tom, že orgán trestného konania alebo jeho príbuzný, rodinný
príslušník, osoba mu blízka a podobne boli činom poškodení, prípadne orgán trestného konania bol
svedkom skutku, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie, a podobne. Na pomer k veci však nemožno
usudzovať výhradne zo spôsobu, akým orgán činný v trest-nom konaní hodnotil vykonané dôkazy,
ani vyslovenie právneho názoru pri meritórnom posudzovaní veci, či pri posudzovaní konkrétnych

skutočností, o ktoré sa opiera výrok o vzatí do väzby, ponechaní obvineného vo väzbe alebo o predĺžení
lehoty trvania väzby.

Pomerom orgánu trestného konania k osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Tr. por. alebo k inému orgánu
činnému v trestnom konaní sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uve-dených osôb, resp. k inému

orgánu činnému v trestnom konaní, ktorý môže vyvolať pochyb-nosti o jeho nezaujatosti a nestrannosti.
Takýto vzťah môže spočívať napr. v príbuzenskom a rodinnom pomere, v priateľstve alebo nepriateľstve
medzi úradnou osobou a niektorou z osôb uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. a podobne.

Treba zdôrazniť, že použitie ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. o vylúčení sudcu môže prichádzať do úvahy

len za podmienky, ak sa existencia niektorého vyššie uvedeného zákonom predpokladaného vzťahu
alebo pomeru skutočne a bez akýchkoľvek pochybností preukáže.

Podľa § 32 ods. 3 Tr. por. o vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 na základe námietky vznesenej
niektorouzostránvinýchprípadochakopodľaodseku2rozhodujeorgán,ktoréhosatietodôvodytýkajú.

O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil so sťažnostnými námietkami prokurátora. Treba uviesť, že
vznesenou námietkou zaujatosti sa v zásade rozumie každé podanie strany trestného konania, z ktorého
priamo alebo implicitne vyplýva žiadosť (návrh) tejto strany trestného konania o vylúčenie konkrétneho

subjektu z vykonávania úkonov trestného konania (resp. žiadosť, aby v predmetnej veci rozhodoval,
vykonával úkony trestného konania iný subjekt), a to bez ohľadu na dôvody v tomto podaní uvádzané,
t.j. bez ohľadu na dôvodnosť takejto žiadosti (návrhu) o vylúčenie.Po vznesení námietky zaujatosti stranou konania je ďalší procesný postup rozhodujú-ceho orgánu
závislý od dôvodov, na ktorých je námietka zaujatosti založená, ako i včasnosti jej podania, po posúdení
a zvážení čoho môže a zároveň je povinný rozhodujúci orgán dospieť len k jednej z nasledujúcich

dvoch alternatív, a to po prvé, že o vznesenej námietke zaujatosti z dôvodov uvedených v § 32 ods.
6 Tr. por. nekoná (t.j. príslušný rozhodujúci orgán sa ňou vôbec nezaoberá a nevydáva o nej žiadne
rozhodnutie), ktorá skutočnosť musí byť tomu, kto námietku zaujatosti vzniesol, oznámená a zároveň
musí byť i procesne fixovaná – zachytená vo forme zápisnice. Len v opačnom prípade, t.j. v prípade
zistenia, že sa nejedná o žiaden prípad uvedený v § 32 ods. 6 Tr. por., o vznesenej námietke zaujatosti

príslušný orgán (§ 32 ods. 2, ods. 3 Tr. por.) koná, t.j. vydá uznesenie, ktorým rozhodne o (ne)vylúčení
namietaného subjektu z vykonávania úkonov trestného konania.

Podľa § 2 ods. 7 Tr. por. každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo
a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol
vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon
o advokácii“)
(1) každý má právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktorého-koľvek advokáta.
(2)advokátjeoprávnenýodmietnuťposkytovanieprávnychslužieb,aknebolpodľaosobitnýchpredpisov

na zastupovanie ustanovený; ustanovenie § 21 tým nie je dotknuté.

Podľa § 21 vyššie citovaného zákona advokát je povinný odmietnuť poskytnutie právnych služieb, ak
a) v tej istej veci alebo vo veci s ňou súvisiacej poskytol právne služby inému, ktorého záujmy sú v
rozpore so záujmami toho, kto o poskytnutie právnych služieb žiada,

b) sú záujmy advokáta alebo osôb jemu blízkych v rozpore so záujmami osoby, ktorej by sa právne
služby mali poskytnúť,
c) protistranu zastupuje advokát, s ktorým vykonáva advokáciu spoločne,
d) informácia, ktorú má o inom klientovi alebo o bývalom klientovi, by mohla toho, kto
o poskytnutie právnych služieb žiada, neoprávnene zvýhodniť,

e) vzhľadom na pracovnú zaťaženosť alebo dlhodobú neprítomnosť nemôže riadne chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta.

Podľa § 18 zákona o advokácii
(1) advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa

jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi
viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
(2) Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie,
že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a
uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na

účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.
(3) Advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V
záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.

Pokiaľ obhajca obvineného 1./ D. E. E. A. D. A. I., LL.M. poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu

v Žiline, sp. zn. 3Nto/7/2021 zo dňa 25.11.2021, ktorým bolo rozhodnuté o vylúčení sudkyne A. B. C.
z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obvineného A. C. pre pomer k osobe obhajcu
(k jeho osobe z dôvodu príbuzenského vzťahu so zákonnou sudkyňou - pozn. krajského súdu), treba
predovšetkým súhlasiť s názorom prokurátora, že rozhodovacia prax všeobecných súdov sa vyvíja.

V okolnostiach danej veci konajúci krajský súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach
tunajšieho súdu, sp. zn. 1Tos/50/2022 zo dňa 31.5.2022 a sp. zn. 1Tos/31/2023 z 2.5.2023, s ktorými
sa stotožňuje a vecne na ne nadväzuje.

Keďže na pôvodnom Okresnom súde Čadca sa vzniknutá procesná situácia týkajúca sa námietok

zaujatosti sudkyne pre pomer k osobe obhajcu opakuje, resp. opakovala, bolo potrebné sa dôsledne
vysporiadať so vzniknutou otázkou vylúčenia, resp. nevylúčenia zákon-nej sudkyne A. B. C. v teraz
prejednávanej trestnej veci, aby sa do budúcnosti jednoznačným spôsobom upravil obsah a rozsah
„ustálenosti rozhodovacej praxe“ na uvedenú otázku.Z analýzy prebiehajúceho trestného konania nesporne vyplýva, že advokát A. D. A. I., J. pri prevzatí
obhajoby obvineného 1./ D. E. E. v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2T/73/2023

v rámci zisťovania stavu veci musel disponovať a aj disponoval informáciou, kto je zákonným sudcom
vo veci a že je voči nemu zaujatý, pretože ihneď v rámci oznámenia o prevzatí obhajoby na to reagoval
podaním námietky zaujatosti voči zákonnej sudkyni. Nadriadený súd nespochybňuje právo obvineného
podľa § 20 zákona o advokácii, ale vo vyššie uvedených súvislostiach poukazuje na povin-nosť advokáta
v zákonom vymenovaných prípadoch podľa § 21 citovaného zákona odmietnuť poskytnutie právnych

služieb, osobitne z dôvodu v § 21 písm. d) „ak informácia, ktorú má o inom klientovi alebo o bývalom
klientovi, by mohla toho, kto o poskytnutie právnych služieb žiada, neoprávnene zvýhodniť.“

Treba zdôrazniť, že obhajca obvineného A. D. A. I., J. mal nesporne vedomosť o tom, že Krajský súd
v Žiline ho v minulosti vylúčil z vykonávania úkonov v iných trestných konaniach a aj napriek tejto
informácii prevzal obhajobu obvine-ného 1./ D. E. E. s vedomím, že zákonná sudkyňa A. B. C., ktorá

je jeho príbuzná (sesternica), s ktorou sú v osobnom kontakte a pravidelne sa stretávajú, bude ihneď
vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej trestnej veci. Podľa názoru krajského
súdu postup obhajcu je vysoko neprofesionálny a vyššie uvedená vedomosť obhajcu o svojom vylúčení
pre pomer k osobe zákonnej sudkyne A. B. C. z rodinných dôvodov v iných trestných veciach vyznieva
v jeho neprospech. Prevzatie obha-joby v štádiu po podaní obžaloby vo veci, v ktorej síce neboli

vykonané žiadne hlavné pojed-návania, ani verejné zasadnutia, treba rovnako považovať za postup
výlučne obštrukčného charakteru, ktorého účelom nie je len predĺženie konania, ale predovšetkým
„zbavenie sa“ zákonnej sudkyne prostredníctvom inštitútu námietky zaujatosti. Krajský súd tiež uvádza,
že hoci námietka zaujatosti je súčasťou práva obvineného na nezávislý a nestranný súd, v tomto prípade
sa z podaných námietok črtá aj účelovosť, ktorá vo významnej miere spomalila postup súdu rozhodnúť

v merite veci.

Právo je logický, komplexný fungujúci systém noriem správania sa, ktorý predví-dateľne poskytuje
odpoveď na vzniknuté kolízie v správaní sa jeho subjektov. Od zákonného sudcu sa legitímne očakáva,
že skôr ako začne vo veci konať, s náležitou opatrnosťou zisťuje, či z hľadísk predpokladaných v § 31

ods. 1 Tr. por. neexistuje pochybnosť o jeho nezaujatosti. V prebiehajúcom trestnom konaní, už v štádiu
konania po podaní obžaloby, je dôvodné očakávať, že rovnako obozretne sa bude správať aj advokát,
preberajúci obhajobu obvinené-ho, zvlášť ak je už vec v konaní pred súdom a je známy zákonný sudca,
ktorému bola pred-metná veci pridelená na rozhodnutie.

Ak mal obhajca vedomosť, kto je zákonný sudca v prebiehajúcom trestnom konaní obvineného 1./ D. E.
E., prezentuje sa zároveň ako blízky príbuzný zákonnej sudkyne - jej bratranec a naviac v minulosti bol
pre pomer k osobe sudkyne A. B. C. vylúčený, tak obhajca ako profesionál musel predpokladať, že bude
vylúčený aj v teraz prebiehajúcom trestnom konaní a že v tomto konaní nebude môcť poskytnúť svojmu
klientovi plnohodnotnú, resp. žiadnu obhajobu. Takto by advokát profesionál nemal postu-povať. Vstup

obhajcu do konania práve pri presvedčení obhajcu, že má vedomosť o svojom vylúčení, že záujmy jeho
klienta budú v konaní práve procesným postupom zákonného sudcu zvýhodnené, nie je možné logicky
a rozumne vysvetliť, len ako motív a zámer práve týmto naoko zákonným spôsobom dosiahnuť zmenu
zákonného sudcu z konania a rozhodovania
vo veci obvineného D. E. E..

Aj presadzovanie záujmov klienta musí rešpektovať zákonné limity, dané rešpekto-vaním zákonných
povinností advokáta, etikou advokáta a úctou k statusu svojho povolania. Na základe uvedených
skutočností je nadriadený súd presvedčený o povinnosti obhajcu A. D. A. I., J. v konkrétne opísanej
situácii odmietnuť obhajobu obvineného D. E. E. podľa § 21 písm. d) zákona o advokácii, nakoľko

disponoval informáciami z predchádzajúcich trestných vecí, v ktorých bol vylúčený z vykonávania
úkonov trestného konania pre rodinný pomer k osobe zákonnej sudkyne A. B. C., a prevzatím obhajoby
neoprávnene zvýhodnil svojho nového klienta. Advokáti pri výkone svojho povola-nia nepodliehajú
inej kontrole, než je kontrola vykonávaná prostredníctvom disciplinárneho konania. Táto je však
až následkom správania advokáta, vzbudzujúceho závažné pochybnosti o tom, že advokát koná

čestne, svedomito, primerane zdržanlivým spôsobom, teda v súhrne povedané, v súlade so zákonom.
Dodržiavanie predpisov o advokácii, či už ide o zákon o advokácii alebo predpisov komory, zo strany
advokáta je nutným predpokladom ochrany advokáta. Pokiaľ sa teda advokát nespráva v súlade s týmito
predpismi, je namieste vyvodiť jeho zodpovednosť za správanie v rozpore s právom. Pre účely tohtokonania bol nadriadený súd povinný sa predbežne zaoberať aj touto otázkou, pretože jej vyriešenie bolo
zásadné pre ďalší priebeh trestného konania.

Nadriadený súd dáva do pozornosti aj inú do úvahy prichádzajúcu situáciu.
Zapredpokladu,žebyadvokátobhajovalobvinenéhoužvprípravnomkonaníaažpodoru-čeníobžaloby
by sa dozvedel, že zákonnou sudkyňou je A. B. C., bolo by úplne namieste vzniesť námietku zaujatosti
pre pomer k osobe zákonnej sudkyne s ohľadom na tzv. teóriu zdania.

V okolnostiach súdenej veci nadriadený súd vznesenú námietku zaujatosti hodnotí ako obštrukciu,
preto na vec primárne nazeral cez dôsledné plnenie si povinností obhajcu pri prevzatí obhajoby.
Za predpokladu dôsledného plnenia si povinností obhajcu by k takejto situácii ani nedošlo a je
bezpredmetné sa zaoberať názorom zákonnej sudkyne A. B. C., že ak by obhajca nevzniesol námietku
zaujatosti, urobila by tak ona sama a s poukazom na § 32 ods. 1 Tr. por., z dôvodov uvedených v §
31 ods. 1 Tr. por. by oznámila svoju zaujatosť pre pomer k osobe obhajcu obvineného, k advokátovi

D. A. A. I. J..

Je podstatné si uvedomiť, že nadriadený súd nevyžaduje nič iné, len dôsledné plnenie povinností
vyplývajúcichčiužzozákonaokonanípreosobyvedúcekonanie(sudcov),alebozostatusovéhozákona
pre osoby poskytujúce právne služby (advokátov), ktoré majú nesporne dosah na prebiehajúce konanie,

hlavne jeho dĺžku. Je neprípustné, aby v tomto štádiu trestného konania z dôvodu podanej obštrukčnej
námietky zaujatosti obhajcu obžalova-ného došlo k výmene zákonného sudcu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol tak, že zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol o nevylúčení
sudkyne A. B. C. z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obvineného D. E. E. a spol.,

nakoľko napadnuté uznesenie okresného súdu považuje za nesprávne a nezákonné.

Krajský súd na záver poukazuje na zásadu zákonného sudcu, ktorá predstavuje
v právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu
a sudcu. Táto zásada je ústavnou zárukou pre každého účastníka (strany) konania, že v jeho veci

bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravi-diel, ktoré sú
obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednot-livým sudcom tak, aby
bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody a
rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07). Rozhodovanie veci
zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého

procesu (IV. ÚS 345/09). Prvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z
čl. 48 ods. 1 ústavy je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť, bol
obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo za účelový (II. ÚS 893/2014).

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.