Uznesenie – Zodpovednosť za škodu ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. január 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721201325
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8721201325.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD.
a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Milana Majerníka v spore žalobcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného: Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti
žalovaným: 1/ WOODMARKET, s.r.o., so sídlom Hôrka 2, 059 12 Hôrka, IČO: 47 587 491, 2/ A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX C., zastúpený: JUDr. Peter Behúň, advokát so sídlom Námestie sv.
Egídia 44, 058 01 Poprad, IČO: 52461092, o zaplatenie 10.892,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 11C/22/2021-241 zo dňa 26. januára 2023,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Žalovaný v 2./ rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10.892,86 eur s 5 % ročným úrokom
z omeškania
- zo sumy 6.902,79 eur od 27.10.2019 do 12.12.2019
- zo sumy 6.882,79 eur od 13.12.2019 do zaplatenia

- zo sumy 1.598,40 eur od 24.11.2019 do zaplatenia
- zo sumy 1.345,50 eur od 21.3.2020 do zaplatenia
- zo sumy 95,35 eur od 21.6.2020 do zaplatenia
- zo sumy 126,56 eur od 12.7.2020 do zaplatenia
- zo sumy 345,60 eur od 26.9.2020 do zaplatenia
- zo sumy 498,66 eur od 11.10.2020 do zaplatenia

atovšetkodo3dníodprávoplatnostitohtorozsudku,stým,žesplnenímpovinnostižalovanéhov2./rade
na základe tohto rozsudku, zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia WOODMARKET s.r.o.,
IČO: 47 587 491, ktorá mu bola uložená platobným rozkazom Okresného súdu Poprad č.k. 11C/22/2021
– 119 zo dňa 21.6.2021 a splnením povinnosti WOODMARKET s.r.o., IČO: 47 587 491, ktorá mu bola
uložená platobným rozkazom Okresného súdu Poprad č.k. 11C/22/2021 – 119 zo dňa 21.6.2021, zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia žalovaného v 2./ rade na základe tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému v 2./ rade náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým,
že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 11.5.2021 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 10.892,86 eur s príslušenstvom, ako to

vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 26.2.2019
spôsobil žalovaný v 2/ rade ako vodič dopravnú nehodu motorovým vozidlom, v dôsledku ktorej došlok vzniku škody na dvoch motorových vozidlách, ako aj škodu na zdraví dvom poškodeným osobám.
Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi

vzmysleustanovenia§24ods.2zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších právnych predpisov (ďalej
len „ZPZP“) povinnosť uhradiť poškodeným z poistného garančného fondu poistné plnenie, za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Držiteľom motorového vozidla bol žalovaný v 1/ rade
ako právnická osoba. Žalobca poškodeným osobám škodu nahradil viacerými platbami tak, ako boli

podrobne popísané v žalobe a odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie. Celková dlžná suma
predstavuje sumu 10.892,86 eur. Keďže žalobca splnil zákonnú povinnosť tým, že uhradil poškodeným
škodu a tým, že žalovaný v 1/ rade nesplnil zákonom stanovenú povinnosť, vznikol voči žalovaným
oprávnený nárok, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 cit. zákona, na
náhradu toho, čo za neho plnil. Uviedol, že žalovaný v 1/ rade zodpovedá podľa § 427 a nasl. zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník) ako prevádzateľ motorového

vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaný v 2/ rade
zodpovedá podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej
povinnosti. Súd prvej inštancie vydal dňa 21.6.2021 platobný rozkaz č. k. 11C/22/2021-119, ktorým boli
žalovaní zaviazaní na zaplatenie sumy 10.892,86 eur s prísl. spoločne a nerozdielne. Platobný rozkaz
nadobudol voči žalovanému v 1/ rade právoplatnosť dňa 23.7.2021. Voči platobnému rozkazu žalovaný

v 2/ rade podal včas odpor, v ktorom uviedol, že žalobný návrh považuje za nedôvodný.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil okrem iného podľa ustanovení § 3 ods. 1, § 24 ods. 2 písm.
b), ods. 7 ZPZP, § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

4. V konaní podľa súdu prvej inštancie nebolo sporné, že dňa 26.2.2019 došlo k dopravnej nehode
ktorú zapríčinil žalovaný v 2/ rade motorovým vozidlom ako vodič, ktorého v čase dopravnej nehody bol
držiteľomžalovanýv1/rade.Zapríčinenímdopravnejnehodydošlokuvznikuškodynainýchmotorových
vozidlách, ktorá bola vyplatená z poistného plnenia z garančného fondu žalobcom. Žalobca si delegačné
poplatky neuplatnil, preto požaduje iba sumu 10.892,86 eur. Žalovaní boli písomne vyzvaní na plnenie.

5. V súvislosti s námietkou pasívnej legitimácie žalovaného v 2/ rade súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žalovaný ako vodič motorového vozidla, ktorý spôsobil dopravnú nehodu, je v konaní pasívne
legitimovaným, keďže svojím konaním zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti
s uvedeným protiprávnym konaním došlo ku vzniku škody na majetku poškodeného. Takto nepochybne

zodpovedá za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Škodu spôsobil s vozidlom, ku
ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, a tak sa stal súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti,
a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Žalobca poškodeným
osobám plnil tak za žalovaného v 1/ rade, ako aj za žalovaného v 2/ rade z poistného garančného
fondu, a preto má proti obidvom z uvedeného titulu právo na náhradu škody podľa § 24 ods.

7 Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Ustanovenie § 427 a nasl. a § 420 Občianskeho
zákonníka nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové
podstaty stoja vedľa seba a žalobca sa môže domáhať náhrady škody tak voči prevádzkovateľovi
dopravného prostriedku, na základe objektívneho princípu zodpovednosti, ale aj proti vodičovi
dopravného prostriedku, na základe zodpovednosti založenej na prezumpcii zavinenia. Súd prvej

inštancie poukázal na to, že v § 24 ods. 7 ZPZP je upravené právo kancelárie na náhradu vyplatených
plnení z poistného garančného fondu, za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okruh
osôb, proti ktorým má kancelária tzv. postihové právo, je upravené rôzne, v závislosti od toho, aký je
status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. V prípadoch podľa ods. 2 písm. a), b), f),
g) má kancelária právo proti tomu, kto za škodu zodpovedá (veta 1. cit. zákonného ust.). V prípade

podľa ods. 2 písm. c) má kancelária právo proti poisťovateľovi (veta 2. cit. zákonného ust.) a napokon v
prípade podľa ods. 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a) ZPZP má kancelária povinnosť požadovať
náhradu toho, čo plnila poškodenému od príslušnej kancelárie poisťovateľov (veta 3. cit. zákonného
ustanovenia). To znamená, že kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v
zmysle § 24 ods. 2 písm. b) ZPZP, právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka
o zodpovednosti za škodu. Ustanovenie § 24 ods. 7 veta 1. v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) cit. zákona,
je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za
koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkoumotorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, tzv. aj proti vodičovi (pri prevádzke motorového
vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti, a teda presvedčiť sa, či
je vozidlo poistené). Pokiaľ žalovaný nemal potvrdenie o poistení za dané obdobie, musel vedieť, že

motorové vozidlo nie je poistené. Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla vychádza z princípu objektívnej zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla. V zásade je
prevádzateľ motorového vozidla zodpovedný za spôsobenú škodu aj vtedy, ak v okamihu vzniku škody
motorové vozidlo riadil niekto iný. Prevádzateľ za spôsobenú škodu nezodpovedá len v zákonom presne
stanovených prípadoch. Prevádzateľ za spôsobenú škodu nezodpovedá, ak bolo motorové vozidlo

použité niekým iným a ten, kto vozidlo použil, učinil tak bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa.
Zároveň však prevádzateľ bude zodpovedný za spôsobenú škodu spolu s tým, kto motorové vozidlo
použil ak prevádzateľ takéto použitie dopravného prostriedku umožnil svojou nedbanlivosťou. Takéto
skutkové okolnosti v prípade neboli dané. Uplatnený nárok súd prvej inštancie posúdil ako osobitný
(originálny) nárok žalobcu na „regresnú náhradu“ podľa § 24 ods. 7 cit. zákona. Teda ide o nárok
žalobcu na náhradu voči tomu, za koho uhradil poistné plnenie z garančného fondu za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Z uvedeného
vyplýva, že dané konanie nie je konaním o náhradu škody, predmetom ktorého by bolo preukazovanie
porušenia právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť. Uplatnený nárok a jeho konkrétna výška
vyplýva z ustanovenia § 12 ZPZP, ktorá neobmedzuje rozsah plnenia ak nastane zákonná podmienka
uvedená v tomto ustanovení a stanovuje právo aj na náhradu celého plnenia. Predmetom konania

teda nie je nárok na náhradu škody a nejde ani o zákonnú cessiu tohto nároku poškodeného, ale o
zvláštny postihový nárok. Súd prvej inštancie poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/134/2009 zo dňa 31.8.2010, z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s §
24.ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti
každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe,

ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj
proti vodičovi. V tomto smere znie aj uznesenie NS SR sp. zn. 1Obdo/26/2015 zo dňa 16.2.2016
(R 54/2017) t.j. že vodič motorového vozidla, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, a ktorý nie
je jeho prevádzateľom alebo vlastníkom, pričom ním spôsobil škodu, je pasívne vecne legitimovaný v
konaní o náhradu plnenia poskytnutého slovenskou kanceláriou poisťovateľov z poistného garančného

fondu. Zodpovednosť prevádzateľa nevylučuje zodpovednosť vodiča, ktorý spôsobil škodu zavineným
porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

6. K námietke žalovaného v 2/ rade, že v čase vzniku škody vykonával činnosť pre spoločnosť
WOODMARKET, s.r.o. súd prvej inštancie uviedol, že podľa Zákonníka práce závislá práca je

práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne
zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v mene zamestnávateľa, v
pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom
pomere, alebo v obdobnom pracovnom pomere teda vzťahu. Pracovný pomer je pomer založený
pracovnou zmluvou. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občiansko-právnom vzťahu

alebo v zmluvnom obchodno-právnom vzťahu. Okrem pracovnej zmluvy závislá práca môže byť
vykonávaná na základe Dohody o vykonaní práce v zmysle § 226 Zákonníka práce, alebo Dohody o
pracovnej činnosti v zmysle § 228a Zákonníka práce a Dohody o brigádnickej práci študentov v zmysle
§ 227 a § 228 Zákonníka práce, pričom ich uzatvorením nevzniká pracovný pomer, aj keď zakladajú
pracovný vzťah. Dohody o vykonaní práce, Dohody o pracovnej činnosti a Dohody o brigádnickej práci

študentov musia byť uzatvorené písomne, inak sú neplatné. Za plnenie pracovných úloh je považovaný
výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, iná činnosť vykonávaná na príkaz
zamestnávateľa, činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. Na základe zisteného skutkového stavu
súd prvej inštancie v tejto súvislosti uzavrel, že procesná obrana žalovaného v 2/ rade, že so žalovaným
v 1/ rade uzatvoril písomnú Dohodu, ktorou mal byť založený pracovný vzťahu a v inkriminovaný

deň plnil úlohy pre zamestnávateľa, preukázaná nebola. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že
žalovaný v 2/ rade v čase dopravnej nehody dňa 26.2.2019 nebol evidovaný ako zamestnaný až odo
dňa 1.9.2020. Žalovaný v 2/. rade nepredložil súdu dôkaz o uzavretí Dohody so žalovaným v 1/ rade
ako zamestnávateľom. Jeho výpoveď na pojednávaní bola vo viacerých skutočnostiach rozporuplná.
Na otázku súdu, či bola vedená Kniha jázd u žalovaného v 1/ rade uviedol že nevie a na ďalšiu otázku,

či sa ako vodič do Knihy jázd podpisoval uviedol, že sa určite podpisoval. Argumentácia žalovaného
v 2/ rade, že nevie prečo nebol vedený v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec a že ide o povinnosť
zamestnávateľa, ktorá nemá vplyv na ním tvrdený skutkový stav pred súdom neobstála. Žalovaný
popisoval svoj pracovný vzťah veľmi nejasne, neurčito a pokiaľ aj uviedol nejaké určitosti, tie boli výraznerozporné. Ku dňu dopravnej nehody sa vyjadril: ,,mal som odviezť ľudí a medzitým som sa mal zastaviť
v Spišskom Štiavniku v servise, ale nedošiel som“. Nevedel uviesť, či podpisoval niečo oproti vyplateniu
peňazí ako odmeny. Žalovaný v 2/ rade nepreukázal ani jednu z kumulatívnych podmienok, že škoda

bola protiprávne spôsobená tými, ktorých právnická, či fyzická osoba pri svojej činnosti použila, a že ku
škode došlo pri činnosti (plnení úloh právnickej alebo fyzickej osoby). Žalovaný v 2/ rade zodpovedá za
škodu žalobcovi podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd je toho názoru, že v ,,čase,, dopravnej
nehody dňa 26.2.2019 o 6.23 hod. pri vykonávaní jazdy motorovým vozidlom žalovaného v 1/ rade,
nevykonával žalovaný v 2/ rade jazdu pre žalovaného v 1/ rade, ani pre zamestnancov žalovaného

v 1/ rade. Z výsluchu svedka p. D. vyplynulo, že v daný deň mali ísť do Hozelca alebo Vernára a
žalovaný v 2/ rade ich viezol v lete. Žalovaný v 2/ rade nepreukázal pravdivosť svojho tvrdenia, že
vykonal jazdu pre zamestnávateľa. Nepreukázal ani jednu z kumulatívnych podmienok, že škoda bola
protiprávne spôsobená tými, ktorých právnická, či fyzická osoba pri svojej činnosti použila, alebo ku
škode došlo pri činnosti, teda pri plnení úloh právnickej alebo fyzickej osoby, preto súd uzavrel, že
žalovaný v 2/ rade zodpovedá za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny zástupca

žalovaného v 2/ rade navrhol vypočuť svedka B. B., bývalého konateľa WOODMARKET, s.r.o. ku
skutočnostiam nezaevidovania Dohody do Sociálnej poisťovne. Daný návrh nebol súdom akceptovaný,
pre súd neboli významné skutočnosti, ktoré mali byť svedkom objasnené, ale rozhodný je zápis v registri
vSociálnejpoisťovni.Súdmalzatoževykonaniedôkazujehovýsluchomvsúvislostisďalšímodročením
pojednávania, po výpovedi svedka p. D., pre rozhodnutie súdu nebolo potrebné. Návrh bol preto súdom

zamietnutý. Navyše vo vzťahu k B. B. ide o brata žalovaného v 2/ rade, ktorý už v súčasnosti nie je
konateľom spoločnosti WOODMARKET, s.r.o. Ide o blízku osobu vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade, a
takáto výpoveď by s najväčšou pravdepodobnosťou bola jednostranne zvýhodňujúca žalovaného v 2/
rade, za účelom zbavenia sa zodpovednosti na plnenie.

7. Proti rozsudku sa včas odvolal žalovaný v 2/ rade, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a
písm. h) CSP.

8. V odvolaní namietal, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
uskutočnenie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Predmetná jazda, z ktorej vznikol nárok žalobcu bola uskutočnená žalovaným v 2/ rade
pre spoločnosť WOODMARKET, s.r.o., pričom vozidlo žalovanému v 2/ rade nepatrilo. V daný deň
bol konateľom spoločnosti WOODMARKET, s.r.o. inštruovaný, aby predmetným motorovým vozidlom
previezol pracovníkov spoločnosti do lesa, kde spoločnosť WOODMARKET, s.r.o. realizovala práce
v lese - sadenie stromčekov a následne mal auto zaviesť do servisu na opravu. V konaní bol

predložený výpis z obchodného registra, z ktorého vyplýva, že v čase nehody bol konateľom spoločnosti
WOODMARKET, s.r.o. brat žalovaného v 2/ rade B. B.. Konateľom predmetnej spoločnosti bol v období
od 8.1.2014 do 3.2.2021, kedy sa konateľom stal E. F. G., ktorý je ním až doposiaľ. Sporové strany
jednotlivo vo svojich písomných podaniach navrhli vypočuť oboch konateľom, pretože podľa názoru
odvolateľa iba oni môžu podať relevantné svedectvo o tom, či predmetná udalosť spadá pod právny

režim v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka alebo nie. Na predmetnom fakte nič nemení ani
skutočnosť, že bývalý konateľ je bratom žalovaného v 2/ rade, pričom tento už v konaní uvádzal, že
prejednávané udalosti mali významný vplyv na ich vzájomné vzťahy a bývalý konateľ p. B. sa odsťahoval
do Čiech a s ostatnými rodinnými príslušníkmi komunikuje iba v nevyhnutnej miere. Žalovaný v 2/ rade
je toho názoru, že žiadnym iným spôsobom, ako vykonaním predmetných výsluchov svedkov nemôže

preukázať, že v daný deň vykonal predmetnú jazdu pre spoločnosť WOODMARKET, s.r.o.. Svedkovia
môžu disponovať aj listinnými dôkazmi, ktoré by preukazovali fakt, že spoločnosť WOODMARKET, s.r.o.
vykonávala činnosti opísané tak žalovaným v 2/ rade, ako aj už vypočutým svedkom D. D.. Navrhovaný
svedok B. B. sa zo svojho pracoviska v Českej republike dostavil na predchádzajúce pojednávanie,
pričom toto bolo zrušené. Následne podľa oznámenia súdu v čase tesne pred konaním posledného

pojednávania dňa 26.1.2023 mal oznámiť súdu, že sa mu po ceste na pojednávanie pokazilo auto a
nemôže sa pojednávania zúčastniť. Predmetné ospravedlnenie nevzal súd v úvahu, zamietol návrh na
vykonanie dokazovania, a tak jednoznačne znemožnil žalovanému v 2/ rade uplatnenie jeho procesných
práv v takom rozsahu, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K odvolaciemu dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP uviedol, že pre úspešné priznanie náhrady škody je potrebné v

konaní preukázať, že žalobca porušil svoju právnu povinnosť, vznikla škoda ako aj príčinnú súvislosť
medzi týmito dvoma faktormi. Pri určení predmetnej náhrady škody je nevyhnutné určiť, z ktorého
skutkového deja predmetná škoda vlastne vychádza, a teda či väčšou mierou k vzniku škody sa
pričinila autonehoda v zimnom období v podtatranskej oblasti alebo zanedbanie povinnosti uzatvoriťzmluvu o PZP konateľom spoločnosti, ktorý je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou pri riadení
spoločnosti. Za najpodstatnejšiu právnu otázku v tejto veci odvolateľ považuje určenie, či predmetná
jazda sa uskutočnila pri činnosti spoločnosti WOODMARKET, s.r.o. a žalovaný v 2/ rade bol na túto

činnosť použitý tak, ako to predpokladá § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade má
odvolateľ za to, že svoje rozhodnutie súd založil na nesprávnej úvahe. Hlavným argumentom súdu bolo,
že lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že sa v jej evidencii žalovaný v 2/ rade nenachádzal
ako zamestnanec spoločnosti WOODMARKET, s.r.o.. Vo svojej výpovedi žalovaný v 2/ rade uvádzal,
že podpisoval aj nejakú dohodu, avšak nevedel predmetnú dohodu špecifikovať. Pre posudzovanie

predmetných okolností je potrebné vychádzať z praxe súdov, pričom považujem za bežné, že mladý
človek si takéto doklady málokedy ukladá a spolieha sa pritom na evidenciu zamestnávateľa, čo je
umocnené aj tým, že pracoval pre spoločnosť vlastnenú v tom čase jeho bratom. To, že predmetná
zmluva/dohoda nebola spoločnosťou WOODMARKET, s.r.o. zaevidovaná na Sociálnej poisťovni, je žiaľ
praxou viacerých firiem a táto okolnosť sama o sebe nemôže byť na škodu žalovaného v 2/ rade. Podľa
žalovaného v 2/ rade ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka hovorí o osobách, ktoré boli

použité pri činnosti iných právnických alebo fyzických osôb. Tento pojem si nemožno zamieňať s pojmom
zamestnanec, resp. pracovník na dohodu a pod.. Je súdnou praxou ustálený fakt, že takouto osobou
môže byť zamestnanec v pracovnom pomere alebo osoba vykonávajúca prácu na základe dohôd o práci
mimo pracovný pomer. Môže takisto ísť o akúkoľvek inú osobu vykonávajúcu činnosť v prospech inej
právnickej resp. fyzickej osoby. Za podstatné považuje posúdenie, či táto osoba sa podieľala na činnosti

inej osoby, túto činnosť uskutočňovala pod jej menom, podľa jej pokynov resp. príkazov. Žalovaný v 2/
rade nie je majiteľom predmetnej spoločnosti a ani jej konateľom a ani nikdy v minulosti nebol. Takisto
je nevyhnutné vziať v úvahu aj charakter, resp. druh vozidla, a to, že sa jedná o dodávkové vozidlo
určené na prepravu ľudí. Ako vyplynulo aj z výpovede svedka, aj z výpovede žalovaného v 2/ rade,
spoločnosť WOODMARKET, s.r.o. sa zaoberala prácami v lese, sadením, resp. obdobnou činnosťou,

na ktorú najímala pracovníkov a týchto, ako vyplýva z povahy tejto práce bolo nevyhnutné na dennej
báze voziť na rôzne miesta, aby mohli vykonávať tieto činnosti. V konaní toto žalovaný v 2/ rade tieto
okolnosti tvrdil vo svojej výpovedi, kde zároveň potvrdil, že bol platený od uskutočnenej prepravy a
zároveň uvádzal aj sumy, ktoré za uskutočnenie jednotlivých prepráv dostal. Súd jeho výpovedi neuveril,
pričom argumentuje okrem iného aj tým, že uvádza rôzne sumy a nepamätá si to presne. Práve táto

okolnosť svedčí o tom, že si žalovaný v 2/ rade nevymýšľa, nepripravuje sa účelovo na pojednávanie a
podáva naozaj autentické svedectvo. Takisto je logickým argumentom, že predmetné jazdy mali rôzne
dĺžky trvania, preto aj tieto úhrady za prácu sa rôznili. Žalovaný v 2/ rade nesúhlasí s tvrdením súdu,
že nepreukázal, že jazdu neuskutočnil sám pre seba, pričom v celom konaní sa nenachádza nijaký
dôkaz,ktorýbypodporilargument,žepredmetnújazdumalvykonaťvosvojprospech.Napokonnamietal

žalovaný v 2/ rade názorom súdu, že výpoveď bývalého konateľa spoločnosti nie je podstatná a s
najväčšou pravdepodobnosťou by bola jednostranne zvýhodňujúca žalovaného. Je predčasné hodnotiť
výpoveď jediného možného svedka rozhodných okolností pre toto konanie ešte pred tým než vypovedal
a samotný fakt, že je bratom žalovaného v 2/ rade ho nemôže diskvalifikovať z možnosti podať riadnu
výpoveď. V súčasnosti súd ani nemôže vedieť, či svedok nedisponuje písomnosťami, ktoré by mohli

jeho výpoveď verifikovať, prípadne, či by neoznačil ďalších svedkov, ktorí sa podieľali na prevádzke
spoločnosti WOODMARKET, s.r.o.

9. K odvolaniu žalovaného v 2/ rade sa vyjadril žalobca. Žalobca s údajným porušením práv súdom na
úkor žalovaného nesúhlasí. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného v 2/ rade, že od počiatku tohto konania

sa bráni tým, že predmetná jazda bola uskutočnená jeho osobou pre spoločnosť WOODMARKET,
s.r.o., keďže je zrejmé, že pri prvom úkone (podanie odporu proti platobnému rozkazu) takúto námietku
nevzniesol, hoci bol od počiatku zastúpený advokátom. Žalobca tiež počas celého konania poukazoval
na to, že v súlade s pomerne jednoznačnou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (Čl. 2 ods.
2 CSP), je jeho nárok postihom (regresom) podľa osobitného zákona (ZPZP). Žalovaný tiež od začiatku

konania netvrdil a neskôr v konaní nepreukázal, že by bol v čase nehody zamestnancom spoločnosti
WOODMARKET, s.r.o. Je evidentné a vykonaným dokazovaním spoľahlivo preukázané, že žalovaný
nebol evidovaný ako zamestnaný (vonkoncom nie u spoločnosti WOODMARKET, s.r.o.), pričom
dohoda, na ktorú žalovaný v 2/ rade odkazoval, v konaní predložená nebola (nakoľko podľa žalobcu
ani neexistuje). Pre platnosť zamestnaneckého pomeru by pritom musela byť samozrejme písomná.

Žalovaný teda klamal a uvádzal viacstranné vyjadrenia, uvádzanie nepravdy bolo potvrdené taktiež
lustráciou v databáze Sociálnej poisťovne, kedy žalovaný tvrdil, že v roku 2020 bol nezamestnaným,
avšak práve vtedy bol zamestnancom spoločnosti WOODMARKET, s.r.o., čo dokazuje nepriamo aj
to, že spoločnosť svojich zamestnancov riadne prihlasovala, ak pracovný pomer existoval. V časedopravnej nehody však pracovný pomer neexistoval, nakoľko túto skutočnosť žalovaný nepreukázal,
pričom z lustrácie databázy Sociálnej poisťovne táto skutočnosť jednoznačne vyplýva. Žalovaný v
odvolaní nešpecifikuje ustálenú prax, na ktorú v rámci argumentácie odkazuje. Podľa žalobcu nie je

sporné, že došlo k dopravnej nehode, za ktorú zodpovedá žalovaný v 2/ rade, preto pokiaľ žalovaný
tvrdí, že nie je pasívne vecne legitimovaným v tomto konaní (z akýchkoľvek dôvodov), potom je práve
na ňom, aby uniesol dôkazné bremeno tohto svojho tvrdenia. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania,
k tomuto nedošlo. Pokiaľ ide o jednotlivé návrhy žalovaného, aby súd vykonal výsluch svedka B. B.
a svedka D. D., žalobca plne zotrváva na doterajších tvrdeniach a vo vzťahu k výsluchu svedka D.

zdôrazňuje, že k dopravnej nehode došlo vo februári 2019, pričom podľa výpovede svedka ich žalovaný
viezol v lete. Teda, ako už žalobca uvádzal, vôbec nie je zrejmé, čo malo byť výsluchom takýchto
svedkov preukázané, naopak sa preukázalo, že žalovaný s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote vo
februári nevykonával zamestnaneckú činnosť pre nikoho (sadiť stromčeky vo februári v najchladnejšom
regióne Slovenska). Zároveň súd správne skonštatoval, že výsluch B. B. vo vzťahu k skutočnostiam
nezaevidovania Dohody (nepredloženej) do Sociálnej poisťovne nie sú právne významné, nakoľko

zamestnanec má byť v zmysle Zákona o sociálnom poistení prihlásený najneskôr pred začatím
výkonu činnosti zamestnanca. Ide o objektívnu zodpovednosť, preukazuje sa len porušenie právnej
povinnosti zo strany zamestnávateľa, nie zavinenie (tobôž nie konkrétnych osôb - personálneho
substrátuzamestnávateľa).Akbyajbolapravda,žežalovanýskutočnepracovalpredanúspoločnosť(čo
žalobca zásadne popiera a žalovaný nepreukazuje), v takom prípade by pracoval „na čierno“, v rozpore

s právnymi predpismi na úseku pracovnoprávnych vzťahov, čím by sa dopustil konania contra legem
rovnako ako zamestnávateľ. Nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého konania. Uvedené
však žalovaný ani len netvrdil.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo

podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného v 2/ rade je dôvodné.

11. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

12. Podľa Čl. 11 ods. 4 CSP súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v
tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

13. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s

princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

14. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

15. Žalovaný v 2/ rade v podstatnej časti argumentácie svojho odvolania namietal, že súd prvej inštancie
mu nesprávnym procesným postupom spočívajúcim v zamietnutí jeho návrhu na výsluch svedka B.
B., bývalého konateľa spoločnosti WOODMARKET, s.r.o., znemožnil uskutočnenie jemu patriacich
procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Jedine výsluchom
tejto osoby mohol žalovaný v 2/ rade preukázať, že v čase vzniku škody viedol motorové vozidlo

pre spoločnosť WOODMARKET, s.r.o. To by umožnilo súdu uplatniť vo vzťahu k žalobcovi liberačný
dôvod podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nevykonanie tohto dôkazu malo za následok aj
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorý pojem osoby použitej pri činnosti iných
právnických alebo fyzických osôb podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka nesprávne stotožnil s
pojmom zamestnanca, alebo pracovníka „na dohodu“, hoci takto použitou osobou môže byť aj akákoľvek

iná osoba vykonávajúca činnosť pre právnickú alebo fyzickú osobu na základe jej pokynov a v jej mene.

16. K odvolacej námietke týkajúcej sa nesprávneho procesného postupu spočívajúceho podľa
odvolateľa najmä v nevykonaní navrhovaného dôkazu (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) odvolací súdpripomína, že podľa stabilizovanej judikatúry najvyššieho súdu (napr. 4Cdo/100/2018, 5Cdo/202/2018)
nevykonanie dôkazu možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, ak z
vykonaných dôkazov nemožno spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Ide o prípady, keď súdy nevykonajú

dôkazy, ktorými sa majú vyjasniť sporné skutočnosti alebo vykonávajú dôkazy navrhované len jednou
stranou.

17. Podľa názoru ústavného súdu (I.ÚS 372/06) súd, ktorý má právomoc vo veci konať, má právomoc
posúdiť aj to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa

dôkaz zabezpečí (I.ÚS 52/03). Zároveň platí, že súčasť základného práva na rovnosť účastníkov
konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy netvorí povinnosť súdu vykonať dôkazy označené (resp. navrhnuté)
účastníkom súdneho konania, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v
spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci umožňuje sudcovi vykonať len tie dôkazy, ktoré
podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú (IV.ÚS 100/2014). Procesný postoj účastníka konania
zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho

návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je
však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným
spôsobom reagovať v súlade s platným právnym poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia
civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu
(I.ÚS 372/06).

18. Z uvedeného vyplýva, že súd podľa vlastnej úvahy vyhodnocuje relevantnosť navrhnutého dôkazu
a taký, ktorý neprinesie ďalšie relevantné skutkové zistenia, môže zamietnuť. Ak by však nevykonal
dôkaz, ktorý je relevantný, mohlo by dôjsť k situácii nespravodlivo vyvodeného neunesenia
dôkazného bremena a vzdialil by sa od možnej a želanej miery zistenia skutkového stavu, čo by bolo

pochybenímsúdu.Nevykonanienavrhovanýchdôkazovvšaksúdmusívodôvodnenísvojhorozhodnutia
presvedčivo odôvodniť.

19. V danom prípade dospel odvolací súd k záveru, že odvolateľom navrhovaný dôkaz v podobe
výsluchu B. B., ktorý bol v čase dopravnej nehody konateľom spoločnosti WOODMARKET, s.r.o.,

predstavuje taký dôkaz, ktorého vykonanie je potrebné pre vyjasnenie spornej skutočnosti, a to tej, či
bolovdanomprípademožnéaplikovaťvovzťahukžalovanémuv2/radeliberačnýdôvodvzmysle§420
ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že jazdu motorovým vozidlom spoločnosti WOODMARKET,
s.r.o. vykonal žalovaný v 2/ rade na príkaz a pri činnosti pre spoločnosť WOODMARKET, s.r.o.

20. K dôvodom, pre ktoré môže súd odmietnuť návrh na vykonanie dôkazu Najvysˇsˇi´ su´d SR
v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/10/2020 uviedol: „Za´sada´m spravodlive´ho procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 U
´stavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane za´kladny´ch lˇudsky´ch pra´v a slobo^d totizˇ zodpoveda´
pozˇiadavka, aby su´dmi urobene´ skutkove´ zistenia a prijate´ pra´vne za´very boli riadne (dostatočne)
a zrozumitelˇne (logicky) odo^vodnene´. V pra´ve na spravodlivy´ proces je obsiahnuta´ aj dˇalsˇia u

´stavna´ za´sada (čl. 47 ods. 3 U´stavy SR a čl. 6 C.s.p.), a to „rovnostˇ zbrani´“ v civilnom konani
´, ktora´ vsˇeobecne zahr´nˇa tiezˇ rovnostˇ bremien, ktore´ su´ na strany sporu kladene´ a ktore´
nesmie bytˇ neprimerane´ (IV. U´S 468/2018). Z pra´va na spravodlivy´ su´dny proces vyply´va aj podlˇa
Euro´pske su´du pre lˇudske´ pra´va povinnostˇ su´du zaoberatˇ sa u´činne na´mietkami, argumentmi
a na´vrhmi na vykonanie do^kazov stra´n s vy´hradou, zˇe maju´ vy´znam pre rozhodnutie (Kraska

c. Sˇvajčiarsko z 29 apri´la 1993, II. U´S 410/06). V su´lade s touto judikatu´rou u´stavne´ho su´du
najvysˇsˇi´ su´d v rozhodnutiach sp. zn. 4 Cdo 100/2018 a 5 Cdo 202/2018 vyslovil, zˇe procesne´mu
pra´vu u´častni´ka navrhovatˇ do^kazy zodpoveda´ povinnostˇ su´du nielen o vzneseny´ch na´vrhoch (a
do^kazoch) rozhodnu´tˇ, ale tiezˇ, pokialˇ im nevyhovie, vo svojom rozhodnuti´ odo^vodnitˇ, prečo, z aky
´ch do^vodov tak neurobil. Nevyhovenie do^kazne´mu na´vrhu strany sporu mozˇno zalozˇitˇ len tromi

do^vodmi. Prvým je argument, podlˇa ktore´ho tvrdena´ skutočnostˇ, ku ktorej overeniu alebo vyvra´teniu
je navrhnuty´ do^kaz je bez relevantnej su´vislosti s predmetom konania; dˇalsˇi´m je argument, podlˇa
ktore´ho do^kaz neoveri´/nevyvra´ti tvrdenu´ skutočnostˇ, čizˇe vo va¨zbe na toto tvrdenie nedisponuje
vypovedacou potenciou. Nakoniec treti´m je nadbytočnostˇ do^kazu, t.j. argument, podlˇa ktore´ho určite
´ tvrdenie, ku ktore´mu overeniu alebo vyvra´teniu je do^kaz navrhovany´, bolo uzˇ doterajsˇi´m konani

´m bez do^vodny´ch pochybnosti´ overene´ alebo vyvra´tene´. Ak tieto do^vody zistene´ neboli, su´d
postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 U´stavy SR, ktore´ garantuju´ pre stranu sporu u´stavne
´ pra´vo na spravodlivy´ proces, čizˇe ta´to do^kazna´ vada (tzv. opomenute´ do^kazy) takmer vzˇdyzalozˇi´ nielen nepresku´matelˇnostˇ vydane´ho rozhodnutia pre nedostatok do^vodov, ale su´časne tiezˇ
jeho protiu´stavnostˇ.“

21. V danom prípade súd prvej inštancie vykonanie dôkazu (navrhovaného podľa obsahu vyjadrenia
žalobcu z 11.10.2022 žalobcom aj žalovaným v 2/ rade) nezamietol z dôvodu uplatnenia sudcovskej
koncentrácie, ale z dôvodu jeho nadbytočnosti.

22. Súd prvej inštancie svoj záver o nepotrebnosti výsluchu konateľa spoločnosti oprel o dôvody, ktoré

bližšie rozvinul v bodoch 36., 37. a 41. odôvodnenia rozsudku. Vychádzal pri tom zo skutočnosti,
že v konaní nebolo preukázané, že by odvolateľ pre spoločnosti WOODMARKET, s.r.o. vykonával
závislú prácu podľa ustanovení zákonníka práce. Na základe tohto záveru dospel súd prvej inštancie
k presvedčeniu, že pre súd nie je významné, čo by k tejto veci uviedol bývalý konateľ spoločnosti
WOODMARKET, s.r.o., ale to, že v registri Sociálnej poisťovne nebola v čase dopravnej nehody
registrovaná žiadna dohoda svedčiaca o výkone závislej práce žalovaným v 2/ rade pre spoločnosť

WOODMARKET, s.r.o.

23. V nadväznosti na uvedené dáva odvolací súd do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky, sp. zn. 25Cdo/1855/2012, podľa ktorého ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka
dopadá na prípady, kedy konkrétnu činnosť, pri ktorej vznikla škoda, vykonáva právnická, či fyzická

osoba (podnikateľ) nielen sama, ale aj prostredníctvom iných osôb, ktoré zamestnáva alebo ich prácu ku
svojej činnosti využíva. Táto zodpovednosť právnickej, či fyzickej osoby sa uplatní nielen v prípadoch,
keď škoda bola spôsobená ich zamestnancom, ale aj vtedy, keď bola spôsobená inými osobami, ktoré
podnikateľský subjekt použil k svojej činnosti. Nie je preto podmienkou priamy (zmluvný) vzťah toho,
kto škodu spôsobil, voči podnikateľovi. Tzv. osoba použitá k činnosti neuskutočňuje prácu pod vlastným

menom a na vlastné riziko, ale pre právnickú (fyzickú) osobu, podľa jej pokynov, či príkazov, prípadne v
jej záujme. Podstatné je, aby konaniu toho, kto škodu spôsobil, nechýbal miestny, časový a vecný vzťah
k plneniu úlohy podnikateľa v rámci jeho činnosti, teda, aby nešlo o konanie, ktorým škodca sledoval svoj
vlastný záujem; rozhodujúci je vnútorný (účelový) vzťah konania, pri ktorom škoda vznikla, k činnosti
podnikateľa, ktorú uskutočňuje. Priama zodpovednosť toho, kto škodu spôsobil, nastáva len v prípade,

že jeho konanie, ktorým bola škoda spôsobená, nespadá do rámca činnosti podnikateľa, pre ktorého
prácu vykonal (tzv. exces). Tieto závery boli v plnej miere aprobované aj rozhodovacou praxou súdov
Slovenskej republiky, napr. (napr. Krajský súd v Prešove, sp. zn. 23Co/42/2020 zo dňa 6.5.2021, sp. zn.
22Co/73/2019 zo dňa 25.6.2020).

24. Argumentácia súdu prvej inštancie odôvodňujúca nepotrebnosť ďalšieho dokazovania výsluchom
bývalého konateľa s ohľadom na negatívny výsledok lustrácie pracovnoprávneho vzťahu medzi
žalovaným v 2/ rade a spoločnosťou WOODMARKET, s.r.o. v registri Sociálnej poisťovne preto nie
je dostatočne presvedčivá a postačujúca pre zamietnutie návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom
bývalého konateľa spoločnosti WOODMARKET, s.r.o., keďže sa vôbec nezaoberá možnosťou, že

žalovaný v 2/ rade viedol v čase vzniku škody motorové vozidlo spoločnosti WOODMARKET, s.r.o.
pri realizácii činnosti tejto právnickej osoby, a to napriek tomu, že s obchodnou spoločnosťou nebol
v pracovnoprávnom vzťahu.

25. Za neakceptovateľný dôvod zamietnutia dôkazu v podobe navrhovaného výsluchu B. B. je podľa

odvolacieho súdu potrebné označiť aj poukázanie súdu prvej inštancie na súrodenecký vzťah medzi
žalovaným v 2/ rade a navrhovaným svedkom. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že takáto výpoveď
by s ohľadom na súrodenecký vzťah bola „s najväčšou pravdepodobnosťou jednostranne zvýhodňujúca
žalovaného v 2/ rade“, v podstate takto neprípustne vopred hodnotil dôkaz, ktorý nebol pred súdom
vykonaný, čo je v príkrom rozpore s princípmi voľného hodnotenia dôkazov súdom vyjadrenými v Čl.

11 ods. 4, Čl. 15 a § 191 CSP. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti aj ustálenú judikatúru,
podľa ktorej „Spochybňovanie objektívnosti výpovede svedka a účastníka konania iba na základe ich
kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí
spochybňovali aj iné objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy by v prípadoch, kedy jediným
dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníka konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto

vzťah viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu
neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania“ (m.
m. Ústavný súd SR, sp. zn. III.ÚS 276/2014 zo dňa 9.6.2015; Najvyšší súd SR, sp. zn. 9Cdo/248/2021
zo dňa 30.6.2022).26. S ohľadom na uvedené dôvody je potom aj záver súdu prvej inštancie o tom, že vo vzťahu
k žalovanému v 2 rade nebol preukázaný liberačný dôvod podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka

potrebné považovať za predčasný.

27. Pokiaľ žalovaný v 2/ rade v odvolaní namieta, že v konaní nebolo ustálené, z akého skutkového deja
vznikla škoda, ktorej náhrada je žalobou uplatňovaná, odvolací súd tu len poukazuje na dostatočné,
zrozumiteľné a vecne správne odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 33. a 34., z ktorých

aj s poukazom na tam citovanú rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych inštancií vyplýva, že nárok
na regresnú náhradu podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. nie je nárokom na náhradu škody, ale
osobitným postihovým nárokom.

28. Pre doplnenie záverov súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na výklad obsiahnutý
vodôvodnenípublikovanéhorozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyč.R54/2017,naobsah

ktorého odkázal aj prvoinštančný súd, a v ktorom najvyšší súd uviedol: „V tejto súvislosti už Najvyšší
súd SR vyslovil v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/210/2011, že ak škodca nemal v čase dopravnej nehody
uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla podľa zákona a poisťovateľ poskytol poškodenému poistné plnenie z titulu havarijného poistenia,
poskytnutím tohto plnenia vstúpil poisťovateľ v zmysle § 813 ods. 1 do práv poškodeného na náhradu

škody voči škodcovi a vzniklo mu právo na uplatnenie práva na poistné plnenie z garančného fondu
spravovaného Slovenskou kanceláriou poisťovateľov. Podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) ZoPZP poskytuje
Slovenská kancelária poisťovateľov z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Podľa odseku
3 má poškodený právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa ods. 2 proti kancelárii za rovnakých

podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto
zákona. Následne odseku 7 má kancelária právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2
písm. a), b), f) a g) na náhradu toho, čo za neho plnila. Všeobecne možno za ustálený (v literatúre
aj judikatúre) považovať záver, že za prevádzkovateľa na účely § 427 považuje subjekt, ktorý má
právnu a faktickú možnosť disponovať daným dopravným prostriedkom, pričom takáto dispozícia má

dlhodobejšie účelové určenie, pričom nie je vylúčené, aby ako prevádzkovateľ boli určené aj viaceré
subjekty, ktorých zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou daného dopravného prostriedku bude
solidárna (§ 438 OZ). Škoda je spôsobená viacerými škodcami vtedy, ak protiprávne konanie viacerých
osôb viedlo k jej vzniku. Nemusí ísť o aktívne spoločné konanie, pričom zákon nerozlišuje medzi
škodcom a účastníkom na delikte. Zodpovednosť každého zo subjektov sa posudzuje samostatne,

a to najmä s ohľadom na protiprávnosť jeho správania sa a na príčinnú súvislosť medzi správaním
sa, porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Aj účastník na protiprávnom konaní inej osoby
môže byť považovaný za škodcu v zmysle § 438 OZ. Solidárna zodpovednosť viacerých škodcov sa
uplatní bez ohľadu na právny režim ich zodpovednosti (subjektívna alebo objektívna, špeciálna alebo
všeobecná skutková podstata zodpovednosti za škodu) a viacerí škodcovia sú zaviazaní spoločne

a nerozdielne. Poškodený si tak môže uplatniť náhradu celej škody od ktoréhokoľvek škodcu, bez
ohľadu na mieru jeho účasti na delikte a každý zo škodcov je voči poškodenému povinný plniť náhradu
škody v plnom rozsahu a nemá možnosť odmietnuť plnenie s poukazom na ostatných škodcov (pozri
Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. : Občiansky
zákonník I, komentár. Praha C. H. Beck 2015 str. 1482). Zodpovednosť prevádzkovateľa, ktorá je aj

v tomto prípade daná na základe samotnej existencie kvalifikovanej škodovej udalosti majúcej svoj
pôvod v prevádzke, však nevylučuje zodpovednosť vodiča dopravného prostriedku, ktorý spôsobil
škodu pri tejto škodovej udalosti zavineným porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 OZ.
Pokiaľ ide o vzťah prevádzkovateľa a vodiča ako odlišných subjektov, ustanovenie § 427 a nasl. OZ
upravujúce osobitnú zodpovednosť nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 OZ

ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Poškodený tak môže uplatňovať
právo na náhradu škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa § 427 OZ na základe
objektívneho princípu rovnako ako voči vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420 OZ na základe
zodpovednosti založenej na prezumovanom zavinení. Už z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo 54/2009 možno považovať za ustálený záver, že z dikcie ustanovenia § 12 ods. 2 ZoPZP vyplýva,

že poisťovateľ má nárok na náhradu poistného plnenia za podmienok uvedených pod písmenami a)
až h) nielen proti osobe, ktorá uzavrela s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti, ale aj proti
poistenému, ktorý nie je touto osobou. Zákon v citovanom ustanovení teda priznáva poisťovni tzv.
postihové právo aj proti iným subjektom, na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, než je poistník.Poisteným podľa citovaného zákona je teda nielen prevádzkovateľ a ďalšie osoby zodpovedajúce za
škodu podľa § 427 a nasl., ale aj osoby zodpovedajúce za škodu za podmienok uvedených v ustanovení
§ 420 OZ, ktorou môže byť napr. aj vodič vozidla. Pre zaujatie právneho záveru zodpovedajúceho

účelu zákona je podstatným ustálenie termínu osoby bez poistenia zodpovednosti, pričom všeobecne
platí, že za poisteného sa považuje každá osoba, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Výkladom a contrario tak možno definovať osobu bez poistenia
zodpovednosti ako takú osobu, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, na ktorého
prevádzku nie je v čase vzniku škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti podľa ZoPZP. S

poukazom na vyššie citované judikované závery najvyššieho súdu možno uzavrieť, že takou osobou
môže byť ako prevádzkovateľ/vlastník, tak aj vodič vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená
škodová udalosť. Postavenie žalobcu v konaní je osobitným postavením vo vzťahu k takýmto osobám
z dôvodu, že ide o jeho postihové právo voči osobám, za ktoré plnil na základe osobitnej právnej
úpravy obsiahnutej v § 24 ods. 2 ZoPZP. Dôvodom na vznik práva poškodeného na náhradu škody
proti poistnému garančnému fondu je spôsobenie škody nepoisteným motorovým vozidlom a toto právo

si môže poškodený uplatniť voči kancelárii za rovnakých podmienok, ako keby uplatnil priamy nárok
proti poisťovateľovi. Úmyslom zákonodarcu, formulovaným aj v dôvodovej správe k ZoPZP bolo, aby
sa poistenie vzťahovalo ako na prevádzkovateľa a ďalšie osoby zodpovedajúce podľa § 427 a nasl.
OZ, tak i na osoby zodpovedajúce za podmienok ustanovenia § 420 OZ, napríklad vodiča vozidla. Za
osobu bez poistenia zodpovednosti je teda nutné považovať toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú

podľa ZoPZP a vodič je tak v spore pasívne vecne legitimovaný z dôvodu, že zavinene porušil pravidlá
cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku
poškodených, ktorú žalobca uhradil. Keďže škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá
poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala
povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. A keď za neho žalobca plnil poškodenému z garančného fondu, má

proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 ZoPZP.“

29. S poukazom na uvedené odvolací súd neprisvedčil námietke žalovaného v 2/ rade týkajúcej sa
nevyhnutnosti posúdenia, či sa väčšou mierou na vzniku škody pričinila nehoda v zimnom období
v podtatranskej oblasti alebo zanedbanie povinnosti uzatvoriť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení

konateľom spoločnosti WOODMARKET, s.r.o.

30. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

31. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou súdu prvej inštancie vykonať procesné úkony
potrebné k doplneniu dokazovania výsluchom svedka B. B., tento dôkaz náležite vyhodnotiť, a to aj
s prihliadnutím na obsah doposiaľ vykonaných dôkazov a na základe vykonaného dokazovania ustáliť,
či v čase vzniku škody boli vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade prítomné liberačné dôvody podľa § 420
ods. 2 Občianskeho zákonníka, alebo išlo (aj s prihliadnutím na doterajšie tvrdenia žalovaného v 2/

rade a svedka D.) o excesívne konanie, ktoré nemalo miestny, časový alebo vecný vzťah k činnosti
spoločnosti WOODMARKET, s.r.o. v rámci jej činnosti.

32. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom
rozhodnutí o veci rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).