Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. august 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-11S/140/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200534
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200534.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov

senátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Iny Šingliarovej v právnej veci žalobcu: marand plus, s.r.o., so sídlom
Levická 7, 949 01 Nitra, IČO: 47 617 292, právne zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária
CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, za ktorú koná advokát JUDr. Ing.
Martin Cimrák, LLM, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100405125/2021 zo dňa 9.3.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty (okrem iných) za zdaňovacie obdobie apríl 2019. O výsledku tejto daňovej kontroly vyhotovil
správca dane protokol z daňovej kontroly č. 101345628/2020 zo dňa 21.8.2020 (ďalej len „protokol z

daňovej kontroly“). Protokol z daňovej kontroly a výzva na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným
boli doručené žalobcovi, ktorý sa k nim vyjadril až po uplynutí určenej lehoty na predloženie vyjadrenia.

2. Správca dane rozhodnutím č. 101588975/2020 zo dňa 15.10.2020 (ďalej len prvostupňové
rozhodnutie) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len DP alebo daňový poriadok)
žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume X.XXX,- € za zdaňovacie obdobie apríl 2019.

3. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca v podanom daňovom
priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2019 vykázal vlastnú daňovú povinnosť v sume X.XXX,XX €.
Správca dane na základe vykonanej kontroly konštatoval, že žalobcovi vznikla v zdaňovacom období
apríl 2019 daňová povinnosť v sume XX.XXX,XX €; rozdiel dane v sume X.XXX,- € je podľa názoru
správcu dane dôsledkom nezákonného konania žalobcu, ktorý porušil ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a/,
§ 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 49 ods.2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č. 222/2004 Z. z.) tým, že si neoprávnene uplatnil
právo na odpočítanie dane z dokladov, ktorých vecná opodstatnenosť nebola preukázaná.4. Správca dane preveroval pravdivosť údajov uvedených žalobcom v podanom daňovom priznaní k
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2019 a zameral sa aj na opodstatnenosť práva na
odpočítanie dane uplatneného na základe predložených dokladov, ktorých podstatnú časť tvorili faktúry,

na ktorých sú v pozícii dodávateľa uvedené právnické osoby:

- A. B. B.:
· faktúra č. 2019069, dátum dodania 30.4.2019, základ dane X.XXX,- €, DPH 20% v sume XXX,- €,
celkom X.XXX,- € za školenie – MS office v kocke,

· faktúra č. 2019112, dátum dodania 30.4.2019, základ dane X.XXX,- €, DPH 20% v sume XXX,- €,
celkom X.XXX,- €, za grafické práce,
· faktúra č. 2019113, dátum dodania 30.4.2019, základ dane X.XXX,- €, DPH 20% v sume XXX,- €,
celkom X.XXX,- € za školenie AJ, NJ,
· faktúra č. 2019114, dátum dodania 30.4.2019, základ dane X.XXX,- €, DPH 20% v sume XXX,- €,
celkom X.XXX,- €, za správu servera, administráciu webových stránok, správu sociálnych sietí, správa

servera Pohoda SQL, správa kamerového systému, správa a údržba počítačov a tlačiarní,

- A. C. B. (od 24.1.2020 D. A., B., v likvidácii):
· faktúra č. 2019114, dátum dodania 30.4.2019, základ dane X.XXX,- €, DPH 20% v sume XXX,- €,
celkom X.XXX,- €, za administratívne práce,

· faktúra č. 2019115, dátum dodania 30.4.2019, základ dane X.XXX,- €, DPH 20% v sume XXX,- €,
celkom X.XXX,- €, servis Škoda fabia, Jeep Grand Cherokee, VW Touran,
· faktúra č. 2019116, dátum dodania 30.4.2019, základ dane X.XXX,- €, DPH 20% v sume XXX,- €,
celkom X.XXX,- €, za upratovanie skladov a plochy, kancelárie a predajne.

Kontakt na obidvoch dodávateľov mal žalobca zabezpečený prostredníctvom E. F. G..

5. Správca dane uskutočnil ústne pojednávanie s konateľkou spoločnosti A. B. B.. H. H. I., ktorá uviedla,
že predmetom činnosti tejto spoločnosti v zdaňovacom období apríl 2019 bola výuka anglického jazyka
a prebiehala v prenajatých priestoroch spoločnosti na adrese J., K. X. V kontrolovanom zdaňovacom

období viedol účtovníctvo spoločnosti E. F. G.. Okrem výučby anglického jazyka sa nezaoberá inou
činnosťou (nevyučovala nemecký jazyk). K zastupovaniu spoločnosti nie je splnomocnená žiadna osoba
a faktúry za poskytnuté služby vystavuje J. D.; spoločnosť prijíma platby za služby v hotovosti alebo
na podnikateľský účet vedený vo L. M., A.. Správca dane pri výkone kontroly zistil, že faktúry, ktoré
eviduje vo svojom účtovníctve žalobca, nie sú identické s tými, ktoré predložila spoločnosť A. B. B..

Odlišnosti vo faktúrach sú nielen vizuálne, ale aj obsahové. Spoločnosť A. B. B. používa iný číselný rad
faktúr než je ten, ktorý je uvedený na faktúrach predložených žalobcom. Spoločnosť A. B. B. uvádza na
svojich faktúrach bankové spojenie L. M., A.: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXXX, pričom na žalobcom
predložených faktúrach je uvedené bankové spojenie B. B., A., B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
Spoločnosť A. B. B. vo svojom účtovníctve za kontrolované zdaňovacie obdobie neeviduje vydané

faktúry, prijaté úhrady ani nevyrovnané pohľadávky voči žalobcovi. Rovnako v predložených podrobných
záznamoch o dodaní tovarov a služieb neeviduje dodania služieb pre žalobcu v zdaňovacom období
apríl 2019.

6. Z dodávateľských faktúr predložených spoločnosťou A. C., s. r. o. správca dane zistil, že všetky faktúry

sú vytvorené a očíslované v účtovnom programe spoločnosti H., B., číslo licencie N., ktorých vlastníkom
je E. F. G.. V účtovníctve spoločnosti A. C., B., sa nachádzajú faktúry označené iným číselným radom
než faktúry, ktoré predložil žalobca, a zároveň sa tam nenachádzajú faktúry vystavené pre žalobcu. E.
F. G., osoba zodpovedná za vedenie účtovníctva uvedenej spoločnosti v zdaňovacom období, čestne
prehlásil, že účtovníctvo nie je možné vrátiť, nakoľko bolo zničené vytopením. Podľa vyjadrení konateľov

spoločnosti A. C., B., F. M. a H. B., žalobcu poznajú iba ako dodávateľa stavebného materiálu, ktorý im
dodával tovar na výstavbu autoservisu v Lužiankach pri Nitre. Spoločnosť A. C., B., vystavuje faktúry v
účtovnom programe Amadeus 1.2057.1 od spoločnosti J. B.. B. G. O., a sú dohľadateľné v účtovnom
programe. Spoločnosť A. C., B., uvádza na vystavených faktúrach bankový účet vedený v P. M., A., č.
účtu: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom na faktúrach za kontrolované zdaňovacie obdobie,

ktoré predložil žalobca, je uvedené číslo účtu vedené v Q., A., číslo účtu: B. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX. Na základe odpovede na žiadosť, ktorú správca dane zaslal do Q. O. M., A., vlastníkom účtu č.:
B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX je R. M. A., bytom P. XXX, S., Q. G., a od 7.6.2016 je disponentom
účtu E. F. G.. Žalobca realizoval úhrady svojich záväzkov na základe predložených faktúr od spoločnostiA. C., s. r. o., v prospech účtu B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorého vlastníkom je R. M. A. a
disponentom E. F. G.. Žalobca nepredložil dôkazy, o ktoré ho správca dane žiadal, a nepreukázal, že k
dodaniu prác a služieb došlo tak, ako deklaruje vo svojej účtovnej evidencii.

7. O podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 101588975/2020 zo dňa
15.10.2020 rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100405125/2021 zo dňa 9.3.2021 tak, že toto rozhodnutie
potvrdil, keďže nebolo preukázané splnenie základnej podmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane
z pridanej hodnoty v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.

8. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že faktúry predložené žalobcom, na
ktorých boli ako dodávateľ služby uvedené spoločnosti A. B. B. a A. C., B., neniesli znaky zhody
s tými, ktoré predložili dodávateľské spoločnosti A. B. B. a A. C., B.. Rozdiely pritom boli nielen v
oblasti vizuálnej, ale aj v oblasti obsahovej. Dodávateľské spoločnosti ani nevykazovali vo svojom
účtovníctve žiadne neuhradené pohľadávky voči žalobcovi, keďže tieto z obchodnej spolupráce so

žalobcom ani nevznikli. Bankové spojenia uvedené na faktúrach, ktoré predložil žalobca, nepatrili
spoločnostiam dodávateľov, ktorí boli identifikovaní na zaúčtovaných faktúrach. V prípade poskytnutia
služieb spoločnosťou A. B. B. a A. C., B., a realizovaných platieb, ktoré žalobca posielal na osobný účet
patriaci E. F. G., resp. na účet, ktorého disponentom bol E. F. G., teda na účty, ktorých vlastníkmi neboli
dodávatelia služieb žalobcu, by si títo v prípade vzniku pohľadávok u žalobcu uplatňovali.

9. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej konštatoval, že miestne zisťovanie v
priestoroch sídla žalobcu, kde sa podľa žalobcu mali fakturované služby poskytovať, by neprinieslo
do procesu dokazovania nové dôkazy, ktoré by vyvrátili oprávnené pochybnosti správcu dane o
realizácii obchodných transakcií. Poskytnutie služieb ako výuka cudzieho jazyka, školenie, správa

servera, sociálnych sietí, kamerového systému, údržby PC a tlačiarní, ktoré boli momentom poskytnutia
v zdaňovacom období apríl 2019 aj spotrebované, nemá tzv. archívny charakter a nezanecháva v
priestore, kde mala byť predmetná služba poskytnutá, hmotnú stopu. Podľa vyjadrenia konateľky
spoločnostiA.B.B.výukaanglickéhojazykasaorganizovalanaadreseK.X,J.,kdemalatátospoločnosť
prenajaté priestory. To znamená, že výuka anglického jazyka nemohla byť organizovaná v priestoroch,

ktoré navrhoval preveriť žalobca. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, ako aj z dôvodu, že dodávateľské
spoločnosti A. B. B. a A. C., B., nepotvrdili obchodnú spoluprácu so žalobcom v kontrolovanom
zdaňovacom období, miestne zisťovanie nebolo možné považovať za dôkazný prostriedok, ktorý by
zakladal dôvod na priznanie uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z deklarovaných
obchodných transakcií.

10. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež konštatoval, že správca dane počas
výkonu kontroly žiadal od žalobcu predloženie listinných dôkazov, ktoré mohli byť dôležité z hľadiska
preukázania vzniku nároku na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných plnení. Listinným dôkazom
z titulu nutnosti opráv a servisných prehliadok je napríklad servisná knižka, v ktorej sú zaznamenané

pravidelné servisné prehliadky a úkony, ktoré boli vykonané, preberacie protokoly, objednávky a cenové
kalkulácie. Správca dane poskytol žalobcovi na predloženie dôkazov taký časový priestor, o aký
sám žiadal, napriek tomu žiadny relevantný dôkaz nepredložil. K namietanému nevypočutiu E. F. G.
žalovaný poukázal na skutočnosť, že E. F. G. nebol splnomocneným zástupcom žiadnej dodávateľskej
spoločnosti. Ďalej žalovaný uviedol, že konatelia spoločnosti A. C., B. predložili čestné vyhlásenie E.

F. G., osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva tejto spoločnosti, podľa ktorého účtovníctvo nie je
možné vrátiť, pretože bolo zničené vytopením. Jeho svedecká výpoveď by tak nepriniesla do procesu
dokazovania nové skutočnosti.

11. Žalovaný zopakoval, že dodávateľ služby, spoločnosť A. C., B., nepotvrdil obchodnú spoluprácu

so žalobcom a nikdy ho vo svojej databáze neevidoval ako odberateľa služieb. predmetné služby teda
žalobcovi nemohla poskytnúť spoločnosť A. C., B., tak ako tvrdí žalobca a ako to uvádza vo svojej
účtovnej evidencii.

12. Vzhľadom k tomu, že zo svedeckých výpovedí, ktoré poskytli konatelia deklarovaných

dodávateľských spoločností, nadobudol správca dane oprávnené pochybnosti o reálnosti prijatých
zdaniteľných plnení, požiadal o súčinnosť bankové inštitúcie, ktoré sú spravovateľom účtov uvedených
na žalobcom predložených faktúrach. Z odpovedí od bánk jednoznačne vyplynulo, že deklarovaní
dodávatelia nie sú vlastníkmi účtov, ktoré boli uvedené na faktúrach a na ktoré boli posielanéúhrady za tieto faktúry. Žalovaný zdôraznil, že správca dane nepodmienil právo na odpočítanie dane
nepreukázaním úhrad na účty deklarované dodávateľmi služieb, ale na skutočnosti, že títo si úhrady
svojich pohľadávok u žalobcu nenárokovali, nakoľko o existencii svojich pohľadávok nemali vedomosť.

Žalobca opiera svoje tvrdenie o výpovede svedkov, ktorí s ním nepotvrdili obchodnú spoluprácu
v kontrolovanom zdaňovacom období.

13. Žalovaný poukázal aj na informácie získané z verejne dostupného webového portálu Obchodného
registra Slovenskej republiky www.orsr.sk, a to že spoločnosť A. B. B. nemá v predmete činnosti výuku

nemeckého jazyka, napriek tomu žalobca tvrdí, že si túto službu od spoločnosti A. B. B. objednal a o
tejto službe aj účtoval. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že konateľka spoločnosti A. B. B., H. I.,
potvrdila, že jediným predmetom jej činnosti v zdaňovacom období apríl 2019 bola výuka anglického
jazyka a žiadnymi inými obchodnými činnosťami sa nezaoberala.

II. Žaloba

14. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100405125/2021 zo dňa 9.3.2021, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č.
101588975/2020 zo dňa 15.10.2020 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie
konanie. Namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ako aj
to, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, bol v rozpore
s administratívnymi spismi a nemal v nich oporu; takisto namietal, že došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci samej.

15. Správcovi dane vyčítal, že napriek procesnej aktivite žalobcu nevykonal viaceré navrhované dôkazy,
napríklad výsluchy svedkov, miestnu obhliadku, k čomu neuviedol ani dôvody. Podľa žalobcu ho správca
dane opakovane nevyzval k súčinnosti a k vysvetleniu predložených dôkazov a jednostranne ich
spochybnil bez akéhokoľvek preverenia. Rovnako tak žalobca namietal, že správca dane ho zaťažoval

požadovaním dôkazov, ktoré boli v dispozícii jeho dodávateľov a ktorými on nedisponoval.

16. Ďalej žalobca namietal, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav a porušil zásadu
voľného hodnotenia dôkazov (odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo
dňa 17.2.2015), nevypočul svedkov, nepreveril údaje uvedené v kontrolných výkazoch z vlastného

informačného systému, nereagoval na výzvy a žiadosti žalobcu o vysvetlenie rozsahu požadovaných
dôkazov. Mal za to, že správca dane sa na neho snažil preniesť dôkazné bremeno v rozsahu, ktoré by
nebol schopný uniesť žiaden bežný daňový subjekt.

17. Taktiež namietal, že nevykonal výsluch E. F. G., ktorý viedol účtovníctvo jedného z dodávateľov v

období rokov 2016-2017, ale vykonal výsluch H. H. I. bez upovedomenia, čím mu bolo odopreté právo
zúčastniť sa jej vypočutia a klásť jej otázky. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Sžf/28/2011. Dodal, že pri spoločnosti A. C., B., boli vykonané výsluchy len formou
písomného svedectva a ani pri nich nemal možnosť klásť svedkom otázky. Žalobca zároveň pri svojej
argumentácii odkazoval na mnohé rozsudky Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, ako aj na

rozhodnutia českého najvyššieho správneho súdu.

18. Žalobca tvrdí, že všetky zdaniteľné plnenia sa uskutočnili, dodali ich deklarovaní dodávatelia, a
preto mu vznikol nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Dodanie služieb a tovarov preukázal
prostredníctvom objednávok, došlých faktúr, dodacích listov a ďalšími listinnými dokladmi, preto nebolo

možné od neho vyžadovať ďalšie dokumenty. Zdôraznil, že správca dane je oprávnený požadovať
od neho iba taký rozsah dokumentov na preukázanie realizácie zdaniteľného plnenia, ktorý je
bežne dostupný u väčšiny podnikateľských subjektov. Vo väčšine prípadov správca dane spochybnil
relevantnosť predložených dokladov, ale nevysvetlil, aké ďalšie doklady by relevantné boli.

III. Vyjadrenie žalovaného

19. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. V podrobnostiach sa
pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že žalobca v žalobe neuvádza novéskutočnosti, ktoré by už neboli predmetom odvolania. Zistenia správcu dane a závery z týchto zistení
boli vyčerpávajúco uvedené v prvostupňovom rozhodnutí aj v napadnutom rozhodnutí.

20. Žalovaný uviedol, že miestne príslušný správca dane uskutočnil ústne pojednávanie s konateľkou
spoločnosti A. B. B.. H. H. I.. Podľa jej vyjadrenia predmetom činnosti tejto spoločnosti v zdaňovacom
období apríl 2019 bola výuka anglického jazyka, ktorá prebiehala v prenajatých priestoroch na adrese K.
X, J.; nevyučovala nemecký jazyk. V kontrolovanom zdaňovacom období viedol účtovníctvo spoločnosti
A. B. B.. Ing. F. G.. K zastupovaniu tejto spoločnosti nebola splnomocnená žiadna iná osoba a faktúry

za poskytnuté služby vystavil J. D.. Spoločnosť A. B. B. platby za služby prijímala v hotovosti alebo
na podnikateľský účet vedený vo L. M., A.. Za kontrolované zdaňovacie obdobie spoločnosť A. B.
B. neevidovala vydané faktúry, prijaté úhrady ani nevyrovnané pohľadávky voči žalobcovi. Rovnako
v predložených podrobných záznamoch o dodaní tovarov a služieb neevidovala žiadne dodania služieb
pre žalobcu.

21. Žalovaný ďalej uviedol, že spoločnosť A. C., B., vystavovala faktúry v účtovnom programe Amadeus
1.2057.1 od spoločnosti J. spol. s r. o. a tieto boli dohľadateľné v účtovnom programe. Žalobca však
predložildodávateľskéfaktúryspoločnostiA.C.,B.,vystavenévúčtovnomprogrameH.,B.,číslolicencie
N., ktorej vlastníkom bol E. F. G.. E. F. G. bol aj zodpovedný za vedenie účtovníctva spoločnosti A. C., B.,
v zdaňovacom období apríl 2019. V rovnakom účtovnom programe s rovnakou užívateľskou licenciou

boli vyhotovené aj žalobcom predložené faktúry za dodávateľa A. B. B..

22. Keďže na faktúrach, ktoré predložil žalobca, bolo uvedené číslo účtu vedené v Q. O. M. A.,
žiadosťou adresovanou tejto banke správca dane zistil, že majiteľom predmetného účtu bola R. M. A.
a disponentom E. F. G..

23. Správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenia žalobcu o poskytnutí služieb
uvádzanými dodávateľmi a žalobca tieto pochybnosti nevyvrátil. Nebolo úlohou správcu dane
preukazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa žalobcovi nepodarilo presvedčivo preukázať
jeho existenciu.

24.Knámietkam,ženapadnutérozhodnutienespĺňaloobligatórnepožiadavkypredpokladanézákonom,
žalovaný uviedol, že finančné orgány vyjadrili svoje rozsiahle stanovisko v protokole z daňovej kontroly,
v prvostupňovom rozhodnutí ako aj v napadnutom rozhodnutí. Svoje tvrdenia správca dane oprel o
rozsiahle dokazovanie a fakty, ktoré v procese kontroly vyšli najavo.

IV. Replika žalobcu

25. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe.

26. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

V. Verejné vyhlásenie rozsudku

27. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel
výkonsúdnictvaod1.júna2023zkrajskýchsúdovnasprávnesúdyvovšetkýchveciach,atozKrajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.
Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/140/2021 vedený na Správnom súde
v Bratislave pod sp. zn. NR-11S/140/2021.

28. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3 písm.
b/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania dňa 28.8.2024 rozsudkom,
ktorý verejne vyhlásil podľa § 107 ods. 1 SSP, keďže ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie

pojednávania vo veci.

29. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01,v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné
pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne
orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti

Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č.
2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen
proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne
otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa
javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny

súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho
právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky
a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. a Daňového poriadku, preto aj v tomto konaní
možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

VI. Relevantné právne predpisy

30.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa § 3 ods. 1 DP pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a iných osôb.

32. Podľa § 3 ods. 3 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

33. Podľa § 3 ods. 5 DP správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu,

ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak
daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

34. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje (a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie
daneaskutočnosti,ktoréjepovinnýuvádzaťvdaňovompriznaníaleboinýchpodaniach,ktoréjepovinný

podávať podľa osobitných predpisov, (b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane pri správe daní, (c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

35. Podľa § 24 ods. 2 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na
účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

36. Podľa § 24 ods. 3 DP správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému
subjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnostivšeobecne
známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

37. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa
pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými

subjektmi a doklady k nim.

38. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová
kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

39. Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej
kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu
daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolovanéúčtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných
na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane
daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je

povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s
ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia
o daňovej kontrole.

40. Podľa § 46 ods. 5 DP ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov

predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi
správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril,
najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov
riadne preukázal.

41. Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý

obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je
daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume,
ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú
si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu
protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon

neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia
takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole
a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak
je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa
daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov

zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na
vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie
daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného
predpisu.

42. Podľa § 63 ods. 5 DP rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V
odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a
námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,
podľa ktorých sa rozhodovalo.

43. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. predmetom dane je (a) dodanie tovaru za protihodnotu v
tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, (b) poskytnutie
služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá
koná v postavení zdaniteľnej osoby, (c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného
členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), (d) dovoz tovaru do tuzemska.

44. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. dodaním tovaru je prevod práva nakladať s
hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným
majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné
veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna

hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným
kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

45. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. dodaním služby je každé plnenie, dodaním služby

jekaždéplnenie,ktoréniejedodanímtovarupodľa§8,vrátanea)prevoduprávaknehmotnémumajetku
vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

46. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode

alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.47. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

48. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

49. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov

3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň (a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z
tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, (b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri
ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, (c) ním uplatnená pri
nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, (d) ním uplatnená pri dovoze
tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

50. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak (a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa
§ 71, (b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, (c) pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, (d) pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom

je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

51. Podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. na účely tohto zákona faktúrou je
každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa
tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a/),

vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c/).

VII. Posúdenie veci správnym súdom

52. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov,
ktorými tie žalobcovi odopreli právo na odpočítanie dane a vyrubili mu rozdiel dane na dani z pridanej
hodnotyzazdaňovacieobdobieapríl2019.Úlohousprávnehosúdubolovmedziachžalobnýchnámietok
posúdiť, či finančné orgány pri vyrubení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty postupovali v súlade
s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.

53. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných
orgánov vo veci odpočítania dane, správny súd prvotne uvádza, že právo zdaniteľných osôb na
odpočítanie dane, ktorú majú zaplatiť, dane splatnej alebo už zaplatenej na vstupe z tovarov, ktoré
nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému

dane z pridanej hodnoty. I keď právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane predstavuje základnú
zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty, môže byť obmedzené, resp.
odopreté, a to v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok
(alebo formálnych podmienok) pre priznanie práva na odpočítanie dane alebo ak došlo k daňovému
podvodu, či k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020

zo dňa 30.6.2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022 a sp. zn. 6Sžfk/41/2021 zo dňa 30.3.2023).
Ide o rôzne právne dôvody pre obmedzenie, resp. odopretie práva na odpočítanie dane, ktorých
jednoznačné odlíšenie je dôležité najmä v súvislosti s rozsahom a predmetom dokazovania či inštitútom
dôkazného bremena. V rámci správneho súdneho prieskumu rozhodnutí finančných orgánov, ktorými tie
odopreli žalobcovi právo na odpočítanie dane a vyrubili mu rozdiel dane, je potom správny súd viazaný

dôvodom obmedzenia, resp. odopretia práva na odpočítanie dane vymedzeným finančnými orgánmi.

54.Vychádzajúczobsahurozhodnutífinančnýchorgánovmožnokonštatovať,žežalobcovibolvyrubený
rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok
pre priznanie práva na odpočítanie dane zo strany žalobcu. Správny súd preto venoval v medziach

žalobných námietok osobitnú pozornosť prieskumu záveru finančných orgánov o nepreukázaní splnenia
hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane zo strany žalobcu.55. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie dane sa v zmysle zákona č.
222/2004 Z.z. rozumejú: (i) existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii)
použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Právo na

odpočítanie dane pritom vzniká príjemcovi plnenia iba pri kumulatívnom splnení uvedených podmienok;
ak čo i len jedna z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie
dane nie je splnená, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

56. Zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych

podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje.
Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou,
zmluvou), ale predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku
pochybností preukazuje takisto daňový subjekt. To však neznamená, že dôkazné bremeno daňového
subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené. Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od
daňového subjektu požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového

subjektu objektívne nemožné.

57. Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty, má dve základné povinnosti,
a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom
uplatnení práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok

a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie, čo predstavuje dôkazné bremeno daňového subjektu.
Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt
preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami
správcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy
nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového

subjektujednoznačnevyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednú
schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Je tak zrejmé,
že úlohou správcu dane pri verifikovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane je
vychádzať nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či pri
predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. To znamená, že pokiaľ si daňový subjekt

uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné
obchody boli reálne uskutočnené.

58. Ak správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,
pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že

správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu
dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie
kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej. Inými slovami, nepostačuje

predložiť len faktúru alebo dodacie listy. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov
dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzve daňový subjekt na
predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 DP) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom
rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane.

59. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné v medziach žalobných námietok posúdiť aj
preskúmavanú právnu vec majúc na zreteli, že v nej bolo finančnými orgánmi spochybnené splnenie
podmienky reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení v takom rozsahu, ako to bolo uvedené na
faktúrach, ktoré mali žalobcovi vystaviť spoločnosti A. B. B. a A. C., B..

60. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca preukázanie svojich tvrdení opieral o predloženie
faktúr a listín. Predloženie faktúr je však len jednou z podmienok pre uznanie práva na odpočítania
dane. Samotným predložením faktúry ešte nie je preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie,
resp. zdaniteľného plnenia (zo strany tam uvedeného dodávateľa), pretože technicky je možné vyhotoviť
akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo

reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady (či už sú to faktúry, objednávky, dodacie listy
alebo iné listinné doklady) predložené daňovým subjektom nie sú nespochybniteľným dôkazom o tom,
že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené (dodávateľom uvedeným na faktúre). Hodnotenie dôkazov
zo strany finančných orgánov neznamená bezvýhradné akceptovanie dokladov predložených daňovýmsubjektom, resp. údajov v nich uvedených (či mechanické preberanie informácií predložených daňovým
subjektom).

61. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil také objektívne skutočnosti, na základe ktorých
nadobudol pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľných plnení tak, ako bolo uvedené na žalobcom
predložených faktúrach, ktoré mu mali vystaviť spoločnosti A. B. B. a A. C., B.. Tieto pochybnosti správcu
dane boli založené najmä na zisteniach, že
a. spoločnosť A. B. B. používala iný číselný rad na označovanie vystavených faktúr, pričom medzi

faktúrami vystavenými spoločnosťou A. B. B. za kontrolované zdaňovacie obdobie apríl 2019 sa
nenachádzali faktúry vystavené pre žalobcu,
b. na prvý pohľad bolo zrejmé, že celkový vzhľad faktúr spoločnosti A. B. B. (ako dodávateľa žalobcu) bol
iný ako vzhľad faktúr, ktorými disponoval žalobca od tohto dodávateľa, a na základe ktorých si žalobca
uplatnil právo na odpočítanie dane,
c. spoločnosť A. B. B. neevidovala vo svojom účtovníctve uhradené faktúry alebo pohľadávky voči

žalobcovi v hotovosti,
d. z účtu žalobcu prevedené sumy účtované ako úhrada za jednotlivé faktúry pre dodávateľa A. B. B.,
neboli pripísané na účet tohto dodávateľa, ale boli pripísané na účet, ktorý patril E. F. G.,
e. žalobca vynaložil vyššie náklady na školenia (ktoré mala realizovať spoločnosť A. B. B.) ako polovicu
z hrubých miezd všetkých svojich zamestnancov za porovnateľné obdobie, pričom potrebu a prínos

školení, resp. to, či objednané školenia súviseli s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi žalobca
nepreukázal,
f. dodávateľ, pokiaľ ide o grafické práce (ktoré mala realizovať spoločnosť A. B. B.), nemohol mať
základné vedomosti na splnenie dodávok dodaním tovaru a služby, keďže nedisponoval potrebnými
údajmi ani o množstve, či kvalite na uskutočnenie zdaniteľného obchodu, a ako uviedla jeho konateľka,

žiadnu inú činnosť ako výučbu anglického jazyka spoločnosť nerealizovala,
g. objednávka ku správe servera (ktorú mala realizovať spoločnosť A. B. B.) neobsahovala objednané
množstvo ani technické požiadavky na dodanie služby,
h. medzi faktúrami vystavenými spoločnosťou A. C., B. sa nenachádzali faktúry pre žalobcu,
i. na prvý pohľad bolo zrejmé, že celkový vzhľad faktúr spoločnosti A. C., B. (ako dodávateľa) bol iný ako

vzhľad faktúr, ktorými disponoval žalobca od tohto dodávateľa, a na základe ktorých si uplatnil právo
na odpočítanie dane,
j. spoločnosť A. C., B. neevidovala vo svojom účtovníctve uhradené faktúry alebo pohľadávky voči
žalobcovi v hotovosti,
k. spoločnosť A. C., B., ktorá bola označená za dodávateľa zdaniteľných plnení, nevlastnila tie účty, na

ktoré v preverovanom období žalobca realizoval úhradu faktúr, ktoré mala vystaviť spoločnosť A. C., B..
Z účtu žalobcu prevedené sumy účtované ako úhrada za jednotlivé faktúry pre dodávateľa A. C., B.,
neboli pripísané na účet tohto dodávateľa, ale boli pripísané na účet, ktorého disponentom bol E. F. G.,
l. H. B. a F. M. (konatelia spoločnosti A. C., B., v rozhodnom období) poznali žalobcu iba ako spoločnosť,
u ktorej spoločnosť A. C., B., nakupovala stavebný materiál s tým, že spoločnosť A. C., B. žalobcovi

nikdy žiadne auto neopravovala.

62. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane nadobudol pochybnosti o skutočnostiach
tvrdených žalobcom nielen na základe vyjadrení konateľov spoločností A. B. B. a A. C., B. (v rozhodnom
období),aúčtovníctvatýchtospoločností,aleajnazákladeďalšíchzisteníodinýchsubjektov–napríklad

na základe zistenia od bánk ohľadom vlastníctva a dispozičného práva k účtom, ktoré boli uvedené
na žalobcom predložených faktúrach a na ktoré v zdaňovacom období apríl 2019 žalobca realizoval
úhrady faktúr. Pochybnosti správcu dane napokon vyplynuli aj zo zistení u samotného žalobcu, resp. z
oboznámenia sa s listinami predloženými samotným žalobcom (a to napríklad zo zistenia, že žalobca
vynaložil vyššie náklady na školenia ako polovicu z hrubých miezd všetkých svojich zamestnancov za

porovnateľné obdobie, že dodávateľ, pokiaľ ide o grafické práce, nemohol mať základné vedomosti
na splnenie dodávok dodaním tovaru a služby, keďže nedisponoval potrebnými údajmi ani o množstve,
či kvalite na uskutočnenie zdaniteľného obchodu, a že objednávka ku správe servera neobsahovala
objednané množstvo ani technické požiadavky na dodanie služby).

63. Z administratívneho spisu je tiež zrejmé, že spoločnosti A. B. B. a A. C., B., nepotvrdili dodanie
predmetných zdaniteľných plnení žalobcovi. Dodanie predmetných zdaniteľných plnení napokon
nepotvrdil ani E. F. G., keď využil právo nepodať vysvetlenie už pred Kriminálnym úradom Finančnejsprávy z dôvodu, že by si mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania (Zápisnica Kriminálneho
úradu Finančnej správy o podaní vysvetlenia zo dňa 10.7.2019).

64. Vzhľadom na dôvodné pochybnosti správcu dane o skutočnostiach tvrdených žalobcom bol žalobca
opakovane vyzývaný na predloženie dokladov na preukázanie jeho tvrdení deklarovaných na faktúrach
a aj na predloženie vysvetlenia. Žalobca bol písomne ešte pred vyhotovením protokolu z daňovej
kontroly podrobne oboznámený s kontrolnými zisteniami listom správcu dane č. 101108750/2020 zo
dňa 1.7.2020 spolu so špecifikovanými pochybnosťami a výzvou na predloženie dôkazov. Správca

dane už v tomto liste (okrem iných) konštatoval, že predložené faktúry a listiny neboli hodnovernými
dôkazmi preukazujúcimi to, že došlo k dodaniu zdaniteľných plnení tak a v takom rozsahu, ako je
to uvedené na faktúrach, ktoré mali vystaviť spoločnosti A. B. B. a A. C., B.. Tým došlo k prenosu
dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu. Aj napriek svojmu vyjadreniu žalobca nepredložil
žiadne dôkazy preukazujúce skutočné naplnenie zákonných podmienok vzniku práva na odpočítanie
dane. V písomnom oznámení o kontrolných zisteniach a aj v protokole z daňovej kontroly správca dane

podrobne špecifikoval nepresnosti a nezhody, ktoré zistil, najmä vyplývajúce z faktúr predkladaných
žalobcom v porovnaní s faktúrami získanými od subjektov označovaných žalobcom za dodávateľov
(spoločnosti A. B. B. a A. C., B.) ako aj nezhody vyplývajúce z vyjadrení F. M. a H. B. zo spoločnosti
A. C., B., a H. H. I. zo spoločnosti A. B. B. v porovnaní s obsahom faktúr predložených žalobcom,
informácií získaných prostredníctvom Kriminálneho úradu Finančnej správy, či informácií získaných z

daňovej kontroly vykonanej v spoločnosti A. B. B.. Spolu s protokolom z daňovej kontroly zaslal správca
dane žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným v lehote do 8.10.2020. Žalobca sa k
protokolu z daňovej kontroly vyjadril až po uplynutí lehoty na predloženie vyjadrenia k tomuto protokolu,
pričom relevantné dôkazy nedoložil. Možno preto uzavrieť, že správca dane v písomnom oznámení
o kontrolných zisteniach ako aj v protokole z daňovej kontroly jasne uviedol, že mal pochybnosti

o skutočnostiach tvrdených žalobcom, ako aj to, v čom tieto pochybnosti spočívali, a tiež to, že nemal
preukázanú reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení (tak a v takom rozsahu, ako to bolo uvedené na
faktúrach, ktoré mali vystaviť spoločnosti A. B. B. a A. C., B.). Správca dane preto dôvodne preniesol
dôkazné bremeno na žalobcu. Námietka žalobcu, že ho správca dane neprimerane zaťažil dôkazným
bremenom bez splnenia si povinnosti opakovane ho vyzvať k súčinnosti a k vysvetleniu predložených

dôkazov a na odstránenie pochybností, teda nebola dôvodná.

65. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno,
keď preveril skutočnosti týkajúce sa predmetných faktúr, a to aj v spojení s obsahom vyjadrení konateľov
spoločností A. B. B. a A. C., B., a na základe vykonaného dokazovania nadobudol dôvodné pochybnosti

o pravdivosti a hodnovernosti žalobcom predložených dokladov a jeho vyjadrení a neuznal ich za
relevantné. V procese dokazovania došlo k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu
ako kontrolovaný daňový subjekt, a keďže následne žalobca majúci dôkazné bremeno spoľahlivo
nepreukázal svoje tvrdenia, správca dane mu neuznal nárok na odpočítanie dane.

66. Pre úplnosť správny súd dodáva, že v konaní pred finančnými orgánmi ani nebola identifikovaná
iná osoba, ktorá by mohla byť dodávateľom predmetných zdaniteľných plnení (o dodaní ktorých tak a
v takom rozsahu, ako to bolo uvedené na faktúrach predložených žalobcom, sú dôvodné pochybnosti
žalobcom nevyvrátené), a ktorá by mohla mať status osoby registrovanej pre daň, keď samotné
prevedenie určitej sumy na účet určitej osoby nemožno bez ďalšieho považovať za dôkaz o reálnom

uskutočnení zdaniteľných plnení. Napokon, žalobca aj v žalobe zotrval na tom, že predmetné ním
tvrdené zdaniteľné plnenia dodali jednotliví dodávatelia uvedení na ním predložených faktúrach, keď
konštatoval, že „v rámci daňovej kontroly predložil všetky bežne dostupné dokumenty, ktorými preukázal
reálnosť zdaniteľných plnení a tiež skutočnosti, že ich dodali jednotliví dodávatelia, ktorí sú uvedení na
faktúrach, dodacích listoch a obdobných dokumentoch“.

67. Námietka žalobcu, že správca dane pri výkone kontroly nedostatočne zistil skutočný stav, taktiež
nebola dôvodná. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle
dokazovanie, ktoré viedol v zmysle zásady objektívnej pravdy. Správca dane sa snažil presne a úplne
zistiť skutkový stav tým, že si zaobstaral podklady a dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie, pričom použil

aj vyjadrenia konateľov iných daňových subjektov.

68. Námietka žalobcu, že správca dane sa nezaoberal ním predloženými dôkazmi, nebola dôvodná.
Z obsahu administratívneho spisu ako aj prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutiažalovaného je zrejmé, že správca dane sa podrobne zaoberal dôkazmi, ktoré mu boli predložené,
vyhodnocoval ich jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a porovnával jednotlivé získané dôkazy.
To, že dôkazy správca dane nevyhodnotil podľa predstáv žalobcu, nemôže byť hodnotené ako vada

konania zo strany správcu dane. Zároveň je zrejmé, že správca dane (ako to už bolo uvedené)
vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie. Nie je preto možné tvrdiť, že by daňovým konaním a
spôsobomvykonávaniadokazovaniadošlokporušeniuprocesnýchpredpisovčiporušeniuprávžalobcu.
Rozhodnutia finančných orgánov obsahujú dostatok relevantných logických dôvodov a nemožno ich
považovať za nepreskúmateľné. Postupom finančných orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako

účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi.

69. K námietkam žalobcu, že žalovaný nevykonal výsluchy svedkov, správny súd uvádza, že tieto mali v
rámci žaloby len všeobecný charakter. Predmetné námietky boli konkrétnejšie len vo vzťahu k výsluchu
H. H. I. ako svedkyne a vo vzťahu k nevykonaniu výsluchu E. F. G.. Správny súd sa preto bližšie zaoberal
námietkami žalobcu týkajúcimi sa „výsluchu“ H. H. I. a nevykonania výsluchu E. F. G..

70. Námietka žalobcu ohľadom „výsluchu“ H. H. I., konateľky spoločnosti A. B. B., ako svedkyne v jeho
neprítomnosti nebola dôvodná. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že konateľka spoločnosti
A. B. B. nebola v administratívnom konaní vypočúvaná ako svedkyňa, ale správca dane použil len
dokumentyzískanévsúvislostisinoudaňovoukontrolouohľadominéhodaňovéhosubjektu(spoločnosti

A. B. B.). Správca dane teda iba použil dokumenty z daňovej kontroly u iného daňového subjektu ako
dôkaz,očombolsprávcomdanespísanýajúradnýzáznamdňa26.3.2020asozistenýmiskutočnosťami
bol žalobca oboznámený a mal možnosť sa k nim počas daňového konania vyjadriť. Obdobne správca
dane postupoval aj pri spoločnosti A. C., B. (úradný záznam zo dňa 19.6.2020). Ak teda správca dane
pri daňovej kontrole žalobcu použil dokumenty z daňovej kontroly u iných daňových subjektov alebo

odpoveď Kriminálneho úradu Finančnej správy a žalobca bol o týchto skutočnostiach upovedomený
(napr. vo výzve správcu dane na predloženie dôkazov č. 101108750/2020 zo dňa 1.7.2020) s možnosťou
vyjadrenia sa k nim daňového konania, správca dane nepostupoval v rozpore s Daňovým poriadkom.
Správny súd pripomína, že podľa § 24 ods. 4 DP možno ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť
k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v

rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V intenciách § 24 ods. 4 daňového poriadku
nepochybne možno pri daňovej kontrole použiť aj dokumenty získané v súvislosti s inou daňovou
kontrolou, samozrejme za predpokladu, že je kontrolovaný daňový subjekt s použitím týchto dokumentov
oboznámený. Postup, aký zvolil správca dane pri daňovej kontrole u žalobcu (použitie dokumentov
získaných v súvislosti s inou daňovou kontrolou), už napokon aproboval tak Najvyšší súd SR (v rozsudku

sp. zn. 8Sžfk/76/2020 zo dňa 2.2.2022, ods. 39) ako aj Najvyšší správny súd SR (v rozsudku sp. zn.
5Sfk/53/2022 zo dňa 30.11.2023, ods. 43) a Ústavný súd SR (v uznesení sp. zn. IV. ÚS 607/2021 zo
dňa 30.11.2021, ods. 42).

71. Správny súd v nadväznosti na námietku žalobcu ohľadom „výsluchu“ H. H. I. ako svedkyne v jeho

neprítomnosti poznamenáva, že H. H. I. nebola účtovníčkou spoločnosti A. B. B., ako to nesprávne tvrdí
žalobca v žalobe, ale konateľkou tejto spoločnosti.

72. Námietka žalobcu o nevypočutí E. F. G. ako svedka taktiež nebola dôvodná. Z administratívneho
spisu vyplýva, že E. F. G. využil právo nepodať vysvetlenie už pred Kriminálnym úradom Finančnej

správy z dôvodu, že by si mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania (Zápisnica Kriminálneho
úradu Finančnej správy o podaní vysvetlenia zo dňa 10.7.2019). Správny súd pripomína, že aj v
daňovom konaní môže odoprieť výpoveď ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania
sebe alebo blízkej osobe (§ 25 ods. 2 DP). To znamená, že pokiaľ má fyzická osoba motív nevypovedať v
rámci určitého trestného konania, pretože má obavu, že by si mohla privodiť nebezpečenstvo trestného

stíhania,potommá(zákonodarcomaprobovaný)motívzrovnakéhodôvodunevypovedaťanivdaňovom
konaní. Správny súd ďalej uvádza, že E. F. G. síce bol osobou zodpovednou za vedenie účtovníctva
spoločnosti A. C., B., avšak podľa jeho čestného vyhlásenia účtovníctvo nebolo možné vrátiť, pretože
bolo zničené vytopením. E. F. G. bol takisto zodpovedný za účtovníctvo spoločnosti A. B. B.. a žalobca
mal kontakt na oboch označených dodávateľov práve od E. F. G.. Napokon, ako to konštatoval aj

žalovanývnapadnutomrozhodnutí,E.F.G.nebolsplnomocnenýmzástupcomžiadnejzdodávateľských
spoločností žalobcu (A. B. B. a A. C., B.).73. Ani námietka žalobcu, týkajúca sa nevykonania miestneho zisťovania, resp. miestnej obhliadky,
nebola podľa názoru správneho súdu dôvodná. K tejto námietke žalovaný v napadnutom rozhodnutí
dôvodne uviedol, že miestne zisťovanie v priestoroch sídla žalobcu, kde sa mali fakturované služby

poskytovať, by neprinieslo do procesu dokazovania nové dôkazy, ktoré by vyvrátili oprávnené
pochybnosti správcu dane o realizácii obchodných transakcií. Poskytnutie predmetných služieb, nemá
tzv. archívny charakter a nezanecháva v priestore, kde mali byť predmetné služby poskytnuté, hmotnú
stopu, keďže tieto služby mali byť momentom poskytnutia v zdaňovacom období apríl 2019 aj
spotrebované (samozrejme za predpokladu, že boli skutočne dodané aspoň v čiastočnom rozsahu).

74. Námietka žalobcu, týkajúca sa nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, nebola dôvodná. Daňový
poriadok určuje procesný postup správcu dane, ktorý je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také
dokazovanie, ktoré môže prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov
konania. Správca dane je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, a ktoré
skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je potom vecou správnej

úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané
dôkazy postačujú alebo či treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v
daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte.

75.Daňovýsubjektakopodnikateľkonávovlastnommeneanavlastnúzodpovednosť.Akmápreukázať

zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu,
získavať dôkazy o tom, že bol obchod uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť
akékoľvek pochybnosti a aby tieto dôkazy mohol potom predložiť finančným orgánom v rámci prípadnej
daňovej kontroly. Žalobca síce správcovi dane predložil listinné dôkazy, ktoré však neboli spôsobilé
vyvrátiť pochybnosti správcu dane o skutočnostiach tvrdených žalobcom, pričom správca dane tieto

pochybnostizrozumiteľnevymedzilapodložilkonkrétnymiskutkovýmizisteniami.Inýmislovami,žalobca
v daňovom konaní (a ani v žalobe) neuviedol také dôkazy a argumenty, ktoré by boli spôsobilé
vyvrátiť závery správcu dane o tom, že nepreukázal nadobudnutie predmetných zdaniteľných plnení
v zdaňovacom období apríl 2019 (tak a v takom rozsahu, ako to bolo uvedené na faktúrach, ktoré mali
vystaviť spoločnosti A. B. B. a A. C., B.).

76. V nadväznosti na uvedené je potrebné uvedomiť si, že daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona
č. 222/2004 Z.z. môže vzniknúť iba na základe faktického dodania tovaru alebo služby (čo žalobca
nepreukázal) a nie na základe vystavenia faktúr s daňou. Základnou podmienkou práva na odpočítanie
dane je, aby išlo o tovary a služby, ktoré naozaj boli dodané. Správca dane pri posudzovaní dôvodnosti

uplatneného nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí vychádzať nielen z dokladov,
resp. listín predložených daňovým subjektom, ale aj z ďalších zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania. Správca dane musí tiež posúdiť, či v prípade predložených dokladov neabsentuje
materiálny základ. Skutočnosť, že boli vyhotovené a predložené faktúry, nie je nespochybniteľným
dôkazom toho, že k dodaniu tovarov a služieb skutočne došlo.

77. Dôvodná nebola ani námietka žalobcu, ktorou finančným orgánom vyčítal nesprávne právne
posúdenie veci. Správny súd považuje závery žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie správcu dane,
za správne a súladné so zákonom č. 222/2004 Z.z., pretože žalobca nepreukázal nadobudnutie
predmetných zdaniteľných plnení v zdaňovacom období apríl 2019, tak ako bolo uvedené vyššie.

78. Právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sa spája výlučne so vznikom daňovej povinnosti
v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Dodanie tovaru alebo služby, na základe čoho vzniká
daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia práva na odpočítanie dane a pokiaľ žalobca
nepreukázal,žetovaraleboslužbaboladodaná,nemohložalobcovivzniknúťprávonaodpočítaniedane.

Pokiaľ nebolo preukázané, že obchody deklarované predmetnými faktúrami boli reálne uskutočnené,
nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti týchto dodávateľov v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. a
žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona . 222/2004 Z.z. Rozhodnutie
správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil, je potom
výsledkom správneho právneho posúdenia veci a námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú dôvodné.

Zákon o DPH stanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Na to, aby
mohlo byť pri dodaní tovaru alebo služby uplatnené právo na odpočítanie dane, nestačí len vyhotovenie
samotnej faktúry s náležitosťami podľa § 71 zákona . 222/2004 Z.z.79. Pre úplnosť správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca namietal zistenia správcu dane týkajúce
sa servisných činností tvrdiac, že predložil listiny dostatočne preukazujúce realizáciu týchto činností,
správny súd pripomína, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nespochybňoval potrebu udržiavať

motorové vozidlá v prevádzkyschopnom stave. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že listinným
dôkazom z titulu nutnosti opráv a servisných prehliadok je napríklad servisná knižka, a že napriek
poskytnutiu časového priestoru žalobcovi, aký sám žiadal, žalobca relevantný dôkaz nepredložil.

80. Pokiaľ žalobca namietal, že je ťažké predstaviť si, akú ďalšiu evidenciu mal predložiť ohľadne

upratovacích, administratívnych a ekonomických služieb, ktoré mu boli poskytnuté zo strany
dodávateľov, správny súd pripomína, že žalobcom uvádzaní dodávatelia dodanie týchto služieb
nepotvrdili.

81. Možno teda uzavrieť, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov vychádzajú z riadne
zisteného skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky zákonné náležitosti. Finančné

orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré skutočnosti nepovažovali za
preukázané, z ktorých dôkazov vychádzali, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili a ako vec
právne posúdili.

82. Správny súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel k záveru,, že žaloba nie je dôvodná, preto

ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.

83. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,
že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od
žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

84. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny

súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum

právnej pomoci (písm. c/).