Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. júl 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: TO-1T/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617010700
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4617010700.43

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Mihálikovej a prísediacich

členov senátu Mgr. Idy Valachovej a JUDr. Michala Spáčila, v trestnej veci obžalovaného A. B.,
narodeného XX.XX.XXXX v C., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1
písmeno a), odsek 3 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s použitím § 138 písmeno b) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.07.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku

obžalovaný
A. B. narodený XX.XX.XXXX D. C.,
trvale bytom E., F. XXX/XX,

s a o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Topoľčany zo dňa 25.09.2017, sp. zn. Pv 389/17/4406 pre skutok
v nej kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a),
odsek 3 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s použitím § 138 písmeno b) Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť tak, že:

odo dňa 30.01.2016 v obci E., v rodinnom dome č. XXX/XX G. F. ulici a následne od 09.12.2016 až
do dňa 24.06.2017 do 12:45 hodiny v C., G. E. H. I. XXXX/XX v byte, v garsónke na 11. poschodí
obytného bloku, poškodenú G. J. (rodenú K.), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX (predtým L. I.
XXX), s ktorou žil počas uvedených období v spoločnej domácnosti, počas bývania v E. opakovane
pri vzájomných hádkach minimálne jeden krát za dva týždne chytil silno pod krkom, alebo za ruku,
alebo fackoval po tvári, so slovami: „kto si“, počas bývania v C. opakovane pri vzájomných hádkach
minimálne jeden krát do týždňa, chytil silno pod krkom, niekedy ju až pridusil, alebo silno chytil za ruku,

alebo fackoval po tvári, tzv. zaucho, minimálne dvakrát ju kopol nohou do hlavy, minimálne jeden krát
ju prehodil cez posteľ a poškodená spadla na podlahu, minimálne jeden krát päsťou udrel do oblasti
hrudníka,vmesiacochaprílamáj2017jejpriložildvakrátnôžnaoblasťkrkusoslovami:„akhopodvedie,
tak ju podreže“, taktiež v uvedenom období poškodenú neustále sledoval, kontroloval telefonicky, bol
neprimerane žiarlivý, pričom jej uvádzal, že ak ho podvedie, tak odvisne, vydieral ju citovo slovami, „že
ak od neho odíde, tak sa zabije“, dňa 23.06.2017 ju akože, zo zábavy chytil pod kolenami a vyložil jej
nohy na parapetu okna zvnútra a povedal jej „hádam si nemyslíš, že by som ťa vyhodil z okna“, dňa

24.06.2017 jej uviedol zase slová „že či má lano“, pričom keď poškodená uviedla, že všetko oznámi
na polícii, alebo otcovi, proti jej vôli ju chytil za vlasy a nalial jej do úst dva štamprlíky alkoholu, aby jejvraj nikto pod vplyvom alkoholu neveril, čím svojím konaním po dlhší čas spôsoboval poškodenej veľký
stres, strach, psychické a fyzické utrpenie, čím spôsobil poškodenej G. J. (rodenej K.) psychickú ujmu
– posttraumatickú stresovú poruchu,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Topoľčany podala dňa 26.09.2017 na Okresnom súde Topoľčany
(od 01.06.2023 Okresný súd Nitra) obžalobu na obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný), pre zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno a), písmeno

d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Okresný súd Topoľčany o podanej obžalobe rozhodol v poradí prvým rozsudkom č. k. 1T/75/2017-387
zo dňa 09.05.2018 tak, že obžalovaného uznal vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby
podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s použitím § 138

písmeno b) Trestného zákona, na základe skutkovej vety uvedenej v obžalobe. Za uvedený zločin uložil
obžalovanému podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona, § 36 písmeno j) Trestného zákona, postupom
podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon
ktorého zaradil obžalovaného podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 73 odsek 2 písmeno d), odsek

4 Trestného zákona a § 74 odsek 1 Trestného zákona, uložil obžalovanému ochranné protialkoholické
liečenie ambulantnou formou.

V dôsledku podaného odvolania obžalovaného proti vyššie špecifikovanému (v poradí prvému
rozsudku), vo veci rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, ktorý uznesením č. k. 4To/43/2018-552

zo dňa 12.07.2018 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V zrušujúcom uznesení odvolací súd okrem iného uviedol, že bolo
pochybenímužorgánovčinnýchvprípravnomkonaní,keďvyšetrovateľkauznesenímzodňa14.07.2017
pribrala za účelom zodpovedania otázok týkajúcich sa vierohodnosti výpovede svedkyne – poškodenej
G. K., najmä k tomu, či trpí posttraumatickou poruchou znalca z odvetvia psychiatria A. M. D. a nie

znalca z odvetvia psychológia, ktorému prislúcha zodpovedať na odborné otázky takéhoto charakteru.
Odvolací súd zároveň uviedol, že znalec psychiater bol pribratý i za účasti konzultanta – znalca z
odvetvia psychológia a následne bol znalcami A. M. D. a A. N. A. konzultantom, vypracovaný spoločný
znalecký posudok zo dňa 14.08.2017 pod číslom 95/2017 a číslom 17/2017, ktorý vyšetrovateľka,
prokurátor a následne aj súd prvého stupňa akceptovali, pričom podľa odvolacieho súdu, pokiaľ sa

na vypracovaní tohto ZP podieľal konzultant, nemohla byť táto istá osoba v tejto veci zároveň aj
znalcom (§ 151 odsek 2 TP) a teda nemohla podávať ani znalecký posudok, ani písomné vyjadrenie.
Postavenie konzultanta vylučuje byť v tej istej veci znalcom. Na základe uvedeného odvolací súd na
strane 4. odôvodnenia uznesenia (č.l. 555), konštatoval nepoužiteľnosť tohto znaleckého posudku vo
vzťahu k osobe poškodenej v danej trestnej veci s tým, že je nevyhnutné, aby súd prvého stupňa

pribral do konania nového znalca, z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a to
za účelom zodpovedania otázok bližšie už špecifikovaných v uznesení vyšetrovateľky zo 14.07.2017.
Zároveň odvolací súd konštatoval, že úlohou súdu prvého stupňa bude tiež preveriť obhajobné tvrdenia
obžalovaného výsluchom ním navrhovaných svedkov a to A. O. A., A. O. a A. P..

Súd prvého stupňa, v zmysle pokynov odvolacieho súdu, pribral do konania znalkyňu A. A. Q., z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorá vo veci vypracovala znalecký posudok č.
2/2019. V záveroch uvedeného znaleckého posudku znalkyňa konštatovala, že na základe výsledkov
psychologického vyšetrovania poškodenej, charakterizuje jej osobnosť ako nonmaturovanú, histriónsky
štruktúrovanú s plytkou, egocentrizovanou a labilnou emotivitou, tendenciou získavať pozornosť

aj formou dramatizovania a teatrality, s pohotovosťou k impulzivite, reaktibilitám v náročnejších a
napätejších situáciách nie celkom účinne regulovaná so spätnoväzobnými racionálnymi mechanizmami.
Sebahodnotenie nevyrovnané, potreba potvrdenia a prijatia od okolia, citlivá na odmietnutie, z čoho
plynie sugestibilita, ovplyvniteľnosť či už inými ľuďmi alebo okolnosťami, interpersonálne fungovanie
nezrelé so sklonom k nekompromisnosti a následným konfliktným momentom. Znalkyňa zároveň

konštatovala, že u poškodenej vyšetrením nebola preukázaná konfabulatórna produkcia, zistené bolisklony k fabulácii, v podobe pohotovosti modifikácie sebaobrazu v sociálne žiaducejším smerom a
v podobe čiastočne emočne skreslenej reprodukcie prežívaných udalostí a ich okolností a detailov.
Podľa znalkyne poškodená s najväčšou pravdepodobnosťou mohla prežívať popisované konanie

obžalovaného ako ohrozujúce, obavne, ťaživo, úzkostne, depresívne, psychicky diskomfortne, čo
u nej mohlo viesť k mnohým neurotickým adaptačným ťažkostiam, nielen v danom čase, ale aj
v nasledujúcom období, v ktorom neurotickú symptomatiku mohlo potencovať udávané správanie
príbuzných obžalovaného ako i samotné oživovanie témy v rámci úkonov trestného a súdneho konania.
Znalkyňaďalejuviedla,ženeurotické,úzkostnéprežívaniespomienok,nedosahujeupoškodenejúroveň

známok závažnejšej depresie, ani pretrvávanie ukazovateľov posttraumatickej stresovej poruchy, fóbie,
generalizovanej úzkosti alebo sociálnej izolácie (č. l. 795-796).

Okresný súd Topoľčany následne rozhodol o podanej obžalobe v poradí druhým rozsudkom č. k.
1T/75/2017-1283 zo dňa 16.04.2021, ktorým uznal obžalovaného vinným zo zločinu týrania blízkej a
zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s

použitím § 138 písmeno b) Trestného zákona, za čo mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov
so zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň uložil obžalovanému
ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

V dôsledku podaného odvolania, bol aj daný (v poradí druhý) rozsudok súdu prvého stupňa zrušený,

a to uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 4To/44/2021-1367 zo dňa 30.09.2021. V odôvodnení tohto
druhého zrušujúceho uznesenia, odvolací okrem iného konštatoval, že z odôvodnenia napadnutého
rozsudku vyplýva, že vo vzťahu k diagnostikovanej PTSP u poškodenej ako následok konania
obžalovaného, súd prvého stupňa vychádzal predovšetkým zo záverov znaleckého posudku znalca
A. D. ako aj z jeho výpovede učinenej na hlavnom pojednávaní, pričom v odôvodnení napadnutého

rozsudku v ďalšom v tomto smerom absentujú zodpovedajúce právne úvahy, pokiaľ ide o zistenia a
závery znalkyne z odboru klinická psychológia dospelých A. Q.. Zároveň odvolací súd zdôraznil, že súd
prvého stupňa nevenoval dostatočnú pozornosť tomu, a výsluchom znalca nezisťoval konkrétne aké
zdravotné komplikácie a problémy sa u poškodenej po spáchaní činu rozvinuli a následne potom, či
tieto aj spĺňajú požiadavky potrebné pre záver, že v zmysle odseku 3 písmeno a) § 208 Tr. zákona, sa

jedná o ťažkú ujmu na zdraví a nezisťoval tiež, či znalcom diagnostikovaná PTSP, je len prechodného
alebo nevýznamného charakteru, prípadne, či pretrváva až do súčasnej doby. Odvolací súd poukázal
na znalecký posudok znalkyne A. Q., ktorá vo vzťahu k osobnosti poškodenej uviedla, že je nezrelá
s histriónskými rysmi, jej emotivita je labilná, má tendenciu získavať pozornosť okolia na svoju osobu,
jej afektivita je nestála s pohotovosťou k impulzívnym náhlym reakciám. V medziľudských vzťahoch

funguje nezrelo, často závisle s nekompromisnosťou riešenia, čo vedie k možným konfliktným stresom.
Jej frustračná tolerancia je nízka, adaptuje sa nevyrovnane s pohotovosťou k úzkostiam, depresiám a
neurotickým reakciám. Jej pamäťové schopnosti sú priemerné, konfabulácie zistené neboli, naopak bola
u nej zistená pohotovosť k fabulácii, čiže upravovaniu obrazu najmä o sebe sociálne želateľným stavom.
Nebola u nej zistená žiadna forenzne významná psychopatológia, čo predstavuje základ všeobecnej

vierohodnosti jedinca. K nej pristupuje osobnostná výbava, ktorá mierne znižuje z psychologického
hľadiska všeobecnú vierohodnosť poškodenej.

Odvolací súd uviedol, že bude potrebné vypočuť poškodenú ako svedka, a to aj za prítomnosti znalkyne
A. Q., k obmedzeniu v obvyklom spôsobe života v dôsledku diagnostikovanej PTSP, teda aké zdravotné

komplikácie a problémy sa u nej po spáchaní činu rozvinuli, a po akú dlhú dobu, a ako konkrétne ju tieto
zdravotné problémy obmedzovali v bežnom živote o to viac, keď tvrdila, že po tom, ako bol obžalovaný
vzatý do väzby, chodila riadne von, napríklad na nákupy, na úrad práce, či na pohovor. Taktiež bude
potrebné požiadať znalkyňu A. Q. o doplnenie znaleckého posudku ohľadne objasnenia otázky ohľadne
špecifickej vierohodnosti výpovedí poškodenej z psychologického hľadiska vo vzťahu k prežitému aj

s ohľadom na osobnosť poškodenej s histriónskymi rysmi a napokon aj k diagnostikovanej PTSP i z
pohľadu toho, že podľa vyjadrenia znalkyne osoba, ktorá má trpieť príznakmi PTSP, nemá tendenciu
nadväzovať nové vzťahy, má tendenciu k sociálnej izolácii. Zároveň odvolací súd uložil súdu prvého
stupňa vysporiadať sa s tvrdením poškodenej o obmedzení v obvyklom spôsobe života, a to aj jej
výsluchom za prítomnosti znalkyne, či poškodenou tvrdené, resp. pociťované obmedzenia a zdravotné

problémy v dôsledku PTSP, zodpovedajú predovšetkým k lekárskym nálezom, aby bolo jednoznačne
vyjadrené, či zdravotné problémy v dôsledku PTSP u poškodenej mali charakter ťažkej ujmy na zdraví
alebonie.Odvolacísúdzároveňzdôraznil,ževyhodnotenie,čivdôsledkuzistenejPTSPbolapoškodená
v obvyklom spôsobe života obmedzená podstatne, alebo obmedzenie v obvyklom spôsobe životanedosahovalo potrebnú mieru na konštatovanie podstatného obmedzenia, je otázkou právnou a túto
musí urobiť súd na základe lekárskych správ a záverov znalca.

Po zrušení druhého rozsudku tunajšieho súdu došlo k zmene v obsadení senátu, ktorý rozhoduje vo
veci podanej obžaloby. Z uvedeného dôvodu súd písomným oznámením zo dňa 31.05.2022 (č.l. 1391)
oznámil obžalovanému, že v tejto trestnej veci došlo k zmene senátu a zároveň obžalovaného vyzval,
aby sa v určenej lehote vyjadril, či s touto zmenou súhlasí, alebo nesúhlasí a žiada vykonať hlavné
pojednávanie znova (§ 277a odsek 1 Trestného poriadku). Obžalovaný písomným podaním doručeným

súdu dňa 22.06.2022 (č.l. 1408) prostredníctvom svojho obhajcu súdu oznámil, že súhlasí so zmenou
senátu a nežiada vykonať hlavné pojednávanie odznova.

Okresný súd Topoľčany po doplnení dokazovania rozhodol dňa 14.03.2023 o podanej obžalobe
v poradí tretím rozsudkom č.k. 1T/75/2017, ktorým obžalovaného uznal vinným zo zločinu týrania
blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, za ktorý uložil obžalovanému test

odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby
s probačným dohľadom v trvaní 2 roky.

V dôsledku podaného odvolania bol aj uvedený (v poradí tretí rozsudok súdu prvého stupňa zrušený
uznesenímKrajskéhosúduvNitreč.k.4To/79/2023-1640zodňa12.10.2023.Odvolacísúdvzrušujúcom

uznesení okrem iného uviedol, že Krajský súd podotýka, že ustanovená znalkyňa sa nevyjadrovala k
špecifickej vierohodnosti poškodenej, z psychologického hľadiska vo vzťahu k prežitému aj s ohľadom
na osobnosť poškodenej s histriónskymi rysmi, resp., či poškodená správne vnímala prežité udalosti
vzhľadom na jej emočnú labilitu. Za takéhoto stavu, odborný posudok znalkyne nemožno mať za
komplexný, a pokiaľ zodpovedanie tejto podstatnej otázky nie je riešiteľné dodatkom už k pôvodne

vypracovanému posudku, je potrebné, aby znalkyňa vo veci vypracovala nový znalecký posudok.

Tunajší súd, dôsledne sa riadiac právnym názorom a pokynmi vyslovenými v ostatnom zrušujúcom
uznesení odvolacieho súdu, uložil ustanovenej znalkyni z odboru psychológia A. A. Q. vypracovať
nový znalecký posudok, v rámci ktorého sa znalkyňa vyjadrovala okrem iného aj k otázke špecifickej

vierohodnosti poškodenej.

Znalkyňa uviedla, že pred vypracovaním znaleckého posudku poškodenú osobne vyšetrila, pri
vypracovaní posudku mala k dispozícii súdny spis a vyžiadala si aj správy od psychiatričky A. L. a
psychologičky A. K., ktoré sú aj zakomponované v znaleckom posudku.

Zo záverov znaleckého posudku menovanej znalkyne č. 8/2024 zo dňa 24.03.2024 ako aj z výsluchu
znalkynenahlavnompojednávanívyplýva,žeintelektpoškodenejniejenarušenýžiadnympatologickým
procesom, rovnako je nenarušený jej kontakt s realitou. Osobnosť poškodenej však nie je dostatočne
vyzretá, v štruktúre dominujú histriónske rysy s egocentrizovanou, povrchnou a labilnou emotovitiou,

ktorej dynamika je sprevádzaná výraznou mierou teatrality a dramatizácie, sebahodnotenie poškodenej
je nevyrovnané, znížená miera zodpovednosti sebareflexia a sebakritičnosť sú u nej nízke, prítomná
je tendencia externalizovať aj vlastnú „vinu“ na situáciách a prípadných konfliktoch. Hodnotový rámec
poškodenej je reálne plytko a úzko formátovaný, ňou subjektívne verbálne proklamovaná hodnotová
orientácia nekorešponduje s reálnou životnou históriou poškodenej. Histriónske rysy osobnosti

poškodenej sú popísané v podobe labilnej emotivity t.j. emotivity nestálej, rýchlo sa meniacej, pri
ktorej sa rýchlo prechádza z jedného pólu emócií do druhého. Za bežných životných situácií (emočne
nenáročných), je poškodená schopná rozumovo regulovať svoje prejavy a správanie, ak však do tej
situácie vstúpia emócie, tak jej temperament je veľmi dynamický, veľmi rýchly, reaguje potom impulzom,
teda reaguje hneď bez toho, aby to nejako racionálne – rozumom spracovala. Jej správanie sa

neriadi prevažujúco rozumovou kontrolou, ale afektívnymi stavmi – emóciami a je zamerané na to, aby
znížila svoju emočnú nepohodu. U poškodenej je sebahodnotenie a nazeranie na seba veľmi nezrelé
a nekritické. Poškodená aj na menšie problémy reaguje prehnane. U poškodenej, aj v dôsledku tohto
mechanizmu, je tendencia k predkladaniu obrazu o sebe, popisovaniu svojho života, svojich reakcií,
svojich jednotlivých rolí v živote, výhradne pozitívnym spôsobom, t.j. akoby „ja som stále tá dobrá

a za všetko negatívne a zlé je zodpovedné okolie“. Táto osobnosť sa takto premieta do všetkých
vzťahov, vrátane partnerských. Poškodená sa vníma ako osoba s vysokou mierou empatie, sociálne sa
angažujúca, čo ale reálne u nej – v jej živote nenachádzame.Vo vzťahu k všeobecnej vierohodnosti znalkyňa uviedla, že u poškodenej vnímanie nie je chorobne
ovplyvnené a poškodená má aj dostatočnú výbavu na to, aby správne vnímala. Ďalšou zložkou
všeobecnej vierohodnosti je myslenie, ktoré u poškodenej nie je narušené patologicky teda chorobne

a poškodená je schopná úsudku. Všeobecnú vierohodnosť poškodenej však ovplyvňuje katathýmne
– emočné ovplyvnenie myslenia; t.j. vnímanie poškodenej je v poriadku (aj intelekt aj pamäť sú
v poriadku), avšak v dôsledku jej osobnosti sa nemožno spoliehať na to, že to, čo ona následne
reprodukuje, je adekvátne skutočnosti. Uvedené u nej platí vo všeobecnosti – pri rôznych témach.

K otázke špecifickej vierohodnosti poškodenej, znalkyňa na základe vyhodnotenia použitých kritérií
uviedla, že špecifická vierohodnosť poškodenej, t.j. reprodukovanie prežitého, nie je z pohľadu
štandardizovaných hodnotiacich kritérií naplnená, a aj tu sa prejavili prvky, ktoré znižujú psychologickú
vierohodnosť poškodenej. Psychologické vyšetrenie u poškodenej potvrdilo sklony k fabulácii,
vedomému skresľovaniu pri reprodukcii prežitých udalostí a to najmä v dôsledku pohotovosti
k modifikácii sebaobrazu v záujme sociálne pozitívnejšieho, priaznivejšieho a žiaducejšieho nasvietenia

vlastnej osoby a taktiež v dôsledku katathýmne (emočne) skreslenej reprodukcie prežívaného.
Poškodená mohla prežívať správanie svojho partnera diskomfortne, ale spôsob, akým popisuje prežité
situácie, nie je psychologicky vierohodný. Popisovanie situácií histriónskou osobnosťou je sprevádzané
nadnášaním, teatrálnosťou, ale jej je zrejmé, že jej prežívanie tej situácie nebolo v skutočnosti
také dramatické, ako uvádza. U poškodenej znalkyňa zistila sklony k fabuláciám t.j. k vedomému

skresľovania pri reprodukcii prežitých udalostí, pričom u poškodenej sa jednalo o vedomý mechanizmus,
t.j. uvedomovala si, že niečo popisuje inak, než sa reálne stalo. Sklony ku konfabuláciám u poškodenej
zistené neboli, nakoľko ide o chorobný mechanizmus, ktorý u poškodenej zistený nebol. Znalkyňa
zároveň konštatovala, že u poškodenej nezistila známky posttraumatickej stresovej poruchy (a to ani
vrámcipredchádzajúcehovyšetrenia).Reálnefungovaniepoškodenej,jejinterakcievsociálnomspektre

a vo vzťahu k opačnému pohlaviu zvlášť, je nielen v rozpore s tým, ako poškodená na verbálnej
úrovni toto proklamovala, ale navyše nezapadá do obrazu typického pre osoby trpiace Posttraumatickou
stresovou poruchou.

Pre úplnosť súd dodáva, že vo vzťahu k zisťovaniu posttraumatickej stresovej poruchy neprihliadal

na závery znaleckého posudku znalca MUDr. Višňovského vypracovaného spolu s konzultantkou
A. N. A. pod č. 95/2017, 17/2017 (č.l. 107) nakoľko odvolací súd v 1. zrušujúcom uznesení č.k.
4To/43/2018-552 zo dňa 12.07.2018, na strane 3. jednoznačne konštatoval nepoužiteľnosť uvedeného
znaleckého posudku vo vzťahu k osobe poškodene v danej trestnej veci. Súd prvého stupňa teda plne
rešpektoval pokyn odvolacieho súdu a postupoval podľa jeho právneho názoru a za týmto účelom bola

v konaní ustanovená znalkyňa A. A. Q..

Súd zároveň poukazuje na to, že v konaní bolo doposiaľ vykonané rozsiahle dokazovanie, vrátane
výsluchu obžalovaného, ktorý spáchanie skutku poprel, s tým, že s poškodenou mali normálny vzťah, ak
sa aj hádali, tak kvôli rodičom, nakoľko poškodená sa s jeho rodičmi navzájom nemali radi. Následne od

09.12.2016 bývali s poškodenou v C.. Alkohol požívali vo väčšom množstve obaja, niekedy sa pohádali,
k fyzickým útokom však podľa obžalovaného nikdy nedošlo. Obžalovaný poprel, že by mal poškodenú
vyložiť na parapetnú dosku, nevie o žiadnom lane, v byte ani žiadne nemali. Poškodenej sa modriny
tvorilisamovoľne.Nedopustilsažiadnehokonaniaopísanéhovskutkovejveteobžaloby.Dňa24.06.2017
sa ráno pohádali s poškodeniu pre peniaze, keď od nej chcel, aby platila polovicu nájmu. Keď sa on v

to ráno zobudil, poškodená už bola dosť opitá. On potom vypil 4 poháre borovičky a išiel spať. Keď sa
zobudil, zazvonili policajti, začali sa ho vypytovať, nechápal prečo. Poškodená sa správala normálne,
bola vysmiata, nič jej nebolo. Išla policajtom s úsmevom otvoriť. V byte nebol žiaden neporiadok, policajti
sa ho pýtali, kde má nože, odpovedal, že v linke. Obžalovaný poprel, že by mal naliať do obžalovanej
2 štamprlíky borovičky, pretože keď sa v ten deň zobudil, poškodená už bola opitá. Poprel aj tvrdenia

poškodenej, že by chodila v dlhom oblečení, aby jej nebolo vidieť modriny, oblečená chodila normálne
- v krátkych tričkách, sukniach, v plavkách.

Svedkyňa – poškodená G. J. uviedla, že sa s obžalovaným zoznámila počas vzťahu s N. D..
Prihovorila sa ona jemu. Obžalovaný jej navrhol, aby išla k nim bývať. Poškodená tvrdila, že útoky od

obžalovaného začali v koncom apríla 2016, keď prestal pracovať. Incidenty však podľa nej nevideli
rodičia obžalovaného, nakoľko boli vtedy v práci, rodičia nevideli. Zároveň však poškodená tvrdila, že
obžalovaný mával také výpady v noci, buď ju kopol alebo udrel päsťou, alebo škrtil. Keď si vypil, bolo
zle, búchal ju asi 1 krát za 2 týždne. Obžalovaný si následne našiel potom prácu v F., ale jeho matka mudo práce vypisovala, že ona (poškodená) sa fláka s chlapmi po E., chcela sa preto osamostatniť. Po 9
mesiacoch sa s obžalovaným odsťahovali do C.. Obžalovaného sa bála, ale ho aj ľúbila. Obžalovaný
začal veľa piť, bol útočný, boli tam facky do ľavého oka, a pod vplyvom alkoholu bol obžalovaný strašne

agresívny, a keď začal kombinovať lieky s alkoholom, bol ako zviera. Keď bol triezvy, bol milý. V marci ju
napadol, bola celá dobitá, bodol ju do chrbta. Nôž s 30 cm čepeľou na krájanie mäsa jej priložil ku krku,
ťahal jej vlasy, porezal ju. 2x ju bodol 15 cm nožom, ktorý ale bol tupý. Mala malú ranu aj s modrinou,
bodol ju, lebo žiarlil. Po byte musela chodiť nahá, chcel jej spáliť bradavky. Poškodená ďalej tvrdila, že
sa nemohla sama sprchovať ani chodiť na WC, všetko chcel mať pod kontrolou. Dňa 24.06.2017 sa

zobudila, on vypil 3 borovice, povedal, že či má lano alebo pôjde sama. Ona sa mu vyhrážala, že to
povie policajtom a otcovi. Čapol ju za vlasy, začal sa smiať, že môže vypovedať, čo chce, že nafúka.
Obžalovaný jej hovoril, že keď pôjde domov k rodičom sa zabije, že za ňu pôjde do Ilavy, že ju raz zabije,
keď chcela ísť od neho preč. 11.06. jej otrieskal hlavu a prehodil ju cez posteľ. Poškodená uviedla,
že bola celá dotrieskaná, a poprela tvrdenia obžalovaného o tom, že by mala mať rada tvrdý sex. Po
odchode od obžalovaného navštevovala psychologičku K., vtedy mala úľaky, stačilo, že niekto zdvihol

ruku, zľakla sa, nechodila nikde sama. Nevie, či sú svedkovia, čo ju videli s modrinami, nepochádza zo
E., pozná tam iba D.. J. si na nej všimla vytrhané vlasy, keď ju strihala, a keď ju mama sprchovala, tak
videla na nej modriny.

Na hlavnom pojednávaní dňa 21.09.2022 (kedy bola vypočúvaná za prítomnosti znalkyne A. Q.)

poškodená uviedla, že po obmedzení osobnej slobody obžalovaného, nadviazala iba jeden partnerský
vzťah a to s jej súčasným manželom. Manželstvo uzatvorili dva mesiace po narodení ich dcéry, t.j.
28.09.2019. Ich vzťah začal najskôr dopisovaním cez internet s tým, že ich matky sa poznali, ona iba
vedela, o koho ide. Je možné, že to ich dopisovanie začalo v 03/2018 a spoločnú domácnosť začali viesť
asi po 1 – 2 týždňoch od ich prvého osobného stretnutia. Ona sa prisťahovala k nemu, a dokonca jej

matka mala na adrese manžela evidovaný prechodný pobyt. V súčasnosti je na rodičovskej dovolenke
a v čase začatia spolužitia s obžalovaným bola evidovaná na úrade práce. Pred začatím spolužitia s
obžalovaným nepracovala, bola tiež vedená na úrade práce. Pred začatím spolužitia s obžalovaným
mala okruh kamarátov, s ktorými chodili si spolu sadnúť von. Počas spolužitia s obžalovaným musela byť
iba s ním. Ďalej uviedla, že po ukončení spolužitia s obžalovaným si už nenašla nijaký okruh kamarátov,

už nemala o to ani záujem, venuje sa manželovi a dieťaťu. Po ukončení spolužitia s obžalovaným
bývala u svojich rodičov a následne po zoznámení s terajším manželom sa presťahovala k nemu. Podľa
poškodenej sa jej život po ukončení spolužitia s obžalovaným zmenil v tom smere, že u rodičov mala
väčší kľud, nemusela chodiť po byte nahá, nikto ju nebudil, mohla spať, nikto ju nemlátil. Voľný čas
trávila tak, že chodila spočiatku von len okolo bytovky a neskôr ich aj s mamou začal otec brávať na

cesty dodávkou po zákazníkoch. Psychologičku K. navštívila naposledy pred narodením dcéry a táto
jej povedala, že sa má sústrediť na tehotenstvo a vysadiť lexaurin. Naďalej navštevuje psychiatričku L.,
naposledy bola u nej v období, keď menovaná lekárka písala správu (č. l. 1410). Naďalej užíva denne
lieky proti depresii, ktoré jej predpísala táto psychiatrička. Počas prvého dňa, po ukončení spolužitia s
obžalovaným (po jeho vzatí do väzby) mala všade modriny, rodičia jej pomáhali aj so sprchou. Po 2 –

3 dňoch to už zvládala aj sama. S domácimi prácami ju rodičia nezaťažovali, vlastne prvé dni chodila
iba po výsluchoch na políciu.

Svedok N. D. uviedol, že mali s poškodenou vzťah, ona ale potom začala chodiť s obžalovaným.
Poškodená mu poslala sms-ky, že jej obžalovaný ubližuje, na čo jej povedal, aby zavolal policajtov,

čo ona odmietla, a keď jej následne povedal, že policajtov zavolá on, tak mu poškodená povedala, že
všetko poprie. Posielala mu fotky modrín, on sám však nebol svedkom žiadneho napadnutia. Videl jej
na ruke nejaké zranenie, nevie, z čoho to bolo, vie to iba z toho, čo mu ona povedala. Nevie sa vyjadriť
k vierohodnosti správ poškodenej.

Svedkyňa B. K. (matka poškodenej) uviedla, že obžalovaný bol drzý, urazil ich, jeho správanie bolo
pohŕdavé. Po čase sa im poškodená prestala ozývať, neskôr začala, s tým, že je hladná, potrebovala
peniaze. Stretávali sa v pizzérii. Potom ju začal navštevovať aj manžel, posielala poškodenej po ňom
veci. Poškodená sa obžalovaného zastávala. Vo februári 2017 plakala poškodená do telefónu, že musia
prísť, že obžalovaný dostal epileptický záchvat a zobrali ho do nemocnice, že jej nenechal žiadne

peniaze a má prázdnu chladničku. Tak jej nakúpili a snažili sa ju odtiaľ dostať. Od februára 2017 chodila
za poškodenou častejšie a chcela, aby tam išiel aj manžel. V apríli 2017 prišli dcéru presvedčiť, aby išla
domov. Prišiel tam aj obžalovaný, potom odišiel, vrátil sa, chcel im zabrániť, aby sa rozprávali s dcérou.
Sadol si ku druhému stolu a hral tam, že odpadáva. V júni poškodená zavolala, že ju obžalovaný dobil,chcel ju vyhodiť z okna, stále plakala zavretá na záchode a vtedy priznala, že ju celý čas bil. Manžel
vtedy zavolal na políciu.

Svedok A. K. (otec poškodenej) uviedol, že s obžalovaným si ihneď nesadli. On (svedok) za nimi chodil
každý utorok, podporoval ich (poškodenú a obžalovaného), poškodená bola nezamestnaná, on jej dával
aj peniaze. Keď žili v C., chodila zahalená, pozerali na terase pizzérie, či nemá modriny. Poškodená im
hovorila, že sa jej obžalovaný vyhrážal, že odvisne, že musela behať nahá po byte, obžalovaný ju doma
zamykal a nemohla nikde chodiť. Dňa 24.06.2017 zavolala manželke, že ju chce obžalovaný vyhodiť z

okna. On (svedok) vie všetko len z počutia, nebol priamo svedkom žiadnej bitky. Obžalovaného naživo
videl asi iba trikrát a vždy, keď k nim prišiel, tak obžalovaný spal. Podľa svedka sa poškodenej netvorili
samé od seba modriny, tie mala iba vtedy, keď bola s obžalovaným a vždy povedala, že sa udrela.
S poškodenou bol v kontakte každé dva týždne, aj každý týždeň, nosieval im aj potraviny. V E. na
poškodenej nevidel modriny, až v C.. Poškodená k nim chodila, keď bolo čosi treba zaplatiť, zubára,
alebo odviezť do G.. Niekedy chodila v sobotu a v nedeľu.

Svedok A. L. A. po nahliadnutí do lekárskej správy č.l. 142 uviedol, že sa na nej nachádza s určitosťou
jeho písmo. V správe je napísané, že modriny vznikli v piatok večer, čo on zistil podľa slov pacientky,
pričom modrina sa vstrebáva podľa veľkosti. Svedok zároveň pripustil, že predmetné modriny, mohli
vzniknúť aj inak, ako uviedla poškodená.

Svedok A. O. vypovedal, že poškodená mu napísala na facebooku, písali si, potom sa stretli. V jeden
deň si písali, na druhý sa stretli. Stretli sa potom asi ešte 2x. Poškodená mu hovorila, že má bývalého
priateľa vo vyšetrovacej väzbe a väčšinou rozprávala o tom, že žije s rodičmi a chce sa odsťahovať.
Vnucovala sa, poznali sa pár dní, chcela sa ku nemu nasťahovať. Zdalo sa mu, že obe K. potrebujú

prácu, tak im povedal, aby mu dali žiadosti a životopisy. Keď sa mu však poškodená vnucovala, údaje a
životopisy radšej zničil. Nepáčilo sa mu, že má priateľa vo vyšetrovacej väzbe. Napísal jej to a ukončil to.

Svedok A. P. vypovedal, že mu bolo povedané, že obžalovaný je obvinený za zločin týrania blízkej a
zverenej osoby, videl následky. Bolo mu povedané, že pôjde svedčiť, poškodená mala monokle. Nevie,

ako boli modriny spôsobené. Na čestnom prehlásení, ktoré predložil, netrvá. Podpísal ho síce, text ale
nie je jeho, asi ho písala poškodená. Pracuje ako údržbár v O. a tam aj videl zranenia poškodenej – keď
si dala dole okuliare, mala monokle. Poškodená chodievala do O. s obžalovaným, sama prišla len raz.
On sám žiaden fyzický konflikt nevidel. Svedok napokon uviedol, že netrvá na ním podpísanom čestnom
prehlásení, ktoré sa tkalo modrín na tele poškodenej.

Svedkyňa R. B. (matka obžalovaného) uviedla, že poškodená s obžalovaným žili u nich doma –
v rodinnom dome od 15.02.2016 do 09.12.2016. Keď bolo teplo, nosievala poškodená sukňu a
tričko na ramienka. Nikdy nevidela, že by obžalovaný napadol poškodenú, bol tam krik, ale nevidela
ani modriny, neboli ani hádky. Alkohol podľa svedkyne kupovala obžalovanému poškodená. V E.

chodievali obžalovaný s poškodenou von, na hokej, chodili iba spolu. Potom odišli bývať na činžiak, kde
spolu popíjali. Videla, ako poškodená bila obžalovaného, nebola triezva. Keď bola poškodená u nich,
nenaznačovala, že by bola bitá. Niekedy sedela len tak sama na gauči a začala vrieskať. Videla ju
veľakrát opitú. Nevidela na poškodenej, že by mala vytrhané vlasy, do práce poškodená nechcela chodiť
a k obžalovanému sa správala direktívne.

Svedkyňa J. B. (sestra obžalovaného) uviedla, že poškodená bila obžalovaného po tvári, po ústach,
uvádzala, že sa snažia o bábätko. Keď sa odsťahovali, obžalovaný s nimi mohol komunikovať len na
hlasitý odposluch a so súhlasom poškodenej. Svedkyňa býva od roku 2012 v E. G. D., do E. prišla raz
za dva mesiace, asi 6x bola s poškodenou v kontakte, prišla vždy tak na 3-4 dni. Poškodenú triezvu
nevidela, oblečená chodila v kraťasoch, tielku, plavkách. Nevie o tom, že by poškodená mala mať

vytrhané vlasy.

Svedok A. S. C. uviedol, že obžalovaný a poškodená boli v jeho starostlivosti 2 roky – od júla 2016. Keď
robil poškodenej základné vyšetrenie, všimol si na jej tele modriny. Myslí, že to bolo na ramene. Keď sa
jej pýtal, či sa jej tvoria častejšie, nedostal informáciu, že by bola napadnutá.

Svedok B. T. uviedol, že je domovníkom v bytovom dome na E. H. I. XXXX/XX, C.. Do určitej doby ani
nevedel, že tam obžalovaný s poškodenou bývajú. Dňa 08.03.2017 mu prišla SMS od poškodenej K.
„že sa ospravedlňuje, že bola po treťom potrate nadopovaná Lexaurinom a Diazepamom a ešte požilaalkohol a že to dá do poriadku“. Mala na mysli doškriabané steny, ktoré boli v činžiaku a cez kamery,
ktoré tam sú umiestnené, si pozrel, že to urobila p. K.. Vie, že holdovali obaja alkoholu, to si človek
všimne, poškodenú nevidel nikdy dobitú.

Svedok P. D. uviedol, že 24.6.2017 bol zasahujúcim policajtom v domácnosti obžalovaného a
poškodenej. Bol tam chaos, obaja rozprávali od veci, obaja boli pod vplyvom alkoholu. Mali tam
rozhádzané veci, nemôže ale povedať, že by sa obžalovaný s poškodenou hádali medzi sebou. Keď
tam prišli, už tam bola hliadka a oni dvaja už boli od seba rozdelení. Nepamätá si, či mala poškodená

modriny. Poškodená bola zvláštna, čo on pripisoval alkoholu. Ako zbitá mu nepripadala, rozprávala od
veci; vždy iné varianty. Tvrdila, že nie je pod vplyvom alkoholu a bola. Nevšimol si, že by bol obžalovaný
agresívny. On tam nôž nevidel, bol tam chaos.

Svedok M. A. uviedol, že obžalovaného aj poškodenú vídaval v O., nesprávali sa k sebe zle. Pili aj
alkohol, väčšinou už prišli pod vplyvom alkoholu. Nikdy sa k sebe nesprávali zle, popíjali aj tvrdý alkohol,

rum, borovičku. Modriny na poškodenej nevidel. Chodila tam občas aj sama. Nevidel, že by sa k nej
obžalovaný správal agresívne.

Z lekárskych správ vyplýva, že dňa 25.06.2017 bola poškodená ošetrená na centrálnom príjme G.
C. (č.l.142) pre pomliaždenie lakťa vľavo, podkožné hematómy ľavej hornej končatiny, hematóm

ľavého stehna a pravej ruky. Tam popísané zranenia zároveň korešpondujú s fotodokumentáciou
zabezpečenou pri prehliadke tela poškodenej dňa 25.06.2017 (č.l. 128).

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené doplnené aj listinné dôkazy v zmysle § 269 Trestného
poriadku, z ktorých vyplynulo, že počas trestného konania sa obžalovaný liečil dobrovoľne v

psychiatrickej ambulancii A. U. U. so sídlom v E. G. D., o čom svedčí správa menovanej psychiatričky
zo dňa 22.09.2020 (čl. 1450-1451). Rovnako sa obžalovaný liečil v G. O. B., o čom svedčí správa zo
dňa 15.11.2022 (čl. 1453) - jednalo sa o protialkoholickú liečbu. Obžalovaný sa zároveň podrobuje
spolupráci s probačným a mediačným úradníkom v súvislosti s povinnosťami a obmedzeniami, ktoré mu
boli uložené súdom v rámci nahradenia väzby v tomto trestnom konaní.

Zo správy T. F. B. R. V. J. zo dňa 06.12.2022 (čl. 1467) vyplýva, že obžalovaný bol v tomto zariadení
hospitalizovaný v období od 27.02.2020 do 23.04.2020, s diagnózou porucha psychiky a správania,
zapríčinené užívaním alkoholu a liečbu absolvoval v danom termíne.

Na základe týchto doplnených listinných dôkazov ohľadom absolvovaných liečení zo strany

obžalovaného, súd požiadal znalca A. M. D. o vypracovanie dodatku k znaleckému posudku č.
85/2017 tak, aby sa s poukazom na vyššie špecifikované listinné dôkazy vyjadril, či je aktuálne
resp. naďalej potrebné uložiť obžalovanému ochranné liečenie, ak áno, akého druhu a v akej forme.
Z dodatku k znaleckému posudku menovaného znalca zo dňa 04.01.2023 (čl. 1471), vyplýva, že
u obžalovaného ide o alkoholovú závislosť, ktorá je však podľa dostupných informácií neaktívna.

Obžalovaný podľa dostupných informácií po obdobie 2 rokov abstinuje od alkoholu, čo korešponduje so
správouprobačnéhoamediačnéhoúradníka.Podľaznalcatedamožnohovoriťočiastočnejremisii,kedy
je závislosť neaktívna (požadované symptómy závislosti vyše 12 mesačné obdobie nie sú manifestné),
pričom znalec bral do úvahy dobrovoľnú doterajšiu ústavnú aj ambulantnú liečbu obžalovaného, a preto
konštatoval, že závislosť obžalovaného od alkoholu je v aktuálnom období neaktívna, uzdravujúca sa, v

čiastočnej remisii. Obžalovaný už absolvoval dobrovoľnú ústavnú aj ambulantnú protialkoholickú liečbu.
Od spáchania skutku prešlo vyše 5 ročné obdobie a potreba ochrannej ambulantnej protialkoholickej
liečby sa podľa znalca dezaktualizovala a je možné od nej upustiť.

Po vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil všetky dôkazy v súlade s ustanovením § 2 ods. 12

Tr. poriadku, podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v
trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, a dospel záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok pre
ktorý je obžalovaný stíhaný.

Vzhľadom na vyššie popísané dokazovanie je zrejmé, že existujú dôvodné pochybnosti o tom, že skutok,
pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal tak, ako bol žalovaný resp. nebolo možné prijať jednoznačný
záver o tom, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý mu je kladený za vinu, preto ho súd spod podanej
obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku, nakoľko nebolo preukázané, že v obžalobeopísaným konaním obžalovaného došlo k naplneniu skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) ods. 3 písm. a), písm. d) Tr. zákona s použitím § 138 písm.
b) Tr. zákona.

Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú,
ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen
spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného,
ale súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru. Inak povedané výrok o vine môže byť

založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je
predmetom trestného stíhania, čo však podľa názoru súdu v prejednávanom prípade splnené nebolo.
Judikatúra vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie o vine oprel o jednoznačne zistené fakty, a nielen o
pravdepodobnosť. Nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok nestal, stačí len
pochybnosť o tom, či sa stal a tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia
zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť tú, ktorá je pre obvineného najpriaznivejšia (R 46/1963).

Obžalovaný spáchanie skutku poprel, pričom zo spáchania skutku ho mala priamo usvedčovať
iba výpoveď poškodenej. Výpoveď poškodenej však vzhľadom na závery znaleckého posudku č.
8/2024 vypracovaného znalkyňou A. Q., ako aj výsluch menovanej znalkyne, nemožno považovať za
dôveryhodnú resp. ju nemožno považovať za jednoznačný, presvedčivý a usvedčujúci dôkaz. Znalkyňa

jednoznačne uviedla, že v osobnosti poškodenej dominujú histriónske rysy s egocentrizovanou,
povrchnou a labilnou emotivitou, ktorej dynamika je sprevádzaná výraznou mierou teatrality a
dramatizácie, je u nej znížená miera zodpovednosti, sebareflexia a sebakritičnosť sú u nej nízke,
a je prítomná tendencia externalizovať aj vlastnú „vinu“ na situáciách a prípadných konfliktoch.
Verbálne proklamovaná hodnotová orientácia nekorešponduje s reálnou životnou históriou poškodenej.

Poškodená aj na menšie problémy reaguje prehnane. U poškodenej, aj v dôsledku tohto mechanizmu,
je tendencia k predkladaniu obrazu o sebe, popisovaniu svojho života, svojich reakcií, svojich
jednotlivých rolí v živote, výhradne pozitívnym spôsobom, t.j. akoby „ja som stále tá dobrá a za
všetko negatívne a zlé je zodpovedné okolie“. Podľa znalkyne sa zároveň nemožno spoliehať na
to, že to čo poškodená reprodukuje, je adekvátne skutočnosti. Znalkyňa zároveň konštatovala,

že špecifická vierohodnosť poškodenej nie je z pohľadu štandardizovaných hodnotiacich kritérií
naplnená, a aj tu sa prejavili prvky, ktoré znižujú všeobecnú psychologickú vierohodnosť poškodenej.
Psychologické vyšetrenie u poškodenej potvrdilo sklony k fabulácii, vedomému skresľovaniu pri
reprodukcii prežitých udalostí a to najmä v dôsledku pohotovosti k modifikácii sebaobrazu v záujme
sociálne pozitívnejšieho, priaznivejšieho a žiaducejšieho nasvietenia vlastnej osoby a taktiež v dôsledku

katathýmne (emočne) skreslenej reprodukcie prežívaného. Poškodená mohla prežívať správanie svojho
partnera diskomfortne, ale spôsob, akým popisuje prežité situácie, nie je psychologicky vierohodný. U
poškodenej zistila sklony k fabuláciám t.j. k vedomému skresľovaniu pri reprodukcii prežitých udalostí
- u poškodenej sa jednalo o vedomý mechanizmus, t.j. uvedomovala si, že niečo popisuje inak, než
sa reálne stalo. Znalkyňa zároveň uviedla, že reálne fungovanie poškodenej, jej interakcie v sociálnom

spektre a vo vzťahu k opačnému pohlaviu zvlášť, je nielen v rozpore s tým, ako poškodená na verbálnej
úrovni toto proklamovala, ale navyše nezapadá do obrazu typického pre osoby trpiace Posttraumatickou
stresovou poruchou a u poškodenej prítomnosť tejto poruchy nezistila.

K popisu skutku v skutkovej vete podanej obžaloby súd dodáva, že útoky na poškodenú, či už fyzické

alebo psychické, zo strany obžalovaného (tak ako sú opísané v obžalobe) nepotvrdzujú ani výpovede
rodičov poškodenej, keďže aj otec poškodenej – svedok K. uvádzal vo svojej výpovedi poznatok o
modrinách až z obdobia po jej presťahovaní do C.. Aj samotná SMS komunikácia medzi matkou
obžalovaného a poškodenej ohľadom fyzického napadnutia zo strany obžalovaného (č.l. 140) je zo
dňa 12.06.2017, teda z obdobia po presťahovaní do C., ku ktorému došlo v januári 2017. Zároveň

súd považuje za potrebné uviesť, že ak by ku skutku malo dochádzať už počas spolužitia v E., ako
bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby, nevie si logicky a primerane racionálne vysvetliť, prečo by
sa poškodená za takých okolností s obžalovaným vôbec dobrovoľne sťahovala do C., keď ju k nemu
neviazali žiadne záväzky, či už v podobe detí, spoločného majetku a podobne. Spôsob fyzického
napádania ako bol popísaný v skutkovej vete obžaloby, t. j. prehodenie cez posteľ, priloženie noža na

krk,aleboopakovanékopnutiadohlavy,rovnakoneboljednoznačneabezpochybnostípreukázaný,avo
vzťahu k tým útokom je súd názoru, že v takom prípade by tieto útoky zanechali výraznejšie poranenia,
a to aj s potrebou lekárskeho ošetrenia (najmä kopy do hlavy). Rovnako si súd nevie celkom reálne
predstaviť, ako by mal resp. mohol obžalovaný prehodiť inú dospelú osobu na vzdialenosť cca 2 metre- cez posteľ. Obdobné závery platia pre opakované škrtenia resp. pridusenia. Nelogicky a nesúvisle
vyznievajú aj tvrdenia poškodenej o tom, že ju mal obžalovaný vyložiť na parapetnú dosku a vyhrážať sa
jej vyhodením z okna, pričom ona až pokrivila sušiak na bielizeň – teda sušiak namontovaný z vonkajšej

strany (fasády) bytového domu.

Z vykonaného dokazovania nevyplýva ani to, že by mal obžalovaný poškodenú neustále sledovať a
telefonicky kontrolovať, nakoľko poškodená vypovedala, že sa stretávala so svojimi rodičmi. Matka
poškodenej – svedkyňa B. K. uviedla, že sa s poškodenou stretávali v pizzerii a že od 02/2017 za

ňou chodievala aj častejšie. Otec poškodenej – svedok A. K. vypovedal, že za nimi (za obžalovaným a
poškodenou) chodil každý utorok, a keď k nim prišiel, obžalovaný vždy spal; s poškodenou bol v kontakte
každý týždeň. Svedok A. uviedol, že poškodená chodila aj sama do prevádzky O.. Uvedené výpovede
tak vyvracajú tvrdenia v skutkovej vete obžaloby o izolovaní a neustálom kontrolovaní, či prenasledovaní
poškodenej zo strany obžalovaného. Z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplýva ani tvrdenie
v skutkovej vete obžaloby, že by obžalovaný mal nasilu naliať poškodenej do úst 2 štamperlíky vodky

potom, čo mu oznámila, že ho udá polícii. Okrem tohto, že toto tvrdenie poprel obžalovaný, súd
poukazuje aj na výpoveď svedka P. D. (zasahujúceho príslušníka PZ), ktorý uviedol, že po jeho
príchodedobytuobajat.j.obžalovanýajpoškodenábolipodvplyvomalkoholu,poškodenábolazvláštna,
nepripadala mu však ako zbitá a predovšetkým tvrdila, že nie je pod vplyvom alkoholu, hoci bola. Ak teda
na jednej strane poškodená uvádza, že do nej predtým obžalovaný nalial alkohol nasilu, nie je zrejmé,

prečo by potom policajtovi mala tvrdiť, že nie je pod vplyvom alkoholu a prečo mu hneď neoznámila, že
ten alkohol do nej nasilu nalial obžalovaný.

Z vykonaného dokazovania je zároveň zrejmé, že v danom prípade neexistujú (okrem výpovede
samotnej poškodenej) žiadne iné priame dôkazy, vrátane svedkov, ktorí by boli priamymi účastníkmi

konania opisovaného v skutkovej vete obžaloby, nakoľko vypočutí svedkovia mali informácie o
prejednávanom skutku resp. o konaní obžalovaného iba z rozprávania poškodenej. Rovnako neboli
zabezpečenéžiadnetakélekárskesprávy,ktorébyjednoznačneanespochybniteľnepopisovalizranenia
poškodenej, vrátane mechanizmu ich vzniku, keď napokon aj vypočutý svedok A. A. k lekárskej správe
na č.l. 142, v ktorej uvádzal, že modriny poškodenej mohli vzniknúť aj inak, ako uviedla poškodená.

Obdobne súd poukazuje aj na výsluch svedka A. C., ktorý uviedol, že pri základnom vyšetrení si všimol
na tele poškodenej modriny, a keď sa poškodenej pýtal, či sa jej tvoria častejšie, nedostal informáciu, že
by bola napadnutá. Zároveň tento svedok uviedol, že vo vzťahu obžalovaný – poškodená, vnímal práve
poškodenú ako tú dominantnejšiu osobu.

Pochybnosti o spáchaní skutku v danom prípade nemožno odstrániť ďalšími resp. inými dôkazmi, keďže
žiadne iné dôkazy, preukazujúce vinu obžalovaného, neboli súdu predložené, ani mu nie sú známe.

Je potrebné zdôrazniť, že pre uznanie viny musí mať súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané,

že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, sa skutočne stal a že tento spáchal obžalovaný.
Súd môže oprieť výrok o vine i o nepriame dôkazy, avšak len za predpokladu, že tvoria vo svojom
súhrne logickú, ničím nenarušenú uzavretú sústavu dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba
nadväzujúcich, z ktorých možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť iný. V danom prípade
takýto záver, s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie urobiť nemožno. Rešpektujúc preto zásadu

prezumpciu neviny uvedenú v § 2 odsek 4 Trestného poriadku, vychádzajúcu z pravidla „in dubio pro reo
- v pochybnostiach v prospech obvineného“, z ktorého vyplýva pre súd povinnosť rozhodnúť v prospech
obvineného, ak zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním
ďalších dostupných dôkazov, ako aj s poukazom na ďalšie pravidlo, v zmysle ktorého nedokázaná vina
má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina (ktorú obvinený nie je v konečnom dôsledku ani

povinný dokazovať), súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písmeno a) Trestného
poriadku, nakoľko nebolo preukázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Nitra), a to do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sarozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok

napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva
výslovne vzdal.