Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/132/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623202595
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dudíková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7623202595.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Dudíkovej a sudcov JUDr.
Ľuboša Kunaya a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v spore žalobcu A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX,
zastúpeného Mgr. Marcelom Kandrikom, advokátom, so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, proti žalovanej
D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, G., zastúpenej JUDr. Monikou Meňhartovou, advokátkou, so
sídlomFloriánska16,Košice,ovydaniebezdôvodnéhoobohatenia,oodvolanížalovanejprotiuzneseniu

Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 17. júna 2024, č. k. 5C/31/2023-177

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd")

napadnutým uznesením konanie zastavil (I) a rozhodol o trovách konania tak, že sporovým stranám
nárok na náhradu trov konania nepriznal (II).
2. Len proti výroku uznesenia o trovách konania podala odvolanie žalovaná. Výrok I. uznesenia
odvolaním nebol napadnutý; v tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods.
3 C.s.p., a preto v nej nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.
3. V rozhodnutí o trovách konania súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia

vychádzal z ust. § 163 ods. 2 C.s.p., § 256 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. a konštatoval, že
stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko sporové strany zhodne navrhli odročiť
pojednávanie (z dôvodu mimosúdnych rokovaní), čoho zákonným dôsledkom bolo prerušenie konania,
pričom žiadna zo sporových strán nepodala návrh na pokračovanie v konaní, čím v podstate obe strany
z procesného hľadiska zavinili zastavenie konania.
4. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že prvoinštančný
súd nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že sporové strany zhodne navrhli odročiť
pojednávanie (z dôvodu mimosúdnych rokovaní), čoho dôsledkom bolo zastavenie konania. Návrh na
odročenie pojednávania však podával žalobca a ona ho za účelom mimosúdnych rokovaní akceptovala,
pričom otázkou mimosúdnych rokovaní mala byť aj otázka trov konania. Pri mimosúdnom rokovaní
žalobca navrhol späťvzatie žaloby za podmienok, že sa vzdá akýchkoľvek nárokov voči nej titulom

rekonštrukcie bytu a všetkých jeho investícií a taktiež prevedie vlastnícke právo k všetkým hnuteľným
veciam tvoriacim zariadenie bytu, ktoré boli ním nadobudnuté, do jej výlučného vlastníctva bezodplatne,
a zároveň žalovaná sa vzdá nároku na náhradu trov konania. S touto ponukou nesúhlasila a odmietla sa
vzdať nároku ma náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že od počiatku považuje žalobu za nedôvodnú.
Žalovaná je toho názoru, že nezavinila zastavenie konania, a to len tým, že akceptovala odročenie
pojednávania za účelom mimosúdneho rokovania. Nepožiadala o pokračovanie v konaní, na vedení

ktorého nemala záujem, nakoľko nárok žalobcu v celom rozsahu od počiatku neuznávala. Konštatovala,
že podľa ust. § 256 C.s.p. je trovy povinná uhradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli, pričom jejednoznačné, že spor začal žalobca a len z jeho iniciatívy tieto trovy vznikli. Navrhla, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania zmenil a priznal jej 100 % náhradu trov súdneho
konania v súlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu považoval záver súdu prvej inštancie o spoluzavinení žalovanej na
zastavení konania za vecne správny. Žalovanej nič nebránilo podať návrh na pokračovanie v konaní.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa podieľal na zveľaďovaní jej bytu, nie však v rozsahu, ktorý
bol obsahom žaloby. Za nesporné považoval aj to, že zo svojich vlastných finančných prostriedkov
zakúpil úplné zariadenie detskej izby pre ich spoločného syna. Poukázal aj na to, že spoločne so

žalovanou jej byt rekonštruovali, on sám vykonával množstvo pomocných aj odborných prác, vrátane
búrania a vypratávania bytu pred rekonštrukciou, a to v čase, keď žili v partnerskom vzťahu. Pomohol
jej pri získaní úveru, kedy jej poskytol na zabezpečenie úverovej zmluvy vlastný byt za účelom zriadenia
zálohu (medzičasom je záložné právo už iba na byte žalovanej). Uvedené okolnosti sú podľa neho
spôsobilé založiť aj aplikáciu ust. § 257 C.s.p. z dôvodu prítomnosti okolností hodných osobitného
zreteľa. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku navrhol ako vecne správne potvrdiť.

6. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na svojej doterajšej argumentácii. Akcentovala, že spor
začal žalobca a len z jeho iniciatívy vznikli trovy právneho zastúpenia, nakoľko ako laik bola nútená
obrátiť sa na advokáta. Má za to, že v žiadnom prípade nezavinila zastavenie konania, pričom za
jej údajné zavinenie zastavenia konania určite nie je možné považovať skutočnosť, že akceptovala

odročenie jedného pojednávania vo veci za účelom prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní. Nárok
žalobcu od počiatku neuznávala, preto nevidela dôvod podávať návrh na pokračovanie v konaní.
Dôrazne nesúhlasila s použitím ust. § 257 C.s.p., pretože žalobca nepreukázal žiadnu výnimočnú
okolnosť, naopak, svojím šikanóznym konaním jej spôsobil značný diskomfort, kedy si voči nej súdnou
cestou začal uplatňovať absolútne neoprávnené nároky, na ktorých uplatnenie nemal žiaden právny, či

skutkový dôvod.

7.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34C.s.p.)prejednalodvolaniežalovanej akopodanévčas
(§ 362 C.s.p. ), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario

C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho
dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je
dôvodné.

8. Žalovaná svojimi odvolacími námietkami nastolila predmetom odvolacieho prieskumu správnosť
rozhodnutia prvoinštančného súdu o trovách konania z hľadiska právneho posúdenia veci. Vo
všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na
zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania
podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto

postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych
predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý
mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu
normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy
vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

9. Podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia bolo rozhodnutie o trovách konania vystavané na
aplikáciiust.256ods.1C.s.p.,ktorévychádzaprináhradetrovkonaniazozásadyprocesnéhozavinenia.
Súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko sporové strany zhodne navrhli
odročiť pojednávanie (z dôvodu mimosúdnych rokovaní), čoho zákonným dôsledkom bolo prerušenie

konania, pričom žiadna zo sporových strán nepodala návrh na pokračovanie v konaní, čím obe strany
z procesného hľadiska zavinili zastavenie konania.

10. Podľa ust. § 163 ods. 2 C.s.p. ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek
strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia

o prerušení konania, súd konanie zastaví.

11. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.12. Právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že procesné zavinenie za zastavenie konania podľa
citovaného ustanovenia zákona je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska, čo znamená, že

rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania sú tie,
ktoré vznikli po začatí konania. V danom prípade súd prvej inštancie konanie o vydanie bezdôvodného
obohatenia uznesením zo dňa 22.11.2023 č.k. 5C/31/2023-174 prerušil z dôvodu, že sporové strany
z dôvodu mimosúdnych rokovaní zhodne navrhli odročiť pojednávanie. V odôvodnení tohto uznesenia
uviedol, že ďalší postup vyplýva priamo z ustanovenia § 163 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého bude

v konaní pokračovať na návrh ktorejkoľvek strany, resp. ak taký návrh nebude podaný do šiestich
mesiacov, konanie zastaví. Následne z dôvodu, že ani jedna zo sporových strán návrh na pokračovanie
v konaní nepodala, konanie podľa cit. zák. ustanovenia zastavil a zároveň rozhodol aj o trovách konania.

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre účely rozhodovania o trovách konania je potrebné zavinenie za
zastavenie konania vnímať v prísne procesných súvislostiach (256 C.s.p.), čo inými slovami povedané

znamená, že v procesných súvislostiach za trovy konania bude zodpovedať ten, kto svojím procesným
úkonom - svojou procesnou aktivitou alebo pasivitou zastavenie konania zavinil. V tomto prípade došlo
k zastaveniu konania uplatnením § 163 ods. 2 C.s.p. v dôsledku procesnej pasivity obidvoch sporových
strán, keďže žiadna z nich nevyužila svoje procesné oprávnenie navrhnúť pokračovanie v konaní. Za
danej situácie teda obe strany v rovnakej miere zavinili zastavenie konania, preto s použitím § 256 C.s.p.

nemožno priznať náhradu trov konania žiadnej z procesných strán, ale je namieste vysloviť, analogicky
s použitím § 255 ods. 2 C.s.p., že žiadna zo strán právo na náhradu trov konania nemá. Vo svetle
tejto skutočnosti je evidentné, že argumenty žalovanej uvedené v odvolaní nesmerujú k procesnému
zavineniu, ale k širším okolnostiam, ktoré procesný charakter nemajú. Z pohľadu posúdenia procesného
zavineniajetaktobezvýznamnánapríkladajpohnútkaodvolateľky,ktorávodvolaníuviedla,ženežiadala

o pokračovanie v konaní, nakoľko na vedení tohto konania nemala záujem a nárok žalobcu od počiatku
neuznávala.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej proti napadnutému výroku
uznesenia o trovách konania nie je opodstatnené, preto ho ako vecne správne potvrdil podľa ust. §

387 ods. 1 C.s.p.

15. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

16. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

17. V odvolacom konaní mal žalobca plný procesný úspech, a preto mu v súlade s citovaným zákonným

ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní
neúspešná. Odvolací súd preto rozhodol o trovách konania tak, že žalovaná je povinná nahradiť
žalobcovi 100 % trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzickáosoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.