Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. október 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824010134
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5824010134.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. XXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 10.10.2024 v Dolnom Kubíne, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. XXX, adresa na doručovanie E. F. G., B.

XX, H. F., I., stavebný robotník, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

v obci E. a všade tam, kde sa zdržiaval, v období od 29.11.2018 do 31.08.2023 napriek zákonnej
povinnosti vyživovať svoje dieťa, ktorá mu ako rodičovi vyplýva priamo zo Zákona o rodine, pričom jej
rozsah bol určený rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8P/122/2018 zo dňa 29.11.2018 na

mal. J. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 230,- eur mesačne, z toho časť vo výške 200,- eur k rukám matky
K. K., nar. XX.XX.XXXX a časť vo výške 30,- eur na účet maloletého, vždy do každého 15. dňa v mesiaci
počnúcdňomuzavretiadohody,t.j.od29.11.2018,vyživovaciupovinnosťsineplnilpravidelneavsúdom
stanovenej výške, nakoľko na účet maloletého od 29.11.2018 do 31.08.2023 poukázal celkovú sumu
990,- eur (vo februári 2019 - 60,- eur, v máji 2019 - 90,- eur, v auguste 2019 - 90,- eur, v decembri 2019 -
120,-eur,vmarci2020-60,-eur,vjúli2020-90,-,voktóbri2020-150,-eur,vdecembri2020-60,-eur,v

júli2021-150,-eur,vofebruári2022-120,-eur),amatkeod01.03.2022do31.08.2023uhradillencelkovú
sumu 500,- eur (v júli 2022 - 300,- eur a v septembri 2022 - 200,- eur), pričom v rozhodnom období
mal živnostenské oprávnenie, brigádnicky pracoval v zahraničí, keď nemal prácu nepoberal dávky v
hmotnej núdzi, ani iné sociálne dávky, netrpí zdravotnými problémami, ktoré by ho obmedzovali na výkon
určitej pracovnej činnosti a vzhľadom na svoje odborné zručnosti elektrikára nevyvinul dostatočné úsilie
na získanie si vhodného a stabilného zamestnania, z ktorého by mal pravidelný príjem, a z ktorého by
uhrádzal výživné, čím mu takto vznikol dlh na výživnom vo výške 3.820,- eur (k rukám matky vo výške

3.100,- eur a na účet maloletého vo výške 720,- eur),

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
takto konal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 207 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podala dňa 08.03.2024 na A. B. obžalobu pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný sa na súdom nariadené hlavné pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil.

Vzhľadom na to, že boli splnené podmienky na vykonanie pojednávania v neprítomnosti obžalovaného,
súd podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti. Z jeho výpovede

z prípravného konania vyplynulo, že zo spolužitia s bývalou družkou K. K. sa narodil ich spoločný syn
J., ku ktorému asi pred 15 rokmi bola rozsudkom určená výška výživného v sume 50,- eur. Rozsudkom
Okresného súdu Dolný Kubín, ktorého spisovú značku nevedel, mu súd zvýšil povinnosť platiť na výživu
syna J. na sumu 200,- eur + 30,- eur mal platiť na vkladnú knižku.

Od právoplatnosti tohto rozsudku platil na synovu výživu sporadicky, pamätá si, že od marca 2022 mu
okrem mesiacov júl 2022 a september 2022, kedy mu dokopy poslal 500,- eur prestal platiť výživné
a v čase jeho výsluchu (14.03.2023) bol podľa jeho vyjadrenia dlh na výživnom vo výške 2.440,- eur.
Uviedol, že je od roku 2013 živnostníkom v oblasti stavebníctva a má sľúbenú mzdu vo výške 20,- eur/
hod. Predtým, keď pracoval v L. pravidelne, čo bolo do mesiaca máj 2022 mal mesačný príjem vo výške

3.000 – 4.000,- eur. So synom má dobrý vzťah, vždy, keď je doma ten týždeň, tak sa s ním stretne. Keď
syn niečo potreboval, tak povedal svojej mame, aby mu dala peniaze. Kupoval mu tak napr. topánky.
Jednalo sa o sporadické nákupy. Uviedol, že jeho mesačné náklady spočívajú v platbe energií vo výške
132,- eur, 20,- eur platí internet, 20,- eur platí paušál za mobil, 50,- eur dáva za prenájom garáže v C.
D., kde má dielňu, tam platí aj 10,- eur za elektriku, 400,- eur ho vyjde mesačne strava.

Vyjadril sa, že si je plne vedomý toho, že si riadne neplní svoju povinnosť platiť výživné na syna J..

Svedkyňa K. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej obžalovaný okrem tej sumy 500,- eur
neuhradil nič iné. Nie je s ním v kontakte, od syna vie, že si píšu cez sociálne siete a taktiež sa občas

stretnú. Z informácií od syna vie, že robí vo I.. Syn s ňou aktuálne žije v spoločnej domácnosti. Je
pravdou, že ho na určitý čas vyhodila, ale zobrala ho späť. Momentálne asi pól roka pracuje.

Z výpovede svedka J. B. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že mu otec sporadicky dával peniaze, ale
nikdy to nebola suma výška ako 50,- eur. Bolo to skôr vreckové. Je s ním v kontakte a vie, že momentálne

pracuje vo I., ale nevie v akom meste. Novú rodinu nemá, v kontakte s ním je cez Messenger, tak raz
za dva týždne. Nikdy mi neprispel nič na školské pomôcky.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to
dokladu o úhradách, výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 8P/122/2018,

rodného listu, správy, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov a odpisu RT.

Prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b/ Trestného zákona, sa dopustí ten, kto sa dopustí ten, kto najmenej dva mesiace v
období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a takto konal závažnejším

spôsobom konania - po dlhší čas.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný si v období od 29.11.2018 do
31.08.2023 neplnil riadne svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného
súdu Dolný Kubín sp. zn. 8P/122/2018 zo dňa 29.11.2018 vo výške 230,- eur mesačne, z toho časť vo

výške 200,- eur k rukám matky a časť vo výške 30,- eur na účet syna J., pričom bolo preukázané, žena účet syna J. od 29.11.2018 do 31.08.2023 poukázal celkovú sumu 990,- eur (vo februári 2019 - 60,-
eur, v máji 2019 - 90,- eur, v auguste 2019 - 90,- eur, v decembri 2019 - 120,- eur, v marci 2020 - 60,-
eur, v júli 2020 - 90,- eur, v októbri 2020 - 150,- eur, v decembri 2020 - 60,- eur, v júli 2021 -150,- eur, vo

februári 2022 - 120,- eur), a matke K. K. od 01.03.2022 do 31.08.2023 uhradil len celkovú sumu 500,-
eur (v júli 2022 - 300,- eur a v septembri 2022 - 200,- eur), pričom v rozhodnom období mal živnostenské
oprávnenie, brigádnicky pracoval v zahraničí, pričom v čase, keď nepracoval nepoberal dávky v hmotnej
núdzi a ani iné sociálne dávky. Tieto skutočnosti nepopieral ani samotný obžalovaný vo svojej výpovedi
z prípravného konania a boli potvrdené aj svedkami J. B. a K. K..

S poukazom na tieto skutočnosti potom súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie §
138 písm. b/ Trestného zákona.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu

uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v ods. 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je
pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v

tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými

prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne
v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou
a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu,
aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych
páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných

členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej
činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak

na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri
ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť
úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný

zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu
vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania
sapáchateľanazákladeobjasneniajehoosobnostnýchvlastnostíaichspojitostísospáchanýmtrestným
činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má
veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho

postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti
dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. V intenciách vyššie

uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa.

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol doteraz súdom trestaný, čo súd vyhodnotil ako
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona - viedol pred spáchaním trestného činu

riadny život. Ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu
trestnéhočinuatrestnýčinúprimneoľutoval,vyhodnotiljehopriznaniesa.Priťažujúceokolnostivzmysle
§ 37 Trestného zákona zistené neboli.Podľa § 49 Trestného zákona
(1) Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom

žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo
b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má
za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný

v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody.

V danom prípade vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že na nápravu páchateľa,
je primeraným trestom trest vo výmere 14 mesiacov rokov, s podmienečným odkladom a určením
skúšobnej doby na 24 mesiacov, ktorý podľa názoru súdu v plnej miere zodpovedá zásadám pre

ukladanie trestov vzhľadom na vyššie uvedené a to aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie.
Prihliadal pritom i na spôsob spáchania činu a jeho následok, na hodnotenie osoby obžalovaného, jeho
pomery a možnosti jeho nápravy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia

rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.